Iqtisodiyot nazariyasi


Download 141.94 Kb.
Pdf ko'rish
bet17/24
Sana12.02.2017
Hajmi141.94 Kb.
1   ...   13   14   15   16   17   18   19   20   ...   24

A grofirnia 
m u a y y a n  
turdagi 
qishloq 
xo'jaligi 
m ahsulotini 
yetishtirish  va  uni  s a n o a t  usulida  q ay ta  ishlashni  q o'shib  olib 
b o ra d ig a n   korx o n ad ir.
A g ro sa n o a l  birlashraalari—  a g r o s a n o a t -   qishloq  xo'jaligi  va 
sa n o a t  ishlab  c h iq arish in in g   bir  n e c h a   o'z aro   b o g 'la n g a n   turlari, 
u la rg a   x izm at  k o 'r s a tu v c h i  va  tijorat  ishi  bilan  s h u g 'u llan u v ch i 
k o rx o n a la r  birlashm alaridir.
TAKRORLASH  UCH UN  SAVOLLAR

A g ra r 
m u n o s a b a tla r  
va 
u n in g  
bozor 
iqtisodiyotiga 
o ’tish 
sh a ro itid a g i  xususiyatlari  h a q id a   nim alarni  bilasiz?

N im a 
u c h u n  
y e r g a  
b o 'lg a n  
muikchilik 
shakli 
agrar 
rn iin o sa b a tla rn in g   asosini  iashkil  etadi?
3. 
R e n ta   nuiia  va  uning  q a n d a y   tuilarini  bilasiz?

4. 
Yerga  b o 'l g a n   ta la b n in g   noellastikligi  (o'zgarnmsligi)  to 'g 'r is id a  
niina  bilasiz?
5. 
Yer  narxi  nima  va  u  q a n d a y   hisoblanadi?

« lja ra   h a q i»   va  «yer  rentasi»tiincj  f a r q la rin i  iz o h la n g .
7. 
Agrobiznesni  q a n d a y   tu sh u n asiz?
8. 
O 'z b e k is to n d a   a g ra r  solm ni  isloh  qilish  va  unin g   xususiyatlari 
nim alardan  iboratV
9. 
Agrar  sohani  isloh  qilishda  term er  x o ‘jaliklarinm g  roli  q a n d a y ?
10.  Bozor 
iqtisodlyoliga 
o'tish 
sh aro itid a 
sliaxsiy 
to m o rq a  
x o 'ja lik la n n in g   o'rni  q a n d a y   b o 'lad i?

X V   Bob.  MOLIYA  TIZIMI.  PUL  MUOMALASI.  BANKLAR
1. 
Moliya  m unosahatlarining 
tarkib  topishi,  ularning  mohiyati 
va  \razitalari.
2. 
Davlat  hudjeti  va  u n in g   tuzilishi.
3. 
Soliq  tizimi  va  uning  vazifalari.
4. 
Pul  muomalasi  va  uning  am al  qilish  qonuniyallari.
5. 
Kreditning  mohiyati,  sliakllar  va  vazifalari.
6. 
Bank  tizimi  va  ularning  asosiy  vazifalari.
1. 
M oliya  m unosabatlarining  tarkib  topishi,  ularning  m ohiyati 
va  vazifalari
Moliya  atamasi  lotincha  "fin a n c ia ’'  va  fransuzcha  "financia" 
so'z laridan 
olinib 
lo'lov, 
d aro m ad   ina'nosini 
bildiradi. 
Moliya 
iqtisodiy  kateg o riy a  bo'lib,  tovar —pul  m unosabatlarining  mahsulidir. 
Moliya  o ‘z  m ohiyatiga  k o 'r a   davlat  va  korxonalar  ixliyoridagi  b a rc h a  
pul  m ablag  larining  tashkil  topishi,  taqsimoti  va  ulardan  foydalanish 
xu su sid a  vujudga  koladigan  m unosabatlar  tizimidir.
M oliya  m im osabatlari  pul  m unosabatlarining  bir  bo'lagi  bo'lib, 
davlat  budjeti,  har  xil  jarnoachilik  fondlari,  s u g 'u rta   fondlari,  davlat 
valuta 
zal.-;ralari 
(rezervlari), 
firmalar, 
tashkilotlar,  - 
tijorat 
b o 'g 'in la rin in g   pul  fondlari  va  boshqa  maxsus  fondlar  moliya 
tizimining  asosiy  bo'g'ini  bo'lib,  takror  ishlab  chiqarish  ehtiyojlarini 
qondirish  m a q sad id a  taqsimlanadi.
Takror  ishlab  chiqarish  jarayonida  m akroiqtisodiyotdan  tortib, 
b u tu n   m akroiqtisodiyotning  turii  p o g ’onalarida  pu)  rcsurslari  hosil 
bo'ladi.  Shu  sababli,  ularning  yuzaga  kelishi  va  ayniqsa  sarflash 
jarayonining  tartibga  solish  zaruriyati  v ujudga  keladi.  Bu  vazifani 
moliya  tizimi  bajaradi.
Demak,  moliya  m unosabatlari,  avvalo,  pul  shaklida  harakatlanadi. 
Aynan  shu  pul  m unosabatlari  moliya  amal  qilishining  zaruriy 
shartidir.  Moliya  m unosabatlari  takror  ishlab  chiqarishning  taqsimot 
fazasida  IM  (ijtimoiy  mahsulot)  qiymatini  avvaldan  bokjilangan 
ma(|satllar 
uchun 
taqsiinlash 
va 
<.|avta 
tnqsiinlasli 
jarayonida 
shakllanadi.
Pul  jam g 'arm alarin in g   h arakati  jarayonida  davlat,  firmalar  va 
tashkilotlar,  h u d u d la r  va  alohida  t.adbirkorlar  va  jismoniy  shaxslar 
o'rtasid a  vujudga  kelu v rh i  jamiki  iqtisodiy  m unosabatlar  molivaviy 
m unosabatlarni  vujudga  keltiradi.  Moliya  davlatning  xo'jalik  faoliyati 
jarayoniga  t a ’sir  kn 'rsatish n in g   asosiy  dastagi  boiiti  xizmal  qiladi, 
a i u a l d a   i q t i s o d i y o u n   b o s J i q a r i s l m i n g   J i a n u n a   t o m o n l a r i g a   v o s i t t i c h i b k  
\  a z i l a s i n i   b a j a r a d i .

M oliya  tizimining  iqtisodiyotdagi  asosiy  vazifasi:
1.  Iqtisodiy  jarayonlar,  tadbirlarni  moliyaviy  ta'm inlash  va  u n g a  
xizmat  ko'rsatish,  ya'n i  ishlab  chiqarish  fondlari  va  m uom ala 
fondiarini  harakatini  moliyaviy  ta 'm in la sh   va  xizmat  ko'rsatish  pul 
fondlariga  shakllantirish  va  ishlatish.
2.  M oliyaning  taqsim lovchi  vazifasi,  m o d d iy   n e 'm a t  ishlab 
chiqarish  sohalarida  yaratilgan  YAMM,  ayniqsa,  MD  davlat  va  turli 
m ulk  shakllariga  asoslangan  firmalar  iqtisodiyot  tarmoqlari  va 
h u d u d la r  o'rtasida  taqsimlash  va  q ay ta  taq sim lash d a  ko'rinadi.  Bunda 
M D ning  bir  qismi  korxonalar  va  aholi  d aro m ad larid an   olinadigan 
turli  xil  soliqlar,  ren ta  va  b o jx o n a  to'lovlari,  aksiz  yig'inlari  orqali 
davlat  ixtiyorida  to'planadi.
O 'z   ixtiyoriga  to 'p la g a n   M D n in g   katta  qismiga  davlat  moliya 
vositasida  aholini  ijtimoiy  him oyalash  va  m o d d iy   ehtiyojlariga  (uy — 
jo y   qurish,  tibbiyot  xizmati,  maorif,  nafaqa,  stipendiya),  daroinadlar 
darajasini  ushlab  turish,  milliy  m uhofaza  va  atrof — m uhitni  muhofaza 
qilishga  sarflaydi.
3.  M oliyaning  rag'ballantiruvchi  vazifasi,  YAMM  va  MD  davlat 
budjeti.  ijtimoiy  s u g 'u rta   fondi,  m axsus  fondlar,  k o rxonalar  fondlariga 
belg ilan g an   m aq sad n i  bajarish  u c h u n   taqsimlaydi,  ya'n i  moliyaviy 
kafolatlashdan  iborat.
4.  M oliyaning  yana  bir  vazifar'  soliqlarni  to'g'ri  tashkil  etish  va 
ularm   b elgilangan  rnaqsad  yo'lida  foydalanish  nazoratini  am alga 
oshiradi.
Davlat  moliyasi  m akroiqtisodiyotni  to'liq  qam rab   oladi  va  o'z 
tarkibiga  davlat  budjeti,  davlat  ijtimoiy  sug'urtasi,  (nafaqa  fondi), 
davlat  m ulki  va  shaxsiy  sug'u rtasi,  davlatning  b u d je td a n   o 'zg a 
fondlarni  ham  o'z   ichiga  oladi.  Binobarin,  moliya  tizimi  davlat 
manfaati  u c h u n   xizmat  qiladi
O 'z b e k isto n  
Respublikasida 
moliya 
tizimi 
Moliya  Vazirligi 
tom onidan  boshqariladi.  M oliya  Vazirligi  M arkaziy  moliya  tashkiloti 
shaklida  d a v la tn m g   y ag o n a   moliyaviy  siyosatini  yuritib,  moliyani 
tashkil  etishga  umuiniy  rahbarlik  qiladi.
2.  Davlat  budjeti  va  lining  tuzilishi
Davlat  budjeti  davlat  to m o n id a n   o'z   funksiyalarini  am alga 
oshirish  u c h u n   sarflanadigan  m arkazlashtirilgan  pul  fondidir.  U  о  zaro 
b o g 'la n g a n   ikki  qismni:  kelib  tusliadigan  mablag'lar,  belg ilan g an  
d aro m ad lar  va  chiqim larning  b a rc h a   turlarini  o 'z   ichiga  oladigan 
xaraiat  qism laridan  iboratir.
M a m l a k a t  
i q t i s o d i y o t i n i n g  
x u s u s i y a t i y a  
q a r a b  
b u d j e l  
iklc; 
p o g ' o n a l i  
y o k i  
u c h  
p o g ' o n a J i  
t u z i l i s h g a  
e y a .  
O ' z b e k i s t o n
I 4t)

Respublikasida  ikki  pog 'o n ali  budjet  tuzilishi  mavjud  bo'lib,  u 
markaziy  davlat  b u d jeti  va  mahalliy  b u d jetlard an   iborat.  Davlat 
budjeti  o'z   ichiga  liamma  mahalliy  budjetlarni  qarnrab  oladi.  Davlat 
b udjetining  d a ro m a d la r  va  xarajatlar  qisinlari  quyidagicha:
Budjet  daroraadlari  m anbai
Davlat  budjeti  xarajatlari 
tarkibi
1.  Korxonalar,  firmalar 
foydasidan  soliqlar.
2.  Aksiz  to'lovlari.
3  Bojxona  to'lovlari.
1
1.  Iqtisodiyotni  moliyalashtirish 
(inlratuzilma 
obyektlari 
uchun 
kapital  mablag'lari,  korxonalarga 
dotatsiya, 
qishloq 
xo'jaligiga 
subsidiyajlar  berish.
4.  Davlat  zayom laridan  k eladigan 
daromad.
5.  Pul  emissiyasi  keltirgau 
daromad.
2.  Ijtimoiy — m adaniy  sohaga 
(sog'liqni  saqlash,  maorif,  sport, 
ijtimoiy 
nafaqalar, 
mahalliy 
hokimiyatlar.
6.Davlat  oladigan  dividont,  foiz, 
ijara  haqi.
3.  M udofaa  xarajatlari.
M a 'm u riy   bo sh q aru v   xarajatlari.
7.  Davlat  m ulkini  sotishdan 
k elad ig an   darom ad.
5.  Ilmiy  ishlar  va  ilmiy — texnika 
dasturlari  u rh u n   xarajatlar.
8  Tashqi  iqtisodiy  faoliyatdan 
lushadigan  darom ad
9.  Soliqsiz  daromadlar.
10.  Renta  to'lovlari
1 1  Q o 'sh ilg a n   qiyinat  solig'i. 
12  Ssuda  fondi  mablag'lari  va 
boshqa  darom adlar.
6.  Tashqi  siyosatni  ta'm inlash 
uchun  xarajatlar,  diplomatiya 
sholiobchalaii  va  tashqi 
m amlakatlar  zayomlari  uchun 
xarajatlar.
7.  Davlat  qar/.i  bo'yicha  to'lovlar.
8.  M aqsadli  dasturlai  uchun 
xarajat.
9.  Kreditlar  va  o'/.qa 
' m am lakallarga  yordam   va 
boshqa  xarajatlar.
Harajat  va  darornad  te n g   b o 'lg a n d a   b u d je t  b alansga  ega  bo  lad) 
Xai  ijatninq  d aro in n d d an   oshib  ketislii  b u d jetn in g   ye.tishmowhiligin j 
biklliadi. 
Budjet 
laqchilliqiniru) 
sabablaii 
qnvidoyilar: 
iqtisodiy 
tanglik 
davrida 
d arom adlariung 
pasayishi 
va 
MD 
o'sishinirig 
pasayishi;  davlat  budjetiga  tushuvchi  aksiz.  soliglarining  qisqarishi.
Budjel  taqchilligining  o'sishi  inutlaq  in iqdorda  va  uning  yalpi 
milliy  m ahsulot  YAMM  ga  uisbatida  aniq  nainoyon  b o ' Idi  1999 — yi 1 
Respublikamiz  davlat  b udjetining  taqchilligi  YAMM  ga  nisbatan  (1,8)
i i  1

faqat  ikki  foizni  tashkil  q i l g a n 1.  Buni  qo>plash  u c h u n   davlat  soliqlam i 
oshirishga,  davlat  qarzini  k o 'p ay tirish g a  (bu  esa  b u d jetn in g   d arom ad 
qismini 
ko'paytiradi). 
s h u n in g d ek , 
q o ’shim cha 
m iq d o rd a  
pul 
chiqarishga  rnajbur  b o ’ladi  (bu  osa  puliii  qadrsizlantiradi).
Iqtisodiy  xarajatlar  tarkibiga,  shu n in g d ek ,  ishlab  chiqarish  va 
ijtimoiy  infratuzilmani  m ablag'  bilan  -ta'm inlash:  yo'llar,  portlar, 
aerodrom lar  qurilishi,  aloqa  vositalari,  elektr,  gaz  va  suv  ta'm inoti. 
irrigatsiya  inshootlarini  barpo  etish  va  sozlab  turish,  tibbiyot,  o 'q u v  
yurtlari,  u y — joy  fondi,  m a d a n iy   tadbirlar  va  sport  korxonaiari  h am da 
tashkilotlarini  ta'ininlab  turish  kiradi.
Iqtisodiy  islohotlarui  am alg a  oshirish  jarayonida,  hozirgi  paytda 
davlat  budjeti  darom adlarining  k o 'p   qismini  joylarga  berish  va 
mahailiy  budjetlarni  m ustahkam lash  uch u n   y o ’naltirilmoqda.
M ahalliy  budjetlarga  k e n g   iqtisodiy  erkinlik  berish,  tumanlar, 
shahar, 
viloyatlarning 
m ustaqilligini 
ta'm inlaydi. 
Budjetlarni 
shakllantirish 
va 
u n d a n  
foydalanish 
manfaatdorligi 
oshdi 
va 
bu d jetd an   foydalanish  hitizomi  m ustahkam landi.
K o ‘p  m am lakatlarda  mahalliy  transport,  suv  va  gaz  ta'minoti, 
maktab,  shifoxona  va  uy —joylar  qurilishi,  shaharlarni  ta'mirlash, 
k om m unal  x o :jaiik  va  hokazolar  mahalliy  b u d je td a n   m ablag'  bilan 
t a ’rninlanadi.  Uni  d a ro m ad larn in g   butu n   bir  majmui:  savdo  bilan 
s h u g u l l a n i s h   u c h u n   litsenziyalar  va  h u q u q   berish  solig'i,  uylarni.  yer, 
o 'rm onlarni  ijaraga  berish  va  so tish d an   olingan  darom ad,  sud 
tovonlan, 
atrof — m uhitni 
ifloslantirganlik 
u ch u n  
jarimalar, 
sh u n in g d ek ,  m arkaziy  bu d jetd an   olinuvchi  yordam   puli  to'ldiradi,
P rezident  I.A.Karimov  “O 'z b e k isto n d a   iqtisodiy  islohotlarni 
chuqurlashtirish  yo'lida"  asarida  budjet  siyosatining 
eng  m uhim  
vazifasi 
iqtisodiyotni 
b udjet 
kamornadini 
cheklasli 
hisobiga 
barqarorlashtirish  va/.ifalarini  lial  etisli  zarurligini  ta'k idlagan.
3.  Soliq  ti/.imi  va  u n in g  vazifalari
l i a r   bir  m a m la k a td a   soliq  t.izimining  tashkil  etilishi,  ularning 
tarkibi, 
undirib 
olish 
uslublari 
m a'lum  
d a rjad a 
o'ziga 
xos 
xususiyatliirga  eqa. 
S h u  
bilan  birqa,  soliqqa 
t o r t i s h  
obvek tlan d a, 
lam oyillanda  bir  qatoi  umumivliklar  ham  mavjud 
Soliqlar  davlat 
tom onidan  fiskal  siyosat  o'tkazisli  miqyoslarida  undiriladi  va  majburiy 
xarakter  kasb  etadi.
Soliq  iqtisodiy  kategoriya  sifatida  soliq  oluvchi  bilan  soliq 
to'lovchilar  o 'rtasid a  dom io  takrorlanib  turadigan  iqtisodiy  voqelikni 
bildiradi
f . iliii  >■!k in l r i . - b t j r i . s l i   \-,i  i s i r H ' i o l ' t n m i   r h i u ' i i i r l f i s l i l i i i . ' . l i   —  c r q   i r n i h i m

Soliq  bu  nuistaqil  ishlab  c h iq a rish d a   faoliyat  qiluvchi  subyekt 
d a ro m a d in in g   bir  qism ini  q o n u n   asosida  b elg ila n g a n   sh ak ld a  va 
m a 'lu m  
m iq d o rd a 
davlal. 
ixtiyoriga 
olishdir. 
Soliqlar, 
asosan, 
d a v la tn in g   firmalar,  konsernlar,  tashkilotlar,  a h o lid an   undiriladigan 
pul  m ablag'laridir.
Soliqlar  soliq  to'lovchilarning  faqat  d a ro m a d id a n   undiriladi, 
xolos. 
M a ’lum  soliq  tizimini  y aratish d a  davlat  d aro m ad larn in g  
m aksim al  bo 'lish i  zaruriyatini,  so liq q a  tortishning  samarali  va  adolatli 
bo'lishini  h is o b g a   olish  kcrak.  Turli  xil  xarajatlar  va  daro m ad lar 
soliqqa  tortilishi  mum kin.
Soliq  u n d irilish in in g   manbalari:
tovarlar  va  ishlab  chiqarish  omillari  bozorida;
—  sotuvchilar  va  xaridorlardan;
—  uy  xo'jaliklari  va  kom pan iy alard an ;

 
d a ro n ia d   m a n b a i  va  xarajat.
O d a t d a   soliqlar  q u y id a g i  k o 'rin ish la rd a   bo'ladi:
—  jismoniy  s h a x s la rd a n   d a ro m a d   solig'i  sifatida;
—  yuridik  s h a x s la rd a n   d aroniad  soliq'i  sifatida;
—  (urli  xil  egri  soliqlar  sifatida;
—  ijtimoiy  fo n d g a   ajratnialar  sifatida;
ls te 'n io ic h ig a   n isb atan   alohida  xildagi  soliqlar  sifatida;
—  inol — m u lk   solig'i;
—  hadya,  m ero s  solig'i  va  hokazolar.
Soliqlar  sh ax siy   va  liu q u q iy   bo'ladi.  Sliaxsiy  soliqlar  faqat  aholi 
d a ro m a d la rid a n   undiriladi.  f l u q u g i y   soliqlar  jism oniy  va 
h uquqiy 
sh ax sla rd a n   undiriladi.
K o 'p   ukladli  iq tis o d iy o td a   soliq  u n d irilad ig an   s u b y e k tla r  k o'p 
bo'ladi.  Soliq  o b y e k t i —  bu  soliq  undirilad ig an   d aro m ad   yoki  mol — 
iiiulkdir. 
Soliq 
u n d irilad ig an  
obycktlar: 
darom ad, 
kapital, 
yer, 
tad b irk o rn in g  
xo'jalik  faoliyatidan, 
ayrim  tovarlar, 
qim m atb ah o  
qog  ozlar  va  hokazolar.
Soliq  u n d irila d ig a n   o byektlarni  q u y id a g ic h a   ajratish  mumkin: 
d a ro m a d   (aholi,  korxonalar,  firmalar);
—  m u lk   (h a ra k a td aq i  m ulk,  y a 'n i  kapital  sifatida  d arom ad 
к i ’llirm cln)  va  h a r a k a td a   b o 'lm a g a u   mulk;
m ulkiu  m ero sg a  q oldinslidan,  qiiriniatli  qog'o /.lar  sotishdan, 
bojxona  t o ’lovlari  va  boshqalar.

zb e k isto n   R esp u b lik asid a  soliq  tizim ida  tabaq alash tirilg an   soliq 
m ezoulari  iriavjud  bo'lib,  d a ro m a d   m iqd o rig a  bin o an   progressiv 
larzda  soliq  undiriladi.
S o l i q l a r n i n g   i j t i m o i y   v a z i f a s i  
d a r o m a d l a r   va  s o l i q   s t a v k a l a r i  
i'i  1,i i <1.
11
jj.  n i s b a t g a   r n u v o f i q   p r o g i e s s i v ,   r e g i e s s i v   v a   p r o p u r s i o i w l  
iiMi.ildt!  undi i i J . i i l i.
U 3

Progressiv  soliq  d a r o m a d   o 'sib   borishi  b ila n   o 'r ta c h a   soliq 
stavkasi  h a m   o's ib  boradi.
Regressiv  soliq  u s u lid a   soliq  m iq d o rla ri  ta d b irk o r  d a ro m a d ig a  
nisb atan   k am ay ib   boradi. 
Ayrim  soliq  to 'lo v c h ila rg a   imtiyozlar 
yaratiladi.
Proporsional  soliq  u s u lid a   d a r o m a d   m iq d o rid a n   q a t'iy   nazar 
o 'r ta c h a   soliq  stavkasi  o 'z q a r m a y d i
Am aliyotda  u c h a la   soliq  u n d irish   u s u lid a n   foydalanib,  u la r 
asosida  davlatning 
ijtimoiy 
vazifasi 
bajarilishi 
k o 'z d a  
tutiladi. 
Soliqninq  u c h in c h i  vazifasi  d a v la tn in g   iqtisodiyotni  ta rtib g a   solishda 
foydalaniladi.
T o 'g 'ri  va  egri  soliqlar  m avjud.  T o 'g 'r i   soliqlar  u y   x o 'ja lik la n   va 
jismoniy  shaxslar  d a r o m a d la r id a n   undiriladi.  Egri  soliqlar,  soliq 
tizim ining  b o s h q a   b o 'g 'i n l a r i g a   x os  bo'lib,  soliq  y u k i  is te ’m olch ilar 
zim m asiga  tusliadi,  y a 'n i  t.ovar  va  x iz m a tla r  n a rx ig a   qo'shiladi.
T o 'g 'ri 
soliqlar 
d av la t 
to m o n i d a n  
soliq 
to 'lo v c h ila rn in g  
d a ro m a d la ri  yoki  m ol —m u l k i d a n   u n d ir ila d ig a n   soliqlardir.  D a ro m a d  
(ish  haqi,  foyda,  foiz  va  h o k azo )  va  mol —m u lk n in g   qiym ati  (yer, 
uylar,  q im m a tb a h o   q o g 'o z l a r   va  hoka/.o)  t o 'g 'r i  so liq larn in g   o b y e k li 
hisoblanadi.
T o 'g 'r i  soliqlarning  e n g   k o ‘p   t a r q a l g a n   turlari:
— 
d a ro m a d  
solig'i 
(u 
t o 'lo v c h in in g  
sot 
.’a ro m a d i  - 
yalpi 
d a r o m a d g a   solinadi,  u n d a n   m o d d i y   sari — xarajatlar  va  so liq d ay i 
imtiyozlar  chegiriladi.  D a ro m a d   solig'i  aso san   ish  h aq i  berilishi  va 
d a ro m a d n in g  
b o s h q a  
lurlarida, 
s h u n in g d e k , 
m ax su s 
m oliya 
o rg an larig a  m an b alarin i  k o 'r s a t g a n   liolda  b a r c h a   ishlab  to p ilg a n  
su m m an i  o'z.  ich ig a  o lg a n   d a r o m a d la r   to 'g 'r is id a g i  d e k la ra ts iy a n i 
taq d im   etish  c lio g 'id a   c h e g irib   qolish  yo'li  bilan  undiriladi.  A g ar 
d a ro m a d   o 'sishi  bilan  d a r o m a d   s o lig 'in in g   m iq d o ri  k o 'p a y sa ,  u  o'sib 
b oruvchi  soliq,  a g a r  y a g o n a   s ta v k a   b o 'y i c h a   undirilsa,  pro p o rsio n al 
soliq  d e b   ata la d i);
— 
ko rp o ratsiy alar 
f o y d a s id a n  
o lin a d ig a n  
soliq 
(olinadigan 
loydasiga  m arkaziy  h u k u m a t   ham ,  m ahalliy  h okim iyat  h a m   soliq 
solinadigan 
k o rx o n a la r 
va 
ish lab  
ch iq arish  
birlashm alari 
d a ro m a d la rid a n   o lin a d ig a n   soliq);
kapitalning 
o 's is h ig a  
solinuvchi 
solici 
(mol —m ulk 
okli  - 
sotdisidan  olingan  d a r o m a d d a n   undiriladi.  U  mol —m u lk n in g   bozo r 
narxi  bilan  uni  xarid  qilish  n a rx i  o 'rtasid ag i  farq  natijasida  hosil 
b o 'lg a n   d a ro m a d d a n   undiriladij;
- m e r o s   va  s o v g 'a   q ilis h g a   s o lin u v c h i  soliq  (mol — m u lk n i  bir 
m iq d o rd an   b o s h q a s iq a   b e r i s h d a   u n in g   q iy m a tid a n   undiriladi  M e io s  
va  s o v g ' d   q i l i s l i d d  
inu lk n m y  
b u l u n   u u q c b . u i g a  
solici  solinadi.).

Egri  soliqlar  tovar  yoki  k o 'rsa tilg a n   xizrnat  narxiga  ustam a 
k o 'rin is h d a g i  soliqlar.  Ushbu  tovarning  xaridori  b o 'lg a n   is t e ’molchi 
egri  soliqni  to'lovchi 
hisoblanadi. 
Egri  soliqlarning  e n g   k o 'p  
ta rg a lg a n   turlari:
• a y l a n m a   solig'i  (m uo m alad a  b o 'lg a n   tovarlar  k atta  m iqdorining

 ] lymati d an  u nd i ri lad i);
■aksiz  solig'i 
(m a'lum   tovarlarga  q o 'y ila d ig a n   soliq:  sigaretlar, 
v in o , 
aroq,  b en z in   va  hokazo.);
■ q o 'sh ilg an   q iy m a t  solig'i  (ishlab  chiqarish  yoki  m u o m alan in g  
liar  bir  b o sq ic h id a   q o 's h il g a n   g iy m at  qism idan  undiriladi.  Q o 'sh ilg an  
g iy m a tg a  
ish 
haqi, 
amortizatsiya, 
k red it 
u c h u n  
foiz, 
elektr 
en e rg iy ag a,  tran sp o rtg a,  re k la m a g a   k e t g a n   sarf — xarajatlar  kiradi 
B ittagina  tovar  b o s h q a t d a n   so tila y o tg a n   bo'lsa,  soliq  xarid  va  sotish 
narxlari  o 'rta sid a g i  ayirm ani  hosil  qiluvchi  q o 'sh ilg an   qiym atdan 
hisoblanadi.  S o 'n g ra   b u   soliq  to v arn in g   uzil — kesil  n arx ig a  qo'shiladi, 
y a 'n i  b u n d a   ishlab  c h iq a ru v c h in in g   emas,  balki  iste'm olchining 
d a ro m a d i  soliq  solish  o b y e k ti  bo'ladi);
* fiskal 
m o n o p o l 
soliqlar 
(faqat 
davlat 
to m o n id a n  
ishlab 
ch iq a rila d ig a n   to v a r l a r —  tamaki,  spirt,  qugurt,  tuz  va  hokazolarga 
solinadi);
* b o jx o n a  tovonlari  (xorijdan  olib  kelinadigan,  m am la k a td a n  
ta s h q a rig a   olib  k e tila d iq a n   yoki  un.-ng  h u d u d i  orqali  olib  o'tiladigan 
to v arlarg a 
s o lin a d ig a n  
soliqlar. 
Soliq 
m iqdori 
k o 'p in c h a  
soliq 
so lin a d ig a n  
tovar 
q iy m a tig a  
foiz 
tarzida  belgilanadi. 
Bojxona 
to vonlarini  kam aytirib  yoki  ko'paytirib,  davlat  e k sp o rt  va  import 
savdo  operatsiyalarini  ra g 'b a tla n tir a d i  yoki  cheklaydi).
Soliq 
tizimi 
adolatli 
bo'lishi 
iq tisodiyotning 
rivojlanishini 
t a ’minlaydi.  Soliq  tizimi,  soliq  obyektlari,  soliq  m e'y orlari  d u n y o d a g i 
m u a y y a n   m a m la k a tla rd a   b i r —biridan  keskin  farq  qiladi.  Sabab  soliq 
tizimi  m u a y y a n   m a m la k a t  iqtisodiyoti 
xususiyatiga,  taraqqiyotiga 
m uvofiq  shakllanadi.  M asalan:  A Q S H d a   d a ro m a d   solig'i  ish  haqining 
31 
foizini, 
F ra n siy a d a   57 
foizni, 
S bvetsiyada  esa  72  foizni 
O 'z b e k is fo n   R esp u b lik a sid a   35  foizni  tashkil  etadi.  K eyingi  yillarda 
bu  soliq  m e 'y o rin in g   a n r h a   pasayishi  sezilmoqda.
Heir  bir  davlat  y ig 'ila y o tg a n   soliq  hajm im   k o 'p ay tirish g a  harakat 
q i l a d i .  
S abab  davlat  budjeti,  m a h a lliy   budjet  sarf — xarajatlari  miqdori 
k o 'p a y ib   borm oqda.

Download 141.94 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   13   14   15   16   17   18   19   20   ...   24




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling