Iqtisodiyot nazariyasi


  Bozor  iq tiso d iy o ti  sh a ro itid a   a h o li


Download 141.94 Kb.
Pdf ko'rish
bet12/24
Sana12.02.2017
Hajmi141.94 Kb.
1   ...   8   9   10   11   12   13   14   15   ...   24

2.  Bozor  iq tiso d iy o ti  sh a ro itid a   a h o li 
darom adlarining 
ta b a q a la n ish i  sabablari
Bozor 
iq tisodiyotining 
o 'z ig a  
xos 
xususiyati 
taq sim o t 
m u n o s a b a tid a  
t e n g h k m   emas,  te n g sizlik n i  keltiiib  cliiqarishi 
t abi i y
104

holdir. 
C h unki. 
bozor  iqtisodiyotininq  m uhim   belgisi  iqtisodiy 
e rk in lik   va  erkin  raq o b at  k u ra s h   jarayonidir.
Bozor  iqtisodiyoti  sh aro itid a  aholi  darom adJari  tengsizligining 
a sosiy  sabablari  q u y id a g i  omillarqa  bog'liq:
•  kishilar  intellcktual,  jismoniy,  este tik   qobiliyatlarining  turliligi;
■  bilim  va  k asb  tayy o rg ailiq id ag i  farqlanishi;
*  k isliilarm nq 
k o 'p ro q   d a ro m a d   olish  m a q s a d id a   bir  necha 
joylarda, 
o 'rin d o sh lik  
asosida 
ishlashi 
Intensiv  va 
qiyin 
sh a ro itla rd a   o g 'ir  m e h n a t  qilish  xohishi  va  tavakkalchilik 
q ilisliga  tayyorligi;
•  m u l k k a   eg a lik   qilishdaqi  iarqi;
*  k is h ila rn in g   b o z o rd a g i  m av q elarig a  k o 'ra   farqlar, 
ularning 
b a h o n i  oshirib  b o rish g a  moyllliklari;
■  o m a d ,  aloqalar,  baxsizlik  va  kamsitilish
Bozor  iqtisodiyoti  m u n o s a b a ti  s h u n d a y   qiziqtirish 
(stimul)ni 
v u ju d g a   keltiradiki,  d a ro m a d n i  k o 'p a y tirish   u c h u n   yuqori  foyda 
o lish g a   z o 'r  berib  urinish  va  ra q o b a tla sh ish   y u zag a  keladi,  bu  bozor 
iq tis o d iy o tin in g   asosiy  qom m iyatidir.
S u n 'iy   ravishda  d a ro m a d la rn i  te n g la sh tirish g a   urinish,  ta qsim ot 
ta jrib asid a  a d o la t  tam oyillarini  e n g   tipik  s u ra td a   va  g 'o y a t  halokatli 
ta rz d a   buzishdir.  Bir  tekis  taq sim la sh n in g   e n g   o d d iy   va  ochig  ko'rinib 
tu r g a n   n a m u a a s i   b i r — biridan  a n c h a   farq  q ila d iq a n   m e h n a t  „num lari 
u c h u n   bir  xil  h a q   to 'la s h d a n   iboratdir.  Bir  tekisda  tagsim lash  sotsial 
a d o la t  va  m o d d iy   m a n fa a td o rlik k a   p u t u r   etkazib,  s o t s i a l - i q t i s o d i y  
ta r a q q iy o to i  sekinlaslitiradi.
D a ro m a d la rn in g   tengsiz  b o 'lis h ig a   sa b a b   nima?  U n in g   ikki  sabab- 
bor:  tabiiy  va  ijtimoiy  sabablar.  Kishilar  tabiatan  jismoniy  va  aqliy 
jih a td a n   farqli  bo'lib,  bu  ularning  qobiliyati  va  islibilarmonligiga 
b irinchi 
asos  bo'ladi.  Lekin,  q o b iliy a tn in q   rivoj  topishi  va  r o 'y o b g a  
chiqishi  ijtimoiy  sa b a b la rg a   bog'liq. 
Inson  yaxshi  bilim  olishi, 
qo b iliy atig a  y a ra s h a   ish  bilan  ta'm inlanishi,  biror  foydali  faoliyat 
b ila n   s h u g 'u l l a n i s h   im k o n iy a tig a   e q a   bo'lishi  zarur.  Aks  holda,  har 
q a n d a y   aqlli  va  qobiliyatli  kishi  ham   faoliyasiz  bo'lib  qoladi.  Bu 
ja m iy a tn in g   iqtisodiy — m a d a n iy   taraqqiyoti  darajasi,  ijtimoiy — siyosiy 
luzm ni  va  b o s h q a   w isusiyatlaiiqa  b o g 'l t q d i r . 1
ISozor  iqtisodiyoti  sh aro itid a 
har  bir  kishi  linkoniyati  boriclia 
k o 'p r o q   n a tija g a   erishib,  k o 'p r o q   d a r o m a d   olishga  harakat  qiladi. 
T ad b irk o r,  o 'z   fasarrufida  b o 'lg a n   rnulkni  samarasi  yuqori  b o 'lg a n  
s o h a g a   joylashtirib,  k o 'p r o g   foyda  olishga  intiladi.  Ish  k u c h i  sohibi 
b o 'lg a n   ishchi  o 'z   m alakasini  oshirish  va  k o 'p ro q ,  yaxshiroq  rnehriat
!  1 ItiiIc>\  A  A.  va  b oshqaltir.  " l'o z o r  iq tiso d iy clin iiig   .shalvll-inisb  asoslari"  — A udijoij,  1998,  3 3 5 - 
336 — hofl.ir
105

qilish  va  k o 'p   ish  h aq i  olish g a  h a ra k a t  qiladi.  Dem ak,  h a r  ikkala 
s u b y e k t  q o n u n iy   ho ld a  o 'z   m e h n a ti  n atijasig a  m uvotig  k o 'p r o q  
d a r o m a d   olishi  ularn in g   qo b iliy atig a  b og'liqdir.  "...  m u sta q illik  
yillarid a 
od am larm iizn in g 
tafakkuri, 
d u n y o q a ra sh i, 
lia y o tg a  
b o 'lg a n   m u n osab ati  ham   tubdan  o'zgard i.  T urm ush  darajasi, 
o ila sin in g  
farovon ligi, 
e n g  
a w a lo , 
o 'z ig a  
b o g 'liq  
ek a n lig in i 
tu sh u n ib   y e ta y o tg a n   od am lar  tobora  k o 'p a y ib   b orm oq d a" 1.
Bozor  iqtisodiyoti  sh a ro itid a   d a ro n m d la rn in g   tengsizligi  m av ju d  
b o 'l a r   ekan,  albatta,  bu  m a 'lu ra   d a ra ja d a   m u lk iy   ten g siz lik k a   sabab 
bo'ladi.  Demak,  b o y —k a m b a g 'a llik   m u a m m o s i  y u z a g a   keladi.
Xo'sh,  k a m b a g 'a llik   nim a?  K a m b a g 'a l l i k —  bu  m so n   o'zin in g  
a sosiy 
ehtiyojlarini 
q o n d iris h  
u c h u n  
p u l 
m a b la g 'la ri 
yetarli 
b o 'lm a g a n , 
m u lk  
va 
b o s h q a  
resurslar 
bilan 
n is b a ta n  
kam  
ta 'm in lan g an lig i,  m o d d iy   va  m a ’nav iy   ehtiyojlari  p a st  d a ra ja d a  
qondirilishidir.  Iqtisodiyot  nazariyasi  fani  h a r  doim   k a m b a g 'a llik d a  
nisbiy  va  m u tla q   k a m a b a g 'a llik n i  targlaydi.
Iqtisodiyotda  b o y   va  k a m b a g 'a l   ah o li  o 'rta s id a   n o te n g lik n i  Djinni 
in d e k s i  orqali  k o 'rsa tilm o q d a .  A g a r  bu  i n d e k s   0  ga  g a n c h a lik   yaq in  
bo'lsa,  ja m iy a td a   s h u n c h a lik   m u tlo q   te n g lik   holati  bo'ladi.  Agar  bu 
k o e llits e n t  birga  te n g   bo'lsa,  u  ho ld a  q a s h s h o q la r   ko  pchilikni,  o 'ta  
boylar  ozchilikni  tashkil  etadi.  Yirik  rivojlangan  d a v la lla rd a   b u n d a y  
k e s k in   tabaqalanisli  holatlari  yo'q .  Iqti -odiyotning  rivojlanishi  y u q o ri 
d a r a ja d a   b o 'lg a n iig i  sababli  kam  d arornadli  oilalar  k a m   bo'lib, 
o 'r t a c h a  
va 
y u q o ri 
d aro m ad li 
oilalar 
qatori 
d a r o m a d  
olish 
im k o n iy atig a  egadirlar.
Aholi  d a ro m a d la ri  tengsizligi  k a tta   b o 'l is h in in g   asosiy  sababi 
b o z o r  tizim iga  a s o s la n g a n   t a q s n n o t  q o n u n in in g   am al  qilishidir. 
Ayniqsa, 
k ey in g i 
yillarda 
Respublik.a 
aholisi 
d a ro m a d in in g  
ta b a q a la n is h id a g i  tafovuti  tez  o'sib  b o rm o q d a .  D a ro m a d n in g   m inim al 
d a r a ja d a n   bir  n e c h a   baro b ar  y u q o ri  d a r o m a d g a   e g a   b o 'lg a n   ijtimoiy 
q a tla m   y u z a g a   keldi
3.  A holi  turm ush  darajasi,  o ila v iy   darom adlar  tarkibi  v a   undan
fo y d a la n ish
.Aholi  turm ush  claiujasi,  tu s h u n c h a s i  m u r a k k a b   sotsial - - lqlisodiy 
k a te g o riy a   bo'lib,  u  k ishilarning  y a sh a sh i  u c h u n   m av ju d   b o 'l g a n  
m o d d iy   va  m a 'n a v iy   n e 'm a tla r   bilan  ta'm inlanishidir.  Bu  tu s h u n c h a  
bir — biriga  b o g 'liq   b o 'l g a n   sotsial — iqtisodiy  k o 'r s a tk ic h la rd ir 
Bu 
q u y id a g ic h a   ifodalanadi:  m e h n a t  sharoiti,  ah o li  banttligi  va  darom adi, 
iste 'm o l  darajasi  va  u n in g   tarkibi  ya'n i  u n in g   to'yim li  oziq —ovqat,
1  l.A .K a rim o v .  .U lo lio llar  Vci  iiiv esliU iy aU ir  b o 'y ic h a   it lo r a la r a io   m u v o f iq la s lilitu v c lii  k c u y a s li 
y ig 'ilis h irln fp   m n'n:'/soV.i",  ? 0 0 0 - - y i l  2 
frv rn l.
106

sifatli  kiyim — k e c h a k ,  poyabzal,  m a d a n i y - - maishiy  mollarga  b o 'lg an  
ta lablarining  qondirilishi  darajasidir.
Aholi  tu rm u sh  
darajasi 
jam iyatda  h u k m r o n   b o 'lg a n  
ishlab 
chiqarish  m u n o sa b a tla ri  va  ishlab  ch iq arish   k uchlarining  taraqqiyot 
darajasi,  shu  bilan  birga,  h ar  bir  iqtisodiy  r e ja n in g   g e o g ra lik   m uhitga, 
m a d a n iy   ta raq q iy o tg a,  u n in g   b o s h q a   xalqlar  bilan  iqtisodiy — m adaniy 
alo q ad o rlik   ko'larniga  bog'liqdir.
Aholi 
tu rm u s h  
darajasi 
m a m la k a td a g i 
iqtisodiy 
taraqqiyot 
darajasiga  m os  k elu v ch i  hay o t  sharoitlarining  yig'indisi,  jamidir. 
T u rm u sh   darajasi,  ishlab  ch iq arish   tara q q iy o t  darajasiga,  tovfir  va 
xizmatlar  ino'l — ko  lligi,  k ishilarning  iste'm ol  miqdori  va  sifatiga 
bog'liqdir,
Aholi  is te ’moli  in a m la k a td a   ishlab  ch iq ilg an   milliy  d a ro m a d n in g  
m u tla q   hajm iga,  u n in g   iste 'm o l  va  ja m g 'a rish   fondlariga  bo'linish 
nisbatiga  b o g 'liq   bo'ladi.  Agar  ja m g 'a ris h   fondiga  nisb atan   iste'm ol 
fondiga  k o 'p r o q   ajratilsa,  ishlab  ch iq a rish n in g   o'sishi  yuqori  b o 'lsa — 
da,  is te 'm o ln in g   o'sis h   d arajasi  past  b o 'lad i  va  aksincha.  Milliy 
d a ro m a d n in g  
ja m g   arish 
va 
iste'm o l 
fo n d ig a 
bo'linish 
nisbati 
m a m la k a tn in g   iqtisodiy  tara q q iy o t  holati  va  talabiga  b o g 'liq   holda 
bo'ladi.
J a m g 'a ris h  
va 
iste'm ol 
fondini  optim allashtirish 
igtisodiyot 
fani  ing  m u h im   vazifasidir. 
Bozor  iqtisodiyoti  sh a ro itid a   milliy 
d a ro m a d n in g   ta q sim o tid a  iste'm o l  fo n d ig a  ajratishning  o'sib  borishi 
x arakterhdir.  Buning  sababi  inson  omiliga,  yuqori  malakali  ish 
k u c h ig a   b o 'lg a n   ta la b n in y   ortib  borishidir.  Busiz  yuqori  iqtisodiy 
o ’sishga  erishib  bo'lm aydi.  M a m la k a td a   aholi  soni  o'sadi,  b u   esa 
m a'lu m   d a ra ja d a   is te ’inollning 
kam ayishiga  o 'z   ta'sirini  ko'rsatadi. 
Bozor  iqtisodiyoti  rivojlanib  borishi  asosida  aralash  iqtisodiyot  o'sib 
b o rg a n   sari  iqtisodiyoti  yu q o ri  d a ra ja d a   taraqqiy  e tg a n   m am lakatlar 
tajribasi  sh u n i  k o 'rs a tm o q d a k i,  insonparvarlik  tainoyillari  o'sib  borishi 
sababli,  milliy  d a ro m a d n i  j a m g ’arishga  ajratm alar  nisbatan  qisqarib, 
is te ’m o lq a  ajratish  ortib  b o rm o q d a.
Aholi 
turm ush 
darajasining 
asosiy  k o 'r sa tk ic h la rjd a n   biri 
a holining  [iul  tariqasida  o la d ig a n   turli  d a io m a d la ri  yig'indisi  bo'lib, 
iuili  m anbalai  lusobiya  shakllaiiadi,  ulardan  asosiylan:
•  yollanib  ishlovchi  xodim lai  oladigan  pul  daioniadlarininy 
asosiy  qismi  ish  haqi  bo'lib,  pul  d a ro m a d i  u m u m iy   hajm ining 
sh ak lla n ish id a   salmocjli  o'rin  tutadi;
■  aholi 
pul  d a ro m a d i  sh akllanishining  yana  bir  ko'rsatkichi 
davlat 
budjeti 
va 
b o sh q a  
m a n b a la rd a n  
beriladigan 
lo'lovlardir.  Bu  m a n b a la r  hisobidan  pensiya  va  turli  xil 
jiafcKjcilar  beriladi,
107

■  a h o lin in g   m o l i y a - - kredit  tizimi  orqali  o la d ig a n   liar  xil  pul 
d a ro m a d la ri  va  hokazolar.
Aholi  d aro m ad lilik   darajasi  yalpi  ichki  milliy  m a h s u lo tn in g  
m a m la k a t  aholisi  jo n   b o s h ig a   nisbati  b ila n   aniqlanadi.  S h u n g a   k o ’ra, 
daro m ad lilik   m iq d o rig a   ko  ra,  m am lakatlar  u c h   g u ru h g a ,  toilaga 
b o 'lin a d i
1 "
O 'r t a c h a d a n   past  daiomac.li  m a m la k a tla r  695  $  va  u n d a n   past
11
O 'r t a c h a   d.aromadli  m a m la k a tla r 
695  $  d a n   8625  $  q a c h a
III
Yuqori  d a ro m a d li  m a m la k a t 
8626  $  va  u n d a n   yuqori
Aholi  d a ro in a d i  asosiy  k o 'r s a tk ic h   bo'lib,  u  is te 'm o ln in g   h a m m a  
jihatlarini  o 'z id a   m u ja ssa m la sh tiru v c h i  u m u m la s h g a n   ko 'rsatk ich d ir. 
I s te'm o ln in g   m iq d o riy   k o 'rs a tk ic h i  o 'z g a ru v c h a n   x u su siy a tg a   ega 
b o ’lib,  u  ish  h a q i  m iq d o rig a   t o 'q 'r i  p ro p o rtsio n a l  va  iste’mol  tovarlari 
bah o sig a  (iste'm ol  b u y u m la ri  m iq d o rin in g   pasayishi  b u n d a n   istisno) 
teskari  p ro p o rtsiy a d a   o'zg arib   boradi.  *\gar  iste'm ol  b u y u m la rin in g  
bahosi  o ’zg a rm a g a n i  h o ld a   ish  h aq i  darajasi  k o ’tanlsa,  sotib  olish 
m u m k in   b o 'l g a n   tovarlar  m iqdori  kam ayadi.  K ishilarning  ehtiyojlari 
doim iy  emas.  U larning  ehtiyojlari  jamiyat  ta raq q iy o tin in g   mahsulidir. 
Ishlab  chiqarish  bilan  iste'm o l  o 'r ta sid a   o 'z a ro   b o g 'liq   bo'lib  ishlab 
chiqarishsiz  is te 'm o l  b o 'lm ay d i,  lekin  iste'm ols..'  ham   ishlab  chiqarish 
bo'lmaydi,  b u n d a y   h o ld a   ishlab  ch iq arish   m a q sa d siz   b o 'lib   qoladi.
Bozor  iqtisodiyoti  sharoitida  aholi  d a r o m a d in in g   ta b a q a la s h u v  
darajasi  k e sk in   o'zg arib   ketdi,  a y n i  v a q td a   aholi  shaxsiy  iste  moli 
d arajasining  o'z g arish i  h a m   bir  xil  k e c h m a y d i.  Iste 'm o ln in g   elastikligi 
d e g a n d a ,  oila  pul  d a ro m a d :  darajasiga,  s h u n in g d e k ,  b o s h q a   omillar 
ta'siriga  k o 'r a   iste 'm o ln in g   o'zgarib  b orishini  t u s h u n m o q   kerak. 
D arom adi  y u q o ri  b o 'l g a n   oilalarning  iste'm o li  o 'z g a ru v c h a n   bo  lib, 
ular  elitiyojlarini  qon d irish   u c h u n   k o 'p r o q   m a b la g '  sarllaydi  va 
aksincha. 
Binobarin, 
d a ro m a d la r  kabi  tu rm u s h   d ara ja sid a   ham  
tengsizlik,  ta b a q a la s h u v   sodir  bo'ladi.
Hozirgi  b o s q ic h d a   aholi  shaxsiy  iste'm o lin i  sotsial  g u ru h la r 
b o 'y ic h a   tahlil  qilish  m u h im   aham iyat  kasb  etadi.  Aholi  shaxsiy 
iste'm olini  q u y id a g i  q u ru h la rg a   b o ’lish  mum kin:  q isq a  m u d d a t g a  
fo y d a la n a d ig a n   k u n d a lik   b u y u m la r  (oziq —o v q a t  m ahsulotlari,  ba  zi 
kiyim — k ec h a k ,  u y  — r o ' z g ’or  b u y u m la ri  va  h.k)  o 'rta c h a ,  u n c h a   uzoq 
b o 'lm a g a n   m u d d a t g a   fo y d a la n a d ig a n   b u y u m la r  
(kiyim — k ec h a k , 
poyabzal);  u zo q   m u d d a t g a   lo y d alan ilad ig an   b u y u m la r   (shaxsiy  uylar, 
mebel, 
e le k tr 
asboblar, 
y e n g il 
avtom asliinalaf, 
velosipedlar, 
fotoapparatlar,  ustki  kiyim,  qilamlav,  m o 'y n a   kiyim lar  va  h . k )
Birinchi  g u r u h g a   k u u v e h i  iste'm ol  b u y u m lari  qisq«  v a q i   ic ln d a  
iste'm ol  qiliuadi,  jamq'aritviiaydi.  Ikkinchi  g u ru h   m ahsulotlari,  va  rn
I OS

kiyim — k e c h a k la r   va  p o y a b z a ld a n   m a ’lum  davr  ichida  (o'rtacha  bir — 
uch  yil  ichida)  ioydaianiladi.  Bu  g u r u h g a   kiruvchi  buyum larni 
jam g 'arish   hajm ini  a n iq la s h   m u rak k ab d ir.  U chinchi  g u ru h g a   kiruvchi 
iste'm ol  b u y u m la r d a n   u z o q   vaqt  d avom ida  Ioydaianiladi.  Bu  g u ru h g a  
kiruvchi  b u y u m la r   u zo q   yillar  d a v o m id a   ja m g 'arilib   boriladi.
Oila  d a ro m a d la rin in g   o 'sishi  bilan  oilaning  iste'm ol  buyum lari 
u c h u n   ajra tila d ig a n   m a b l a g 1  k o 'p a y a d i  D aro m ad i  past  b o 'lg a n   oilalar 
d a s t a w a l   o z i q - o v q a t g a   m a b la g '  sarflashni  afzal  k o 'r a d i 
Aholi 
iste 'm o l  d a ra ja s in m g   o'/.garishi  oiia  d a ro m a d in in g   m iqdoriga  bo g 'liq  
bo'ladi.  Pul  d a ro m a d   o 'sis h i  bilan  iste'm ol  tizimi  te z   o'zgaradi. 
O z i q - o v q a t g a   q ila d ig a n   x a ra ja tn in g   (absolyut  hajm i  o'sib)  um um iy 
d a ro m a d d a g i  sa lm o g 'i  k am ay ad i,  s h u n in g d e k ,  iste'm o l  qilad ig an  
tovarlar  ta rk ib id a   o 'z g a ris h   y u z   beradi.
Yuqori  sifaili  va  to'y im li  o z i q - o v q a t   m ahsulotlarini  iste'm ol 
qilish  hajm i  oshib  boradi.  O ilalar  o 'z   b u d je tid a n   o z i q - o v q a t g a  
s a rila n a y o tg a n   x a ra ja tla rn in g   sa lm o g 'in i  kamaytirib,  ayni  v a q td a   uzoq 
m u d d a t g a   ish la ta d ig a n   s a n o a t  tovarlari,  m a d a n iy   b u y u m la rg a   h a m d a  
m a d a n iy  — m aishiy  m a q s a d la r g a   k o 'p r o q   m ab lag '  ajratishga  intiladi.
Aholi 
pul 
d a ro m a d la rin in g  
ta b a q a la s h ib  
borishi 
mulkiy 
tabaqaianishni, 
tu r m u s h  
d a rajasin in g   tab a q a la sh ish ig a   asoslanib, 
u ning  boy,  o 'r ta c h a   va  k a m b a g 'a l  q atlam lari  aniqlanadi.  B unday 
s h a ro itd a   davlat  d a ro m a d la rn i  g a y ta   taq-.imlash  bilan  d arom adlar 
tengsizligidagi  farqlarni  kam aytirish,  b o y   va  k a m b a g 'a l  qatlam lar 
o 'r ta sid a g i  fa rq n in g   kam aynshiga  h a ra k a t  qiladi.
4. 
O 'zb ek isto n d a   so tsia l  siy o sa tn in g   o 'zig a   x o slig i  va  a so siy  
yo 'n a lish la ri
O 'z b e k is to n d a  
m u s ta q illik n in g  
dastlabki 
yillaridan 
boshlab 
iqtisodiy 
islo h o tlarn in g  
o ’ziga 
xos 
y o ’li 
tanlandi. 
Ijtimoiy 
y o ’naltirilgan  bozo r  iqtisodiyoti  tizimi  joriy  etildi.  O 'tish   davrining 
b e sh ta   asosiy  tam o y illarid an   biri  b o 'l g a n   kuchli  ijtimoiy  him oya 
sohasida  h a m   uzoq  m u d d a tli 
davlat  dasturi  b o sq ic h m a  — bosqich 
am a lg a   oshirilm oqda.  Bu  d a v rd a   ish  haqi,  pensiya,  stip en d iy a  va  turli 
naiaqalar  m iqdori  m u n ta z a m   oshirilib  borilayapti.
To von  to'lovlari,  s h u n in g d e k ,  imtiyozlar  va  turli  dotatsiyalar 
shaklida  bilvosita  to'lovlar  am a lg a   oshirildi.  Shu  bilan  birga,  bir 
vaq td a  q o 's h im c h a   sotsial  imtiyozlar  k o m p lek si  am al  qildi.  Ular 
jum lasiga  b o sh la n g   ich  sinflar  va  yolg'iz  n a fa q a x o 'rla r  u c h u n   tekin 
nonushta,  2  y o s h g a c h a   b o 'lg a n   bolalar  u c h u n   tekin  ovqatlanish, 
m a k ta b   o 'q u v ch ilari  va  talab alar  u c h u n   imtiyozli  ovqatlanish  tashkil 
etildi.
109

P rezid en t 
I.A.Karimov 
O liy 
M ajlisning 
XIV 
sessiyasidagi 
m a'ruzasida: 
“T o'rtinchi 
u stu v o r 
y o 'n a lish  
xalq 
turm ush 
darajasining  izch il  va  barqaror  o 'sish i,  a h o lin i  y a n a d a   k u ch li 
ijtim oiy  h im o y a   q ilish n i  ifod a  e ta d i" 1  d e b   t a ’kidlab  o 'tg a n .  Ijtimoiy 
y o rd a m   aho lin in g   kam   t a 'm i n l a n g a n   q a tla m ig a   pul  yo k i  n a tu ra  
s h a k lid a   bo'lib,  iqtisodiy  fa o liy a td a   ularning  q a tn a sh ish i  bilan  b o g 'liq  
bo'lm aydi.  Ijtimoiy  yord am tiin g   m a q s a d i  ja m iy a td a   k a m   ta 'm in la n g a n  
oilalar, 
n afaqaxo'rlar, 
nogiro n lar, 
k o 'p  
bolali  oilalar, 
ishsizlar, 
o 'q iy o tg a n   yoshlar,  s h u n in g d e k ,  sotsial  s o h a   xodim larini  sotsial 
him o y alash  
va 
g o 'lla b  — q u w a t l a s h ,  
m in im al 
d a ra ja d a  
tu r m u s h  
kechirishini  t a 'm m la s h g a   q ara tilg a n .
Bu  y o rd am   oilaga  y o 'n a ltir ila d i  va  milliy  a n 'a n a la rim iz g a   xos 
o'zini —o'z i  boshqarisli  o rg a n i  b o 'l g a n   m a h a lla   orqali  beriladi.
Aholi 
sotsial  h im o y a sin in g  
iq tiso d iy   sohasi 
ijtimoiy  ishlab 
ch iq a rish d a   ta k ro r  ishlab  c h iq a r ilg a n   ta g sim o tc h ilik   m u n o s a b a tla rig a  
bev o sita  b o g 'liq d ir   va 
m a k ro iq tis o d iy   k o 'r s a tk ic h la r d a   o 'z in in g  
m iqdoriy  ilodasini  topadi.
M a m la k a t  m iqyosida  y a r a tilg a n   milliy  d a ro m a d n in g   bir  qismi 
o b y e k tiv   sabablarga 
k o 'r a  
ishlab 
c h iq a ris h   jaray o n id a 
ishtirok 
e to lm a y d ig a n la rn in g   iste 'm o li  u c h u n   ajratiladi.  Bu  ajratm a  “ Pensiya 
fondi",  " N a fa q a la r  fondi",  “B a n d lik   fondi"  n o m i  bilan  yuritiluvchi 
fondlar  • orqali  taqsim lanadi.  Turli  m u lk   s h a k lla r in ir g   m avjudligi 
tufayli  aho lin in g   sotsial  h im o y a si  u c h u n   ajratilgan  m a b la g 'la r  h a m  
turli  s h a k ld a g i  davlat,  k o rx o n a ,  m u a ssa sa la r  d a ro m a d la rin in g   bir 
gism idan,  y a 'n i  b e lg ila n g a n   m e 'y o r l a r d a   shakllanadi.
U n d a n   tashqari,  sotsial  h im o y a   fo n d la rig a   m a m lak atim izd ag i 
k o rx o n a   va  tashkilotlar,  xorijiy  d a v la tla r d a n   k e la d ig a n   hom iylik  va 
insonparvarlik  y ordam lari  h a m   q o 'sh ilad i.  Sotsial  ta 'm in o t  fo n d in in g  
asosiy  qismi  davlat  to m o n i d a n   b e lg ila n g a n   m e 'y o r la r g a   muvofiq 
milliy  d a ro m a d n in g   bir  q ism i  h is o b id a n   shakllanadi.
Davlat  m o d d iy   jih a td a n   m u h to j  o ila la rg a   m u staq illik n in g   birinchi 
yillaridan  b o s h la b   faol  y o r d a m   b e r a   boshladi.  Adresli 
ijtimoiy 
h im o y ag a  o'tildi.  Aholining  iq tiso d iy   jih a td a n   n o c h o r   q atla m ig a   o 'z  — 
o'zini  boshqarisli  tu q a ro la r  v ig'ini  o rg a n la ri  orqali  ijtimoiy —m o d d iy  
yordam   berila  boshlandi.  O 'tis h   d av rid a  q iym vhiliklar  imkon  borii  1
1
 
<1  
yumshatilib,  aholining  n o c h o i  q a lla m la iin i  qoH al) — quvvatlash 
v a  
ularni  m inim al  h ay o t  kech irish lari  ta'm in la n d i.
O 'z b e k is to n   R espublikasi  P r e z id e n tin in g   1999 —yil  13 —y an v a rd a  
"Aholini  aniq,  y o 'n a ltirilg a n   ijtimoiy  m a d a d   bilan  t a 'm in la s h d a  
fug aro larn in g  
o'zini —o'z i 
b o sh q a risli 
o rg a n la ri 
rolini 
oshirish 
to 'q 'r is id a " g i  farm oni  e 'lo n   qilindi  F a rm o n n in g   bajarilishi  m aq sa d id a
!  \ . K , . | i i v - > v   О ' д Ь с к Ы и п   W ' l  
i - , :  ■! m .   ^  |H..i 
'I 
ч Ы . , ' г '  
"  О   / Ь о к  i..|. и ,"
I 10

1999--yil  1 —m a rtd a n   boshlab  ishlam ay d ig an   onalarga  bolasi  ikki 
y o sh g a  y e t g u n g a   q a d a r   n aiaq alar  belgilash  va  to'lash,  muhtoj  yolg'iz 
n a ta q a x o 'rla rn i 
oziq —ovqat 
mahsulotlari 
bilan 
ta'm inlash 
iu q a ro la rn in g  
o'zini — o'zi 
b o shqarish 
organlari 
zimmasiga
yuklatiladi.
O 'z b e k is to n  
R espublikasida 
am alg a 
oshirilayotgan 
ijtimoiy 
h im o y a n in g   o'z iga  xos  xususiyatiiiiny  tahlili  shuni  ko'rsatadiki, 
O 'z b e k is to n   an d o zasin in g   m uhim   tamoyili  b osqichm a — bosqich  va 
m a k ro iq tis o d iy o tn in g  
barqarorligi 
bilan 
b o g 'la n g a n  
bo'lib, 
m a m la k a tn in g   iqtisodiy,  ijtimoiy —sotsial  x arakteriga  bog'liq.
Ijtimoiy 
h im o y a n in g  
sotsial — iqtisodiy 
m u n o sab at 
sifatidagi 
inohiyati  jam iyat  va  aholi  o 'rtasid ag i  m uhtojlik  hollarida  yordam, 
q ariy alarg a  ko'm ak lash ish ,  sog 'liq n i  saqlash,  ijtimoiy  ahvol,  hayotiy 
zaruriy  vositalar  bilan  ta 'm in la sh   kabi  m unosab atlarn in g   m anzih  va 
m a q sa d li  b o 'l is h id an   iborat.
Ijtimoiy  himoya,  pensiya,  nafaqa,  m oddiy  yordam,  qariyalar, 
bem orlar, 
uogironlarga 
imtiyozli 
xizmat 
ko'rsatish, 
bolalarga 
k o 'r s a tila d ig a n  
g 'a m x o 'rlik  
kabi 
jamiyat 
tom onidan 
am alga 
o sh irilay o tg an   siyosatda  n a m o y o n   bo'ladi.

Download 141.94 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   8   9   10   11   12   13   14   15   ...   24




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling