J a h o n w 2 sargitzasht a d a b iy o t I


Download 109.17 Kb.
Pdf ko'rish
bet3/38
Sana02.12.2017
Hajmi109.17 Kb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   38

25

—  Bor,  xudo  xohlasa  topib  ham   olarm an.
Y ig itch alar  y u rish d an   to ‘xtab ,  cho‘qishishga
h o z irla n g a n  
jo ‘ja x o ‘ro z la rd e k  
b ir-b irla rig a  
hezlanib  qolishdi.  To‘xtashvoy  jo ‘rasig a  tikilib 
tu rib ,  to ‘satd an   gandiraklab  ketdi-yu,  orqasi  bilan 
yerga  o‘tirib   oldi.
Namozboy  shoshilib  unin g   yoniga  keldi:
—  N im a  bo‘ldi?
—  0 ‘zim ...  —  yelkasi  bilan  tez-tez  n afas  ola 
boshladi  To‘xtashvoy,  —  darm onim   yo‘q,  yursam  
te r  bosadi,  boshim   ay lan ad i...  men  qola  qolay,  jon 
aka,  keyin  darm onga  kirsam   olib  k etarsiz.
—  Ko‘ta rib   olaymi?
—  Yo‘q,  yo‘q!
—  Bo‘lm asa,  y u rin g lar.  Q arshi  g u zarig a  borib, 
b ir  choylashib  olam iz.  Bu  yerda  kavobni  xo ‘p 
o‘xshatib  p ish irad ilar.  X o‘sh,  To‘x ta sh   polvon, 
som saga  tobing  qalay?
—  Som sadan  ko ‘ra   m en  u n in g   sh o ‘rv a sin i 
yaxshi k o 'ram an ,  —  kulim sirab o‘rn id an  tu r a  bosh­
ladi  To‘xtashvoy.
I l l   b  o b
SERGEY  TABIB  HUZ URID A
D a h b ed   bilan  Loyish  o‘rta sid a   yo‘l  qam ishzor- 
la r  oralab  boradi.  Y ozin-qishin  bu   y erlar  goho  zax, 
goho  loy  bo‘ladi.  Piyodalargagina  em as,  o tliq larg a 
ham   og‘ir   keladi  bu  yo‘llard an   o ‘tish .  To‘xtashvoy 
holdan  ketgan.  Namoz  akasi  u n i  chaqaloqni  ko ‘ta r- 
gandek  ko‘ta rib   bo ray ap ti,  b ir  q o 'lid a  x u rju n ,  b ir 
qo‘lida  yig itch a,  y u rish   o ‘n g ‘aysiz:
—  Sabr  qil,  ukam!  Sabr  qil!  —  deb  o ‘zidan  ko ‘ra  
ham  x astag a  ko‘proq dalda berib bo ray ap ti  u.  Jad a l 
o‘tib   ketgan   otliq larg a,  b ir-ik k i  arav ak ash g a  ilti- 
mos  qildi,  yo‘lim  olis,  vaqtim   ziq,  deb bolani  olish- 
m adi.  O rqadan  yana baland  g ‘ild ira k la ri  orqaga  loy
26

otib  arav a  kela  boshladi.  Namoz  to ‘x tab ,  bolani 
yerga  qo‘ydi.
—  Hoy,  yaxshi  y ig it,  yo‘l  bo‘lsin?
—  Xudo  xohlasa  olgani,  —  dedi  aravakash.
—  A ytg an in g  kelsin,  ukam ni  ola  ketsangchi, 
chaqasini  beram an.
A rav ak ash   Namoz  ten g i,  chuvakkina  b ir  y ig it 
ekan.  Q ornigacha  loy  sachragan  o tn in g   boshini 
to rtd i:
—  X o‘sh,  qancha  berasan?
—  Qancha  so ‘rasan g   shu n ch a  olasan.
—  X udo  d av latin g g a  baraka  bersin.  Chiqar 
ukan g n i  arav aga.  Lekin,  о ‘zing  piyoda  ketasan ,  ot 
u ru n ib   qolgan.  H okim nikiga  о‘tin   olib  borgan 
edim .  Yo‘lda  loyga  botib  qoldim .  Voy  xudoyim ,  bu 
bolani  yomon  y ara  bosibdi-ku!  Chu  tulporim !.. 
0 ‘zlarig a  yo‘l  bo‘lsin?
—  M ujik  qishloqqa.
—  0 ‘ru s  tabibgam i?
—  Ha.
—  Y ara-chaqani  y ax sh i  tu z a ta d i  deyishadi. 
Q ayerdan  kelayapsizlar?
—  Sam arqanddan  chiqdik.
—  Piyoda-ya!  Bay-bay-bay!  Lekin,  sh ah arlik k a 
o‘xsham aysan,  sh a h a rlik la r  choriq  kiym aydi.
—  0 ‘zim  asli  Jarqishloqdanm an.
—  M anavi  Jarq ish lo q d an m i?  —  arav ak ash   qam- 
chi  d astasi  bilan   o ‘ng  tom onni  k o 'rsa td i.  So‘ng 
shoshilib  o tn n ig  boshini  to rtd i.  —  To‘x ta n g ,  ta g ‘in 
siz  Namoz  polvon  bo ‘lm ang?
—  X uddi  o‘sham an.
A ra v a k a sh   A k ro m q u l  sa k ra b   o td a n   tu s h ib , 
so‘ra sh ish   u chun  N am ozga  ik k i  qo‘lin i  barob ar 
u z atd i.  Nozik  qo‘lch alari  bilan  polvonning  h a r  b iri 
b ark ash d ek   keladigan  qo‘lin i  olib  uzoq  silk itd i. 
N am ozni  qo ‘y a rd a   q o ‘ym ay  a ra v a g a   ch iq arib  
olgach,  qayta-qayta  u z r  ay tib ,  yana  yo‘lga  tu sh d i. 
O tga  qiyshiq  o‘tirib ,  N am ozga  yuzlanib  oldi-yu, 
q ulfi-dili  ochilib  ketd i.  U  Nam ozboyning  t a ’rifin i 
ilg a ri  ham  esh itib   y u rg an   ekan-u,  ammo,  birin ch i 
m a ro ta b a   H ak im x o n   t o ‘ra n in g   k a tta   to ‘yida
27

ko‘ribdi.  0 ‘sha  kun i  Namozboy  X atirch i  begligidan 
ta ra f  to rtib   kelgan  jam iki  polvonlarni  yiq itib,  oxir- 
gi  polvon  bilan  bellashayotganda,  «agar  sh u n i  ham  
y iqitsa  yelkam dagi  chakm onim ni  u stig a   yopam an», 
deb  n iy at  qilgan  ekan A krom qul,  ammo,  Namozboy 
sovringa  tu sh g an   p u lla rn i  tom oshabinlar  o‘rta sig a  
sochib,  dav radan   chiqib  k e tg an in i  к о ‘rib ,  hang-u 
m ang  bo‘lib  qolibdi.  Shuncha  kum ush,  tillo   tan- 
g alarn i  m ensim agan  polvon  m ening  chakm onim ni 
eshagiga  to ‘qim  qilarm idi,  deb  orqasidan  borm ay 
qo‘ya  qolibdi.
Lekin,  b ari  b ir  Namozboy  bilan  b ir  u ch rash ish  
orzusida y u rg an   ekan,  ayniqsa A krom qulning  otasi 
ko‘rm oqchi  ekan.  U ch-to‘r t   m o‘ysafid  u n in g   uyiga 
borib,  «Siz  h a r  qalay  o‘ru s   to ‘ra la r  bilan   yaqinsiz, 
oq  podshoning  saroyiga  ham   borib  kelgansiz,  о‘tin  
puli  degan  gap  qayoqdan  chiqdi.  S huni  bizga  b ir 
haq iq at qilib berin g » ,  deb  m aslah at  olmoqchi bo‘lib 
tu rish g a n   ekan.
—  X o‘p  desangiz,  polvon  aka,  to ‘pp a-to ‘g ‘ri 
Q orateriga  ketaveram iz,  —  dedi  A krom qul,  — 
lekin,  о tarn  ju d a  x u rsa n d   bo‘lardi-da.
—  K eyinroq  boram iz,  —  deb  qo‘ydi  Namoz.  — 
A w a l  b u la rn i  b ir  tabibga  ko ‘rsa tib   olay.
Y erli  aholi  «M ujik  qishloq*,  ru s la rn in g   o‘zi 
* Pervom ayskaya *  deb  atay d ig an   bu  chiroyli  v a  sa- 
rish ta  qishloqcha b und an  o ‘ttiz  to ‘r t  yil m uqaddam , 
y a ’ni  1870-yilning  1-may  kun idan   boshlab  bunyod 
bo‘la  boshlagan.  0 ‘sha  k u n i  b u   yerga  R ossiyaning 
ich k ari  tom onidan  yetm ish  xo ‘jalik   ko‘chm anchi 
kelib  tu sh g an .  A tro f  q u m tep alik lar,  botqoqlig-u 
qam ish   bo sg an   s h o ‘rx o k   y e rla rd a n   ib o ra t  edi. 
D astlab k i  u y la r  q a m ish d an   q u rilg a n ,  h a li-h a li 
odam larning esida.  K eyinchalik  tek is,  ravon yo‘lla r 
ochilib,  a ra v a la rd a ,  tu y a la rd a   s h a g ‘al  k e ltirib  
to ‘kildi,  g ‘ish t  xum don  ishga  tu sh ib   ketd i.  B irin- 
k e tin   c h iro y li  im o ra tla r,  q o ‘n g ‘ir o g ‘i  h am ish a 
ja ra n g la b   tu ra d ig a n   m o‘ja z g in a   ch erk o v   qad 
ko‘ta rd i.  H ozir bu  yerda g ‘allakorlik,  bog‘bonlik va 
qism an ovchilik bilan s h u g ‘ullan ad ig an m ujik xona- 
d o n la rid a n   ta sh q a ri  D ahbed,  Shahob,  Q o ra te ri,
28

K um ushkent  bo‘lislarid a  tu r li  lavozim larda  ishlay- 
digan  ru s  to 'ra la rin in g   oilalari,  o 'ttiz   chog‘liq  ru s 
ask ari istiq o m at qiladi.
N am ozboy  q o ra  to r tib   k e lay o tg an   Sergey 
Stepanovich  Ryabov  (m ahalliy  odam lar  u n i  Sergey 
tabib  deb  atash ad i),  bu  yerga  b a d a rg ‘a  bo‘lib  kel­
gan,  q a ttiq   n a zo ratd a  yashaydi;  ru s  m aktabida 
m uallim lik  qiladi,  tab o b at  bilan  sh u g ‘ullanadi. 
Y akka-yolg‘iz  tu ra d i,  xiyla  asabiy,  jah ld o r  b ir 
kishi.  Yoz  oylarida  U r g u t  to g ‘larig a  chiqib  ketib, 
dorivor  giyohlar  y ig ‘adi.  Q ishloqm a-qishloq  yurib 
o‘zbek  u rf-o d a tla rin i  o‘rg an ad i.  K ito b lar  yozadi. 
0 ‘zbek  tilin i  chala-chulpa  bo‘lsa  ham   bilib  olgan. 
Namoz  u  bilan  m arh am atli  Ivanboyning  xotin i 
kasal  bo‘lganda  ta n ish g an ,  o‘shandan  buyon  bordi- 
keld ilari  bor.  Sergey  tabib  N am ozni  ru s  tilin i 
yaxshi  bilib  olgani,  halol  va  ro stg o ‘yligi  uchun 
x ush  ко‘rib   qolgan.  Namoz  un g a  o ‘rd ak ,  qashqal- 
doq,  b a ’zan  to ‘n g ‘iz  otib  kelib  beradi,  ko‘pincha 
u n ik id a  tu n ab   ham   qoladi.  Q aytayotganida b ir  xur- 
jin   sochm a  o ‘q  olib  ketadi.
Sergey  tab ib   a tr o f i  q am ish  b ilan   o 'ra lg a n  
to rg in a  hovli  o 'rta s id a   q u rilg an   so ‘rid a   g 'ijja k  
chalib  o ‘tirg a n   edi.  E shikdan  ketm a-k et  kirib 
k e lay o tg an  
m eh m o n larg a 
k o ‘zi 
tu s h g a c h , 
m ash g ‘u lo tin i  to ‘x ta tib ,  o‘rn id a n   tu rd i:
—  N amozboymisan?  —  deb  so 'ra d i  o‘zbekcha- 
lab.
—  X uddi  o‘sha  sartm an ,  —  o ‘rischa  javob  qay- 
ta rd i  Namoz.
—  X udo  haqqi,  sho‘rv an i  kim  bilan  ich ar  ekan- 
m an,  deb  o ‘tirg a n   edim,  —  endi  o‘rischalab  gapira 
boshladi  Sergey  tabib.  —  Lekin,  kelganing  yaxshi 
bo‘ldi-da.
—  B em orlarni  olib  keldim .
—  Jiy an larin g m i?   —  bolalarga  tik ilib   qoldi 
Sergey  tabib,  Namoz  ruschalab  y etim larn i  qayer­
dan  olib  kelayotganini  ay tg an   edi,  Sergey  tabib 
n e g a d ir  tu ta q ib   k etd i.  K im la rn id ir  g ‘azablab, 
vozillagancha  uyga  k ird i-y u ,  o ‘sha  yerdan  tu rib  
qichqirdi:
29

—  Olib  kel  buyoqqa!
Uzoq  te k s h ird i  u  b e m o rla rn i.  K eyin  xona 
o‘rta sid a   tik   tu rib ,  b ir  n afas  o‘y  su rib   qoldi.
—  Chatoq!
—  Og‘irm i?  —  qo‘rqib  so‘rad i  Namoz.
—  Lekin  oldini olsa bo‘la r deym an...  Qoni buzil- 
m agan  bo‘lsin-da.
—  B echoralarning  hech  kim i  yo‘q,  —  sin iq   b ir 
ovozda  dedi  Namoz.
—  M uncha  ezm alik  qilding,  o ‘zim  ham   bilib 
tu rib m an ,  —  jerk ib   b erdi  Sergey  tabib,  —  bu rga 
te p k u rla r...  B olalari  m ana  bu  ahvolda-yu,  o‘zlari 
xo tin   olib,  xo tin   qo‘yishadi,  o‘n  besh  kunlab  to ‘y 
berish ad i,  qim or  o ‘ynashadi!..  Senga  o ‘xshagan 
o liftala ri  bo‘lsa,  ovdan  bo‘sham aydi.
Sergey  tabib  oyog‘i  ostidagi  chelakni  ta ra q la tib  
tepdi-yu,  tash q arig a  chiqib  ketd i.  Xiyol  o ‘tm ay, 
yana  orqasiga  qay td i.  X ay riy at,  hovridan  tu sh ib d i, 
jilm ayib  kirib   keldi.
—  M ana  bu   d o rid a n   H a y itn in g   y a ra sig a  
surk ay san ,  kuniga  b ir  m a rta   bo‘lsayam   yetadi, 
ko‘p  su rtm a   —  kuy d irib   yub o rad i...  M ana  bu 
q iltiriq n in g   oti  nim a?
—  To‘xtashvoy.
—  T o 'x tash in g   q a ttiq   sham ollagan,  o‘pkasida 
bod  bor.  Ovqatsiz  yurav erib,  sillasi  qu rib   k etg an ... 
H aliyam   tu sto v u q   otib  tu rib san m i?
—  Otib  tu rib m an .
—  Uyda  sandal  borm i?
—  Q ursa  bo‘ladi.
—  0 ‘rik   о ‘tin   topiladim i?
—  U ning  ham   b ir  ilo jin i  qilsa  bo‘ladi.
—  M enga  q ara,  —  y an a  qizisha  boshladi  Sergey 
tabib,  —  b ari  b ir  eplolm aysan.  0 ‘ld irib   qo‘yasan 
bolani.  S enlar bola tu g ‘d irish g a u stasa n lar-u ,  k a tta  
qilishni  xudoning  o ‘ziga  havola  qilib,  yallo  qilib 
y u ra v e rasa n lar...  B ahordan  buyon  bu  bechoralar- 
dan  qanchasi  qirilib  ketdi!  Tashlab  ket,  ikkovini 
ham ,  o ‘zim  boqam an,  fa q a t  ku n o ra  x ab ar  olib  tu r. 
K elishdikm i?
—  K elishdik.
30

—  K elishdik  em ish-a!..  M enga  b itta   bo‘rsiq   otib 
kelib  berasan.  Ikkoviga  ham   o‘sh anin g   yog‘i  juda 
d o ri  bo‘ladi.
Sho‘rv a   ich ay otg an larida  Sergey  tabib  ancha 
y ayrab  o‘tird i.  M ung‘ayib  b ir  ahvolda  bo‘lib  o ‘tir- 
gan  y etim larn i  erkalab,  orqalariga  qoqib  qo‘ydi. 
R u sch a,  o 'zb ek ch a,  to jik c h a   so‘z la rn i  a ra la sh  
gap irib ,  ikkov  bolani  rosa  q iq irlatib   k u ld ird i. 
Namoz  ertad an   kechikm ay bo ‘rsiq  bilan  boshqa  h a r 
xil  yovvoyi  p a rra n d a la r  otib  kelishga  so‘z  berib  uy 
e g asi 
b ila n  
x a y rla sh d i. 
C hiqsa, 
a ra v a k a sh  
A krom qul  ho ‘  n arid ag i  to lla r  ta g id a   ku tib   ot  usti- 
da  m udrab  o 'tirg a n   ekan.
Jarq ish lo q q a  jo ‘nab  ketish d i.
I V   b  o b
P A X S A K A S H L A R

a rq ish lo q   bu  a tro fla rd a g i  Qo‘sh q o ‘r g ‘on, 
Eshimoqsoq,  0 ‘klon,  Cho‘m ichli,  Toym urod  qish- 
loqlari  orasida  eng  go‘zal,  qishloqning  shundaygi- 
na  ostid an   shovullab  Qiyot  a rig ‘i  oqib  yotadi. 
Qishloq  m ing  tanobcha  keladigan  ulk an   tepalik 
u stig a   joylashgan.  Bu  yerdan  Jiyanbek  cho‘llari 
k a ftd a   tu rg a n d e k   ko ‘rin ib   tu ra d i.  K u n y u rish  
tom onida  poyonsiz  ek in zo rlar  bor.  U zum zorlar, 
z a rd o liz o rla r 
yoz 
b o ‘yi 
y ash n ab  
tu ra d i. 
Q ishloqchaning  shundoqqina  biqinidan  k a tta   yo‘l 
ham   o‘tg an .  M itan,  Chelak,  Loyish  bo‘lisi  atrofida- 
gi  m avzelarning  fu qaro si  shu  yo‘l  orqali  bordi- 
keldi  qilib  tu ra d i.  O tliq lar,  eshak  m in g an lar, 
tu y a k ash la r  goho  Qiyot  a rig ‘i  bo‘yidagi  salqin 
choyxonada  dam   olib  o‘tish a d i.  K a tta   ch in o r 
o stidag i yog‘och  s o 'rila rg a  yonboshlashib,  xudojo‘y 
k ish ilarn in g   qu m g ‘ondan  dam lab  bergan  choylarini 
ichishib,  shu  xonadonlar  sh a ’niga  duoi  fo tih a  qilib
31

ketish ad i.  N am ozning ana shu  qishloqning fuq arosi 
bo 'lg an iga  uch -to ‘r t   yil  bo‘lib  qoldi.  A w a lig a  
pochchasi  Xolbek  paxsakash  bilan  b irg a  tu ra rd i. 
Ikki  yil  bo‘ldi,  pochchasi  un g a  yarim   tanob  yer 
a jra tib   berdi.  Shu  m ulkning  etagiga  yana  shu 
pochchasining  yordam i bilan  Namozbek  y e tti bolor- 
li  uy  tik lab   oldi.
A krom qul  qishloq  ch etid a  N am ozni  arav ad an 
tu sh iray o tib :
—  Demak,  shu  h a fta   ich i  a lb a tta   borasiz-a?  — 
deb  ta k ro r  so‘rad i.
—  Xudo  xohlasa,  gap  b itta ,  —  dedi  Namoz 
oqko‘ngil,  dilb ar  bu  y ig itd an   astoydil  m in n atd o r 
bo‘lib.
—  Lekin  jon  aka,  o ‘tin   pu lin i  b ir  yog‘liq  qilib 
berasiz,  um idim iz  fa q a t  sizdan.
—  Xudo  xohlasa,  b ir  unnab  ko‘ram an.
—  X o‘p  xay r,  Olloning  panohiga,  —  A krom qul 
o tig a  qam chi  bosdi.  —  Chu,  tulporim !
Namoz  pochchasining  uyigacha  bo‘lgan  yarim  
chaqirim   yo‘lni  m am nun,  o‘zida  yo‘q  x u rsan d   b ir 
kayfiy atda  bosib  o‘td i.  Yo‘q,  nim a  bo‘lganda  ham 
bu  dunyoda  yax sh ilar  ko‘p,  ha-ha,  bu  dunyo  faq at 
boylikka  ru ju   qilgan  o ch o fatlarn in g,  am aliga  bino 
qo‘ygan  am ald o rlarn in g   zulm -u  zaxm atid an ,  fit- 
na-yu  fu ju rid a n   ib o rat  emas.  Yo‘q,  bu   dunyoda 
yetim -yesirlar  yo‘liga  jo n ini  fido  qilgan  Devona 
bobolar,  d a rd m an larn in g   dard ig a  m alham   qo‘yish- 
ga  tay yo r  tu rg a n   o‘ris  tab ib lar,  yo‘lda  qolganlarga 
yo‘ldosh  bo‘lishga  ham isha  shay  tu rg a n   A krom qul 
sin g a rila r  ham   bo r...
—  Tog‘a,  jad alro q   y u rsan g izch i?  —  y ig ‘lab 
xayolini  bo‘ldi  jiy an larid an   b iri.
Namoz  b ir  cho‘chib  tu sh d i:
—  N im a  gap,  B arotvoy?
—  O tam ni  urib   o‘ldirayozdilar.
—  N im a,  nim a  deding?
—  H am m ayog‘ini  qora  qonga  b elad ilar,  — 
ko‘ksini  y irtib   dodlab  yubordi  jiy an i,  —  to g ‘ajon, 
to g ‘ajonim .
32

Namoz  yelkasidagi  sovg‘a lar  to ‘la  og‘ir   x u rju n - 
n i  qo‘liga  olib,  to r  y o 'lak d an   to ‘r t   h atlab   o‘tib, 
hovliga  kirib   bordi.  Odam  degani  hovliga  sig ‘may 
k etib d i. 
Qo‘ni-qo‘sh n ila r, 
q arin d o sh -u ru g ‘lar 
g ‘am -u  h a sratd a .  Nam ozboyning  jiy a n la ri  bo‘zlab 
tu rish ib d i.  Ichk arid an  sochlari  to ‘zg ‘ib,  y ig ‘lagan- 
cha  opasi  U lu g ‘oy  chiqib  keldi.
—  U kam ,  pahlavonim !  —  sh u nd ay  deb  Namoz­
nin g  ko‘ksiga  boshini  qo‘yib  sh u n d ay   b ir  dard , 
shu n d ay   b ir  alam   bilan   ch in q ird ik i,  bu  alam 
n a sh ta rla ri  to ‘p lan g an larn in g   yu rak -b ag ‘rin i  ezib, 
suyak-suyaklarigacha  z irq ira tib   yubordi.
—  N im a  gap,  a x ir,  gapirsangizchi!..
—  Tezroq  k ir,  jig a rim ,  pochchang  jon  berayap-
ti.
Ich k arid a  u ch -to ‘r t   m o‘ysafid  qurshovida  chin- 
dan  ham   Xolbek  paxsakash  jon  olib-jon  berm oqda 
edi.  A ftin i  tan ib   bo ‘lm aydi  u n in g ,  ham m ayog‘i 
qon,  ko ‘zi  olayib  tepaga  to rtib  ketibdi,  n afasi  og‘ir, 
qisqa-qisqa  x irilla y a p ti,  k o ‘k ra g i  te m irc h in in g  
bosqonidek  k o ‘ta r ilib   tu s h ib   tu rib d i.  Nam oz 
cho‘kkalab,  a sta   pochchasining  u stid a g i  choyshab- 
ni  ko‘ta rd i:  yo  xudoyim ,  badan  deganning  sog‘  joyi 
qolmabdi;  ham m ayoq  ko‘karib,  m o‘m ataloq  bo‘lib 
k etib d i...  N am ozning  barm o q lari  beix tiy o r  m usht- 
ga  tu g ilib ,  b a q u w a t  tis h la ri  g ‘a la ti  g ‘ijirlab   ketdi:
—  N im a bo ‘ldi o ‘zi?  —  n eg ad ir juda  sokin,  xiyla 
bosiq  b ir  ohangda  so‘rad i  Namoz.
—  S aro y lik lar  kaltak lash ibd i,  —  g ‘am gin  boshi­
ni  ko‘ta rib   dedi  m o‘y safid lard an  biri.
—  Saroyliklar?
—  H a,  H am dam boyning  ko ‘ppaklari.
Namoz  ko‘zlarin i  c h irt  yum gan  ko‘yi  boshini 
so lin tirg an ch a  b ir  nafas  jim   qoldi.  So‘ng  sekin 
o‘rn id a n   tu rib   ta sh q a rig a   chiqa  b oshladi...  Uning 
v ajo h ati  ju d a  x u n u k   edi  shu  paytda,  ko ‘zlari 
g ‘a la ti  olaygan,  b u ru n   k a ta k la ri  behad  kengaygan, 
bo‘yin  to m irla ri  o ‘qlog‘dek  ir g ‘ib  chiqqan,  uloqchi 
otdek  og‘ir-o g ‘ir   n afas  olib  tu rib d i.  To‘p lan g an lar 
b eix tiy o r  orqaga  tisa rilish d i.
2 - 5 6 4 2  
33

—  Omon  qani?  —  so‘ra d i  Namoz.
—  Jiy a n in g n i  qam ab  qo‘y d im ,—tu s h u n tird i 
U lug‘oy,—h ozir  borib  H am dam   ho j ini  chopib  tash- 
laym an  deb  boltaga  yopishdi...  B ir  ko ri  hoi  chiqar- 
masin  deb  aran g   qam adik...  Pochchang  sho‘rlik n i 
Sherniyoz  o‘rto g ‘ing   olib  keldi.  A na  o ‘ziyam  
k elay ap ti...  Endi  nim a  qildik,  ukaginam ?
H ovlida  yigirm a-yigirm a  b ir  yoshlardagi,  o‘rta  
bo ‘y> 
c h a y irg in a  
y ig it 
S h ern iy o z 
k o ‘rin d i. 
Ko‘rish ish   uchun  Namozga  qo‘l  cho‘zgan  edi, 
un in g   v ajo h atin i  ко‘rib ,  neg ad ir  shoshilib  orqasiga 
tisarild i.
—  A ssalom u  alaykum!  —  qo‘lin i  ko‘ksiga  qo‘ydi 
Sherniyoz.
—  Nima  gap  bo‘ldi  o‘zi?  —  so‘ra d i  Namoz.
—  Men  bo‘lis  hokim inikiga  о‘tin   olib  borgan 
edim , — tu s h u n tira  boshladi Sherniyoz, — qaytayot- 
sam yo‘lovchilar:  «M arg‘ilontepada jan g  bo‘layapti. 
Jarq ish lo q lik larn i, qushqo‘r g ‘o n lik larn i paxsaga loy 
tepgandek rosa tep k ilash ay ap ti» , deyishdi.
—  A ravang  qayerda?  —  gapni  bo‘ldi  Namoz.
—  T ashqarida.
—  M ujik  qishlog‘idagi  0 ‘ris  tab ib n in g   uyini 
ko‘rganm isan?
—  Topaman.
—  0 ‘zini  taniysanm i?
—  Sal-pal.
—  M ening  nom im dan  iltim os  qil,  tezd a  yetib 
kelsin.
—  K eyin,  to ‘g ‘ri  borsam ...
—  J o ‘n a tezroq!  —  ovozini  tish la rin in g  orasidan 
chiqarib  dedi  Namoz.  So‘ng  ich k ari  kirib,  dard 
bilan  olishib  yotgan  pochchasining  bosh  tom oniga 
cho‘kkalab,  uzoq  o ‘tirib   qoldi.  Hol-ahvol  so‘ragan i 
chiqqan  q a rin d o s h -u ru g ‘la r-u ,  q o ‘n i-q o ‘s h n ila r 
b irin -k etin   tarq ay   boshlashdi.  U lu g ‘oy  sharpasiz 
kelib  N am ozning  yoniga  cho‘kdi:
—  Q ay n atan g n i  ham   b ir  к о ‘rib   ch iq san g  
bo‘lardi.
—  U nga  nim a  qilibdi?
34

—  U  shearing  q u rg ‘u rn i  ham   arav ad a  olib  ke- 
lishdi.
N ay m an  u ru g ‘i  u rf-o d atlarig a   ko‘ra   qiz  bilan 
y ig it  u n a sh a r  bo ‘lgach,  o d atda  kuyov  bo‘lajak 
qaynotasi  bilan  qaynonasidan  o ‘zini  olib  qochib 
y u rish i,  ro ‘p ara  kelm asligi  k erak .  Ammo,  bugun 
boshlariga  nogahoniy  falo k at  tu sh g an i  uch u n   u lar 
Namozboyni  k ech irish lari  m um kin  edi.  Shunday 
bo‘lsa  ham ,  Namoz  botinolm adi.  B irga  k iray lik   deb 
opasiga  iltim os  qildi.
—  E rta-in d in   to ‘ying  bo‘lay  deb  tu rib d i-k u , 
kiraverm aysanm i!  —  jerk ib   berd i  U lu g ‘oy.
Jav lo n q u ln in g   tovuq  katag id ek   to r  hovlisida 
x a y riy a t  begona  odam   yo ‘q  e k an ,  hol-ahvol 
so ‘ro v c h ila r  J a v lo n q u ln i  y a ra tg a n n in g   o ‘ziga 
havola  qilib,  bu   yerdan  ham   chiqib  k etish gan   ekan.
—  Kim  bor?  —  hovlida  tu rib   ovoz  berdi  Namoz.
O v c h ilarn in g   g azasid ek   p a s td a k k in a   uy d an
Jav lo nq u ln in g   qizaloqlari  b irin -k etin   chopqillab 
chiqishdi.  U ning  peshonasiga xudo o ‘g ‘il bitm agan . 
Ammo,  b ir-b irid an   ko‘hlik   to ‘r t   qiz  ato   qilgan. 
K a ttasi  N asiba  Namozboyga  fo tih alik .
—  Voy,  Namoz  aka!  —  sh u n d ay   deb  N asiba 
orqasiga  b ir  odim  tash lad i;  tash lad i-y u ,  ik k i  qo‘li 
bilan  yuzini  b erk itib ,  ho ‘ng rab   y ig ‘lab  yubordi. 
O talari  k altak lan g an lig i  u chun  iz za t-n a fsla ri  top- 
talg an ,  o ‘zlarin i  bu   dunyoda  ojiz-u  notavon  bilib, 
xo‘rlik la ri  oshib  o ‘tirg a n   qizchalar  h o ‘ng rab   hovli- 
ni  boshlariga  ko‘ta rish d i.  Namoz  g arch i  h a r-h a r 
zam onda  b ir  o 'zg alarg a  sezdirm ay,  pinhona  b ir 
y ig ‘lab  o lad ig an   o d a ti  bo ‘lsa  h am ,  b iro v n in g  
ko‘zyoshiga  hech  to q at  qilolm as,  u  dunyo-yu  bu 
dunyosi  qorong‘i  bo‘lib  k e tard i.
—  Y ig‘lam a,  Nasiba!  —  o‘zini  aran g   bosib  dedi 
N amoz.  —  X udo  xoh lasa,  qasosli  dunyo  bu, 
o 'chim izni  ham   olarm iz.
Ic h k a rid a n   q ay n o n asi  B ibiqiz  x ola  ch iq ib , 
N am ozning  y e lk asid a n   olib, 
uzoq  ko ‘ris h d i. 
«Sho‘rim iz  qu rib  qoldi»,  deb  u  ham   ko‘zyoshi  qildi. 
Y ig‘lay-yig‘lay  N am ozni  ich k ari  boshladi:
36

—  K ir av er in g ,  otangiz  sizni  k u tib  y o tib d ilar,  — 
deb  dalda  berdi.
Jav lo n q u l  yoshi  ellik larg a  borib  qolgan,  mosh- 
g u ru ch   soqoli  ko ‘k sin i  qoplab  tu sh g an ,  keng  yuzli, 
b a rv a sta   kish i  edi;  uy  bilan  b itta   b o‘lib  yotibdi.
—  E,  polvon  o ‘g ‘lim ,  borm isan?  —  dedi  u  uy- 
ning  sh ip ig a  tik ilg an ch a.  Kel,  kela  qol,  peshonang- 
d an  о ‘pay!  X ay riy at,  m ening  ham   o ‘g ‘lim  b o r  ekan! 
O nasi, 
m ana  o ‘g ‘lim iz  b o r-k u , 
n eg a  hadeb 
y ig ‘layverasan!
—  N im a  bo‘ldi,  am aki,  —  Jav lo n q u ln in g   oyoq 
tom oniga  o ‘tiray o tib   so‘ra d i  Namozboy.
—  H am dam boy  yedi  m eni,  o ‘g ‘lim ,  —  b ir 
to ‘lg ‘anib  oldi  Jav lo n q u l,  —  belim ni  sin d irish d i 
n o m ard lar.  N aq  kelisop  bilan  urishdi-ya!  Qars  etib 
sin g an in i  esh itd im .  E,  xudoyim!
—  K uyinm ang  amaki!  —  qaynotasining  boshi 
to m o n  
s u rilib , 
p e sh o n a sid an  
m a rjo n -m arjo n  
oqayotgan  te rn i  to ‘n in in g   o ‘n g iri  bilan   artg a n  
bo ‘ldi  Namoz,  —  qasosli  dunyo  bu,  kuyinm ang!
—  X a y riy a tk i,  Sherniyoz  jo 'ra n g   borib  qoldi, 
sherdek  olishdi  azam at.  X udo  jonim ni  salom at 
q ilsa ,  d u n y o sig a   o‘t   q o 'y am a n   bu   boyning!.. 
0 ‘g ‘lim ,  pahlavonim ,  kel,  peshonangdan  yana  b ir 
о‘pay!
K un  botib,  xona  qorong‘ilasha  boshladi.  Ikki 
to k ch ag a  q o rach iro q   k e ltirib   qo‘y d ila r.  Q izlar 
c h ek k a-ch ek k ag a  ch o ‘kib,  b o s h la rin i  s o lin tirib  
g ‘am-u  an d u h   og‘ushid a  o ‘tirish ib d i.  Bibiqiz  xola 
d a stu rx o n   yozib  non,  qand-qurs,  ik ki  taqsim chada 
m ayiz  qo‘ydi.  N asiba  k a tta   qora  qu m g ‘onda  choy 
k e ltirib ,  sopol  piyolalarga  quya  boshladi.  Uyga 
go‘risto n d ek   og‘i r   jim lik   cho‘kkan,  ahyon-ahyonda 
q izlarn in g   xo ‘rsin g an i,  og‘riqqa  dosh  berolm ay, 
be to q a t  bo‘layotgan  pahlavon  Jav lo n q u ln in g   ingra- 
gani  esh itilib   qoladi.
—  Yo‘q!  —  sak rab   o ‘rn id a n   tu rib   ketd i  b ir 
m ahal  Namoz.  —  Men  b u n i  sh u n d ay   qoldirib  ket- 
mayman!  Boy  bilan   hisob-kitobni  o ‘zim  qilam an, 
kerak  bo ‘lsa  o‘zim  o‘t   qo‘yam an  u n in g   xonadoniga!

Download 109.17 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   38




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling