Iiq ism. Fuqarolik binolari «tafakkur» nashriyoti toshkent


elem entlarga  ham  ega  b o 'lis h i  kerak


Download 16.76 Mb.
Pdf ko'rish
bet7/14
Sana15.12.2019
Hajmi16.76 Mb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   ...   14

elem entlarga  ham  ega  b o 'lis h i  kerak.
107

D E R A Z A   V A   A Y V O N   E S H I K L A R I
D erazalarning  o ’ lcham lari  tabiiy  y o ru g ’ lik   va  arxitekturaviy  kom - 
pozitsiya talablari  asosida  b elgilinadi.  D erazalarning  m aydoni  xona  poli 
m aydoniga  nisbatan  1/8—1/10  dan  kam   bo’ lm asligi  kerak.  D avlat  stan- 
dartlariga asosan  derazalarning oMchami  3 M   m oduli  asosida belgilinad i 
va  u lam in g   enini  b o 'y ig a   nisbati  1:2,5  dan  1:0,75  gacha  b o 'lis h i  m um - 
kin.  Q uyid agi 
14.2-rasm dz
  y o g ’o ch li  deraza  rom ning  devorga  b irik ish i 
sxem asi  tasvirlangan.
I4.2-rasm.
  Yog’ochli  deraza  romining devorga  birikishi: 
a-gisht  devorga;  b-panelga;  1-kesaki,  2-« b e ro id ;  3-loslash;  4—qiyaliklarni 
suvoqlash;  5-deraza  tagidan  suvni  kochiruvchi  tunuka:  6-deraza  osti  taxtasi; 
7-egiluvchi  qistirma;  8-germetik  mastika
V I T R A J L A R   V A   V I T R I N A L A R
V itrinalar  b in o la m in g   b irin ch i  qavatlaridagi  m ahsulotlarni  ekspo- 
zitsiya  q ilish   uchun  ishlatiladigan,  y o ru g 'lik   o 'tk a zu vch i  to 'siqlard ir. 
V itrajlar  katta  tashqi  y o ru g ’ lik   o ’tkazuvchi  to’ siq  bo’ lib,  balandligi
108

b ir  yo k i  b ir  necha  qavat,  u zu nlig i  esa  b ir  necha  metrdan  bino  fasadi- 
ning  uzu n lig ich a  b o ‘ Iishi  m um kin.  V itrajnin g  v azifasi  xonani  tabiiy 
y o ru g 'lik   b ilan  ta’ m inlash  va  tashqi  m uhit  bilan  vizu al  bog'lashdir. 
V itrajnin g  konstruksiyasi  y u k   k o 'ta ru vch i  karkasdan  (k e sa k i)  va  katta 
o 'lc h a m li  shisha  o 'tk a zilg an   tabaqalardan  (m aydoni  3,5  x  4,5  m  ga- 
cha,  q a lin lig i  8  m m )  iborat.  K e sak i lari  p o 'la t yo k i  alum iniyd an  yasaladi 
(
14.3-rasm).
14.3-rasm.
  Vitrajning  konstruksiyasi:  a-alum iniy  aralashmalaridan 
tayyorlangan  yuk  ko'taruvchining konstruksiyalari  va  tabaqalari; 
b-shishani  qotirish  dementi:  l-im post;  2-tabaqa;  3-prujinali  shtapik: 
4-metalldan  yasalgan  suvqochirgich;  5-qorishma;  6—qistirgichli  shtapik; 
7-rezina  qistirgich;  8-P R V -l  arkali  rezina;  9-germetik.
K I R I S H   E S H I K L A R I
Fuqaro  b inolarid a  o ‘ m atiladigan  k irish   esh iklarin i  y o g ‘ochdan, 
shishalangan  b ir  va  ik k i  tabaqali,  eni  b ir  x il  yo k i  har  xil  tabaqali  q ilib  
loyih alanad i.  E s h ik la m in g   o 'lc h a m la ri  standartlashtirilgan  b o ‘ lib, 
b a la n d lik la ri  2  yo k i  2,3  m  ni,  eni  b ir tabaqalilari  uchun  0,9  m  ni,  b ir  x il
109

ik k i  tabaqali  esh iklar  uchun  2  m  ni,  bar  x il  tabaqali  esh ikla r  uchun  1,3 
va  1,5  m  lam i  tashkil  etadi.
15-B O B .
  T U R A R - J O Y   B I N O L A R I D A  Y O Z G I   X O N A   V A  
M A Y D O N C H A L A R N I   L O Y I H A L A S H  
B A L K O N L A R   V A   L O D J I Y A L A R
B a lk o n la r  va  lo d jiy a la r  kvartira  oldi  xonalari  b o 'lib ,  u lar  binoning 
ichki  sam osini  tashqi  m uhit  bilan  b o g 'lay d i.  B a lk o n la r va  lo d jiy a la r  bo- 
lala r  va  kattalarni  toza  havoda  dam   o lish la ri  va  x o ‘ja lik   y u ritish la ri 
uchun  m o'ljallang an .  U la m i  bino  planirovkasid a  q o ‘ lla n ilish i  q o ‘ shim - 
cha  m ik ro iq lim iy   effekt  beradi.  B ir   vaqtni  o'zida,  ochiq  xonalar  b i­
noning  hajm -sam oviy  yech im in i  boyitib,  uning  arxitekturaviy  kom - 
po zitsiyasini  asosiy  vositalaridan  biri  bo‘ Iib   xizm at  qiladi.  B alkonn ing  
konstruksiyasini  gorizontal  temirbeton  plita,  to‘ siq,  gidroizolyatsiya  va 
pol  tashkil  etadi.  Y ozgi  xona  va  m aydonchalarga oid  m a'lum otlar  qu yi- 
dagi  15.1-15.4 -ra sm la rd a   keltirilgan.
O ch iq   x o n a  turlari
Q iy m ati  %  
ton
__   N orm   __
O chiq
b o lkonli
.   R cja  nusxajL .
S h am o ld an  



 
h im o v a la n g an '
balk o n  

” ”

Ich k arid a 
joy lashtiril gan 
lodiiva
J r T T L
ion
Tashqa- 
riga c h q a n lg a n  
lodiiva
it*
Tashqa- 
riga c h q an lg an  
lo d |iv a -b a lk o n
T T T
IX
Ich k arid a
jo y la sh lirilg a n
o d |lv a -b a lk o n
m
136
b
e
ЮГ
15.1-rasm
  Balkon  plitasining  tayanch  sxemalari: 
a-bir  tomon;  b—ikki  tomon  bilan;  d-tashki  devor va tashki  ustunlarga; 
e-osma  to‘sinlarga  yoki  devorlarga
110

15.2-rasm.
  Balkon  va  lodjiya  to'siqlarining  detallari: 
a.  b,  d-to'siqlam i  biriktirish  usullari; 
e-lodjiyaning  g'isht  devor  ko'rinishidagi  to'sigi;
1-beton  plita;  2 -lo ‘siq  ustun;  3-to ‘siq tutqich;  4-metall  tarnov;
5—to'siq  uzunligi  bilan  barobar  armatura  sinch;  6-lodjiya  plitasi;
7 - g ‘ isht  devor;  8-sement  suvoq;  9-asbest-sement  list.
Ill

t .  
^
С=/
АЖ\ = ,  
d f %
a
f  
T
J H L
A kesim ko'rinishi
15.3-rasm.
  Erkerlar:  a-erkeming  rejadagi  shakllari; 
b-yuk  ko'taruvchi  devorli;  d-osma; 
e-panelli  binoda  ichki  devor  konsollariga  tayanadigan  osma; 
f-g ‘ ishtli  binoda  ichki  devor  konsollariga  tayangan  osma; 
g-keramzitbeton  plitaga  tayangan:  h-panelli;
i-hajm iy  elementli  erker; j-hajm iy  blokli  binolarda  erkerni  o'rnatish: 
1 —ichki  panel  devorning  temir-beton  konsoli;  2-orayopma  konsoli;
3-erkerning  keramzit-beton  plita  konsoli;
4—deraza  bo'shlig’ ining  to‘sig‘ i;  S-issiq  qatlamli  panel
112

m------ —~—
м я  
л 
----
1—г 
■“
-------*-----------
г »—

ж
_
J
____________
I
15.4-rasm.
  G ‘ isht  devorga  balkon  plitasining  birikishi:
1-yig ‘ma  temir-beton  tepadonning  po'lat  zulfini;  2-balkon  plitasining 
‘ rnatish  detali;  3-balkon  plitasi;  4-orayopma  plitasi;  5-sement  qorishmasi.
113

Ichkariga  jo yla sh tirilg an   lo d jiy a la m in g   konstruksiyasini  tashqi  de- 
vor,  orayopm a  plita,  gidroizolyatsiya,  pol  to'sham asi  va  to 'siq la r  tash- 
k il  etadi.
Tashqariga  chiq arilgan  lo d jiy a la r  fasadga  nisbatan  perpendikulyar 
joyla sh g a n   tem ir-beton  devorlardan,  orayopm alardan  va  to'siqlard an  
tashkil  topgan  b o'lad i.
E rk erla r  bu  fasad  devori  yuzasidan  tashqariga  ch iqarilgan  xona- 
ning  (k o “p  hollarda  yashash  x o n a la rin i)  b ir  qism idir.  E rk e rla r  to 'g 'ri 
to'rtburchak,  uchburchak,  trapetsiya,  yarim   aylana  k o 'rin ish la rid a  
bo‘ ladi.  U la m in g   v azifasi  xonalar  m aydonini  oshirish.  intererni  boyi- 
tish,  yoritish  va  insolyatsiya  sharoitlarini  yaxshilashdir.
16-B O B .
  T O M   K O N S T R U K S I Y A L A R I
B in o n in g   tomi  m urakkab.  tashqi  kuch  ostidagi  va  kuch  ostida 
boMmagan  ta 'sirla r  kom pleksiga  duch  keladi  (
16.1-rasm
).
16.1-rasm
.Tomga  ta’sir qiluvchi  tashqi  faktorlar:
1-doimiy  yuklar  (o 'z  vazni);  2-vaqtinchalik  yuklar 
(qor,  foydalanish  yuklari);  3-shamol  bosimi;  4-shamol  surishi; 
5 -.  9-atrof-muhitning  harorat ta’siri;  6-atmosfera  namligi 
(yog'inlar  havo  namligi);  7-havodagi  kimyoviy-agressiv  moddalar; 
8-quyosh  radiatsiyasi;  10-chordoq  bo'shlig'idagi  havoning  namligi
114

16.2-rasm.
  Nishabli  tomlar:
a-bir  nishabli;  b-ikki  nishabli;  d-to‘rt nishabli;  e -f-k o 'p   nishabli
16.3-rasm.
  Yog'ochli  qiya  tayanuvchi  -  stropila to'sinlarning  sxemalari: 
a-b ir  nishabli;  b-ikki  nishabli  tomlar:  l-mauerlat;  2-qotiruvchi.
115

16.4-rasm.
  Chordoqlaming  o'lchamlari  va  ulami  shamollatish: 
a-ikki  nishabli;  b -b ir nishabli  tomlarda.
N ish a b li  tom lar  bir,  ikki,  to 'rt  nishabli  y o k i  v alm ali  va  k o “p  nishab­
li  boMadi.  U nday  to m lam ing  konstruksiyasi  m ustahkam   va  unga  ta’sir 
q ilu v ch i  kuchlarga  nisbatan  b ik r  holatida  b o ’ lm o g ’ i,  germ etik  holatda 
(su vn i  o 'tk a zm aslig i),  suvga  chid am li.  (vaqt  vaqti  bilan  nam lanishdan 
b u zilm aslig i),  k orroziyag a  va  quyosh  radiatsiya  ta’sirig a  ch id a m li  (is - 
siqdan  y o rilm a slig i  va  shakli  b u z ilm a slig i)  b o ‘ lm o g l i  lozim .
116

N ish a b li  bostirm alar  tom  konstruksiyasidan,  chordoq  orayopm a- 
sidan  tashkil  topgan  b o ’ ladi.  Industrial  qu rilishd a  k o 'p in ch a   tom  va 
chordoq  orayopm asi  birlashgan  b o 'lad i.  B unday  konstruksiyalarni 
birlashgan  tom  yo k i  chordo qsiz  tom  deb  atashadi.  T om larnin g  q iy a lik  
k o 'rin ish la rig a   qarab  u lar turlarga  boMinadi.
T om larnin g  nishab ligi  konstruksiyalar  im koniyatlari  va  iq lim iy  
shart-sharoitlarini  hisobga  olib,  aniqlanadi.  Yassi  tom larning  nishabligi 
2%
  gacha  q ilib   loyihalanadi.  0 ‘ ta  qiya  tom larning chordoq  b o 's h lig 'in i 
xonalar  (m ansarda  yo k i  b oloxona)  sifatida  foydalanish  m um kin.
Y I G ‘ M A  T E M I R - B E T O N   T O M L A R
F u q a ro lik   b in o la rin in g   y ig ‘ m a  tem ir-beton  tom lari  chordoqli  va 
chordo qsiz b o ‘ lish i  m um kin.  U larn in g  turlarga b o 'lish   quyidagi  b elgilar 
asosida b ajariladi:  konstruktiv ye ch im ig a  q a ra b -c h o rd o q li  (sovuq yoki 
issiq  ch o rd o q li)  va  chordo qsiz  (y o k i  birlashgan  tom lar);  tom  yopm asi- 
ning  m aterialiga qarab  o ‘ rama  m ateriallardan  va tem ir-beton  tom  panel- 
laridan  (gid ro izo lya tsiy asi  surtiladigan  tarkib  asosida);  tayyorlash  (qu - 
rish)  u sulig a  qarab  y irik   panellardan  v a   k ich ik   y ig 'm a   elem entlardan.
Y ig 'm a  tem ir-beton  tom larning qu yidagi  turlari  tavsiya etiladi:  chor­
doqli  -   tom  yopm asi  o ‘ rama  m ateriallardan;  chordoqli  -   temir-beton 
tom  panellaridan.
Tom larnin g  konstruksiyasi  iq lim iy   shart-sharoitlarni  hisobga  olib 
tanlanadi.  U larn in g   q iy a lig i  esa  konstruktiv  yech im lam i  hisobga  olgan 
holda  aniqlanadi.
B irlash tirilg an   tom larning  konstruktiv  yech im lari,  yassi  tom larning 
va  ich k i  suv  q o chirish  detallam ing  konstruktiv  yech im lari  1 6 .5 -1 6 .7 - 
rasm larda  keltirilgan.
117

9  8   7 
6 
5
16.5-rasm.
  Tekis  foydalaniladigan  tomlaming  konstruktiv  sxemasi
1-temir-beton  plita:  2 -b u g ‘  izolyatsiyasi;  3-ko'pikbeton;
4 -  4mm  li  armatura  (4mm  li) to‘rli  (200x200mm )  temir-beton  suvoq;
5-bitum li  emulsiya  surkamasi:  6-gidroizolyatsiya;  7-shag‘al;
8 -  6 0-70  mm  qalinlikdagi  shag'al  qatlami;  9-sopol  plitkalar:
10—asfalt;  11-temir-beton
118

Q
IC
119
3
2
-r
a
sm

Ic
h
k

su
v
 q
o
ch
ir
is
h
 tu
gun
i:
 
a-
 y
o
n
d
o
v
a
li

b
-a
ri
q
ch
a
li
;
d
-V
rI
O
 m
a
rk
a
li 
fo
y
d
a
la
n
il
a
d
ig
a
n
 t
o
m
la
rd

o
'm
a
ti
la
d
ig
a
n
 v
o
ro
n
k
a
: 
l-
q
a
b
u

pa
nj
ar
as
i;
 2
-g
a
y
k
a

3
-q
is
is
h
 h
a
lq
a
si;
 4
-x
o
m
u
t

16.6-rasm.
  Tekis  tom detallari: 
a-gidroizolyatsiya  to'shamasining  devorga  birikishi; 
b-temperatura  chokini  o'matish:  1-beton-tosh;  2-himoyalangan  yog'och 
po'kaklar;  3-m ixlar:  4—tunuka;  5 -o ‘ramali  to'shama:  6-sopol  plitkalar; 
7-shag‘al;  8-yuqori  metal  moslashtirgich;  9 -ikki  qatlam  ruberoid; 
10-himoyalangan  kanop  losi;  11-g‘ isht  devor;  12—issiqlik  o'tkazmaydigan 
qatlam;  13-pastki  metall  moslashtirgich;  14-o‘ rama  moslashtirgich;
15-temir-beton  suvoq;  16-temir-beton  plita;  17-bug‘dan  himoyalash  qatlami
120

17-B O B .
  C H O R D O Q L I   T O M L A R N I N G  
Y U K   K O 'T A R U V C H I   T O ‘ S IN   K O N S T R U K S I Y A L A R I
C h o rd o q li  to m lam ing  yu k   k o 'ta ru vch i  konstruksiyalari  b o 'lib  
to 'sin la r  (stro p ila)  y o k i  to 'sin la r  sistem asi  xizm at  qiladi.  K onstruk- 
tiv  sxem asiga  qarab  u lar  uch  x il  k o 'rin ish d a   b o 'lad i:  qiya  tayanuvchi, 
osm a  va  aralash.
Q iya tayanuvchi  k o 'rin ish d a  paralei  to 'sin la r pastki  qism i  bilan  mau- 
erlatlar  vordam ida  tashqi  b o 'ylam a  devorlarga  tayanadi 
(1 7   1-raxm).
17.1-  rasm.
  Qiya  tayanuvchi  chordoq  to'sinlari: 
a-bo'ylam a  ichki  devorga  tayanish;  b-xuddi  shunday,  ustunlarga
121

T o 'sin -o y o q la r  orasidagi  m asofa  tom  konstruksiyasiga  va  to'sha- 
m asiga  qarab  1.2  m  dan  2  m gacha  bo‘ lishi  m um kin.  C h o rd o q n in g   o'rta 
ustunlari  orasidagi  m asofalar  (qad am lar)  3—4  m  dan  oshm asligi  lozim . 
Q iy a  tayanuvchi  y o g 'o ch   to 'sin la m in g   elem entlari  qulfi—kalit  usulida 
yo k i  m ix  yordam ida  b iriktirilad i  (
17.2-rasm ).
Kobilka
Qisqichlar 
Qisqich-
Mauerlet
Toll
Sim o'ramasi 
Qoziq mix
Mauerlet
Ustun  ^  
k Qoplama 
Tirgagich
'   To’sinoyog'i 
Kobilka
Mixlar
Tavanch
17.2-rasm.
  Yog'och  stropilalarning  detallari: 
a-stropilaga  qotiruvchi  elementning  birikishi;  b-stropila  qirra  qismi; 
d-peshtoq  birikmasi:  e-ustunlar  va  tirkovuchlarning tayanishi
122

Stropila  oyo qlari  devorga  tayanganda  undan  tushadigan  yu k n i  teng 
taqsim lash  uchun  devo r  u zu n lig i  b o 'y ich a   y o g ’ och  stropila  osti  to’ sini 
(m auerlat)  q o ’yila d i.  B u   to’ sin n in g   kesim dagi  o 'lch a m la ri  180x180 
mm  y o k i  2 0 0 x 2 0 0   m m   ni  tashkil  etadi.
К о ‘ rib   c h iq ilg a n   to 's in la r  sistem asi  n o in d u stria l  b o ‘ lib,  q u rilis h  
m ay d o n ch asid a ju d a   k o ’ p  q o ‘ l  m ehnatini  talab  etadi.  S h u n in g   uchun 
stro p ila   k o n stru k s iy a la rin i  y ig 'm a   v a ria n tla ri  zavo d d a  ish la b   c h i­
q ilg a n .  B u n d a y   k o n s tru k siy a la rin g   b a 'z i  k o 'rin is h la r i  17 .3 -  rasm da 
k e ltirilg a n .
17.3-rasm.  Y ig ’ma  chordoq  to’sinlari 
(chapda  yaxlit  panjarali.  o’ngda  orasi  ochiq  panjarali)
Y ig 'm a   y o g ’och  chordoq  to 'sin la rin in g  y ig ’ ish  va  b irik ish   konstruk- 
siy ala ri  1 7 .4 -17-5-ra sm la rd a   keltirilgan.
123

I7.4-rasm.
  Yig'm a  chordoq  to'sinlarining detallari: 
a-qirra  birikmasi:  b-to‘sin  shaklining to'sin  shitiga  tayanishi; 
d-peshtoq  shiti;  e -o ‘rta  tayanch  birikmasi
124

6
 
6
Dioianal 
Mixlar  ю  sin
To'sin 
ovog'i
b
Dioganal
to'sin
Kobilka
Korotish
Mauerlat
Korotish
Mixlar
Kobilkalar
--- V
Dioganal
to'sin
Kalla to'sin
Mauerlat
Dioganal
to  sin
Kalta to'sin
17.5-rasm.
  Chordoq  to'sinlarining  detallari: 
a-diognal  to'sinning  shprengelga  tayanish  birikmasi; 
b-dioganal  to'sinning  to'singa  tayanishi; 
d-dioganal  to'sinning  mauerlatga  tayanishi; 
e-kalta  to'sinlaming  dioganal  to'singa  birikishi
125

П .б -rasm.
  «Valma»  tipidagi  chordoq  to‘ sinining  konstruksiyasi: 
a-reja;  b-umumiy  kp'rinish
O sm a  sistem alar.  O sm a  chordoq  to‘ sin la r  sistem asi,  odatda  yo g 'o ch  
konstruksiyalardan  bajariladi.  B u  sistem alar  odatda  binoda  o'rta  ta- 
yanch  d evorlari  y o k i  ustunlari  bo’ Im agan  holda  q o 'lla n ila d i.  O sm a 
chordoq  to 'sin la rin in g   prolyoti  15  m  gacha  b o 'la d i.
C h o rd o q li  tom larning  him oya  qism i  suv  o'tkazm aydigan  qatlam 
va  panjaralardan  iborat.  Tom   panjarasi  suv  o'tkazm aydigan  qatlam - 
ni  o 'm atish   va  uni  ko'tarish  uchun  xizm at  qilad i  ( / 7 . 7 -  
rasm ).
  Suv 
o'tkazm aydigan  qatlam   uchun  turli  x il  m ateriallar  q o 'lla n ila d i  (po 'lat. 
sopol,  asbest-sement,  plastmassa,  y o g 'o ch   va  boshqalar).
126

17.7-rasm.
  Tayyorlangan  yog'och  panjaralar: 
a-brusoklardan;  b-taxtalardan;  d-yaxlit:  e-ik ki  qatlamli  yaxlit
127

C h o rd o q li  tom lam ing  ru lo n li  m ateriallardan  tayyorlangan  him oya 
qatlam lari 
1 7 .8 -1 7 .1 1 -rasm \arda
  keltirilgan.
17.8- 
rasm.
  O'rama  toldan  bajarilgan  tomlar: 
a-ustma-ust  qirraga  parallel;  b-uchburchak  reykalar yordamida
128

O
'r
a
m
li
 t
o
's
h
a
m
a
129
1
7.
9
-r
a
sm
.
 0
*
ra
m
a
 ru
b
er
o
id
d
a
n
 b
a
ja
ril
g
a
n
 t
o
m
:
b

 ikki 
qa
tlamji 
to
's
h
a
m
a

H

ne
s
ht
n
qi
n
in

h
a
ia
ri
lk
h
i;
e
-u
ch
 qatl
am
li 
to
's
h
a
m
a

f-
y
o
n
d
o
v
a
n
in
g
 b
a
ja
ril
is
h
i
1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   ...   14




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling