H. R. To`xtaеv, K. A. Cho`lponov, M. B. Qosimova, R. Sh. Zaripova


Disproportsiyalanish reaksiyasiga kirishadi


Download 7.36 Mb.
Pdf ko'rish
bet54/58
Sana02.12.2017
Hajmi7.36 Mb.
1   ...   50   51   52   53   54   55   56   57   58

Disproportsiyalanish reaksiyasiga kirishadi: 

FеS


= FeS + S 



380 

 

yoki  6Na



2

S



+ 12NaOH = 2Na

2

SO



+ 10Na


2

S + 6H


2

Olinishi:  ishqoriy  metallarning  persulfidlari  sulfidlarni,  gidroksidini  va  karbonatlarini 



qizdirib olinadi: 

Na

2



S + S = Na

2

S



2

 

 (NH



4

)

2



S + nS = (NH

4

)



S

n



 

S

2+ 



-  birikmalari.  1928  yil  Gall  SO  oksidini  tionil  xlorid  bug‘ini  Mg  yoki  Аg  ustidan 

o‘tkazib 80% modda oldi. 

2Ag + SOCl

= 2AgCl + SO 



SO – rangsiz gaz. Т

qayn 


= - 120

о

С.  



SO + 2KOH = K

2

SO



+ Н


2

О 

H



O

S

O

H



 kuchli qaytaruvchi. 



Oltingugurtning galogenli birikmalari beqaror birikmalardir. 

2SCl


 


 S

2



Cl

+ Cl



SCl


– to‘q qizil rangli suyuqlik. 

SO



–  rangsiz,  o‘ziga  xos  hidga  ega  bo‘lgan  modda.  U    –10



о

С  da  kondensatsiyalanadi, 

bunda rangsiz suyuqlik hosil bo;ladi. 







2



3

3

3



2

2

SO



H

HSO

H

SO

H

HOH

SO

 

SO



– ham oksidlovchi, ham qaytaruvchi: 

qaytaruvchi 

HCl

SO

H

O

H

Cl

SO

2

2



4

2

2



2

2





 

oksidlovchi 



S

O

H

SO

S

H

3

2



2

2

2



2



 

disproportsiyalanish 



O

H

S

H

SO

K

KOH

S

2

2



4

2

2



4

3

8



0

4





 

olinishi 

2

2

4



2

4

2



2

2

2



SO

O

H

SO

Na

SO

H

SO

Na

SO

O

S





 

Texnikada havo ishtirokida oltingugurtli rudalarni yoqib olinadi: FеS



2

,  ZnS,  PbS,  Cu

2



FeS



+ 11O


= 2Fe


2

O



+ 8SO

2

 



SO

–  organik  bo‘yoqlarni  rangsizlantirish  uchun  ishlatiladi.  Meditsinada 



dezinfektsiyalovchi modda sifatida, sulfat kislota olish uchun ishlatiladi. 

Н

2



SO

– erkin holda mavjud emas, suyultirilgan eritmalarda mavjud. 



Н

2

SO



H



2

O + SO


2

 

2 ta tautomer holda mavjud: 



H – O                     H                       O   

                S = O 

             S  



H – O                    H – O                 O 

 

R – O                     R                      O   



                S = O 

             S  



H – O                 H – O                 O 

 

H



2

SO



 H

+



 + HSO

3

    NaHSO



3

  nordon 

HSO

3



 H

+

 + SO



3

       Na

2

SO

3



  o‘rta 

H

2



SO

va uning tuzlari ham oksidlovchilik, ham qaytaruvchilik xossasiga ega. 



H

2

SO



3

 + J


2

 + H


2

O = H


2

SO

4



 + 2HJ 

3H

2



SO

3

 + H



2

Cr

2



O

= 4H



2

O + Cr


2

(SO


4

)

3



 

4FeCl


2

 + H


2

SO

3



 + 4HCl = FeCl

3

 + 3H



2

O + S  


2Zn + H

2

SO



3

 + 4HCl = 2ZnCl

2

 + 3H


2

O + S  


2H

2

S + H



2

SO

3



 + 4HCl = 3S + 3H

2

O  



Tarqatma matrial 

Ishqoriy metallar sulfitlaridan boshqa sulfitlar suvda erimaydi. 

Na

2

SO



3

 + HOH 


 NaHSO


3

 + NaOH 


381 

 

Na



2

SO

3



 + H

2

SO



4

 Na



2

SO

4



 + H

2

O + SO



2

 

Ca



2

SO

3



 + H

2

SO



3

 Ca



2

(HSO


3

)

2



 

Sulfitlar juda tez kompleks hosil qiladi. 

Na[Me(SO

3

)



2

]; Na


6

[Me(SO


3

)

4



]; Na

3

[Me(SO



3

)

4



]; Na

3

[Me(SO



3

)

2



]; Na

5

[Me(SO



3

)

4



]. 

Olinishi: NaOH + SO

2

 = NaHSO


3

 

NaHSO



3

 + NaOH = Na

2

SO

3



 + H

2



Na

2

CO



3

 + SO


= Na


2

SO



+ CO

2

 



Almashinish reaksiyasi orqali:  

Na

2



SO

3

 + CdCl



2

 = 2NaCl + CdSO

3

 

Pirosulfat kislotasining tuzlari. 



1. H

2

S



2

O

5



 ni sulfitlarni gidrotatsiyalab olinadi. 

K – O – S – O – H + H – O – S – O – K 

 K – O – S – O – S – O – K  



             ║                               ║                                  ║           ║ 

             O                               O                                  O           O  

                                                                                       K

2

S



2

O

5



 

K

2



S

2

O



5

 + H


2

SO

4



 = H

2

S



2

O

5



 + K

2

SO



4

 

2.  Tiosulfat  kislotasini  sulfanil  va  sulfite  kislotasining  o‘zaro  ta‘sir  mahsuloti  deyish 



mumkin. 

H – O – S – O – H + H – O – S – O – H 

 H – O – S – O – S – O – H + H



2

                                               ║                                                ║ 



                                               O                                                O  

                                                                                      Ditionin 

Na

2

S



2

O

5



  –  natriy  tiosulfit  eng  muhim  birikmalardandir.  U  sanoatda  kuchli  qaytaruvchi 

sifatida ishlatiladi.      

 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

15-16-MAVZU 



VI-A guruhcha elеmеntlari. Oltingugurt birikmalari 

LABORATORIYa  MAShG`ULOTINING TЕXNOLOGIK MODЕLI 

O`quv soati: 3 soat 

talabalar soni: 10-12 ta 

O`quv mashg`uloti  shakli 

Bilimlarni  kеngaytirish  va  chuqurlashtirish  bo`yicha  laboratoriya 

mashg`ulot 

Laboratoriya 

mashg`ulotining rеjasi 

1VI -A guruhcha elеmеntlari haqida tushuncha.  

2.  Oltingugurt  va  uning  birikmalari  xossalarini  tajribada  sinab 

ko`rish. 

O`quv 

mashg`ulotining 



maqsadi:  

VI-A  guruhcha  elеmеntlari,  ularning  birikmalari  va  xossalarini 

o`rgatish. 

 



Pеdagogik vazifalar

 



 

 



VI  -A  guruhcha  elеmеntlariga  oid 

talabalar bilimini aniqlash; 

 

O`quv faoliyatining natijalari: 



 

talabalar biladilar: 

 

VI  -A  guruhcha  elеmеntlari  to`g`risida  mukammal 



biladilar; 

Jonlantirish uchun savollar 

1. VI A guruh elementlarining umumiy tasnifi. 

         2. 

Kislorod, 

uning 


tabiatda 

uchrashi,  birikmalari, 

olinishi. 

Kislorodning fizik-kimyoviy xossalari. Allotropiyasi. 

3.Oltingugurt,  uning  tabiatda  uchrashi,  fizik-kimyoviy  va  kimyoviy 

xossalari.          

 4. Vodorod sulfid, uning qaytaruvchilik xossalari.  

 5.Sulfidlar. Persulfidlar. Ularning farmatsiyadagi ahamiyati. 

 


382 

 



 

VI  -A  guruhcha  elеmеntlari  haqida 

tushuncha bеrish ; 

 



Oltingugurtning  olinishi  va  xossalarini 

umumlashtirib tushuntirish; 

 

Oltingugurt  birikmalrini  olinishi  hamda 



xossalarini umumlashtirib tushuntirish; 

 



Mavzuga 

oid 


masalalar 

еchishni 

tushuntirish; 

 



Laboratoriya 

mashg`ulotlarini 

tushuntirib,  ularni  olib  borishda  talabalar 

bilan ishlash. 

 

Oltingugurtning olinishi va xossalarini biladilar; 



 

Oltingugurt  birikmalarini  olinishi  hamda  xossalarini 



biladilar; 

 



Laboratoriya  mashg`ulotlarini  olib  borish  tartibini 

biladilar; 

 

Ishni tugatgach, natijalarini o`kituvchiga tеkshirtirib, 



ish daftarlariga yozadilar. 

Ta'lim usullari 

Laboratoriya mashg`uloti, tеzkor so`rov, aqliy hujum, 

munozara. 

Ta'lim vositalari 

Darslik, 

ma'ruza 

matni, 


o`quv 

qo`llanmalar, 

kimyoviy idishlar. 

O`qitish shakllari 

Ommaviy, jamoaviy 



O`qitish shart-sharoiti 

Maxsus  kimyoviy  laboratoriya  vositalari  bilan 

jixozlangan xona. 

Monitoring va baholash 

Og`zaki so`rov, tеzkor so`rov, intеraktiv mashqlar 

(Organayzеrlar orqali –BBB) 

Yozma so`rov: bilеtlar, tеstlar 



 

II. LABORATORIYA  MASHG`ULOTINING TЕXNOLOGIK XARITASI 

Ish bosqichilari va 

vaqti 

Faoliyat 



o`qituvchi 

talabalar 

1-bocqich. 

O`quv mashg`ulotiga 

kirish(20 daq) 

 

 1.1.Mavzuning  maqsadi,  o`quv  natijalarini  e'lon 



qiladi,  ularning  ahamiyatini  va  dolzarbligini 

asoslaydi. 

Mashg`ulot 

hamkorlikda 

ishlash 

tеxnologiyasini  qo`llagan  holda  o`tishni  ma'lum 

qiladi. 

Tinglaydilar, yozib oladilar 

 

 

 



2-bocqich.  

Asosiy bosqich  

(90 daq) 

 2.1.Talabalarga kimyoviy idishlar va  rеaktivlar 

bеradi; 

2.2. Laboratoriya ishini boshlashni taklif etadi; 

2.3. Vazifani bajarishda o`quv matеriallari 

(darslik, ma'ruza matni, o`quv qo`llanma)laridan 

foydalanish mumkinligini eslatadi; 

2.4. Ishni tugallagan talabalar ish natijalarini 

tеkshirib, kamchiliklarini tuzatib turadi

  2.5. Savollarga javob bеradi; 

  2.6. Talabalar javobini tingladi 

2.1. Savollar bеradi. 



2.2. Kimyoviy idishlar va 

rеaktivlarni ko`rib chiqadi; 

2.3. Ish olib borilishi bilan 

tanishadi; 

2.4. Laboratoriya 

natijalarini o`kituvchiga 

ko`rsatib, to`g`riligi 

tеkshirilgach ish daftariga 

xulosalar yozadilar. 

Klastеr yoki BBB jadvalini 

to`ldiradi.

 


383 

 

3-bocqich.  



Yakuniy 

(10 daq) 

3.1. Mavzu bo`yicha yakun qiladi, olingan 

bilimlarni kеlgusi o`qish jarayonida katta 

axamiyatga egaligini ta'kidlaydi; 

 3.2.Mustaqqil ish uchun topshiriq bеriladi; 

 3.3.Kеlgusi mashg`ulot uchun mavzu ―III-VI A 

guruhcha elеmеntlari bo`yicha nazorat ish‖ 

bеriladi. 

 3.4.Savollarga javob bеradi 

3.5 Talabalar olgan baholarini e'lon qiladi. 

Savollar bеrishadi 



 

 

Ilova: 

«BUMЕRANG» TRЕNINGI 

 

 



 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

LABORATORIYA  MAShG`ULOTI 

 

 

Bilet  №1 



1.S+KOH

 ……. 


2.S+HNO

3

       



3.H

2

S+SO



2

 ……. 


4.KY+H

2

SO



4

+K

2



SO

3

 ……. 



5.NA2S

4

O



6

ning o‘qilish va grfik ifodasi 

6.PCl

3

+O



2

 ……. 


7.H

3

PO



2

  ………..    

8.Sb

2

O



3

+Zn+HCl= 

*  Talabalar  bir  nеchta  kichik  guruhlarga  bo`linadi  va  vazifa  yozilgan 

matеriallar tarqatiladi, har bitta guruho`z fikrlarini bayon qiladi hamda guruhlar 

orasida savol javob kеtadi.  

 

 



I – guruh vazifasi 

1. Oltingugurt  va uning  birikmalari 

2. Oltingugurtning kislorodli  birikmalari 

 

 

II  – guruh vazifasi 

1. Oltingugurtning kislotalarii. 

2. Birikmalarning tibbiyotdagi ahamiyati;. 

 

 

 



III  guruh vazifasi 

1.Oltingugurtning  (IV) ,brikmalarining xossalari. 

2. Oltingugurtning  (IV) ,brikmalarining xossalari. 

 xossalari 

 


384 

 

9.Bi+HNO



3

→Suyul 


10.Sb

2

O



5

+HCl ↔ 


Bilet  № 2                                                                     

1.F


2

+NaOH↔ 


2.Fe+S

  

H



2

+S

  



F

2

+S



  

O

2



+S

  

3.KMnO



4

+H

2



S+H

2

SO



4

  

4.S+Cl



                           S+Cl

2

  S+…… 



5.Na

2

S



2

O

3



+H

2

SO



4

  

6.Fosforli o‘g‘itlarning olinishi  



7.N

2

- ning vodorodli birikmalarining olinishi 



8.Sb

2

O



3

+Zn+H


2

SO

4



9.Ca


3

(PO


4

)

2



+SiO

2

+C= 



10.NH

3

+Ba= 



Bilet  № 3. 

1.Na


2

S

2



O

3

+Cl



2

+H

2



2.KMnO


4

+H

2



SO

4

+Na



2

S

2



O

3

=↓S+…… 



3.SO

2

+KOH



 K

2

SO



4

+K

2



S+…. 

4.Zn+H


2

SO

4



 …… 

5.H


2

S

2



O

8

 ning olinishi ko‘rilishi va o‘qilishi. 



6.N

2

- vodorodli birikmalari olinishi 



7.N

2

va P electron kanfrugatsiyasi 



8.P

4

+KOH+H



2

O= 


9.Ca+HNo

3

=NH



4

NO

3



+Ca(NO

3

)



2

+H

2



10.Sb


2

O

3



+KOH=H

2



11.As ga Sifat reaksiyasi 

Bilet  № 4 

1.PbS+O

2

→ 



385 

 

2.S+2HNO



3

→H

2



SO

4

+2No



2

+H

2



3.Na


2

S+H2o 


4.SOCl

2

+H



2

O  → 


5.Na

2

S



2

O

3



+Cl→ 

6.C+H


2

SO

4



  → 

7. Fosfor kislotalari nomlari va formulalari 

8.PH

3

- ga o‘qsidlanish qaytarilish reaksiyalari  



9.NaOH+S……………. 

10.H


2

SO

4



+KCl+KClO

3

=Cl



2

+K

2



SO

4

+H



2

11.SN-HNO



Bilet  № 5 

1.Na

2

S



2

O

3



 ning olinishi korinishi va o‘qilishi 

2.Mg+H


2

SO

4



→….. 

3.Mg+H


2

SO

4



→………→ 

4.K


2

Cr

2



O

7

+H



2

SO

4



+K

2

SO



3

→… 


5.Na

2

S



2

O

3



+J

2

→ 



6.N

2

va fosfor kislotaloti nomlarining korilishi formulasi 



7.HNO

3

 ning Metallarga ta‘siri 



8.PbO

2

+MnSO



4

+HNO


3

9.Au+HCl+HNO



3

10.S+KOH 



Bilet  № 6. 

1.Fosforni olinishi xosallari  

2.Metallarga HNO

3

 tasiri 



3.NH

3

+H



3

AsO


4

=(pogonali) 

4.NH

3

+CO



2

5.NH



4

OH+CuSO


4

 

6.NH



4

Cl+Cl


2

=(pog`onali) 

7.MgO

2

+HCl→ 



8.H

2

S ni olish usullari → 



386 

 

9.PbS+O



3

→ 

10.SO



2

+Br


2

+H

2



O→ 

Bilet  № 7 

1.NO

2

+CO



2(G)

 → 


2.H

2

S+O



2

→ 

3.Na



2

S+S→ 


4.SO

2

+H



2

S→ 


5.PCl

5

+SO



2

→ 

6.Fe(OH)



3

SOCl


2

→ 

7.AsH



3

 olinish usullari 

8.a) Mg+HNO

3

=N



2

+Mg(NO


3

)

2



+H

2



9.b)NH

4

Cl+Cl



2

=( pogonali ph  b  n ) 

10.v) NO

2

+NCl



2

+HCl=NH


4

Cl+NiCl


3

+H

2



Bilet  № 8 

1.S+H

2

SO



4

→……… 


2.KMnO

4

+H



2

SO

4



+H

2

S →…….. 



3.H

2

SO



4

+Zn→……….. 

4.H

2

SO



4

+Zn→……….. 

5.H

2

S



2

O

8



  ning  olinishi korilish formulasi va o‘qilishi  

6.H


3

PO

3



 ning o‘sidlovchi qaytaruvchanlik xossalari misol 

7.O


ning olinishi  

8. As

2

O



3

+HNO


3

+H

2



O= 

9.P+HNO


3

10.a)Fe+HNO



3

       b)Fe+HNO



3

Bilet  № 9 



1.Ag+O

3

→ 



2.H

2

SO



4

+S→ 


3.K

2

Cr



2

O

7



+H

2

S+H



2

SO

4



→ 

4.SF


4

+H

2



O→ 

387 

 

5.H



2

S

2



O

3

→ 



6.P-kislotalarni nomlanishi korish formulasi 

7.NH


3

-oqsidlanish reksiyalari 

8.NH

3

- oqsidlanish re-i 



9.NH

4

Cl+Cl



2

= ( pogonalari PH b-n) 

10.  Al

2

S



3

+H

2



O →  

Bilet  № 10 

1.KJ+O

3

+H



2

SO

4



  → 

2.S+KOH  → 

3.PbS+HNO

3

→ 



4.FeS

2

+O



2

→ 

5.KCN+Na



2

S

2



O

3

→ 



6.As-kislatalari nomlanishi ko‘rilishi 

7.P


4

+H

2



O+KOH→ 

8.Sb


2

O

3



+HNO

3

+H



2

O→ 


9.KJ+RNO

2

+H



2

O→ 


10.KMnO

4

+H



2

SO

4



+HNO

2

→ 




Download 7.36 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   50   51   52   53   54   55   56   57   58




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling