J a h o n w 2 sargitzasht a d a b iy o t I


Download 109.17 Kb.
Pdf ko'rish
bet13/38
Sana02.12.2017
Hajmi109.17 Kb.
1   ...   9   10   11   12   13   14   15   16   ...   38

134

I l l   b  o b
Q A S O S K O R L A R   QARORGOHI
B u x o ro   am irligig a  qarash li  X a tirc h i  bekligi 
yaqinida  Oqdaryo  bilan  Q oradaryo  qo‘shiladigan 
x u sh m an zara  b ir  joy da  orolcha  hosil  bo‘lgan.  N ari 
borsa  uch  ming  tanob  keladigan  bu  orolcha  qamish-u 
qo‘g ‘a y lar  bilan  qoplangan.
Sho‘rxok  m aydonlarda  y u lg ‘in-u  y an to q lar  о ‘sib 
yotadi.  O rolchaning  ko‘p  qism i  botqoqlik  va  onda- 
sonda  uch ray d igan   m ayda  ko‘lchalardan  ib o rat 
bo‘lgani  uchun  bu  atroflardan  yozin-qishin  o‘rdag-u 
qashqaldoqlar  arim aydi.
Ammo,  ovchilar  bu  yerga  qadam  bosishga  boti- 
na  olm aydilar.  Orolda  a rslo n lar  yashaydi.  B itta 
o‘rd ak   otam an  deb  v ahshiy larg a  yem  bo‘lib  ketgan 
ovchilar  haqida  atro fd ag i  qishloqlarda  ko‘p  afsona- 
la r  to ‘qilgan.
N am ozning  behisob  q aro rg o h laridan   b iri  shu 
y e rd a .  O ro lch an in g   q u la y lik   to m o n la ri  ko ‘p. 
A w a lo   u  a m irlik   b ilan   K a tta q o ‘r g ‘on  uyezdi 
chegarasida  joylashgan.  0 ‘ngdan  xav f  paydo  bo‘lsa 
chapga,  chapdan  x av f paydo bo‘lsa,  o ‘ng  ta ra fg a  ot 
qo‘yib  k etish   im koniyati  bor.  U ndan  keyin  orolcha 
chor  tom ondan  daryo  bilan  o ‘ralg an   em asm i,  daryo 
su v lari  to ‘s a t dan  qilinadigan  huju m d an   Namozni 
e h tiy o t  saqlaydi.  Orolga  Oqdaryo  orqali  o‘tilad ig an 
yakka-yu  yolg ‘iz  kechu v n i  m a rk e n tli  kem achi 
X ud o y berd i  bobogina  b ilad i.  Choi  N am ozning 
d arag in i eshitgandayoq g ‘oyibona  uni yaxshi  ко‘rib 
o‘ziga  o ‘g ‘il  qilib  olgan.  Q asoskorlar  h a r  oyda  b ir 
m artab a shu  yerga  tu n a g an i,  to ‘g ‘riro g ‘i b ir-b irlari 
bilan  uch rash ib ,  navbatdagi  h a ra k a tla r  rejasin i 
tu z g an i  kelishadi.
Kech  p ay ti  edi.  K unbo‘yi  yer-u  ko ‘kni  xumdon- 
dek  qizd irg an  sarato n   quyoshi  asta-sekin  O ltinsoy 
to g ‘lari  o rtig a   o‘tib   k eta  boshladi.  Osmon  ru tu - 
b a tli.  Q am ish zo rlar  o ra sid a   basm a-basga  qur- 
b a q a la r  s a y ra s h a d i,  q a y e rd a d ir  kech k i  ovga
135

chiqqan  ilon  chirillay d i,  q u sh larn in g   p a tirla tib  
qanot  qoqqani,  qam ish zo rlarn in g   sh a tirla g a n i  eshi- 
tilib   qoladi.  A hyon-ahyonda  Q oradaryo  tom ondan 
esgan  yengil  epkin  dim oqqa  achigan  loy,  ch irind i- 
la r  hid ini  k e ltirib   urad i.
Y alan g lik d ag i  q am ish d an   o m o n at  q u rilg a n  
k a tta ,  keng  кара  yonidagi  yero'choqda  biqirlab 
k a tta   qozon  qaynaydi.  K im d ir  o‘t   qalab,  o‘choq 
a tro fid a   o ‘ralash ib  y uribdi.  N ariro q d ag i  om onat 
qoqilgan  qoziqlarga  bog‘langan  o tla r  dum i  bilan 
tin m ay   pashsha  qo‘rib ,  g ‘a rs-g ‘u rs  beda  chaynaydi. 
M aydondagi  q u rig an   qam ishlar  u stig a   to ‘shalgan 
k a tta   kigiz  u stid a  Namoz  o‘tirib d i.  X otin i  N asiba 
unin g   yelkasidagi  y arasin i  siqib,  pato sini  chiqarish 
bilan  m ashg‘ul.
—  Og‘riy ap tim i? — achinib  so ‘ray d i  suy u k li  xo­
tin i.
—  Siqaver,  chidasa  bo‘la d i,—  tish in i-tish g a   bo­
sib  deydi  Namoz.
B undan  ik k i  oycha  oldin   Namoz  P ay sh anb a 
m avzeida  t o ‘s a td a n   q u rsh o v g a   tu s h ib   qoldi. 
Tunagani  o‘rik zo rd a  to ‘x tash g an   edi.  Eshimoqsoq 
choTlarida  hech  qanday  ta n ta n a siz ,  childirm a-yu 
su rn ay siz  N am ozning  opasi  U lu g ‘oy,  qaynonasi 
Bibiqiz  xola,  b ir  mullo-yu  o ‘n  besh  chogTiq  yi- 
g itla r  ish tiro k id a   ik k i  yoshn in g  nik o h   t o ‘y la ri 
boTib  o ‘tg an .  0 ‘shandan  buyon  N asiba  sevgilisi- 
ning  yonida,  k u n d u zlari  b irg a  ot  qo‘yadi,  tu n d a 
hech  k im g a  ish o n m ay   u n in g   qo sh id a  poyloqda 
tu ra d i...  0 ‘sha  P aysh an b ad ag i  o ‘rik z o rg a   tu n a ­
gani  tu sh g an   kechalari  ham   N asiba  odatig a  ko ‘ra  
u yg‘oq  edi.
—  Namoz  aka,  Namoz  aka,  deyapm an,  — hov- 
liqib  erin i  tu rtk ila y   boshladi  Nasiba.
Namoz  ju d a  tez  u y g ‘onishga  o‘rg an ib   qolgan. 
U yqusi  qochib,  darhol  boshini  ko‘tard i:
—  N im a  deysan?
—  O tlar  bezovta  kishnayapti!
Namoz  shoshilib  b u y ru q   berdi:
—  Y ig itlar,  otlaninglar!
Yo‘q,  kechikishgan  ekan.  H arbiy  p rista v   P e tr
136

S hirikovning  a sk a rla ri  o‘rik z o rn i  chor  tom ondan 
q u rsh ab   kelm oqda  edi.
—  Yorib  chiqam iz,  orqamdan!  —  о ‘k irib   yubor- 
d i  Namoz.
0 ‘sha  kechasi  uch  do ‘stla rid a n   judo  bo ‘ldilar. 
Namozboy  y elk asid an   o ‘q  yedi.  Y a ralan g a n in i 
Lolovoy  d a sh tlarig a   yetib  olg an larid an   so‘nggina 
payqab  qoldi  u ...  0 ‘shandan  buyon  N am ozboyning 
yarasig a  N asiba  qaray d i,  siqib  patosini  chiqaradi, 
iliq suv bilan  yuvib,  Sergey tabib  m axsus  tay y o r lab 
berib  yuborgan 
d o rilard an   su rk ay d i,  chap  qo‘li, 
y elkalarin i  soat lab  uqalaydi.  K echalari  xudoga 
yolvorib,  suy u k li  erin in g   y arasig a  tezro q   shifo 
b erish in i  so 'ray d i.
—  Qani,  qo‘lin g izn i sekin-sekin  ko‘ta rin g -c h i,— 
iltim os  qildi  Nasiba.
—  Voybo'y,  ju d a qiynab yubording-ku,  — boshi­
ni  silk itib   qo‘ydi  Namoz.  So‘ng  chap  qo‘lini  yelka- 
si  b aro b ar  ko‘ta rib ,  b ir  n af as  havoda  m uallaq  ush- 
lab  tu rd i.
—  Qo‘lingizga  jon  kirib   qolibdi-ku,  Namoz 
aka! —  o‘zida  yo‘q  sevinib  k etd i  Nasiba.
—  Lekin,  jim irla sh i  qolm ayapti,  nazarim da  joni 
yo‘qdek.
137

—  Endi  barm og‘in g izn i  tu g ib   m u sh t  qilingchi. 
Sergey  bobo  «qo‘li  m u sh tg a  kelsa  shu  tu zalg an i» , 
degan  edilar.
—  Mana,  jonim ,  bo‘ldimi?
—  Xudo  xohlasa,  barm oqlaringiz  ham   jonlanay 
deb  qoldi!
N asiba  erin in g   yelkasiga  yo‘l-yo‘lakay  yuvib,  ot 
ustid a  q u ritib   kelgani  oq  c h it  y ak tak n i  tash lab  
boshiga  gulli  d asto rin i  chiroyli  o ‘ra rk a n ,  negadir 
un in g   qizib  tu rg a n   keng  ko‘k rag ig a boshini  qo‘yib, 
b ir  nafas  jim   qoldi...  Ishqilib,  xudoning  o ‘zi 
asrasin   suyuklim ni.  U nga  qiyin,  ju d a   ham  qiyin 
shu  paytda.  Tun-u  k un ot  u stid a ,  na yeb-ichishida, 
lazzat-u  na  y o tib -tu rish id a  halo v at  bor,  na  to ‘yib 
uxlaydi,  na  b ir  m iriqib  dam  oladi  u ...  H a r  odim da 
xav f  k u tad i  uni.  To‘ra la r  tom onidan  yollangan 
so tq in lar  otib  o‘ld irish   uchun  h a r  joy,  h a r  joylarda 
poylab,  pisib  yurish ib d i.  B oshini  kesib  olib  borib, 
m ukofot  olish  payida  y u rg a n la r  son  m in g ta.  U ning 
esa  b u la rn i  o‘ylashga  v aq ti  ham ,  to q a ti  ham   yo‘q. 
Uni  deb  qurol  ko‘ta rib   chiqqan  yuzlab  qasoskor 
y ig itla rn i  o tla n tirish i,  qurol b erish i,  boqishi  kerak. 
B uning  u stig a   m ana  bu   y ara  u n in g   tin k a sin i 
q u ritib ,  quru q   suyak  qilib  qo‘ydi.  Ozib-to‘zib,  naq 
qov u rg ‘alari  sanalib  qoldi  u n in g ...
T abiatan  rah m d il,  yum shoq  ko ‘ngil  b o 'lg an  
Namoz  b a ’zan  rafiq asin in g   ana  sh u n day   ko‘ksiga 
bosh  qo'yib,  nozlanishiga  erk   b e ra r,  k a tta ,  d a g ‘al 
qo‘llari  bilan  allaqanday  xushbo‘y  h id la r  u fu rib  
tu rg a n   sochlaridan  silab  e rk a lar,  bunday  p ay tlard a 
k o ‘pin ch a, 
o lis h u v la r, 
o tis h u v la r 
tu fa y li 
d ag ‘allashib  ketg an   qalbida  allaqanday  sh irin ,  to tli 
tu y g ‘u la r  gupu rib  k e tar,  e n tik a r  ed i...  N asibasiga 
ach in ar  edi  u.  A x ir,  qiz  bo‘lib  tu z u k k in a   to ‘y  ham 
ko‘rm adi  bechora.  T u rm u sh g a  chiqqan  te n g q u rla ri 
q ato ri  uy  yasatib,  taqinchoqlar  taqib ,  chiroyli 
liboslarini  ko‘z-ko‘zlab  kelinchaklik  g a sh tin i  ham 
surolm adi.  To‘y lari  bo‘lgan  kechasiyoq  q u v g ‘in 
boshlangan.  0 ‘shandan  buyon  ot  u stid a n   tushm ay- 
di  bu  qiz.  Goh  m ozoristonda,  goh  changalzor-u 
to ‘qayzorlarda  tu n ash ad i.  O tishm alar,  qilichbozlik-
138

la r,  b a tto l  boy-u  zolim  h okim larni  k a lta k lash la r... 
A x ir,  nim a bo‘lganda ham  b u la r ayol  kish inin g   ishi 
emas-da!  Qiyin,  ju d a  qiyin  Nasibasiga!
Namoz  xo‘rsin ib   bosh  chayqadi.  Sog‘  qo‘li  bilan 
N asibaning  sochlaridan  o h ista  siladi:
—  T u r  endi,  jonim ,  b ir  oz  m ashq  qilaylik.  lye, 
y ig ‘layapsanm i?
— 0 ‘zim ,  sh u n d ay ...—dedi  N asiba k a ftla ri bilan 
y u zin i  sidirib.
—  O nangni  sog‘indingm i?
—  Yo‘q,  o‘zim ,  o‘pkam   to ‘lib  ketdi.
—  Y ig‘lam a,  jonim ,  xudo xohlasa ham m asi joyi- 
da  bo‘ladi.
—  Sizga  achinam an,  Namoz  aka.
—  Voy  tentagim -ey,  m enga  nega  achinasan? 
O stim da  u ch q u r  otim ,  qo‘lim da  qilich,  yonim da 
su y u k li  xotinim !  Men  e rk in   qushm an-ku,  jonim . 
E rkim   o‘zim da.  Demak,  men  bu   dunyodagi  eng 
b a x tli  kishim an.  U ndan  ko‘ra   erk-u  huquqi  topta- 
lib,  n a jo t  yo‘lini  topolm ay,  in g rab   yotgan  m inglab 
y o 'q silla rn in g   ta q d irig a   a ch in ay lik ,  o‘sh ala rg a  
y ig 'lay lik .  Yo‘q,  sh irin im ,  m en  oz  bo‘lsa  ham   ozod- 
lik  n a sh ’asini  to tib   ko‘rdim .  Men  uchun  y ig ‘lama 
endi,  kelishdikm i?
—  Kelishdik!
N asiba  sak rab   tu rib ,  Namoz  ak asin in g   qo‘lidan 
to rtd i.  Shundoqqina  yonginalarida  kigiz  u stid a 
tu rg a n   ik k i  to ‘pponchani  olib,  qam ishlar  orasidan 
k etg an   yolg‘izoyoq  yo‘l  orqali  boshqa  b ir  maydon- 
chaga  o ‘td ila r.  T urm ush  q u rg an larid an   buyon, 
im koniyat  tu g ‘ildi  deguncha,  goh  m iltiq dan ,  goh 
to 'p p o n c h a d a n   b e lg ila n g an   m o‘lja lg a   o ‘q  uzib 
m ashq  qilishadi.  N asiba  yaxshigina  m ergan  bo‘lib 
qolgan.  H a tto   u  ot  choptirib  k e ta tu rib   ham  aniq 
m o‘ljalg a  ola  oladi.  Y erda  tu rg a n id a   osmonda 
uchib  borayotgan  qushni  bemalol  u rib   tu sh irav era- 
di.
—  Ot!  —  dedi  Namoz  qo'lidagi  m axsus  tayyor- 
langan  v a  o ‘q  o tilav erg an id an   ilm a-teshik  bo‘lib 
ketg an  la tta   tu g u n ch an i  ko‘kka  ir g ‘itib .  —  Tez 
boT,  ot!
139

N asiba  g arch i  tu g u n c h a   yerga  tu sh g u n ch a   tep- 
k in i  uch  bora  bosgan  bo ‘Isa  ham   b ir  m a rta   tegiza 
oldi,  xolos.
—  Shoshilib  qoldim.
—  Shoshm aslik  kerak,  —  t a ’kidladi  Namoz,  — 
shoshsang  m o‘ljaln i  to ‘g ‘r i  ololm aysan.  Im illasang, 
yana b ir balo,  unda  raq ib in g   seni  otib  qo‘yadi.  Kim 
b ir  daqiqa  kechiksa,  o ‘sha  y u tq izad i.  B izning 
ish im iz  a n a   sh u n d a y ,  jo n im . 
E n g   m u h im i, 
sovuqqon  bo‘lish  kerak.  Senga  o ‘xshab,  hayajonga 
berilib,  o‘zim ni  yo‘qotib  qo‘ygan  p ay tlarim   ham  
k o ‘p  bo ‘lg an .  0 ‘sh an d a  y ax sh i  im k o n iy a tla rn i 
qo‘ldan boy berib qo‘ygan m an ...  Qani  tay y o rlan ,  ot! 
B arakalla,  bu  gal  zo‘rsan!
Qosh  qorayguncha  q am ish zo rlar  o rtid an   o ‘q 
to v u sh lari,  er-u  x o tin n in g   qiyqirib  kulgan b ax tiy o r 
ovozlari  eshitilib   tu rd i.
I V   b  o b
S H A Y T O N   ¥ 0 * 1 0 A N   OZD IR GA N  YIGI T
Q o ro n g ‘i  tu sh ish i  bilan  o‘nb o sh ilar  b irin -k etin  
qarorgohga  kelib,  Namoz  bilan  ko‘rish ib   bo ‘lgach, 
o vqatlanishga  o‘tir a   boshladilar.  K echki  taom dan 
so‘ng  Namoz  jo ‘ra la rid a n   ajralib   om onat  q u rilg an  
q a m ish k ap ag a  o‘td i.  O d atd a  u  o ‘n b o sh ila rin i 
yolg‘iz  qabul  qiladi,  o ralarid a  bo‘lgan  su h b atn i 
ko‘pincha  boshqa  o‘nboshilaridan  s ir  tu ta d i.
—  Qobilni  chaqir,  —  dedi  Namoz  u n in g   buy- 
ru g ‘iga  m ahtal  bo‘lib  tu rg a n   K enja  Qoraga.
Xiyol  o ‘tm ay   qam ishkapaga  y igirm a  sakkiz- 
o ‘ttiz   yoshlardagi  o‘r ta   bo‘y,  xipcha  bel,  h a ra k at- 
la ri  chaqqon  Qobil  k irib   keldi.
—  Obbo  Namozboy-ey,  y a ra la r  tu z alay   deb 
qoldim i  ax ir?  —  qam ish  to ‘shalgan  y erg a  o‘tira- 
yotib  so‘rad i  o‘nboshi.
—  X udoga  sh u k u r,  —  neg ad ir  to ‘satd a n   qovoq-
140

la rin i  uyib  oldi  Namoz,  —  xo ‘sh,  qaysi  y u rtla rd a , 
qaysi  m uzo fo tlard a  bo ‘ldingiz,  g a p irin g   Qobil  aka.
—  Shu  Payshanba,  Ju m ab o zo r ta ra fla rd a ,  o ‘zin- 
giz  ay tg an   jo y lard a  bo ‘ldim .  —  A xborot  berdi 
o ‘nboshi.
—  O dam larning  k ay fiy ati  qalay?
—  H am m asi  sizni,  y ig itla rin g izn i  duo  qilyapti, 
Namozboy.
—  E,  bu   eski  gap-ku,  Qobil  aka.
—  Y angisi  shuki,  jum abozorlik  o‘n  uch  y ig it 
ag ar  ot  bilan  qurol  bersak  bizga  qo‘shilishm oqchi.
—  Q urol...  —  g ‘ijin ib   qo‘ydi  Namoz,  —  ham ­
m asiga  qurol  kerak ,  o t  k e ra k ...  P an sh ax a  bilan 
u rish ib   bo‘lm aydi,  bu n i  o‘zimiz  ham  bilam iz.
—  Y ana  b ir  gap  sh u k i,  bozor  ku n i  ja rc h i  yollab 
sizn in g   nom ingizdan  ja r  ch aq irtird im .
—  J a r   ch aq irtird im ?  —  o‘tirg a n   o ‘rn id a  bir 
qo‘zg ‘olib  q o 'y d i  Namoz.
—  H a,  sh u n d ay   qildim ,  —  davom  e td i  Qobil 
o ‘nboshi,  —  «Hokim-u  to ‘ra la rn in g   b etiga  tu p u- 
rin g ,  boy-u  sav d o g arlar  oldida  qaddingizni  g ‘oz  tu- 
tin g ,  u la rg a   egilm ang!  O rq an g izd a  qaso sk o r 
N am ozboyning  y ig itla ri  tu rib d i» ,  degan  gaplarni 
a y ttird im .
—  K eyin  nim a  bo‘ldi?  —  o ‘yga  tolib  so‘rad i 
Namoz.
—  Keyin  To‘raboqqoldan  to rtib   olingan  b ir  xur- 
ju n   kum ush  ta n g a n i bozorchilar  o‘rta s ig a   sochtirib 
yubordim .  K eyin...
—  X o‘sh,  keyin-chi?
—  Keyin  m ingboshining  y ig itla ri  bilan  otishm a 
bo‘ldi?!
—  O tishm a  bo ‘ldi.
—  H a,  o tishm a b o 'ld i.  Q attiq  o tish d ik .  R avshan, 
Zamon  degan  y ig itlarim d an   judo  bo‘ld im ...  Siz 
u la rn i  yaxsh i  bilard in g iz.
—  Bola-chaqasi  b o r  edi  b ech o ralarn ing ,  — 
y u rak -b ag ‘r i  ezilib  dedi  Namoz.
—  D afn  etganim izdan  keyin  h a r  b irin in g   uyiga 
b ir  hovuchdan  tilla   ta n g a   b erd irib   yubordim .
141

—  Y ax sh i  q ilib siz .  A y tin g -c h i, 
o‘nboshi, 
odam lar  bizning  orqam izdan  ergasharm ikan?
—  H ozir  ergashm as  deb  qo‘rqam an.
—  Nega  bunday  deb  o‘ylaysiz?
—  E rkak  zoti  borki,  ho zir  ham m asi  dalada. 
E kin -tik in i  bilan  m ashg‘u l  u lar.
—  K uzga  borib-chi?  K uzda  ko ‘ta rila rm ik in  
xalq?
—  Xudo  xohlasa...
—  R ah m at  sizga,  bo‘shsiz,  dam ingizni  oling.
N am ozning  yoniga  b irin -k etin   Esergep  bilan
Sherniyoz  kirish d i:  kiyim -boshlari  b ir  ahvolda, 
soch-soqollari  o‘sib  y u zlari  tan ib   bo‘lm as  b ir  qiyo- 
fad a,  o‘zlari  ham  xiyla  charchagan,  h o rg ‘in   ko‘ri- 
nish ard i.  Namoz  shoshilib  o‘rn id a n   tu rib   garchi 
xiyol  a w a l  ko‘rish ib   hol-ahvol  so ‘rashib  olgan 
bo‘lsa-da,  yana  u la rn i  galm a-gal  b ag ‘rig a   bosib, 
yelkalarini  uzoq  siladi.  N am ozboyning  to p sh irig ‘i 
bilan  bu  ikki  ajralm as  do‘s t  M ari  degan  sh ah arg a 
ah altak a  uch q u r  o tla r  x arid   qilish  uchun  ketish- 
gandi,  hozirgina  o ‘sha  yoqdan  qaytib  kelishdi  u lar.
—  X o‘sh,  qozoq  do‘stim ,  g a p ir  endi!  —  dedi 
Namoz  qam ish  u stig a   cho‘kib.
—  0 ‘sbi  o‘zing  aytqankim i  qildiq,  —  so‘z  bosh­
ladi  Esergep  m am nun  b ir  qiyofada.  —  K im da 
uch q u r  a t  b a rlig ‘ini  esh itsak ,  a x ta rib   tabib  sav- 
dasini  qildik.  P ay g alard a  chapdiq,  b irin c h liq ti 
a lg ‘an  a tla rg 'a   ta la sh ib -ta rtish ib   o‘tirm a y   iyesi 
so‘ra g ‘an  puldi  beraberdiq,  shu y tib  tu lp a rla rd a  
qo‘lg ‘a  k iritav erd iq .
—  Ja m i  qancha  ot  k e ltird in g izla r?   —  qiziqsinib 
so‘rad i  Namoz.
—  Jiy irm a   chaqti.
—  0 ‘zim iz  m ingan  bilan  yigirm a  ik k ita ,  — 
gapga  qo‘sh ild i  Sherniyoz,  —  Namoz  ak a,  b u la r  ot 
emas,  lochin!  Qanot  chiqarib  uchm asa  odam  emas- 
man.
—  M irza  H am idning dodini b e ra r ekanm iz-da! — 
xu rsan d   bo‘lib  ketd i  Namoz,  —  lekin  boplabsizlar, 
b a ra k a lla   a z a m a tla r...  X o ‘sh ,  o ‘sh a   y o q lard a 
odam larning  k ay fiy ati  qalay?
142

—  Biz  b arib  tu sh q an   o ‘sbi  M arida  te m irjo ‘lchi- 
la r  m in an   kazak   a sk a rd a r  o ‘rta s in d a   a tish p a  
bo‘lg ‘an,  —  axborot  berdi  Esergep,  —  ko‘p  qon 
to ‘kulgen  k o ‘ru n a t,  an  so‘ng  te m irjo ‘lc h ila rg ‘a 
k asib lar  qo‘s h u lg ‘a n ...  T ash q an ttin   a sk ar  barib 
kupin  q ilich tin   o ‘tq a zg a n ...  lekin  u  ta ra fd a rd a-d a  
q asask ar  jig itla r  bash  ko‘ta ra ja tq a n   em ish...
—  R ost  aytayapsanm i?
—  K arvon  saro y lard a  duv-duv  gap,  —  su h b atg a 
qo‘sh ild i  horib -ch arch ab   tu rg a n   Sherniyoz,  — 
h a tto   sizning  ovozangiz  o‘sha  ta ra fla rg a   ham  borib 
yetibdi.
—  Yo‘g ‘-e!
—  Qasam  ichardim -u,  lekin  u rish ib   berasiz-da.
—  R ah m at  sizlarg a,  d o 'stla rim ,  —  shu  paytda 
N am ozning  k ay fiy ati  ko‘ta rilib ,  qu lfi  dili  ochilib 
ketg an  edi.  —  K eltirg an   yaxshi  o tlarin g iz  uchun 
ham ,  x u sh x ab arlarin g iz  uchun  ham   m ingdan-m ing 
ra h m a t  s iz la rg a . 
E n d i  b o rib   dam   o lin g la r. 
G aplashadigan  g ap lar  ko‘p,  fu r s a t  topib  gaplashib 
olarm iz...
N av b ati  y etib   N am ozning  h u z u rig a   N azar- 
m atvey  k ird i.  T ab iatan   quvnoq,  serg ap ,  hech 
qachon  hech  n a rsan i  ta sh v ish in i  qilm aydigan  oq 
ko‘ngil  N azar  M atveyevichni  do‘stla ri  goho  qisqa- 
g in a  qilib  
«N azarm atv ey »  
deb  c h a q irish a d i. 
B olaligidan  buyon  o ‘zbeklar  o rasid a  yashab,  o‘zbek 
tili  u rf-o d atin i  yaxshigina  bilib  olgan  oq-sariq 
yuzli,  ko‘k  k o ‘z,  m allasoch  bu  y ig it  Namoz  yigit- 
larid ek   o‘zbekcha  chopon  kiyib,  boshiga  ko‘k  par- 
chadan  ixcham   salla  o ‘rab   olganda  ask ar  yigitdan 
ko ‘ra   ko‘proq  u  m ullavachchalarga  ham   o‘xshab 
k e ta r  edi.  N am ozning  y ig itla ri  b ir-b irla ri  bilan 
hazilkash,  ko‘ngli  yaqin  o‘rto q   bo‘lib  ketishgan. 
B ir-b irlarig a  laqab  qo‘yib,  goho  ask iy alar  aytisha- 
di,  qiziqchiliklar  qilishadi.
A sk iy ab o sh lard an   b iri  so ‘z  o ‘y in ig a  berilib  
ketib,  N azar  M atveyevichni  «N azar  mullo»  deb 
yubordi.  Shu-shu  boTdi-yu,  o ‘rto q la ri  goho  uni 
N azar  m ullo,  goho  N azarm at  deb  chaqiradigan 
boTishdi.  N azarm atvey  h ozir  o try adn in g  joni-dili
143

bo‘lib  qolgan  qurol  to p ish ,  o ‘q-dori  tay y o r lash, 
yangi  kelgan  y ig itch alarg a  o t  m inish,  m iltiq  otish- 
ni  o‘rg a tish   unin g   bo‘ynida,  usiz  shu  kecha-kun­
duzda Namoz  hech  n arsa qilolm agan b o 'la rd i.  Unga 
q a ttiq   suyanib  qolgan.  N azarm atvey  N am ozning 
h u zu rig a  boshini  quyi  solib,  g ‘am gin  b ir  ahvolda 
k ird i  —  Suren  D adayanning  o 'lim i  u n in g   qaddini 
bukib  qo‘ygan  edi.
—  E sh itd im ,  —  dedi  Namoz  do‘s tin i  q arsh ilash  
uchun  o‘rn id an   tu ra rk a n ,  —  ham m asini  eshitdim , 
ajoyib  y ig it  edi,  lekin  nachora,  do'stim !
—  Q o'lim da  jon  berdi,  —  Namoz  ko‘rsa tg a n  
joyga  o‘tiray o tib   gap  boshladi  N azarm atvey.  — 
Bechora  jo n i  chiqib  boryapti-yu,  «agar  senga  nasib 
qilib,  m ening  onaginam ni  topa  olsang,  oyoqlarini 
o ‘pib qo‘ygin»,  deydi-ya!  E singdam i,  Ivanboynikida 
yurganim izda  daryo  bo‘ylarid a  qanaqangi  m ungli 
a sh u lalar  ay tib   b erard i  bizg a...
—  H am m asi  esim da,  —  xo‘rsin d i  Namoz.
—  E singdam i,  baliq  tu tib   o ‘tirg a n   paytim izda 
qilgan  qasam yodim iz?  T irik   bo‘lsak,  shu  uch  yetim  
ham isha  birgam iz,  o ‘lsak  b ir-b irim izn i  ko'm am iz, 
deb  qasam yod  ichgandik...
—  Qo‘y,  y ig ‘lama  do‘stim ,  —  beto q at  bo‘lib 
o‘rn id an  tu rib   ketd i  Namoz.  —  U ndan  ko‘ra   menga 
ta fsilo tin i gapirib ber,  a x ir S u ren  d a rro v  o ‘zin i o ‘q- 
qa oldirib qo‘yadigan lan d o v u rlard an  emas edi-ku!
—  G apiram an,  ham m asini  gapiram an,  —  boshi­
ni  alam   bilan   chayqab,  xo ‘rsin a-x o ‘rsin a   davom 
etd i  N azarm atvey,  —  to p sh irig ‘in g g a  binoan  biz 
a w a l   kazak   a s k a rla r  k a z a rm a sin i  sin ch ik lab  
0
‘rg an d ik ,  o ‘ttiz   soldat,  ikki  o fitse r to ‘ra  bo r ekan. 
Q urol-yaroqlar  saqlanayotgan  ombor  kazarm aning 
chap  biqinida  ekanligini  aniqladik.  H ujum   qilsak 
b arib ir  k azak lar bizni  qirib  tash lay d i,  o ‘ylay-o‘ylay 
ox iri  Suren  ikkim iz  b ir  qaro rg a  k eld ik ...  O tryadni 
uch  o‘nlikka  bo‘ldik.  B irinchi  o ‘nlik  kazarm aga 
hu ju m   qilib,  d arro v   orqasiga  chekinadi,  izzat-n afsi 
haqo ratlan g an   kazak lar  u la rn i  quvlashga  tu sh ad i, 
p istirm ad a  yotgan  ikkinchi  o ‘n lik   k azak lar  o rtid an  
chiqib  orqaga  q ay tish larig a  im kon  berm ay  tu ra d i.
144

X uddi  shu  p aytda  men  o ‘zim ning  o‘ngligim   bilan 
yashin  tezlig id a  kazarm aga  bo stirib   kiram an-u 
om bordagi  m iltiq larn i  olib  chiqib  k etam an ...
—  Lekin  re ja la rin g   chakki  bo‘lm agan  ekan!  — 
ta n   berib  dedi  Namoz.
—  N a tija si  ham   soz  bo‘ldi,  —  davom   etdi  N azar 
m ullo.  —  Y igirm a  to ‘r t   m iltiq ,  uch  m ing  dona  o ‘q 
olib  chiqib  k etd im ...  lekin,  d o ‘stg in am d an   judo 
bo‘ldim ,  Namozboy,  bolalikdan b irg a o 'sg an   edim  u 
bilan.
—  Ilojingiz  qancha,  jan g   qurbonsiz  bo‘lmaydi 
d ey d ilar...
—  U kam dek  bo‘lib  qolgan  edi,  —  yana  alam 
bilan  bosh  chayqadi  N azarm atvey,  —  eng  yomoni 
men  yana  yetim cha  bo‘lib  qoldim,  Namozboy.
0 ‘nboshilar  k eltiray o tg an   x a b arlar  N am ozning 
goh  qalbini  tir n a r,  goh  dilin i  y ay ratib   yu b o rar  edi. 
K enja  Qora  ham m asidan  ham   xun uk   x ab ar  keltir- 
d i:  Z iyovuddin  b eg lig id a   h a ra k a t  q ila y o tg a n
o ‘nboshi  A rslonqul  boy-u  b ad av latlard an   to rtib  
olingan  boy lik larn i  u la rn i  haqiqiy  egasi  mazlum- 
larg a  ta rq a tis h   o 'rn ig a   allaq ay erlarg a b e rk itib   y u r­
gan  emish!  N ahotki,  Namoz  nom idan  u   talonchilik 
qilayotgan  bo‘Isa!  D ah sh atk u   bu!  Namoz  va  uning 
qasoskor  y ig itla rin in g   nom ini  yomonga  chiqarish, 
el  o 'rta s id a   o b ro 'y in i  to 'k is h   uch u n   ataylab  qila- 
y otganm ikan  yoki  ta b ia tid a   pulga,  boylikka  o'chlik 
borm ikin  bu  qaysar  y ig itn in g ?  U nisi  ham ,  bunisi 
ham  b o 'lish i  m um kin,  ha,  bu q o 'rs  y ig itd an   ham m a 
n a rsan i  k u tish   m um k in ...  Lekin  nim a  b o'lganda 
ham   bun in g   oldini  olmoq  d ark o r.  «It  em gan,  — 
qam ishkapada  beto q at  y u ra  boshladi  Namoz,  — 
haydaym an,  yo‘q,  yaxshisi  ko'pchilik  oldida  otib 
tashlaym an  uni!  Toki  boshqalarga  saboq  bo'lsin, 
to k i  boshqalar  bu   yo'lga  qadam   bosmasin!»
Namoz  кара  ichidan  zan jirin i  uzgan  sherdek  b ir 
v a jo h a td a  
o tilib  
ch iq d i. 
G 'a z a b la n g a n d a  

qo‘rq in ch li  b ir  qiyofada  k o 'rin a rd i.  Buni  y ig itla r 
yaxshi  bilishadi.  H am m alari  g u r  etib  o 'rin la rid a n  
tu rib   y u ra k la rin i  hovuchlaganlaricha  boshlarini 
so lin tirib   jim   tu rish a rd i.

Download 109.17 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   9   10   11   12   13   14   15   16   ...   38




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling