J a h o n w 2 sargitzasht a d a b iy o t I


Download 109.17 Kb.
Pdf ko'rish
bet18/38
Sana02.12.2017
Hajmi109.17 Kb.
1   ...   14   15   16   17   18   19   20   21   ...   38

186

—  Namozvoy,  bu  yerdagi  ish lard an   ko‘ngling 
to ‘q  bo ‘ls in ,—  sh iv irlad i  arav aso z.— X abar  bergan 
k u n in g   qishloq  ah lin i  oyoqqa  tu r g ‘azam an.
—  H otam ni  tek sh irib   ko ‘r!
—  Yaxshi!
—  X iy o n atin i  aniqlasang  —  otib  tashla!
—  Y axshi,  —  sh iv irlad i  arav aso z.—  Kum ush- 
k en t  orqali  k etin g lar.  Men  hokim ning  y ig itla rin i 
c h alg ‘itib  tu ra m a n ...  B axtim izga hech bo‘lm asa sen 
omon  bo‘lgin.
N am oz  do ‘s tin in g   m a sla h a ti  b ila n   N asib an i 
K u m ushk ent  yo‘liga  boshladi.  Ammo,  qishloqqa 
k irm adi.  Sholisi  о‘rib   olingan  paykallarni  yoqa- 
lab  b o rib ,  q ish lo q n i  k a m ard ek   o ‘rab   tu s h g a n  
k a tta   an h o rd an   o ‘tg ach ,  yantoq,  y u lg ‘u n la r  о‘sib 
y o tg a n  
serq u m  
t o ‘qay zo rg a  k irib  
oldi. 
Bu 
ta r a f la r d a n   av v al  hech  y u rm a g a n d i,  so ‘qmoq 
b o rlig in i  ham   b ilm asd i.  A m m o,  tik k a   k e tilsa  
Jom   d a sh tla rig a   chiqib  olish  m um kin,  deb  o‘ylab 
b o rard i  Namoz.
Tun  yarm idan  oqqan,  olachalpak  oydin  b ir 
kecha.  Oy  goh  qop-qora  b u lu tla r  o rtig a   sho‘n g ‘ib, 
a tro f  to 'sa td a n   qorong‘ila sh ar,  yorug*  dunyo  faq at 
shu  ik ki  o tliqdangina  ib o rat  bo Tib  qolar,  goh 
b u lu tla r  orasidan  yorib  chiqqan  oy  yer-u  ko‘kn i  b ir 
xild a  yoritib ,  orom li  uyquga  ketg an   to ‘qayzorni 
ik k i  otliqqa  ko‘z-ko‘zlab  qo‘y a r  edi.  N am ozning 
qalbida  quvonch  bilan  alam ,  sevinch  bilan  g ‘am 
tez-tez  alm ashinib  borm oqda.  Goh  qurshovdan 
omon  chiqqaniga,  sevikli  x o tin i  bilan  yonma-yon 
k etay o tg an ig a  sh u k ro n a lar  ay tib ,  sevinib  k etar, 
choTni  boshiga  ko‘ta rib ,  hay q irg isi  k elar,  goh 
iztiro b   to Та  y u rag i  chayqalib,  v u ju d i  lovillab  yona- 
yotg an in i  tu y a r,  b a q u w a t  tis h la ri  gT jirlab,  labla- 
r in i  q o n a tg u d ek   tis h la b ,  b o sh in i  alam   b ilan  
chayqab  qo‘y a r  edi.
N asiba  Q orateridan  chiqqanlaridan  buyon  goh 
yo‘rtib ,  goh  chopib  borayotgan  ot  u stid a   jim  
k e ta y a p ti. 
A k ro m q u ln in g  
uyid ay o q   N am ozni 
ko ‘rish i  bilan,  haligacha  o‘ziga  begona  boTgan 
g ‘a la ti  b ir  q altiro q   tu rg a n   edi.  D urku n -d u rk u n
187

qo‘zg ‘alib  xuddi  bezgakdek  tu tib   kelayotgan  bu 
q a ltiro q  
b o ra-b o ra 
o g ‘riq q a  
ay lan ib , 
b u tu n  
b o rlig ‘iga  buroviq  solib  b u ra y   b oshladi...  Beli 
kuyib  ach ish ar,  n afasi  q isila r,  b a ’zida  qo‘l-oyoqlari 
ch an g ak d ek   tir is h ib   q o la r,  b u n d a y   p a y tla rd a  
uzangiga  yetib-yetm ay  borayotgan  oyoqlari  egar 
tom on  to rtilib ,  qo‘lidagi  yu g an   chiqib  k e ta r,  o ‘ziga 
kelgach,  o t  u stid a n   uchib  ketm aganiga  hayron 
bo‘lib  yana  yuganga  yopishar  edi.  Q izning  goh 
o g ‘riq   zo‘rid an ,  goh  og ‘riq d an   so ‘ng  k a ra x t  bo‘lib 
borayotgan  v u ju d id a  dard   bilan  Namoz  akam ga 
x alaq it  berm aym an,  degan  xohish  olishm oqda  edi. 
Ikkovi  ham   unin g   ix tiy o rid an   ta sh q a ri,  v u ju d n in g  
qayeridadir  tu g ‘ilib,  b ir-b irla ri  bilan   to ‘qnashib, 
goh  un isi,  goh  bunisi  u stu n   kelib  borm oqda  edi. 
«Yiqilmasam bo‘ldi,  yiqilm asam  bo‘lg an i...»   sh iv ir- 
laydi  qizning  qontalash  bo‘lib  ketg an   lablari.
G um onasi  sh u n d o q q in a   to m o g ‘in in g   ta g id a  
o‘ynoqlab,  n afasin i  b u tu n la y   qisib  qo‘ydi.  Qiziq, 
vuju d ida  hech  qanday  og‘riq   sezilm adi  bu  gal. 
T om irlaridan  allaqanday  iliq,  shilim shiq  n arsa  oqib 
kelib,  y u rag ig a  sh u v   etib   quyildi-yu,  xuddi  allala- 
gandek  elita  boshladi.  K o 'zla rin in g   oldini  ko ‘k, 
sa rg ‘ish  halqachalar  qoplab,  uyquga  o ‘x shash  b ir 
xayolat  h u sh in i  olmoqda  edi  qizning.
—  Namoz  aka!  —  chin q irib   yubordi  N asiba,  — 
men  hushim dan  ketayapm an!
A ncha  oldinda  borayotgan  Namoz  o tn in g   boshi­
ni  to rtib ,  orqasiga  o ‘girildi:
—  N im a  deding?
N asiba  eg arn in g   boshini  m ahkam   changallab, 
bezgak  tu tg a n d e k ,  d a g ‘-d ag ‘  q a ltira b   tu ra rd i. 
Namoz  x o tin in in g   yoniga  qaytdi.
—  N im a  bo‘ldi?
N asiba  entikdi:
—  To‘lg ‘oq  tu ta y a p ti.
—  To‘lg ‘oq?!  —  ham   quvonch,  ham   qo‘rq u v   bor 
edi  y ig itn in g   ovozida.
N asiba  k a lta -k alta   n afas  olardi:
—  Meni  otdan  oling.
Namoz  N asibani  eg ard an   olib,  qo‘lida  ko‘ta r-
188

gancha  yu zin i  k o 'k sig a  bosib,  ancha  m ahal  unsiz 
qotib  tu rd i.  M iyasidan  allaqanday  lan j,  m ujm al 
fik rla r  ch arx   u rib   o ‘ta   boshladi  uning!
—  Namoz  aka!  —  b eix tiy o r  erin i  ko‘ksin i  q a ttiq  
tish lab   oldi  Nasiba.
—  0 ‘zin g n i  bos,  jonim!  —  nim a  deyishni  b il­
m asdi  Namoz,  —  ho zir  ham m asi  joyida  bo'ladi, 
m ana  h o zir...
Y igit  b ir  n afaslik   dovdirashdan  so‘ng  o‘ziga 
kelib,  to ‘n in i  qum ga  to 'sh a d i.  X otin in in g   allaq an ­
day  sovuq,  yopishqoq  te r  ichida  qolgan  holsiz 
boshini  tizzasig a  oldi...
Y angi  odam  dunyoga  kelish in i  u  ilg ari  ko‘rma- 
gandi.  Ehtim ol,  qora  b u lu tla r  qurshovida  goh  tub- 
siz  osm onning  q ay erig ad ir  cho‘kib,  goh  suv  yuziga 
qovundek  qalqib,  a jib  o 'y in la r  ko‘rsa tay o tg a n ,  mil- 
lio n larn in g   d ard -u   iztiro b ig a  m illion  bor  guvoh 
b o ‘lgan  to ‘lin  oy  ham   bugungidek  og ‘ir   dard n i, 
og‘i r   iztiro b n i  ko‘rm ag an d ir.  Ehtim ol,  sokin  tu n  
qo‘yn id a  orom li  uyquga  ketg an   poyonsiz  to ‘qayzor 
b o ‘lgandan  buyon  odam   bolasining  d ard   bilan 
bunaqangi  q a ttiq   olishganiga  guvoh  bo‘lm agandir.
—  Onajon,  onajonim!  —  N asiba  o ‘rn id a n   tu rib , 
oyoqlarini  ju ftla b   g ir  aylana  boshladi.
—  B iron  qishloqqa  qaytaylik,  x o ‘p  degin?  — 
y ig ‘lagudek  b ir  ahvolda  yolbordi  Namoz.
—  Y o‘q ,—bosh  chayqadi  N asib a,—  qo‘lga  tushib 
qolam iz.  —  Yo‘o ‘o ‘q!!
—  Doya  olib  kelaym i?
—  Qo‘lga  tu sh ib   qolasiz.  Yo‘o ‘q!
—  Tushm aym an!  M ana  m iltig ‘in g ,  m ana  to ‘p- 
poncha!  K u m u sh k en t  yaqin,  ko‘z  yum ib  ochguncha 
qaytam an,  N asibam ,  o ‘zin g n i  qo‘lga  ol,  men  ket- 
dim!
Namoz  biro n   fik rn i  to ‘g ‘ri  deb  bilsa,  hech  qan­
day  xav fn i  pisand  qilm as,  hech  qanday  kuch  uni 
to ‘x ta ta   olmas  ham   edi.  B uni  N asiba  yaxshi  biladi. 
Shu n in g   u chun  ham   boshini  chayqab,  «immm» 
dedi-yu,  ammo  yo‘q  deyolm adi.  D eyishning  ho jati 
ham   qolm agan  edi.  C hunki,  Namoz  allaqachon  otga 
m inib,  qam chi  u ray o tg an   edi.
189

K um ushkentga  k irav erish d a  p ast  devor  bilan 
o ‘ralg an   qo‘r g ‘on  oldida  Namoz  otd an   sakrab  tu s h ­
di.  Omonat  o‘rn a tilg a n   chetan  eshikni  qam chining 
d astasi bilan  qoqa  boshladi.  I t vovulladi.  A nchadan 
keyin  ich k arid an   uyq u sirag an   ovoz  eshitildi:
—  Kim  u?
—  Namoz  yolvorib  g ap ira  boshladi:
—  Men  yo‘lovchim an.  X otinim ni  cho‘lda  to ‘l- 
g ‘oq  tu tib   qoldi.  T ug ‘olm ayapti.  X udo  yorlaqasin 
sizn i...
—  Yordam  kerakm i?
—  Yolvorib  so‘ra y  man.
Uy  egasi  qo‘rqa-pisa  kelib  eshikni  qiya  ochdi. 
Pakanagina  sersoqol  b ir  chol  ekan.
—  M ana  bu  suyunchisi,  —  Namoz  ta n g a   to ‘la 
ham yonini  qo‘y ard a  qo‘ym ay  cholga  tu tq a z d i,  — 
xotinim   eson-omon  q u tilib   olsa,  sizga  o t  sovg‘a 
qilam an.
—  K am pirim   birg a  borsinm i?
—  Xudo  x ay rin gizn i  b ersin,  tez  bo‘ling,  bovo- 
jon.
Chol  orqasiga  qaytib,  ancha  m ahal  yo‘q  bo ‘lib 
ketd i.  N ihoyat,  o ‘ziga  o‘xshagan  ushoqqina  b ir 
ayolni  paran ji-y u   chachvonga  o‘rab  qo‘lidan  yetak- 
lab  chiqdi.  Boshqa  qo‘lida  k a tta   qu m g ‘on  b o r  edi.
— M ana bu n i ola ket, o ‘t  yoqib suv isitasan , — d e­
di chol ayolni N am ozning orqasiga m indirayotib.  — 
Lekin, o ‘g ‘lim, k am pirim ni k e ltirib  qo‘yasan-a?
—  Gap  b itta ,  bovojon.
—  Xudoyo  x o tin in g   eson-omon  q u tilib   olsin.
Namoz  qaytayotganda  tong  yorishib  qolgan  edi.
Shuning  uchun  a w a lg i  izidan  borish   uncha  qiyin 
bo‘lm adi.  Y olg‘iz  qolgan  o t  hu rkibdim i,  hov  n ariga 
bo rib ,  y a n to q la rn in g   u c h in i  chim dib  y u rib d i. 
Nasiba  otig a  to ‘shalgan  to ‘ndan  su rg alan ib   tu sh ib , 
yonidagi  qum tepaga  boshini  qo‘ygancha,  loladek 
qizarib,  asta-sekin  ko‘ta rilib   kelayotgan  quyoshga 
m a’nosiz  tik ilib   yotardi.
—  H ushing  joyidam i?  —  x o tin in in g   boshini 
qo‘liga  oldi  Namoz.
190

—  Namoz  aka,  —  behol  sh iv irlad i  N asiba,  —  bu 
sizm i?
—  M ana,  doya  olib  keldim ,  jonim .
—  K etin g ,  jon  Namoz  aka,  yuragim da  g ‘ashlik 
bor,  qo‘lga  tu sh ib   q olasiz...  Tez  keting!
—  Xudo  xohlasa  b irg a  ketam iz.  QoTga  ham 
tu sh m ay m iz...  0 ‘g ‘ilcham iz,  sen,  men  hamm amiz 
birgalash ib   ketam iz...
P ak an a  kam p ir  Namozga  o‘t   yoqib  suv  ilitish n i 
b u y u rd i.  0 ‘zi  N asibaga  joy  hozirlab,  y echin tirish  
bilan  m ash g ‘ul  boTdi.  «Qo‘rqm a,  qizim ,  xudo 
m ad ad k o r  bo*Isa  hech  gap  em as»,  d ey o tg an i 
N am ozga  e sh itilib   tu rib d i.  Ammo,  Namoz  o ‘t 
yoqishga ulg urm ad i.  Shundoqqina yonida  tu rg a n  ot 
oyog‘i bilan   qum   ta ra b ,  echkini  m a’rash id ek   qisqa- 
qisqa  qilib,  b ir-ik k i  kishnab  qo‘ydi.  Y igit  yuragiga 
g ‘u lu v   tu sh ib ,  hali  N asibasi  boshini  qo‘yib  yotgan 
qum tepaga  chiqdi-yu,  qo‘l-oyog‘i  bo‘shashib  ketdi. 
U ning  izin i  olib  kelayotgan  o tliq lar  yaqinga,  ju d a 
ham   yaqinga  kelib  qolishibdi.
Namoz  jon  h o latd a  n a rid a   tu rg a n   m iltiqni 
qoTiga oldi-yu,  ammo  otm adi.  O tishm a bo*Isa avval 
N asibani  m oTjalga  o lish ad i,—  chaqaloq ham   nobud 
boTadi,  fik rid an   o‘td i  unin g ,  kam pirga  ham   ja b r 
boT adi...  Och  bo ‘rila r  galasi  qo‘y  podasiga  hujum  
qilganda  a w a l  g ir  aylanib,  chor  a tro fn i  qurshab 
oladi,  deydilar.  Kim  biladi,  oTjaga  tash lan ish n in g  
bu  u su lin i  y irtq ic h la r  odam  bolasidan  o ‘rganganm i 
yoki  odam lar  y irtq ich d an   nam una  olganm i,  h ar 
qalay,  ellik  chogTiq  otliq   a sk a r  Namoz  sham dek 
qotib  tu rg a n   qum tepani  qurshab,  qurshovini  siqib 
kela  boshlashdi.  Namoz  u larn in g   ko‘pini  tan id i, 
k o 'rg a n ,  b ir  x illa ri  bilan  otish g an ,  Payshanba 
boTisi  p rista v i  k ap itan   Golov  a sk a rla ri,  X o‘jaariq  
boT isining  hokim i  L u tfu lla x o 'ja n in g   n av k arlari 
b u lar.  Y aqinginada  Namoz  paydo  bo‘libdi  desa, 
qochgani  joy  topolm ay,  tu tq a n o g ‘i  tu tib   qoladigan 
L u tfu lla x o 'ja   h ozir  gerdayib,  viqor  bilan  ot  o‘yna- 
tib   kelayapti.
K ap itan   Golov  to 'd a d a n   ajralib   chiqdi:
—  Namoz  P irim q u l  o‘g ‘li,  m iltiq n i  tashla!
191

Namoz  sherdek  о‘kirib   yubordi:
—  X otinim   ko ‘z  yory ap ti,  yaqin  kelm a,  otib 
tashlaym an!
Y ig it  sof  ru s  tilid a   so 'zlag an i  uchunm i  yoki 
«xotinim   ko‘z  yoryapti»  degani  t a ’s ir  qildim i,  k a ­
p ita n   o'ynoqlab  tu rg a n   otnin g   boshini  to rtd i:
—  M iltiqni  tashla!
—  A w a l  xotinim ga  tegm aym an,  deb  so ‘z  ber.
—  So‘z  beram an!  R us  o fitse rin in g   so‘zi,  xoti- 
ningga  hech  kim   tegm aydi.
—  01,  m iltiq  k erak   b o‘lsa.
—  X an jarn i  ham   tashla!
—  Buni  o ‘zing  so v g 'a  qilgansan,  kelib  o‘z 
qo‘ling  bilan   olasan.
B ir  necha  y illa r  o ldin  N am oz  m a rh a m a tli 
Ivanboyning  x izm atid a  y u rg an   chog‘la rid a  boyning 
m ehm onlariga  qashqaldoq,  tu sto v u q   otib  yu rib , 
o‘sha  p aytda  P oyariq  bo-‘lisi  harb iy   p rista v i  lavo- 
zim ida  xizm at  qilayotgan  k a p ita n   Golovni  naq 
o‘lim dan  saqlab  qolgan  edi.
Ovga berilib  ketib ,  to 'sa td a n   y o w o y i  to ‘n g ‘izlar 
q u rsh o v ig a   tu s h ib   qolg an   k a p ita n  
«Y ordam  
beringlar!»  deya  qichqirib  yubordi.  Na  m iltiq ,  na 
tayoqdan  qo 'rq ad ig an   bu  m ax lu q larnin g   fe ’lini 
yaxshi  bilgan  Namoz  b ir  quchoq  yan to qn i  yondirib 
kelib,  o‘zini  q u tu rg a n   to ‘n g ‘iz  podasiga  urd i-yu , 
k a p itan n i  qurshovdan  olib  chiqib  ketdi.
X a n jar  ana  o ‘sha  k u n i  sovg‘a  qilingan  edi.
—  X otinin g ga  qoldir  xan jarn i!  —  b u y u rd i  k ap i­
ta n .  —  0 ‘zing b eri kel.  Namoz,  sen  asirg a olinding!
—  K ap itan ,  men  seni  o‘lim dan  q u tq a rg a n   edim.
—  Sen  o‘shanda  m ard  y ig it  sifa tid a   o‘z  bur- 
chingni  ado  qilgan  eding.  Men  ham   ho zir  ru s   ofit- 
seri  sifa tid a   o‘z  b u rch im n i  ado  q ilay o tirm an ... 
Bog‘lan g lar  qo‘lini!  —  yu zin i  te sk a ri  o ‘g ird i  kap i­
ta n   Golov.  So‘ng  hokim ning  y ig itla rig a   o‘shqir- 
di:  —  urm a,  a sirn i  u rib   b o ‘ladim i,  itvachcha!
192

ICHIXCIII
ftlSM
MOXOVXOM
MAHBUSLARI

I   b  o b  
SERGEY  TABIB  N A M O Z N I  
QUTQARMOQCHI
Im p e ra to r  oliy  h a z ra tla ri  N ikolay  ikk in ch i 
qilich  bilan  himoya  qilib  tu rg a n   qonli  ta x tn in g  
dushm ani  bo ‘lgan  atoqli  inqilobchi  M ixail  Morozov 
Sam arqand  sh ah rig a  kelgach,  n u rli  m anzillarga 
chorlovchi  ta r g ‘ibot  kuchayib  ketd i.  H aqsizlikka 
q arshi  isyon  k o 'ta rg a n   ja su r,  tad b irk o r  ru s  y ig iti 
hech  qanday  xav f-x atard an   qo‘rqm ay  tez  kun  ic h i­
da  sh ah ardag i  inqilobchilarning  boshini  boshiga 
qo‘shib,  m aqsadi,  rejasi  aniq  bo‘lgan  to ‘garak 
a tro fig a   u y u sh tirib   oldi.
Ilg ‘o r  fik rli  ru s  ziyolilarining  ko‘m agi  bilan 
«Samarqand»  nomli  gazeta  ta sh k il  etd i.  Adash- 
gan larg a  zulm at  qorong‘isidan  chiqib  olishlariga 
ko‘m aklashadigan,  aniq  yo‘lni  ko‘rsa tib   beruvchi 
m ash’aldek  yorqin  m aqolalar  e’lon  qilina  boshlandi 
bu  gazeta  sah ifalarid a.
To‘g arak n in g  asosini D em urov bosm axonasining 
ish ch ilari  ta sh k il  e ta rd i.  Z iyolilar,  chin o v n ik lar 
ham  ko‘p  edi  bu  to ‘garak d a.  Inqilob  xususidagi 
q a ra sh la ri  xilm a-xil,  ammo,  qanday  bo ‘lsa  ham 
chirib  qolgan  ta x tn i  a g ‘d arish   ta ra fd o ri  b o 'lgan , 
keyinchalik  «Samarqand»  gazetasig a  red ak to rlik  
ham  qilgan  A .Parenkov,  R ossiyadan  к о ‘ch irib   kel- 
tirilay o tg an   aholini  jo y lash tirish   bilan   sh u g ‘ulla- 
nuvchi  chinovnik  P.Poznyakov,  gim naziya  m ualli- 
mi  F.A ndreonov,  okrug  sudi  oqlovchisi,  m ash h u r 
huquqshunos N.  Bolotin,  M ujik qishloqda istiq o m at 
qiluvchi  Sergey  R yabovlar  a ’zo  bo‘lib  k irishg an di 
bu  to ‘garak k a.  Y erli  aholi  v ak illarid an   bo‘lm ish 
A krom jon  K omiljon  o‘g ‘li,  Ismoil  Shohjahon  o‘g ‘li, 
O tam urod  Sherm uham m ad  o‘g ‘li  s in g a rila rn in g  
a ’zo  bo‘lib  k irish i  to ‘g arak   q a tn ash c h ila ri  olg ‘a 
su ray o tg an   g ‘oyalarning  m azlum lar  o‘rta s id a   yoyi- 
lish in i  te zlash tirib   yuborgan edi.  0 ‘tin n in g   tark ib i- 
da  yonish  x u su siy ati  bor  deydilar.  Ammo,  u  o‘z-
194

o‘zid an   yonm as  ek an ,  k im d ir  g u g u rt  chaq ish i, 
q alash tirib   qo‘yish i  z a ru r  ekan.
G u g u rtn i  M ixail  Morozov  chaqib  yubordi.
A langaning  yorqin  s h u ’lalari  goh  Jiz z a x ,  goh 
N u ro ta ,  goh  K a ttaq o ‘r g ‘on-u  X atirch i  a tro fla rin i 
kunduzdek  y o ritib   yuborardi.
Bu  alanga  G esket  jan o b lari  boshliq  k atta-k ichik  
ch ino v n ik larn in g   yuzini  goho  jiz g ‘anak  qilib  kuy- 
dirm oqda  edi.  G esket jan o b lari  olovni  kim   yoqayot- 
g an ligin i  aniqlay  olm ay  jig ‘ibiyroni  chiqib,  nazari- 
da  kartabozlikdan  boshqa  hech  narsag a  yaram ay 
qolgan  chin o v n ik larn i  siqib  suvini  ich ar,  o ‘zi  ham 
qo‘rs,  betoqat,  asabiy  bo‘lib  b o rar  edi.
N ihoyat,  olovni  yoqqandan  ko‘ra   ham   un i  boshi 
u z ra   ko‘ta rib ,  y u rtd a n -y u rtg a   o t  qo‘yib  yu rg an  
kim sa  xav fliro q   deb  bilgan  arboblar  birlashib, 
cho'qm ordek  og ‘ir   b ir  m u sh tg a  tu g ild ilar-u ,  zarb 
bilan  Namoz  P irim q u l  o ‘g ‘lin in g   boshiga  u rd ilar.
Namoz  o try ad n in g   b ir  qism i  k atta-k ich ik   otish- 
m alarda  nobud  bo‘lib  ketd i,  b ir  qism i  so tq in lar 
ko‘m agida  hibsga  olinib,  oyoqlariga  kishan  u rild i. 
Omon  qolganlari  jon  hovuchlab  to g 'la rg a   chiqib 
ketdi.
Q attiq   k altak lan g an ,  behush  N am ozning  o‘zini 
esa  S am arq an d d ag i  M oxovxona  qam oqxonasiga 
qamab  q o 'yd ilar.
« 0 ‘ld irib   qo‘yishadi  endi  uni!  —  xuddi  oyog‘ini 
chayon  chaqib  olgan  kishidek  uy  ichida  aylana 
boshladi  Sergey  tabib,  —  o 'ld irish a d i  uni!..  Yo‘q, 
k altak d an   o ‘lad ig an lard an  emas u ,  badani tem ird an  
ham   q a ttiq   u n in g ...  Polvon  k a tta   ish  boshlab 
yuborgan  edi-ya,  essiz!  U ni  ehtiy o t  qilolm adik. 
O sish adi  endi!  S h a fq a t  q ilish m ay d i,  ehtim o l 
q u tq a rish n in g  biron  yo‘li  topilib  qolar.  Ha,  noum id 
shay to n ,  hoziroq  Sam arqandga  jo ‘naym an...
—  Hayitboy!  —  deb  chaqirdi  Sergey  tabib  xona 
ichida  y u g u rish d an   to ‘xtab.
0 ‘choq  boshida  po‘s ta k   u stig a   chordana  qurib 
allaqanday  ru sch a  kitobni  hijjalab   o ‘qib  o‘tirg an  
H ayitboy  b ir  sapchib  tu sh d i:
—  Labbay!
195

—  K arm isan?
—  Endi  b ir  m a rta   chaqirdingiz-ku?
Sergey  tabib  bolani  nohaq  u rish g a n i  uchun 
o‘zini  koyigan  bo‘ldi-da,  b a z o 'r  jilm aydi:
—  Nim a  qilyapsan?
—  0 ‘zingiz  kiyik  o‘tn i  qozonga  solib  qaynat 
degandingiz-ku.
—  Qiyomi  ajraldim i?
—  Sup-suyuq  hali.
—  To‘x ta sh   qayerda?
—  0 ‘zingiz  chino rn in g   to m irid an   kavlab  kelish- 
ga  jo ‘natdingiz-ku.
—  Tez  borib  topib  kel,  bolam ,  ish la r  chatoq!
—  N im a  bo‘ldi?
—  Sam arqandga  jo ‘naym iz...
Sergey  tabib  qanday  bo‘lganda  ham   o 'zin in g  
m a’naviy  rah b a ri,  m aslakdoshi  ichida  ko ‘ngliga 
eng  yaqini  M ixail  M orozovni  izlab  topm oqchi  edi. 
Y ig itc h a la rn i  «Panohi  s a g ‘iro n»   cho y xo n asid a 
qoldirib,  so‘roqlay-so‘roqlay,  nam ozgar  pay tid a 
d o 'stin in g   izini  a ra n g   topdi.  Bosm axonada,  gaze- 
ta n in g   e rta g a   chiqadigan  sonini  o ‘qib  o 'tirg a n  
paytid a  u c h ra td i  uni.
—  Xudo  haqqi,  seni  kecha  k u tg a n   edim ,  —  x u r- 
sand b ir k ay fiy atd a o ‘rn id a n  tu rd i  M ixail  Morozov, 
—  xo ‘sh ,  q ariya,  ahv o llar  qalay?  B ilam an,  hozir 
Namoz  haqida  gap  ochasan,  un i  qam oqdan  chiqarib 
berasan,  bo'lm asa  bosm axonangga  o ‘t   qo‘yam an, 
deb  d ag‘-dag‘a  ham   qilasan,  shundaym i?
—  A vliyosan-da,  M ixail  Vasilyevich.
—  Ishim iz  b ir,  dilim iz  b ir,  dem ak  tashvishim iz 
ham   b ir  x ild a ,—  tez-tez  g a p ira   boshladi  M ixail 
Morozov,  — sen,  q ariya, b ir oz  o‘tirib  tu r.  M ana bu 
s a h ifa la rn i  o‘qib  b e r ay.  K eyin  b a ta fsil  gapla- 
sham iz.  Lekin  m ana bu  m aqolada eser  am akilaring- 
ni  boplab  p o 'sta g in i  qoqdim -da.  E rta g a   o ‘qiysan.
—  A llaqachon  sh u nd ay  qilish in g   k erak   edi.
—  Qara-ya,  bizning  inqilobim izni  c h itfu ru sh -u  
ch o y fu ru sh larn in g   m an faati  yo‘liga  b u rib   yubo- 
rishm oqchi,  bu  oq  yoqali  o liftala r.
—  L iberallar  haqida  ham   b ir  chiqish  qilishing
196

kerak,  M ixail V asilyevich.  U lar ham  ko‘pchilikning 
boshini  q o tiry ap ti.
—  To‘g ‘ri  ay tasan ,  Sergey  K onstantinovich, 
podshoni  iltim os  bilan   ta x td a n   tu sh irib   bo ‘lmaydi. 
L ib erallar  esa  m ana  shu  g ‘oyaga  q a ttiq   yopishib 
olishdi  ho zir,  —  qog‘oz  u stid ag i  m ayda  h a rfla rd a n  
ko‘zini olm ay so‘zlard i M ixail M orozov,  —  xo‘p, bu 
haqda  ham   keyin  gaplasham iz.  M ana  bu   gazetani 
o‘qib  tu r.  H o zirg in a P e te rb u rg d a n   k e ltirish d i.  H ali 
o‘zim  ham   o ‘qib  chiqolganim   yo‘q.  0 ‘zbeklar  ayt- 
ganidek,  bosh  qashlashga  ham   qo‘l  tegm aydi,  ish 
ko ‘p ...
C hirigan  ta x ta la rd a n   om onat  q u rilg an ,  ikki 
kish i  a ra n g   s ig ‘adigan  bu  xona  d arch alari  ochiq 
bo ‘lishiga  qaram ay,  xiyla  q o ro n g 'i  edi.  Sergey 
tab ibn in g  ko ‘zi  g azeta  h a rfla rin i  yaxshi  ilg ‘am adi. 
G azetani  n a ri  su rib   jim   o‘tir a   berd i.  Q arshisidagi 
kish ig a  havasi  keldi  u n in g .  Yoshi  q irq larg a  borib 
qolgan bo‘lsa  ham   M ixail  Morozov  xuddi o ‘n  sakkiz 
yoshli  yigitchadek  ham isha  kuch-g‘a y ra tg a   to ‘lib- 
to sh ib   y u rad i.  U ning  ta s a w u r id a   biron  noaniq 
tu sh u n ch a  yo‘q.  H am m asi  k a ftd a   tu rg a n d e k   aniq, 
kundek  rav sh an .  Inqilobning  asosiy  tay an ch   kuchi 
ish ch ilar;  qurolsiz  inqilob  yo‘q  —  u n in g   muloha- 
zalari  ana  sh u n d ay   lo ‘nda,  o‘ziga  o ‘xshagan  sodda- 
yu,  ammo  keskin  bo ‘ladi.
M ixail  Morozov  ish in i  b ajarib   bo‘lib,  kosibning 
k u rsisid ek   m ayishib,  u s tin i  moy  bosgan  k u rsisin i 
m ehm onga  yaqinroq  su rd i.
—  X o‘sh,  Sergey  K o n stan tin o v ich ,  —  deya 
m ehm onga  neg ad ir  b ir  kulib  boqib  qo‘ydi,  — 
q ish lo q la rd a   n im a  g ap,  d e h q o n la rn in g   ahvoli 
qalay?
—  Q ishloqlarda...  N am ozdan  k a tta ro q   gap  yo‘q 
ho zir.  Bu  dehqon  y ig iti  ho zir  afsonaviy  qahram on- 
ga  aylangan.
—  Demak,  orqasidan  dehqonlarni  erg ash tiry ap - 
ti  degin?  —  q o sh larin i  chim irib  so‘ra d i  M ixail 
M orozov.—  K u ra sh im iz n in g   h o z irg i  p a lla sid a , 
m ayli,  b a ’zi  b ir  z a ra rli  tom o n lari  bo‘Isa  ham ,  biz 
bu  h a ra k a tn i  qo‘lla b -q u w a tla sh im iz   kerak.  Bu

Download 109.17 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   14   15   16   17   18   19   20   21   ...   38




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling