J a h o n w 2 sargitzasht a d a b iy o t I


Download 109.17 Kb.
Pdf ko'rish
bet11/38
Sana02.12.2017
Hajmi109.17 Kb.
1   ...   7   8   9   10   11   12   13   14   ...   38

112

odam  em as,  sh ay to n n in g   buvasi  u.  E,  do‘stim , 
Ivanboy  h a r  qalay  boshqacharoq  edi.  M ujikning 
bolasiga  m aktab  ochib  beru v d i,  cho‘qinib  yurla- 
rin g  
deb, 
ch erk o v  
q u rd irg a n d i. 
Q arol-u 
x izm atk o rlarig a  k u n ig a  b ir  tan g ad an   bo ‘lsa  ham 
pul  b e ra rd i...  Bu  bo‘lsa,  voy-bo‘y,  onasini  ham 
p u lla b   y u b o rish d a n   q a y tm a y d i  u .  K is h ila rn in g  
peshona  te rid a n ,  ko ‘z  yoshlaridan  pul  yasaydigan 
m ashinaning  o ‘zi  b u ...  Bekorga  sening  oldingga 
qochib  keldikmi!  Lekin,  un in g   ham   b ir  t a ’zirin i 
berib  qo‘yishim iz  kerak  edi.
—  Ivanboy  ko ‘chib  k e tg an   y ili  b ir  m a rta  
ko‘ru v d im ,  —  dedi  Namoz  uzoq  y illa r  x o tirasig a 
berilib.  —  Oyiga  o‘n  tan g ad an   beram an  devdi, 
etag im ni  qoqib  chiqib  kelaverganm an.
—  Y axshi qilgan  ek an san ,—  kuyib-pishib davom 
e td i  N azarm atvey,  —  hozir  o ‘sha  o‘n  ta n g an i  ham 
ololm asding...  Sam arqanddagi  c h it  fab rik asin i  ham 
qo‘lga  k iritd i  bu  och o p at...  H ozir  bozor  talashib, 
H am dam boying  bilan   tirash ib   tu rib d i.  Ikki  buqa 
oxurdagi  xash ak n i  talash ib ,  qanday  tirash sa ,  ana 
shunday  shoxlanib  tu rish ib d i.  B ilm adim ,  qaysi 
b irin in g   shoxi  o ‘tk irro q   ekan.
—  H am dam boy  ham   bo ‘sh  k e lad ig an lard an  
emas.
—  Lekin,  Shapovalov  quv,  shayton.  K o‘rasan , 
b iro r  yilga  borar-borm ay,  Boybuvani  jam iki  bozor- 
lard an   quvib chiq arad i.  Bu yil  o ‘sha  Boybuvang b ir 
gram m   ham   pax ta  ololm adi.  Y anagi  yilga  ko‘rasan , 
b u g'doydan  ham   m ahrum   bo‘ladi.
—  B iri  o‘lib,  b iri  qolm aydim i,  sizlarg a  nima!  — 
gapga  aralash d i  qora  qum g'ondan  sopol  piyolaga 
choy  quyib,  puflab-puflab  ichib  o‘tirg a n   Suren 
D adayan,  —  u n dan  k o ‘ra   sal  k o 'n gilg a  yoqadigan 
gaplardan  gaplashsanglar-chi.  Namoz,  qani  aytchi, 
bizni  qachon  u y la n tirib   qo‘yasan?  Boshim izga  salla 
o ‘ra b ,  e g n im izg a  chopon  k iy g azib ,  o ‘zbekka 
o ‘x sh atib  qo‘yding,  endi bilib qo‘y,  o‘zbekning qora 
qosh,  qora  ko‘z  qizidan  olib  berm asang,  qo‘y- 
m aym iz.
—  Sen,  S uren   gapni  ch alg ‘itm ay   tu r,  —  do‘stin i
113

urish ib   berdi  N azarm atvey.  —  N im a  deyayotgan 
edim ?..
—  H a,  arav ak ash lar jo n ch iq arga  poyga  o‘ynash- 
ganda  otga  ja b r  bo‘ladi,  demoqchi  edim .  M ujikka 
qiyin  bo‘lib  ketd i,  d o 'stim .  M enga  q ara,  Namoz, 
nega  sen  bu  m axlu qlarn i  qirib   tash lash g a  ru x s a t 
berm ayapsan?
—  Biz,  bilib  qo‘y,  qotil  em asmiz.
—  Lekin,  sen  bilan  men  ho zir  u la rn in g   qo‘liga 
tu sh ib   qolsak  og‘zim izga  qo‘r g ‘oshin  e ritib   quygan 
bo‘lard i,  shu n d ay   emasmi?
—  Ehtim ol.  Lekin,  men  qotillik k a  yo‘l  qo‘ymay- 
m an,  —  Namoz  qasos olishning dehqonchasiga ju d a 
sodda  u su lin i  bayon  qila  boshladi,  —  bolaligim da 
b ir  e rta k   eshitganm an.  X alq  orasidan  chiqqan  b ir 
pahlavon  odam xo‘r   dev  bilan  u rish ad i-y u ,  ammo 
un i  hech  o ‘ldirolm aydi.  C hunki,  u n in g   joni  oltin  
sandiqda  bo‘ladi.  Sandiqni  to p ib   sin d irg a n d an  
keyingina  dev  jon  taslim   qiladi.  Biz  ham   xuddi 
shunday  qilam iz,  do‘stim .  B itta   boyni  o ‘ld irgan in g  
bilan  m in g tasi  bosh  ko ‘ta rib   chiqaveradi.  U ndan 
ko‘ra   u la rn in g   joni  saqlanayotgan  te m ir  sandiqla- 
rin i buzib,  tilla la rin i to rtib  olam iz.  B oylarning joni 
ana  shu  kum ush-u  o ltin la rid a.  Shundan  m ahrum  
b o ‘ld im i, 
tam o m , 
jo n i  c h iq a d i-q o la d i... 
H a, 
do‘stim ,  biz  u la rn i  pichoqsiz  so‘yam iz...
—  Lekin  Namoz,  neg ad ir  shu  fik rin g g a   hech 
qo‘shilgim   kelm ay  tu rib d i,  —  yana  e’tiro z  b ild ird i 
N azarm atvey.
—  K elinglar,  endi jin d ak k in a m izg 'ib olaylik,  — 
m u n o zarag a  y ak u n   yasam oqchi  bo ‘ld i  S u ren  
Dadayan.  —  V aqt  ham  allam ahal  bo‘lib  qoldi. 
Namoz,  ayt-ch i,  q allig ‘in g n in g   sin g lisi  borm i- 
yo‘qmi?
—  Bor,  nim a  edi?
—  M enga  u n a sh tirib   qo‘ym aysanm i?
—  U n ashtirib   qo‘ysam -chi?
—  U n a sh tirib   qo‘y g an in g d a  bosh  yuv ad ig an  
to g ‘a ra sin i  berib  yuborsa,  senga  o ‘xshab  yostiq 
o ‘rn id a  foydalanib  yurardim -da!  Ha-ha-ha!
114

Namoz  uyqusi  qochib,  tash q arig a  chiqib  ketdi. 
Y urag i  g ‘ash,  lekin  bu  g ‘ashlik  nim adan  bo‘layot- 
g an lig in i  bilolm asdi.
X V I   b o b
« R A H M A T   S ENGA,   S A D O Q A T L I  
KENJ AVOY! »
K e n ja   Qora  chindan  ham   habashdek  qop-qora 
b ir  y ig it.  B uning  u stig a   labi  ham   do‘rdoq,  qulog‘i 
k a tta ,  peshonasi do‘ng,  xoh ko‘rin g ,  xoh  ko‘rm ang, 
kechasi  bolalarning  tu sh ig a   k irib   chiqadigan  alvas- 
tin in g   o‘zginasi.
Ammo,  ta b ia t  un i  b ir  tom ondan  qisib,  boshqa 
b ir  
to m o n d an  
k a tta  
i n ’om 
h adya 
q ilg an . 
K ish ilarn in g   h u rm a tin i  qozonishda,  boshqalarda 
o‘ziga  n isb atan   rah m -sh afq at  u y g ‘otishda  unga 
ten g   keladigani  yo‘q.  Ikki  qo‘li  ham isha  ko‘ksida. 
M uom alalari  g ‘oyat  yoqim li,  o‘tak etg an   k am tar, 
xokisor  bo‘lib  ko ‘rin a d i  u  k ish ila r  ko‘ziga.
Dahbed  m irshabxonasining  noziri  M ixail  to ‘ra 
jan o b lari  un i  b irin ch i  m arotaba  O taxon  boyning 
hovlisida  ko ‘rg a n .  K enja  Qora  y u g u rib   borib, 
to ‘ra n i  avaylab  otdan  tu s h ird i,  betiga  loy  sachra- 
gan  ekan,  engashib  to ‘nin in g   o ‘n g iri  bilan  a rtib , 
y a ra q la tib   qo ‘y d i.  Choy  olib  k irg a n d a   qo ‘li 
k o ‘ksida,  salom   berib  k irad i,  chiqayotganda  yana 
qo‘li  ko‘ksida,  orqasi  bilan   tisa rilib   chiqadi.  X ush 
k o ‘rd ik ,  yeb  o ‘tirs in la r,  m in n a tla ri  bosh  u stig a, 
degan  ib o ralar  og ‘zidan  tushm aydi.  M ixail  to ‘ra 
ziy o fatn i  yeb  chuqquncha  o tin i  to ‘y g ‘azib,  qash- 
la g ‘ich  bilan   u s tin i  qashlab,  dum igacha  chiroyli 
qilib  ta ra b   qo‘yibdi.
—  Ism i  nim a?  —  otig a  m inayotib  so‘ra d i  M ixail 
to ‘ra.
—  K enjavoy,  —  boshi  yerga  yetguncha  t a ’zim 
qildi  yig it.
—  M ening  m ahkam am ga  borgin,  gap  bor!
115

—  X o‘b  bo‘ladi,  janoblari!  X ush  ko‘rd ik ,  kelib 
tu rs in la r...
M ixail  t o ‘ra   ta b ia t  q u s u r  b ila n   y a ra tg a n  
o d am lard a 
b o sh q ala rg a  
n is b a ta n  
y a sh irin  
alam zadalik  bo‘ladi,  bu  alam zadalikni,  u la r  ko‘pin- 
cha  laganbardorlik  p ard asig a  b erk itib   y u rad ilar. 
Sh aroit  tu g ‘ild i  deguncha  o ‘ch  olishga  tu sh ad ilar. 
L aganbardorlik  —  ta m a g irlik   yoki  alam zadalikning 
nam oyon  bo ‘lis h i,  b u n d a y   k is h ila rn in g   qalbi 
ham isha  xiyonatga  moyil  bo‘ladi,  deya  m ulohaza 
y u ritad i.  K enjaning  ana  sh u n d ay   k ish ila rd a n   ekan- 
ligini  b irin ch i  ko‘rgandayoq  y u rag i  sezgan  edi. 
Y anglishm agan  ekan,  K enja  Qora  bora-bora  m ir- 
shabxonaning  eng  ishonchli  chaqim chisiga  aylandi.
*   *   *
...  Uyiga  borib  kelishga  ru x s a t  so‘ra g a n lar 
orasida  K enjavoy  ham  bor  edi.  B oshqalar  q a to ri  u 
ham  x u rsan d ,  tan ig a  sig 'm ay   o t  qo‘yib  b o rard i. 
N ihoyat,  M ixail  to ‘ra   jano b larig a  ju d a   m uhim  
axborot  olib  borm oqda  edi  u.
To‘ra   janoblari  g arch i  bem ahalda  bezovta  q il­
gani  uchun  ran jish g a  tam om an  haqli  bo‘lsa-da, 
o‘sha  oqshom  unchalik  ran jim ad i.  A ksincha,  Ken- 
javoyning  yelkasiga  qoqib.
—  K enja  yaxshi!  —  deb  qo‘ydi.
—  To‘ra   jan o b lari  ham   yax sh i,  —  dedi  K enja 
Qora  ham   m am nun  jilm ayib.
M ixail  to ‘ra   o ‘zbekchani  yaxshi  bilm aydi:  b ir 
hovuch  so‘zni  yodlab  olgan  xolos.
K enjavoy  ham   ru sch ag a  no‘noq.  U ning  ham  
ruschadan  yodlab  olgan  so‘zlari  M ixail  to ‘ran ik i- 
dan  ko‘p  emas.
Lekin  ikko v larinin g   b ilg an lari  qo‘sh ilsa,  faq at 
ik k o v la ri  tu s h u n a d ig a n   g ‘a la ti  b ir  til  paydo 
bo‘ladi.  A na  shu  tild a   bemalol  g ap lash av erad ilar.
To‘ra   jano b lari  shu  p aytda  xazin a  topib  olgan 
xasisdek  x u rsan d   edi.  Namoz  topildi!  U ning  qayer- 
dalig in i  b irin ch i  bo‘lib,  h a  b irin ch i  bo‘lib,  to 'ra  
jan o b lari  aniqladi!  M irza  H am id  bu n i  bilib  qo‘yishi 
kerak.  0 ‘sha  kekkaygan  k ap itan   O leynikov-u  qilich
116

taq ib   gerdayib  y u rg an   Zam onbeklar  behuda  ot 
qo‘yib  y u rg a n la rin i  ta n   o lish lari  kerak.  H a,  ha,  ish 
degan  m ana  bunday  bo‘libdi!
—  K enja  zo‘r,  —  dedi  yana  M ixail  to ‘ra   k aft- 
la rin i  b ir-b irig a  ishqab.  —  Endi  m irshab  bo‘ladi. 
Y axshi?
—  Y axshi,  —  quvonchini  y ash ira  olm adi  Kenja 
Qora.
—  Podsho  m ukofot  b eradi.  Yaxshi?
—  Y axshi.
—  Obro‘  zo‘r   bo ‘ladi.  Y axshi?
—  Y axshi  .
—  H am m a  un g a  salom  beradi.  P u l  ko‘p  bo‘ladi. 
Ot  m inib  y u ra d i.  Y axshi?  A y tsin ,  Namoz  qayda?
—  T alli  qishloqda.
—  K im ning  uyida?
—  E llikboshinikida.
—  T ushunm adi.  T ag ‘in   ay tsin .
—  X o‘jay in n ik id a.
—  O tryad  ko‘p?
—  K o‘p.
—  Qancha?
—  Y igirm a  to ‘r t   otliq.
—  H am m asiga  m iltiq   bor?
—  Bor.
—  0 ‘q  ko ‘p?
—  K o‘p.
—  To‘pponcha  taqqan?
—  To‘r t   k ish id a  bor  xolos.
—  O dam larda  ism   bor.  Biladi?
—  Biladi.
—  A y tsin .  Tez  ay tsin .  Qaysi  qishloqdan  bu 
y ig it,  ay tsin .  O tasida  ism   bor.  A y tsin .  Yaxshi, 
yax sh i.  K enja  yaxshi.  O try ad n i  ushlab  tu ra d i?
—  U shlab  tu ra d i.
—  E rtalabgacha?
—  Bo‘p ti,  ertalabgacha.
K enja Qora  o try ad   y ig itla ri  haqida  nim aiki bilsa 
ham m asini  b ir  am allab  tu s h u n tird i.  E rtalabgacha 
ushlab  tu rish g a   so ‘z  ham   berdi.  Bu  gal  M ixail 
to 'ra n in g   ham   saxiyligi  tu tib   ketd i.  A w a lla ri  mis
117

chaqa  berguvchi  edi,  bu  gal  neg ad ir  b ir  hovuch 
kum ush  tan g a  hadya  qilib  yubordi.
K enja  Qora  to ‘ra   janoblariga  qayta-qayta  rah- 
m a tla r  aytib  ik k i  qo‘li  ko‘ksida,  orqasi  bilan  tis a ­
rilib  tash q arig a ch iq ark an ,  xuddi  shu  pay tda  uning 
dum -dum aloq  boshida  boshqacha  re ja la r  tuzilm oq- 
da  edi.
N am ozning  bu  kecha  qo‘lga  tu sh ish -tu sh m aslig i 
yakka xudoning o‘ziga m a’lum .  Bas,  shunday ekan, 
N am ozning  diliga  xush  keladigan  b ir  ish  qilib  ket- 
gani  m a’qul  em asm i?  X o‘sh ,  K enjavoy  b ir  gal 
onasini  ko‘rm asa  nim a  qilibdi,  osmon  uzilib  yerga 
tu sh m ay d i-k u ,  b u n in g   o ‘rn ig a   Ja rq ish lo q q a   ot 
qo‘yib,  N am ozning  opasi  U lu g ‘oyni  ко‘rib ,  bola- 
ch aqalarin in g   ham   hol-ahvolini  so‘rab   borg ani 
m a’qul  em asm i?  N am ozning  ko‘ng lin i  ovlab,  unga 
yana  b ir  bahya  yaqinlashib  olishiga  bu  ju d a  yaxshi 
vosita-ku,  a x ir...
K enja  Qora  Jarq ish lo q q a  qarab  o t  qo‘yib  b o rar 
ekan,  ana  s h u la r haqida  o‘ylard i.  Bu  rejan i  topgani 
uchun  o ‘zidan-o‘zi  m am nun  bo‘lib:  «Ammo,  lekin, 
bo‘lis hokim i bo‘lishga yetadigan  aqlim  bor-u,  xudo 
omad  berm ay  tu rib d i-d a ...» ,  deb  qo‘y a r  edi.
*   *   *
Nam oz  k a tta   d arv o z a   old id a  tu r ib ,  c h o ‘l 
b a g ‘rid a n ,  dary o   b o ‘y la rid a n   q u y u n d ek   o tilib  
chiqib  kelayotgan  y ig itla rin i  birm a-b ir  k u tib   ola- 
yotgan  edi.  U ning  yuzi  tu n d ,  ru h id ag i  oqshomgi 
betoqatlik  tarq alm ag an ,  y ig itla rim   qo‘lga  tushib 
qolm adim ikan,  degan  tash v ish   y u rag ig a  g ‘ulu v  
solib  tu ra rd i.
—  K echikm adim m i?  —  sh arro s  te r  quyilib  t u r ­
gan  o ‘ziga  o ‘xshash  zulukdek  qop-qora  ot  u stid an  
sakrab  tu sh ib   so 'ra d i  K enjavoy.  So‘ng  N am ozning 
javobini ham  ku tm asd an  qo‘lidagi tu g u n c h an i unga 
tu tq a z d i.  —  Opangiz  berib  yubordilar.
—  Qaysi  opam?  —  hayron  bo‘ldi  Namoz.
—  U lu g ‘oy opangiz,  —  xud di gunoh b ir ish  qilib 
qo‘ygan  va  kechirim   so‘ra y  otg an   b ir  kishidek  o ‘ng 
qo‘lini  ko‘ksiga  qo‘ydi  K enja  Qora,  —  b ir  qoshiq
118

qonim dan  keching,  borib  u  k ishini  ham   ziyorat 
qilib  keldim .
—  A x ir,  sen ...
—  U nday  dem ang,  jon  Namoz  aka!  Siz  m ening 
xaloskorim siz,  tu g ‘ishgan  akam dan  a ’lo  ko‘ram an 
sizni!  Sizning  opangiz  m ening  ham   opam  bo‘ladi- 
lar.
—  Obbo,  azamat-ey!  —  astoydil  x u rsan d   bo‘lib, 
dedi  Namoz.  X o‘sh,  opam lar  tinchm ikin?
—  X udoga  sh u k u r,  fa q a t  sizni  sog‘inibdilar. 
P ochchangiz,  jiy an larin g iz  ham m alari  k o ‘z  yoshi 
qilishdi.
—  Opam  m enga  biron   gap  aytdim i?
—  Shu  tu g u n c h an i  berib  qo‘y,  xudoyo  ukagi- 
nam ning  boshi  toshdan  bo‘lsin,  dedilar.
—  Bechora  opaginam ,  bechora  jiy an larim ,  — 
ich-ichidan  og‘ir   b ir  x o ‘rsin ish   keldi  Namozda.  — 
0 ‘sh a   s h o ‘r in g   q u r g 'u r la r g a   ham   ja b r  qilib 
qo‘ydim ,  sh ek illi...  H a,  m ayli,  sen  ich k ari  k ir,  dam 
ol,  o tin g n i  x ashak k a  qo‘y ...  Lekin,  m innatdorm an 
sendan,  ukam .
K enja  Qora  Namoz  qalbini  b u tu n lay   rom   qilib 
olishning  yana  b ir  nozikroq  rejasin i  ham   puxtalab 
kelayotgan  edi.  «Xudoga  sh u k u r,  bu  qaysar  otn i 
tizg in id an   ushlab  oldim ,  endi  b ir  sakrab  m inib 
olishim   qoldi...»  degan  fik r  shu  asnoda  yashin 
tezlig id a  o‘td i  u n in g   boshidan:
—  Namoz  aka,  yana  b ir  gap,  ehtim ol  ju d a 
m uhim dir.
—  X o‘sh?  —  shoshilib  so‘rad i  Namoz.
—  M ujik  qishloq  yonidan  o‘ta tu rib ,  b ir  to ‘da 
o tliq la rn i  ко‘rib   qoldim.
—  O tliqlar?  —  N am ozning  qoshlari  chim iril- 
di, —  qanaqa  o tliq la r  ekan?
—  M irshablar  bo‘lsa  k erak ,  deb  tax m in   qildim . 
K a tta   oq  o t  m ingani  M ixail  to ‘ra   bo‘lish la ri  ham 
m um kin.
—  Nega  darh o l  aytm ading?  —  Namoz  bunaqan- 
g i  p aytda  ju d a   tez,  ju d a   keskin  q aro r  qabul  qilardi 
«Tunda  k o ‘p k a ri  chopish  u chun  to ‘planishm a- 
g a n d ir,  —  fik rid an   o‘td i  unin g ,  —  modomiki  mir-
119

sh a b la r 
y ig ‘ila y o tg a n  
ek an , 
dem ak 
M irza 
H am idning  y ig itla ri  ham   o tlanish g an .  Bu  aniq.  U 
itv a c h c h a  
o‘zi 
b o s tirib  
k elm ay d i. 
Qo‘rqadi! 
O leynikovning  k azak larin i  ku tish ay o tg an   bo ‘lishsa 
k erak ...  H a,  ha,  shunday,  xuddi  shunday!  Demak, 
uch  tom ondan  qurshab  kelishadi!  D aryodan,  faq at 
daryodan  o ‘tish im   kerak!»
—  O tlaninglar!  —  b u y u rd i  Namoz.
O lti o tn in g  tu y o g ‘i  suvga  tu sh ay o tg an d a qishloq 
ichidan  gum burlagan  o‘q ovozlari  e sh itila  boshladi.
«R ahm at  senga,  sadoqatli  ukam ,  Kenjavoy!  — 
ko‘nglidan  o ‘tkazib  b o rard i  Namoz,  —  o ‘la-o‘lgun- 
cha  unutm aydigan  ish   qilding-ku,  ukam!»
120

I K K I X d l l
UiSM
QASOS
ALAXGASI

I   b  o b
H A M D A M B O Y N I N G   VOS-VOS 
K A S A L I G A   DUCHOR  BO'LGANI
Q u ro lla n g a n   qasoskor  y ig itla r  soni  oltm ishdan 
oshib  ketdi.  Namoz  u la rn i  o lti  to ‘daga  a jra tib ,  h a r 
b ir to ‘daga  o ‘nboshi  tay in lab ,  o lti  tom onga jo ‘natib  
yubordi.  To‘da  yo‘lga  chiqishi  oldidan  u n in g   h ar 
b ir  y ig iti  bo‘yniga  Namoz  o‘z  qoTi  bilan  tu m o r 
taqib:
—  X o‘sh,  do‘stim   tu m o rg a  nim a  deb b itilg a n ? — 
deb  so ‘raydi.
—  H a zra t  N avoiyning  so‘zlari  bitilgan .
—  T a k ro rla ,  o‘sha  so ‘zlarn i!  —  b u y u ra d i 
Namoz.
—  «Ilgim din  kelguncha  zolim  ti g ‘im  ushotib, 
m azlum  ja ro h a tig ‘a intiqom   m alham in  qo‘y d im » ,— 
tak ro rlay d i  y ig itlar.
—  Bu  so‘zdan  qaytsang  ne  bo‘lur?
—  Q atlim ga  roziman!
Shu  yo‘sin  Namoz  P irim q u l  o‘g ‘lidan  oq  fotiha 
olgan  qasoskorlar  uch q u r  o tlarg a  m inib  olib,  goh 
K attaq o ‘r g ‘on,  X atirch i,  Ziyovuddin  b ekliklarida, 
goh  U rg u t,  K itob  ta ra fla rd a ,  goho  Jom   to g ‘lari 
e tak larid a  paydo  bo‘lib  qolishar,  bunday  p ay tlard a 
y illar davom ida gerdayib,  o‘zi xon,  koTankasi  may- 
don  bo‘lib  kelgan  boy-u  am ald o rlar  uchun  sichqon- 
n in g   uyi  m ing  tan g a  bo‘lib  qolar  edi.  A na  shu 
boyligini b erk itish  uchun joy a x ta rib  y u rg an  boylar 
orasida  ham m asidan  ko‘proq  vahim aga  tu shayot- 
gani  Hamdamboy  edi.
Namoz  Ham dam boydan  tu h m a t  qilib,  nohaq 
q a m atg an i  u ch u n   q a ttiq   o‘ch  o larm ish ,  bola- 
chaqasidan  to rtib ,  h am m alarini  oyog‘idan  osmoq- 
chi  em ish,  b ir  tan g a  ham   qo‘ym asdan,  b u tu n  
boyligini  to rtib   olmoqchi  em ish,  degan  m ish-m ish- 
la r,  xun u k   ovozalar  tarq alib   ketg an   edi.
K a tta   intiqom   ku n i  yaqinlashib  kelayotganini 
B oybuvaning  o ‘zi  ham   sezib  tu ra rd i.  U nga  nohaq
122

tu h m a t  qilg an id an  k o ‘n g lin in g   q ay erid ad ir  b ir 
x ijillik ,  qora  b ir  tu g u n   paydo  bo‘lgan,  h a tto , 
kechirim   so‘rab,  oldiga  borsam   qalay  bo‘lark in , 
degan  o ‘y  ham   tu g ‘ilgan  edi  unin g   ko‘nglida.
B oybuvaning  tash v ish i  kun  sayin  or ta r,  bu 
tash v ish   vahim aga  aylanib  o ‘zini  qo‘y arg a  joy 
topolm ay,  tuzoqqa  ilingan  bedanadek  tip irch ilab  
y u ra rd i.  A w a lig a   poyloqni  k u ch ay tird i,  bo‘lm adi. 
Poyloqda  tu r g a n  
y ig itla r  x u d d i  N am ozning 
qasoskorlaridek  ko‘rin ib   ketav erd i  ko‘ziga.
T illalarin i  sandiqqa solib,  cho‘lga b erk itib   keldi, 
yan a  b o ‘lm ad i. 
N a z a rid a   ham m a  b o y lig id an  
biryoT a  m ahrum   bo ‘lib  qolayotgandek  tu y u lav erdi.
T arafim n i  olarm ikan  deb  yo‘q sillarn i  to ‘plab 
xudoyi  oshi  berd i.  Yo‘q,  yu rak dag i  vahim a  tarqa- 
m adi.  B ora-bora  Boybuva  ko‘chaga  ham  chiqolmay 
qoldi.  Goho  uyqusidan:
—  Qoch,  Nam oz  kelyapti!  —  deb  b aq irib  
u y g 'o n ad ig a n   od at  ch iq arib ,  u x lash g a  yotg ani 
qo‘rqadigan  ham   bo‘lib  qoldi.  Boybuva  tilla   to Та 
sandiqchani  bag ‘rig a  bosib,  goh  hovliga  yugurib 
chiqar,  goh  yertoT aga  tu sh ib   k e tar,  goho  molxona- 
ga  kirib   olib qoTini m iltiq  qilib,  «Рах-рах-рахШ» — 
deb  kim lar  b ila n d ir  o‘zicha  otishm a  boshlab  yubo- 
r a r   edi.
B oybuvaning  vos-vos  kasaliga  chalinib  qolgani 
an iq   edi.  0 ‘g ‘il-qizlari  ta sh v ish g a  tu sh ib ,  vali- 
n e ’m a tla rin i  o ‘q itish ,  dam   soldirish  uchun  bugun 
g alax atim   b u y u rish g a n .  C hilyosin  bilan   x atm i 
q u r’onni  qo‘shib  o'tkazm oqda  edilar.
A v ji 
s a ra to n  
p a lla si 
em asm i, 
g a rc h i 
B o y b u v an in g   ic h k a ri  ta s h q a rili  h o v lisi  dov-u 
d a ra x tla rg a   ko ‘m ilg an ,  m aydonchalarga  anvoyi 
g u lla r  ekilgan  boTsa  ham ,  b ari  b ir  a tro f  dim, 
m ehm onlar  biro v i  rayhon  d astasi  bilan,  boshqasi 
oppoq  r o ‘m olcha  b ilan   y u zi,  k o ‘k sin i  yelpib 
o ‘tirish ib d i.  Ich k arid a  ikki  k a tta   so ‘r i  yonbosh 
qo‘yilgan,  o ‘n  besh  chogTi  oriq-sem iz  m ullalar 
cho‘kka  tu sh ib ,  b ir-b irla rig a   gal  berm ay,  boshlari- 
n i  g ‘a la ti-g ‘alati  silk itish ib   du o lar  o‘qimoqda.  P a r 
y o s tiq la rg a   behol  yonboshlab  olgan  H am dam -
123

boyning  ko‘zlari  c h irt  yum uq,  k a ra x t  quloqlari 
ostida  h a r  b ir  so‘zi  sehrlidek  ja ran g lay o tg an   duo- 
larga  ko‘pam  parvo  qilm ayotgandek,  ammo  o ‘n 
besh  mullo  b ir  og‘izdan:
—  Kuf!
—  Suf!!  —  deganda  paydo  bo‘layotgan  shabbo- 
dadan  m isdek  qizib  tu rg a n   ta n i  xiyla  roh atlan ay o t- 
g anga  o‘x sh ay d i.  Lekin  b a ri  b ir  sh u   p a y td a  
B oybuvaning  ru h i  in jiq ,  o‘zi  b e to q at.  Namoz 
ko‘zidan  n a ri  k etm ayapti.  *Yo‘q,  u  m eni  o 'ld ira d i, 
a lb atta   o‘ld irad i,  —  k o 'zla rin i  yum gancha  xayol 
s u ra r  edi  Boybuva,  —  bo‘g ‘ib  o‘ld irsa   ham   a jab 
emas,  o ‘ldiradi-yu,  tilla   to ‘la  san d ig ‘im ni  olib 
qochadi...»
—  Sandiq  qani?  —  sakrab  o‘rn id a n   tu rib   ketdi 
Hamdamboy.
—  Boybuva,  m arh am at  qilib  o 'tirs in la r,  xudo 
xohlasa  ham m asi  joyida  bo‘ladi,  —  b ir  ovozdan 
deyishdi  oriq-sem iz  m ullalar.
Boy  o‘tirg a n la rg a   shubha  bilan  b ir-b ir  boqib 
chiqdi-yu,  o ‘rn ig a   yonboshlab,  y an a  ko ‘z larin i 
yum di.  «M ullalar  orasida  ham   un in g   odam i  b o r... 
ha-ha,  sezib  tu rib m a n ...» ,  fik rid an   o‘t a - boshladi 
u ning.
T ashqari  hovlida  ham   ikki  so‘r i  b ir-b irig a  bir- 
la sh tirilib ,  k a tta   joy  ho zirlan g an .  D ahbedning 
y ig irm a   g u z a rid a n ,  uzoq-yaqin  q ish lo q la rid a n  
ta s h rif  buy u rg an   boy-u  boyvachchalar,  boyning 
d astu rx o n id an   to rtin m a y   taom   yeyishga  haddi 
siqqan  ham dard-u  u lfa tla r  o ‘tirish ib d i  bu  yerda.
S uhbat,  tabiiy k i,  Namoz  P irim q u l  o‘g ‘li  haqida 
b o ra y a p ti.  M ehm onlar  « T u rk isto n   v ilo y a tin in g  
g azeti» d a  bosilgan  Namoz  haqidagi  x a b arlarn i 
o‘qitib,  esh itish y ap ti.  Oq  salla,  oq  su rp d an   yaktak  
kiygan  chuvakkina  b ir  m ullavachcha  g azeta  o‘q ir, 
boshqalari  yelpinishib  jim   quloq  so lish ar  edi.
—  «Namoz  to ‘d a lari  vajh id an   —  o ‘qiy  boshladi 
m ullavachcha,  —  Dahbed  p rista v i,  Dahbed  volost- 
noy  u p ra v ite li  M irza  H am id  H asanboy  o ‘g ‘li, 
Zamonbek  H am dam boy  o‘g ‘li  o‘z  y ig itla rin i  qurol- 
la n tirib   yaxshi  tara d d u d   ko‘rib   tu rib d i* .

Download 109.17 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   7   8   9   10   11   12   13   14   ...   38




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling