H. R. To`xtaеv, K. A. Cho`lponov, M. B. Qosimova, R. Sh. Zaripova

Disproportsiyalanish reaksiyasiga kirishadi: 

FеS

2 

= FeS + S 

380 

 

yoki  6Na

2

S

2 

+ 12NaOH = 2Na

2

SO

3 

+ 10Na

2

S + 6H

2

O 

Olinishi:  ishqoriy  metallarning  persulfidlari  sulfidlarni,  gidroksidini  va  karbonatlarini 

qizdirib olinadi: 

Na

2

S + S = Na

2

S

2

 

 (NH

4

)

2

S + nS = (NH

4

)

2 

S

n

 

S

2+ 

-  birikmalari.  1928  yil  Gall  SO  oksidini  tionil  xlorid  bug‘ini  Mg  yoki  Аg  ustidan 

o‘tkazib 80% modda oldi. 

2Ag + SOCl

2 

= 2AgCl + SO 

SO – rangsiz gaz. Т

qayn 

= - 120

о

С.  

SO + 2KOH = K

2

SO

2 

+ Н

2

О 

H

O

S

O

H









 kuchli qaytaruvchi. 

Oltingugurtning galogenli birikmalari beqaror birikmalardir. 

2SCl

2 

 



 S

2

Cl

2 

+ Cl

2 

SCl

2 

– to‘q qizil rangli suyuqlik. 

SO

2 

–  rangsiz,  o‘ziga  xos  hidga  ega  bo‘lgan  modda.  U    –10

о

С  da  kondensatsiyalanadi, 

bunda rangsiz suyuqlik hosil bo;ladi. 





















2

3

3

3

2

2

SO

H

HSO

H

SO

H

HOH

SO

 

SO

2 

– ham oksidlovchi, ham qaytaruvchi: 

qaytaruvchi 

HCl

SO

H

O

H

Cl

SO

2

2

4

2

2

2

2









 

oksidlovchi 

S

O

H

SO

S

H

3

2

2

2

2

2







 

disproportsiyalanish 

O

H

S

H

SO

K

KOH

S

2

2

4

2

2

4

3

8

0

4









 

olinishi 

2

2

4

2

4

2

2

2

2

SO

O

H

SO

Na

SO

H

SO

Na

SO

O

S













 

Texnikada havo ishtirokida oltingugurtli rudalarni yoqib olinadi: FеS

2

,  ZnS,  PbS,  Cu

2

S 

FeS

2 

+ 11O

2 

= 2Fe

2

O

3 

+ 8SO

2

 

SO

2 

–  organik  bo‘yoqlarni  rangsizlantirish  uchun  ishlatiladi.  Meditsinada 

dezinfektsiyalovchi modda sifatida, sulfat kislota olish uchun ishlatiladi. 

Н

2

SO

3 

– erkin holda mavjud emas, suyultirilgan eritmalarda mavjud. 

Н

2

SO

3 



H

2

O + SO

2

 

2 ta tautomer holda mavjud: 

H – O                     H                       O   

                S = O 



             S  

H – O                    H – O                 O 

 

R – O                     R                      O   

                S = O 



             S  

H – O                 H – O                 O 

 

H

2

SO

3 



 H

+

 + HSO

3

    NaHSO

3

  nordon 

HSO

3



 H

+

 + SO

3

       Na

2

SO

3

  o‘rta 

H

2

SO

3 

va uning tuzlari ham oksidlovchilik, ham qaytaruvchilik xossasiga ega. 

H

2

SO

3

 + J

2

 + H

2

O = H

2

SO

4

 + 2HJ 

3H

2

SO

3

 + H

2

Cr

2

O

7 

= 4H

2

O + Cr

2

(SO

4

)

3

 

4FeCl

2

 + H

2

SO

3

 + 4HCl = FeCl

3

 + 3H

2

O + S  

2Zn + H

2

SO

3

 + 4HCl = 2ZnCl

2

 + 3H

2

O + S  

2H

2

S + H

2

SO

3

 + 4HCl = 3S + 3H

2

O  

Tarqatma matrial 

Ishqoriy metallar sulfitlaridan boshqa sulfitlar suvda erimaydi. 

Na

2

SO

3

 + HOH 



 NaHSO

3

 + NaOH 

381 

 

Na

2

SO

3

 + H

2

SO

4



 Na

2

SO

4

 + H

2

O + SO

2

 

Ca

2

SO

3

 + H

2

SO

3



 Ca

2

(HSO

3

)

2

 

Sulfitlar juda tez kompleks hosil qiladi. 

Na[Me(SO

3

)

2

]; Na

6

[Me(SO

3

)

4

]; Na

3

[Me(SO

3

)

4

]; Na

3

[Me(SO

3

)

2

]; Na

5

[Me(SO

3

)

4

]. 

Olinishi: NaOH + SO

2

 = NaHSO

3

 

NaHSO

3

 + NaOH = Na

2

SO

3

 + H

2

O 

Na

2

CO

3

 + SO

2 

= Na

2

SO

3 

+ CO

2

 

Almashinish reaksiyasi orqali:  

Na

2

SO

3

 + CdCl

2

 = 2NaCl + CdSO

3

 

Pirosulfat kislotasining tuzlari. 

1. H

2

S

2

O

5

 ni sulfitlarni gidrotatsiyalab olinadi. 

K – O – S – O – H + H – O – S – O – K 



 K – O – S – O – S – O – K  

             ║                               ║                                  ║           ║ 

             O                               O                                  O           O  

                                                                                       K

2

S

2

O

5

 

K

2

S

2

O

5

 + H

2

SO

4

 = H

2

S

2

O

5

 + K

2

SO

4

 

2.  Tiosulfat  kislotasini  sulfanil  va  sulfite  kislotasining  o‘zaro  ta‘sir  mahsuloti  deyish 

mumkin. 

H – O – S – O – H + H – O – S – O – H 



 H – O – S – O – S – O – H + H

2

O 

                                               ║                                                ║ 

                                               O                                                O  

                                                                                      Ditionin 

Na

2

S

2

O

5

  –  natriy  tiosulfit  eng  muhim  birikmalardandir.  U  sanoatda  kuchli  qaytaruvchi 

sifatida ishlatiladi.      

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

15-16-MAVZU 

VI-A guruhcha elеmеntlari. Oltingugurt birikmalari 

LABORATORIYa  MAShG`ULOTINING TЕXNOLOGIK MODЕLI 

O`quv soati: 3 soat 

talabalar soni: 10-12 ta 

O`quv mashg`uloti  shakli 

Bilimlarni  kеngaytirish  va  chuqurlashtirish  bo`yicha  laboratoriya 

mashg`ulot 

Laboratoriya 

mashg`ulotining rеjasi 

1VI -A guruhcha elеmеntlari haqida tushuncha.  

2.  Oltingugurt  va  uning  birikmalari  xossalarini  tajribada  sinab 

ko`rish. 

O`quv 

mashg`ulotining 

maqsadi:  

VI-A  guruhcha  elеmеntlari,  ularning  birikmalari  va  xossalarini 

o`rgatish. 



 

Pеdagogik vazifalar: 



 

 



 

VI  -A  guruhcha  elеmеntlariga  oid 

talabalar bilimini aniqlash; 



 

O`quv faoliyatining natijalari: 



 

talabalar biladilar: 



 

VI  -A  guruhcha  elеmеntlari  to`g`risida  mukammal 

biladilar; 

Jonlantirish uchun savollar 

1. VI A guruh elementlarining umumiy tasnifi. 

         2. 

Kislorod, 

uning 

tabiatda 

uchrashi,  birikmalari, 

olinishi. 

Kislorodning fizik-kimyoviy xossalari. Allotropiyasi. 

3.Oltingugurt,  uning  tabiatda  uchrashi,  fizik-kimyoviy  va  kimyoviy 

xossalari.          

 4. Vodorod sulfid, uning qaytaruvchilik xossalari.  

 5.Sulfidlar. Persulfidlar. Ularning farmatsiyadagi ahamiyati. 

 

382 

 



 

VI  -A  guruhcha  elеmеntlari  haqida 

tushuncha bеrish ; 



 

Oltingugurtning  olinishi  va  xossalarini 

umumlashtirib tushuntirish; 



 

Oltingugurt  birikmalrini  olinishi  hamda 

xossalarini umumlashtirib tushuntirish; 



 

Mavzuga 

oid 

masalalar 

еchishni 

tushuntirish; 



 

Laboratoriya 

mashg`ulotlarini 

tushuntirib,  ularni  olib  borishda  talabalar 

bilan ishlash. 



 

Oltingugurtning olinishi va xossalarini biladilar; 



 

Oltingugurt  birikmalarini  olinishi  hamda  xossalarini 

biladilar; 



 

Laboratoriya  mashg`ulotlarini  olib  borish  tartibini 

biladilar; 



 

Ishni tugatgach, natijalarini o`kituvchiga tеkshirtirib, 

ish daftarlariga yozadilar. 

Ta'lim usullari 

Laboratoriya mashg`uloti, tеzkor so`rov, aqliy hujum, 

munozara. 

Ta'lim vositalari 

Darslik, 

ma'ruza 

matni, 

o`quv 

qo`llanmalar, 

kimyoviy idishlar. 

O`qitish shakllari 

Ommaviy, jamoaviy 

O`qitish shart-sharoiti 

Maxsus  kimyoviy  laboratoriya  vositalari  bilan 

jixozlangan xona. 

Monitoring va baholash 

Og`zaki so`rov, tеzkor so`rov, intеraktiv mashqlar 

(Organayzеrlar orqali –BBB) 

Yozma so`rov: bilеtlar, tеstlar 

 

II. LABORATORIYA  MASHG`ULOTINING TЕXNOLOGIK XARITASI 

Ish bosqichilari va 

vaqti 

Faoliyat 

o`qituvchi 

talabalar 

1-bocqich. 

O`quv mashg`ulotiga 

kirish(20 daq) 

 

 1.1.Mavzuning  maqsadi,  o`quv  natijalarini  e'lon 

qiladi,  ularning  ahamiyatini  va  dolzarbligini 

asoslaydi. 

Mashg`ulot 

hamkorlikda 

ishlash 

tеxnologiyasini  qo`llagan  holda  o`tishni  ma'lum 

qiladi. 

Tinglaydilar, yozib oladilar 

 

 

 

2-bocqich.  

Asosiy bosqich  

(90 daq) 

 2.1.Talabalarga kimyoviy idishlar va  rеaktivlar 

bеradi; 

2.2. Laboratoriya ishini boshlashni taklif etadi; 

2.3. Vazifani bajarishda o`quv matеriallari 

(darslik, ma'ruza matni, o`quv qo`llanma)laridan 

foydalanish mumkinligini eslatadi; 

2.4. Ishni tugallagan talabalar ish natijalarini 

tеkshirib, kamchiliklarini tuzatib turadi; 

  2.5. Savollarga javob bеradi; 

  2.6. Talabalar javobini tingladi 

; 

2.1. Savollar bеradi. 

2.2. Kimyoviy idishlar va 

rеaktivlarni ko`rib chiqadi; 

2.3. Ish olib borilishi bilan 

tanishadi; 

2.4. Laboratoriya 

natijalarini o`kituvchiga 

ko`rsatib, to`g`riligi 

tеkshirilgach ish daftariga 

xulosalar yozadilar. 

Klastеr yoki BBB jadvalini 

to`ldiradi.

 

383 

 

3-bocqich.  

Yakuniy 

(10 daq) 

3.1. Mavzu bo`yicha yakun qiladi, olingan 

bilimlarni kеlgusi o`qish jarayonida katta 

axamiyatga egaligini ta'kidlaydi; 

 3.2.Mustaqqil ish uchun topshiriq bеriladi; 

 3.3.Kеlgusi mashg`ulot uchun mavzu ―III-VI A 

guruhcha elеmеntlari bo`yicha nazorat ish‖ 

bеriladi. 

 3.4.Savollarga javob bеradi 

3.5 Talabalar olgan baholarini e'lon qiladi. 

Savollar bеrishadi 

 

 

Ilova: 

«BUMЕRANG» TRЕNINGI 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

LABORATORIYA  MAShG`ULOTI 

 

 

Bilet  №1 

1.S+KOH

 ……. 

2.S+HNO

3

       

3.H

2

S+SO

2

 ……. 

4.KY+H

2

SO

4

+K

2

SO

3

 ……. 

5.NA2S

4

O

6

ning o‘qilish va grfik ifodasi 

6.PCl

3

+O

2

 ……. 

7.H

3

PO

2

  ………..    

8.Sb

2

O

3

+Zn+HCl= 

*  Talabalar  bir  nеchta  kichik  guruhlarga  bo`linadi  va  vazifa  yozilgan 

matеriallar tarqatiladi, har bitta guruho`z fikrlarini bayon qiladi hamda guruhlar 

orasida savol javob kеtadi.  

 

 

I – guruh vazifasi 

1. Oltingugurt  va uning  birikmalari 

2. Oltingugurtning kislorodli  birikmalari 

 

 

II  – guruh vazifasi 

1. Oltingugurtning kislotalarii. 

2. Birikmalarning tibbiyotdagi ahamiyati;. 

 

 

 

III  guruh vazifasi 

1.Oltingugurtning  (IV) ,brikmalarining xossalari. 

2. Oltingugurtning  (IV) ,brikmalarining xossalari. 

 xossalari 

. 

 

384 

 

9.Bi+HNO

3

→Suyul 

10.Sb

2

O

5

+HCl ↔ 

Bilet  № 2                                                                     

1.F

2

+NaOH↔ 

2.Fe+S

  

H

2

+S

  

F

2

+S

  

O

2

+S

  

3.KMnO

4

+H

2

S+H

2

SO

4

  

4.S+Cl

                           S+Cl

2

  S+…… 

5.Na

2

S

2

O

3

+H

2

SO

4

  

6.Fosforli o‘g‘itlarning olinishi  

7.N

2

- ning vodorodli birikmalarining olinishi 

8.Sb

2

O

3

+Zn+H

2

SO

4

= 

9.Ca

3

(PO

4

)

2

+SiO

2

+C= 

10.NH

3

+Ba= 

Bilet  № 3. 

1.Na

2

S

2

O

3

+Cl

2

+H

2

O 

2.KMnO

4

+H

2

SO

4

+Na

2

S

2

O

3

=↓S+…… 

3.SO

2

+KOH

 K

2

SO

4

+K

2

S+…. 

4.Zn+H

2

SO

4

 …… 

5.H

2

S

2

O

8

 ning olinishi ko‘rilishi va o‘qilishi. 

6.N

2

- vodorodli birikmalari olinishi 

7.N

2

va P electron kanfrugatsiyasi 

8.P

4

+KOH+H

2

O= 

9.Ca+HNo

3

=NH

4

NO

3

+Ca(NO

3

)

2

+H

2

O 

10.Sb

2

O

3

+KOH=H

2

O 

11.As ga Sifat reaksiyasi 

Bilet  № 4 

1.PbS+O

2

→ 

385 

 

2.S+2HNO

3

→H

2

SO

4

+2No

2

+H

2

O 

3.Na

2

S+H2o 

4.SOCl

2

+H

2

O  → 

5.Na

2

S

2

O

3

+Cl→ 

6.C+H

2

SO

4

  → 

7. Fosfor kislotalari nomlari va formulalari 

8.PH

3

- ga o‘qsidlanish qaytarilish reaksiyalari  

9.NaOH+S……………. 

10.H

2

SO

4

+KCl+KClO

3

=Cl

2

+K

2

SO

4

+H

2

O 

11.SN-HNO

3 

Bilet  № 5 

1.Na

2

S

2

O

3

 ning olinishi korinishi va o‘qilishi 

2.Mg+H

2

SO

4

→….. 

3.Mg+H

2

SO

4

→………→ 

4.K

2

Cr

2

O

7

+H

2

SO

4

+K

2

SO

3

→… 

5.Na

2

S

2

O

3

+J

2

→ 

6.N

2

va fosfor kislotaloti nomlarining korilishi formulasi 

7.HNO

3

 ning Metallarga ta‘siri 

8.PbO

2

+MnSO

4

+HNO

3

= 

9.Au+HCl+HNO

3

= 

10.S+KOH 

Bilet  № 6. 

1.Fosforni olinishi xosallari  

2.Metallarga HNO

3

 tasiri 

3.NH

3

+H

3

AsO

4

=(pogonali) 

4.NH

3

+CO

2

= 

5.NH

4

OH+CuSO

4

 

6.NH

4

Cl+Cl

2

=(pog`onali) 

7.MgO

2

+HCl→ 

8.H

2

S ni olish usullari → 

386 

 

9.PbS+O

3

→ 

10.SO

2

+Br

2

+H

2

O→ 

Bilet  № 7 

1.NO

2

+CO

2(G)

 → 

2.H

2

S+O

2

→ 

3.Na

2

S+S→ 

4.SO

2

+H

2

S→ 

5.PCl

5

+SO

2

→ 

6.Fe(OH)

3

SOCl

2

→ 

7.AsH

3

 olinish usullari 

8.a) Mg+HNO

3

=N

2

+Mg(NO

3

)

2

+H

2

O 

9.b)NH

4

Cl+Cl

2

=( pogonali ph  b  n ) 

10.v) NO

2

+NCl

2

+HCl=NH

4

Cl+NiCl

3

+H

2

O 

Bilet  № 8 

1.S+H

2

SO

4

→……… 

2.KMnO

4

+H

2

SO

4

+H

2

S →…….. 

3.H

2

SO

4

+Zn→……….. 

4.H

2

SO

4

+Zn→……….. 

5.H

2

S

2

O

8

  ning  olinishi korilish formulasi va o‘qilishi  

6.H

3

PO

3

 ning o‘sidlovchi qaytaruvchanlik xossalari misol 

7.O

2 

ning olinishi  

8. As

2

O

3

+HNO

3

+H

2

O= 

9.P+HNO

3

= 

10.a)Fe+HNO

3

= 

       b)Fe+HNO

3

= 

Bilet  № 9 

1.Ag+O

3

→ 

2.H

2

SO

4

+S→ 

3.K

2

Cr

2

O

7

+H

2

S+H

2

SO

4

→ 

4.SF

4

+H

2

O→ 

387 

 

5.H

2

S

2

O

3

→ 

6.P-kislotalarni nomlanishi korish formulasi 

7.NH

3

-oqsidlanish reksiyalari 

8.NH

3

- oqsidlanish re-i 

9.NH

4

Cl+Cl

2

= ( pogonalari PH b-n) 

10.  Al

2

S

3

+H

2

O →  

Bilet  № 10 

1.KJ+O

3

+H

2

SO

4

  → 

2.S+KOH  → 

3.PbS+HNO

3

→ 

4.FeS

2

+O

2

→ 

5.KCN+Na

2

S

2

O

3

→ 

6.As-kislatalari nomlanishi ko‘rilishi 

7.P

4

+H

2

O+KOH→ 

8.Sb

2

O

3

+HNO

3

+H

2

O→ 

9.KJ+RNO

2

+H

2

O→ 

10.KMnO

4

+H

2

SO

4

+HNO

2

→