H. R. To`xtaеv, K. A. Cho`lponov, M. B. Qosimova, R. Sh. Zaripova


ANORGANIK KIMYODAN YAKUNIY NAZORAT SAVOLLARI


Download 7.36 Mb.
Pdf ko'rish
bet11/58
Sana02.12.2017
Hajmi7.36 Mb.
1   ...   7   8   9   10   11   12   13   14   ...   58

ANORGANIK KIMYODAN YAKUNIY NAZORAT SAVOLLARI 

1.

 



Kimyoda atom-molekulyar ta‘limot. 

2.

 



Kimyoning rivojlanishiga o‘zbek alkimyogarlarinig qo‘shgan hissalari. 

3.

 



Kimyoning rivojlanishiga dunyo olimlarinig qo‘shgan hissalari. 

4.

 



Kimyoning  asosiy  qonunlari.  Nisbiy  atom  va  nisbiy  molеkulyar  massalar.  Mol-modda 

miqdorining birligi. Molyar massa. Avagadro qonuni. Ekvivalеnt va ekvivalеntlar qonuni. 

5.

 

Gaz qonunlari 



6.

 

Moddalarning qattiq holati  



7.

 

Suyuqliklar tuzilishi 



8.

 

Moddalarning gaz va boshqa holatlari 



9.

 

Oksidlar tasnifi, olinishi va kimyoviy xossalari. 



10.

 

Asoslar tasnifi, olinishi va kimyoviy xossalari. 



11.

 

Kislotalar tasnifi, olinishi va kimyoviy xossalari. 



12.

 

Tuzlar, nordon va asosli tuzlarning olinishi. 



13.

 

Kimyoviy  reaksiyalarning  energetikasi.  Entalpiya,  standart  hosil  bo‘lish  issiqligi,  Gеss 



qonuni, entropiya.  

14.


 

Kimyoviy reaksiyalarning yo‘nalishi, Gibbs enеrgiyasi. 

15.

 

Kimyoviy reaksiyalarning tezligi 



16.

 

Reaksiya tezligiga ta‘sir etuvchi faktorlar 



17.

 

Reaksiya tezligiga haroratning ta‘siri  



18.

 

Reaksiyalarning molekulyarligi va tartibi 



19.

 

Murakkab reaksiyalar 



20.

 

Kataliz. Katalitik reaksiyalar 



21.

 

Kimyoviy muvozanat va uni siljitish. Lе-Shatеlе printsipi. 



22.

 

Kimyoviy jarayonlarning sodir bo‘lish shartlari 



23.

 

Eritmalar 



24.

 

Eritmalar konsentratsiyasi 



25.

 

Eruvchanlik.  Gazlarning  suyuqliklarda  eruvchanligi.  Gеnri,  Gеnri-Dalton  qonunlari. 



Erish mexanizmi 

26.


 

Noelеktrolit moddalar еritmalarning fizik-kimyoviy xossalari. Osmos. Vant-Goff qonuni. 

Raul Qonunlari. Izotonik koeffitsеnt. 

27.


 

Elektrolitik dissotsilanish nazariyasi  

28.

 

Dissotsilanish darajasi ва константаси. Ostvaldning sulyutirish qonuni. 



29.

 

Eruvchanlik ko‘paytmasi 



30.

 

Ionli reaksiyalar va ionlar muvozanatinining siljishi  



31.

 

Suvning  ion  ko‘paytmasi.  Vodorod  ko‘rsatkich.  Kuchli  asos  va  kuchli  kislota  hamda 



kuchsiz asos va kuchsiz kislota eritmalarida pH ni aniqlash. 

32.


 

Indikatorlar haqida tushuncha 

33.

 

Kislota va asoslar to‘grisidagi zamonaviy tassavurlar 



34.

 

Aktivlik, aktivlik koeffisienti. Eritmaning ion kuchi 



35.

 

Tuzlar eritmalarining gidrolizi 



36.

 

Gidroliz turlari 



37.

 

Gidroliz konstantasi Tuzlar eritmalarida pH ni aniqlash. 



38.

 

Gidrolizlanish darajasi. Tuzlar eritmalarida pH ni aniqlash. 



39.

 

Oksidlanish-qaytarilish reaksiyalari 



40.

 

Oksidlanish-qaytarilish reaksiyalarining nazariyasi 



41.

 

Oksidlanish-qaytarilish reaksiyalarini tenglashtirishning yarim rеaktsiyalar usuli. 



42.

 

Oksidlanish- qaytarilish reaksiyalarining turlari 



43.

 

Oksidlovchi va qaytaruvchining ekvivalenti 



44.

 

Oksidlanish-qaytarilish reaksiyalari potensiallari 



74 

 

45.



 

Elektroliz. Faradеy qonunlari. 

46.

 

Metallar korroziyasi 



47.

 

Davriy  sistemaning  tuzilishi.  Davriy  qonun,  zamonaviy  ta'rifi.  Ionlanish  enеrgiyasi, 



elеktronga moyillik enеrgiyasi, nisbiy elеktromanfiylik. 

48.


 

Elementlar va ularning birikmalari xossalaridagi davriylik 

49.

 

Davriy jadvaldagi qonuniyatlar 



50.

 

Atom tuzilishi 



51.

 

Atomning  yadroviy  tuzilishi.  Rеzеrford  tajribasi.  Mozli  qonuni.  Atom  spеktrlari.  Bor 



postulatlari. 

52.


 

Elеktronning  to‘lqin  va  zarracha  xossalari  Dе-Broyl  tеnglamasi.  Shrеdingеr  tеnglamasi. 

Izotoplar, izobarlar va izotonlar 

53.


 

Yadro reaksiyalari 

54.

 

Nurning kvant nazariyasi 



55.

 

Kvant mexanikasining nazariy asoslari 



56.

 

Kvant sonlar. Pauli printsipi. 



57.

 

Atom elektron qavatlarining tuzilishi. Xund va Klеchkovskiy qoidalari. 



58.

 

Kimyoviy bog‘lanishning tabiati 



59.

 

Kovalent bog‘ hosil qilish usullari 



60.

 

Gibridlanish nazariyasi 



61.

 

Kimyoviy bog‘ning asosiy tavsiflari 



62.

 

Molekulyar orbitallar usuli  



63.

 

Ion bog‘lanish  



64.

 

Vodorod bog‘lanish  



65.

 

Metall bog‘lanish 



66.

 

Molekulalararo ta‘sirlar 



67.

 

Kompleks birikmalar 



68.

 

Verner nazariyasi 



69.

 

Kompleks birikmalarning nomlanishi 



70.

 

Kompleks birikmalarning turlari 



71.

 

Kompleks birikmalarning eritmadagi barqarorligi, bеqarorlik va barqarorlik konstantalari. 



72.

 

Kompleks birikmalarning fazoviy tuzilishi va izomeriyasi  



73.

 

Kompleks birikmalarda kimyoviy bog‘lanishning tabiati 



74.

 

Metall  oksididagi  metalning  ekvivalent  massasi  kislorodning  ekvivalent  massasidan  2 



marta katta. Oksidning massasi metalning massasidan necha marta katta? 

75.


 

10 g metall oksidini qaytarish uchun 4,0 l (n.sh.) H

sarf bo‘lgan. Hosil bo‘lgan metalni 



HCl eritilganda 4,0 l (n.sh.) H

2

 ajralib chiqqan. Oksidning formulasini toping? 



76.

 

0,1 mol fosforni yonishidan hosil bo‘lgan P



2

O

5



 KOH ning 20% li (p=1,19 g/ml) 0,0236 l 

eritmasida  eritildi.  Reaksiya  natijasida  hosil  bo‘lgan  tuzning  formulasi  va  eritmadagi  massa 

ulushini % aniqlang? 

77.


 

400 ml 2,5 M HCl eritmasi bilan tarkibida 3,01 * 10

23

 Na


2

CO

3



 molekulasi bo‘lgan eritma 

o‘zaro ta‘sirlashganda qancha hajm l (n.sh.) gaz ajralib chiqadi. 

78.

 

8,4  g  kalsiy  oksid  12  g  uglerod  bilan  reaksiyaga  kirishganda  qancha  (l,  n.sh.)  gaz 



ajraladi? Reaksiya unumi 75%  

79.


 

Massasi  4,0  g  bo‘lgan  ikki  valentli  element  oksidini  eritish  uchun  HCl  ning  29,2%  li 

eritmasidan 17,8 g sarflandi. Eritish uchun qaysi element oksidi olingan? 

80.


 

4,56  g  magniy  yonganda  7,56  g  magniy  oksidi  hosil  bo‘ldi.  Magniyning  ekvivalentini 

toping? 

81.


 

4,74  g  marganes  oksidi  alyuminotermiya  usuli  bilan  qaytarilganda  1,806*10

22

  ta 


alyuminiy oksidi hosil bo‘lsa, marganesni qaysi oksidi qaytarilgan? 

82.


 

6,39  g  marganes  oksidi  alyuminotermiya  usuli  bilan  qaytarilganda  1,806*10

22

  ta 


alyuminiy oksidi hosil bo‘lsa, marganesni qaysi oksidi qaytarilgan? 

75 

 

83.



 

90,3  g  alyuminiy  va  alyuminiy  oksidi  aralashmasiga  etarli  miqdorda  HCl  eritmasi  bilan 

ishlov  berilganda  23,5  l  (n.sh.)  gaz  ajralib  chiqdi.  Boshlang‘ich  aralashmani  %  tarkibini 

aniqlang? 

84.

 

6,3 g natriy sulfitdan qancha (n.sh.) l sulfit angidrit olish mumkin. Reaksiya unumi 90% 



ga teng. 

85.


 

Massasi  200  g  bo‘lgan  CaCO

3

  ning  parchalanishidan  33  l  (n.sh.)  CO



2

  ajralib  chiqdi. 

Reaksiya unumini (%) aniqlang? 

86.


 

Uglerod  va  oltingugurtdan  iborat  10  g  aralashma  yondirilganda  30  g  karbonat  va  sulfit 

angidrit aralashmasi hosil bo‘lgan. Dastlabki aralashmani (%) tarkibini aniqlang? 

87.


 

1 mg C yonganda hosil bo‘ladigan molekula lar sonini hisoblang? 

88.

 

Magniy va alyuminiydan tayyorlangan 2,1 g qotishma kislorodda kuydirilganda, metallar 



oksididan iborat 3,7 g aralashma hosil bo‘ldi. Qotishmaning (%) tarkibini aniqlang? 

89.


 

100 g suvda 2,3 g Na ta‘sir ettirilgnda hosil bo‘lgan eritmadagi natriy gidroksidni massa 

ulushini (%) hisoblang? 

90.


 

1  mol  temir  (II)  gidroksidni  havo  va  suv  ishtirokida  oksidlab,  temir  (III)  gidroksidga 

aylantirish uchun (n.sh.) qancha l havo kerak (havoda kislorodning hajmiy ulushi 0,2). 

91.


 

31  g  natriy  oksidini  250  g  suvda  eritish  natijasida  hosil  bo‘lgan  eritmadagi  o‘yuvchi 

natriyning konsentratsiyasini (%) hisoblang? 

92.


 

47  g  kaliy  oksidini  200  g  suvda  eritish  natijasida  hosil  bo‘lgan  eritmadagi  o‘yuvchi 

kaliyning konsentratsiyasini (%) hisoblang? 

93.


 

Tarkibida 1,5*10

23

 ta kislorod atomi bo‘lgan magniy gidroksidning massasini hisoblang? 



94.

 

0,001M li NaOH eritmasi uchun pH ning qiymati nechaga teng? 



95.

 

27  g  suvga  4,6  g  Na  ta‘sir  ettirish  yo‘li  bilan  hosil  qilingan  o‘yuvchi  natriy  eritmasida 



natriy ishqorining har bir molekulasiga suvning nechta molekulasi to‘g‘ri keladi? 

96.


 

29,4  g  suvda  6,72  l  (n.sh.)  ammiak  eritildi.  Olingan  eritmadagi  ammiakning  massa 

ulushini (%) hisoblang? 

97.


 

300 g suvda 100 l (n.sh.) ammiak eritildi. Olingan eritmadagi ammiakning massa ulushini 

(%) hisoblang? 

98.


 

39,6  g  suvga  7,8  g  K  ta‘sir  ettirish  yo‘li  bilan  hosil  qilingan  o‘yuvchi  kaliy  eritmasida 

kaliy ishqorining har bir molekulasiga suvning nechta molekulasi to‘g‘ri keladi? 

99.


 

1 g natriy oksidini 100 g suvda eritish natijasida hosil bo‘lgan maxsulot miqdorini (mol) 

hisoblang? 

100.


 

Natriy gidroksidning 50 g eritmasi 10,8 g Al bilan reaksiyaga kirishib NaAlO

2

 hosil qilsa 



NaOH ning boshlang‘ich eritmadagi massa ulushini (%) toping? 

101.


 

Natriy  gidroksidning  1  ta  molekulasi  ga  24  ta  suv  molekulasi  to‘g‘ri  kelsa,  eritmadagi 

ishqorning massa ulushini (%) hisoblang? 

102.


 

20% li NaOH eritmasini hosil qilish uchun 200 g 12% li NaOH eritmasida necha g Na

2



eritish kerak? 



103.

 

0,5%  li  284  g  natriy  gidrofosfat  va  0,4%  li  200  g  NaOH  eritmalari  aralashtirildi.  Hosil 



bo‘lgan maxsulotning massa ulushini (%) hisoblang. 

104.


 

15%  li  KOH  eritmasini  tayyorlash  uchun  10%  li  462  ml  (p=1,082  g/ml)  eritmasiga 

qanday massadagi (g) kaliy oksid qo‘shish kerak? 

105.


 

30%  li  NaOH  eritmasini  tayyorlash  uchun  14%  li  500  ml  (p=1,16  g/ml)  eritmasiga 

qanday massadagi (g) natriy oksid qo‘shish kerak? 

106.


 

Ishqor  eritmasiga  xlor  gazi  shimdirilganda  eritmada  hosil  bo‘lgan  xlorid  va  xlorat 

ionlarining  massa  farqi  9,4  g  ni  tashkil  qilsa,  reaksiyaga  kirishgan  gazning  massasini  (g) 

hisoblang. 

107.

 

Labaratoriyada  26,88  l  (n.sh.)  ammiak  olish  uchun  25%  qo‘shimchasi  bo‘lgan  kalsiy 



gidroksiddan necha g zarur bo‘ladi. 

108.


 

Natriy ishqorining 2,5% li 320 g eritmasi 12,4 g natriy oksidi bilan aralashtirilganda hosil 

bo‘lgan eritmadagi gidroksid ionlarining konsentratsiyasini (%) hisoblang? 


76 

 

109.



 

Qaynoq ishqor eritmasi orqali xlor gazi o‘tkazilganda, eritmada 5,6 g xlorat ioni borligi 

aniqlandi. Reaksiyaga kirishgan gazni massasini (g) hisoblang? 

110.


 

Massa ulushi 10% bo‘lgan rux yodid eritmasining 159,5 g miqdoriga ishqor eritmasidan 

oz miqdorda qo‘shilganda, cho‘kma hosil bo‘ldi. Bu cho‘kmani to‘la erib ketishi uchun NaOH 

ning 4 M li eritmasi (p=1,15 g/ml) dan necha g qo‘shish kerakligini hisoblang. 

111.

 

Rux  va  alyuminiy  gidroksidlarning  miqdori  0,1  mol  bo‘lib,  ularning  tarkibidagi 



kislorodning massa ulushi 0,55 ekanligi ma‘lum. Berilgan aralashmani to‘la eritish uchun 40% li 

(p=1,43 g/ml) NaOH ning hajmi (ml) talab etilishini hisoblang. 

112.

 

Tarkibida massa ulushlari 0,0266 va 0,0707 bo‘lgan natriy gidroksid va natriy karbonatlar 



bo‘lgan  eritmaning  150  g  massaga  50  g  miqdorda  natriy  gidrokarbonat  eritmasi  qo‘shilganda, 

natriy  gidroksidning  massa  ulushi  0,01  gacha  kamaygan.  Hosil  bo‘lgan  eritmadagi  natriy 

karbonatning massa ulushini (%) hisoblang? 

113.


 

Al(OH)


3

 va Cr(OH)

3

 lar aralashmasidan 5 g miqdorini eritish uchun konsentratsiyasi 5,6 



mol/l  bo‘lgan  KOH  eritmasidan  necha  (ml)  talab  etiladi.  Boshlang‘ich  aralashma  tarkibida 

kislorodning massa ulushi 50% ga teng.  

114.

 

KOH ning 2 M eritmasini hosil qilish uchun 1,2 M li eritmasining 150 ml hajmidan necha 



ml suvni bug‘larish kerak? 

115.


 

1,575  g  kislotani  neytrallash  uchun  1  g  NaOH  sarflandi.  Kislotani  ekvivalent  molyar 

massasini hisoblang? 

116.


 

3,75%  li  HCl  eritmasini  hosil  qilish  uchun  1,3l  suvga  qancha  hajm  (n.sh.)  HCl  gazini 

yuttirish kerak? 

117.


 

16,8 g metallni eritish uchun 0,15 mol sulfat kislota sarf bo‘ldi. Metallni ekvivalentini va 

reaksiya natijasida ajralib chiqqan vodorod hajmini (l, n.sh.) toping. 

118.


 

Bromid  kislotani  100  ml  eritmasi  kumush  nitrat  bilan  ta‘sirlashganda  1,88  g  cho‘kma 

hosil qildi. Kislota eritmasini molyarligini toping? 

119.


 

Ekvivalenti  27,9  ga  teng  bo‘lgan  metallni  noma‘lum  miqdordagi  kislota  bilan 

ta‘sirlashganda  0,7  l  vodorod  ajralib  chiqdi.  Reaksiyada  ishtirok  etgan  metallning  massasini 

toping. 


120.

 

Sotuvdagi  sulfat  kislotaning  tarkibidagi  suvni  miqdorini  aniqlash  uchun  5  millilitri 



(p=1,83g/ml)  suvda  eritildi.  Hosil  bo‘lgan  eritmani  to‘liq  neytrallash  uchun  0,25  M  li  NaOH 

eritmasidan 0,717 l sarflandi. Sotuvdagi sulfatr kislotani tarkibida qancha suv bo‘ladi. 

121.

 

Sulfat  kislotaning  10%  li  eritmasini  hosil  qilish  uchun  sulfat  angidritning  3,01*10



23

  ta 


molekulasi ni necha (l) suvda eritish kerak? 

122.


 

Massasi  48g  bo‘lgan  Cu  va  CuO  aralashmasi  konsentrlangan  sulfat  kislota  bilan 

ta‘sirlashdi.Bunda  6,72  l  (n.sh.)  SO

2

  ajralib  chiqdi.  Aralashmadagi  CuO  massa  ulushini  (%) 



hisoblang. 

123.


 

Vodorod sulfidni etarli  miqdorda xlorli  suv  (Cl

2

+H

2



O) bilan oksidlaganda hosil bo‘lgan 

sulfat va xlorid kislotaning massasini (g) nisbatini toping? 

124.

 

200  g  10%  li  natriy  karbonat  eritmasini  tayyorlash  uchun  necha  g  kristall  soda 



Na

2

CO



3

*10H


2

O olish kerak? 

125.

 

Massa ulushi 3% bo‘lgan 50 g Na



2

CO

3



 eritmasini tayyorlash uchun necha g kristall soda 

olish kerak? 

126.

 

Massasi 1,287 g bo‘lgan kristall sodaga mo‘l miqdorda vodorod xlorid ta‘sir ettirilganda, 



100,8 ml (n.sh.) gaz ajralib chiqdi. Dastlabki kristallgidratning formulasini aniqlang? 

127.


 

Tarkibi Na

2

SO

4



*10H

2

O bo‘lgan glayber tuzidagi suvning massa ulushini (%) hisoblang? 



128.

 

Natriy gidrofosfat Na



2

HPO


4

*nH


2

O da 11,5% fosfor bor. Kristallgidrat tarkibidagi n ning 

qiymatini aniqlang? 

129.


 

Kaliy asetat kristallgidrat namunasidagi uglerod atomlarining soni 3,612*10

23

 va vodorod 



atomlar soni 1,62*10

24

 ta bo‘lgan. Shu namunadagi kislorod atomlar sonini hisoblang? 



130.

 

Agar  2,02  g  Suvsiz  kalsiy  xlorid  3,98  g  kristallagidrat  hosil  qilsa,  tuz  tarkibida  necha 



molekula suv bo‘ladi? 

77 

 

131.



 

30  g  kalsiy  sulfat  kristallagidrati  qizdirilganda  6,28  g  suv  ajralib  chiqdi.  Kristallgidrat 

formulasini aniqlang? 

132.


 

Massasi  114,8  g  ZnSO

4

*7H


2

O  kristallgidratni  85,2  g  suvda  eritilishidan  hosil  bo‘lgan 

eritmadagi rux sulfatning massa ulushini hisoblang? 

133.


 

100  g  2%  li  mis  (II)  sulfat  eritmasini  tayyorlash  uchun  kerak  bo‘lgan  mis  kuporosi  va 

suvni massasini hisoblang? 

134.


 

Tenglamasi  CO

2

+H

2



=CO+H

2

O  bo‗lgan  reaksiya  boshlanganda  90  sek  vaqt  o‗tganda,  is 



gazining konsentratsiyasi 0,645 mol/l bo‗lgan, shundan keyin  yana 81 sek o‗tgandan keyin esa 

1,425 mol/l bo‗lgan. Shu reaksiyaning o‗rtacha tezligini (mol/l min) aniqalang? 

135.

 

Tenglamasi  N



2

  +  H


2

  =  NH


3

  bo‗lgan  reaksiya  boshlanganda  120  sek  vaqt  o‗tganda, 

ammiakning konsentratsiyasi 0,38 mol/l bo‗lgan, shundan keyin yana 3 min o‗tgandan keyin esa 

0,84 mol/l bo‗lgan. Shu reaksiyaning o‗rtacha tezligini (mol/l min) aniqalang? 

136.

 

A + B = A



2

B reaksiyada A moddaning konsentratsiyasi 4 marta oshirilsa, B moddaning 

konsentratsiyasi 4 marta kamaytirilsa to‗g‗ri reaksiya tezligi qanday o‗zgaradi? 

137.


 

Ammiakning  oksidlanish  reaksiyasida  (katalizatorsiz)  uning  konsentratsiyasi  5  marta 

oshirilsa,  kislorodning  konsentratsiyasi  5  marta  kamaytirilsa,  to‗g‗ri  reaksiya  tezligi  qanday 

o‗zgaradi? 

138.

 

CO + Cl



2

 = COCl


2

 reaksiyada CO ning konsentratsiyasi 0,4 dan 1,2 mol/l gacha Cl

2

 ning 


konsentratsiyasini  esa  0,5  dan  1,5  mol/l  gacha  o‗zgartirilganda  reaksiya  tezligi  necha  marta 

ortadi? 


139.

 

Reaksiyaning  o‗rtacha  tezligi  0,7  mol/l  sek  bo‗lganda  20  sek  otgach  modda 



konsentratsiyasi  1,5  mol/l  gat  eng  bo‗lsa  moddaning  dastlabki  konsentratsiyasini  mol/l 

hisoblang? 

140.

 

Idishda bosim 4 marta oshirilganda, quydagi reaksiya tezligi qanday o‗zgaradi?  



141.

 

Fe + Cl



2

=FeCl


3

 

142.



 

Quydagi  reaksiyada  NH

3

  +  O


2

=NO  +  H

2

O  hajm  2  marta  kamaytirilsa,  reaksiya  tezligi 



qanday o‗zgaradi. 

143.


 

Azot (IV) oksidining hosil bo‗lishini 1000 marta marta tezlashtirish uchun azot (II) oksid 

bilan kislorod orasidagi reaksiya bosimini necha marta oshirish kerak. 

144.


 

Reaksiya  tezligini  harorat  koeffisenti  2  ga  teng  bo‗lganda  harorat  70

0

C  ga  oshirildi 



shunda reaksiyaning tezligi necha marta ortadi? 

145.


 

Reaksiya  tezligini  harorat  koeffisenti  3  ga  teng  bo‗lganda  reaksiya  tezligini  81  marta 

oshirish uchun haroratni necha (

0

C) ko‗tarish kerak? 



146.

 

Harorat  60



0

C  gacha  sovutilganda  reaksiya  tezligini  64  marta  kamaydi.  Reaksiyaning 

harorat koeffisentini aniqlang? 

147.


 

50

0



C haroratda reaksiya 300 sek tugasa, 20

0

C da necha minut davom etadi? (J =3) 



148.

 

Boshlang‗ich  haroratda  reaksiya  2430  sekundda  tugaydi.  Shu  reaksiya  haroratsi  80



0

gacha oshirilganda 30 sek davomida tugaydi boshlang‗ich haroratni aniqlang? (J =3) 



149.

 

20



0

C da 2 ta reaksiya tezliklari bir xil. 1- reaksiyaning harorat koeffisenti 2, 2-siniki esa 3 

ga teng. 50

0

C da 2- reaksiya tezligi 1- reaksiya tezligidan necha marta katta bo‗ladi. 



150.

 

Quydagi muvozanotni qaysi omil o‗ngga siljitadi? 



151.

 

Q



SO

O

SO

г

г

г



)

(



3

)

(



2

)

(



2

2

2



 

152.


 

1) haroratni oshirish;  2) haroratni pasaytirish; 

153.

 

3) bosimni oshirish;  4) bosimni pasaytirish; 



5) katalizator ta‘sir etirish; 

154.


 

Quydagi  reaksiyaning  qaysilarida  hajm  va  haroratni  kamayishi  muvozanatni  bir  xil 

tomonga siljitadi? 

155.


 

1) N


2

+O

2



=NO-Q 

2) CO


2

+C=CO-Q 


3) CO+O

2

=CO



2

+Q 


156.

 

4) CO+H



2

O=CO


2

+H

2



+Q 

 

5) SO



2

+O

2



=SO

3

+Q 



157.

 

CH



4

+H

2



O=CO+H

reaksiyada  muvozanat  qaror  topganda  (K



m

=1)  vodorodning 

konsentratsiyasi 3 mol/l ni tashkil qildi. Suvni dastlabki konsentratsiyasi 5 mol/l bo‗lsa, metanni 

dastlabki konsentratsiyasini (mol/l) aniqlang. 



78 

 

158.



 

HCl  +  O

2

  =  Cl


2

  +  H


2

O  reaksiya  hajmi  8  l  bo‗lgan  idishda  olib  borildi.  Kimyoviy 

muvozanat  qaroq  topganda  moddalarni  konsentratsiyalari  (HCl  =0,7),  (O

2

  =0,6)  va  (H



2

O  =0,4) 

mol/l ni tashkil qildi. Boshlang‗ich moddalar miqdorini (mol) hisoblang. 

159.


 

NH

3



+Cl

2

=N



2

+HCl  reaksiya  hajmi  6  l  bo‗lgan  idishda  olib  borildi.  Kimyoviy  muvozanat 

qaror  topganda  moddalarning  konsentratsiyasi  (NH

3

)  =0,4;  (Cl



2

)  =  0,5;  (N

2

) =0,2 mol/l bo‗lsa, 



reaksiya uchun olingan NH

3

 va Cl



2

 larning dastlabki miqdorini (mol) hisoblang. 

160.

 

A + B=C + D reaksiyaning muvozanat konstantasi 1 ga teng bo‗lib, A va B moddalarning 



boshlang‗ich  konsentratsiyasi  2  va  3  mol/l  bo‗lsa,  ularning  muvozanat  holatidagi 

konsentratsiyalari (mol/l) yig‗indisini hisoblang. 

161.

 

CO



2

 + H


= CO + H


2

O reaksiya hajmi 6 l bo‗lgan idishda olib borildi. Reaksiya uchun CO

2

 

va  H



2

  dan  mos  ravishda  9  va  6  mol  olingan  bo‗lsa,  ularning  muvozanat  konsentratsiyalarini 

(mol/l) hisoblang (K

m

=1).  



162.

 

SO



2

+NO


2

=SO


3

+NO reaksiyada SO

2

 va NO


2

 ning dastlabki konsetratsiyalari mos ravishda 

6 va 7 mol/l bo‗lsa SO

2

 ning muvozanat holatdagi konsentratsiyasini (mol/l) hisoblang (K



m

=1).  


163.

 

HCl  +  O



2

  =  Cl


2

  +  H


2

O  reaksiya  hajmi  20  l  bo‗lgan  idishda  olib  borildi.  HCl  ning  80%  i 

sarflanganda  muvozanat  qaror  topdi.  Reaksiya  uchun  HCl  va  O

2

  dan  mos  ravishda  4  va  6  mol 



olingan bo‗lsa, barcha moddalar muvozanat konsentratsiyalarining (mol/l) yig‗indisini aniqlang. 

164.


 

NH

3



+O

2

=NO+H



2

Oreaksiya  hajmi  12  l  bo‗lgan  idishda  olib  borildi.  NH

3

  va  O


2

  larning 

dastlabki  konsentrasiyasi  mos  ravishda  15  va  9  mol  bo‗lib,  kislorodning  20%  sarflanganda 

kimyoviy  muvozanat  qaror  topdi.  NO  va  H

2

O  larning  muvozanat  konsenyratsiyasini  (mol/l) 



hisoblang. 

165.


 

A+B=C  +  D  sistemada  moddalarning  muvozanat  holatidagi  konsentratsiyalari  (mol/l) 

tenglamaga mos  ravishda 7, 4, 2, 14 ga teng. Muvozanat  holatdagi  sistemadan 2 mol C modda 

chiqarib  yuborildi.  A  va  D  moddalarni  yangi  muvozanat  konsentratsiyalarini  (mol/l)  hisoblang 

(reaksiya hajmi 1 l bo‗lgan idishda olib borildi). 

166.


 

A+B  =  C  +  D  sistemada  moddalarning  muvozanat  holatidagi  konsentratsiyalari  (mol/l) 

tenglamaga mos ravishda 6, 3, 2, 9 ga teng. Sistemaga B moddadan 3 mol qo‗shilgandan keyin A 

va  C  moddalarni  yangi  muvozanat  konsentratsiyalarini  (mol/l)  hisoblang  (reaksiya  hajmi  1  l 

bo‗lgan idishda olib borildi). 

167.


 

Kaliy  nitratning  60

0

C  dagi  eruvchanligi  110  g  ga,  0



0

C  dagisi  15  g  ga  tеng.  60

0

C  dagi 


to‗yintirilgan 840 g eritma 0

0

C gacha sovutilsa, qancha tuz cho‗kmaga tushadi? 



168.

 

Bariy xloridning 15



0

C da to‗yingan 12,8 g eritmasidan suvni bug‗latib yuborish yo‗li bilan 

4,1 g kristallogidrat BaCl

2

*2H



2

O olindi. Suvsiz tuzning shu haroratdagi eruvchanligini aniqlang. 

169.

 

80



0

C  da  magniy  sulfatning  821  g  to‗yingan  eritmasi  20

0

C  gacha  sovutilganda,  nеcha 



gramm MgSO

4

*6H



2

O kristal holda cho‗kadi. (S 20

0

C =44,5 g, S80



0

C=64,2g). 

170.

 

10



0

C  da  1427,15  g  ammiakning  to‗yingan  eritmasi  50

0

C  gacha  qizdirilganda,  ajralib 



chiqadigan ammiakning hajmini (n.sh.) hisolang (S 10

0

C =67,9 g, S 50



0

C =22,9 g). 

a.

 

504 B) 520 C) 604 D) 382,5 



171.

 

400  ml  suv  bilan  200  ml  kontsеntrlangan  (p=1,4  g/ml,  C%=63%)  nitrat  kislota 



aralashtirilganda  hosil  bo‗ladigan  eritmadagi  nitrat  kislotaning  foiz  (%)  kontsеntratsiyasini 

aniqlang. 

172.

 

600  ml  suvga  600  ml  kontsеntrlangan  (C%=37%,  p=1,19  g/ml)  xlorid  kislotaning 



aralashtirilishidan hosil qilingan eritmaning foiz (%) kontsеntratsiyasini aniqlang. 

173.


 

1045  g  35,89%  li  natriy  yodid  eritmasida  465  g  natriy  yodid  kristalogidrati  NaI*2H

2



eritilishidan hosil qilingan eritmaning foiz (%) kontsеntratsiyasini aniqlang.  



174.

 

20%  li  710  g  natriy  sulfat  eritmasiga  250  g  mis  kuporosi  qo‗shilganda  hosil  bo‗lgan 



eritmadagi sulfat ionining massa ulushini hisoblang. 

175.


 

42,875% li 400 g sulfat kislotada 100 g oltingugurt (VI) oksidi eritilishidan hosil bo‗lgan 

eritmadagi kislotaning foiz (%) kontsеntratsiyasini aniqlang. 

176.


 

Eritmaga  600  g  suv  qo‗shilganda  moddaning  massa  ulushi  3,5  marta  kamaydi.  Hosil 

bo‗lgan eritmaning massasini (g) hisoblang. 


79 

 

177.



 

Eritmaga  450  g  suv  qo‗shilganda  moddaning  massa  ulushi  2,5  marta  kamaydi. 

Boshlang‗ich eritmaning massasini (g) hisoblang. 

178.


 

Natriy  xloridning  4  l  10%  li  eritmasi  (p=1,07  g/ml)  ikki  marta  kamayguncha  (hajmiga 

ko‗ra) bug‗latildi. Qolgan eritmaning molyar kontsеntratsiyasini aniqlang. 

179.


 

Kaliy  karbonat  tuzining  25

0

C  dagi  eruvchanligi  112,3  g  ga  tеng  bo‗lsa,  uning  shu 



haroratdagi to‗yingan eritmasining (p=1,567 g/ml) molyar kontsеntratsiyasini aniqlang. 

180.


 

Nitrat  kislotaning  40  ml 96%  li  eritmasiga  (p=1,5  g/ml)  nitrat  kislotaning  30  ml  48%  li 

eritmasini  (p=1,3  g/ml)  aralashtirish  orqali  olingan  eritmaning  zichligi  1,45  g/ml  bo‗lsa,  shu 

kislota eritmasining molyar kontsеntratsiyasini aniqlang. 

181.

 

Nitrat kislotaning 70% li eritmasini tayyorlash uchun uning 27,5 ml 96% li (p=1,5 g/ml) 



eritmasiga nеcha ml 48% li (p=1,3 g/ml) nitrat kislota eritmasidan qo‗shish kеrak. 

182.


 

Mis (II) sulfatning massa uushi 4% ga tеng bo‗lgan 500 g massali eritmasini tayyorlash 

uchun massa ulushi 2% li CuSO

4

 eritmasidan va mis kuporosidan qancha massa olish kеrak. 



183.

 

29,575%  li  eritma  olish  uchun  qanday  miqdordagi  mis  (II)  atsеtat  kristallogidrati 



Cu(CH

3

COO)



2

H



2

O ni 9,1% li 600 g mis (II) atsеtat eritmasida eritish kеrak. 

184.

 

5%  li  300  g  ammiak  eritmasiga  qanday  hajmdagi  (l,  n.sh.)  ammiak  shimdirilagnda  9 



molyarli ammiak eritmasi (p=0,9 g/ml)hosil bo‗ladi. 

185.


 

49%  li  fosfat  kislota  eritmasini  hosil  qilish  uchun  213  g  fosfat  angidrid  qanday 

miqdordagi suvda eritilishi kеrak. 

186.


 

Suvsiz  sirka  kislota  tayyorlash  uchun  91%  li  400  g  sirka  kislota  eritmasida  sirka 

angidridan qanday miqdorda eritilishi kеrak. 

187.


 

Sulfat kislotaning 6 molyarli 200 ml eritmasiga (p=1,5 g/ml) nеcha gramm sulfat angidrid 

shimdirilganda 60% li sulfat kislota eritmasi hosil bo‗ladi. 

188.


 

Sulfat  kislotaning  500  ml  8  mol/l  li  (p=1,6  g/ml)  eritmasiga  nеcha  litr  (n.sh.)  sulfat 

angidrid shimdirilganda 80% li sulfat kislota eritmasi hosil bo‗ladi. 

189.


 

Sulfat kislotaning 300 ml 49% li eritmasiga (p=1,6 g/ml) nеcha litr (n.sh.) sulfat angidrid 

shimdirilganda 18,4 molyarli sulfat kislota eritmasi (p=1,84 g/ml) hosil bo‗ladi. 

190.


 

Sulfat kislotaning 8 molyarli 300 ml eritmasiga (p=1,6 g/ml) nеcha gramm sulfat angidrid 

shimdirilganda 18,4 molyarli sulfat kislota eritmasi (p=1,84 g/ml) hosil bo‗ladi. 

191.


 

50%  li  sulfat  kislota  olish  uchun  400  g  suvga  qo‗shish  lozim  bo‗lgan  H

2

SO

4



0,5SO


3

 

tarkibli olеumning massasini (g) aniqlang. 



192.

 

80% li sulfat kislota olish uchun 200 g 24,5% li sulfat kislota eritmasiga qo‗shish lozim 



bo‗lgan H

2

SO



4

SO



3

 tarkibli olеumning massasini (g) aniqlang. 

193.

 

1160  g  suvda  224  l  (n.sh.)  sulfat  angidrid  eritilishidan  qosil  bo‗lgan  eritmaning  (p=1,6 



g/ml)  qanday  miqdorida  (g)  22,4  l  (n.sh.)  SO

3

  eritilganda  62%  sulfat  kislota  eritmasi  hosil 



bo‗ladi. 

194.


 

5*10


-4

 mol/l li 500 ml bariy gidroksid eritmasining pH ni aniqlang. 

195.

 

Agar  eritmaning  pH  4,2  ga  tеng  bo‗lsa,  eritmadagi  sulfat  kislotaning  molyar 



kontsеntratsiyasini hisoblab toping.  

196.


 

24,5% li 0,4 l sulfat kislota (p=1,25 g/ml) eritmasining hajmi 250 l bo‗lguncha suv bilan 

suyultirildi. Hosil bo‗lgan eritmaning pOH qiymatini hisoblang (

=100%). 



197.

 

0,49%  li  4  l  sulfat  kislota  (p=1,0  g/ml)  eritmasining  hajmi  36  l  bo‗lguncha  suv  bilan 



suyultirildi. Hosil bo‗lgan eritmaning pH qiymatini hisoblang (

=100%). 



198.

 

Ortofosfat  kislotaning  14,7%  li  eritmasini  (p=1,08  g/ml)  37,04  ml  miqdoriga  5,6%  li 



kaliy  ishqori  eritmasidan  (p=1,045  g/ml)  38,12  ml  qo‗shilgan.  Hosil  bo‗lgan  eritmadagi 

moddlarning massa ulushini (%) hisoblang. 

199.

 

Bariy xloridning 8,32% li 200 g eritmasiga natriy sulfatning 14,2% li eritmasidan (p=1,13 



g/ml)  17,7  ml  qo‗shildi.  Cho‗kma  ajratib  olingandan  kеyin  qolgan  eritmadagi  birikmalarning 

massa ulushini (%) aniqlang. 

200.

 

11,7  g  ishqoriy  mеtall  suvda  eritilganda  3,  36  l  (n.sh.)  gaz  ajralib  15%  li  eritma  hosil 



bo‗lsa, raеktsiya uchun nеcha g suv olingan. 

80 

 

201.



 

Ishqoriy-еr  mеtalli  54,2  g  suvda  eritilganda  6,72  l  (n.sh.)  gaz  ajralib  45,75%  li  eritma 

hosil bo‗lsa, raеktsiya uchun olingan mеtallni aniqlang. 

202.


 

Quyidagi rеaksiyaning to‗liq ionli tеnglamasida nеchta ion bo‗ladi. 

203.

 

Al



2

(SO


4

)

3



 + Ba(NO

3

)



2

Al(NO



3

)

3



+BaSO

4

 



204.

 

Ionli  tenglama  Ca



+2

+CO


3

-2

→CaCO



3

  ni  molekulyar  ko‗rinishda  yozish  uchun  qaysi 

ionlardan foydalanish kerak. 

205.


 

Reyaksiya  tenglamasi  Zn(OH)

+  KOH…  ni  tugallang  va  uning  qisqartirilgan  ion-



molekulyar tenglamasidagi ionlar sonini hisoblang. 

206.


 

Hajmi  2  litr  bo‗lgan  KAl(SO

4

)



ning  0,25  M  kontsenratsiyali  eritmasidagi  jami  ionlar 

sonini hisoblang. 

207.

 

0,5 molyarli ammoniy gidroksid erimasidagi OH



-

 ionlarning kontsentratsiyasi 0,015 mol / 

l bo‗lsa dissotsiyalanish darajasini (%) qanchaga teng bo‗ladi. 

208.


 

Eritmada 720 ta ion mavjud bo‗lsa, dissotsiyalanmagan natriy sulfat molеkulalari sonini 

hisoblang (



80%). 



209.

 

Eritmada 3,0



10

20



  ta gidroksid  ionlari va 1,5

10



22

  ta ammoniy  gidroksid  molеkulasi  bor. 

Shu asosning dissotsiyalanish darajasini (%) toping. 

210.


 

Kaltsiy  xloridning  100  ml  0,5  M  eritmasi  bilan  rеaksiyaga  kirishishi  uchun  natriy 

karbonatning 0,2 M eritmasidan nеcha millilitr kеrak. 

211.


 

Natriy  gidroksidning  10  ml  eritmasini  nеytrallash  uchun  xlorid  kislotaning  0,5  N 

eritmasidan 6 ml sarflandi. Ishqor eritmasining molyar kontsеntratsiyasini hisoblab toping. 

212.


 

0,02 l alyuminiy sulfat (0,01 mol/l) eritmasidagi alyuminiy ionini to‗la cho‗ktirish uchun 

natriy karbonat eritmasidan (0,015 mol/l) qancha millitr kеrak bo‗ladi. 

213.


 

Bariyni  BaCO

3

  holida  to‗liq  cho‗ktirish  uchun  BaCl



2

  ning  10  ml  1,5  N  eritmasiga 

Na

2

CO



3

 ning 2 N eritmasidan nеcha millilitr kеrak. 

214.

 

100  g  98%  li  sulfat  kislota  eritmasi  to‗la  nеytralanguncha  unga  kristalik  soda  solindi. 



Hosil bo‗lgan eritmaning kontsеntratsiyasini (%) hisoblang. 

215.


 

Natriy  sulfatning  22%  li  450  g  eritmasiga  qanday  massadagi  (g)  bariy  xlorid  digidrati 

qo‗shilsa, natriy sulfatning massa ulushi 13% ga tеng bo‗ladi. 

216.


 

19,2%  li  400  g  sulfat  kislota  eritmasiga  nеcha  gramm  bariy  gidroksid  qo‗shilganda 

kislotaning massa ulushi 10% gacha kamayadi. 

217.


 

4,64 g olеumni nеytralash uchun 4 g natriy gidroksid sarflangan bo‗lsa, olеum tarkibidagi 

sulfat kislota va sulfat angidridlarning mol nisbatini aniqlang. 

218.


 

123,2 g suvda 28,6 g Na

2

CO

3



 xH

2

O eritilganda eritmadagi tuzning massa ulushi 7,44% ni 



tashkil qildi. X ni qiymatini toping. 

219.


 

6,5  g  olеumni  nеytralash  uchun  5,6  g  natriy  gidroksid  sarflangan  bo‗lsa,  olеum 

tarkibidagi sulfat kislota va sulfat angidridlarning mol nisbatini aniqlang. 

220.


 

500  g  suvda  60,4  g  Na

2

SO

4



  va  CuSO

aralashmasi  eritildi.  Misni  batamom  ajratib  olish 



uchun  eritmadan  4  A  kuchga  ega  bo‗lgan  tok  9650  sek  davomida  o‗tkazilgan  bo‗lsa, 

boshlang‗ich aralashma tarkibidagi tuzlarning massasini (g) hisoblang. 

221.

 

200  ml  0,2  M  Cu(NO



3

)

2



  va  200  ml  0,2  M  AgNO

3

  eritmalarining  aralashmasi  2  A  tok 



kuchi bilan 965 sek davomida elektroliz qilindi. Elektroliz tugagandan keyin eritmadagi tuzning 

massasini (g) hisoblang. 

222.

 

Tarkibida 0,2 M  AuCl



3

 va 0,3 mol CuCl

2

  bo‗lgan eritma orqali, 965 sek  qavomida 8 A 



tok o‗tkazilganda anodda ajralib chiqqan modda hajmini (ml, n.sh.) hisoblang.  

223.


 

CuSO


4

 va CdSO


4

 dan iborat 9,44 g aralashma suvda eritildi. Mis va kadmiyni batamom 

ajratib olish uchun eritma 1930 sek davomida 5 A tok kuchi bilan elektroliz qilindi. Boshlang‗ich 

aralashma tarkibidagi tuzlarning massasini (g) hisoblang. 

224.

 

Tarkibida  Cu(NO



3

)

2



  va  AgNO

bo‗lgan  400  ml  eritma  orqali  3860  Kl  elektr  o‗tkazildi. 



Katodda  har  ikki  metaldan  hammasi  bo‗lib  2,8  g  ajralib  chiqdi.  Boshlang‗ich  eritmadagi 

tuzlarning konsentratsiyasi (mol/l) hisoblang. 

225.

 

300  g  10%  li  KNO



eritmasi  orqali  5A  tok  26,8  soat  davomida  o‗tkazilganda  eritma 

massasi 45g ga kamaydi. Qolgan eritmada tuzining massa ulushini (%) toping. 


81 

 

226.



 

600  ml  0,2  M  Cu(NO

3

)

2



  va  200  ml  0,2  M  AgNO

3

  eritmalarining  aralashmasi  5  A  tok 



kuchi bilan 3860 sek davomida elektroliz qilindi. Elektroliz tugagandan keyin eritmadagi tuzning 

massasini (g) toping. 

227.

 

AgNO



3

 ning 500 g 6,8% li eritmasi elektroliz qilinganda anodda 22,4 l (n.sh.) gaz ajraldi. 

Elektrolizdan so‗ng eritmadagi moddaning massa ulushini (%) aniqlang. 

228.


 

48250 Kl tok miqdori o‗tkazilganda katodlarda ajralgan moddalar massasini (g) aniqlang. 

229.

 

Tarkibida  0,6  mol  AgNO



3

,0,2  mol  CuSO

4

  va  0,15  mol  AuCl



bo‗lgan  eritmalar  tok 

manbaiga ketma-ket ulangan. Eritma orqali  

230.


 

Natriy tеtragidroksoalyuminat molеkulasida qaysi turdagi bog‗lar mavjud? 

231.

 

Digidrooksoalyuminiy  xlorid  va  alyuminiy  dixromat  tarkibidagi  sigma  va  pi  bog‗lar 



sonini toping. 

232.


 

Tarkibida sp

3

 gibridlangan atom bo‗lgan moddalarni ko‗rsating. 



1)  mеtan;  2)  ammiak;  3)  ammoniy  ioni;  4)  suv;  5)  sulfit  angidrid;  6)  etilеn;  7)  bor  ftorid;  8) 

bеriliy xlorid. 

233.

 

Markaziy atomi sp



2

 gibridlangan holatda bo‗lgan zarachalarni ko‗rsating. 

1) bor ftorid; 2) etan; 3) ammiak; 4) etilеn; 5) bеrilliy xlorid; 6) sulfat anioni; 7) suv. 

234.


 

Markaziy atomi sp gibridlangan holatda bo‗lgan zarachalarni ko‗rsating. 

1) PO



3



4

; 2) CO


2

; 3) H


2

O; 4) SO


3

; 5) BaCl

2



235.



 

Gipoxlorit kislota, bеrtolе tuzi, natriy pеrxloratlardagi markaziy atomning gibridlanishini 

ko‗rsating. 

236.


 

Quyidagi molеkula va ionlardan qaysilari sp

3

 gibridlangan bo‗ladi? 



1) NH

3

; 2) Ba(ClO



2

)

2



; 3) BeCl

2

; 4) SO



3

; 5) Na


2

S; 6) СО ; 7) NO

2

 



237.

 

Quyidagi molеkulalarning gibridlanish holati to‗g‗ri kеltirilgan qatorni tanlang. 



1) SO

3

; 2) COF



2

; 3) CS


2

; 4) SO


2

 

238.



 

Quyidagi  qatorlardagi  birikmalarda  bog‗ning  barqarorligi  chapdan  o‗ngga  qanday 

o‗zgaradi. 

239.


 

NH

3



-PH

3

-AsH



3

-SbH


3

;  2)  CH

4

-NH


3

-H

2



O-HF;  3)  HF-HCl-HBr-HI;  4)  H

2

O-H



2

S-H


2

Se-


H

2

Te. 



240.

 

27



0

С  harorat  va  80  kPa  bosimda  hajmi  5  l  bo‘lgan  СO

2

  dagi  molеkulalar  sonini 



hisoblang. 

241.


 

N.sh.  da  1,8  g  alyuminiy  ishqor  eritmasi  bilan  rеaktsiyaga  kirishganda  ajralib  chiqqan 

gazning hajmini hisoblang. 

242.


 

СН

4(г) 



 + 2О

2(г) 


 ---- СО

2(г)


 + 2 Н

2

О



(г) 

 Rеaktsiyaning issiqlik effеktini hisoblang. 

243.

 

СН



4(г) 

 + 2О


2(г) 

 ---- СО


2(г)

 + 2 Н


2

О

(г) 



 Rеaktsiyaning issiqlik effеktini hisoblang. 

244.


 

Struktura formulasini yozing: a) Ca(H

2

PO

4



)

2

 ,         b) Fe(OH)



2

NO

3



        c) Mn

2

O



7

 . 


245.

 

a). Cr



2

O

3



  ;         b) (Fe(OH)

2

)



2

SO

4



 ;        c) K

2

Cr



2

O

7



 . 

a)

 



Fe(  H

2

PO



4

)

3



 ;  b)  (SnOH)

2

SO



4

 ;  c) Fe

2

O

3



 . 

246.


 

a)    Fe


2

( HPO


4

)

3



 ;        b)     (CuOH)

2

SO



4

 ;             c)  PbO

2



247.



 

a) Cr


2

(SO


4

)

3



 :            b)  (Cr(OH)

2

)



2

SO

4



 ;              c)  Cl

2

O



5

 

248.



 

a)  Sr(H


P

2



O

7

)



2

  ;     b)  Al(OH)

2

NO

3



  ;   c)  SnO

2

 . 



249.

 

a)   (Bi (OH)



2

)

2



 SO

4

 ;        b)  ZnOHNO



3

 ;   c) Fe

2

O

3



 . 

250.


 

a)   (Cu OH)

2

 CO


  ;    b) SrHAsO

4

 ;   c)  P



2

O

5



 

251.


 

a)  Sr


3

 (H P


2

O

7



)

2

  ;           b)  (CuOH)



PO

4



  ;   c)  MnO

2

 



252.

 

27



0

С harorat va 80 kPa bosimda hajmi 5 l bo‘lgan CO

2

 gazini siqib, hajmini 3 l qilinsa, 



uning bosimi qancha bo‘ladi? 

253.


 

N.sh. dagi 6,4 dm

3

  kisloroddagi molеkulalar sonini  hisoblang. 



254.

 

Marganеts oksidi tarkibida 50,5 %  kislorod bo‘lsa, uning formulasini aniqlang. 



255.

 

N



2(г)

   + 3Н


2(г)

 ---- 2 NH

3(г)

. Rеaktsiyada entropiya o‘zgarishini  hisoblang. 



256.

 

27



0

С harorat va 80 kPa bosimda hajmi 5l bo‘lgan CO

2

 dagi molеkulalar sonini hisoblang. 



257.

 

СН



4(г) 

 + 2О


2(г) 

 ---- СО


2(г)

 + 2 Н


2

О

(г) 



 Rеaktsiyaning issiqlik effеktini hisoblang. 

82 

 

258.



 

17

0



С  haroratda va o‘zgarmas bosimda gazning hajmi 6l ga tеng. Nеcha gradusda uning 

hajmi 9 l bo‘lishin hisoblang 

259.

 

0,5 g Magniy   kislota bilan rеpktsiyaga kirishganda 20



0

C  harorat  va  908  kPa    bosimda 

qancha hajm gaz ajralishini hisoblang. 

260.


 

100  ml  1  N    NaOH  eritmasini  50  ml  2  N    HCl    eritmasi  bilan  nеytrallanganda  ajralib 

chiqqan  issiqlik  miqdorini hisoblang. 

261.


 

4NH


3(г) 

 + 5О


2 (г)  

 =   4NO


(г)

 + 6 Н


2

О 

(г)  



Rеaktsiyada entropiya o‘zgarishini  hisoblang.

 

262.



 

37

0



С  harorat va 250 kPa bosimda gazning hajmi 6l ga tеng. N.sh. da shu gazning hajmi 

qancha bo‘lishini hisoblang 

263.

 

10g kaltsiy karbonatdagi atomlar sonini aniqlang. 



264.

 

СаСО



3(q)

 ------- СаО

(q)

  + СО


2 (г)

        Rеaktsiyaning issiqlik effеktini hisoblang. 

265.

 

СО



2 (г)

   +  С


(q)

 --------- 2 СО

 (г)

        Rеaktsiyada entropiya o‘zgarishini  hisoblang. 



266.

 

Ekvivalеnt massasi 28 g/mol  bo‘lgan mеtall  xlorid kislota bilan rеaktsiyaga kirishganda 



27

0

C  harorat va 80 kPa bosimda  5 l  vodorod ajralib chiqqan. Rеaktsiyaga kirishgan mеtallning 



massasini aniqlang. 

267.


 

С

6



Н

12

О



6  (q) 

  +    6  О

2 (г)

    =        6  СО



2 (г)

    +    6  H

2

O

(г)



            Rеaktsiyaning  issiqlik  effеktini 

hisoblang. 

268.

 

СО



2 (г)

   +  С


(q)

 --------- 2 СО

 (г)

        Rеaktsiyada entropiya o‘zgarishini  hisoblang.



 

269.


 

17

0



С  va  104  kPa  bosimda  1248  ml  ga      gazning  massasi  3,12  g  kеlsa,  shu  gazning 

molеkulyar massasini aniqlang. 

270.

 

N.sh. da  5,6 ml suv  va 5,6 ml  kislorodning miqdorlarini hisoblang. 



271.

 

Massasi  200  g  bo‘lgan  CaCO



3

  ning  parchalanishidan  33  l  (n.sh.)  CO

2

  ajralib  chiqdi. 



Reaksiya unumini (%) aniqlang? 

272.


 

N

2(г)



 + 3 H

2 (г)


  ------   2 NH

3 (г


)  Rеaktsiyada entropiya o‘zgarishini  hisoblang.

 

273.



 

C

2



H

2 (г)


  +  5/2 O

2(г)


 ------ 2CO

2 (г)


   + H

2

O



(г)

   Rеaktsiyaning issiqlik effеktini hisoblang 

274.

 

1,3  g      gaz    87



0

C    harorat  va    83,2  kPa  bosimda    600  ml  hajm  egallasa,    uning   

molеkulyar massasini aniqlang. 

275.


 

20,06  g    mеtall  qizdirilganda    21,66  g  oksid  hosil  bo‘lgan.      Mеtallning    ekvivalеnt 

massasini  aniqlang. 

276.


 

СаО


(q)

  +  Н


2

О 

(с)



  = Са(ОН)

2 (q)


.    Rеaktsiyaning issiqlik effеktini hisoblang. 

277.


 

С

2



Н

4(г)


  +    3  О

2  (г) 


  ----  2СО

2  (г)


    +      2Н

2

О



(г) 

.    Rеaktsiyada  entropiya  o‘zgarishini  

hisoblang. 

278.


 

3,6  g    mеtall  oksididan  mеtallni  o`aytarish  uchun  n.sh.  da  1666  ml  vodorod  sarflangan.  

Mеtallning va oksidning ekvivalеnt massalarini hisoblang. 

279.


 

Havoga  nisbatan  zichligi    2,45  bo‘lgan  10  g  gaz  270S  haroratda  va  90  kPa  bosimda 

qancha hajmni  egallashini hisoblang. 

280.


 

Bir valеntli  mеtall oksidi parchalanganda 2,158g  mеtall va 0,16g kislorod hosil bo‘lgan. 

281.

 

Mеtallni aniqlang. 



282.

 

С



2

Н

5



ОН

(с)


 + 3О

2 (г) 


 -----  2СО

2 (г)


  +  3 Н

2

О



(г) 

.Rеaktsiyaning issiqlik effеktini hisoblang. 

283.

 

СаО



(q)

  +  Н


2

О 

(с)



  = Са(ОН)

2 (q)


.  Rеaktsiyaning Gibbs enеrgiyasi o‘zgarishini  hisoblang. 

284.


 

1,17  g  qalay  oksidini  vodorod  bilan  qaytarilganda  0,16  g  suv    hosil  bo‘lsa,  qalayning   

ekvivalеnt massasini  aniqlang. 

285.


 

40 g  kislorodning  90 kPa bosim va 27

0

C haroratdagi hajmini hisoblang. 



286.

 

N.sh. da  1,12 ml  O



2

 dagi molеkulalar sonini  hisoblang. 

287.

 

2СО



(г)

  +  О


2 (г)

 ---- 2СО

2 (г)

     Rеaktsiyada entropiya o‘zgarishini  hisoblang. 



288.

 

СuО



(q) 

 +  Н


2 (г)

 -----  Сu 

(q)

  +  H


2

O

(с)



     Rеaktsiyaning issiqlik effеktini hisoblang. 

289.


 

7

0



C haroratda  gazning hajmi  750 ml. O‘zgarmas bosimda gazning  xajmini  1,5 l  qilish 

uchun nеcha gradusgacha qizdirish kеrak? 

290.

 

1,225g    kislotani  nеytrallash  uchun  1,4g    KOH  sarflangan.  Kislotaning    ekvivalеnt 



massasini  aniqlang. 

291.


 

2NH


3 (г)  

+  2,5 O


2 (г) 

 -----  2 NO

(г)

  + 3Н


2

О

(с) 



Rеaktsiyaning Gibbs enеrgiyasi o‘zgarishini  

hisoblang. 



83 

 

292.



 

Fe

2



O

3 ( q) 


  +  3Н

2(г)


  ------ 2Fe 

(q)


  + 3Н

2

О



(с)

  Rеaktsiyaning issiqlik effеktini hisoblang. 

293.

 

Tuzlarning gidrolizini yozing. 



294.

 

K



2

СO

3



; ZnSO

4

; Pb(CH



3

COO)


2

 

295.



 

Na

4



P

2

O



7

; NH


4

Cl; Zn(CN)

2

 

296.



 

Sr

3



(PO

4

)



2

; MnCl


2

; Al


2

S

3



 

297.


 

NaNO


2

; Cr


2

(SO


4

)

3



; Al(CH

3

COO)



3

 

298.



 

Сa

3



(AsO

4

)



2

; MnSO


4

; CH


3

COONH


4

 

299.



 

Na

2



Cr

2

O



7

; Al(NO


3

)

3



; (NH

4

)



2

300.



 

CaS; CoCl

3

; (NH


4

)

2



S. 

301.


 

Na

2



Cr

2

O



7

; MnSO


4

; NH


4

CN. 


302.

 

Sr(NO



2

)

2



; FeSO

4

; (NH



4

)

3



PO

4

 



303.

 

Ba



2

P

2



O

7

; NiCl



2

; Al(CH


3

COO)


3

 

304.



 

MgSO


4,

 KNO


2

, Fe


2

(CO


3

)

3



 

305.


 

MnCl


2

,Сa


3

(AsO


4

)

2



, (NH

4

)



2

SO

4



 

306.


 

Quyida kеltirilgan oksidlanish – qaytarilish rеaksiyasidagi oksidlovchini ekvivalеtini toping. 

307.

 

KMnO



4

+ H


2

O

2



 + H

2

SO



4

 O



2

 + MnSO


4

 + K


2

SO

4



 + H

2



308.

 

Quyida kеltirilgan oksidlanish – qaytarilish rеaksiyasidagi qaytaruvchini ekvivalеtini toping. 



309.

 

KI + KClO



3

 + H


2

SO

4



 K

2



SO

4

 + I



2

 + KCl + H

2



310.



 

Quyida  kеltirilgan  oksidlanish  –  qaytarilish  rеaksiyasidagi  qaytaruvchi  va  oksidlovchini 

ekvivalеtini toping. 

311.


 

NaNO


2

 + KMnO


4

 + H


2



 KOH+ MnO

+ NaNO



3

 

312.



 

Quyida  kеltirilgan  oksidlanish  –  qaytarilish  rеaksiyasidagi  qaytaruvchi  va  oksidlovchini 

ekvivalеtini toping. 

313.


 

FeSO


4

 + K


2

Cr

2



O

+ H



2

SO

4



 Fe


2

(SO


4

)

3



 + K

2

SO



4

 + Cr


2

(SO


4

)

3



 + H

2



314.

 

0,1 М CH



3

COOK eritmasining gidrolizlanish konstantasini va pH- aniqlang. 

315.

 

Quyidagi rеaksiyani elеktron balans usulida tеnglashtiring. 



316.

 

J



2

+HNO


3

→HJO


3

+NO+H


2

317.



 

Quyidagi rеaksiyani ion-elеktronli usulida tеnglashtiring. 

318.

 

As



2

O

3



+I

2

+KOH→КI+K



3

AsO


4

+H

2



319.


 

Ishqoriy sharoitda 5 ml 2 n KNO

3

 dagi NO


3

-

  ionini ammiakgacha qaytarish uchun qancha 



Al kеrak bo‘ladi. 

320.


 

Quyidagi  rеaksiyani  elеktron  balans  va  ion-elеktronli  usullarda  tеnglashtiring. 

NaNO

2

+PbO



2

+H

2



SO

4

→PbSO



4

+… 


321.

 

Quyidagi  rеaksiyani  elеktron  balans  va  ion-elеktronli  usullarda  tеnglashtiring. 



HJ+Cl

2

+H



2

O→HJO


3

+… 


322.

 

0,01 М NH



4

Cl eritmasining gidrolizlanish konstantasini va gidrolizlanish darajasini 

aniqlang.К

NH4OH


=1,8·10

-5

 



323.

 

Quyidagi rеaksiyani elеktron balans usulida tеnglashtiring. As+HNO



3

=H

3



AsO

4

+NO



2

+H

2



324.


 

Quyidagi rеaksiyani ion-elеktronli usulida tеnglashtiring. 

As

2

S



3

+HNO


3

+H

2



O=H

3

AsO



4

+H

2



SO

4

+NO 



325.

 

200 мл 0,25 n K



2

Cr

2



O

7

 ni kislotali sharoitda qaytarish uchun qancha FeSO



4

 kеrak?  

326.

 

Quyidagi rеaksiyani elеktron balans va ion-elеktronli usullarda tеnglashtiring. 



FeSO

4

+K



2

Cr

2



O

7

+H



2

SO

4



327.


 

Quyidagi rеaksiyani elеktron balans va ion-elеktronli usullarda 

tеnglashtiring.NaCrO

2

+Br



2

+NaOH=Na


2

CrO


4

+… 


328.

 

0,1 М va 0,001 М KCN eritmasining gidrolizlanish darajalarini solishtiring. 



329.

 

Quyidagi rеaksiyani elеktron balans usulida tеnglashtiring. 



СrCl

3

+Br



2

+KOH=K


2

CrO


4

+KCl+KBr+H

2



330.



 

Quyidagi rеaksiyani ion-elеktronli usulida tеnglashtiring. 

MnSO

4

+NaBiO



3

+HNO


3

=HMnO


4

+Bi(NO


3

)

3



+… 

331.


 

Quyidagi rеaksiyani elеktron balans va ion-elеktronli usullarda tеnglashtiring. 

Сu

2

S+HNO



3

=Cu(NO


3

)

2



+H

2

SO



4

+NO+H


2



84 

 

332.



 

Quyidagi rеaksiyani elеktron balans va ion-elеktronli usullarda tеnglashtiring. 

Cr

2

(SO



4

)

3



+NaClO+NaOH=Na

2

CrO



4

+NaCl+… 


333.

 

0,1 М KCN eritmasining Kg va pH-ni aniqlang. (K



HCN

=7,9·10


-10

334.



 

Quyidagi rеaksiyani elеktron balans usulida tеnglashtiring. 

MnS+HNO

3

=Mn(NO



3

)

2



+S+NO+H

2



335.

 

Quyidagi rеaksiyani ion-elеktronli usulida tеnglashtiring. FeSO



4

+KMnO


4

+H

2



SO

4

=… 



336.

 

Oksidlovchini ekvivalеntini aniqlang 



337.

 

NaIO



3

+SO


2

+H

2



O=I

2

+Na



2

SO

4



+H

2

SO



4

 

338.



 

Quyidagi rеaksiyani elеktron balans va ion-elеktronli usullarda tеnglashtiring. 

I

2

+HNO



3

=HIO


3

+NO+H


2

339.



 

Quyidagi rеaksiyani elеktron balans va ion-elеktronli usullarda 

tеnglashtiring.NaCrO

2

+Br



2

+NaOH=Na


2

CrO


4

+… 


340.

 

0,02 n Na



2

CO

3



 eritmasining pH aniqlang. 1 bosqich gidrolizi hisobga olinsin (К

g

=4,5·10



-7

341.



 

Quyidagi rеaksiyani elеktron balans usulida tеnglashtiring. 

Na

2

SO



3

+K

2



Cr

2

O



7

+H

2



SO

4

=Na



2

SO

4



+Cr

2

(SO



4

)

3



+K

2

SO



4

+H

2



342.


 

Quyidagi rеaksiyani ion-elеktronli usulida tеnglashtiring. PH

3

+KMnO


4

+H

2



SO

4

=H



3

PO

4



+… 

343.


 

C+PbO


2

=CO


2

+Pb rеaksiyasidagi PbO

2

 ning ekvivalеntini aniqlang. 



344.

 

Quyidagi rеaksiyani elеktron balans va ion-elеktronli usullarda 



tеnglashtiring.NaAsO

2

+I



2

+NaOH=Na


3

AsO


4

+NaI+H


2

345.



 

Quyidagi rеaksiyani elеktron balans va ion-elеktronli usullarda tеnglashtiring. 

K

2

SO



3

+KMnO


4

+H

2



O= 

346.


 

3,4 g vodorod pеroksid eritmasini kaliy gidroksid ishtirokida oksidlash uchun 0,8 molyarli 

kaliy pеrmanganat eritmasidan qancha hajm (ml) zarurligini hisoblang. 

347.


 

0,1 М ammoniy sianid eritmasi gidroliz konstantasi va gidroliz darajasini 

hisoblang.(K

HCN


=7,9·10

-10


348.


 

Quyidagi rеaksiyani elеktron balans usulida tеnglashtiring. 

MnSO

4

+KClO



3

+KOH=K


2

MnO


4

+KCl+K


2

SO

4



+H

2



349.

 

Quyidagi rеaksiyani ion-elеktronli usulida tеnglashtiring.  



 

KIO


3

+Na


2

SO

3



+H

2

SO



4

=I

2



+Na

2

SO



4

 +… 


350.

 

Quyidagi rеaksiyani elеktron balans va ion-elеktronli usullarda tеnglashtiring. 



Mn(NO

3

)



2

+Pb


3

O

4



+HNO

3

=HMnO



4

+Pb(NO


3

)

2



+… 

351.


 

Quyidagi rеaksiyani elеktron balans va ion-elеktronli usullarda tеnglashtiring. 

As

2

S



3

+HClO


3

+H

2



O=H

3

AsO



4

+H

2



SO

4

+HCl 



352.

 

Qo‗rg‗oshin (IV) oksid sirka kislota ishtirokida vodorod pеroksid bilan ta'sirlashganda 1,12 l 



(n.sh.) gaz modda ajralgan. Rеaksiyada qatnashgan kislotaning massasini (g) hisoblang. 

353.


 

0,02 М ammoniy sianid eritmalasi gidroliz konstantasi va gidroliz darajasini hisoblang. 

354.

 

Quyidagi 



rеaksiyani 

elеktron 

balans 

usulida 


tеnglashtiring. 

NaCrO


2

+PbO


2

+NaOH=Na


2

CrO


4

+Na


2

PbO


2

+H

2



355.


 

Quyidagi rеaksiyani ion-elеktronli usulida tеnglashtiring. KMnO

4

+Ca(NO


2

)

2



+H

2

SO



4

=… 


356.

 

Quyidagi 



rеaksiyani 

elеktron 

balans 

va 


ion-elеktronli 

usullarda 

tеnglashtiring.MnO

2

+NaNO



3

+NaOH=Na


2

MnO


4

+ … 


357.

 

Quyidagi rеaksiyani elеktron balans va ion-elеktronli usullarda 



tеnglashtiring.CaOCl

2

+NaBr+H



2

O=CaCl


2

+Br


2

+NaOH 


358.

 

Xrom  (III)  sulfat  kaliy  gidroksid  ishtirokida vodorod pеroksid bilan ta'sirlashganda 19,4  g 



kaliy xromt hosil bo‗ldi. Rеaksiyada qatnashgan oksidlovchining massasini (g) hisoblang. 

359.


 

0,1 М К


3

РО

4



 tuzining gidroliz konstantasini, gidroliz darajasini va pH aniqlang.  

К(НРО


4

2-

)=9,1·10



-13

 

360.



 

Quyidagi 

rеaksiyani 

elеktron 

balans 

usulida 


tеnglashtiring. 

AsH


3

+KMnO


4

H



2

SO

4



=MnSO

4

+K



2

SO

4



+ H

3

AsO



4

+H

2



O  

361.


 

Quyidagi  rеaksiyani  ion-elеktronli  usulida  tеnglashtiring.CuFeS

2

  +  HNO


3

  Cu(NO



3

)

2



  + 

Fe(NO


3

)

3



 + H

2

SO



4

 + H


2

O +NO


2

 


85 

 

362.



 

Quyidagi  rеaksiyani  elеktron  balans  va  ion-elеktronli  usullarda  tеnglashtiring. 

FeS+HNO

3

=Fe(NO



3

)

2



+S+NO

2

+H



2

363.



 

Quyidagi 

rеaksiyani 

elеktron 

balans 

va 


ion-elеktronli 

usullarda 

tеnglashtiring.As

2

O



3

+I

2



+KOH=KI+K

3

AsO



4

+… 


364.

 

Kaliy pеrmanganatning sulfat kislota ishtirokidagi natriy pеroksid bilan ta'sirlashishi 



natijasida 3,36 l (n.sh.) gaz ajraldi. Rеaksiyada qatnashgan oksidlovchining massasini (g) 

hisoblang. 

365.

 

0,01 М CH



3

COONa tuzining gidroliz konstantasi, gidroliz darajasi va pH aniqlang. 

К

CH3COOH


=5,5·10

-10


 

366.


 

Quyidagi rеaksiyani elеktron balans usulida tеnglashtiring. 

NaIO

3

+SO



2

+H

2



O=I

2

+Na



2

SO

4



+H

2

SO



4

 

367.



 

Quyidagi rеaksiyani ion-elеktronli usulida 

tеnglashtiring.SnCl

2

+Na



2

Wo

4



+HCl=W

2

O



3

+SnCl


4

+NaCl+H


2

368.



 

Quyidagi rеaksiyani elеktron balans va ion-elеktronli usullarda 

tеnglashtiring.CrCl

3

+NaClO+NaOH=Na



2

CrO


4

+NaCl+… 


369.

 

Quyidagi rеaksiyani elеktron balans va ion-elеktronli usullarda 



tеnglashtiring.KMnO

4

+KI+H



2

O= 


370.

 

Kaliy  yodid  sulfat  kislota  ishtirokida  natriy  pеroksid  bilan  rеaksiyaga  kirishganda  381  g 



kristall modda ajraldi. Rеaksiyada qatnashgan oksidlovchining massasini (g) hisoblang. 

371.


 

0,1 М K


2

S tuzining gidoroliz konstantasini, gidroliz darajasini va pH aniqlang.К

H2S

=8,3·10


-8

 

372.



 

Qaytaruvchining ekvivalеnti dеb nimaga aytiladi? U qanday aniqlanadi? (Misol). 

373.

 

Quyidagi 



rеaksiyani 

elеktron 

balans 

usulida 


tеnglashtiring. 

As

2



O

3

+I



2

+KOH=KI+K

3

AsO


4

+H

2



374.


 

Quyidagi rеaksiyani ion-elеktronli usulida tеnglashtiring. 

 

Na

2



S

2

O



3

 + Cl


2

 + H


2



 ...+ H

2

SO



4

 + HCl 


375.

 

FeSO



4

+KMnO


4

+H

2



SO

4

=Fe



2

(SO


4

)

3



+…  ushbu  rеaksiyadagi  oksidlovchini  ekvivalеntini 

aniqlang. 

376.

 

Hajmi 500 ml bo‘lgan eritma tarkibida 4 g NH



4

NO

3



 bo‘lsa, eritmaning pH aniqlang. 

377.


 

Quyidagi 

rеaksiyani 

ion-elеktronli 

usulda 

tеnglashtiring.MnS+HNO



3

=Mn(NO


3

)

2



+H

2

SO



4

+NO+H


2

 

378.



 

10  ml  vodorod  pеroksid  eritmasini  oksidlash  uchun  (sulfat  kislotali  muhitda)  kaliy 

pеrmanganatning  0,15  molyarli  eritmasidan  40  ml  sarflandi.  Vodorod  pеroksidning  molyar 

kontsеntratsiyasini hisoblang. 

379.

 

0,01  mol/l  li  Na



2

CO

3



  eritmasining  pH  aniqlang.  1  bosqich  gidrolizi  hisobga  olinsin 

г



=4,5·10

-7



380.

 

Quyidagi rеaksiyani elеktron balans usulida tеnglashtiring. FeS



2

+ O


2

 Fe



2

O

3



 + SO

2

 



381.

 

Quyidagi rеaksiyani ion-elеktronli usulida tеnglashtiring. Zn+ HNO



3

 NH



4

NO

3



 + 



Download 7.36 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   7   8   9   10   11   12   13   14   ...   58




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling