H. R. To`xtaеv, K. A. Cho`lponov, M. B. Qosimova, R. Sh. Zaripova


Download 7.36 Mb.
Pdf ko'rish
bet50/58
Sana02.12.2017
Hajmi7.36 Mb.
1   ...   46   47   48   49   50   51   52   53   ...   58

- ammiak, H

2

N-NH



- gidrazin, HN

- azotovodorod kislotasi. 



NH

-  Tabiatda  ko‘p  miqdorda  oqsil  moddalar  tarkibida,  ammoniy  tuzlari  holida 



uchraydi. NH

3

- rangsiz gaz, xarakterli hidi bor. T.k.- 33,40S, d=0,593. 1 litr            ammiak= 



0.7709 gr. 

>tº 


2NH

3



 N

2

 + 3H



2              

 

 



-46,19 kJ 

 

 



 

 

 



 

 



  H 

: N : H  

 

 

N        108ºC       M = 1,43 debay 



  H 

 

 



 

 



 

Suyuq ammiak ishqoriy metallar bilan reaksiyaga kirishadi: 



4Na + NH

3

 = 2NaNH



2

 + H


2

 



NaNH

- ammiakni nordon tuzi. PbNH 



NH

- qaytaruvchi kuchli oksidlovchilar ta'sirida N



2

, NO va boshqalarga oksidlanadi: 

NH

3

 + 3J



2

 = 3HJ + NJ

3  

Ammiak hosil bo‘lishining P ga bog‘liqligi. 



t

0

 



1atm 

100 atm 


1000 atm 

200 


15,30 

80,6 


98,3 

600 


0,049 

4,5 


31,4 

1000 


0,0044 

0,44 


< 12,9 

Odatda tº =500-600ºC P=1000 atm, katalizator- Fe + H

2

O

3



 

 

O



2

 atmosferasida: 

 

4NH


3

 + 3O


= 6H


2

O + 4N


 

4NH



+ 5O


= 6H


2

O + 4NO 


 

NH



+ 3J

= 3HJ + NJ



– azot yodid 



358 

 

 



NJ

3

 + NH



= NH


3

.NJ


3

 

 



3NH

3

 + 3HJ = 3NH



4

Cl



2

 atmosferasida: 

 

NH

3



 + Cl

= NH



2

Cl + HCl 

2NH

3

 + 3Br



= 6HBr + N

 

6HBr + 6NH



= 6NH


4

Br   


Ammiak  300

0

C  qizdirilgan  KClO



3

  ustidan  NaOH  ishtirokida  o‘tkazilsa,  NH

3

NO

3



-

gacha 


oksidlanadi. 

3NH


3

 + 4KClO


3

 + 3NaOH = 3NaNO

3

 + 4KCl + 6H



2

 



NH

3

 + 9OH



-

 - 8e


-

 → NO


3

-

 + 6H



2

O        3    

ClO

3

-



 + 3H

2

O + 6e



-

→ Cl


-

 + 6OH


-

         4  

 

Ammiak    kompleks  birikmalar  hosil  qilishi  mumkin,  chunki  unda    2  ta  bo‘linmagan 



elektronlar jufti mavjud. 

[NH


3

]HCl  ammoniy tuzlari 

[Ag(NH

3

)



2

]Cl, [Cu(NH

3

)

4



]SO

 kompleks aminlar 



NH

3

 + H



2

O= [NH


4

]

-



 + OH

-

  kuchsiz ishqor 



Ammiakning olinishi: 

Laborotoriyada: 

1. (NH

4

)



2

SO

4



 + Ca(OH)

2

 = 2H



2

O + 2NH


3

+ CaSO



4

 

2. 2NH



4

Cl + CaO 

   2NH


3

 + CaCl


2

 + H


2

3. Mg



3

N

2



 + 6H

2

O = 3Mg(OH)



+ 2NH


 

Tajriba 1. 



NH

3

 + H



2

O= NH


4

OH    fenolftalein-pushti rang  

Texnikada: 1. Ko‘p miqdorda ammiak toshko‘mirni koksga aylantirganda hosil bo‘ladi. 

2. Ko‘p miqdorda ammiak Tober metodi bilan olinadi. 

H

2

 + N



2

2NH



3

                + 46.19 kJ./mol 

3.Franko va Karlo usuli kalsiy tsianamidga suv bugi ta'siriga asoslangan. 

CaCN


2

 + 3H


2

O = CaCO


3

 + 2NH


3

 

CaCN



2

 - paxtani defolianti sifatida ishlatiladi.  

CaCO

3

 + 4C = CaC



2

 + 3CO 


CaC

2

 + N



2

 = CaCN


2

 + C  


 

Ca = N – C ≡ N 

4. Eerlek metodi:  

AlN + 3H


2

O = Al(OH)

3

 + NH


3

 

 



Nitrid.  

Ishlatilishi: NH

3

, HNO


3

, (NH


4

)

2



SO

4

, NH



4

NO

3



  olish uchun ketadi. 

Soda (Solovet), mochevina Ca(NH

2

)

2



, 10 % NH

4

OH – nashatir spirti. 



Nitridlar – azoining har xil elementlar bilan birikmasi. 

K

3



N, Mg

3

N



2

 

 



3N

2

 + 6Mg 



 2Mg


3

N

2



 

Mg

3



N

2

 + 6H



2

O= 3Mg(OH)

2

 + NH


3

 

Texnik ahamiyatga AlN ega. 



d  -  elementlarning  nitridlari  yuqori  qattiqlikka  ega.  Yuqori  suyuqlanish,  issiqlikka 

chidamli va yuqori mustahkamlikka ega. 

VN – Tc = 2300ºC, ZnN – Tc = 2588ºC, TaN – Tc = 3087ºC. 

Natriy amid - NaNH

2

, rangsiz kristall. Tc = 210ºC 



2Na + 2NH

3

=2NaNH



2

 + H


2

 



Kristalli yoki suyuq ammiak 

2NaNH


2

 + 2Na = 2Na

2

HN + H


2

     2NHNa



2

 + 2Na= 2NNa

3

 + H


2

 



                                                                                                                                   natriy nitridi 

 

Shunday  qilib,  kislotali  muhitda  konts.  NH



4

Cl,  F


2

,  Cl


2

,  Br


2

,  J


2

  bilan  azotgalogenidlarni 

hosil qiladi. Hamma izotoplarning galogenidlari kuchli portlovchi moddalar. 

Olingan amidlari, imidlari, nitridlari gidrolizga uchraydi: NaNH

2

, Na


2

HN, Na


3



359 

 

NaNH



2

 + H


2

O= NH


3

 + NaOH 


Na

2

NH + H



2

O= NH


3

+ 2NaOH 



Ammoniyning  hamma  tuzlari  issiqlikka  chidamli  emas.  Ammoniy  tuzlari  termik 

parchalanishi mumkin. 

 

1.Ammoniy tuzlari uchuvchan birikmalar hosil qilib parchalanishi: 



 

          t

0

 

 



 

 

 



 

 

 (NH



4

)

2



CO

3



3NH

3



+ H

2

O + CO



2

 



NH

4

Cl = NH



3

+ HCl



 

2.Qisman termik parchalanishi: 



 

         t

0

  

 



 

 

 



 

(NH


4

)

2



SO

4



 NH

3

 + [NH



4

]HSO


4

 

 



         t

0

  



 

 

 



 

 

(NH



4

)

3



PO

4



 3NH

3

 + H



3

PO

4



 

yoki piro- va meta- kislotalar 

 

                t



0

 

 



 

 

 



 

 

2Mg[NH



4

]PO


4

 Mg



2

P

2



O

+ 2NH



3

 = H


2

                       t



0

 

 



 

 

 



 

 

NaNH



4

HPO


4

 NaPO



4

 + NH


3

 + H


2

3.Disproportsionalanish reaksiyasi. 



                t

0

 



 

 

 



 

 

 



NH

4

NO



2

N



+ H


2

O               NH

4

NO

3



 = N

2

O + H



2

[NH



4

]

2



Cr

2

O



N



2

 + 4H


2

O + Cr


2

O

3



 

[NH


4

]

2



Cr

2

O



N



2

 + 2NH


3

 + 5H


2

O + Cr


2

O

3



 

NH

4



Cl    kons.  eritmasi  galogenlar  bilan    pH  muhitga  qarab  ammiakning  har  hil 

birikmalari hosil bo‘ladi. 

рН> 8.5        NH

4

Cl + Cl



2

= NH


2

Cl + 2HCl    

xloramin 

 

 



рН = (4,5-5,0)  NH

4

Cl + 2Cl



2

= NH


2

Cl + 3HCl 

 

рН = (4.5-5.0)  NH



4

Cl + 3Cl


2

= NH


2

Cl + 4HCl 

                                                                                 nitrid xlorid (azot xloridi) 

Tajriba:  NH

+ 3J


= 3NH


4

J + 3NJ


3

 

Hosil  bo‘lgan  moddalarni  bir  necha  marta  efirda  ekstraktsiya  qilinsa  NH



4

J  efirda  erib, 

cho‘kmada NJ

3

 qoladi. NJ



3

 mexanik kuch ta'sirida portlaydi. 

2NJ





N

2

 + 3J



2

 

Ammiakatlar 



[Ag(NH

3

)



4

]Cl; 


[Cu(NH

3

)



4

]SO


4

[Zn(NH



3

)

6



](OH)

2



[Co(NH

3

)



6

]Br


3

[Ni(NH



3

)

6



](NO

3

)



2

 



Gidrazin. H

2

N-NH



2

- rangsiz, havoda tutaidigan suyuklik. 

Azotning oksidlanish darazhasi -2, valentligi 3. 

          H 

 

 



                   N          N 

          H 

 

 



Suvda va ishqorda yaxshi eriydi. 

H

2



N-NH

2

 + HCl = N



2

H

4



HCl=N

2

H



5

Cl  gidrazin xloridi 

[N

2

H



4

]

2



HCl - dixlorgidrazin; [N

2

H



4

]H

2



SO

4

- gidrazin sulfati 



N

2

H



4

- kuchli qaytaruvchi, O

2

, J


2

 va boshqalar bilan oksidlanadi. 

N

2

H



4

 + O


= N


+ 2H


2

N



2

H

4



 + 2J

= N



2

 + 4HJ 


N

2

H



+ 4AuCl


= 3N


2

 + 12HCl + 4Au 

N

2

H



4

 + HNO


2

= HN


3

 + 2H


2

                           azotvodorod kislotasi 



360 

 

H



2

N-NH


2

 ning olinishi: 

NH

3

 + NaClO= NH



2

Cl + NaOH 

  kons.            kons. 

 

NH



2

Cl + NH


3

 = H


2

N-NH


2

 + HCl 


HCl + NaOH= NaCl + H

2



 

Azotning kislorodli birikmalari. 

Azot  (I)  oksidi.  Rangsiz,  kuchsiz  hidli,  shirin  mazali  gaz.  Suvda  kam  eriydi,  xona 

temperaturasida barqaror. 

NH

4



NO

= N



2

O + 2H


2

N



2

O + H


2

O = H


2

N

2



O

2

 



HNO - giponitrid kislotasi deyiladi. 

 Olinishi: Gidroksil aminga nitrit kislotasi ta'sir ettirib olinadi. 

NH

2

OH + HNO



3

= H


2

O + H


2

N

2



O

2

 



H

2

N



2

O

2



 erkin holda uchramaydi. Lekin uning tuzlari ma'lum - Ag

2

N



2

O

2



N

2



O yuqori temperaturada kuchli oksidlovchi: 

H

2



 + N

2

O = H



2

O + N


2

 

S + 2N



2

O = SO


2

 + 2N


2

 

2P + 5N



2

O= P


2

O

5



 + 5N

2

 



 

N

2



O  meditsinada  narkoz  sifatida  ishlatiladi.  U  bilan  nafas  olinsa  mast  qiladi  va  kishi 

xursand bo‘ladi. 

Azot (II) oksid. Rangsiz, zaharli gaz. 

Olinishi:   

1.

 

N



+ O


2

= 2NO 


2.

 

4NH



3

 + 5O


2

= 4NO + 6H

2



 Laboratoriyada olinishi: 



1.

 

2KJ + 2KNO



2

 + 2H


2

SO



= 2K

2

SO



4

 + 2NO + J

2

 + 2H


2

2.



 

Cu + 8HNO

3

= 3Cu(NO)



2

 + 2NO + 4H

2



NO - kuchli oksidlovchi va qaytaruvchi: 



SO

2

 + 2NO= SO



2

 + N


2

O                       oksidlovchi 

2NO + Cl

2

=2NOCl                               nitrozilxlorid hosil bo‘ladi. 



 

Azot  (IV)  oksidi.  NO

-  sovutilganda  qizil-qo‘ng‘ir  suyuqlikka  aylanadi.  T.suyuqlanish 



22,45ºC    sovutila  borgan  sari  sarg‘ish  oq,  keyin  rangsiz  bo‘ladi.  -11,2ºC  rangsiz  kristall  hosil 

qiladi. Isitilganda uning rangi o‘zgarib to‘qlashadi, 140ºC da rangli bo‘ladi. 

N

2

O + H



2

O= HNO


3

 + HNO


2

 

2NO



2

 + 2NaOH= NaNO

3

 + NaNO


2

 + H


2

Shuning uchun  u aralash angidrid deyiladi. HNO



2

 beqaror. 

3HNO

2

= HNO



3

 + 2NO + H

2



NO



2

 issiq suvda ta'sirlashib: 

6NO

2

 + 2H



2

O= 4HNO


3

 + 2NO 


3NO

2

 + H



2

O= 2HNO


3

 + NO 


O

2

 ishtirokida NO



2

 to‘la HNO

3

 ga aylanadi. 



4NO

2

 + O



2

 + 2H


2

O= 4HNO


3

 

NO



2

  kuchli  oksidlovchi,  qaytaruvchi.  U  uglerod,  azot,  oltingugurt,  vodorod,  metallarni 

oksidlaydi. 

7H

2



 + 2NO

= 4H



2

O + 2NH


3

 

Kuchli oksidlovchilar Br



2

, F


2

 bilan u qaytaruvchi. 

2NO

2

 + F



2

 + 2H


2

O= 2HNO


3

 + 2HF 


2NO

2

 + H



2

O= HNO


3

 + HNO


 

Olinishi: 



1.

 

2NO + O



2

= 2NO


2

 

2.



 

2Pb(NO


3

)

2



= 2PbO + 4NO

2

 + O



2

 

3.



 

Cu + 4HNO

3

= Cu(NO


3

)

2



 + NO

2

 + H



2



361 

 

4.



 

As

2



O

3

 + 4HNO



3

= 2HAsO


3

 + H


2

O + 4NO


2

 

Laborotoriyada olinishi: 



1.

 

As



2

O

3



 + 2HNO

3

 + 2H



2

O= 2H


3

AsO


4

 + N


2

O

3



 

2.

 



NaNO

2

 + H



2

SO

4



= NaHSO

4

 + HNO



2

 

Nitrit  kislotasi  uning  suyultirilgan  eritmalari  va  tuzlari  ma'lum.  Nitrit  kislota  kuchsiz 



elektrolit K=4·10

-4

. U ham oksidlovchi, ham qaytaruvchi. 



2HNO

2

 + O



2

= 2HNO


3

 

2HNO



2

= NO + NO

2

 + H


2

KJ, H



2

S ishqoriy metallarning amalgamasi bilan nitrit kislotasining oksidlovchi xossasi namoyon 

bo‘ladi. 

H

2



S + 2HNO

= 2H



2

O + S + 2NO 

2KJ + 2KNO

2

 + 2H



2

SO



= J

2

 + 2NO + 2K



2

SO

4



 + 2H

2



5NaNO

2

 + 2KMnO



4

 + 3H


2

SO



= 5NaNO

3

 + 2MnSO



4

 + K


2

SO

4



 + 3H

2



2FeSO

4

 + 2KNO



2

 + 2H


2

SO



= Fe

2

(SO



4

)

3



 + K

2

SO



4

 + 2NO + H

2



Azot (V) oksidi- nitrat angidrid, rangsiz kristall modda, gidroskopik. 



H

2

O + N



2

O



= 2HNO

3

 



N

2

O



5

 = NO + NO

2

 + O


2

 

HNO



3

 + P


2

O



= 2HPO

3

 + N



2

O

5



 

Natriy  nitrat  holatida  oz  miqdorda  havoda  hosil  bo‘ladi.Atmosferadagi  elektr  razryadi  paytida 

ham hosil bo‘ladi. 

Nitrat kislota va uning tuzlari. 

Nitrat kislota rangsiz suyuqlik yorug‘lik ta'sirida parchalanadi. 

4HNO

3

=2H



2

O + 4NO


2

 + O


2

 

 



Nitrat  kislota  suv  bilan  har  qanday  nisbatda  aralashadi.  Konsentrlangan  nitrat  kislota 

qaytarilish  mahsuloti  har  xil  bo‘lishi  mumkin.  Nitrat  kislota  nodir  metallardan  boshqa  hamma 

metallarni oksidlaydi. 

Sn + 4HNO

= H


2

SnO


4

 + 4NO


2

 + H


2

3Cu + 8HNO



= 3Cu(NO


3

)

2



 + 2NO + 4H

2



4Mg + 10HNO

= 4Mg(NO



3

)

2



 + NH

4

NO



3

 + 5H


2

PbS + 8HNO



= 3PbSO


4

 + 4H


2

O + 8NO 


3HCl + HNO

= 2H



2

O + 2Cl


2

 + NOCl 


Platina ham zar suvda eriydi. 

3Pt + 4HNO

3

 + 4HCl= 3PtCl



4

 + 4NO + 8H

2



Kaliy nitratga olitingugurt va uglerod qo‘shilsa, qora porox hosil bo‘ladi. 



2KNO

3

 + S + C = K



2

S + N


2

 + 3CO


2

  +169 kkal 

Og‘ir metallar nitratlarining va ishqoriy metallar nitratlarining parchalanishi: 

2KNO


2

 = 2KNO


2

 + O


2

 

2Zn(NO



3

)

2



= 2ZnO + 4NO

2

 + O



2

 

2AgNO



3

= Ag + 2NO

2

 + O


 

Hg(NO



3

)

2



= Hg + 2NO

2

 + O



2

 

Nitrat kislotasining sanoatda olinishi: Oldingi paytda nitrat kislotasi chili selitrasidan olinar edi. 



NaNO

3

 + H



2

SO

4



= NaHSO

4

 + HNO



 

Hozirgi  paytda  ammiakni  yoki  azotni  oksidlab  NO  ga  aylantiriladi.  NO  dan  NO



2

  va 


so‘ngra nitrat kislota olinadi. 

N

2



 + O

= 2NO 



2NO + O

= 2NO



2

 

2NO



2

 + H


2

O= HNO


3

 + HNO


2

 

3HNO



3

 = HNO


3

 + H


2

O + 2NO 


 

Hozirgi  paytda konsentrlangan nitrat kislota N

2

O

4



 va O

2

 dan 50 atmosfera bosimda 75ºC 



da olinadi. 

 

2NO



2

 + O


2

 + 2H


2

O = 4HNO


3

 

1   ...   46   47   48   49   50   51   52   53   ...   58




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling