J a h o n w 2 sargitzasht a d a b iy o t I


Download 109.17 Kb.
Pdf ko'rish
bet16/38
Sana02.12.2017
Hajmi109.17 Kb.
1   ...   12   13   14   15   16   17   18   19   ...   38

165

ga  qo‘shilib  oldi.  0 ‘shandan  buyon  un i  o‘t   balosi- 
dan,  suv  balosidan  eh tiy o t  qilib  y u rib d i...
O dinabibining  o‘g ‘irlan ish i  u n i  ham   o‘y lan tirib  
qo‘ydi.  Qiziq,  nega  bunday  qilishdi  ekan?  Yoki 
m usulm on  qizining  g ‘ay ri  dinga  erga  teg ish in i 
x o h lam ag an lari  u chun  sh u n d ay   q ilish dim ik an ? 
Yo‘g ‘e,  hali  bu  gap  unchalik  ovoza  bo‘lgani  yo‘q- 
ku ,  qayoqdan  ham   d a rro v   e s h itis h a   q o lard i? 
Ehtim ol,  Namozni  qo‘lga  tu sh irish   uchun  shuncha- 
ki  b ir  tu zo q d ir  bu?  H a,  xu d d i  shunday,  tu zo q  bu!.. 
Lekin  nim a  bo‘lganda  ham  Namoz  bu  ta ra fla rg a  
kelm asligi  kerak  edi.  O dinabibini  a x ta rib   top ish n i, 
o‘g ‘rin i  ushlab  jazolashni  N azargam i,  Qobilgami 
to p sh irg an i  m a’qul  edi.  Qiziq,  nega ham m a narsag a 
aqli  yetadigan  hushyor  Namoz  bu  ko‘mma  tuzoqni 
payqam adi  ekan?
—  N azar  M atveyevich,  azizim ,  nega  indam ay- 
san? —  so 'rad i  Namoz,  —  yo  uxlab  qoldingm i?
N azarm atveyning  boshi  egilib  naq  eg arn in g  
qoshiga  tegay  deb  borayotgan  edi,  b ir  seskanib 
tushdi:
—  0 ‘ylayapm an.
—  N im ani  o‘ylayapsan?
—  U ni  a x tarib   top ish n i  o ‘nboshilaringdan  biri- 
ga  buy u rsan g  yaxshi  bo‘lard i.  A x ir  seni  tuzoqqa 
yaqinroq  k eltirish   uchun  don  sepayotganlari  aniq- 
rav sh an -k u ?  A g a r,  xudo  k o ‘rs a tm a s in ,  qo ‘lga 
tu sh ib   qolgudek  bo‘lsang  b u tu n   ishim iz  rasvo 
bo‘ladi-ya!  Ikki  yuz  y ig itn i  o tla n tirish ,  qurollan- 
tirish   o‘zi  bo‘lm adi,  b uni  yaxshi  bilasan.  K uzga 
borib  qo‘zg ‘olon  k o'tarm oqchi  edik.  To‘x ta ,  yo‘q, 
y u rav er,  qiziq,  b ir  fik r  keldi  boshim ga.  Qo‘z g ‘olon 
ko‘tarm oqchi  bo‘lganim izdan  guberniya  politsiyasi 
xabar  topib  seni  k a tta   ishdan  chalg‘itish   uchun 
shunday  qilishgan  bo‘lm asin?
—  Bu  ish d a  p o litsiy a n in g   qo ‘li  b o r  deb 
o ‘ylaysanm i?
—  Bu  b ir  tax m in ,  xolos.
—  T axm iningda  jon  bor,  do ‘stim .  Lekin  nim a 
bo‘lganda ham  orqaga q aytish yo‘q endi.  B ilasanm i, 
bu  yerda  m ening  oilam ning,  q a rin d o sh -u ru g ‘larim -
166

nin g  sh a’ni,  n afso n iy ati  hal  bo‘lay ap ti.  0 ‘z  qayni- 
sin g lim n i  q u tq a ra   olm asam   n im a  deg an   odam  
bo‘ldim  men.  K ish ilar Namoz qo‘rqoq ekan, o ‘zi kel- 
g ani qo‘rqib,  uyalm ay-netm ay o ‘nboshisini yuborib- 
d i  deyishm aydim i!  Yo‘q,  azizim ,  men  o‘z  sh a ’nim  
u chun o ‘zim k u rash ish im  kerak! U ndan keyin bordi- 
yu m en yuborgan o ‘nboshi qo‘lga tu sh ib  qolsa, yigit- 
larim   Namoz  o ‘z  boshiga  tu sh g an   falo k atd an   qutu- 
lish uchun boshqalarni qurbon qildi deyishm aydim i? 
Deyishadi!  A na un dan  keyin  men  nim a degan odam 
bo ‘lam an.  Nomim  qo‘rqoqqa  chiqadi.  Qo‘rqoqning 
o rtid a n  hech kim  ergashm aydi, bu ni unu tm a.
—  Namoz,  o‘lardek  qiziqqonsan-da.
—  U nday  dem a,  azizim .
—  Senga  ham   hech  tu sh u n ib   bo‘lm aydi  o‘zi.  Bir 
p ayt  ju d a  aqlli,  tad b irk o r  bo‘lib  qolasan.  B ir  payt 
q arab san k i,  xud d i  yosh  boladek  o ‘zingni  o ‘tga- 
cho‘qqa  u rav erasan .  A x ir,  o'ylab  ko‘rgin!
—  0 ‘ylaydigan  joyi  yo‘q!  —  qarorim   q a t’iy, 
degandek  keskin  b ir  ohangda  dedi  Namoz,  —  u lar 
m eni 
y a k k am a-y ak k a 
ja n g g a  
c h a q irish y a p ti. 
Qochgan  nomard!
N azarm atvey  bosh  chayqab  o‘zicha  b ir  kulib 
qo‘ydi:
—  B ilasanm i,  bunday  pay td a  o‘zbeklar  nim a 
deydi?
—  Bilm aym an.
—  H o‘kizdek  qay sar  ekansan,  deyishadi.
Namoz  ham   yengilgina  kulib  oldi:
—  B ilasanm i,  o ‘zbekda  boshqa  b ir  gap  ham   bor.
—  A yt.
—  Beobro*  yashagandan  o ‘lganing  yaxshi,  deyi­
shadi.  Shunday,  N azarm atvey,  hozir  to ‘ppa-to‘g ‘ri 
D ahbedga  boram iz.
N azarm atvey  shoshilib  o tin in g   boshini  to rtib , 
ham suhbatiga  o 'g irild i:
—  Dahbedga?!
—  Ha.  D ahbedga  ketyapm iz,  azizim .  Bilam an. 
Jarq ish lo q d a  ham ,  D ahbedda  ham   hozir  a sk ar  bor. 
P istirm ad a   yotib bizni  sabrsizlik bilan  k u tish y a p ti. 
Lekin  biz  Dahbedga  bomdod  nam ozi  pay tid a  kirib
167

boram iz.  Men  b ir  re ja n i  p u x talab   kelyapm an. 
A ytaym i?
Dahbeddagi  m asjidga  y u rtn in g   qoq  o ‘rta sid a g i 
qadam jo  b o 'lg ani  u chun  b a ’zan  olis-olislardan  ham  
o tliq   nam ozxonlar  kelib  tu rish a d i.  Demak,  to n g  
p ay tid a  bu  a tro fla rd a   yakka-yolg‘iz  o tliq la rn in g  
paydo  bo‘lishi  ko ‘pam   sh u b h a^'tu g ^irm ay d i.  Faqat 
o tliq la r boshlariga oq salla,  eg n ilarig a m alla chopon 
kiyib  kam  deganda  qishloq  m asjid in in g   m u tav allisi 
d arajasid a  kiyinib  o lish lari  s h a rt.  Toki  ko ‘rg an  
odam  q arsh i  qishloq  ta ra fd a n   nam ozi  bom dodni 
o ‘qishga kelayotgan  m ullolar deb o‘ylasin.  Bu  p a y t­
da k ap itan  O leynikovning o tliq  a sk a rla ri dong qotib 
u x lab   y o tg a n ,  y u r t  ho k im i  M irza  H a m id n in g  
n a v k arlari  x izm atga  kelm agan  bo ‘ladi.  M utavalli 
libosidagi  ik k i  otliq   hokim ning  darvozasi  a tro fid a  
k im n in g d ir  nam ozga  c h iq ish in i  k u tib   u   yon-bu 
yonga yu rib   tu rg a n  bo‘ladi.  H okim   darvozaning b ir 
qanotini qiya ochib  «bismillo»  deya ko‘chaga qadam  
bosishi  bilan  ikkovi  ten g d an   to ‘pponcha  o‘qtalib  
«ovozingni  chiqarm a»,  til  to rtm ay   o‘lasan  deydi...
Namoz  gap in i  tu g a tib ,  jo ‘ra sig a   yuzlandi:
—  X o‘sh,  bu  re ja   qalay?
—  Xudo  o‘zi  seni  re j a la r  tu z ish g a   y a ra tg an  
ekan,  —  zavq  bilan   dedi  N azarm atvey,  —  dem ak, 
biz  ham   M irza  H am idni  o ‘g ‘irlab   ketarkanm iz-da?
—  U ni  uyida  so‘roq  qilib  bo‘lm aydi,  —  tu - 
sh u n tird i  Namoz,  —  shovqin  k o ‘ta rib   boshim izni 
b ir  baloga  g irifto r  qilish i  m um kin.  U ni  so‘roq  qil- 
m aguncha q allig 'in g n in g  ta q d irin i  aniqlab bo‘lmay- 
di.  Otdan  tu s h ,  kiyim larim izni  a lm a sh tirib   olaylik, 
soqoling  ham   x u rju n dam i?
V I I I   b o b  
Y U R T   H O K I M I   Q A S A M   IC H A D I
E r ta la b   M ixail  to ‘ra   jan o b lari  tu n d a   olingan 
ju d a   m uhim   x ab arn i  aytib  bo‘lis  hokim ini  xu rsan d  
qilish  va  xudo  xohlasa,  N am ozning  b u g u n -erta
168

qo‘lga  ham   tu sh ajak lig in i  b ash o rat  qilish  uchun 
kelib,  M irza  H am idni  uyidan  topm adi.  Tong  p al­
lasida  yuz  berg an   voqeaning  sal-pal  guvohi bo‘lgan 
nam ozxon qo‘sh n ilar:  «Sahar m ardonda ik k i eshon- 
bachcha  kelib  hokim   jan o b larin i  o tga  m indirib 
k etish d i,  —  deya  axborot  b erd ilar,  —  ehtim olkim , 
ul*  janobni  qovun  sayliga  olib  k etg an   bo‘lsalar. 
K echa  oqshom  shu  xu su sd a  m aslah at  qilayotgan 
ed ilar...»
—  Tavba!  —  dedi  m irshabxona  no ziri  hayron 
bo‘lib,  —  qovun  sayliga  ham   shunaqa b a rv a q t bori- 
sh arm ik an ?  K echasi  ham   sayil,  kun d u zi  ham   sayil, 
to n g  otardayam   sayil!  N am ozni  quvish  menga-yu, 
m aish ati  sen larg a  ekan-da,  o‘rg ild im   o ‘sha sendaqa 
m aish atp arastlard an !
M ixail  to ‘ra   tavb a  deb,  yoqa  ushlab  tu rg a n   b ir 
pay td a,  boTis  hokim i  ham   N am ozning  o tig a  min- 
g ashib  tav b a  u stig a   tavba  ay tib   borm oqda  ed i... 
B eshafqat  ta q d irn in g   q altis  o ‘y in larid an   bu   gal  u 
ju d a  x afa  bo‘lib  ketd i.  N ahotki,  o ‘zini  eh tiy o t  qi­
lish  uchun  ham m a  ch o ralarn i  ko‘rib,  tu n -u   kun 
hush y o r  bo Tib  tu rg a n   b ir  p aytda  ham   Namoz  un i 
m ana sh u n d ay  ahmoq qilib k eta bersa!  Bu  qaroqchi- 
n in g   d a stid a n   dod  deb  endi  qayoqqa  b o rsa 
bo T ar kin?  Shuncha  sh o n i-sh u h ra ti  bilan   guberna- 
to r  jan o b la ri  eplay  olm asa,  q anchadan-qancha 
m ingboshilar  n a v k arlari  bilan  oldiga  tu sh ib   qochib 
y u rsa,  bu  Nam ozm i  yoki  xudoning  o ‘zi  yuborgan 
baloyi  ofatm i!  «Eh,  p arv ard ig o ri  o lam ,— yigTagu- 
dek  b ir  ahvolda  o ‘ylab  b o rard i  M irza  H am id, — b ir 
bandayi  m o‘m inga  o ‘zing  hokim lik  m ansabini  ato 
qilib,  yana  fu q aro   oldida  sh arm an d asin i  chiqara 
b erasanm i...»
M irza  H am id  y a ra tg an g a   tavallo  qilib,  unsiz, 
ko‘z  yoshsiz  yigTab  b o rard i.  U ning  haqo ratlan g an  
qalbi  ju n b ish g a  kelgan,  v u ju d i  o‘t   bo Tib  yonar, 
alam -iztirob  tom ogT ni  xippa  bo ‘g ‘ib  olgan  edi. 
«Nega  un i  o ‘sha  ot  o‘g ‘ris i  deb  qoTini  orqasiga 
bogTagan  kunim   otib tashlam adim ! A x ir kazzoblik- 
da  ayblanib  turu v di-k u !  Q u d ratli H am dam boy unga 
d a ’vo g ar  ed ik u ,  qozi-yu  m irshab  m ening  ta ra fim d a
169

ediku! — o‘y lard i  M irza  H am id, — nega  endi  bugun 
ertalab   dod  solm adim ,  yo‘q,  dodlasam   otib  ta sh lar- 
di,  ey  xudo,  bem ahal  o 'lim d a n   o ‘zing  saqla. 
H a zra ti  B ahovuddin  p irim ga  y e tti  ta n g a   atadim . 
Bu  gal  ham   jonim   omon  qolsa,  Ismoil  B uxoriyning 
q ab rlarig a  borib  ziy o rat  qilurm en,  qo‘y  so ‘ydirib , 
bu  h a zratn in g   a rv o h larin i  x u shnud  etu rm en ...»
Namoz  otn in g   boshini  to rtib :
—  Tush!  —  deb  bu y u rd i  orqasida  m o‘min-qobil 
bo ‘lib  borayotgan  hokim ga.  «N ahotki,  m eni  shu 
yerda  otishsa!  —  o‘yladi  M irza  H am id,  —  chalajon 
qilib  daryoga  tash lab   yuborishsa-ya...  e  xudo­
yim ...»
—  Namozbek!
—  Bek  dema  meni!
—  Yo‘q,  yo‘q!  Siz  beksiz,  xudo  xohlasa  sizni bek 
qilib  ko‘taram iz!
—  Meni-ya!
—  H a-ha.  Siz  odil-u  adolatlisiz.  K am ina b ir  u m r 
x iz m a tin g iz d a  
b o ‘lu rm en . 
O tin g iz n i 
boqay, 
ko‘changizni  su puray.  Namozbek,  m eni  otmang! 
Sizni  inshoollo,  bek  qilib  ko‘ta ru rm iz .
170

—  T u r  o‘rn in g d a n ,  men  qotil  emasman!
—  H a-ha,  xudo  xohlasa  siz  qotil  em assiz,  siz 
xaloskorsiz!  B uyuring,  Namozbek!  N im a  buyursan- 
giz  bajo  qilurm en.
M irza  H am id  shoshilib  o‘rn id an   tu rd i.  Behad 
qo‘rqib  ketg an id an   chiroyli,  serg o‘s h t  yuzidan  qon 
qochib  oppoq  oqarib  ketg an .  H ayajonining  zo‘rid an  
k o ‘k si  te m irc h in in g   dam idek  k o ‘ta rilib -tu s h ib  
tu rib d i.
—  O dinabibi  qayerda?  —  so‘rad i  Namoz.
—  0 ‘zim  ham   shunday  bo‘la r  deb  o ‘ylagandim .
—  N im ani  o‘ylaganding?  El-u  u lu sn i  pashsha- 
cha  bilm aym an,  xohlasam   tu h m a t  qilib  hibsga  ola- 
m an ,  x o h lasam   q iz in i  o ‘g ‘irla b   s h a ’n in i  bul- 
g ‘aym an,  deb  o ‘ylaganm iding?  X ohlasam   soliqni 
k o ‘p ay tirib ,  odam larning  te risin i  shilib  olavera- 
m an,  deb  o‘ylaganm iding?  —  Namoz  kechadan 
buyon  g ‘azab in i  ich ig a  y u tib   kelay o tg an   edi. 
V ujudida  boshlangan  kuchli  qo‘zg ‘olishni  tiyolm ay 
shu  p aytda  ta n i  lovillab  yonib  ketganday  bo‘ldi. 
Y uzlari  q izg‘ish bo‘rtib ,  ko‘zlarig a qon  quyilib  kela 
boshladi.  Q altirab  tu rg a n   M irza  H am idni  yoqasi 
aralash   bo‘g ‘ib  oldi,  —  gapir!
—  N afas,  nafasim   chiqm ayapti,  —  en tik ib   dedi 
y u rt  hokim i.
—  Bo‘g ‘ib  tashlaym an  hozir.
—  Bek!
—  A y t,  qayerga  b e rk itd in g  bechora  qizni?  Mana 
bo‘sh atd im ,  g a p ir  endi.
—  B ari  b ir,  ishonm aysiz,  bek.
—  Sen  hech  qachon  ro st  gapirganm isan  o‘zi?
—  Namozboy,  ru x s a t  etin g ,  nafasim ni  rostlab 
olay,  —  M irza  H am id  ko ‘z la rin i  c h irt  yum ib, 
o g ‘zini  k a tta   ochgancha,  ch u q u r-c h u q u r  e n tik a  
boshladi,  —  beayb  p a rv a rd ig o r  deydilar.  To‘g ‘ri, 
sizga b ir m a rta  ot o‘g ‘irlad i,  deb tu h m a t qilganm an, 
nohaq  qam chilaganm an,  bozorga  olib  chiqib  sazoyi 
q ild irg a n m a n ...  N ohaq  edim ,  ko ‘n g lim n in g   b ir 
chekkasi  qoro n g ‘u  edi.  Lekin  jonim   halqum im ga 
kelib  tu rg a n   shu  paytda  y a ra tg an n i  o‘rta g a   qo‘yib 
ay tam an k i,  bokira  qizni  men  o ‘g ‘irlag an   em asm an.
171

M ening  n av k arlarim   ham   bo rg an   em as.  0 ‘tg a n  
chorshanba ku n i  edi  shekilli,  ha xudo  xohlasa chor- 
shanba edi,  qaynotangiz  Jav lo n q u l am aki  uch n a fa r 
y ig it  bilan  h u zu rim g a  kelib,  qizim ni  nega  o‘g ‘irla- 
ding,  deb  shovqin  ko ‘ta rd i...  Yo‘q,  m en  qilm adim  
b u   ish n i.  A ziz  av liy o lar  haqqi  qasam   icham an, 
boshqa b iro v lar  qilgan  bu  badkirdorlikni!
«Yana  q u tilib   ketm oqchi,  obbo  dog‘uli-ey,  — 
fik rid an  o‘ta  boshladi N am ozning,—  qo‘rqoq,  amal- 
dan  tu sh ib   qolishdan  cho‘chib  H am dam boyning 
oldida  jilpanglovdi.  Endi  m enga  tily o g ‘lam alik 
q ily a p ti.  E,  x u d o y im ,  n a h o tk i,  bu  p a stk a sh  
m axluqni  o ‘zing  y a ra tib ,  yana  un i  y u rtg a   hokim 
ham  qilib k o 'ta rg a n  bo ‘lsang.  Yo‘q,  b ari b ir o ‘ldira- 
man bu  p astk ash n i,  y er yuzin i  sh u n ch a b u lg ‘atg an i 
ham   y etar...»
—  Hokim!  —  Namoz  to ‘pponchasini  g ‘ilofidan 
s u g ‘u ra   boshladi,  —  m usulm onm isan?
—  Alham dullillo!
—  Tiz  cho‘k!
—  M ana,  bek,  nim a  desangiz  m en  uchun  vojib- 
du r.
—  K alim a  o‘g ir,  ru h in g n i  poklab  ol!
—  Yo‘q,  yo‘q!!  —  M irza H am id  silk inib  o‘rn id an  
tu rib   ketdi.  Qo‘lla ri  bilan  allaqanday  h a ra k a tla r 
qilib  orqasiga  tis a rila   boshladi,  —  xudo  shohid, 
qizni  men  o‘g ‘irlag an   emasman!  Besh  farzan d im , 
onam  haqqi,  qasam   icham an,  bek,  tu h m a t  azobini 
o‘zingiz  b ir  m a rta   to rtg a n   edingiz,  tu h m a t  bilan 
o‘ldirm ang  m eni.  B olalarim   q a rg ‘aydi  sizni,  qiyo- 
m atda  d a ’vo g ar  bo‘lam an  sizga!
—  Demak,  sen  o‘g ‘irlam aganm iding?
—  M irza  H am id  ik ki  qo‘lin i  osm onga  ko‘ta rib  
qichqirib  yubordi:
—  Tepada  xudo  bor!
Q ichqirib  un in g   k o ‘ksidan  sh u n d ay   b ir  kuch 
bilan  otilib  chiqdiki,  baland  o‘sgan  qam ishzorlar 
orasidagi  q u sh larn in g   ch irq illash i  b ir  n afas  tin ib  
qoldi.  Ik k i  bedo v n in g   jilo v id a n   tu tib   tu rg a n  
N azarm atvey  seskanib  tu sh d i.  O tlar  bosh larin i 
ilkis  ko‘ta rib ,  q uloqlarini  g ‘a la ti  chim irib,  qisqa-
172

qisqa  kishnab  olishdi.  «Tezroq  tu g a tib   qo‘ya  qol- 
m aydim i,—beto q at  o‘ylay boshladi N azarm atv ey ,— 
b a ri  b ir  bo‘yniga  olm aydi  u.  Olib  ham   bo‘p ti. 
Bo‘y n in in g  
y o ‘g ‘on lash ib  
k e tg a n in i 
q a ra n g , 
to ‘n g ‘izdek  sem iribdi  o ‘ziyam ».
—  K im   o ‘g ‘irlad i  bo‘lmasa?
—  B ilm aym an.  Xudo  haqi  bilm aym an  —  sho­
shilib  g ap ira  boshladi  M irza  H am id,  —  qay n o tan ­
giz  kelib  k etg an d an   buyon  m ening  ham   jonim  
halakda,  su rish tira y ap m an .  Namozboy,  ikkim izni 
b a tta r  yovlashtirm oq  uchu n   g 'a n im la r  qilgan  bu 
ish n i.
—  Hamdamboym i?
—  H a  deyishga  asosim  yo‘q.
—  M irshablarm i?
—  Bu  ham   m enga  qorong‘u.
N am ozning  g ‘azabi  b ir  h u ru j  qilib  o‘tgandek 
boTdi.  R u h iy a tid ag i  h alig i  b esh afq at  q a t’iy at, 
k e sk in lik   o‘r n in i  ik k ila n is h   e g allay   b o sh lad i. 
M iy asin in g  q a y e rid a d ir  m iltilla b   tu rg a n   «uni 
nohaq  o ‘ld iray o tg an  bo‘lm ay  ta g ‘in?»  degan  o‘y 
lovillab  yonib  b u tu n   fik rig a   huk m ro n   bo Tib  oldi. 
«Ehtim ol,  bu   o ‘g ‘irlam ag an d ir,  —  o‘ylay  boshladi 
Namoz,  —  o‘g ‘irliq q a  bu  bo rg an da  ism ini  ochiq 
a y tm a g a n  
b o T a rd i. 
D em ak, 
k im d ir 
M irza 
H am idning  nom iga  niqoblangan.  Kim  boTdi  ekan? 
Yo‘q,  a w a l  bu  ish n in g   poyoniga  y etish  kerak, 
o T dirish  qochmas.  A w a l  isbotlaym an,  so‘ng  jazo- 
laym an.  0 ‘zim ki,  nohaqlikka  q arsh i  kurashm oqqa 
bel  bogTagan  ekanm an.  0 ‘zg alarg a  nohaqlik  qilish- 
ga  haqqim   yo‘q.  N ohaqlik  bilan   limm o-lim  toT gan 
bu  dunyoda  hech  boTm asa  m en  nohaq boTm asligim 
k erak.  N ohaq  kish in in g   u  dunyo-yu  bu  dunyo  yuzi 
qaro  boTgay...»
—  Namoz! —  to ‘satd a n   y er  tep in ib   qoldi  N a­
z arm atv e y ,— tezro q   b ir  yoqli  qilsang-chi.  Cho‘p- 
chak  ay tish ib   k u n n i  kech  qilasan  shekilli.
Namoz  to ‘pponchasini  qaytib  gTlofiga  soldi-da, 
qil  u stid a   tu rg a n   ta q d iri  qay  ta rz d a   hal  boTishini 
k u tib   b eto q at  ko‘zlarin i  ja v d ira tib ,  v u ju d i  toshdek 
qotib  tu rg a n   M irza  H am idga  yaqinlashdi:
173

—  O dinabibini  o ‘g ‘irlam ag an in g n i  nim a  bilan 
isbotlaysan?
—  Boshim ni  garovga  qo‘yaman!  —  shoshilib 
dedi  hokim.
—  N azar,  m ening  x u rjin im d a   qog‘oz  bilan 
qalam   bor,  k e ltir  b u y o q q a,— b u y u rd i  Namoz.  So‘- 
rag an   n arsasi m uhayyo bo ‘lgach,  hokim ga o ‘girilib, 
davom  etd i,  —  yoz.  «Men,  Dahbed  bo‘lisi  hokim i 
M irza  H am id  J a rq is h lo q   fu q a ro s i  O dinabibi 
Javlonqul  qizini  o‘g ‘irlash d a  ish tiro k   etg an   em as­
m an.  Ish tiro k   etganim   isbotlansa,  qatlim g a  ro z i­
m an».  Bo‘ldingm i?
—  Xudo  xohlasa,  bo‘ldim.
—  B arm og‘ingni  bos.
—  Xudo  xohlasa,  m ana  bosdim.
—  A v axtad a  necha  kish i  bor?
—  Sizning  ish in gizg a  aloqador  deb  hibsga  olin- 
g an lar  sakkiz  n afar.
—  Yoz.  «Men,  Dahbed  bo‘lisi  hokim i  M irza 
H am id,  so‘z  berib  a y tad u rm en k im ,  ta sa rru fim d a  
bo‘lm ish  avaxtaxonadagi  m ah b u slarn i  bugundan 
qoldirm ay  ozod  etu rm en .  So‘zim  bajarilm asa  — 
qatlim ga  rozim an».  Bo‘ldingm i?
—  T V x tan g ,  barm og‘im ni  bosay.  Xudo  xohlasa, 
Namozbek,  ham m asi  ozod  bo‘lu r.
—  Yoz  «Men  Dahbed  bo‘lisi  hokim i  M irza 
H am id,  o ‘z  tobe  fuqarom ni  b ir  yillik  oliq-soliqdan 
ozod  etu rm en .  U shbu  v a ’dam ni  o ‘rin latm asam  
boshim ni  k esish larig a  rozim an...»
—  Lekin,  bek,  xudo  xohlasa,  boshim ni  kesmas- 
siz.
—  Bo‘ldingm i?
—  Xudo  xohlasa...
—  B arm og‘in g n i  bos!
—  B arakallo,  Namozbek,  barakallo!  0 ‘zim  ham 
sizn in g   xaloskor  ek an lig in g izg a  ish o n ar  edim. 
Xudo  xohlasa,  m ana  meni  ham   xalos  etdingiz. 
So‘zim -so‘z,  qiz  o ‘g ‘risin i  axtarm oqqa sizdan oldin- 
roq  k irish u rm en .  Toki,  sizn in g   oldingizda  yuzim  
y o ru g ‘  bo‘lgay.  Namozbek  ox irid a  sizdan  b ir  ilti- 
mosim  bor.
174

—  X o‘sh?
—  B u g u n -erta  Dahbed-u  Jarq ish lo q q a  qadam 
ra n jid a   qilm ay  tu rs a la r.  Sababkim ,  ham m ayoqni 
«qozoq»  a sk a rla r  qurshov  qilib  olganlar.
—  K ap itan   O leynikovning  askarlarim i?
—  Y o‘q,  Sam arqanddan  k a tta   qo‘shin  ch aq irti- 
rilg an .  Xudo  xohlasa,  endi  men  ozodmi?
—  J o ‘nang,  tezroq   m ening  to p sh irig 'im n i  baja- 
rish g a   kirishing!
I X   Ъ  o b  
QO‘SHQO‘RG‘ONDA  O T I S H M A
0 ‘sha  k u n i  M irza  H am id  behad  qo‘rqib  ketgan 
edi.  Qo‘rq q an id an   Namozga  bergan  v a ’dalarin in g  
ham m asini  b a jard i.  B ajardi-yu,  ammo  shu  bilan 
b irg a   hokim lik  lavozim idan  ham   m ahrum   bo‘ldi. 
U ni  Namozga  yonbosganlikda  ayblab,  Sam arqand 
uyezdining  hokim i  polkovnik  C hertov  janoblari 
h a tto   b ir  kecha  qam atib  ham   qo‘ydi.
Namoz qasoskor y ig itla rin in g  ko‘pchiligiga ekin- 
tik in la rn i  y ig ‘ish tirib   olishga  ru x s a t berib,  o ‘zi  qiz 
o‘g ‘rila rin i  a x ta rish   payiga  tu sh d i.  K unduzi  ochiq 
y u rib   bo‘lm aydi.  K echasi  bir-ik k i  k ishini  chala- 
chulpa  so ‘roq  qilgani  bilan  m uam m oning  poyoniga 
y etish   m ushkul.  Voqeaning  guvohi  bo ‘lgan  betob 
qaynonasi  qo‘rq u v   ichida  o‘g ‘rila rn in g   qiyofasini 
eslab  qolm agan  ekan.  «N avkar  edi,  n av k ar  libosida 
edi»,  deydi,  bo sh qasin i  hech  x o tirla y   olm aydi. 
«Yo‘q,  —  alam   bilan  boshini  chayqaydi  Namoz,  — 
m en  u la rn i  a lb a tta   to p ish im   k e ra k .  Bo‘lm asa 
B ibiqiz  xolam   q izin in g   d a rd id a   kuyib,  ajalid an  
b u ru n   olam dan  o‘tad i.  A rm on  bilan  ketadi.  Keyin 
o ‘z  oilam  boshiga tu sh g an  falo k atn i d a f etolm asam , 
o ‘zgalarga  qanday  yordam ga  boram an.  Tilim  qisiq, 
q o ‘lim   k a lta   b o ‘lib  qolm aydim i?  G ‘u r u r i  yo ‘q, 
q o ‘rq o q   d ey ish m ay d im i?  El  o g ‘ziga  elak  tu tib  
bo ‘lm aydi.  0 ‘z  or-nom usini  him oya  qila  olm agan 
y ig itd an   ham m a  n a fra tla n a d i.  O rtim dan  hech  kim
175

ergashm ay  qo‘yadi.  Yo‘q,  O dinabibi  topilm aguncha 
Dahbedni  ta rk   etish   yo‘q  endi.  Bu  ish g a  o ‘zgani 
a ra la sh tirish   ham   nom ardlik  bo‘ladi,  o‘zim  poyoni- 
ga yetam an,  o ‘zim!..»
Ammo,  Sam arqand  uyezdi bo‘lislarid a Namoz  va 
unin g   qasoskor  y ig itla ri  u chun  pan a bo‘ladigan  joy 
qolm agandek  edi.  Qaysi  qishloqqa borib  tu sh m asin , 
b iro r  so at  o‘ta r-o ‘tm as  otishm a  boshlanib  k etar, 
qaysi  kish i  bilan  gaplashm asin  e rta sig a   u n i  hibsga 
olganlari  haqida  shum   x ab ar e sh ita r edi.  Y erli  xalq 
o‘rta sid a   o‘qiladigan  g azetalard a  esa  qasoskorlarni 
qaroqchi  deb  q o ralash ar,  shu  yo‘l  bilan  u la rn in g  
obro‘sin i  to 'k m o q ch i  bo‘lish a r  edi.  «T urkiston 
viloyatining  g a z e ta s b d a   ana  sh u n d ay   x a b arlar 
bosilib  tu r a r   edi.  « 0 ‘tg a n   du sh an b a  k u n i,  —  deb 
yozgan  edi  g azeta  o ‘z  so n larid an   b irid a,  —  J o ‘yi 
devona  bo‘lislarid ag i  K elachi  d ah asin in g   starsh i- 
nasi  M o'm inbek  oqsoqol  janob  Sam arqand  uyezdi- 
ning  hokim i  polkovnik  C hertovga  m a’lum   qilib- 
d urkim ,  ushbu  ku n   Namozboy  P irim q u l  o ‘g ‘li 
deg an   m a sh h u r  q aro q ch i  h o z ird a   A slonobod 
qish lo g 'id a  M uham m adi  ellikboshining  hovlisida 
o 'tirib d u r,  deb.  Uyezd  hokim i  tav ak k al  o ‘n  kazak 
o 'ru s la r,  y a ’ni  so ld atlarn i  olib,  b ir  o fitse r  to ‘ran i 
uchastkovoy  p rista v   Oleynikov  to 'ra g a   buyuribdi- 
la r.  M azkur  to 'ra la r  v a  so ld atlar  to ‘g ‘r i  Dahbed 
qishlog‘iga  kelib,  Dahbed  volostnoy  u p ra v ite li 
B o‘lak 
O llom urod 
o‘g ‘li 
v a 
M irzo 
U sm on 
A bdurahm on  o‘g ‘li  v a  M irza  Saidm urod  M irza 
Qobil  o ‘g ‘li,  M irza  H am id  H asanboy  o ‘g ‘illa rin i 
o‘zlari  bilan  b irg a   olib,  Aslonobod  qish lo g‘idan 
m azk ur  Sibirchi  N am ozni  topolm ay,  iz la rin i  olib 
Dahbed  volosti  Qo‘shqo‘r g ‘on  qishlog‘iga  borib, 
H am raqul  degan  odam ning  hovlisiga  q aray d ilark i, 
N am oz, 
S h ern iy o z, 
Ju m a n b o y , 
Q arshiboy, 
A vazko‘r   va  uch  javonbachchalari  O childi,  Xolboy, 
ik k i  n a fa r  ham ro h lari  bilan  jam i  o ‘n  b ir  n a fa r 
o‘g ‘rila r  o‘tiru b d u rla r.  U lar  p rista v ,  volostnoy  va 
kazak  so ld atlar  kelganidan  xab ard o r  bo‘lib,  o ‘rin- 
larid an   tu rib   p rista v g a   qarab  ik k i  m a rta   m iltiq 
o tib d u rlar.  To‘xtovsiz  so ld atlar  v a  volostnoy,  m ir-

Download 109.17 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   12   13   14   15   16   17   18   19   ...   38




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling