J a h o n w 2 sargitzasht a d a b iy o t I


Download 109.17 Kb.
Pdf ko'rish
bet20/38
Sana02.12.2017
Hajmi109.17 Kb.
1   ...   16   17   18   19   20   21   22   23   ...   38

207

dan  chiqm aydi.  B iro v lar  eshigida  s a rg ‘ayib  k a tta  
bo‘lgani  kam m ikin  unga!  E ndigina  og‘zi  oshga  yet- 
ganda  b u rn i  qonab  o ‘tirsa-y a,  yetim chani  buncha 
qiynam asang,  e  p arv a rd ig o ri  olam!  N im a  qilibdiki, 
u   ham   el  q ato ri,  uyli-joyli  bo‘lib  opaginasining 
b a g 'rid a  do‘rsillab g ina yursa!  Ishqilib,  ko ‘rish ish g a 
ru x s a t berishsin-da.  «B erishm asa,  o‘sha  hokim ning 
oldiga  ham   kiram an ,  —  alam   bilan  o ‘ylab  b o ra­
y ap ti  U lu g ‘oy,  —  esh ik larin in g   ta g ig a   yotib  ola­
m an, 
xud o 
x o h la sa , 
k o ‘ra m a n  
u k a g in am n i, 
b ag‘rim ga  bosib  boshlaridan  silaym an...»
N asiba  o‘z  o‘y la rig a   g ‘a rq   bo ‘lib  su h b atg a 
aralashm ay  bo ray ap ti.  O y-kuni  yetm asdan  dunyo 
yuzini  ko‘rg an   qizchasi  bor-yo‘g ‘i  yarim   kun gin a 
yashadi  xolos.  Chaqaloq  joni  uzilish id an   oldin 
tam shanib,  lab lari  bilan  n im an id ir  ax targ an d ek  
bo‘ldi,  qo‘l-oyoqlarini  beto q at  silk itib ,  q a ttiq   inga- 
lad i...  qiziq,  nega  in g alad i  ekan,  nim a  demoqchi 
bo‘ldi  ekan  o 'sh an d a?..  X udo  x ay rin g n i  b e rg u r 
pakana  bovo  insofli  odam  ekan,  chaqaloqni  yuvib- 
ta ra b   ko'm di.  A rava  topib,  N asibani  Jarq ish lo q q a 
eltib  ham   qo‘ydi.
0 ‘sha  kundan  buyon  N asiba  g 'a la ti  bo‘lib  qol­
gan.  Birov  bilan  gaplashm aydi.  Gap  so ‘rash sa 
javob  ham   qaytarm aydi.  X uddi  k o ‘zi  ochiq  holda 
uxlab  qolgandek.  Ochiq  ko ‘zlarid a  Namoz  akasi- 
ning  q o 'lin i  orqasiga  bog‘lay o tg an lari,  chaqaloq- 
n in g  
n im a n id ir 
a x ta r ib  
ta m s h a n g a n i 
shu n - 
dayligicha  qotib  qolganday.  Y o ru g‘  dunyo  faq at 
shu ik k i ayanchli m anzaradangina  ib o rat,  boshqasi- 
ni  ko‘rm aydi  u.  Q uloqlari  o stida  Namoz  akasining 
xayrlashayotganda:  «Nasibam!»  deb  qichqirgani 
jaran g lay d i,  boshqasini  eshitm aydi.  Goh  neg ad ir 
Namoz  akasi  chaqaloqdek  bo‘lib  ko‘rin ib   ketad i 
ko‘ziga.  Goh  chaqalog‘i  k a p -k atta  qiz  bo‘lib  oldiga 
chopqillab  k elad i...  N ega  ch in q ird i  ekan  o‘shanda, 
nega?  Tam shanib,  lab lari  n im an id ir  a x tard i-k u  
o ‘shanda,  nim ani  a x ta rd i  ekan?..
«Boram an-u,  m eni  ham   hibsga  olin g lar,  men 
ham   b o sqin larg a  b o rg an m an ,  o ‘q  o tib   hokim - 
larin g izn i  o ‘ldirg an m an,  deym an,  —  zuvala  qilayo-
208

tib   o 'y lad i  N asiba,  —  fa q a t  Namoz  akam   bilan 
b irg a  qo‘y salar  bas.  M eni  deb  u   kish i  shu  ahvolga 
tu sh d i.  A g ar  m en  bo'lm aganim da  qo‘lga  tushm as- 
di.  H am m asiga  men  b a x ti  qaro  sababchi  bo‘ldim. 
Endi  yonlarida  bo‘lam an,  osishsa  —  b ir  dorga 
osishsin,  o tish sa  —  b ir  o‘q  bilan  otishsin!..»
—  X olajon,  qiziq-qiziq  afan d ilarim   bor,  aytib 
beraym i?  —  arav ad a  chayqalib  borayotgan  ayol- 
la rn in g   xayolini  bo‘ladi  quvnoq  To‘xtashvoy.
—  Toylog‘im ,  onang  jav rab   tuqqanm i  dey­
m an,  —  deb  qo‘yadi  U lu g ‘oy,  —  ay tsan g ,  ay ta  qol.
O rqadagi  arav an i  B aro tali  m inib  olgan.  A ravada 
E sh b o 'ri,  N azarm atvey,  Jav lo n q u l,  X olbeklar  bo- 
rish y a p ti.  B oshlariga  p a ra n ji  yopinib  olishgan, 
xuddi  m ozor  boshiga  chiroq  yoqqani  borayotgan 
kam p ir  m om olarga  o ‘xshab  k etish y ap ti.  M aslahat 
to ‘x ta g an i  y o ‘q.  B irin in g   gapi  ikkinchisiga  m a’qul 
tu sh m ay d i.  H ozir p u x talab  olgan  re ja la ri b ir nafas- 
dan  so‘ng  hech  n a rsag a   yaroqsizdek  tuyu lad i.
—K o'pam   gapni  cho'zib  o 'tirm ay m iz,  —  deb 
sh iv irlay d i b ir so ‘zli Jav lo n q u l,  —  pul bilan ish bit- 
m asa  uyoq-buyog‘ini  sinchiklab  ko‘ram iz-u,  sh art- 
ta   o 'sh a   qam oqxonaga  hu ju m   qilib  qo‘ya  qolamiz.
—  B undan  hech  foyda  yo‘q,  —  bosh  chayqaydi 
o qko'ngil  Eshbo‘ri,  —  undan  ko‘ra   g u b ern ato r 
ja n o b la ri  o ld ig a  k irib ,  N am o zn in g   g u n o h in i 
so‘raganim iz  m a’qul.  A x ir,  u  sho‘rin g   q u rg ‘u r 
odam larga  y ax sh ilik   qilam an,  deb  shu  ko‘yga 
tu sh ib   o‘tiribdi-ku!  Y axshilik  qilm oqchi  bo‘lgan 
odam ni  qam ash  in so fd an   em as,  deymiz.
—  Qo‘ysang-chi,  Eshbo‘ri,  —  e’tiro z  bild ird i 
ra h m d il  X olbek,  —  y a x sh is i  t o ‘lov  b eram iz. 
Q ancha  so ‘ra s h s a , 
s h u n c h a   b e ra m iz. 
B unga 
ko ‘nm asa,  o ‘zim izni  garovga  qo‘yam iz.  Mayli  bizni 
qam a-yu,  N am ozboyni  qo‘yib  yubor,  deymiz!
—  Sen  bilan  m endaqadan  to ‘r t   y u ztasi  garovga 
tu rg a n d a   ham   Namozboyni  qo‘yib  yuborishm aydi 
endi,  —  deydi  у ana  biri.
—  N ega  qo'yib  yuborishm aydi?  —  x afa  bo‘ladi 
boshqasi.
—  N ikolay  podsho:  «Nam ozboyning  boshini
209

kesib  kelm agunlaringcha,  yotib  uxlay  olm aym an», 
deb  tu rib d i-y u ,  gapingni  qara-ya!
—  To‘g ‘ri,  u  bechorani  q a tl  q ilish lari  ham 
m um kin.
—  Bizni  deb  u  o‘lib  k e tav e ra r  ekan-da!  Meni 
sh u n g a  chidab  tu ra d i,  deb  o ‘ylaysanm i?!
— A staroq,  Xolbek,  —  sh ivirlay d i Javlo n qu l,  — 
b osh ing d a  ch ach vo n ing   bo r,  ovo zin g n i  d o ‘ril- 
lataverm a.
—  Y axshisi,  m ening  re jam   reja,  —  yana  qay- 
tad an   fik rin i  bayon  qila  boshlaydi  N azarm atv ey ,— 
u ch -to ‘r t   ku n   sh a ro itn i  yax sh ilab  o ‘rgan am iz. 
Shahardagi  do‘stlarim iz  bilan  aloqa  bog‘laym iz. 
K eyin,  sh aro it  ko‘ta rsa ,  y ig itla rn i  to ‘plab  tu rib , 
Javlonqul  am akim   aytgandek,  to 'sa td a n   hu ju m   qi­
lamiz.  B ordi-yu,  hujum   qilish n in g   iloji  bo‘lm asa, 
to ‘rtto v im iz  ham   taslim   bo ‘lib,  N am ozboyning 
oldiga  kirib   olam iz-u,  o‘zimiz  qolsak  ham ,  uni 
q o ch irish  
p ay id an   b o ‘lam iz. 
N im a 
d ed in g iz 
Jav lo n q u l  am aki?
—  R ejangda  jon  bor,  o ‘ris   bola.
—  B ordi-yu,  qochira  olm asak-chi?  —  ikkilanib 
so‘radi  Eshbo‘ri.
—  U nda,  —  davom  e td i  N azarm at,  —  su rg u n g a 
birga  ketam iz.  Namozboyni  e h tiy o t  qilib  yuram iz.
—  H am m am izni  qatl  qilib  yuborsalar-chi?
—  Qatl  q ilsalar,  un d a  yana soz.  V ijdon  azobidan 
qu tulam iz,  nim a  deding,  Eshbo‘ri.
Devona  bobo  jarqishloqlik  m ehm onlarni  yaxshi 
ku tib   oldi.  U lu g ‘oy  bilan  Xolbekni  ilg a ri  ham   ikki- 
uch  bor  ko‘rg an d i.
—  X udoga  sh u k u r,  y a ra tg an g a   m ing  q atla 
sh u k u r,  —  derd i  Devona  bobo  o‘zini  qo‘y arg a  joy 
topolm ay,  —  men  fa q irn i  ham   yo‘qlab  keladigan 
k ishilarim  bo r ekan.  Qani,  qani,  ichk arig a.  S h u k u r, 
m ehm onxonani  k en g ay tirib   olganm an,  barakallo! 
Mana  endi,  xudo  xohlasa  ham m asi  joyida  bo ‘ladi. 
Hoy  bola,  b eri  kel,  am akingning  orqasidagi  qopni 
tu sh irish ib   yubor.  M ana  shu  uy,  xudo  xohlasa, 
sizlarn ik i.  K irav erin g   qizim ,  to rtin m a n g ...  Men 
h o z ir 
choy 
k e ltira m a n . 
K e tid a n  
osh 
ham
210

d am laym iz.  Q ani,  o‘tirin g la r-c h i.  Iloyo  om in, 
qadam   yetd i  balo  yetm asin,  polvon  o ‘g ‘lim ning 
m u sh k u lin i  y a ra tg an n in g   o‘zi  oson  qilsin.
—  Oblohu  akbar!
I V   b  o b
«YO*Q,  M E N   0 ‘L M A S L I G I M   KERAK!»
M o x o v x o n a  qam oqxonasi  ch u q ur  ja rlik   bo‘yiga 
joylashgan.  J a rlik n in g   tu b id an   sh arillab   b ir  an h or 
suv  o ‘tad i.  U ning  kun  y u rish   tom onida  m oxovlar 
m ahallasi  bor,  k u n b o tar  tom oniga  harbiy  garnizon 
joylashgan.  Im p e ra to r  oliy  h a z ra tla rin in g   ikki 
tay anch i  —  qam oqxona bilan  qo‘shin  baqam ti  tu rib  
fu q aro   qalbiga  d a h sh a t  soladi.  Qamoqxona  qachon 
q u rilg an in i  hech  kim   eslay  olm aydi,  kek salar  qaysi 
b ir  podsholik  zam onidan  qolgan,  deb  yurish ad i. 
Y erni  o ‘yib,  yarim   zindon  uslubida  q u rilg an   u. 
X o n a lar  to r, 
q o ro n g 'i. 
H am m asin in g   esh ig i 
o‘rta d a g i  k a tta   tim g a  ochiladi.  T im ning  g ir  atro fi- 
ni  to v u q   katagidek  kichkina,  go‘risto n d ek   xunuk 
xo n alar  o‘rab  kelgan.  Z indonlar  m ana  shu  xonalar 
ostida.
Namoz  yolg‘iz  yotibdi.  K u n y u rish   tom ondagi 
tu y n u k c h a d a n   c h a ra q la b   ch iq q an   q u y o sh n in g  
yorqin  n u rla ri  g ‘ira -sh ira   oqib  k iry ap ti.  Zindon 
tu b i  nim   qorong‘i.  Sho‘r   qotgan  devorlari  aran g  
ko ‘zga  tash lan ad i.  N am ozning  oyog‘ida  kishan. 
K ishan  ham   qay sid ir  podsholik  zam onidan  qolgan 
bo‘lsa  k erak ,  zil-zam bildek  og‘ir.  U vadasi  chiqib 
ketg an   nam xush  to ‘shakda  yonboshlab  yotibdi. 
0 ‘ng  beti,  peshonasida  qam chi  zarbidan  qolgan 
y a ra la r  bor.  Y uzi  ta rv u zd ek   dum -dum aloq  bo‘lib 
shishib  k etg an ,  ko‘zlari  aran g   ochiladi.  Yelkasi, 
qo‘lla ri,  b u tu n   ta n a s i  lo 'q illab   o g ‘rib   tu rib d i 
ho zir —  kaltak   zarbi  k etg an ich a  yo‘q  hali.
Bu  yerga  kelganiga to ‘r t   k un bo‘ldim i,  besh  kun 
bo ‘ldim i,  bilm aydi.  K elgan  kuni  behush  edi.
211

K im d ir  o tin i  ay tib   chaqirganda  u y g ‘onib  ketdi 
o‘sha  kuni.
—  O rqam dan  yuring!  —  dedi  y an a  halig i  ovoz.
Namoz  zin ad an   qiynalib  chiqdi.  A yvondagi
y o ru g ‘danm i  boshi  aylangandek  bo‘ldi.  X ay riy at, 
yiqilm adi.  Q am oqxonani  o ‘rab   q a to r  tu sh g an   xona- 
lard an   b irig a   k irish d i.  0 ‘r ta   bo‘y,  qotm a,  cho‘qqi 
soqoli  chiroyli  ta ra lg a n ,  to ‘ralard ek   bashang  kiyin- 
gan  b ir  kish i  bilan  m o'ylovlari  buralib-buralib 
borib  qulo g ‘in in g   o rtig a   о ‘tib   ketg an   m irshab 
o ‘tirib d i.
—  Nam oz  P irim q u l  o ‘g ‘li,  shu ndaym i?  — 
n o ‘g ‘aychalab  so‘ra d i  cho‘qqi  soqolli,  —  men  dok­
to rm an ,  y aralarin g izg a  dori  qo‘ygani  keldim .
—  X udo  x a y rin g iz n i  b e rs in ,  —  x o 'rs in d i 
Namoz,  —  o‘tirsa m   maylimi?
Namozga  yog‘och  k u rsi  qo‘yib  berd ilar.
—  Y echining!  B a d a n la rin g iz n i  k o ‘rm oqchi- 
m an,  —  cho‘qqi  soqolli  kish i  g arch i  Namozga 
yechinishga  b u y ru q   bergan  bo‘Isa  ham ,  qo‘llarin i 
ко‘ta r  a  olm asligini  sezdi  shekilli,  eh tiy o tlab   o‘zi 
y ech in tira  boshladi,  —  voybo‘y  yomon  tepkilashib- 
di-ku!
—  Sholi  tuy gan d ek   tuy d ilar!  —  deb  qo‘ydi 
Namoz.
— 
X a y riy a t, 
su y a k la rin g iz  
b u tu n  
ekan. 
Qorovul,  iliq   suv  kel tirin g !
Q orovul 
N am ozga 
b e t-q o ‘lla rin i 
y u v ish g a 
ko‘m aklashib  yubordi.  Cho‘qqi  soqol  y aralarig a 
ach itad ig an ,  k u y d irad ig an   d o rilar  qo'ygan  bo‘ldi. 
H a r  gal  d o ri  bosayotganda  labini  cho‘pillatib , 
boshini  silk itib   qo‘y a r  edi  u.  Boyloqqa  keladigan 
y a ra la rin i  oppoq  la tta   bilan   boylarkan:
—  B a q u w a t  ekansiz,  yarangiz  tez  bitadi!  —  deb 
qo‘ydi.
N am ozni  zindon  tu b ig a  halig i  o‘zbek  qorovul 
em as,  m o‘ylovli  m irshab  k u zatib   bordi.  Ich k ari  ki- 
ritay o tib :
—  R u scha  gap irsam   tu sh u n asizm i?  —  deb 
so ‘rad i  sekingina.
—  T ushunam an,  —  yelkasi  osha  m irshabga
213

qaradi  Namoz.  Ammo,  u n in g   nigohini  u c h ra ta  
olmadi.
—  0 ‘rto q larin g iz  ham  shu  yerda,  —  cho‘ntagi- 
dan  qog‘oz  chiqardi  m irshab,  —  ism i  sh a rifla rin i 
o ‘qib  beraym i?
—  K erag i  yo‘q,  —  n e g ad ir  m irsh ab   bilan 
bog‘langisi  kelm asdi  N am ozning.  Ammo,  shunday 
bo‘lsa  ham  unin g   nigohini  a x ta ra   boshladi  — 
ko‘zlariga  b ir  boqib  olmoqchi  edi.
—  Quloq  soling:  Sherniyoz  X udoynazar  o ‘g ‘li...
Q iziq, 
m irsh a b  
N am ozboyning 
y ig itla rin i
birm a-b ir  san ay   boshladi.  N ega  bun d ay   qilyap- 
tiy k in ,  nega?..  yoki  m irshab  u n i  ch alg ‘itm oqchi- 
mi,  o ‘zini  yaqin  olib,  s irla rin i  bilib  olmoqchimi? 
U m um an,  bu  m irshab  nega  bunday  qildi?  M aqsadi 
nim a  ekan  buning?  Nega  u  to ‘satd an   Namozga 
m eh rib o n   b o ‘lib  qoldi?  «A yg‘oqchi  bo ‘lsa-ya!.. 
Esergep,  Xolboy,  Q arshiboy,  A vaz...  n ah o tk i  ham- 
m alari  shu  y erd a  bo'lsa!  L ekin,  Ju m an b o y n in g  
nom ini  aytm adi-ku.  Yo  u  qochib  qutu ld im ik an ? 
Tom  ostida  qolib  nobud  bo‘lgan  bo‘lsa-ya!  N asiba-chi, 
N asiba  nim a  bo‘ldi  ekan?  «Bechora  N a sib a m ,— 
alam   bilan  boshini  chayqadi  Namoz,  —  qayerlarda 
qolib  ketding,  suyukligim !  Meni  deb  ne  ko ‘ylarga 
tu sh m a d in g   sen  bechora  ham .  Eson-om on  ko ‘z 
yorib  oldingm ikan?  Ishqilib,  seni  qam ashm agan 
bo‘lsin-da!  L u tfu lla  hokim ning  y ig itla ri  kaltakla- 
gan  bo ‘lsa-y a.  Doya  k a m p ir  q a y e rla rd a   qoldi 
ekan?  C holiga  olib  kelib  q o ‘yam an   deb  v a ’da 
qiluvdim ,  unin g   oldida  ham  yolg‘onchi  bo ‘ldim  
endi...»
Namoz  o ‘sha  dok to r  boqib  ketg an   ku n i  ilon 
chaqqandek  to ‘lg ‘onib  yotdi.  Tanidagi  og‘riq la r 
goh  dardga  aylanib,  dilin i  o‘r ta r ,  goh  qalbidagi 
dard-u  alam lar  og ‘riq  bo'lib  v u ju d ig a buroviq  solar 
ed i...
Tan 
o g ‘r i g ‘ig a  
b a rd o sh li 
ed i 
u. 
H uv 
Ivanboynikida  k a tta   polvonlar  bilan  m ush tlash ib  
yu rg an   chog‘larid a  goho  olishuv  pay tid a  u   yer-bu 
y eri  mayib  boT ar,  ammo  olishuv  tug am ag u n ch a 
o g ‘riq n i  sezm asdi  u.  U ning  bardoshiga  raq ib lari
214

ham   ta n   berib,  shu  fa z ilatin g   bilan  ham m a  polvon- 
lard an  u stu n sa n ,  deb  qo‘yishard i.
Namoz  ho zir  ru h a n   qiynalm oqda  edi.  V ujudini 
alam ,  xo ‘rlik   alangasi  y o n d irard i.  L u tfu lla  hokim 
qo‘li  orqasiga bog‘langan  N am ozning belidan  arqon 
to rtib ,  arqonni  eg arn in g   qoshiga  bog'lab  xuddi 
y a k k a   o ‘zi  s h e r  b ila n   olish ib ,  u n i  yenggan 
pahlavondek  g ‘u ru r  va  iftix o r  to ‘la  ko‘zlarini 
c h a q c h a y tirib , 
o t  u s tid a   g erd ay ib   b o ry a p ti. 
K ap itan   Golov  jano b lari  N am ozni  ataylab  qishloq- 
lard an ,  g u z arlard an ,  m asjid lar  oldidan  olib  o ‘tish  
haqida  farm on  bergan.  M aqsadi:  «Hoy  odam lar, 
к о ‘rib   qo‘y in g lar.  M ana,  Namoz  qay  ahvolga  tu s h ­
di. 
Y ana 
b itta -y a rim ta n g  
bosh 
ko ‘ta rs a n g , 
ta q d irin g   ana  sh u n d ay   ayanchli  bo‘ladi!»  —  degan 
fik rn i  so‘zsiz  bayon  qilish  edi.  N am ozning  yigit- 
la rim i,  qishloq  d eh q o n larim i  a s irn i  q u tq a rish  
uchun  nogahon  hu jum   qilib  qolishlari  ham   ehti- 
moldan  xoli  em asdi.  K ap itan   bu n i  hisobga  olgan. 
Q orovulni  k u ch ay tirib   bory ap ti.  O ldinda  L u tfu lla 
hokim ning  y ig irm a  n av k ari,  orqada  k ap itan n in g  
o ‘ttiz   o tliq   ask ari.  E sh ik lar  tirq ish id a n ,  devorlar 
o rtid a n   m o‘ralag an   h a r  b ir  kish in i  diq q at  bilan 
ku zatib   borishyapti.
K ap itan   to ‘ra   bilan  L u tfu lla  hokim   m aslahat- 
lashib  b ir  tom oni  k a tta   suyunchi  olish,  m aqtanish, 
yana  b ir  tom oni  tu n i  bilan  ot  qo‘ygan  navkar-u 
kazak  a sk a rla rg a   dam   b erish  uchun  M arg‘ilontepa- 
ga  —  H am dam boyning  yangi  qo‘r g ‘oniga  qo‘nib 
o ‘tish g a   q aro r  qild ilar.  G ‘o liblarning  bu  dargohga 
qadam   ra n jid a   qilishi,  Boybuva  xonadoni  uchun 
chinakam   bayram ga  aylanib  ketd i.  Hamdamboy 
sevinganidan  entik ib ,  o ‘zini  qo‘y arg a  joy  topolmay 
qoldi.
Q ato rlash tirib   qo‘y lar  so ‘ya  boshladilar.  K atta 
qozonlar  osib,  osh-u  sho‘rv ag a  unnab  ketd ilar. 
N o w o y la r  k eltirild i.
M ahbusni  ham m aning  ko ‘z  o‘ngida  tu rs in   deb 
hovli  o ‘rta sid a g i  yoshgina  chinor  d a ra x tig a  bog‘lab 
qo‘yishgan.  Namoz  hovlidagi  ta n ta n a la rd a n ,  goh 
quvonch  bilan ,  goh  achinish  bilan  boqayotgan
215

ko‘zlarn in g   nigohidan  yuz  o‘g irib ,  te sk a ri  qarab 
nam   yerga  chordana  qu rib   o 'tirg a n d i.  Boybuva  b ir 
m ahal  unin g  yoniga kelib,  qam chining d a sta si bilan 
iyagini  k o 'ta rd i:
—  Q o'lga  tu sh ib   qolibdilar-ku,  polvon!
Namoz b ir x o ‘m rayib boqdi-yu, boshini egib oldi.
—  Q ornilari  ham   ochgandir?
Namoz  sak rab   o 'rn id a n   tu rib   ketd i,  y u tin ib  
qo‘ydi.
—  I t  yaloqni  k eltiring!  —  orqasiga  xiyol  tisa- 
rilib  b u y u rd i  Hamdamboy.  Olim  M irzo  i t   yaloqni 
to ‘ldirib  yuvindi  olib  keldi.
—  Og‘ziga  tu t!—  b u y u rd i  boy,— ich,  itvachcha!!
G 'azabi  qo‘zg ‘alib  kelayotgan  N am ozning  tishi-
tish ig a   botib,  nafas  olishi  og‘irlash ib   qoldi.
—  Ich,  ichsang  qo‘yib  yuboram an,  —  neg ad ir 
yum shoqqina  b ir  ohangda  dedi  Hamdamboy.
—  0 ‘zing  itsan!  —  y er  tepinib  dedi  Namoz!
—  Yotqizib,  og ‘ziga  quyinglar!
Yo‘q,  h a r  qancha  u rin s a la r  ham  asirn i  yerga 
bosolm adilar,  ip lig ‘ichday  nim jon  Zamonbek  o‘zini 
bu  atro fn in g  yengilm as sh eri deb  y u ra rd i.  N am ozni 
yerga  bosa  olm aganlari  ham m adan  ham   ana  shu 
*polvon»ga  alam   qildi.  G 'azabi  oshib,  yuvindi  to ‘la 
yaloqni  N am ozning  boshiga  u rd i.
—  N ari  tu r ,  —  dedi  boy  o‘g ‘lin i  ita rib ,  —  a w a l 
men  alam im dan  chiqib  olay.  Bu  i t   tu fa y li  xonavay- 
ron bo‘lishim ga b ir bahya qoldi.  Sen,  to ‘n g ‘iz,  meni 
vahim a  kasaliga  g irifto r  qilding,  o‘g ‘il-qizlarim - 
ning  orom ini  o‘g ‘irlading!  M ana  senga,  itvachcha, 
mana!  X on-u  m onim ni  k u y d ird in g -k u ,  nom ard, 
mana!..
Zamonbek  uzoq d ard   to rtib ,  yaqinginada  oyoqqa 
tu rg a n   o tasin in g   o rtiq ch a  u rin ish in i  istam ad i, 
qam chinni  unin g   qo‘lidan  olib,  o‘zi  savalashga 
tu sh d i.  Namoz  ik k i oyog‘in i  kergancha  g ‘azab  to ‘la 
ko‘zlarin i  un g a  tik ib ,  pish q irib   tu ra v e rd i.  Qamchi 
zarbi  un g a  chivin  chaqqanchalik  ham   t a ’s ir  qil- 
m ay o tg an d ek   edi,  Z am onbekning  n a z a rid a   u 
N am ozni em as,  qilichdek o‘tk ir  nigohi bilan  Namoz 
u n i  kaltaklayotgandek  bo‘lib  k etd i.  Namoz  un g a
216

b am iso li: 
«Hey  x o tin c h a lish ,  o jiz-u   notav o n
ekansan-ku!»  deyayotgandek  edi.
Zamonbek  b a tta r  tu ta q ib   ketdi:
—  Tayoq  k e ltirin g ,  tayoq  b erin g la r  menga!
Namoz  yiqilgandan  keyin  h u sh id an  ketdim i yoki
a w a l  yiqilib,  so ‘n g   hu sh id an   ketdim i  —  anglay 
olm adi.  B ir  m ahal  ko ‘zini  ochib  tep asid a  q altirab  
tu rg a n   Zam onbekni  k o 'rd i,  Zamonbek  N am ozning 
o‘ng  ja g ‘iga  oyog‘in i  bosib,  u n in g   og‘zini  ochishga 
u rin a r,  Olim  M irzo  og ‘ziga  yuvindi  qu y ar  edi.
—  Yo‘q!!  —  Namoz  bor  kuch in i  to ‘plab  turm oq 
uchun  b ir  in tild i-y u ,  yana  h u sh id an   k etd i,  qaytib 
o‘ziga  kelm adi...
H ozir  tu y n u k ch ad an   oqib  k iray o tg an   g ‘ira -sh ira  
n u r  o ‘y in larig a  behol  tik ilib ,  Namoz  ana  sh u larn i 
o‘ylab  ketd i.  0 ‘y lari  to ‘x tam as,  neg ad ir  o ‘zining 
ham   tin m ay   o‘ylagisi,  bo‘lib  o‘tg a n   voqealarni  bir- 
b ir  k o‘z  o‘ngidan  o‘tk azg isi  k elard i  u n in g ...
D o k to r 
kelib 
k e tg a n  
k u n i 
k ech asi 

Sherniyozning  ash u lasin i  esh itib   qoldi.  M ast  uyqu- 
da  edi  o‘sha  kechasi.  Tush  к о ‘rib   yotgandi.  Nasiba 
ikkovlari  кара  tik ib   qovun  polizga  к о ‘chib  chiqqan 
em ishlar.  K o‘r   oydin  em ish.  N asiba  beshik  tebra- 
tib ,  tu n d e k   sokin,  oy  n u rla rid e k   m ayin  ovoz  bilan 
alia  a y ta rm ish ...  кара  o rtid an   o t  d u p u ri  eshitilib 
qoldi.  N am oz  y u g u rib   ta s h q a rig a   chiqm oqchi 
bo‘ldi-yu,  u y g ‘onib  k e td i...  T ushi  ekan.  Yo‘q, 
o‘ngi  —  zindonning  tu y n u g id a n   alladek  g ‘am gin 
ovoz  quyilib  k iry a p ti...  «Sherniyoz,  ukam ning 
ovozi-ku  bu!»  Namoz  paypaslanib  tu y n u k   yoniga 
borib,  m uzdek  devorga  suyandi,  Sherniyoz  p ast 
ovoz bilan og ‘ir,  g ‘am gin  qo‘shiq a y ta r edi.  Q o'shiq 
qano tid a  keng  yaylovlarning  n afasi,  giyohlarning 
s h itir-s h itir  ovozi,  m aysalarning  xush b o ‘y  hidi, 
s u v la rn in g  
s h ild ira s h i 
oqib 
k ira y o tg a n d e k . 
So‘zlarn in g   ohangida  u ch q u r  o tla rn in g   d u p u ri, 
sho‘x  y ig itla rn in g   shodon  q iy q iriq lari,  pahlavon- 
la rn in g   n a ’ra s i  e sh itila y o tg a n d e k ...  sev g ilisig a 
y etisha  olm agan  ojiza  qizning  nola-yu  a fg ‘onlari 
oqib  k ira y o tg a n d e k .  A la m la r  b ila n   lim m o-lim  
bo‘lgan  x a sta   d illa rn in g ,  o rzu larig a  y etish a  olmay
217

la h ta -la h ta   qon  bo‘lgan  ko‘n g illa rn in g   arm o n lari 
tu n   qo'ynida  uchib  y u rg an d ek ...
Suyuklisiga  y etisha  olmadi  Sherniyoz.  To‘yi 
k uni  b ax ti  qaro  bo‘ldi  y ig itn in g .  Ne-ne  o rzu lar 
bilan  ahdu  paymon  qilgan  ikki  yetim cha  b ir-b irla ­
rin in g  vasliga y etish a olm adilar o ‘sha  ku n i.  G uldor 
p alak lar bilan bezatilgan  chim ildiqqa k irish   o‘rn ig a 
oyog‘idan  o‘q  yegan  y ig it  qorong‘i  zindonda  yotib­
di  hozir,  yo rin i  suyib,  erk alash   nasib  bo‘lm adi 
unga.  Yor-u  do‘s tla rin i  to ‘yga  chorlab,  ziyofat 
berib,  men  ham  y ig it  bo‘ldim ,  elga  qo‘shildim , 
uyim ,  ro ‘z g ‘orim   bor  endi,  deb  aytm oqchi  edi, 
nasib  bo‘lm adi  unga.  Sherniyozning  ko‘ksi  to ‘la 
arm on,  dard -u   h a sra t  q at-q at  edi  un in g   qalbida. 
Shu  dard-u  h a sra tla r  m ungli  kuyga  aylanib  y ig it 
qalbidan  quyilib  kelmoqda  edi  hozir.
Sherniyoz  b ir  a sh u la   b o sh lasa  o ‘zin i  hech 
to ‘x ta ta   olm aydi.  D ard-u  h a s ra tla r  to ‘lqinidan 
vuju d i  sham olda  qolgan  yaproqdek  qaltirab   ketadi.
B u lb u ld a y in k im   fa ry o d   e ta rm a n ,
Is h q   d a fta r in i  b u n yo d   e ta rm a n .
K o ‘n g illa rim n i  m en   sh o d   e ta rm a n  
Yorga  y e ta r   k u n   borm u,  yoronlar.
S h a m ’i  firo q in g   k o 'k s im d a   yo n d i,
K o 'z   yo sh im   oqib  b a g 'rim g a   to m d i,
G 'a fla td a   qolgan  M a sh ra b   u y g 'o n d i,
Y orga  y e ta r   k u n   borm u,  yoronlar.
N ihoyat,  Sherniyoz:
N e   u c h u n   d u n y o g a   keld ik ,
Y a x s h ilik   q ilm a sa k   biz!
N e   u c h u n   d u n y o g a   keld ik ,
Y a x s h in i  b ilm a sa k   b iz!  —
deb  xo‘rsin a-x o ‘rsin a   ash u lasin i  tu g a td i.
—  Sherniyoz,  ukaginam !  —  tu y n u k k a   qarab 
о‘kirib   yubordi  Namoz,  —  om onm isan?  X udoga 
sh u k u r,  ovozingni  eshitdim !

Download 109.17 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   16   17   18   19   20   21   22   23   ...   38




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling