J a h o n w 2 sargitzasht a d a b iy o t I


Download 109.17 Kb.
Pdf ko'rish
bet24/38
Sana02.12.2017
Hajmi109.17 Kb.
1   ...   20   21   22   23   24   25   26   27   ...   38

250

—  K o‘zga  tash lan ib   qolm asin  ta g ‘in!
—  Ichidan  loy bilan  suvab  qo‘ydim .  Kel do‘stim , 
m eni  b ag ‘rin g g a   ol.  Tabrikla.  0 ‘zim  o‘rnim dan 
tu r a   olm ayapm an.  Ik ki  oyog'im   ham   shol  bo‘lib 
qoldi  shu  paytda.
B ir  tu rd a g i  jism la r  o ‘zaro  to rtish ib ,  b ir-b irlari 
bilan  birik kan dek ,  fik ri,  m ulohazasi,  xulq-atvori 
o‘xshash  k ish ila r  qalbi  ham   bir-b irig a  talpinib, 
k o ‘z  ilg ‘am as  ip la r  orqali  bog‘lanib,  do‘stlik   deb 
a talg an   ru h iy   ho lat  yuzaga  kelarkan.  U  goho 
m ashaqqatli  safarlard a ,  goho  ziyofat-u  su h b atlard a 
tu g ‘ilib  voyaga  y etark an .  Ammo,  bu  ikkovlarining 
d o ‘stlig i  zindon  tu b id a  tu g ‘ildi.  B iri  nogahoniy 
tuzoqqa  ilin g an   bedanadek  tip irch ilab ,  yaqinlab 
kelayotgan  o 'lim d an   q u tu lish   uchun  boshini  h a r 
tom onga  u ra r,  ikk in ch isi  bu  o‘lim ni  daf  etish 
uchun  o ‘z  boshini  o ‘lim ga  tu tib   tu ra rd i.  A na  shu 
ta lp in ish la r  pay tid a  tu g ‘ild i  b u larn in g   do‘stlig i. 
D ini,  m illati  boshqa-boshqa  bo‘lgan,  ammo  qalbi 
b ir  xild a  tepib  tu rg a n   bu  ikki  y ig it  ho zir  bir-biri- 
n ing  pin jig a  k irib ,  m o'm iyodek  erib,  b ir-b irin i 
ta b rik la sh a r  edi.
—  X udo  h aq q i, 
о ‘lib  qolasan   deb  ju d a  
qo‘rquvdim !  —  dedi  P y o tr  Zaglada.
—  B ir  necha  m a rta   o‘lib   qolgandek  ham  
bo‘ldim ,  —  dedi  Namoz.
—  Lekin,  o farin ,  fildek  kuching  b o r  ekan,  iro- 
dangga  ham   balli,  Namoz!
—  Sen  bo‘lm asang  qayoqda  edi  bu  ish lar.
Lekin  ish n in g   eng  qiyini  hali  oldinda.  Namoz
b ir  o ‘zi  qochmoqchi  emas.  Do‘stla rin i  olib  chiqib 
ketm oqchi bu  yerdan.  Shu  d o 'stla rin i  deb  b ir  necha 
bor  o ‘lib -tirild i  u.  Lekin  qanday  qilib?  B ir-biridan 
a jra tilib ,  boshqa-boshqa  zindonlarga  tash lan gan  
jo ‘ra la r in i  q an d ay   qilib   bu  y erg a  olib  kelsa 
bo ‘larkan?
—  B ordi-yu,  boshqa  zind o n larn in g   ham   ostini 
teshib ,  shu  lahim ga b irlash tirsam -ch i?  —  o ‘z  mulo- 
h azasin i  bayon  qildi  Namoz.
P y o tr  Zaglada  bosh  chayqadi:
—  U lgurm aysan.
251

—  Nega?
—  H ukm   tayyor.
—  Sud  tu g ag an i  yo‘q-ku  hali?
—  Hukmni  tasdiqlatish  uchun  Toshkentga  yubo- 
rish g an .
—  B izga  o‘qib  e s h ittirm a s d a n   old in -a?  — 
g ‘ijinib  qo‘ydi  Namoz,  —  shu n d ay   bo‘lishi  tu rg a n  
gap  edi.
K o‘pchilik  b o ‘lib  qochishning  tu r li  yo ‘lla rin i 
m uhokam a  qilib  ko‘ra   boshlashdi.  K unduzi  chiqib 
ketib bo‘lm aydi a lb atta.  Bu ish n i fa q a t tu n d a  bajar- 
moq  kerak.  Tunda  b a jarish   uchun  m ah b u slarn in g  
ham m asini  b ir  joyga  jam lab  bo‘lm aydi.  Ik k itad an , 
u ch tad an  bo‘lib y o tad ig an lari ham  bor, lekin qolgan- 
lari-chi?  E sh ik larg a  og‘ir   q u lfla r  osilgan,  k a litla r 
qamoqxona  nozirida  tu ra d i.  Q u lflarn i  bu zish   ham  
oson em as, tir q  etg an  ovoz tash q a rid a g i qo ro v u llarn i 
oyoqqa t u r g ‘izadi, harb iy  garn izo n  qo‘zg ‘oladi!
—  Menda b ir  reja  tu g ‘ild i,  —  to ‘satd a n   jonlanib 
dedi  Namoz.
—  X o‘sh?
—  Qurbon  h ay itig a  necha  kun   qoldi?
P y o tr  Zaglada  yelkasini  qisdi:
—  Bilmayman.
—  M ening  hisobim cha  uch  ku n  qoldi,  —  neg ad ir 
entikib,  hovliqib  davom  e td i  Nam oz,  —  yakshanba 
h ay it  nam ozi  o ‘qiladi.  Biz  m ah b u slar  e rta d a n  bosh- 
lab  q a tl  e tilish im iz   o ld id a n   h a y it  n am o zin i 
M ad rasay i 
X onim da 
o ‘qiym iz 
deb 
g ‘alayon 
ko‘taram iz.  Tabiiyki,  m a’m u rla r bu n g a  ko‘nm aydi. 
Shunda  oram izdan  b itta s i,  boTm asa  o ‘zim izning 
qam oqxonam izda,  k a tta   tim n in g   ostid a  o ‘qishga 
ru x s a t  b erin g lar,  deb  talab   qiladi.  M enim cha,  m a’­
m u rla r  bunga  yo‘q  deyishm as.  C hunki,  h a r  kuni 
o ‘zimiz  chiqib  y u rg an   joy da.  0 ‘ylaym anki,  astoydil 
bo‘lsak  m a’m u rlarn i  ko‘n d ira m iz ...  Namoz  o‘qish- 
ga  rozilik  olgach,  ta h o ra t  qilish  bahonasida  o ‘sha 
kechasi  b a rv aq tro q   tu ram iz.
—  Qamoqxona  noziri  o ld ilarin g d a  o‘zim  tu ra- 
m an  desa-chi?  —  ikkilanibroq  dedi  Zaglada.
—  U nda  sen  ta sh q a rig a   chiqib  tu ra sa n .  Biz
252

nozirn in g   og‘ziga  la tta   tiqam iz.  M a’qulm i?
—  B ordi-yu,  nam ozxonlar  oldida  men  qolsam- 
chi?
—  U nd a...  sen  ham   biz  bilan  ketasan.
—  K etolm aym an.
—  U nda  sening  ham   qo‘l-oyog‘in g n i bog‘laymiz. 
H am m a  aybni  namoz  o‘qishga  ru x s a t  bergan  m a’- 
m u rlarg a   to ‘nkay  berasan.  M a’qulmi?
—  M a’qul.
—  T ashqarida  bizni  k u tib   olad ig an lar  shaym i? 
T ayyorgarlik  bitganm i?
—  Tashvish to rtm a .  H am m asi  ko‘n g ild ag id ek ,— 
sekin  o‘rn id a n   tu rd i  P y o tr  Zaglada,  —  men  endi 
chiqay,  xudo  senga  yo r  bo‘lsin,  dovyurak  do ‘stim .
I X   b  o b
J A N O B I  BOSH  P RO KU RO RN I  HIQICHOQ 
T U T G A N   K U N
Y o ‘q,  azizim   P y o tr  yana  biroz  o ‘tirg in ,  —  ilti- 
jo  qildi  Nam oz,  —  men  sal  o ‘zim ga  kelib  olay.  Tez- 
tez  o‘zim dan  ketib   qolayapm an.
—  C harchagansan,  uxla.
—  Uyqum   ham   qochib  ketdi.
—  Yo‘q,  m en  chiqay  endi.  N avbat  alm ashinadi- 
gan  v aq tg a  yaqin  qoldi...  lekin,  ta k ro r  aytam an 
o ralarin g d a  xoin  bor.  E h tiy o t  bo‘l.  H am m a  ish n i 
rasvo  qilib  qo‘ym agin  ta g ‘in.
«N avbat  alm ashinadigan  v aq t  bo‘libdi,  dem ak, 
endi  T V xtashvoy  kelm aydi,  —  Namoz  o ‘rn ig a 
cho'zilib  yana o‘y su ra   boshladi,  —  usiz  hech  n arsa 
qilolm aym an.  J o ‘ra la rim   bilan  k o 'rish ib   olishim  
k erak   edi.  Lekin  qanday  qilib  ko‘rish sa  bo‘larkin? 
Yo‘q,  b a ri  b ir.  To‘x tash siz  ish  bitm aydi.  E rtag a 
kechasi  keladi  u.  U nda  k a lit  bor,  zindonlarga  kirib  
chiqish  huquqi  ham   berilg an   unga.  Obbo,  mah- 
m adona  ukam -ey,  Pankov  to ‘rad an   ham   k a tta  
bo‘lib  ketd in g -k u ,  sen!  X o‘p,  ana  jo ‘ra la rim   bilan
253

gaplashdim   deylik.  B ordi-yu,  u la r  g ‘alayon  k o ‘ta- 
rishga  rozilik  berishm asa-chi.  H am m a  um idim iz 
sendan  edi,  sen  bo‘lsang  bizni  eh tiy o t  qilolm ading, 
m ana  boshim iz  baloga  qolib  o ‘tirib d i,  deyishsa-chi! 
Yo‘g ‘-e,  o ‘libdim i,  a x ir  u la rn in g   bundan  o ‘zga  iloj- 
la ri  yo‘q-ku,  o‘lim   oldida  tu rish ib d i-k u ?  X o‘p  ana, 
u la rn i  g ‘alayon  ko‘ta rish g a   ko ‘nd ird im   deylik, 
g ‘alayon 
ko ‘ta rd ik  
ham  
d ey lik , 
qam oqxona 
boshliqlari  «baqirsang  b aq iraverm aysan larm i» ,  deb 
eshik-teshikni  m ahkam   b e rk itib   m aish atin i  qilib 
o‘tirish av ersa-ch i?  Shunday  bo ‘lish i  ham   m um kin- 
ku,  unda  nim a  qilam iz?  V aqtni  boy  berib  qo‘ysak- 
a ...  To‘x ta sh d a   nech tak i  k a lit  bo‘lsa,  o‘sha  xona- 
lardagi  jo ‘ralarim n i  olib chiqib  k etam an ...  xoin bor 
d e y a p ti  u ,  kim   bo ‘ld i  ek an ?  Q urbonboym i, 
A rslonqulm i,  Qobilmi,  yo‘g ‘-e,  b u la r  unaqa y ig itla r 
emas.  Yoki  H otam   K altam ik an ?..  To‘x ta ,  to ‘x ta , 
bordi-yu,  shu  bo‘lsa-chi?  A x ir  o‘sha  m en  qo'lga 
tu s h g a n  
k u n i 
q o ro v u ld a 
tu r g a n  
A k ro m q u l 
«H otam ning  yoniga  L utfu llo   hokim ning  uyi  ta ra f- 
dan  kim d ir  kelib-ketdi»  degan  edi-ku?  Nega  shu 
kungacha  bu   haqda  o‘ylam adim   ekan?  Demak, 
ham m am izni  sotgan,  qo‘l-oyog‘im izni bog'lab o‘lim 
changaliga  tash lag an   xoin  shu  ekan-da...  yo‘g ‘-e, 
a x ir  u   K altan i  ham   um rbod  su rg u n g a  jo ‘natish  
haqida  hukm   chiqarishdi-ku,  hukm ni  ham m a  eshit- 
di-ku?..  Yo‘q,  boshim   g ‘ovlab  k etd i,  fik rlarim   tin iq  
emas,  uxlashim   kerak,  uxlaym an...»
Ko‘zlari  yum ilib  borayotgan  Namoz  shu  yo‘sin 
uyquga ketd i.  Shuning  uchun  ham  b ir m ing  to ‘qqiz 
yuz  oltinchi  yiln in g   yigirm anchi  fev ral  to n g i  mud- 
h ish  xab ar  k eltirilg an id an   u  bexabar  qoldi.
H ukm ni  T u rk isto n  general  g u b e rn a to ri  tas- 
diqlabdi.  Demak,  Namoz  P irim q u l  o‘g ‘lin in g   ishiga 
aloqador  deb  topilgan  o‘n  y e tti  y ig it  o tilish i,  o‘n 
olti  azam at  um rbod  su rg u n   qilinishi  kerak.
General  g u b ern ato r  jan o b lari  sud  davom  etsin , 
isyonkorlarning  qolgan  qism i  ham   q a ttiq   jazoga 
to rtilsin ,  deb  ko‘rsa tib   o‘tibdi.
Bu shum   x ab ar ertalabdanoq qam oqxonaga yetib 
kelib  m ahbuslar orasida  shov-shuv  boshlanib  ketdi.
254

B iri  boshini  devorga  u rib   y ig ‘lar,  boshqasi  yarat- 
ganga  tavallo  qilib:
—  U m idim  o‘zingdan!  —  deb  faryod  chekar, 
uchinchisi  boshlarini  alam   bilan  chayqab:
—  Onam,  m ehribonim ,  bergan  oq  su ting izg a 
rozi  bo‘ling!  —  deb  ko‘zyoshi  to ‘k a r  edi.
Q am oqxonaning  bosh  n o z iri  P an k o v   to ‘ra  
otd an   yiqilib,  boshi  sh ik astlan g an i  uchun  salkam  
uch  oydan  buyon  ishga  chiqm ayotgandi.  Tuzalib 
qolibdi  shekilli,  bugun  u  ham   paydo  bo‘lib  qoldi. 
B aq irib -c h aq irib  
q o ro v u lla rn i 
tu r t i b , 
ita rib  
a tro fn i  ta r tib g a   k e ltira   b o sh lad i.  H o v lila rn i 
s u p u rib ,  ta sh ilm a y   qolgan  a x la tla rn in g   u s tig a  
tu p ro q   to rta   boshladilar.  P o litsiy ach ilar,  m irshab- 
la r  safi  qam oqxonaning  g ir  a tro fin i  o ‘rab   oldi. 
O rad an   sal  f u r s a t  o ‘tm a y ,  k a tta   d a rv o z a la r 
sharaq lab   ochilib,  ich k arig a  Im periya  qonun  va 
ta rtib o tla rin in g   m as’u l  k ish ilari:  G uberniyaning 
D ahbedning  sobiq  hokim i  M irza  H am iddek  k a tta  
gavdali,  chiroyli  yuzli,  b asav lat  bosh  p ro k u ro ri, 
sudlov  kollegiyasining  yapaloq  yuzli  bosh  raisi, 
s h a h a r 
p o lits m e y ste ri 
sersoqol 
polkovnik 
Gusakov,  guberniya  sud  kollegiyasi  a ’zosi,  o ‘ng 
oyog‘in i  siltab   tash lay d ig an   oqlovchi  B olotinlar 
b irin -k etin   k irib   kela  boshladilar.  Pankov  to ‘ra 
m o‘ta b a r  m ehm onlarning  nozik  d illa rin i  ra n jitib  
qo‘ym aslik  u ch u n   pild irab   goh  u la rn in g   oldiga 
o ‘ta r ,  u l-b u l  n a rs a n i  tu s h u n tir g a n ,  ko ‘rs a tg a n  
bo‘la r,  goh  hech  z a ru ra ti  bo‘lm asa  ham   tovonlari- 
n i  ju ftla b ,  o ‘ng  q o 'lin i  chakkasiga  qadab  sham dek 
q o tar,  neg ad ir,  d ag ‘-dag‘  q a ltira r  edi.
Mo‘ta b a r  z o tla r  zindonxona  o 'rta sid a g i  k a tta  
tim g a  o ‘tg ach   bosh  p ro k u ro r  to ‘xtab ,  chiroyli 
b u rn in i  jiy irib   neg ad ir,  a tro fn i  b ir  hidlab  ko ‘rdi:
—  B uncha  sassiq  bu  yer?  —  deb  so‘rad i.  So‘ng 
xuddi  to m o g 'iga  don  tiq ilg an   x o ‘rozdek  «hiq-hiq» 
deb  ovoz  ch iq ara  boshladi,  —  kechirasiz  janoblar, 
badbo‘y  hid  dim og‘im ga  u rilsa ,  m ana shunaqa  hiqi- 
chog‘im  tu tib   qoladi,  «hiq-hiq!  R afiqam   esa  qur- 
baqani  k o 'rg a n d a   shunaqa  bo‘ladi,  hiq-hiq».
255

Janobi bosh  p ro k u ro r bug un   q a tl  etilad ig an larn i 
ko‘rish ,  to ‘g ‘riro g ‘i,  ko‘zdan  o ‘tk azish   uchun  kel- 
gan.  Q atlni  im i-jim ida,  b eg‘alva o‘tk azish   bu  kishi- 
ning  zim m asiga  y u k latilg an.  Amm o,  tim   ostidagi 
bo‘g ‘iq  havo,  badbo‘y hiddan  asta-sekin  ko‘ngli  oza 
boshladi  u n in g .  «Bu  y ern in g   havosi  sh u n ch a  og ‘ir 
ekan,  hiq-hiq,  zindonlarda  bundan  b a tta rro q  bo‘lsa 
kerak,  hiq-hiq.  Yo‘q,  kirm aym an.  U m um an,  u 
y erg a  k irish im   s h a r t  ham   em as.  M en,  xudo 
x o h lasa, 
Im p e ra to r  oliy 
h a z r a tla r i 
o ld id ag i 
burchim ni  ado  etib  bo'ldim !  H iq...»  deb  o ‘yladi 
janobi  bosh  p ro k u ro r  va  shoshilib  so‘radi:
—  0 ‘q  ovozi  ta sh q a rig a   chiqm aydigan,  hiq, 
b iro r  xonangiz  borm i?
—  Bor,  janobi  oliy lari.
—  K o‘rs a tin g   bizga,  hiq!
—  Lekin,  janobi  oliy lari,  behad  chu q u rlik d a 
bo‘lgani  uchun  sizo t  su v lari  to 'p la n ib ...  janoblari 
qiynalib  qolm asm ikan?
—  Hiq-hiq-hiq!  —  yo‘q,  janobi  p ro k u ro r  bu  gal 
hech  gapirolm adi,  qo‘li  bilan  oching  o‘sha  eshikni, 
degandek  ishora  qilib  qo‘ya  qoldi.
Pankov  to ‘ra   y u g u rib   ta sh q a rid a n   fonus  k eltir- 
di,  hovliga  chiqiladigan  yo‘lakcha  oldidagi  b ir 
eshikning  q u lfin i  ochish  u chun,  anchadan  buyon 
k a lit  so lin m ag an lig id an   zanglab  qolgan  b o ‘lsa 
kerak,  ko‘p  ovora  bo‘ldi.  N ihoyat,  ikk i  tabaqali 
pastak   eshikni  lang  ochib:
—  M arham at  q ilsin lar,  —  deb  qo‘ydi  neg ad ir 
quvonch  bilan.
Jan o b i  bosh  p ro k u ro r  go ‘risto n n ik id ek   xun u k 
ko‘rin ib   tu rg a n   eshikcha  tom on  ikki-uch  odim 
tashladi-yu,  qo‘li  bilan   og‘zi  ham   b u rn in i  barobar 
to ‘sib,  shoshilib  orqasiga  qaytdi:
—  Jan o b i  G usakov,  m arh am at  qilib,  hiq,  siz 
tek sh irib   chiqing.
Sersoqol  polkovnik  neg ad ir  ich k arid a  uzoq  qolib 
k etd i.  H a rsa n g to sh la rd a n   tik la n g a n   d e v o rla rn i 
qo‘li  bilan  paypaslab  ko‘rdim i  yoki  zin alard an  
tushib-chiqishga  qiynaldim i,  h a r  qalay  hiqichog‘i 
b a tta r tu ta  boshlagan janobi bosh p ro k u ro rn i  ancha
256

k u ttirib   qo‘ydi.  N ihoyat,  eshikchadan  engashib 
ch iq ark an  bosh  barm o g ‘ini  tik k a   qilib  dedi:
—  M ana  bunday  joy  ekan!
—  H ukm  bug u n  ijro  etilsin!  Hiq!  —  shunday deb 
bosh  p ro k u ro r jan o b lari xu d d i orqasidan  yov quvla- 
gandek jad al  yu rib   ta sh q a rig a  chiqib  keta boshladi. 
Oqlovchi  N ikolay  B olotin  jan o b lari  halidan  buyon 
nim ad ir  demoqchi  bo‘lib  m avrid  k u tib   tu rg a n   edi. 
Tez  yu rib   janobi  bosh  p ro k u ro rg a  yetib  oldi:
—  R u x sa t  b ersang iz...
—  X o ‘sh? 
—  o rq a sig a   o ‘g irild i  p ro k u ro r 
janoblari.
—  Jan o b i  o liy larin i  g ‘oyat  fu q aro p arv ar  va 
bag ‘oyat  odil-u  ado latli  ekan lik larin i  bilganim dan 
b ir  iltim os  bilan  m u ro jaat  etish g a  j u r ’a t  etganim  
uchu n   m eni  kechirgaylar.
«Odil-u  ad o latli»   deg an   ib o ra  jan o b i  bosh 
p ro k u ro rg a   yoqib  tu sh d i.  Y uziga  m ayin  tabassum  
yu g u rd i:
—  A y tin g   iltim osingizni.
—  G archi  m ah bu slarn i  him oya  qilish  vakolatim  
tu g ag an   bo ‘Isa  ham ,  —  shoshilib  g ap ira  boshladi 
N ikolay  B olotin,  —  qatl  bug u n   qoldirilsa.  Sa- 
babkim ,  e rta g a   m usulm on  olam ining  k a tta   bayra- 
m i.  B ugun  T u rk isto n ,  Zakavkazye,  B uyuk  Rossiya 
im p e riy a sin in g   qaysi  b u rc h a g id a k i,  m usulm on 
fu q aro si  bo‘lsa,  oq  kiyinib,  oq  ta ra n ib   ko‘chaga 
chiqadi.  0 ‘zingizdan  qolar  gap  yo ‘q,  Zarafshon 
o ‘lkasi  m usulm onlari  bu  m ahbuslar  ta q d irin i  beto- 
q a t  ku zatib   tu rish ib d i.  B ayram   oldidan  qatl  etish 
Islom   din id a  m an  etilg an .  B uni,  janobi  oliylari 
k a tta   qonunshunos  sifa tid a   o ‘zlari  ham  yaxshi  bi- 
lu rla r.  Q atl  haqidagi  x ab ar  m asjid-u  sayilgohlarga 
to ‘plangan  avom ni  qo‘zg ‘ab,  bosilay  deb  tu rg a n  
g ‘alay o n larn i  yana  k u ch ay tirib   yuborm asm ikan?
Jan o b i  bosh  p ro k u ro r  halig i  «odil-u  adolatlisiz» 
degan  seh rli  so‘zlar  t a ’sirid a n   q u tilg an ich a  yo‘q 
edi,  bun in g   u stig a   huq u q   ilm idan  m utlaqo  xabari 
boTm agan  harb iy   b ir  kish ig a  « k atta  huquqshunos» 
deb  t a ’r i f   b e rilis h i  d ilin i  x u sh la b ,  ko ‘n g lin i 
ko‘ta rib   yubordi.
9 -5 6 4 2  
257

—  M ulohazangizda  jon  bor,  —  dedi  u  janob 
oqlovchining  so‘zini  bo‘lib,  so‘n g   shu  zahotiyoq 
polkovnik  G usakovga  b u y ru q   b e rd i,  —  q a tl 
bayram dan  keyinga  qoldirilsin!  A ytgandek,  Pankov 
ja n o b la ri,  a n av i  k a tta   q a ro q c h in i  m enga  b ir 
ko‘rsatsan g iz-ch i.  Ehtim ol,  o‘lim i  oldidan  b iro r 
iltim osi  bordir.
P ankov  to ‘ra   yonida  ik k i  m irshab  bilan  tap ir- 
tu p u r  qilib  zindon  tu b ig a  tu sh ib   borganda  Namoz 
dong  qotib  u x la r,  ehtim olki,  sh irin -sh irin   tu sh la r 
ham   ko‘rm oqda  edi.  Ikki  m irshab  qo‘ltig ‘idan  olib 
zinadan  ko‘ta rib   chiqayotganlarida  u y g ‘onib  ketdi. 
H o v lig a, 
m o 'ta b a r 
m eh m o n lar 
h u z u rig a c h a  
uyqusirab  bordi.  Jan o b i  bosh  p ro k u ro r  Namozga 
boshdan  oyoq  razm   solib  chiqdi-yu,  yonida  tu rg a n  
sudlov  kollegiyasining  bosh  raisiga:
—  R uhan  tam om   bo‘libdi!  —  deb  qo‘ydi.  So‘ng 
P ankov  to ‘rad an   so‘rad i,  —  bu   isq irtn in g   soch- 
soqolini  nega  oldirm adingiz?
—  0 ‘zi  xohlam ayapti,  —  shoshilib  dedi  Pankov 
to ‘ra.
Jan o b i  bosh  p ro k u ro r  yax sh i  emas  degandek 
bosh  chayqab:
—  X o‘sh,  qaroqchilar  podshosi,  qatl  etilish in g  
oldidan  im p erato r  oliy  h a z ra tla rig a   b iro r  iltim o- 
sing  borm i?  —  deb  so‘ra d i  N am ozdan.
«Qatl  e tilish in g   old id an ...  dem ak,  hukm   tas- 
diqlanib  kelibdi!  Kech  qolibm iz,  tam om ,  ham m asi 
tamom!  —  degan  fik r  m iyasiga  u rd i N am ozning,  — 
ehtim ol  hali  qatl  etishm as:  bordi-yu,  h ay it  nam ozi­
ni  o‘qib  olishim izga  ru x s a t  so‘rasam -chi?  Yo‘q,  bu 
ta k lif  m endan  chiqqanligi  uchun  ham   ataylab  yo‘q, 
deyishadi.  So‘ram aym an...»
—  N ega  jim   qolding,  a y t,  —  bu  gal  buy ru q  
ohangida  dedi  janobi  bosh  p ro k u ro r.
Namoz  sekin  boshini  ko‘ta rd i:
—  Hech  qanday  iltim osim   yo‘q.
—  Q aysar  eding,  qaysarligingcha  о‘lib  k e ta ­
san!  —  jan o b i  bosh  p ro k u ro r  k esk in   b u rilib , 
tash q arig a  chiqarkan,  ko‘cha  darvoza  oldiga  yet- 
ganda  to ‘xtab ,  Pankov  to ‘ra g a   yana  ketm a-ket
258

b u y ru q la r  berd i,  —  qatl  e tilad ig an larn in g   ham ­
m asini b ir xonaga o‘tk azin g .  N eki iltim o slari bo‘lsa 
h a m m a sin i  so ‘zsiz  b ajo  k e ltirin g .  Q arindosh- 
u ru g ‘la ri  bilan   vidolashib  olu v ch ilarg a  sh aro it 
y a ra tin g .  B uyuk  R ossiya  im periyasining  qonunlari 
olijanob  v a  in so n p arv ar  qon u n lar  ekanligini  bu 
s a r tla r  bilib  qo‘ysin!  Ammo,  qorovulni  kuchayti- 
rin g ,  ta k ro r  ay tam an ,  ikk i  bora  kuchaytiring!
Namoz  b u y ru q n in g   ham m asini  eshitib  tu ra rd i. 
Zindon tu b ig a  qaytgandan keyin ham  m aqtanchoqlik 
bilan  ay tilg an  bu  so‘zlar anchagacha quloqlari ostida 
ja ra n g la b   tu r d i.  «D em ak,  q a tl  yaqin!  Y o‘g ‘-e, 
q arin d o sh lar bilan  vidolashuvga ru x s a t berdi-ku? — 
o y o q la rin i  q u ch oq lag an  ko ‘yi  tiz z a s ig a   b o sh in i 
qo‘ygancha o ‘y  su rib   ketd i  yana Nam oz,  —  ehtim ol 
v id o la sh u v   b ir-ik k i  k u n   davom   e ta r ,  eh tim o l, 
bugunoq  tu g a tis h a r.  E  xudo,  nah o tk i  e rta g a,  chin 
a ra fa   k uni  q a tl  etishsa!  U nda  hammamiz  shahid 
k e ta r ekanm iz-da! Yo‘q,  yo‘q, o ‘lishn i sira ham  ista- 
m aym an. K o‘ksim  to ‘la arm on hali. O rzularim  ushal- 
m aguncha  b u   dunyoni  ta r k   etm aym an!  Tezroq, 
tezro q   kech  k irsay d i,  P y o tr mi,  To‘x tash m i  tezroq 
kela qolsaydi!» Namoz kechgacha o‘y la rin i to ‘xtato l- 
m adi. Qiziq, o‘ylagan sari ko‘ksidagi hayajon to ‘lqin 
u rib  fik rla rin i x ira la sh tira r, x o tirasi susayib,  hozir- 
gina  o‘ylab  o ‘tg an   n a rsala rin i  q ayta  boshdan  fik ri- 
dan  o‘tk a z a r,  b iro r  qaro rg a  kelolmay  betoqat  bosh 
s ilk ita r  edi.  0 ‘ylay-o‘ylay  kechga  tom on  yana  dong 
qotib uxlab qoldi.
P y o tr  Zaglada  ovqat  olib  k irg an d i.  Do‘stin in g  
bosh  tom oniga  o‘tirib   b ir-ik k i  tu rtk ila b   qo‘ydi. 
Namoz  asta-sekin  u y g ‘ona  boshladi.  U yg‘ongandan 
keyin  ham ,  negad ir  d arro v   bosh  ko‘tarm ad i.
—  Qalaysan?  —  sh iv irlad i  m irshab  jo ‘rasi.
—  Qo‘rqayapm an,  —  en tik ib   dedi  Namoz.
— 
T a sh q a rid a g i 
g a p la rn i 
e sh itib sa n d a ?  
Qo‘rqm a,  u lg u ra san .  Q atl  uch  kunga  kech ik tirild i.
—  R ost  aytayapsanm i?
—  R ost  aytayapm an.
—  Men  bu   kecha  qanday  bo‘Isa  ham   jo ‘ralarim  
bilan  ko‘rish ish im   kerak.
259

—  H ozir  To‘x ta sh   tu sh ad i.  K a litla r  o‘shanda. 
Lekin,  ta k ro r  aytam an  xoin bor,  eh tiy o t bo‘l.  X o‘p, 
men  ketdim .  T ongotarda  yana  tu sh am an .  N im a 
qaro rg a  kelganingni  ay tarsan .
To‘x ta sh   neg ad ir  d arro v   tu sh a   qolm adi.  Ikki 
x u fto n   m ahalida  a w a l  tim   o stidan  u n in g   ashula 
aytgan  ovozi  keldi:
B u   d u n y o d a n   k e ta r   bo'lsam .
D o 'za x la rg a   tu s h a r   bo'lsam ,
O yoqlarim   k u y ib   qolsa,
H a y itb o y n i  to p o lm a sm a n .
—  X o‘sh,  kuyovpochcha,  ahvollar  qalay?  —  deb 
so‘rad i,  nihoyat,  zindon  eshigini  o ch atu rib,  — 
u y g ‘oqmisiz?  N asiba opam  palov berib  yubordi.  0 ‘z 
qo‘lla ri  bilan  dam lagan.  Qani  tu rib   tezro q   yeb 
oling-chi.  «Namoz  akan g n in g   oldida  o ‘tirib ,  o ‘zing 
y ed ir» ,  deb  ta y in la g a n la r.  Nam oz  a k a,  qulo- 
g ‘in g iz n i  tu tin g ,  z in d o n la rn in g   k a litin i  olib 
tu sh d im ,  eshitdingizm i?
—  Ke,  peshonangdan  b ir  о‘pay!
—  Yo‘q,  a w a l  palovni  yeb  oling.  Y og‘li  labla- 
ringiz  bilan  o‘psangiz  m aza  qilam an.  Qani  bosh- 
lang!  E,  osh  deganni  sal  k a tta ro q   oladi-da,  chaqa- 
loqning  kallasidek-kallasidek  qilib  tashlam aysiz- 
m i...  O tuvga  hukm   b o ‘lg an larn in g   ham m asini  b ir 
xonaga  jam lashdi.  P y o tr  am akim   Namoz  akangni 
o‘sha  xonaga  k iritib   yubor,  dedi.  X o‘p,  endi  bas 
qiling,  ta g ‘in   bo‘kib  qolm ang.  T u rin g ,  ketdik .
—  To‘x ta ,  —  dedi  Namoz  y u tin ib ,  —  oyo- 
g 'im dag i  k ish an n i  yechib  olay.
—  Tez  boTing,  —  sh iv irlad i  To‘xtash v o y ,  — 
keling,  qoTingizni  yelkam ga  tash lab   oling.  K etdik. 
Boshingiz  aylanm ayaptim i?  M ana,  o x ira t  sari  sa fa r 
qilad ig an lar  m ana  shu  xonada  yotishibdi.
T o‘x ta sh v o y   ch o‘n ta g id a n   b ir   d a s ta   k a lit 
chiqarib  nav b ati  bilan  qu lfg a  solib  ko ‘ra   boshladi. 
QoTlari  yengil  q altiray o tg an id an   mos  k a litn i  ham  
o‘rn ig a   tu sh iro lm asd i.

Download 109.17 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   20   21   22   23   24   25   26   27   ...   38




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling