Hayvonlar fiziologiyasi


Download 3.88 Mb.
Pdf ko'rish
bet1/13
Sana08.03.2020
Hajmi3.88 Mb.
  1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   13

l i . K   I i O Z l Q I ' L O V
“HAYVONLAR 
FIZIOLOGIYASI” FANIDAN 
AMALIY-LABORATORIYA 
MASHG‘ULOTLARI

D.  E.  ESHIMOV,  R.  F.  RO'ZIQULOV 
£
 -
« HAYVONLAR 
FIZIOLOGIYASI»  FANIDAN 
AMALIY-LABORATORIYA 
MASHG ‘ULOTLARI
O'zbekiston  Respublikasi  Oliy  va  o'rta  maxsus  t a ’lim  vazirligi 
veterinariya,  zootexniya  ( 5  640100,  5 620600)  bakalavriat 
ta Tim  yo ‘nahshi  talabalari  uchun  «H ayvonlar fiziologiyasi» 
fa n id a n   o ‘quv  qo'llanm a  sifatida  tavsiya  etgan
T O S H K E N T   -   « 0 ‘Z B E K I S T 0 N » >   -   2006

28.69 
E  47
D .  E.  Eshim ov,  R.  F.  R o‘ziqulov.
H a yv o n l a r   fiziologiyasi  f a ni da n  labor at or i ya   ma s hg' ul ot l a r i  
(veierinariya,  zoot exni ya  va  qorakoMchilik  (5  640100,  5  621300, 
5  621400)  bakalavriat  t a i i m   yo'nalislii  t alabalari  u c h u n   o ' q u v  
q o ' l l a n m a ) .   T.:  « 0 ‘zbc k i s t o n »   n a s h r i y o t - m a t b a a   ijodiy  uyi, 
2 0 0 6 . - 1 5 2   b.
«Ta'lim»  to'qrisidagi  qonun va  «Kadrlar tayvorlash  milliy  dasturi»  talahlari 
asosida  «l lavvonlar fiziologiyasi"  fanidan tayyorlangan  o'quv  qo'llanma talabam 
ainaliy  laboratoriya  mashg'nlotlarini  bajarish  va  uni  rasmivlashtirish  tartib- 
qoidalarini  o'z  icliiga  olgan.
Qo'llanmani  tayorlashda  niamlakatimiz  va  xorijiv  nianilakal  olimlarining 
llziologik jarayonlarni  o'rganish  uslublari  kcltirilgan.  Qon.  qon  aylanish,  nafas, 
ovqat  haznilanishi.  moddalar va energiya alniasliinuvi,  nerv-muskul  li/.iologiy.isi, 
markaziy va  oliy  nerv  faoliyatlarini  o'rganish  uslublariga va  ularning  muzmun- 
niohiyallariga  e'tibor  berilgan.
liliK  28.69
I).  E.  Kshimov,  R.  F.  R o ‘ziqulov
« H A Y V O N L A R   F I Z I O L O G I Y A S I *   F A N I D A N  
A M A L I Y - L A B O R A T O R I Y A   M A S1 K i ' U L O  I'LARl
M u h a r r i r   7 .  H a k im o v a .  Badi i y  m u h a r r i r   M.  K iidryusliovti 
T c x n i k   m u h a r r i r   U.  Kim .  M u s a h h i h   Sli.  M a q siu la va  
K o m p u t c r d a   sahi fal ovcl i i  
Kim
Bosisliga  13.02.06  da  ruxsat  e tild i.  B ie h im i  8 4 x  1 U S ; .  «Tayms»  garniturada 
ofsct  bosma  usulida  b o sildi.  S h a rlli  h.  I.  7 . S.  N a slir  t.  7,2. 
f
 
Jam i  1000  nusxa.  K - 18 4 -ra q a m li  b uyurtm a.
O ' z b ^ n s K w ,   M a t b u o t   va  a x b o r o t   agent l i gi   « 0 ' z b c k i s t o n »   n a s h r i y o t - m a t b a a  

  / i i k f e   u y j t o b o s i l d i .   7, 0012V.  T o s h k e n f .   N a v o i v   k o ' c h a s i   30,
" f   ' Wfc 
'
I? 
f- 
v l i)i
E  1 9 0 7 0 0 0 0 0 0 - 1 7411 
3 5 1 (0 4 )2 0 0 5
I SBN  5 —6 4 0 —0232.1 —0 
©  «Q'zbckiston’>  NM1U,  2006-v.

«K uzatuvchi  tabiatga  quloq  so ls a , 
ek sp erim en tator  uni  s o ‘roqqa  tu tad i, 
sirini  och ish g a   majbur  qiladi»
Kyuve
K IR IS H
Fiziologiya  biologik  fan l arn in g  biri  b o i i b ,   o r g a n i z m d a  
va  u n i n g   ayri m  qismlarida:  or ganlari,   t o ‘qi malari,  huj ay - 
ralarida  k e c h ad i g an   ha yo ti y j ar a yo n l ar n i,   u l ar ni ng  z a m i -  
n i d a   y ot adi ga n  q o n u n i y a t l a r n i   o ‘r gan a di gan  fandir.
«Hayvonlar fiziologiyasi»  fani  fiziologiyaning bi r sohasi 
b o i i b ,   h a r   xil  t urga  m a n s u b   b o i g a n   uy  hayvonlar i  or ga-  
n i z m i d a   k e c h ad i g a n   h ayo t iy  j a r a y o n l a r n i   o ‘rgatadi,  bu 
j a r a y o nl ar n in g   h a yv on la r   turiga,  yoshiga,  jinsiga,  zotiga, 
o z i q l a n i s h i g a ,   y a s h a s h   s h a r o i t i g a ,   m a h s u l d o r l i g i g a   va 
b o s h q a   omil larga  qa ra b,   q a n d a y   o ‘zgarishini  tekshiradi.
F i zi ol o gi ya   n i h o y a t d a   x i lm a - x i l   fanlar:  a n a t o m i y a ,  
gistologiya,  b i oki myo ,   biofizika,  patofiziologiya,  m i k r o -  
biologiya,  i mmu n o lo g i y a,  genetika,  zoogigiyena va b o s h q a  
f anlar  bilan  c h a m b a r c h a s   b o g i i q d i r .
Hayvonl arni  oziqlantirish,  t o ‘g ‘ri parvarish qilish, ur chi - 
tish,  kasalliklarning  oldini olish va davolash u c h u n  fiziolo- 
giyani  bilish,  o ' r g a n i s h   zarur.  C h u n k i   b u   fan  b a r c h a   b i o ­
logik  f anl ar   bilan  c h a m b a r c h a s   b o g i i q   h o l d a   Fiziologik 
k o ‘rsat kichl arni   bilish,  istalgan  fiziologik  j a r a y o n l a r n i n g  
asosini  o ‘rganib,  u n d a n   c h o rv a   mol lar in i ng   s o g i o m l i g i n i  
t a ’m inl as h va  mahs ul do rl ig i ni   oshirish  u c h u n   f oydal anish 
z a m i n i n i   yaratadi.  D e m a k ,   c h o rv a ch il i k  u c h u n   y uqor i  
malakali  veterinariya,  z o o m u h a n d i s l i k   va  q o r a k o i c h i l i k  
mutaxassislarini  t ayyo r l as hd a   fiziologiya  f ani ni ng  a ma li y 
a h am i y at i   kattadir.
« Ha y v o n l a r  fiziologiyasi»  fanini  o ' r g an i sh   u c h u n   k u n -  
duz gi   b o i i m   t a l a b a l a r i g a   D T S   va  n a m u n a v i y   o ‘q u v
3

rejalarida  t a i i m  yo' nali shlar iar o  ajratilgan  s oatlar  miqdori  
quyidagichadir.
K o 'r s a t k i c h l a r
V ete ri-
n ariv a
Z o o -
te x n i y a
Q o ra -
koMchilik
a)  M a ’ru zalar
44
36
36
b)  A m a l i y   m a s h g 'u l o t l a r
4 0
.  30
30
d)  la b o r a to r iy a   m a s h g ‘ulo tla ri
30
2 4
2 4
e)  M u s ta q il  t a ’lim
76
60
6 0
Jam i
190
150
150
K o ‘rinib turibdiki,  talabalar m a ’ruzalarni  eshitishi,  a m a -  
l i y - l a b o r a t o r i y a   da rs l ar ig a   q a t n a s h i s h i   h a m d a   bu  fan 
b o ‘yicha ajratilgan ayrim mavz ul ami   mustaqil  o ‘zlashtirishi 
va  referat  ishlarini  bajarishi  lozim.
A n a   s h u n d a g i n a   tal abal ar   bu  fanni  yaxshi  o ‘zlashtirib, 
joriy,  oraliq  va  y a ku ni y  n a zo r at la rni   muvaffaqiyatli  t op-  
shirishi  m u m k i n .
T a q d i m  etilayotgan q o i l a n m a   «5  640100-Veterinariya», 
«5  6 2 0 6 0 0 - Z o o t e x n i y a »   y o ‘na l i s h la r i   b o ‘y i c h a   t a ’lim 
olayot gan  kun du zg i  b o i i m   talabalari  bilan  o ' t kaz ila di gan 
a m a l i y - l a b o r a t o r i y a   d a r s l a r i   u c h u n   y o z i l g a n .   Bu 
q o l l a n m a d a   darsning mavzusi,  maqsadi,  m a z m u n i ,   amaliy 
ish  (tajriba)lar  va  ularni  o ‘tkazish  tartibi  ko' rsatilgan.
Us hb u q o' l l a n m a  qishloq x o ‘jalik oliy o ‘quv yurtlarining 
«Veterinariya»,  «Zootexniya» va  « Qo r a ko i ch i li k»   fakultet- 
larida  o ‘qi ti la di gan   « H a y v o n l a r   fiziologiyasi»  f a ni ni ng 
n a m u n a v i y   o ‘quv  dasturi  va  rejasiga  muvofi q  tuzilgan.
0 ‘quv  q o ‘l la n ma n in g  yozilishida,  « Ha y v o n l a r   fiziolo- 
giyasi»  f ani ni ng  b os hqa   fanlar  bilan  b o g i i q l i g i   va  ekspe- 
r imentning ahamiyati e ’tiborga olindi.  Shuningdek,  keyingi 
yillarda  talabal arni ng  fanni  o ' r g an i sh   va  o ‘zlashtirishda 
mustaqilligini  oshirishga  qarat il gan  yangi  o ‘qitish  usullari 
b o ‘yicha  q o ‘yilgan  talablar  itnkoni  b or ic ha   hisobga olindi.
4

AMALIY-LABORATORIYA  DARSLARINI 
0 ‘TKAZISH  B O ‘YlCHA  U M U M IY  
K O ‘RSATMALAR
Ama li y- la bo ra to ri ya   darslarini  y uqor i  saviyada,  sifatli 
o ‘tkazish u c h u n   h a r  t o m o n l a m a  tayyorgarlik k o ‘rish  katta 
a ha mi y at g a  egadir.
Tayyorgarlik  quyidagilarni  o ‘z  ichiga  oladi:
—  aseptika  va  antiseptika  qoi dal ari ga  rioya  qilish;
—  laboratoriya  h ay vonla rini   tayyorlash;
—  tajriba  u c h u n   kerakli  j ih oz la rn i ,  a s bo b -u s ku na la r ni  
va  er it ma la rn i  tayyorlash;
—  eksperimentlarni o'tkazish u c h u n  h a r  xil  tajriba h a m ­
d a   tekshirish  usullarini  bilish.
A ma li y -l ab o ra t or iy a   darsl ari da  xavfsiz  ish  sharoitini 
t a ’m i n l a s h   m a q s a d i d a ,   t a l a b a l a r   q u y i d a g i   t a l a b l a r n i  
bajarishi  shart:
1.  Oq  xalat da  darsga  qat na sh i shi   va  ishlashi.
2.  Laboratoriya hayvonlarini  t o ‘g ‘ri,  i shonchli  ravishda 
harakatsizlantirishi  (maxsus  operat siya  stollariga  b o g i a s h  
yoki  n a rk o z   berish  y o i i   bilan).
3.  Ek sp er im en t -t a jr i ba ni   o ‘tkazish  vaq t ida   ish  joyini 
t oza  tutishi  va  shaxsiy  gigiyena  qoi dal ari ga  rioya  qilish.
4.  Eks pe ri me nt -t a jr i ba   t u g a g an i d an   s o ‘ng,  ish  joyini 
(stol,  stanok  va  boshqalarni)  dezinfeksiyalovchi  kuchsiz 
eri tmalar   ( xloramin  va  boshqalar)  bilan  artib,  tozalash: 
idishlar va  a sbob-uskunalarni   iliq  suv  bilan  yuvib,  toza  suv 
bilan  chayqab,   quritishi  q o i l a r i n i   esa  sovun  bilan  yuvishi.
5.  T a jr i b a l a r n i   b a j a r i s h d a   q o i l a n i l a d i g a n   k i m y o v i y  
m od d a l a r n i   ki yim-kechagiga,   o g ‘iz  b o ‘shlig‘iga va  or gan-  
larga  tushishiga  y o i   q o ‘ymasligi.

6.  Elektr as bo b-u sk una la ri ni   q o i l a s h   v aqtida  xavfsizlik 
qoidalariga  qattiq  rioya  qilishi.
7.  Y o n g ‘inga  qarshi  qoi dal arni   bilishi  va  unga  qattiq 
rioya  qilishi.
8.  Texni ka xavfsizligi  bo ' yi ch a   k o ‘rsatma  olishi  va  unga 
qattiq  rioya  qilishi.
Yuqo r ida   ko'rsatilgan  talablar ning  bajarilishi,  amal iy- 
l a bo r a t or i y a   d ar sl ar in i  sifatli  va  xavfsiz  ish  s h a ro i t i d a 
o' tkazilishini  t a' mi nl ay di .
DARSNI  0 ‘TKAZISH  TARTIBI  VA  UNING 
M A ’ LUM OTLAR INI  RASMIYLASHTIRISH
«Hayvonl ar   fiziologiyasi*  f anidan  amaliy-laboratoriya 
darslari  10— 15  talabadan  iborat  g u m h d a   o ‘tkaziladi.  Har  
bir mavzu  2 akademik soat, y a’ni  90  daqiqaga  moij al langan.
Darsni  o ‘tkazish  tartibi  quyi dagi lar dan  iborat:
a)  darsni tashkillashtirish  va talabalar davomatini tekshi­
rish;
b)  o ‘qilgan  m a ’ruzalarning  m a ’lumotlari va uy  vazifalari 
b o ‘yi cha  tal abal ar   bilimini  n az o ra t   qilish;
d)  o ‘tiladigan  amaliy-laboratoriya darsining  m a z m u n i n i  
tushunt iri sh;
e)  tajribalarni  t al abalar  must aqil   ravishda  bajarishi;
0   olingan  natijalar  b o ‘yi ch a   xulosa  chiqarish.
T a q d i m   etilayotgan  d ar sn i ng   o ‘tish  tartibida  m a ’l um
o ‘zgarishlar b o ‘lishi  m u mk i n.   A m m o ,   darsni  o ltish  tartibini 
bilish,  talabalarga  laboratoriya  ishlarini  —  tajribalarini  baja- 
rishda,  vaqtni  t o ‘g ‘ri  t aqs iml ashga  y o r d a m   beradi.
TAJRIBA  O'TKAZILAYOTGANDA 
FOYDALANILADIGAN  HAYVONLAR,  ULARDA 
Q O ‘ LLANILADIGAN  ASBO B-USKUNALAR  VA 
ERITMALAR
T a jrib a   h a yv o n la ri
I ii|i il'.il.uda  qishloq  xo'jalik va  laboratoriya  hayvonlari- 
• l-*ii  Inydalamladi  Qishloq  x o ‘jalik  hayyonlaridan  qoramol ,
6

q o ‘y,  c h o ‘c h q a   va  o t l a r d a n   « H a y v o n l a r   fiziologiyasi» 
fanining  ovqat  h a zm  qilish,  m od da la r  almashinuvi,  ko ‘pay- 
ish  va  laktatsiya  b o i i m l a r i n i   o ‘r ganishda  foydalaniladi.
N er v  sistemasi,  ichki  sekretsiya bezlarining  fiziologiya- 
sini  o ‘rgani shda  laboratoriya  hay vo n l ar ida n  baqalar,  itlar, 
va q uyonl ar dan  foydalaniladi.  Tajribalarda operatsiya qilin- 
gan  va  q i li nma ga n  h a y v o nl a r da n  f oydalaniladi.  Bu v a qtda 
n a y c h a l a r   o ‘r n a t i s h   va  b o s h q a   s u r u n k a l i   u s u l l a r d a n  
foydalaniladi.  0 ‘tkir tajriba usullaridan vivitseksiya usulini 
b a q a l a r ,   i t l a r   va  b o s h q a   l a b o r a t o r i y a   h a y v o n l a r i d a  
o Ltkaziladi.  Tajribalarni  fakultet yoki  kafedra vivariyalarida 
s aqlanadigan  sog‘l om  hay vo nl ar da   o ‘tkaziladi.  H a y v o n ­
larda  tajribalarni  o i k a z i s h d a   h a yo t   faoliyati  xavsizligiga 
e ' t i b o r   berilisi  lozim  va  k o ‘p i n c h a   h ayvonlar ni   b o g i a b  
q o ‘yiladi.  Hayvonl arni   b o g i a b   q i m i rl a tm a y  q o ‘yish  bir 
q a n c h a   tar tibda  bajariladi:  hayvo nla rn i   ikki  xil  usul  bilan 
(iksatsiya  qilinadi:
a)  tik  turgan  holda;
b)  yiqitilgan  holda.
Ikkala  usul  h a m   keng  q o i l a n i l a d i .   Fiksatsiya  asbob- 
anjomlar i  a w a l a m b o r   h a y v o n n in g   turiga  b o g i i q   b o ‘ladi. 
l  urli  xildagi  stanoklar,  s t o l l a r v a   maxsus  fiksatsiya  asbob- 
u s k u n a la r i   ishlatiladi.  S t a n o k l a r   h a m   h a r   b i r   t u rd a gi  
ha yvonlar  u c h u n   alohi da  b o i i b ,   ul ar ni   fiksatsiya  qilish 
xiliga  m o i j a l l a n g a n   b o i a d i .
O tla r  fik s a ts iy a s i
Ot lar ni   maxsus  sta nok l arda   tik  t ur ga n   h o l d a  fiksatsiya 
q ilinadi  va  maxsus  s tollarda  yiqitib  yoki  yerga  yiqitib 
liksatsiyalanadi.  Tu r ga n   h ol da   fiksatsiyalanganda  ha yvo n 
kam  h a ra k at   qilishi  u c h u n   oldingi  o y oq l ar i da n  birortasini 
Inikib yuqoriga  k o ‘tarib ushlab turiladi  yoki  yuqorigi  labiga 
burov solinadi.  Agar ot osov b o i s a ,   ikkinchi burovni  qulo- 
!’, i ga  q o ‘yish  m u m k i n   ( 1-r asm) .  Tekshiri sh  oxirida  bur ov 
qo' yilgan  j oylarni   yaxshilab  5 —6  d a q iq a   d a v o m i d a   u q a -  
lanadi.
7

Y irik   sh o xli  h a y v o n la r  fik s a ts iy a s i
Q o r a m o l l a r n i   k o ' p i n c h a   tik  t u r g a n   h o l d a   m a xs u s 
stanokl arda  fiksatsiyalanadi.  Ikki  shoxidan ushlab b o ‘ynini 
o ‘ng  y ok i   c h a p   t o m o n g a   b i r o z   q i y s h a y t i r i b   u s h l a s h  
m u m k i n .   Burniga  b u r u n   qisqichi  q o ' v i b  qisiladi.  Nasillik 
bu qalar ga  esa  maxsus  h al qa lar   q o ‘yilgan  b o ‘ladi.  Yiqitish 
usullarini  maxsus stollarda  yoki  yerda  bajariladi  ( 2-r asm) .

Cho‘chqalar  fiksatsiyasi
K o ‘p i n c h a   tik  t urgan  h ol da   fiksatsiyalanadi,  fiksatsiya 
stollari  va  s t ano kl ar i  c h o ‘c h q a l a r   u c h u n   h a m   a l o h i d a  
mavjud.  Ti k  t urgan  hol da  fiksatsiyalashda  maxsus  u z u n  
tayoqchali   bu ro vla r  (ipli  halqa)  ustki  j a g ‘iga  solib  b u r ab  
qisib  u shla na di   (3-rasm).  Ki chik  c h o ‘c hqalarni   orqangi 
ikki  o y o g‘idan ko' tarib fiksatsiyalovchi  kishi  o ‘zining oyoq-  
lari  orasi ga  siqib  u s hl ab   t ura di .  B u n d a   f iks ator   bi la n 
c h o ' c h q a   ikki  q a ra m a - q a r s h i   t o m o n g a   qarab  turadi.
A  


E
3-rasm.  A — ipli  b o g i a m ;   B—burovli;  D—y u q o ri  j a g 'n i   q is q ich   b ilan ; 
E— b o 'y i n d a n   qisqich  bilan.
L a b o ra to riy a   h a y v o n la rin ii  fik s a ts iy a   q ilis h
Baqalarni  p o ' k a k   t axt acha ga   igna  t u g m a l a r   y o r d a m i d a  
birkitiladi.
Ichki  o rganl arda   o ' t kazi ladi gan  operat siyalar  davrida 
h ayvon  turi,  katta-kichikligiga  q ara b turli  xildagi jar rohli k 
stollaridan  foydalaniladi  (4,  5-rasm).  Qishloq  xo'jalik hay- 
vo nl ar id a  va  itlarning  ichki  qi sml arida  operatsiya  o ‘t ka-
A
4-rasm.  A — q u y o n ;  5 —d c n g iz   c h o 'c h q a s i ;   D— it. 
9

5-rasm.  M ayda  hayvonlar  uchun  fik satsiya  stollari:
- V i n o g r a d o v   stoli; 
B— G a y d o v s k iy   va  R o z e n b l u m   stoli.
zilishida  aseptika va  a nti septi ka  q oidalariga  rioya  qilinishi 
lozim.  Bu n in g   u c h u n   xirurgik  asboblar  ( 6— 18-rasmlar) 
qaynatiladi,  sochiq,  rezina q o i q o p  va boshqalar avtoklava- 
larda  zararsizlantiriladi.
(<  ni\m .  A— qon  oqishini  t o ‘xtatu vch i  asboblar:  / —2— kesilgan  q o n  
to m ii la r in i  tjisish  u c h u n   ishla tiladig an  pc a n la r;  J —tishli  K o x c r qis qichi;
7  ni  In  c g i l g a n   va  5 — t o ‘g ‘ri  u c h l i   p c a n l a r ;   6 — S a p k a   q i s q i c h i .  
II 
I 'in sc lh ir:  / 
k o ‘z  t o 'g 'r i   p in s cti; 
2 —j a r r o h li k ;  3 —a n a t o m i k ;   4— 
'   i|.ivi ilKiin  k o ' /   pin scllari; 
6—u z u n   tish  pinseti.
10

7-rasm.  L aboratoriya  hayvonlari 
uchun  jarrohlik  stoli:
/ —shtativ;  2 —sh tativ   u s tu n i;  J — 
h a r a k a t l a n u v c h i   ste rje n ; 
4—stol 
y u z a s i ;   5 —f i k s a t s i y a   t i r q i s h i ;  
(5—q i s q i c h ;   7—b o s h   u s h l a g i c h ;  
m o s la m a ..
V *  


4
8-rasm.  Jarohatlarni 
kengaytirish  uchun 
ishlatiladigan  asboblar:
/ —k a tt a   va  2 —k ic h ik   u c h   tishli 
ilgak;  3 — ikki  tishli  u z u n   ilgak; 
4—ikki  t o m o n i   ilgakli  k e n g a y ti r- 
gich.
1
I
[



8
9-rasm.  Ip  bilan  b o g ‘lash  uchun  q o ‘llaniladigan  asboblar:
/  -uchi  b u k il g a n   k a tt a   ilgak;  2 —o ‘tk azish  u c h u n   q o i l a n i l a d i g a n   t o 'g 'r i  
katta  ilgak;  J —o s h q o z o n   va  i c h a k k a   fistula  q o 'y i s d a   is h la tila d ig a n  
ilgak;  5— 
6—t o 'q i m a l a r d a n  t o m i r  va  nervlarni  ajratishda q o i l a n i l a d i g a n  
kalta  va  u z u n   ilgaklar;  7— 
8— D c s h a n   ilgaklari  ( c h u q u r   jo y l a s h g a n  
t o m i r   va  ne rv la rn i  a jr a ti s h d a   q o i l a n i l a d i ) .

10-rasm.  Turli  shakldagi  suyak  ombirlari:
1— 3 —tu r li  ka tta lik d a g i  L issan  om b irla ri;  4—t o ‘g ‘ri  u c h li  L y u e r 
o m b i r i ;  5 —u c h i   q a y ri lg a n   L y u e r   o m b i r i ; 
6—u m u t r q a   o 's i q la r i n i 
k e s i s h d a   q o ‘ll a n il a d ig a n   o m b i r.
11-rasm.  A Trepanlar:  1— 2 — 3—k ic h k i n a   h a y v o n la r   u c h u n  
k i c h k i n a   t r e p a n l a r ;  
4—k a tt a   t r e p a n .  B — R aspatorlar:  1— 2 — u ch i 
o ‘t k i r   va  b u k i l g a n   ra s p a to rla r.
12

12-rasm.  O peratsiya  vaqtida  asboblarni 
olish  va  uzatish   uchun  q o ‘llaniladigan 
korsanglar:  / —t o ‘g ‘ri  uch li;
2— egri  uchli.
13-rasm.  Q isqichlar: 
/ —t o ‘g ‘ri;  2 —b u k il g a n .
14-rasm.  D ifen b ax  qisqichlari:
/ —k ic h i k   t o ‘g ‘ri; 
2 —katta;
3 —u c h i  bukilgan.
15-rasm.  Surunkali  tajribalarda 
itni  b o g ‘lab  q o ‘yiladigan  stan ok .
13

17-rasm.  Pnevm ograf:
/ —k o 'r s a t k i c h ;  
—u c h   ta r a fl a m a  
o 't k a z g i c h ;  
—M a r e y a   kapsulasi;
—y elk an i  u z a y ti ru v c h i 
va  q is q a r ti r u v c h i  vint.
Oper atsi ya  qiluvchi  kishi  — 
xirurg q o i i n i n g  tirnoqlari olina­
di,  sovun  bi lan  yuvilib  yog'siz- 
l a n t i ri la d i,   y o ‘d  bi la n   i shlov 
beriladi  va  operat siya  m a y d o n i  
tayyorlanadi.
Hayvonl arni   operatsiya  qili- 
ni shdan  oldin  u l a r o c h   saqlanisi 
l o z i m .   O p e r a t s i y a d a n   s o ' n g  
h a y v o n l a r n i   o z i q l a n t i r i s h   va 
s aql ani sh i ga   a l o h i d a   e ’t i b or   berilishi  l o zi m  b o ' l i b,   bu 
operatsiyani  muvaffaqiyatli  boMishini  t a ’minlaydi.  H a y ­
vonlarni  operatsiya  qilinishdan  oldin  mahal li y va  u m u m i y  
s e z u v c h a n l i k   y o ‘q o t i l a d i .   B a ’z i d a   h a r   i k k al a si   h a m  
qo'llaniladi.  Kavsh qaytaaivchi  hayvonlarni o g ‘riqsizlantirish 
u c h u n  alkogol,  xloralgidrat,  c h o ‘chqalarga tiopental  natriy, 
otlarga  xloralgidrat  ishlatilsa,  mahalliy  qismlarni  novakain 
yordamida ogiiqsizlantiriladi.  Baqa va sichqonlarga narkotik
16-rasm.  G oryainov 
rum inografl.
d b d b
18-rasm.  Q aychilar.

m od da la rd a n  efir  ishlatilib,  b u ni ng   u c h u n   ularni  maxsus 
shisha qalpoqlar tagiga joy-lashtirilib,  uni ng ichiga efir bilan 
n a m l a n g a n   bir  b o ‘lak  paxta  solinadi.
A s b o b -u s k u n a la r
T o ‘q i m a   h u j a y r a l a r i n i   fiziologik  q o ‘z g ‘ati sh  u c h u n  
ularga turli y o i l a r  bilan t a ’sir etiladi.  T o ‘q i m a n i   q o ‘z g ‘ata 
oladigan h a r  bir narsani t a ’sirot yoki qitiqlagich deb ataladi. 
Qi tiql agi chlar  ikki  xil  b o i a d i :   tashqi  va  ichki.
Tashqi   qitiqlagichlarga  t evar ak  m u h i t  da   u c h r a y d i g a n  
t u r l i - t u m a n   omi ll ar   kiradi.  Y o a i g i i k   va  t o v us h  h a m d a  
kimyoviy  va  m e x a n i k   o m il la r   s hula r j u ml a si d a nd i r.
I chki  qitiqlagichlarga esa t a n a  ichi da b o i g a n  ki myovi y 
va  fizik  omillar,  c h u n o n c h i ,   q o nd a gi   k a r b o n a t   angidrid, 
g o r mo n l a r ,   nerv  impulslari  va  b o s h q a l a r   kiradi.
T o ‘q i ma la r ni ng  tabiiy qitiqlagichlar t a ’sirida  q o ‘z g‘ali- 
shini  o ‘rganish  a n c h a   mu ra k ka b di r,   s h u ni n g u c h u n  s u n ’iy 
qitiqlagichlar t a ’siridan  foydalaniladi.  Bul ar da n e ng qulayi 
elektr qitiqlagich hisoblanadi;  c hu n k i  elektr kuchini ,  u ni ng 
t a ’sir  etish  vaqtini  o i c h a s h   m u m k i n .   B u n d a n   t ashqari,  
elektr t o k id a n f oydalanilganda u t o ‘q i ma ni  shikastlamaydi. 
Labor at ori ya  s haroi ti da  esa  elektr tokini   a k k u m u l a t o r d a n  
olinadi.


Download 3.88 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
  1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   13




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling