J a h o n w 2 sargitzasht a d a b iy o t I


T O I M I X f U I ((ISM QASOSKORXLVG


Download 109.17 Kb.
Pdf ko'rish
bet26/38
Sana02.12.2017
Hajmi109.17 Kb.
1   ...   22   23   24   25   26   27   28   29   ...   38

271

T O I M I X f U I
((ISM
QASOSKORXLVG 
OLTLX  BOSHI

I   b  o b
J I L G ' A L A R   QO S H I L S A   D A R Y O   BO L A D I
B i r   m ing  to ‘qqiz  yuz  oltinch i  yilnin g   yoz  oyla- 
rig a  borib  Namoz  o ‘zini  o‘nglab  olgandek  edi.  Hech 
b irig a  x ab ar  qilm asa  ham   jo ‘ra la ri  su rish tira-su - 
r is h tir a   u n i  yana  topib  kelib:
—  Bizni  qasosga  boshla.
—  K arim boyni  jazola,  —  deb  talab   qila  bosh­
ladilar.
N azarm atvey  yana  qurol-yarog4  topib  keluvchi 
o ‘nlik k a  boshliq,  Qobil  y u rt  oralab  arz-u  dod 
y ig ‘uvchi  y ig itla rg a   ra h b a r,  Sherniyoz  Dahbed 
bo ‘lis i  a tro fla rid a n   t o ‘p la n g an   q a so sk o rla rg a  
o ‘nboshi  bo ‘ld i.  Eshbo‘ri  xazinach i,  A rslonqul 
X a tirc h i,  Ziyovuddin bek lik lari  ta ra fg a  N am ozning 
v a k ili 
bo‘lib 
ta y in la n d i. 
H ay itb o y  
b ilan  
T o 'x ta sh v o y n i  N am oz  o ‘n b o sh ila rg a   ko ‘rs a tib  
«Ikkovi  m ening  xabarchim   bo‘ladi»,  deb  qo‘ydi.
Namozboy b u  gal  ish n i  sal  boshqacharoq  tash k il 
qilgan.  0 ‘zi  bilan  fa q a t  sa ra   y ig itla ri  —  o ‘nboshi- 
la rin i  olib  y u ra d i.  Sara  y ig itla rn in g   jo y lard a 
o ‘n lik la ri  bor.  0 ‘n lik la r  bilan  x ab arch ilari  orqali 
bog‘lanib  tu ra d i.  Namoz  o'nboshiga  to p sh iriq  bera- 
di,  o‘nboshi  xabarchisiga b u y u rad i.  Shu  yo‘sin olis- 
olis  e la tla r  bilan   Nam ozboyning  aloqasi  doimiy, 
uzviy  bo‘lib  tu ra d i.
Qasoskor  y ig itla rn i  o tla n tirish   bu  gal  dahbed- 
lik 
H am d am bo y n in g   c h ek ig a   tu s h d i. 
S udda 
bo‘lgan  so ‘nggi  u c h rash u v larid a  Boybuva  tu h m a t 
qilib :  «Bu  q aro q ch i  m en in g   y ig irm a ta   o tim n i 
o‘g ‘irlab   ketd i» ,  degan  edi.  Namozboy  eson-omon 
o zo d lik k a  ch iq ib   olg ach ,  o t  o ‘g ‘irla s h   m ana 
bunaqa  bo ‘ladi,  deb  Boybuvaning  N u ro ta  to g ‘lari 
e :ak larid ag i  o t  u y u rid an   ellik ta  u ch q u r  bedovni 
saralab  olib  ketdi.
H am m a  ish la r  joyida,  Namoz  k u tg an d an   ham 
a ’lo  borayotgandek  edi.  Ammo  ikki  n a rsa   dilini 
ham on 
x ijil 
qilib  
tu rib d i: 
q a y in sin g lisi
273

Odinabibini  topa  olganicha  yo‘q.  T irikm i,  o ‘likm i 
bilm aydi.  Zamonbek  bilan  yuzlasha  olm adi.  Bir- 
ikki  borib  topolm ay  qaytdi.  N im a  bo‘lganda  ham  
endi  u  bilan  u ch rash ish i,  oran i  ochiq  qilib  olish- 
la ri  k e ra k . 
K o‘n g lid a   arm o n   b o ‘lib  tu r g a n  
n a rs a la rd a n   y an a  b iri  M ixail  M orozov  b ila n  
u c h ra sh ib   u n g a  m in n a td o rc h ilik   a y tis h   is ta g i. 
Sergey  tabibni  Qo‘qon  harbiy  garn izo n ig a  m ajbu- 
ra n  
ish g a  
jo ‘n a tis h g a n , 
O tam u rod  
K o rg a r 
T o sh k en tg a  s o ts ia l-d e m o k ra tla rn in g   q a n d a y d ir 
kengashiga  borib  taso d ifan   qoTga  tu sh ib   qam alib 
qolgan.  O chiqda  y u rg a n i  sh u   M ixail  M orozov. 
Namoz  u  bilan  uchrashm oqchi,  qoTini  ko ‘ksiga 
qo‘yib  m innatd o rch ilik   aytm oqchi.
N ihoyat  shunday  fu r s a t  kelgandek  ham   boTdi.
0 ‘sha  k uni Namoz  U rg u t boTisi bilan  K itob beg- 
ligi o ‘rta sid ag i kichik b ir m anzilgohga qo‘ngan  edi. 
M anzilgoh  chor tom ondan baland  to g ‘la r bilan  qur- 
shalgan.  Y arim   dor  bo‘yi  p astd an   yoyilib  k a tta   soy 
oqadi.  B ir v a q tla r,  b u  a tro fla rd a   k ish ila r  istiqom at 
qilgan  bo‘lsa  kerak ,  h a r  y er-h ar  y erd a  eski  uy 
xarobalari,  ayvonlarning  toshdan  qurib   ko‘ta rilg a n  
d evorlari,  n u rag an   ta n d ir,  eski  o‘choqlarning  o‘rn i 
ko‘zga  tashlanad i.  N egadir  ham m ayoqqa  yong‘oq 
ekilgan  ekan.  D a rax tlarn in g   qarovsiz  sh o x lari  bir- 
b iri  bilan  chirm ashib  ketg an ,  b ir  xil  sh ox lar  qu rib , 
b ir  x illa ri  sinib  o stiga  osilib  y o tib d i...  Soy  ta ra fd a  
y ig itla r 
g ‘im irsib  
y u ris h ib d i. 
To‘x ta sh v o y  
y a la n g ‘och  o tin i  su v g a  tu s h irib   y u v ish   bilan 
m ashg‘ul.  To‘x tam ay   ash u la  ay tay ap ti:

 
O him   y e tib   fa la k k a ,
H a y itb o y n i  to 'y la sa k .
T o 'y i  to 'y d e k   b o 'lu rm u ,
B e sh ta   sichqon  so 'y m a sa k .
Dahbedlik  A vazsher  bilan  Sherniyoz  tushovlan- 
gan  o tla rin i  nariroqqa  haydab  qo‘yib  qum lik  u stid a  
k u rash   tushm oqdalar.  Qamoqxonada  ham   b ir-b ir­
la ri  bilan  siqishaverib  ham m ani  bezor  qilishgandi. 
A ftid an   qaysi  b irla ri  zo‘rlig in i  haligacha  hal  q i­
lisha  olm aganga  o‘xshaydi.  N asiba  ham   shu  a tro f-
274

d a  y u rib d i,  sad afg a  o ‘xshagan  y iltiro q   to sh lard an  
b ir  e tak   te rib   olibdi.
—  Hoy  Avaz  aka,  bas  qiling.  Bechora  Sherniyoz 
a k a m n i  qiy n ab   y u b o rd in g iz -k u ,  —  yolv orad i 
Nasiba.
— A shula ay tib  b er sin,  keyin qo‘yib yuboram an.
—  A shu lan g n i  chiqarib  qo'yam an,  —  bo‘sh  kel­
m aydi  Sherniyoz  ham .
Tepada,  azim   yong‘oqlar  soya  tash lab   tu rg a n  
qiyalik  joyda  ham   y ig itla r  ko‘zga  tash lan ad i. 
Shoham in  og ‘a  qo‘y  go‘sh tin i  nim talab,  tayoqchaga 
tizib ,  tosh  o‘choqda  kavob  pishirm oqda.  A langasiz 
yonayotgan  q u ru q   arch a  o‘tin i  seli  oqib  tu rg a n  
go‘s h tn i  bozillatib  k u ydirib  a tro fg a   xushbo‘y  hid- 
la r  ta ra ta d i.  N ariro q d a  yuzini  jo ‘ra la rid a n   te sk a ri 
o ‘g irib   E sh bo ‘ri  x a zin a c h i  o 'tir ib d i.  B ir  qop 
cham asi  keladigan  ta n g a la rn i  ta q ir  yerga  to ‘kib, 
kum u sh in i  kum ushga,  tilla sin i  tillag a  a jra tad i, 
n im a la rn id ir  aytib   o ‘zi  bilan  o‘zi  gaplashadi.  Goho 
y elk asin i  u c h irib   q iq irlab   ku lib   ham   qo ‘yadi. 
Namozboy  jo ‘ra la ri  N azarm atvey,  A bduqodirxo‘ja, 
Esergep,  Q obullar  bilan   su h b at  q u rg an .  D avradan 
goh  xuddi  to g ‘dan  tosh  ko‘chgandek  sharaqlab 
quvnoq  kulgi  ko‘ta rila d i,  goh  suh b atd oshlard an  
b iri 
s h e rig in in g  
tiz z a s ig a  
ta r s illa tib  
u rib : 
«Boplabsan,  sh er  y ig it» ,  deb  qo‘yadi.
Soylik  tom ondan  oyoqyalang,  ran g i  ro ‘yi  b ir 
ahvolda  H ayitvoy  chiqib  kela  boshladi.  D avraga 
y a q in la sh g a c h , 
to ‘x ta b   b o sh in i  eg d i-y u ,  jim  
tu ra v e rd i.
—  Nega  ak alarin g g a  salom  berm aysan?  —  o‘zi- 
cha  tanbeh  bergan  bo‘ldi  A bduqodirxo'ja.
H ayitvoy  boshini  xiyol  k o 'ta rd i  —  ko‘zi  to ‘la 
jiqqa  yosh.
—  Tinchlikm i?  —  x av o tirlan ib   dedi  Namozboy.
—  O tim ni  o‘g ‘irla tib  qo‘ydim ,  —  hiqillab  davom 
etd i  y ig itch a,  —  kecha  kechqurun  andak  tam addi 
qilib  olay  deb  choyxonaga  k irib   edim,  chiqsam  
o‘g ‘irlab   ketishibdi.
—  Bosh-ko‘zingdan  sadaqa,  —  oyog‘ini  uqalab
275

o‘rn id an   tu r a   boshladi  Nam ozboy,  —  y ig ‘lama, 
senga  o ‘zim  zo‘rro g ‘ini  sovg‘a  qilam an.
—  U stida  x u rju n i  ham   b o r  edi.
Namozboy  ku lim sirab  qo‘l  siltad i:
—  P arvo  qilm a,  nim a  ko‘p,  U rg u td a   x u rju n  
ko‘p,  pul  beram an,  yan g isin i  sotib  olasan.
—  X u rju n d a  to ‘pponcham   ham   bor  edi.  K eyin... 
Namoz  aka,  x u rju n d a   sizga  a talg an   nom a  ham   bor 
edi.
—  Noma?
—  P y o tr  am aki  berib  yuboruvdi.
—  0 ‘qiganm iding?
—  Yodlab  oluvdim .
Namozboy  x ab arch i  u k a sin in g   qo‘lid an   olib 
k a tta   d a ra x tn in g   o rtig a   y etak lad i.  H ayitboy  k a fti 
bilan  ko‘z  yoshini  a rtib   x a tn i  yod  o‘qib  berdi: 
«Qimmatli  N.
U  sen  bilan  uch rash u v g a  rozi.
To‘g ‘riro g ‘i bu  u ch rash u v n i  sendan  ko‘ra   ham   u 
ko‘proq  orzu  qilib  yu rg an   ekan,  ju m a  k u n i,  peshin 
nam ozi  pay tida  aka-uka  Sham siddinovlarning  ch it 
do‘koni  yonida  k u t.  U  kelib  senga  u ch rash ad i. 
Do‘sting».
— Namoz aka, ko‘nglim da boshqa b ir vahim a ham  
bor, — ham on hiqillab tu ra rd i H ayitboy, — nazarim - 
da  b ir  otliq   meni  Sam arqanddan  buyon  ku zatib  
kelayotgandek  bo‘luvdi.  Y ursam   y u ra d i,  to 'x ta sa m  
to ‘xtaydi.  Choyxona  oldida  yo ‘q  bo‘lib  qoluvdi. 
Shuning uchun bemalol ovqatlanib o 'tiru v d im .
Namozboy  beto q atlan a  boshladi.  C hindan  ham 
H ay itn in g   orqasidan  birov  tu sh g a n i  aniq bo‘lsa-ya. 
U nda  M ixail  Morozov  qo‘lga  tu sh ib   qolishi  mum- 
k in -k u .  U ni  te z ro q   o g o h la n tirish   k e ra k ,  to k i 
u ch rash u v  joyiga  borm asin.  «Eh  seni!»  Namozboy 
H a y itn i  b ir  ta r s a k i  u rm o q ch i  b o ‘lib   q o 'lin i 
ko‘tard i-y u ,  yo‘q,  urolm adi.  A ybini  bo ‘yniga  olib 
boshini  xam   qilib  tu rg a n   bu   y ig itch a  u n i  o 'lim d an  
q u tq arish g a  ish tiro k   etg an ,  u rib   bo‘lmaydi:
—  U rg u td an   buyon  piyoda  kelyapsanm i?  — 
m ehribon  b ir  ohangda  so‘ra d i  Namoz  akasi.
276

—  T uni bilan  uxlam ay yo‘l bosdim ,  — boshi bat- 
ta rro q   egilib  borm oqda  edi  H ayitvoyning.
—  Shoham in  og‘a,  m ening  xabarchi  ukam ni 
yaxshilab  o v q a tla n tirin g ,  —  Namoz  d a ra x tn in g  
o rtid an   otilib  chiqib  jo ‘ra la rig a   ketm a-ket  buy- 
ru q la r  bera  boshladi,  —  Esergep,  otim n i  egarla. 
N azarm atvey,  tu r   o‘rn in g d an ,  sen  ham   otlan, 
Eshbo‘ri  og ‘a,  m ening  x u rju n im g a   b ir  x alta  oltin 
soling.  Qobil  aka,  qayerdasiz?  Siz  ham   biz  bilan 
k e ta siz .  A b d u q o d irx o ‘ja   am ak i,  siz  bu   y erd a 
m as’u lsiz.  Jo y n i  o 'z g a rtirin g la r.  H oziroq  Chil- 
m ahram   g ‘orig a  o‘tin g la r.  Uqdingizm i?
—  Uqdim.
—  M eni  o ‘sha  yerda  k u tin g .
—  Y axshi.
—  Qani  bizga  oq  fo tih a   bering-chi.
—  Oy  borib,  omon  kelin g lar.  Ollohu  akbar.
—  Ollohu  akbar,  —  boshqa  y ig itla r  ham   o‘rin- 
larid an   tu rib   y u zlarig a  fo tih a   to rtish d i.
K o‘z  yum ib  ochguncha  fu rs a t  ichida  uch  otliq 
qaro rg o h n i  ta rk   etib ,  sh arillab   oqayotgan  suvni 
kechib  o ‘td i-y u ,  soy  yoqalab  ketg an  yolg‘izoyoq 
yo ‘lg a  ch iq ib   old i. 
«E h tim o l,  s h u n c h a k i  b ir 
o ‘g ‘rid ir.  A x ir  sh u n d ay   bo‘lishi  ham   m um kin-ku. 
Y o‘g ‘-e,  «Sam arqanddan  buyon  k im d ir  poylab 
kelayotgandek edi»,  dedi-ku?  U nda nega bu yog‘iga 
k u zatish m ad i  ekan?  E htim ol  k u z atish g a n d ir.  Joyni 
o ‘z g a rtirish g a   b u y u rib   yaxshi  qildim ,  —  ot  u stid a 
o ‘ylab  b o ry ap ti  Namoz.  —  Oldin  P y o trg a  yo‘liqib, 
o g o h la n tiris h   k e ra k m id i?   Y o‘q,  t o ‘p p a -to ‘g ‘ri 
Morozov  dom laning  uyiga  bor av er am an.  Topsam 
yax shi,  topolm asam   so‘ng   uchrasham an  P y o trg a... 
Tavba,  dunyo  o ‘zi  shunaqa  ekan-da!  U  m eni  o‘lim- 
dan  q u tq a rish g a   bosh-qosh  bo‘lsa-yu,  men  un i 
qo‘lga  tu s h irib   bersam -a.  Tavba,  yaxshilik  qilgan 
kish in g d an   yax sh ilik   qaytm aydi,  deb  sh u n i  aytish- 
sa  kerak-da...»
O tliq la r 
y o ‘l-y o ‘lak ay  
ik k i 
b o ra 
t o ‘x tab  
bedovlarga  dam   berib,  kiy im larini  ham   ikk i  bora 
a lm a sh tirib  Sam arqandga ely o tar pay tid a  kirib  bor-
277

d ilar.  Namoz  sh ah a rn in g   ko‘c h alarin i  yax sh i  bila- 
di,  bolaligida  H akim xon  qandolatchining  uyida 
dastyorlik  qilgan,  boshiga  to g ‘o ra  qo‘yib,  do‘kon- 
larg a  sh irin lik la r  tash ig an .  R us  fu q aro si  istiq o m at 
qiladigan  m ahalla  ham   unga  yaxshi  ta n ish .  0 ‘tg an  
sa fa r  M ixail  M orozovni  a x ta rib   kelib  u yini  belgilab 
ketgan.  Lekin  hozir  u n in g   ko‘cha  esh ig in i  y ash irin  
a g en tlar  poylab  o ‘tirish g a n   bo‘lsa  ham   a jab  emas. 
D em ak,  t o ‘p p a -to ‘g ‘ri  k irib   bo ‘lm ay d i  h o z ir. 
Yonida  o ‘zbek  n o w o y la ri  yashaydi,  o ‘sh alarn in g  
uyi  orqali  o ‘tg an im   m a’qul.  To‘rt-b esh   devordan 
oshishga  to ‘g ‘r i  kelar,  xo‘sh,  oshsa  nim a  qilibdi. 
* Morozov  domla  m ana  shu  uyda  yashaydi,  —  otliq  
o‘tib  bora  tu rib   sh iv irlad i  Namozboy,  —  sizlar  huv 
n a rid a   m eni  k u tib   tu r a s iz la r .  E sh ik n i  b iro v  
ochgudek  bo‘lsa,  to ‘pponchadan  osm onga  o ‘q  uzib 
meni  o g o h lan tirin g lar ».
Namoz  tom dan  tom ga  em aklab  o ‘tib   M ixail 
M orozovning m o‘jazg in a hovlisiga sh arp asiz  tu sh ib  
oldi.  H ovli  o‘rta sig a   gulm i,  rayhonm i  ekilganga 
o‘xshaydi.  D erazaga  yaqinroq  joyga  kichkinagina 
yog‘och  so ‘r i  ham   qo‘yilgan,  so ‘r i  bo‘sh.  N ahotki 
sarato n n in g   shu  dim  kechasida  uyga  qam alib  olgan 
bo‘lsa.  B ordi-yu,  yo‘q  bo‘lsa-chi,  yo‘g ‘-e,  ko'cha 
eshigi  ichidan  zan jirlan g an -ku .  Namoz  derazani 
sekin  c h ertd i.  Shu  zahotiyoq  deraza  qiya  ochilib 
yoshgina  o ‘ris  bolaning  boshi  ko‘rin d i.  Bolaning 
malla  sochlari  m akka  so‘tan in g   popugidek  titilib  
peshonasini  qoplab  tu rib d i:
—  Kim siz?
—  Men  Namoz  P irim q u l  o ‘g ‘lim an.
D eraza  tarsillab   bekildi.  Xiyol  o ‘tm ay   nariroq- 
dagi  eshikdan  sersoqol  b ir  kishi  bosh  chiqardi:
—  Sizga  kim   kerak?
—  M ixail  M orozovni  ko‘rm oqchim an.
—  U  kishi  bu  y erd a  tu rm ay d i.
—  Iltim os,  —  sh iv irlab   yolvora  boshladi  N a­
moz,  —  m ening  m irshab  kiyim ini  kiyib  olganim ga 
parvo  qilm ang,  ch alg ‘itis h   uchun  shunday  qilgan- 
m an...  Men  u  kish i  bilan  e rta g a   peshin  m ahalida
278

uchrashm oqchi  edim .  Bu  haqdagi  x a tn i  o ‘g ‘irlatib  
qo‘y d ik ...  X a tn i  P y o tr  yozgan  edi.  K irib  shunday 
deb  ay ting .
—  Q ayerda  uchrashm oqchi  edilaring?
—  A ka-uka  S ham suddinovlarning  c h it  do‘koni 
yonida.
E sh ik n i 
och g an  
sersoqol 
k is h i 
M ixail 
M orozovning  o‘zi  edi.  U  N am ozni  qo‘shn in in g  
d e v o rid a n  
s u rg a lib  
tu s h a y o tg a n  
p ay tid ay o q  
ko ‘rg an ,  «Bir  balo  boshlandi-ku»,  deya  y u rag in i 
hovuchlab  tu rg a n   edi.  P y o tr  Zagladaning  nom ini 
va  u ch rash u v n in g   aniq  v aq tin i  eshitgach,  politsiya 
fo rm asin i  kiyib  olgan  bu  devqom atli  pahlavon 
Namoz  P irim q u l  o‘g ‘li  ekanligiga  ishondi.  Sergey 
tabib  u n i  hech  n arsad an   ta p   to rtm ay d ig an ,  b a ’zan 
eh tiy o tk o rlik n i  u n u tib   qo‘yib  yosh  boladek  o ‘zini 
o‘tg a   ham ,  cho‘qqa  ham   u rav erad ig an   od ati  bor, 
degan  edi.  H a,  bu  o‘sha  dovdir  Namoz.  «Orqamdan 
y u rin g » ,  deb  M ixail  Morozov  N am ozni  ichkari 
boshlab  sham   yonib  tu rg a n   to rro q   b ir  xonaga  olib 
o‘td i.  M ehm onga  k u rsi  qo‘yib  berd i.  0 ‘tirish g ach :
—  X o ‘sh ,  M orozovga  qanday  gapingiz  bor 
edi? —  deb  so ‘rad i.
—  M innatdorchilik  bildirm oqchim an,  boshqa 
gapim   yo‘q.
—  N im a  yax sh ilik   qildiki,  siz  un g a  m in n a t­
d orchilik  bildirm oqchisiz?
—  U  m ening  xaloskorim   bo‘ladi.
—  Obbo  Namozboy-ey,  xu d di  t a ’riflag an larich a 
bor  ekansiz.  B aayni  qaroqchining  o‘zi.  Na  xavotir- 
ga  tu sh asiz ,  n a  qo‘rq u v   bilasiz.  Qani  tu rin g -ch i, 
o ‘zbekchasiga  b ir  quchoqlashib  olaylik.  Morozov 
m en  bo'lam an.  Bay-bay-bay,  y u rak d an   ham   bergan 
ekan-da,  m inglab  k is h ila r  o rq an g izd an   poylab 
y u rib d i-y u ...  B ordi-yu  iz in g iz g a   tu s h g a n la rid a  
nim a  qilard in g iz?  A x ir  men  ham   n azo ratsiz  emas- 
m an ...  Ha  m ayli,  bo‘la ri  bo ‘p ti,  qani  o ‘tirin g -ch i, 
le k in , 
b o p la d in g iz , 
b iry o ‘la  o ltm ish  
k ish in i 
q am oq xo n ad an   olib  ch iq ib  k e tg a n in g iz   h o zir 
P e te rb u rg d a g i  to ‘ra la rn i  ham   ta sh v ish g a   solib 
qo‘ydi.  X o‘sh,  gap irin g .
279

—  Shu,  sizga  ra h m a t  ay tg an i  keluvdim ,  —  deb 
qo‘ydi  Namoz  M orozovni  darhol  tan im ag an i  uchun 
o‘zidan  x ijo lat  b o‘lib,  —  boshqa  niy atim   yo‘q.
—  Men  esa  sizn i  b u tu n la y   boshqa  b ir  m aqsad 
b ilan   c h a q irtirg a n d im . 
— 
M orozov 
n e g a d ir 
shoshilib  g ap ira  boshladi.  —  Biz  jiddiyroq  gap- 
lashib  olishim iz  kerak.  M enga  q aran g ,  Namozboy, 
siz  h o z ir  Z a ra fsh o n   v o d iy sid ag i  eng  o b ro ‘li 
inqilobchilardan  b irisiz.  M inglab  dehqonlar  sizga 
um id  ko‘zini  tik ib   tu rish ib d i.  B uni  biz  yaxshi  bila- 
m iz.  C hu n k i  h a m m a la ri,  zu lm g a,  istib d o d g a  
q arshi,  lekin  qanday  k u ra sh ish   yo‘lin i,  k u ra sh n in g  
eng to ‘g ‘r i yo‘lin i  hozircha ham m alari  ham  bilaver- 
m aydi.  Siz  bo‘lsangiz  istibdod  d a ra x tin i  tag -to m iri 
b ila n   qo ‘po rib   ta sh la s h   o ‘rn ig a   sh o x c h a la rin i 
sin d irib   y u rib siz...
Namoz  b u n aq an g i  su h b atg a   ta y y o r  em asdi. 
A nchagacha  gap  nim a  to ‘g ‘risid a  borayotganligini 
anglam ay o‘tird i.  S uhbatdoshi  u boshchilik  qilayot- 
gan  h a ra k a tn in g   fo y d a li,  z a r a rli  to m o n la rin i 
taro zig a  solib  to rta   boshlagandagina  o‘ziga  kela 
boshladi.  «Bizning  h arak atim iz  z a ra rli  bo‘lsa,  xalq 
orqam izdan  ergashm as  edi.  Y ordam   so‘rab   nom alar 
yuborishm asdi,  qochdi-quvdilarda  b ag ‘rin i  keng 
ochib  bizni  eh tiy o t  qilishm agan  bo ‘la r  ed i...»   de- 
moqchi  ham   bo‘ldi-yu,  lekin  jo n ini  k u ydirib  gapi- 
rayotgan  b u   xaloskoriga  e’tiro z  b ild irg isi  kelmay:
—  Biz  qasos  olyapm iz,  —  deb  qo‘ydi.
—  Bugun  b ir  boydan  qasos  olasiz,  e rta g a   o ‘n ta  
hokim ni  k altaklaysiz.  X o‘sh,  indinga-chi?
—  Indinga  ham   kaltaklayveram iz.
—  Yo‘q,  —  M ixail  Morozov  k u rsisin i  Namoz 
tom onga  su rib   oldi,  —  xalqdagi  inqilobiy  ru h n i 
qasos  olish  yo‘liga  b u rib   yuborm aslik  k erak .  U nda 
hech  kim  o ‘z  qo‘r g ‘onidan  n a rig a   borm ay  qo‘yadi. 
K im dadir  o ‘chim  bor  edi,  oldim .  Endi  m ening 
ishim  b itd i,  deydiganlar ko‘payib ketad i.  A ksincha, 
m ing-m inglab  alam zadalardagi  qasoskor  ru h n i  bir- 
la sh tirib   inqilob  yo ‘liga  boshlash  k erak.  0 ‘sha 
alam zadalikni  k e ltirib   chiqarayotgan  siz  zulm ,
280

zo‘rlik ,  nohaqlik  deb  tu sh u n g an   illa tla rn i  tu g ‘ayot- 
gan  k a tta   ona  tovuqni  yo‘qotish  kerak.  Tushun- 
yapsizm i?
—  Qani  aytavering-chi.
—  To‘g ‘ri,  b ir  su h b atd a  m en  sizning  tu sh u n - 
ch alarin g izn i,  e’tiqodingizni  b u tu n lay   o‘zgartirol- 
m aym an.  A fsu sk i,  biz  kechroq  ta n ish d ik .  Lekin 
ru s la r  «hech  bo‘lm agandan  k o ‘ra   kech  bo'lgani 
ham  m a’qul»,  deyishadi.  Namozboy,  aytmoqchi- 
m anki,  ad o lat  o‘rnatm o q   u chun,  y a ’ni  um um xalq 
ad o latini  tiklam oq  uchun  adolatsizlikdan  ib o rat 
b o ‘lgan  p o sh sh o lik   tu z u m in i  tu g a tis h   k e ra k . 
B uning  uchun  sizga  o ‘xshab  b ir-b irid an   m ustaqil 
h a ra k a t  qilayotgan  m inglab  qasoskor  g ru p p alarn i 
b irla sh tirib   q u d ra tli  inqilobiy  arm iya  tu z ish   kerak. 
Xo‘sh,  m enga  ay tin g -ch i,  siz  qam oqxonadan  nim a 
m aqsadda  qochdingiz?
—  Qasos  olish  uchun.
—  «X alqni  ko‘ta ris h   uch u n » ,  deganingizda  m e­
ni  x u rsan d   qilgan  bo ‘lard in g iz.
—  X alqni  ko‘ta ris h g a   bir-ik k i  bor  u n nab  ham 
k o 'rd ik .
—  X o‘sh?
—  Ekinim ni  ekib  olay,  deydi,  b u g ‘doyim ni  o‘r- 
ganim   yo‘q,  deydi,  boshqa  y u rtla rg a   borolm aym an, 
deydi.  X ullas,  m ana  shunaqa  g ap lar  bo‘lib  tu rib d i.
—  A na  ko‘rdingizm i!  H ali  ulard a  inqilobiy  ong 
y e tarli  em as.  Inqilob  zulm -u  zo‘rlik   asosiga  quril- 
gan  eski  tu zu m   m ashinasini  m ajaqlab  tashlaydi- 
gan q u d ra tli  to ‘lqin ek an lig ini u larg a  hali  hech  kim 
tu s h u n tirg a n i  yo‘q,  tu s h u n tiris h   kerak  bo‘lgan 
p a rtiy a   hali  joylarda  tu zilg an   ham   emas.  Siz  Sa- 
m a rq a n d d a  
so tsia l-d e m o k ra tla r 
p a rtiy a s i 
ish 
ko‘ray o tg an id an   xabardorm isiz?
—  U ncha-m uncha  eshitganm an.
—  A ’zo  bo‘lib  k irg an in g izd a  yaxshi  bo‘lardi. 
A slida  siz  ham   inqilobchisiz.  F aq at  inqilobning 
t o ‘g ‘ri  yo ‘lid a n   em as,  so ‘q m o q larid an   bo rib , 
adashib  yuribsiz.
—  B ordi-yu,  o ‘zim   p a rtiy a   tu zib   olsam -chi?
—  Q anaqa  p a rtiy a   tuzm oqchisiz?
281

—  Q asoskorlar  p a rtiy a sin i,  —  shoshilib  dedi 
Namoz.
M ixail  M orozov  oqko‘n g il  su h b a td o sh in in g  
fik rig a   e ’tiro z  bild irib   bosh  chayqadi:
—  M ahalliy  aham iyatga  ega  bo‘lgan  mayda- 
chuyda  p artiy ach ilarn in g   tu rg a n -b itg an i  zarar.
—  Siz  shunday  deb  o ‘ylaysizm i?
—  H a,  xuddi  shunday.  Chunki  u la r  yagona 
m aqsad,  yagona g ‘oya a tro fig a  birlasholm ay qoladi. 
K uch  bo‘lin ad i,  dushm an  oldida  ojiz  b o ‘lib  qoladi. 
U m um xalq  m a n fa a tin i  ko‘zlag an   p a rtiy a g in a  
x alq n i 
u m u m x alq  
in q ilo b ig a  
k o 'ta r a  
olish i 
m um kin.  Siz  Namozboy,  hali  ham   kech  em as,  biz­
ning  p artiy am izg a  a ’zo  bo‘lib  k irin g .  E htim ol, 
jo ‘ralarin g iz  ham   xohlab  qolishar.  X alq  o ‘rta sid a  
inqilobiy  g ‘oyalarni  birg alash ib   ta r g ‘ib  qilishim iz 
k erak .  Toki  m inglab,  m illionlab  yak k a-y olg ‘iz 
oqayotgan  jilg ‘a la r  b irlash ib   q u d ra tli  daryoga 
a y la n s in la r.  Y ak ka-yo lg ‘iz  q a so sk o rn i  u sh lab  
o T d irish lari  m um kin,  ammo  om m aning  ongiga 
singgan  inqilob  g ‘oyasini  qamab  ham ,  oTdirib  ham 
boTm aydi,  bu n i  u n u tm an g .  Siz  inqilobiy  kitoblar- 
dan  hech  o ‘qiganm isiz?
—  A fsu sk i,  o ‘qim aganm an.
—  Biz  sizni  z a ru r ad ab iy o tlar bilan  ham   t a ’min- 
lab  tu ra m iz .  M uhim i,  siz  ru sch ag a  yaxshi  tu sh u n a- 
siz.  Y axshi  o ‘qiy  olasiz  ham .  Y ig itlarin g izg a  ham 
o‘qib  berib  tu ra siz.
—  E,  —  Namoz  kulim sirab  qo‘l  silta d i,  — 
u larg a  ho zir  Go‘ro ‘g ‘libek  dostonidan  boshqa  hech 
n arsa  yoqmaydi.
—  H am m a  n a rs a   ham   a sta -s e k in lik   b ilan  
bo‘ladi,  —  M ixail  Morozov  o 'rn id a n   tu rib   deraza 
p ard asin i  xiyol  ko‘ta rib ,  ta sh q a rig a   ta sh v ish li 
nazar tash lab  oldi.  —  Hech kim  onasining qornidan 
qilich  yalan g ‘ochlab  tu sh m ay d i.  Inqilob  bu  hayot- 
ning  sabog‘i.  A krom jon  Kom iljon  o ‘g ‘li,  Ismoil 
Shohjon  o‘g ‘li  va  n ih o y at  sizn i  ozod  etish g a 
ish tiro k   etib  o ‘zi  ho zir  qam alib  yotgan  O tam urod 
K o rg arlar  bizning  to ‘garagim izga  d astlab   kelgan 
p ay tlarid a  inqilob  degan  so‘zni  b ir  h a fta d a   aran g

Download 109.17 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   22   23   24   25   26   27   28   29   ...   38




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling