J a h o n w 2 sargitzasht a d a b iy o t I


Download 109.17 Kb.
Pdf ko'rish
bet17/38
Sana02.12.2017
Hajmi109.17 Kb.
1   ...   13   14   15   16   17   18   19   20   ...   38

176

zolar  va  s ta rsh in a la r  ta sh q a rid a n   tu rib ,  m azkur 
o‘g ‘r ila r  bilan   otishib,  o‘g ‘rila rd a n   Jum anboyni 
o‘ldirib,  A vazko‘r  v a   ik ki  ham ro h in i  y arad o r  qilib- 
d u rla r.  M azkur  o‘g ‘r ila r  o tla rin i  tash lab ,  ho ‘k izlar 
tu rg a n   uyga  k irg an d a  ik k i  ho ‘kiz  m iltiq   o ‘qi  bilan 
o‘lib,  Namozboy  P irim q u l  o ‘g ‘li  m inib  y u rg an   besh 
m ing  tan g alik   o t  va  Ju m an n in g   uch  m ing  tan g alik  
o ti  v a  hovli  egasining  b ir  o ti  so ld atlar  va  o‘g ‘rila r 
o‘qidan  o‘lib d ur.  0 ‘g ‘rila rd a n   sakkiz  n a fa rin i  ush- 
lab  o lib d u rlar.  B u lard an   to ‘r t   n a fa ri  y arad o r 
b o ‘lgan  ekanlar:  Xolboy,  A vazko‘r,  Ochildi va yana 
b iri.  M az k u r  o ‘g ‘rila rd a n   o 'lg a n i  Ju m an b o y  
o‘g ‘rid ir.  Namozboy,  Sherniyoz  v a  b ir  javon  bola 
qochib,  u s ta   G ‘a ffo r  degan  odam ning  uyiga  kirib, 
qo‘llarid ag i  v in to vk a-m iltiq   bilan   borgan  so ld atlar 
bilan   ko ‘p  o tish d ilark im ,  ta x m in an   besh  yuz  o ‘q 
o tilg an d ir.  H ech  kim   oldiga  borolm ay,  so ld atlar 
u yinin g   ichiga  k irib   ushlaym iz  deganda  Namoz  b ir 
so ld atn i  otib  o ‘ld ird i.  A ndin  key in   p rista v   to ‘ra  
hovli  egasiga  a y td ila rk iy   borib  N am ozboyni  uying- 
d an  chiqarib  b erg in   deb.  H ovli  egasi  borib  uyning 
eshigini  ocham an  deganda,  Namoz  hovli  egasini 
otib  o‘ld irad i.  Shul  v aq td a  m azk u r  ho v lilar  atro fi- 
ga qorovul  qo'yib janob p ris ta v  to ‘ra  uyezd  hokimi- 
ga  x ab ar  b e ra d ilark i,  yana  ellik  so ldat  bilan  o‘n 
adad  bomba  y u bo rsin lar  deb.  M azkur  k u n i  soat 
uchda  ellik  so ld at  bilan  o ‘n  bomba  v a  m ushak  olib 
kelib,  a tro fn i  qorovul  qilib  old ilar.  Shul  v aqtda 
D ahbed  v o lo st  u p ra v ite li  M ullo-bo‘lak  Ochildi 
degan  o ‘g ‘rin i  uyn in g   ichidan  k irib ,  yolg‘iz  o ‘zi 
yoqasidan  ushlab  chiqarib,  p rista v   to ‘rag a  topshir- 
di.  A ndin  keyin  Namoz  va  Sherniyoz  o ‘g ‘rila r  t u r ­
gan  uy n i  to ‘r t   ta ra fd a n   o‘t   qo‘yib,  kuydirm oqqa 
boshladilar.  M azkur  u y lar  kuyib  tu rg a n d a   Namoz 
v a  Sherniyoz  boshqa  uyga  teshib  o‘tib ,  b ir  k a tta  
om bor  o stig a  borib  kirib ,  shul  vaq td a  soat  9 
kechasi  edi,  so ld atlar  xo ‘ra k k a   m ash g ‘ul  bo‘ld ilar, 
va  hovli  egasi  o‘g ‘rila rn i  ch iq irib   yuboribdur,  deb 
a y td ila r.  E rtasig a   seshanba  ku n i  jam i  so ld atlar  b ir 
necha  bom balar  tash lab ,  b ir  necha  u y la rn i  a g ‘darib 
y u rib ,  uch  hovli  tam om   kuyib  sob  bo‘ldi.  K uygan
177

uylarn in g   ostidan  N am ozning  ik k i  so ld ati,  besh 
o‘qlik  m iltig ‘i,  to ‘r t   adad  to ‘pponchasi,  tax m in an  
500  tacha  m iltiq   o‘q la rin i  topib  oldilar.  M azkur 
Namoz  yakka  o‘zi  jam i  asboblarini  tash lab   qochib 
k etu b d u r.  Sherniyozni y arad o r  holda  ushlab  olindi.
N am ozning  o‘rto q la ri  ichidan  ush lanib ,  S am ar­
qand  tu rm ax o n asig a  qam algan  o ‘g ‘rila r:  Ochil 
M ullajon  o‘g ‘li,  X udoyberdi  0 ‘ta sh   o‘g ‘li,  Qurbon 
O taniyoz  o ‘g ‘li,  Q arshiboy  S u lto n b o y   o ‘g ‘li, 
Shoham in  To‘xtam ish   o‘g ‘li,  A vazko‘r  Oqmirza 
o ‘g ‘li,  S h erniy o z  X u d o y n azar  o ‘g ‘illa r i  jan o b  
T u rk isto n  
g e n e ra l 
g u b e rn a to ri 
fa rm o y ish ig a  
m uvofiq  voenniy-okrujnoy  sudga  to p sh irild ilar...»
H a,  o‘sha  k u n i  Sherniyozning  o ta  u ru g ‘  avlodi- 
dan  bo‘lm ish  H am roqulning  uyiga  Sherniyozning 
to ‘yini  o‘tk azish   m aslah atig a  to ‘plangan  edilar. 
Y ig itlarn in g   к о ‘pi  hali  yetib  kelm agan,  u la rn i 
xabarlash  uchun  Eshim oqsoq,  Chelak  bo ‘lislari 
tom onga  ot  qo‘yib  ketg an   K enja  Qora  ham   qaytm a- 
gandi.
K enjavoy  bug u n   Qo‘shqo‘r g ‘onda  y ig ‘ilajak lari- 
n i  m irsh ab x o n ag a  m a ’lum   qilib,  m irsh a b la r-u  
Namozga  q arsh i  tash lan g an   a sk a rla r  jam uljam  
bo‘lguncha xav fd an  N am ozni  ogoh  qilishga bemalol 
ulg uram an   degan  um id  bilan  qishloqdan-qishloqqa 
o t  qo‘yib  y u rg an   edi.
—  O tliqlar  kelyapti!  —  hovliqib  tu sh a   boshladi 
poyloqda  tu rg a n   Jum anboy.  —  Behisob,  begona 
o tliq lar  kelayapti!
—  Qay  ta ra fd a n ?   —  shoshilib  o ‘rn id an   tu rd i 
Namoz.
—  K a tta   yo‘ldan,  Dahbed  tarafd an !
—  Demak,  yo‘l  to ‘silgan,  ja rg a   o t  solamiz!
Yo‘q,  kech  qolishgan  ekan.  O txonaga  kirib
ulgurm aslaridanoq  hovlini  bog‘  tom ondan  ham , 
ko‘cha  tom ondan  ham   qu rsh ab   olishdi.  Q urshovga 
g ‘oyat  ta jrib a li  o fitse r  rah b arlik   qilayotgan  bo‘lsa 
kerak,  soldat  va  n av k arlarn in g   qo‘llarid a  nechtaki 
qurol  bo‘lsa  ham m asidan  b ir  yo‘la  o‘t   ochib, 
Namozboy  y ig itla rig a   bosh  ko ‘ta ris h g a   im kon 
berm ay  qo‘ydilar.
178

«Devorni  tesh ib,  qo‘shni  uyga  o ‘tish   kerak,  — 
fik rid an   o ‘td i  N am ozning,  —  uch  hovli  n arid a 
Qipchoq  a rig ‘i  bor,  ariq d a  suv  k a tta .  Oqib  chiqib 
ketsak   bo‘ladi».
N am oz  y ig itla rin in g   y a rm in i  dev o r  o stin i 
tesh ish g a  b u y u rib ,  qolgan  jo ‘ra la rin i  yoniga  olib, 
him oyaga  o ‘td i.
—  Namoz  P irim q u l  o‘g ‘li,  taslim   bo‘l!  —  tom 
orqasidan  baq ird i  kim d ir.  —  Taslim  bo‘lsang,  jo- 
n in g   omon  qoladi,  k ap itan   Oleynikov  to ‘ra   o‘z 
him oyalariga  oladi  seni.
—  M ana,  senga  taslim   bo‘lish,  xoyinl  —  Tomda 
yotib  olib,  otish ay o tg an   Jum anboy  baqirgan  kishi- 
ni m o‘ljalg a olib o ‘q uzdi.  —  M ana senga bo ‘lisning 
ko‘ppagi!
X uddi  shu  p aytda  H am roqulning  q a to r  tu sh g an  
u y lari  zam barak  o ‘qidan  ko‘z  yum ib  ochguncha 
lovillab yonib  ketdi.  Tom lar ketm a-ket qulab,  devor 
o stin i  k av lay o tg an larn in g   yarm i  tu p ro q   ostida  qo- 
lishdi.  U ylardan  ko ‘ta rilg a n   alanga  eshilib-buralib 
otxonaga  o ‘ta   boshladi.
—  Tezroq,  tezro q   kavla!  —  ketm a-ket  buyruq 
b e ra rd i  Namoz.  —  Sherniyoz  o‘zing  o‘t,  men  yona- 
y o tg an larn i  to rtib   olay.  A vaz,  sen  o ‘q  uzib  tu r, 
o‘qni  ayama!
U sta  G‘a ffo rn in g   paxsa  devorli  uyiga  sakkiz 
kish i  a ra n g   o ‘tib   olishdi.  Demak,  qolgan  uch  kishi 
yo  o ‘ldi,  yo  yaralanib ,  otxona  burchagidam i,  yona- 
yotg an   u y la r  obreziga  berkinibm i  jon  saqlayapti. 
Y an a  k e tm a -k e t  bom ba  ta sh la b ,  ham m ayoqni 
a g ‘darib ,  kuy d ira  boshladilar.  Qo‘shim cha  kuchlar 
keldi  shekilli,  endi  Qipchoq a rig ‘i  ta ra fd a n   ham   o‘q 
ovozlari  e sh itila   boshladi.  Demak,  u  tom on  ham 
q u rsh ald i.  N ajo tn in g   b ird an   b ir  yo‘li  bor  edi,  u 
ham   berkildi!
—  Men  qolam an,  —  dedi  Namoz  m ast  kishidek 
gan d irak lab   o ‘rn id an   bazo‘r  tu ra rk a n ,  —  sizlar 
chiqib  taslim   bo‘linglar!  B ehuda  oTim ning  kim ga 
k erag i  bor.
—  Chiqm aym iz,  b ir  boshga  b ir  o‘lim!  —  b ir
179

og‘izdan  deyishdi  y ig itla r.  —  Peshonada  borini 
ko‘ram iz.
—  Chiqib  taslim   bo‘lasizlar,  —  q a ltira b   ketdi 
N am ozning  ovozi,  —  m ening  b u y ru g ‘im  shu! 
S izlarn i  n a ri  borsa  uch -to ‘r t   yilga  qam ashadi. 
Qaytib  chiqqach,  bug u n   halok  bo‘lgan  do ‘stlarim iz 
uchun  qasos  olasizlar.
—  Namoz  aka,  m ayli,  m eni  yaxsh isi  otib  tash- 
lang,  —  dedi  Sherniyoz  o 'rn id a n   tu rib ,  —  lekin 
bugun  siz  m ening  m ehm onim siz.  Sizni  tashlab 
chiqib  ketm aym an.
—  M ayli,  sen  men  bilan  qol  bo ‘lm asa.  Q olganlar 
darhol  taslim   bo‘ling.  Omon  qolishning  b ird an -b ir 
yo‘li  shu!
—  Namozboy!
—  B u y ru g ‘im ni  bajaring!
—  Men  ham   qolaman!
—  Gap  bitta!  —  qo‘lidagi  to ‘pponchadan  ketm a- 
k et  yerga  o‘q  uzdi  Namoz.  —  B u y ru g ‘im ni  b aja­
ring!
Namozga  y ig it  bo‘lib,  m iltiq  ko ‘ta rib   chiqqan- 
dan  buyon  u n in g   so ‘zini  m uqaddas  bilib,  hech  ikki 
qilm agan  y ig itla r  noiloj  bosh  egdilar.
Avaz  ko‘ylagini  yechib,  m iltiq   uchiga  ildi-da, 
darichadan  chiqardi:
—  0 ‘q  o tm an g lar,  taslim   bo ‘lamiz!
Ehtim ol,  bu  eng  o x irg i  k o 'rish ish im izd ir,  degan 
o ‘y 
b a g ‘rin i 
ezg an  
y ig itla r  
N am oz 
b ilan  
quchoqlashib,  b ir  nafasgin a  bo‘lsa  ham   issiq   yuzi- 
ga  y u zlarin i  bosib  unsiz  y ig ‘lab  oldilar.
—  Namozboy,  p ahlavonim ...  —  To‘satd an   xuddi 
yosh boladek  h o 'n g ra b   yubordi  keksa Shoham in,  — 
jonim   omon  qolsa,  xudo  xohlasa,  o‘c h larin g n i  ola- 
m an.  0 ‘zim  ololm asam ,  bolalarim ga  v asiy at  qilib 
ketam an.  X udoga  to p shird im   ikkovingni!
Qamal qilay o tg an lar N am ozning taslim  bo‘lishini 
b e to q a t  k u tis h a y o tg a n d i.  Q o 'lla rin i  b o sh i  u z ra  
ko ‘ta rib ,  chala yonib tu rg a n  uy ichidan qoqina-suqi- 
na  chiqib  kelay o tgan lar  orasida  u ni  uchratm ag an 
Oleynikov to ‘ra  g 'azab i oshib,  tu to q ib ,  u s ta  G‘afu r- 
nin g   paxsa  devor  uy in i  bomba  tash lab   q u latish g a
180

b u y u rd i.  K o‘z  yum ib  ochguncha,  uyn in g   tepasi 
yonib, vassa b o ‘y ra la r kuyib tu sh a  boshladi. U yning 
ich in i  shunday  b ir  quyuq  tu tu n   qopladiki,  Namoz 
bilan  Sherniyoz b ir-b irla rin i k o ‘rolm ay qoldilar.
—  0 ‘choqning  orq asin i  tesham iz,  —  m aslahat 
berdi  Namoz.  —  Devori  yupqa,  ur!  Qo‘ndoq  bilan 
ur!  O m borxonaga  o‘tib   olamiz.
—  M iltiq  sin ad i,  —  Namoz  aka!
—  U r  deyapman!
Sherniyoz  bir-ik k i  qo‘ndoq  u ra r-u rm as  gursillab 
yerga  yiqildi.  Boshi  tom dan  o ‘p irilib   tu sh ib   yona- 
yotgan  to ‘singa  borib  teg d i.  « 0 ‘q  tegdi!»  yashin 
tezlig id a fik rid an  o‘td i N am ozning.  0 ‘rn id an  tu rib , 
o ‘choqning  ic h k arisig a,  uy   b ilan   om borxonani 
a jra tib   tu rg a n   yupqa  devorga  shunday  b ir  kuch 
bilan  tep d ik i,  devor  o ‘p irilib ,  N am ozning  o ‘ng 
oyog‘i  n a rig i  yoqqa  o ‘tib   ketd i.  Ikki-uch  bor  tepib, 
tu y n u kch a  ochdi-yu,  oyog'idan  o‘q  yeb,  behol  yot- 
gan  Sherniyozni  om borxonaga  o‘tk azib ,  qon  oqa- 
yotg an   jo y larin i  b o g 'lash g a  tu sh d i.
O radan  b ir  choy  dam lam cha  fu r s a t  o‘tgach, 
Sherniyoz  ko ‘zini  yarim   ochib:
—  M eni  tu tu n   elitd i  shekilli,  —  deb  shivirla- 
di,  —  boshim   aylanib  ketay ap ti.
—  Oyog‘in g d an   o ‘q  yed in g,  qim irlam a!  — 
y u rak -b ag ‘r i  ezilib  dedi  Namoz.
T ash q arid a  to 'sa td a n   o‘q  ovozlari  tin ib   qoldi. 
N ariroqdagi  og ‘ilxonadan  y aralan g an   buzoqcha- 
n in g   alam li  bo‘kirg a n i,  o tn in g   bezovta  kishnagani 
e sh itild i.  Bog*  tom onda ayol kish i dodlab y ig ‘layap- 
ti...  K im   bo‘ldi  ekan?  Quyosh  botd i  shekilli, 
om borxonaning  ichi  zim istonday  qorong‘i  bo‘lib 
qoldi.
—  Namoz  ak a,  oyog‘im dan  oqayotgan  qon  tindi- 
mi?  —  yana  o‘ziga  kelib,  ko‘zini  ochdi  Sherniyoz.
—  Tindi,  uka,  fa q a t  qim irlam a.  Qorong‘i  tu s h ­
di,  xudo  xohlasa  b ir  ilo jin i  qilam iz.
—  Namoz  aka,  men  sizn i  sh u n d ay   yaxshi 
k o ‘ra rd im k i,  odam larni  sh u n d ay   sevardim ki,  h a r 
b irin in g   x iz m a tin i  qilib ,  ko ‘n g lin i  x u sh lasam  
d erd im ...
181

N e  uchun  dunyoga  keldik, 
yaxshilik  qilmasak  biz.
—  G apirm a  deyapm an,  —  engashib  sh iv irlad i 
Namoz,  —  toliqib  qolasan.
—  Namoz  aka,  ag ar  menga  b ir  gap  bo'lgudek 
bo‘lsa...  A norxonga  o ‘zingiz  otalik   q ilin g ...  Meni 
deb  dunyodan  toq  o ‘tm asin .  To‘yim iz  bo‘lmadi- 
ya!...
—  To‘ying  xudo  xohlasa  bo‘ladi!  B ardam   bo ‘l, 
chiqib  ketam iz.
—  A g a r...  Namoz  aka!
—  Y ig‘lam a  ukam ,  toliqib  qolasan.
—  M ana  buni  A norxonga  berib  qo‘y in g ...  U zuk, 
chim ildiqda  qo‘liga  taqm oqchi  edim .  Bechora, 
yolg‘iz  qoladi  endi,  hech  kim i  yo‘q  u  yetim cha- 
n in g ...  Men  ro zi...  Tengini  topib  berin g ,  otalik   q i­
lin g ...  To‘yim iz  bo‘lm adi-ya...
Sherniyozning  boshi  sh ilq  etib  yerga  tu sh d i; 
o ‘zidan  ketdi.  Nim a  qilish  kerak?  E  xudo,  yo‘l 
ko‘rs a t  N am ozga,  nim a  qilsin  u?  N im a  qilsa,  bu 
qurshovdan  yarad o r  do‘s tin i  olib  chiqib  k etadi. 
Yo‘q,  Namoz  o'lm asligi  kerak,  o‘lsa  asirg a  tu sh g an  
do‘stla rin in g   holi  ne  kechadi!  Yo‘q,  yo‘q,  u  omon 
qolmog‘i  darkor!  0 ‘zing  h a r  narsag a  qodirsan, 
xudo,  un i  omon  saqlashing  k erak ...
Namoz  vuju did a  qo‘zg ‘alib  kelayotgan  allaqan- 
day  b ir  to ‘lqin  t a ’sirid a  entik ib ,  xo‘rsin a-x o ‘rsin a 
em aklab  b o rib ,  e sh ik   tirq is h id a n   h o v lig a  ko ‘z 
ta sh la d i.  Y o‘q,  hali  ta sh q a rig a   unch a  q o ro n g ‘i 
tu sh m a b d i.  H ovlida  k im d ir  g ‘im irsib   y u rib d i. 
Zokir  buva  bo‘lsa  kerak,  ha,  o ‘sha!  Q uchog‘i  to ‘la 
beda,  tash q arig a  chiqib  k etay ap ti.  O tlarga  xo‘rak 
tash iy o tg an   bo‘lsa  kerak.  Demak,  qamal  qilayot­
g an lar  ketm abdi,  o tla rin i  xashakka  qo‘yish ib d i... 
Shu  choq  N am o zn in g   b o sh ig a  g ‘a la ti  b ir  re ja  
keldi-yu,  quvonchdan  vuju d ig a  q u d ra tli  b ir  kuch 
q u y ilg an d ek   bo ‘ld i.  E sh ik n i  qiy a  ochib,  sek in  
ovoz  berdi:
—  Zokir  buva!
Choi  a ftid a n   N am ozning  qaysi  uyga  berkingani-
182

ni  a w a lro q   sezgan  b o ‘Isa  k erak ,  ovoz  chiqqan 
eshikka  jad al  yaqinlashdi. 
,
•  —  T irik m isan ,  polvon?
—  Ich k ari  k irin g ,  —  iltijo   qildi  Namoz.  — 
R ah m at otaxon,  —  bedani  qayoqqa olib borayapsiz?
—  O tlarin i  xashakka  qo‘yishdi,  bosqinchilar.
—  0 ‘zlari-chi?
—  K echki  taom ga  o 'tiris h d i.
—  Y echining,  tez  yeching  kiyim laringizni!
Zokir  buva  gap  n im adaligini  d arro v   fahm lab,
shosha-pisha  yechina  boshladi.  Namoz  cholning 
m ing  yamoq eski  ch o rig ‘in i,  qasmoq bog‘lab  ketgan 
k a tta ,  gu lli  choponini  kiyib,  boshiga  quyon  teri- 
sidan  tik ilg a n   tu m o g ‘ini  ham   b o stird i.  B ir  quchoq 
bedani  b ag ‘rig a   oldi:
—  S h ern iy o z  jiy a n in g iz n i  sizg a  q o ld irsam  
bo‘ladim i?
—  Xudo  senga  yor  bo‘lsin,  polvon,  —  n ursiz 
ko‘zlarid a  g ‘ilqillab  yosh  ko‘rin d i  Zokir  buva- 
nin g, —  Sherniyozdan  ko ‘ngling  tin ch   bo‘lsin.
N am oz  x u d d i  Z okir  bu v adek   belini  bukib, 
quchog‘idagi  beda  bilan  yuzini  to ‘sgancha  b itta- 
b itta   bosib  ta sh q a ri  chiqdi.  Hech  kim ning  chol 
bilan  ishi  yo‘qdek  so ldatlar-u   n a v k arlar  yerga 
to ‘shalgan  paloslar  u stid a   uch tad an ,  to ‘rtta d a n  
bo‘lib  olib,  ovqat  yem oqdalar.  N ariroqda  M irza 
H am id  o ‘z  te n g la ri  bilan  d av ra  q u rg an ,  o ti  shun- 
doqqina  yonida,  q ari  tu tg a   bog‘log‘liq  tu rib d i. 
Oldiga  xashak  solinm agan.  Faqat  shu  o tn i  minsa- 
g ina  Namoz  qurshovdan  chiqa  olishi  m um kin, 
boshqasi  yaxshi  chopolm aydi,  yetib  olishadi.
—  H okim  o ‘g ‘lim,  otin g izn i  su g ‘orib  kelsam 
m aylim i,  —  so‘ra d i  «chol  buva».
M irza  H am id  boshini  ko‘ta rd i-y u ,  chaynab  t u r ­
gan  oshi  og ‘zida,  qotib  qoldi.  Tanidi,  Namozni 
ta n id i  u!  K o‘zlari  uch rash di.  Beda  o rtid an   unga 
N am ozning  ko‘zlari  em as,  otishga  shay  tu rg a n  
to ‘pponchaning  og ‘zi  qadalib  tu rg an d ek   bo‘ld i... 
N ega  «Namozni  ushlanglar»  deb  baqirm ayapti. 
B aqirish  kerak  edi-ku!  0 ‘ch  olishning  p ay ti  keldi- 
ku,  ax ir?  N ega  olm ayapti  e n d i...  A x ir,  shu  Namoz
183

tu fa y li  unin g   obro‘yi  b ir  pul  bo‘ld i,  lavozim idan 
olib  tash lash d i.  U ni  tirik la y in   bo‘g ‘ib  o‘ldirm asam , 
alam im dan  chiqm aym an,  deb  b ir  necha  b o r  qasam  
ichgan  edi-ku!
Nega  jim   tu rib d i  endi?
«Nega baqirm ayapm an?»  —  fik rid a n   o ‘td i  sobiq 
hokim ning:
—  Mayli o ta x o n ,— og ‘zidagi luqm ani y u tib   dedi 
M irza  H am id,  —  m ayli,  su g ‘orib  kela  qoling...
«Chol*  Qiyot  a rig ‘i  yoniga  yetg u n ch a  yuzini 
beda  bilan  b erk itib   engashgancha  so ld atlar  orasi- 
dan  o‘tib   borg an in i,  o tn i  ariq q a  eh tiy o t  tu sh irib , 
u stig a   sakrab  m in g an in i  ham   ko‘rib   tu rd i  M irza 
Ham id.  Ammo,  u  k a ra x t  edi.  M iyasida  «Nega?!» 
degan  so‘zdan  boshqa  ham m asi  qotib  qolgandek. 
X uddi  ko‘zi  ochiq  holda  uxlab  qolgandek  edi  u ....
X   b  o b
« Y A Q I N I M G A   K E L M A ,   X O T I N I M N I  
KO'ZI  YORIYAPTI!..»
N a m o z   Qipchoq  ariq d an   o‘tib   olgach,  orqasiga 
yana b ir  ko‘z  tash lad i.  Yo‘q,  quvishm ayapti.  Qiziq, 
nega  u la r  haliyam   o 'rin la rid a n   qo‘zg ‘alm adi?  A x ir 
M irza  H am id  u n i  ko ‘rd i-k u ,  ta n id i-k u ,  qiziq! 
N ahotki,  sobiq  hokim   unin g   q u tu lib   ketish ig a 
k o ‘m aklashm oqchi  b o 'lsa   o ‘z  o‘lja s in i  qo ‘ld an  
ch iq arad ig an lardan   emas  edi-ku,  u?  T anim adi, 
tam om   vassalom .
Namoz  ostidagi  u ch q u r bedovga  u stm a -u st  qam- 
chi  bosib,  hosili  y ig ‘ib  olingan  ek in zo rlar  bo‘ylab, 
o‘ziga,  fa q a t  u n in g   o ‘zigagina  m a’lum   bo‘lgan 
so‘qmoqdan  ot  qo‘yib  b o ra r  edi.  M arg‘ilontepaga 
borib, A krom qul arav ak ash n in g  uyida berk in ib  yot- 
gan  suyukli  x o tin i  N asibani  k o 'rib   ketm oqchi,  iloji 
bo‘Isa  o‘zi  bilan  olib  qochadi  u n i.  N asiba  homi- 
lad o r,  b u g u n -e rta   k o ‘zi  y o ray   deb  tu rib d i. 
X avfsizroq  joyga  olib  borib  b erk itish   kerak  un i.
184

Bo‘lm asa,  izin i  topib  hibsga  o lish lari  hech  gap 
em as.  B ugungi  voqealarni  esh itg an   b o ‘Isa  yu rak  
hovuchlab  o 'tirg a n d ir  u   bechora.
Namoz  ik k i  x u fto n   m ah alid a  o tin i  dalad a 
qoldirib,  A krom qulning  hovlisiga  bog‘  tom ondan 
k irib   bordi.  H ovlida  chiroq  y o ‘q,  yotib  qolishganga 
o ‘xshaydi.  I t  vovulladi,  tom dan,  beda  g ‘aram lari 
o rasid an  k im d ir  ovoz  berdi:
—  Q ayt,  olapar!
A krom qul ekan,  qo‘lida m iltiq ,  sekin tu sh ib  kela 
boshladi.  A ftid a n   bog‘  tom ondan  kirib   kelayotgan 
N am ozni  tan ib   tu rg a n   ekan.
—  X ay riy at,  xayriyat!  —  deb  o‘zini  N am ozning 
b ag ‘rig a   otdi.
—  E sh ittilarin g m i?
—  E sh itd ik ,  esh itm ay   quloq  k a r  bo ‘lgani  tu zu k  
edi;  b u tu n   y u r t  aza  tu tib   o‘tirib m iz.
—  N asiba  qani?
—  O m borxonada.  K eliningiz  ikkovini  k iritib , 
u stid a n  qulflab qo‘ydim .  J u d a  xav fli hozir.  Opamni 
tezro q  boshqa  joyga  b erk itish im iz  kerak.
—  K a litn i  b er  m enga.
—  Siz  k irin g ,  m en  tom da  poylab  tu ra m a n ... 
Lekin,  jo y larin i  o‘z g artirish im iz   kerak.
N asiba eshikka yaqin kelib,  tash q a rid a g i g ‘ovur- 
ga  quloq  solib  kim ligini  bilolm ay  y u rak   hovuchlab 
tu rg a n   edi.  E shik  ochilayotganda  q o 'rq ib  ketdi  u. 
«N ahotki,  m eni  ham   hibsga  olishsa!»  —  ko‘nglidan 
o‘td i  unin g .
—  N asibam ,  bu  m enm an.
—  Namoz  aka,  qurshovdan  omon  chiqdingizm i?
H a r  gal  Namoz  olis  safard a n   qaytganda,  xavf-u
x a ta rla rd a n   omon  chiqib  kelganda  N asiba  unin g  
bo ‘y n ig a  o sila r,  ko ‘ksig a  b o sh in i  qo ‘yib,  goh 
e rk a lan a r,  goho  y ig ‘lab-yig‘lab  olar  edi.  Oy-kuni 
yaqinlashib,  o tga  m in ish i  qiyin  bo‘lib  qolgandan 
buyon  uym a-uy  berkinib  y u rib d i  u.  B ir  joyda  uzoq 
qololm aydi,  izig a  tu sh ib   qolishlaridan  qo‘rqadi.
N asiba  e rin in g   ko‘k siga boshini  qo‘yib  b ir  nafas 
jim   qoldi.  Y ig‘layaptim i,  xo ‘rsin ay ap tim i,  bilib 
bo'lm asdi.  T ani  sham olda  qolgan  yaproqdek  d ir-d ir
185

qaltirab   tu rib d i.  Shundoqqina  ko‘ksin in g   ostida 
gum onasi tip irch ilag an dek  bo‘ldi.  Buni Namoz  aniq 
sezdi.  Sezdi-yu,  sh irin  entikib,  o‘zi ham  anglab yet- 
m agan  allaqanday begona b ir his,  kish in i  elituv ch i, 
m ast  qiluvchi  qaynoq  b ir  tu y g ‘u   t a ’sirid a   e tla ri 
jim irlash ib   ketdi:
—  O tga  m ina  olasanm i?
—  Min  desangiz,  m inaveram an.
—  Y ig‘is h tir  n a rsala rin g n i,  tez  bo‘l.
A krom qul  qasoskorlarga  qo‘shilgandan  buyon,
garchi  o ‘zi  T ursu n   to ‘dasida  h a ra k a t  qilsa  ham  
ham isha Namoz  akasiga achinib,  un i duo qilib kela- 
di.  Shu  paytda  un i  yolg‘iz  yuborgisi  kelm adi. 
Q oraterigacha  er-u  xotin   ikk o v larin i  k u zatib  bordi.
Nam oz 
T u rsu n  
a rav aso z 
b ilan  
a lb a tta  
u ch rashish i  kerak  edi.  N avbatdagi  ish la r  haqida 
kelishib  olish lari  z aru r.  Kecha  asirg a  tu sh g an  
y ig itla rn i  q u tq arish   yo‘lin i  a x ta rish la ri,  shahid 
bo‘lg an larn i  d afn   e tish n i  u y u s h tiris h la ri,  nav ­
batd ag i  y ig ‘in  qayerda  bo‘ladi,  bu n i  ham   kelishib 
o lishlari  kerak.
Namoz  aravasoz  bilan  u n in g   som onxonasida 
uzoq  suhbatlashib  qoldi.  A krom qul  H otam ,  K arim  
degan  y ig itla r  bilan  ta sh q a rid a   poyloqda  tu rib , 
c h o rra h a d a g i  uch  k o ‘ch an i  k u z a tish a y o tg a n d i. 
A llaqanday  sh arp a  H otam ga  yaqinlashib,  b ir  nafas 
qotib  tu rd i-y u ,  y an a  u z o q lash g a n d ek   bo ‘ld i. 
A k ram q u l  H o tam g a  sez d irm a sd an   N am ozning 
oldiga  chopdi:
—  G apirsam   m aylim i?  •
—  Tez  ayt!  —  dedi  Namoz  y u rag i  x u n u k   b ir 
n arsan i  sezib.
—  H otam ning  yoniga  L u tfu lla   hokim ning  uyi 
ta ra fd a n   b ir  sh arp a  kelib-ketgandek  bo‘ldi.
—  Qachon?
—  H ozirgina.
—  T u rsu n .  —  N asibaga  beradigan  o tin g n i  egar- 
la!  —  o‘rn id a n   tu rib   ketdi  Namoz.
K o‘z  yum ib-ochguncha  er-u  x otin  ikk o vlari  yel- 
k a la rig a   m iltiq   osib  d a rv o zax o n ad an   ta sh q a ri 
chiqib  oldilar.

Download 109.17 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   13   14   15   16   17   18   19   20   ...   38




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling