J a h o n w 2 sargitzasht a d a b iy o t I

323

nim ad ir d ey ap ti...  N asibaning  e tla ri  jim irlab   ketdi. 
O tasiga  o‘q  otgan  m axluq  m ana  shu  bo‘lsa  kerak. 
0 ‘sha  m ash ’um   to 'p p o n ch asin i  ham   q o 'lid a  ushlab 
tu r ib d i...  N asib a  novcha  o tliq n in g   y elk asin i 
m o 'ljalg a  olib,  asta-sek in   te p k in i  bosdi.  O tliq 
yuqoriga  qarab  b ir  in tild i-y u ,  so ‘ng  asta-sekin 
engashib  o tn in g   yoliga  boshini  qo‘ydi.
—  Bobomni  otib  q o 'y d ila r,  —  b u tu n   J a r - 
qishloqni  boshiga  ko‘ta rib   yubordi  novcha  o tliq ­
ning  yonginasida  tu rg a n   b ir  y ig it.  So‘ng   yordam  
berish  uch u n   shoshilib  otd an   tu sh ay o tg an   edi, 
N asiba  otg an  o ‘q  qoq  peshonasidan  teshib  o ‘td i 
shek illi,  boshini  egdi-yu,  egilgancha  y u ztu b an  
yerga  yiqilib  tu sh d i.  U chinchi  o tliq   bedovga  qam- 
chi  bosib,  Jav lo n q u ln in g   u y in i  qurshovga  olgan 
y ig itla r  oldidan  o‘qdek  uchib  оЧагкап:
—  Q urshovda  qoldik,  —  deb baqirib   yubordi,  — 
n arig i  tom onda  ham m ani  qirib  ta sh lad ila r.
B ir  zum   o ‘ta r-o 4 m a s  Ja rq ish lo q   xud d i  suv  quy- 
gandek  jim jit  bo‘lib  qoldi.  Go‘risto n d ek   og‘i r   bu 
jim lik  ko‘p  ham   uzoqqa  cho‘zilm adi.  Jav lon q u ln in g  
u y id a n   k o ‘ta rilg a n   fa ry o d   h a m q ish lo q la rin in g  
suyak-suyagigacha  z irq ira tib   yubordi.
VI I I   b o b
QOTILLAR  M A S L A H A T I
N a m o z   P irim q u l  o ‘g ‘lin in g   b o sh in i  kesib 
k eltirish   xu su sid a  o‘ziga  xos  b ir  raq o b at  borm oqda 
edi.  Polkovnik  Sokolskiy  jan o b lari  qanchadan-qan- 
cha  a sk a rla rn i  o rtid an   e rg a sh tirib ,  tin im   bilm ay  ot 
qo'yib  y u rib d i.  M ingboshi-yu  b o 'lis   h o k im lari 
n av k arlarid an   tash k il  topgan  to 'd a la r  qishloqlarni 
kov-kov  qilib  yuborishyapti.  P o litsiy a  boshqar- 
m asining  men  degan  izq u v arlari  h a r  tom onda 
iz g 'ib   y urishibdi.  H am m alarining  o rzu lari  b itta : 
N am ozning  boshini  kesib  k eltirish .  Shu  boshni 
kesib  k eltirib ,  podpolkovnik  polkovnik  bo'lib  ol-
324

moqchi,  ellikboshi  m ingboshilikka  ko‘tarilm oqchi, 
yana  b itta s i  yuz  m ing  tilla n i  qo‘lga  kiritm oqchi.
Tun-u  kun  ot  qo‘yib  y u rg a n la rn in g   h a r  b iri  bu 
ish n i  men  b ajarish im   k erak ,  e  xudo,  o‘zing  yordam  
b er,  deb  tavallo  qiladi.  Ba’zan  b iri  ikkinchisining 
rejasin i ataylab buzib qo‘yadi. N am ozga yetay-yetay 
deganda panada tu rib , oyog‘id an  chalib yiqitadi.
A na  sh u n d ay   k u n la rn in g  b irid a  K enja  Qora  ham 
o ‘rta g a   o t  solib,  uloqni  yakka  o ‘zi  yoppa  qilmoqchi 
b o 'ld i.  Qasoskor  y ig itla rn i  tu tib   b erish d a  u  ancha- 
m uncha  ish  k o 'rsa tg a n d i.  A g ar  Namoz  P irim qul 
o ‘g ‘li  S ibirga  su rg u n   b o 'lg an d a  yoki  qatl  etilganda 
K en jav o y n in g   o s h ig 'i  olchi  b o 'la rd i.  P o litsiy a 
boshqarm asi  tom onidan  v a ’da  qilin g an   lavozim ga 
k o 'ta rilib ,  o t  m inib,  sav lat  to 'k ib   k o 'chalardan 
o 'ta rd i.  Namoz  qam oqxonadan  qochganini  eshitib 
K enja  Qora  yig'lam oqdan  b eri  b o 'ld i.  «Nega  qoch- 
ding,  —  deb  yer  tep in d i  u,  —  nega  m eni  naqdgina 
bo'lib  qolgan  am aldan  m ahrum   qilding.  A x ir  seni 
bug u n  bo'lm asa  e rta g a   b a ri  b ir  o‘ldirishadi-ku. 
U ndan  k o 'ra   o 'lim g a  e rta ro q   rozi  b o 'lib   menga 
o 'x sh a g a n la rn i  q o 'llab   yub o rsan g   bo'lm asm idi? 
A rvohingga  fo tih a   o'qib  tu ra rd im ,  qo'y  so'yib 
xudoyi  qilard im .  Bas,  endi  seni  yo'qotam an.  Ilg ari 
sig ird ek   so g 'ib   s u tin g n i  ichib  yuru v d im ,  endi  seni 
so 'y ib , 
k alla -p o ch a n g n i 
so tam an , 
sen 
omon 
ekansan,  m enga  am aldorlik  tegm aydi.  Tekkanda 
ham   xoin  deb  b ir  kechada  otib  ketish ad i  meni. 
Y o'q,  m en  ham   yashashim   kerak.  B oshingni  olsam 
ham   am aldor  b o 'lam an ,  ham   pulga  yolchiym an...»
M ixail  to 'r a   Namoz  P irim q u l  o 'g 'li  o try ad larig a 
aloqador  k ish ila rn i  tu tis h d a   yaxshi  ish  k o 'rsa td i, 
tad b irk o r  nozir  sifa tid a   m a’m u rla r  oldida  e’tib or 
qozonib,  p olitsiya  boshqarm asiga  k a tta   lavozim ga 
k o 'ta r ilib   k e tg a n d i.  K enja  Q ora  u n i  a x ta rib  
Sam arqandga  jo 'n ad i.
Bu  u c h rash u v   K enjadan  k o 'ra   ham  ko'proq 
M ixail  to 'ra n i  x u rsan d   qilgandek  edi.  A w a lg i 
u ch ra sh u v la rid a   hech  qachon  uni  b a g 'rig a   olib 
yelkasidan  silam asdi,  bu  gal  h a tto   peshonasidan 
b ir-ik k i  bor  o'pib  ham   qo'ydi.  Ikkovlari  uchrash-
325

ganda  ru sch a,  o ‘zbekcha  so‘z lar  qorishm asidan 
faq at  ikkovlarigina  tu sh u n ad ig an   g ‘a la ti  b ir  til 
paydo  bo‘la r  edi.  Bu  tiln in g   so‘z la ri  sanoqli 
bo‘lganidan  goho b ir-b irla rin in g   fik r-u   m aqsadlari- 
ga  so‘zsiz  ham   im o-ishoralar-u  m a’noli  boqishlari 
orqali  tu sh u n av erad ig an   bo‘lib  qolishgan.
—  Men  sizni  sog‘in g an,  —  dedi  M ixail  to ‘ra 
K enjavoyni  b ag‘rid a n   bo‘shatib.
K enjavoy:  « R ah m at,  m en  ham   siz n i  hech
qachon  u n u tg an   em asm an,  xudo  xohlasa  o ‘lguncha 
ham   unutm aym an»,  degan  fik rn i  lo‘ndagina  qilib 
tu sh u n tirm o q   uchun  qo‘lini  ko ‘ksiga  qo‘yib,  boshi- 
ni  tizzasig a  yetguncha  egdi:
—  Qulluq.
—  Ona  hayot?
—  Onam  o‘ldi.
—  Yomon.  Sizni  u y lan tirm ab d i,  yomon.
—  Meni  siz  u y la n tira d i.
—  Men  sizga  o ta  b o ‘ladi,  yaxshi?
—  Men  sizga  o ‘g ‘il  bo‘ladi,  yaxshi?
—  Namoz  yomon,  —  yana  qo‘lla ri bilan  allaqan- 
day  h a ra k a tla r  qila  boshladi  M ixail  to ‘ra ,  —  bizni 
qiynadi.  Biz  ch arch ad ik .  U shlash  yo‘q.  Borsa 
qochadi.  Chatoq.
K enjavoy  k u lim sira b   tu r ib   k o ‘ksiga  yengil 
m ushtladi:
—  U ni  men  o ‘ldiradi.
—  Siz  o‘ldiradi?
—  H a,  kallasini  oladi.  To‘ra   jan o b lari  yordam - 
chi  beradi:
—  K im ni  beradi?
—  A rslonqulni 
beradi. 
A rslonqul 
Namozni 
yomon  ko‘rad i.  H okim lik  talash ad i.  T ushundi?
—  T ushundi.  Siz  kalla  k eltirad i.  Dahbedga 
politsiya  noziri  bo‘ladi.  T ushundi?
—  T ushundi.
0 ‘sha  ku n i  ikkovlari  o 'rta sid a g i  su h b at  naq 
p esh in g ach a  davom   e td i.  K enjavoy:  *Bu  gal 
N am ozning  otry adig a  k irib   olish  oson  bo‘lm aydi, 
y ig itla rn i  saralab,  m ing  ch ig ‘iriq d an   o ‘tkazib  ola- 
yotgan  em ish,  Namozda  m enga  n isb atan   achinish
326

hissini  qo‘zg‘ash  uch u n   b ir  quvlik  ish latish g a 
to ‘g ‘r i  keladi.  C hunonchi,  m ening  uyim ga  politsi- 
y ach ilar  b o stirib   borib,  el  ko‘ziga  nom igagina 
o tish g an   b o 'lsin ,  so‘ng  m eni  ushlab  qo‘lim ga  kis- 
han  u rish sin ,  gu zard ag i  to lg a  bog‘lab  Namozni 
topib  berasan,  deb  qiyin-qistovga  olishsin.  Mendan 
javob  olisholm agach,  uyim ga  o ‘t   qo‘yib  o ‘zimni 
D ahbedga  k e ltirib   q a m ash sin ...»   degan  fik rn i 
tu s h u n tiris h   uchun  naq  qora  te rg a   botib  ketdi. 
H am su h b atin in g   rejasi  p u x ta lig ig a   ta n   bergan 
M ixail  to ‘ra   u n i  qayta-qayta  m aqtab:
—  Siz  uysiz  qoladi?  —  deb  so‘ra d i  oxirida 
achingan  bo‘lib:
—  To‘r t t a   yog‘ochdan  b itta   uy  bo‘ladi,  —  deb 
qo‘ydi  Kenjavoy.
—  K eyin  qam oqdan  qanday  qochadi?
—  M eni  politsiya  qochiradi.  T ushundi?
—  T ushundi?  Siz  zo‘r.  Siz  orden  oladi.  P u l  ola­
di.  Ot  oladi.  N ozir  boTadi.  Endi  a y tsin ,  A rslonqul 
bilan  qanday  gaplashadi?
—  Siz  x a t  b eradi,  —  yana  q ay ta  boshdan  tu- 
sh u n tirish g a   k irish d i  K enjavoy.  —  X atga  m u h r 
bosadi.  T ushundi?
M ixail  to ‘ra ,  b ari  b ir  S usanin  jan o b lari  bilan 
m aslah atlash ib   olm og‘im   k erak ,  deya  fik rid an  
o ‘tk aza  boshladi.  G archi  politsiya  boshqarm asi, 
ayniqsa  u n in g   jin o y at  q id iru v   boTim i  Namozga 
q arsh i  h a r  qanday  chora  ko‘rish g a  huquqli  boTsa- 
da,  A rslonquldek  k a tta   b ir  jin o y atch i  bilan  aloqa 
o ‘rn atm o q   uch u n  Namoz  h a ra k a tin i  tu g a tish g a  
boshchilik  qilayotgan  polkovnik  janoblaridan  fatvo 
olishi,  hech  boT m aganda  o g o h lan tirib   qo'yishi 
kerak.  B undan  ta sh q a ri  o ‘zbekda:  «M ushuk  ham 
bekorga  oftobga  chiqm aydi»,  degan  naql  bor. 
A rslonqulga  nim ad ir  v a ’da  qilishga  to ‘g ‘r i  keladi. 
X o‘sh,  unga  nim a  v a ’da  qilinsa  yaxshi  boTarkin? 
«Namozni  qoTga  tu sh irish d a   politsiyaga  yordam  
bersang,  gunohing  av f  etiladi.  X ohlasang  b iro r 
y u rtn in g   hokim ligi  yoki  m ingboshiligini  ham   ola 
qol»,  deya  v a ’da  beriladigan  boTsa  dem ak,  Susanin 
jan o b larid an   a lb a tta   oq  fo tih a   olinishi  s h a rt.
327

0 ‘y  su rib   ketg an   To‘ra   jan o b lari  kulim sirab 
o ‘tirg a n   K enjavoyga  yuzlandi:
—  Siz  bug u n   Sam arqandda  qoladi.
—  Sam arqandda  qoladi?  —  neg ad ir  y u rag ig a 
x a v o tir  tu sh ib   qoldi  K enjavoyning.
—  Men  xo‘jay in   bilan  m aslah at  qiladi.
K enjavoyning  ko‘nglidagi  x a v o tir  endi  tash -
vishga  aylana  boshladi.  B ordi-yu,  unin g   rejasi 
qabul  qilinm asa,  un d a  nim a  bo‘ladi?
—  Siz  xo ‘jay in   emas?
—  Men  xo‘jay in ,  —  o ‘ng qo‘lin in g  k a ftin i boshi- 
ga  qo‘ygancha  davom  etd i  M ixail  to ‘ra ,  —  ustim da 
yana  b itta   xo ‘jayin.  Endi  tu sh u n d i?
E rtasig a  K enja  Qora  A rslonqul  bilan  m unozara 
olib  borish  uchun  guberniya  politsiya  boshqarm asi 
tom onidan  vakil  e tilg an lig i  haqida  shu  boshqar- 
m aning  guvohnom asi  bilan  A rslonqul  nom iga  b itil- 
gan  m axsus  x a tn i  olib,  yana  D ahbedga  qaytib 
ketdi.  Sal  kun  o‘tm ay  jazo  o try a d i  kelib  unin g  
uyiga  o ‘t   qo‘ydi,  o 'zin i  hibsga  oldi.  H ibsga  olin- 
ganining  to ‘rtin c h i  k uni  qam oqxonadan  qochganli- 
gi  haqida  ovoza  tarq ald i.
J o ‘yi  D evonada  o tish m a   b o ‘lib  o ‘tg a n   k u n i 
kechasi  K enja  Qora  N am ozning  cho‘lda  berkinib 
yotgan  o try ad ig a  q o 'sh ilib   oldi.  K o‘ngliga  yaqin 
d o ‘s tla rid a n   ju d o   bo ‘lib ,  b a g ‘ri  ezilib   y o tg a n  
Namoz  K enjavoyning  bo sh larid an   siladi.  «Zolim- 
larn i  tu g a tsa k ,  senga  o ‘zim  d an g ‘illam a  uy   q urib  
b e ra m an » ,  deb  k o ‘n g lin i  k o ‘ta r d i.  Ot  b e rd i, 
yelkasiga  m iltiq  taq d i.  K enja  Qora  o ‘z  rejasin in g  
b u n c h alik   p u x ta ,  bekam -u  k o ‘s t  am alg a  osh- 
g a n id an  
o ‘zida 
y o ‘q 
x u rs a n d  
b o ‘lib , 
en d i 
A rslonqulning  qo‘ltig ‘iga  qo‘l  solib  ko ‘rish   payi- 
ga  tu sh ib   qoldi.
Lekin  bu  qaysar  A rslonqulga  qanday  yaqinlash- 
sa  bo‘lark in :  gapni  nim adan  boshlashi  kerak? 
A rslonqul  N am ozni yomon  ko‘rad i,  bu  aniq.  Namoz 
uni  talonchilik  qilgani  uchun  b ir  necha  bo r  kaltak- 
lagan.  K uni  kecha  ham  ikkovlari  o 'rta s id a   ancha- 
gina  dilsiyohlik  bo‘lib  o‘td i.  A rslonqul  Bo‘g ‘ajil 
m ingboshisining  kichik  x o tin in i  o ‘g ‘irlab   kelgan
328

ekan,  Namoz  u n i  yana  k altak lad i,  k altak lag an d a 
ham   o 'lasi  qilib  k altak lad i.
Q arorgohlardan b irig a qisqa m u h latg a to ‘xtag an  
qasoskorlar  q u rig an   o ‘t-o ‘la n la r  u stig a   yonbosh- 
lashib,  ik k ita d a n ,  u ch tad an   bo'lib  olib  suhbat- 
lash ar,  b ir  x illa ri  cho‘zilib  u x la r,  egar-jabduq 
tik ish   bilan  m ash g ‘ul  ed ilar.  K enja  Qora  tepalik 
y o n b a g ‘rid a   ch alq an ch a  y o tg a n   A rslo n q u ln in g  
yoniga  sh arp asiz  borib,  sekin  tom oq  qirdi.
—  N im a  gaping  bor,  chaqim chi?  —  boshini 
xiyol  ko‘ta rd i  A rslonqul.
—  Bek  a k a,  y o n in g iz d a   m en  ham   jin d a k  
m izg‘isam .
—  Boshqa joy  qu rib  ketibdim i?  N ari  ket,  sendan 
jirk an am an .
—  Sizning  yoningizda  bex av o tir  uxlaym an,  bek 
aka,  —  qovjiragan  o ‘t   u stig a   yonboshladi  K enja 
Qora,  —  siz  h a r  qanday  sh arp an i  tez  sezasiz,  u sta 
m ergansiz.
—  Tilyog‘lam alikda  senga  teng  keladigani  yo‘q 
o‘zi.  X o‘sh  nim a  gaping  bor?
—  U ndan  keyin  siz  Namoz  akam ga  qaraganda 
tad b irk o rro q siz .
—  Kim  ay td i  bu  gapni  senga?
—  Y ig itla r  sh u n d ay   deyishyapti.
—  Y ig itla r  yana  nim a  deyishyapti?
—  A rslonqul  og ‘amiz  m ard  y ig it.  U ning  ham 
bekligi,  ham   xonligi  bor.  A g ar  otry ad g a  u   boshliq 
bo‘lganda  allaqachon  jazo  o try a d la rin i  qirib  tash- 
lab,  ham m am iz  b itta d a n   y u rtg a   hokim   b o ‘lib 
o lardik  deyishyapti.
—  C huchvarani  xom  sanashibdi.
—  N ega  un d ay   deysiz,  bek  aka?
—  Sotqinsan,  yo‘qol  bu  yerdan.
—  A g ar  siz  xo hlasan g iz...
—  Bas  qil.
—  Y ig itla r  sizga  yordam lashm oqchi.
—  Q anday  qilib?  —  to ‘satd an   og ‘zidan  chiqib 
ketd i  A rslonqulning.
—  B ilm adim ...  —  m ujm alroq  qilib  dedi  K enja
329

Qora,  —  ishqilib  sizni  o ‘zlariga  bek  qilib  k o 'tarish - 
moqchi.
K enja  Q o ran in g   b u n c h alik   d a d il  su h b a tg a  
k irish a y o tg a n i  A rslo n q u ln i  cho ‘ch itib   yub o rd i. 
B undan  b ir  necha  kun  oldin  u  H am dam boyning 
odami  bilan  uchrashib,  N am ozning  boshini  olishga 
so‘z  bergan,  uch  m ing  tilla n i  naqd  sanab  olgan  edi. 
N ahotki,  bu  bitim dan  K enja  Qora  xabardor  bo‘lib 
qolgan  bo‘lsa.  Yoki,  Namoz  A rslonquldan  gumon- 
sirab,  gap  olish  uchun  Qora  sullohni  ataylab  ishga 
solyaptim ikin?..
—  Itvachcha,  —  sakrab  o ‘rn id an   tu rib ,  suhbat- 
doshining  kekirdagidan  bo‘g ‘ib  oldi  A rslonqul,  — 
meni  kim  deb  o 'y lad in g ,  Namozdek  avliyo  b ir 
odam ga  m eni  te n g la sh tirish g a   q an d ay .tilin g   bordi?
K enja  Qora  ham isha  q a ltis  o ‘y in la r  o ‘ynab 
o‘rg an ib   qolgan.  Eng  og‘ir   pallada  ham   o ‘zini 
yo‘qotm adi  u.  A qlli,  sovuqqon  bu  y ig it  xuddi  sh er 
o‘rgatu v ch id ek   ju d a  e h tiy o tk o r  h a ra k a t  qiladi. 
Sher  o ‘rg atu v ch i  qarsh isid ag i  y irtq ich n in g   ko‘zla- 
rin i  poylaydi,  xulqin i  yaxshi  o‘rg an ad i.  Tash- 
lanm oqchim i  yoki  pishqirib  shu n ch ak i  qo‘rqitm oq- 
ch im i  —  h am m asin i  b ilib   tu ra d i.  A rslo n q u l 
o ‘sh q iry ap ti.  Ammo,  unin g   ko‘zlarid a  g ‘azabdan 
ko‘ra   ko‘proq  quvonch  porlayotgandek,  ovozida 
had ik sirash ,  o‘ljasin i  e h tiy o t  qilm oqchi  bo'lgan 
y irtq ich n in g   qizg ‘anish  bilan  o ‘k irish ig a  o ‘xshash 
b ir  n arsa  sezilib  tu rib d i.  «Tuzoqqa  tushding»  deya 
fik rid an a   o ‘tk azd i  K enja  Qora.  So‘ng:
—  A staroq,  o‘ldirib  qo‘yasiz,  —  deya  yolvorgan 
bo‘ldi.
—  0 ‘ldiram an,  —  pish q irib   dedi  A rslonqul,  — 
ay t,  kim   yubordi  seni,  Namozmi?
—  Yo‘q.
—  N azarm atm i?
—  Yo‘q.
—  A yt  tezroq,  bo‘lm asa  bo‘g ‘ib  tash lay m an   sen 
ay g ‘oqchini.
—  Bek  aka,  qo‘lingizni  oling,  —  xirillab   dedi 
K enja  Qora.  —  Sizga  atalg an   noma  bor.
—  Noma?
330

—  C hekkaroqqa  chiqaylik.
Q am ishzor  o rtig a   o‘tib ,  a jriq   u stig a   om onat 
o ‘tirish d i.  A tro fd a   hech  kim  yo‘q,  hu v   n arid a 
tu sh o v lan g an   o tla r  o‘tla b   yu rib d i  xolos.
—  Qanaqa  nom a?  —  ham on  suhbatdoshiga 
ishonm asdi  A rslonqul.
—  S ir  o ‘rtam izd a  qolishiga  so‘z  bering,  — 
buyruqdek  b ir  ohangda  dedi  K enja  Qora.
—  So‘z  beram an.
—  S ir  oshkor  bo‘lsa  ikkim izni  ham   q a tl  etisha-
di.
—  Bilam an.
—  Qasam  iching.
—  N om ani  ol  buyoqqa  xunasa!  —  betoqat  bo‘lib 
dedi  A rslonqul,  —  m eni  qasam   ichishga  m ajbur 
qiladigani  hali  tu g ‘ilm agan.  01  deyapm an.
Endi  K enja  Qora  ik k ilan ib   qoldi.  Bordi-yu 
A rslonqul  u n i  sotib  qo‘ysa-chi,  to ‘g ‘r i  N am ozning 
yoniga  yetaklab  borsa-ya.  «Tonaman,  men  bunaqa 
x a t  ko‘rsa tg a n   em asm an.  M eni  badnom   qilish 
uchun  o‘zlari  to ‘qishgan  bu  x a tn i,  deb  tu rib   ola- 
m an.  Namoz  akam   m enga  ishonadi.  A rslonqulning 
o‘zidan  shubhasi  b o r  u n in g ...»   —  deya  tezgina 
o‘ylab  oldi  K enja  Qora.
Noma  guppi  choponning  qo‘ltig ‘iga,  avra  bilan 
a sta rn in g   o rasig a  qo‘yib,  qavib  yuborilgan  ekan. 
A rslonqul  uning   ju d a  eh tiy o tlik   bilan  berk itilg an i- 
n i  к о ‘rib   «yo‘q,  bu   sin ash   uchun  qilinayotgan  ish 
em as»,  deya fik rid an   o‘tk azd i.  Lekin  ikkovlari  ham 
g ‘i r t   savodsiz  bo‘lg an lari  uchun  nom ani  o‘qiy 
olm asdilar.  K enja  Qora  un i  yodlab  olgan  ekan,  yod 
o ‘qib  berd i.  A rslonqulning  y u zlari  n u rlan ib   ket- 
gandek  bo‘ld i,  ko‘zlarid a  o‘t   yondi:
—  Demak,  polkovnik  jan o b larid an   degin?
—  X uddi  shunday,  bek  aka.
—  Dem ak,  m ening  gunohim dan  o‘tm oqchi  ekan- 
lar-da?
—  Shunday,  bek  aka.
—  D em ak,  m enga  m in g b osh ilik   lavozim ini 
b erish ark an-d a?  B ordi-yu  bu  g ap larn in g   ham m asi 
b ir  tu zo q  bo‘lsa-chi?
331

—  U nda  m eni  otib  tash lash in g iz  m um kin.  — 
K enja  Qora  qo‘lin i  ko‘ksiga  qo‘yib  boshini  xiyol 
egdi.
—  Sen  itv ach chan in g   boshingni  hoziroq  uzib 
tashlaym an,  xoinsan.
—  Yo‘q,  men  ahm oqm an,  —  norozi  b ir  ohangda 
dedi  K enja  Qora,  —  ahm oq  bo‘lm asam   sizni  bek 
qilib  ko ‘ta ris h   u ch u n   jo n im n i  jab b o rg a  b erib 
y u ra rm id im . 
H a, 
m en 
q ip -q izil 
ahm oqm an. 
A w a lig a  Namoz  akam ga q a ttiq  ishongan edim .  Bek 
qilib  ko‘ta rsa k   bizga  o ‘x sh ag a n la rn in g   ham   yelk a­
siga  oftob  tegib  qolar  deb  o‘ylagandim .  U  bo‘lsa 
qayoqdagi  xudo  q a rg ‘agan  yo‘qsillarn in g   m anfaati- 
ni  deb,  bizni  sarson  qilib  y u rib d i...  H a,  m en  o ‘zi 
ahmoq  ekanm an.
—  M enga  q ara,  —  to ‘satd a n   yum shab  qoldi 
A rslonqul,  —  aldayotganing  yo‘qmi?
—  Boshim  garovda  deyapm an-ku,  —  y ig ‘lamsi- 
rab  dedi  K enja  Qora.
—  Qasam  ich  bo‘lm asa.
—  A ldayotgan  bo‘lsam   kalom ulloyi  s h a rif  ur- 
sin!  —  cho‘kka  tu sh ib   qo‘lin i  fo tih ag a   cho‘zdi 
K enja  Qora,  —  ollohu  akbar.
—  Men  rozim an,  — A rslo n q u ln in g  k a tta   qo‘lla ri 
m u sh tg a tu g ild i,  — o‘sha polkovnigingga borib ay t, 
men  N am ozning  boshini  kesib  b erish g a rozim an.
I X   b  о  b
SOTQ INN ING   N A S I B A S I
A rs lo n q u ln in g   b a q u v v a t  to m irla rid a   qasos 
alangasi  lovillab  yonib  ketgandek  bo‘ldi.  H a,  u 
Nam ozdan  qutu lo lm ay   y u rib d i.  Namoz  tu fa y li 
boy-u  badav lat  bo‘lolmay  qoldi.  Ehe,  qanchadan- 
qancha  oltin-u  kum ush  ta n g a la rn i  bozor  joylarga 
sochdirib  yubordi  u.  H am m asi  b ir  joyga  jam lan- 
ganda,  to g ‘dek  xirm on  hosil  b o 'lard i.  Bu  ham   kam- 
lik  qilgandek  necha  b o r  k altak lad i  un i.  Yo‘q,
332

A rslonqul  birov n in g   k alta g in i  yeb  jim g in a  ketadi- 
g an lard an   em as,  N am ozning  qonini sipqorib  ichma- 
guncha  alam i  tarq am ayd i  unin g .  Namoz  hozir 
Sam arqanddagi  allaqanday  p a rtiy a li  k ish ila r  bilan 
aloqa  b o g 'la sh   p ayida  y u rib d i.  A loqa  b o g ‘lab 
olgudek  bo‘lsa  u  yana  kuchayib  k e tish i,  m azlum lar 
o 'rta sid a g i  obro‘yi  yana  ham   o rtish i  m um kin.
U nda  bu   ch in o rn i  q u latish   og ‘i r   bo‘ladi.  «Otni 
qam chilashim   k erak,  —  o ‘ylashda  davom  etdi 
A rslonqul,  —  bo‘lm asa  kech  qolishim   m um kin. 
Lekin  to ‘x ta ,  nega  endi  bu   K enjani  men  o ‘zimga 
sh e rik   qilib   o la r  ek an m an ?  K im   bo ‘lib d i  u? 
Chaqim chi,  xoin  b ir  m axluq-ku.  B ugun  Namozdek 
b ir  him oyachisini  sotgan  odam  e rta g a   m eni  sot- 
m aydi,  deb  kim   k afillik   bera  oladi.  A x ir  chaqim- 
chilik  qilib  m eni  N am ozga  k alta k latg a n   ham   shu 
em asm idi?  Yo‘q,  m en  u n i  o‘zim ga  sh erik   qilib  olol- 
m aym an.  S ir  b ir  k ish in in g   qalbida  pinhon  tu rg a n - 
da  sir.  Ik k i  kishi  bilganda  u   endi  s ir  em as.  Bir 
o‘lja g a   ik k i  ovchi  tik ilg a n d a   yom on  bo ‘lad i. 
K e n jan i  gum   q ilish im   k e ra k ...  B ord i-y u   un i 
N am ozning  qo‘li  bilan  o‘ldirsam -chi?  H a-ha,  xuddi 
shu n d ay   qilam an.  Ham  sirim n i  bilgan  chaqim chi- 
dan  q u tu lam an ,  ham   m enga  shubha  bilan  qarab 
y u rg an   N am ozning ishonchini qozonib,  unga yaqin- 
ro q   b o ‘lib  o lam an .  X u d d i  sh u n d a y   q ilam an . 
Y aqindan  tu rib   tash lan am an   un g a.  M eni  arslon 
dey d ilar,  arslondek  b ir  m a rta   ham la  qilam an  va 
yengam an.  A na  un d an   so‘ng  o 'zim n i  b ek lar  begi 
deb  e’lon  qilam an-u  to g '  etak larig a   m ustahkam  
qal’a  qu rib   olam an...»
A rslo n q u l 
sa k ra b  
o 'rn id a n  
tu r ib  
k e td i. 
Y onginasida  q u rig an   o‘t-o ‘la n la r  u stig a   cho'zilib 
pish-pish  uxlab  yotgan  K enja  Q oraning  yelkasiga 
b u rg u td e k   ch ovut  solib  yerdan  d a st  ko ‘tard i:
—  T u r  o 'rn in g d a n ,  sotqin.
K en jav o y   u y q u sira b   a w a lig a   hech  n a rsa  
tu s h u n o lm a d i.  A m m o,  A rslo n q u ln in g   v a jo h a ti 
x u n u k   ek an lig in i  ко‘rib   ko‘zlari  yarq   etib  ochilib 
ketd i.  «Xato  qilib  qo‘ydim   shekilli»  vahim ali  fik r 
o‘td i  boshidan.