J a h o n w 2 sargitzasht a d a b iy o t I


Download 109.17 Kb.
Pdf ko'rish
bet37/38
Sana02.12.2017
Hajmi109.17 Kb.
1   ...   30   31   32   33   34   35   36   37   38

386

joyga  b erk itm o q ch i.  Bo‘lm asa,  m arh u m   H am ­
dam boyning  o‘g ‘il  v a  kuyovlari  u la rn i  chavaqlab 
tash lash ad i.  Namoz  avlodini  qirib   tu g atm ag u n ch a 
orqam izga  qaytm aym iz,  deb  u la r  ham   o t  qo‘yib 
yuribdi.
O tliq la r 
Q izbuloq 
ta r a f g a  
bo rm o q d alar. 
B edovlar  horig an,  tez-tez  qoqilib,  goho  m unkib- 
m unkib  ketm oqdalar.  Shu  jo n iv o rlarg a  ham   jab r 
b o ‘lib  ketd i.  Tik  tu rg a n c h a   to ‘rv ad a  yem  yeb 
olishadi.  Terlagan  o tn i  suvga  qo‘yib  bo‘lmaydi 
d e rd ila r,  kasalga  ch alin arm ish ,  ammo,  bedovlar 
uch  kun d an  buyon  terlab-pishib  tu rg a n   b ir  ahvolda 
suvga  tu m sh u q   su q ad ilar.  N am ozning  oti  oqsab 
chopyapti.  Oldingi  oyoqlarini  avaylab  yerga  ta s h ­
laydi  —  taq asi  tu sh ib   ketganga  o ‘xshaydi.  Bu 
kecha  a lb a tta   qursho v n i  yorib  o‘tis h la ri  kerak. 
E rta g a   kech  bo‘ladi!  O tlar  chopolmay  qoldi  — 
qo‘lga  tu sh ib   qolishlari  m u m k in ...  Ammo,  nim a 
b o ‘lganda  ham   Namoz  N asibasi  bilan  xayrlashib 
olmoqchi.  K im   biladi,  bu  ellarga  endi  qachon  qay- 
ta d i,  ehtim ol  qaytm as  ham.
Baxm al  to g ‘la ri  orqali  Forishga  o‘tib   Qo‘qon- 
g a —  Sergey  tabib  h u zu rig a  borib  olishi  m um kin 
edi.  Ammo,  dilin i  xijil  qiladigan  b ir  n arsa  chiqib 
qoldi. 
A rslo n q u ln in g  
x o tin i, 
ik k i 
o‘g ‘lini 
Ziyovuddin begi  garovga olib qam ab qo‘yibdi.  Kelib 
taslim  b o ‘lsa chiqarib yuboram an,  bo‘lm asa  uchovi- 
n i  ham   otib  tash lay m an,  deb  ja r  ch aq irtirib d i.
Bu  shum   xab arn i  k e ltirg a n la rig a   ham ,  m ana b ir 
h a fta c h a   b o ‘lib 
qold i. 
A rslo n q u ln in g   jiy a n i 
J o ‘raq u l  ay td i  bu  g ap larn i.  0 ‘zi  ham   otryadga 
qo‘shilib  yurib d i.  U  ta ra fla rg a   yolg‘iz  borgani 
y u rag i  dov  berm ayotgan  em ish;  to g ‘am  bilan  birga 
q a y tam an , 
d e y d i... 
N am oz 
qo ‘rs , 
q ay sar 
A rslonqulni beglik  ta ra fg a  jo ‘n a tg isi kelm ayapti.  U 
ja su r,  ammo  N azarm atvey  yoki  Qobil  o‘nboshidek 
ta d b irk o r  em as,  p ala-p artish   ish  tu ta d i.  «Qo‘lga 
tu sh ib   bekordan-bekorga  osilib  ketadi,  b irg a  bori- 
shim   k erak ,  —  deb o ‘yladi Namoz,  —  men  un i  ko‘p 
kaltak lad im ,  diliga  ozor  berdim .  U  bo‘lsa  fitn a n i 
fosh  qilib  m eni  naqdgina  bo‘lib  qolgan  o‘lim dan
387

a srab   q o ld i...  O zo rla rim n i  y a x sh ilig im   b ilan  
yuvishim   k erak.  Do‘stn in g   boshiga  tash v ish   tu sh - 
g an d a  qochib  k e tis h   n o m a rd lik   b o 'la d i,  deb 
d o 'stlarim g a   ko‘p  aytd im .  0 ‘z  so 'zim g a  o ‘zim  am al 
qilm asam   u  dunyo-yu bu  dunyo  yuzim   qaro bo'ladi.
Shu  y o 'sin  y e tti  otliq:  N azarm atvey,  A rslonqul, 
J o 'ra q u l,  N urbobo,  ikki  qizni  m in g a sh tirg a n   H ay it 
bilan  T o 'x tash v oy lar  tizzag a  u rib   qolgan  m aysalar 
oralab  Qizbuloqni  m o 'ljalg a  olib  ot  qo'yib  boryapti. 
«N ahotki,  ham m asi  tu g a g an   b o 'lsa,  —  o 'y la rin i 
to 'x ta ta   olmaydi  Namoz,  —  a x ir,  yuzlab  y ig itla rg a  
ot  m indirgan  edim ,  beliga  qilich  taq q an d im ,  qani 
u lar?  N ahotki,  b irlash ish n i  xohlam asalar?  Y o'q, 
u la r  birlashm oqni  is ta r  ed ilar,  men  b irla sh tira  
olmadim.  N im adir  yetish m ay ap ti,  n im ag ad ir  aqlim 
y etm ayap ti...  Morozov  domla  chindan  ham   avliyo 
ekan,  bugungi  ahvolim ni  b ir  yil  oldin  b ash o rat  qil- 
gan  edi-ya!  M ana,  q iy g 'ir  u rg a n   chum chuqlardek 
h a r  tom onga  to 'z ib   ketyapm iz.  B izning  p a rtiy ag a 
a ’zo  bo'l,  birgalashib  inqilobiy  g 'o y ala rn i  ta rg 'ib  
qilam iz,  degandek  b o'lu v d i.  Q asoskorni  qam ash- 
lari,  o 'ld irish la ri  m um kin,  ammo  m azlum larning 
ongiga  singgan  inqilob  g 'o y ala rin i  qam ab  ham , 
o 'ld irib   ham   bo'lm aydi,  degan  edi-ya!  Kech  qoldim 
shekilli.  Y o'q,  kech  em as.  Eson-omon  qurshovdan 
chiqib  olsam ,  u  avliyoni  a lb a tta   a x ta rib   topam an, 
ishni  qaytadan  boshlaym an.  Y ig itlarim n i  ham   p a r­
tiyaga  olib  kirgan im   b o 'lsin .  Y o'q  deyishm aydi. 
F a q a t 
y a x sh ilab  
tu s h u n tirm o g 'im  
d a rk e r. 
S u stk ash lik   qildim .  Qasos  olishga  boshim   bilan 
sh o 'n g 'ib   k etd im ...  Demak,  qasos  olish,  m azlum ­
larn in g   ja ro h a tig a   intiqom   m alham in  q o 'yish ,  bu 
hali  inqilob  em as  ekan-da?  M azlum larning  o 'z la ri 
oyoqqa tu rm ag u n ch a  qasoskorlar bilan  zulm   darax- 
tin i qo'porib tash lash   m um kin emas  ekan-da?  Yo'q, 
nim a  bo'lganda  ham   men  u   sersoqol  avliyoni  topib, 
unga  qo'l  berishim   kerak!  K ito b lar  beram an  degan 
edi,  o 'sh a la rn i  tish im   o 'tg an c h a   ta ta la b   b o 'lsa   ham  
o'qim og'im   d a rk o r...  M ayli,  b ir  yil  k e tar,  m ayli, 
ikki  yil  k e tar,  lekin  o'qiym an,  ko'zim   ochilm agun- 
cha  u  avliyoning  e tag in i  qo'yib  yuborm aym an...
388

A na  undan  so‘ng  biz  ham   o ‘zim izni  anglab  olamiz. 
H ozircha  chekinish  kerak.  C hekinish  o ‘lim  emas- 
ku!  V aqti-soati  kelib  m en  ham   q arsh i  hujum ga 
o ‘ta rm a n   axir!  A na  unda  m ening  ham   zam baragim , 
to ‘plarim ,  bom balarim   bo'ladi!  S enlar  bilan  hali 
ko‘p  olisham an,  zolimlar!  Shoshm ay  tu rsa n g la r, 
hali  g ‘a fla t  uyqusida  yotgan  Z arafshon  u yg'onadi. 
A x ir,  odam  bolasi  b ir  u m r  uyquda  yotm aydi-ku, 
u x la sh  
u c h u n  
t u g ‘ilm a y d i-k u , 
q a c h o n la rd ir 
u y g 'o n ish i  kerak-ku,  axir!..»
Qizbuloqqa  shorn  g ‘ira-sh irasid a  yetib  keldilar. 
Y ig itla r  o tlard an   ta p -ta p   tu sh ib ,  bu  yerda  ham 
uzoq  to 'x ta m a sa k   k erak ,  deb  o 'y lash ib   darhol 
b edovlarning boshiga  yemli  to 'rv a  ild ilar.  Bu  yerga 
N asibadan  ta sh q a ri  yana  to ‘r t   qasoskor  dafn   etil- 
gan.  Nurbobo  ta h o ra t olib,  u la rn in g   arv o h in i  xush- 
nu d   etish   u chun  tilo v a t  qilishga  tu sh d i.  D ardli 
ovoz  bilan  chayqalib  Q u r’on  o ‘qiy  boshladi.  Namoz 
su y uk lisin in g   qabri  yoniga  ch o 'k k a  tu sh ib   uzoq 
o 'tirib   qoldi.  Boshi  egilgan,  tu r tib   chiqqan  yelkasi 
h a r  zam onda  silkinib-silkinib 
q o 'y ay ap ti.  «Qani 
en d i  an av i  beshovi  bo‘lm asa-yu,  s h a r tta   orqa 
m iyasidan  o tsan g ,  —  g 'ijin ib   o 'y la y   boshladi 
A rslonqul,  —  keyin  boshini  kesib  x u rju n g a   sol- 
sang,  lekin  hali  v aq t  ertaro q q a  o 'x shay d i.  Yana 
ozgina  chidashim   kerak.  A rslonqul  shoshm aydi.  U 
b ir  m a rta   ham la  qiladi  v a  yengadi!»
0 ‘rta g a   d a stu rx o n   yozishdi,  g o 'sh t  m aydalash- 
di,  non  u sh atild i.  N am ozning  tom o g'id an  negadir 
hech  n arsa  o 'tm a d i.  B ir  tish lam   g o 'sh tn i  uzoq 
chaynadi,  yutolm adi.  M uzdek  buloq  suvidan  bir- 
ik k i  hovuch  ichib  o tla r  tom on  ketd i.  Bedovlar 
neg ad ir  x o 'ra k   yem apti.  T o 'rv ad ag i  arp a  shundoq 
tu rib d i.  B ir  x illa ri  to ‘r t   oyog'ini  b ir  joyga  qilib, 
b oshini  so lin tirib   d ir-d ir  q a ltira y a p ti.  «Tavba, 
o tla r  ham   tik   tu rib   u x la r ekan-da,  —  fik rid an   o 'td i 
N am ozning,  —  bug u n   yaxshilab  dam   berm asak 
jo n iv o rla r  e rta g a   chopo lm ay d i,  adoyi  tam om  
b o 'lish ib d i.  N am oz  o tin in g   s a g 'rin ig a   boshini 
qo'yib  ancha  m ahal  jim   qoldi.  «C harchagansan 
jo n iv o r, 
ham m am iz 
ham  
ch arch a g an m iz.
389

C harchash  uchun  tu g ‘ilg an   ekanm iz  o‘zi  bu  dunyo- 
da.  Lekin,  na chora,  xudo bizga sh u n d ay  ta q d ir bit- 
gan  bo‘lsa,  qochib  qayoqqa  ham  b o rard ik .  Sen, 
jonivor  nega  yotm ading?  O yoqlaringni  cho‘zib 
ozgina  ro h atlan ib   olsang  bo‘lm aydim i?  Yoki  sening 
ham   qalbing  to ‘la  g 'ash lik m i,  tavba,  bu  lanj  kay- 
fiy a t  menga  qayoqdan  yopisha  qoldi?  R uhim   injiq, 
dilim   qorong‘i.  B adbashara,  nomsiz  b ir  m axluq 
tepam da  q an o tlarin i yozib  tik   tu rg a n d e k ,  tirja y a d i, 
m asxaralaydi,  ru h im n i  ezad i...  Tovba!..»
Namoz  q aytsa,  do ‘s tla ri  o‘tirg a n   o‘rin la rd a  
uyqu  allalab  m udray  boshlashibdi.  Vasila  qiz  bilan 
Vakilabibi  opalarin in g   qabri  yonida  —  b ir-b irla rin i 
qo‘ltiqlab  tik   tu rish ib d i.
—  Qani  ham m ang  boshingni  ko ‘ta r-c h i,  — 
to ‘satd an   hozirgi  k ay fiy atig a  hech yarashm aydigan 
quvnoq b ir ohangda  dedi  Namoz,  —  m aslahatlashib 
oladigan  gap  bor.  V asila,  V akilabibi  sizlar  ham   ke­
lin g la r. 
N a za rm a tv e y , 
q iy o m atli 
do ‘stim , 
b u y ru g ‘im ni  eshit.
—  Eshitam an!  —  taom ilga ko ‘ra   qo‘lini  ko‘ksiga 
qo‘yib, 
s a lla li 
b o sh in i 
xiyol 
egib 
qo ‘ydi 
N azarm atvey.
—  O tryadni  ikkiga bo‘lam iz.  Boshqa iloj  yo‘q ,— 
keskin  va  sh id d atli  b ir  ovoz  bilan  dedi  Namoz,  — 
sen  do‘stim ,  T V x ta s h ,  H a y it,  V asila,  V aki- 
labibilarga  bosh  bo‘lib  hoziroq  Qo‘qonga  jo ‘naysan.
—  Namoz!  —  sak rab   o‘rn id a n   tu rib   ketdi 
N azarm atvey.
—  Bilib qo‘y,  —  N am ozning ovozi  ham on keskin 
va  qilichdek  o ‘tk ir  ham  edi,  —  to ‘rtto v i  ham 
m ening  jigarbandim .  Bu  ik k i  qiz  otam   o ‘rn id a   ota 
bo‘lgan  Jav lo n q u l  am akim dan,  onam  o‘rn id a   onam 
bo‘lgan  Bibiqiz  xolam dan,  hech  b irin g izd an   yashir- 
m aym an,  behad  suyganim   N asibam dan  yodgorlik! 
A yt,  Sergey  tabib  u la rn i  e h tiy o t  qilsin,  o ‘qitsin. 
A yt,  biz  yengilganim iz  yo‘q,  balki  chekinyapm iz. 
A yt,  biz  un in g  m aslah atig a ham on m uhtojm iz.  Men 
A rslonqul  og‘am ning  boshiga  tu sh g an   tash v ish n i 
biryoqli  qilm agunim cha  bu  a tro fn i  ta rk   etolmay- 
man.  Og‘am   oldidagi  qarzim ni  o‘tag ach ,  men  ham
390

o rq alarin g d an   qanot  boylab  ucham an.  Biz  Morozov 
dom lani  a x ta rib   topishim iz,  keyingi  ishlarim iz 
xu su sid a  u  avliyo  bilan   kengashib  olishim iz  kerak. 
Q arorim   shu!  Meni  Qo‘qonda  k u t.  Biz  ham  endi 
inqilob  yo‘lidan  boram iz,  qorong‘i  so ‘qm oqlarda 
adashib  yurganim iz  y e ta r  endi.
—  Namoz,  b a ri  b ir,  men  seni  tash lab   ketolmay- 
m an.
—  Nega?
—  Sening  hay o tin g   uchun  x av f  behad  kuchay- 
gan  b ir  paytda  seni  tash lab   k etishga  haqqim   yo'q.
—  Tashlab  ketay otg an ing   yo'q,  do'stim !  Balki, 
to p sh irig 'im n i  b ajarg an i  boryapsan.  Meni  to 'g 'r i 
tu sh u n ,  qiyom atli  d o 'stim ,  o tla r  horib  qoldi,  e rta ­
ga  q u v g 'in   boshlansa  b ir  y o 'la  ham m am iz  qo'lga 
tu sh ib   halok  bo'lam iz.  U ndan  k o 'ra   hech  bo'lm asa 
m ana  shu  y etim larn i  q u tq arib   qolganim iz  yaxshi 
em asm i.  Loaqal  arv o h lar  oldida  yuzim iz  y o ru g ' 
bo‘ladi-ku!
—  M enga  qara,  o 'ris   bola,  —  halidan  buyon 
q o sh larin i  g 'a la ti  chim irib  tu rg a n   A rslonqul  sal- 
moqlab  g ap ira  boshladi,  —  boshliqning  b u y ru g 'in i 
ik k i  qilishga  hech  birim izn in g  haqqim iz  yo'q, 
qolaversa  biz  ham   shu  bek  ukam ning  boshini  e h ti­
yot  qilam iz,  deb  qilich  yalang'ochlab  yuribm iz.
—  Biz  tirik   b o 'lsak ,  u  kishiga  hech  kim  tah d id  
so lo lm ay d i, 
—  qasam   ic h g an d ek   q ilib   dedi 
N urbobo,  —  k o 'ng lin g iz  tin ch  b o 'lsin ,  N azar mullo!
—  M ayli,  —  x o 'rs in is h   a ra la sh   dedi  N a­
zarm atvey,  —  qachon  jo'naym iz?
—  H oziroq  jo 'n an g iz.  —  N am ozning  ham   ich- 
ichidan  b ir  x o 'rsin ish   keldi,  —  ha  d o 'stim ,  tezroq 
otlan!  Nurbobo!
—  Labbay,  bek  aka?
—  D o'stim   N azarm atg a,  uk alarim   H ayitboy  b i­
lan  To' x tash v o y larg a  o 'ttiz ta d a n   o 'q ,  ikki  bomba 
ber.  D urbinni  ham  b itta s in i bera  qol,  y o'ld a asqotib 
qolar.  Endi  N azarm atvey,  o x irg i  gapim  shu:  yetim ­
la rn i  eh tiy o t  qil.  Q o'qonga  qanday  qilib  yetib  olish- 
n i  esa  o 'zin g   hal  qil.  T adbirkorlikda  birovdan  qoli- 
shadigan  joying  yo'q.  X ohlasang,  o tla rn i  sotib,
391

otash  arav ad a  k etsan g lar  ham   m ayli.  Jig a rla rim , 
tu r in g la r   en d i,  x a y rla sh a m iz .  Y ig 'lam an g lar! 
K o‘zy o sh in i 
yom on 
k o ‘ra m a n . 
V asila 
qiz, 
V akilabibi,  kelin glar  b ir  achom lashaylik,  y ig ‘lama 
deyapman!  Xudo  xohlasa  tez  kunda  yaxshi  k u n lar 
k e la d i... 
d a sh td a n   y e r  ocham iz, 
q a to r-q a to r 
d an g ‘illam a  u y lar  quram iz,  sin g illarim n i  o‘zim 
kuyovga  beram an,  u k alarim n i  u y lan tiram an .  Eh-e, 
shunday  ajoyib  to ‘ у la r  qilaylikki!  Endi  o tla rg a   mi- 
n in g lar,  x ay r  jigarlarim !  X ay r,  sizlarn i  xudoga 
topshirdim!!
O tliqlar  tep alik   o rtig a   o ‘tib ,  ko‘zdan  g ‘oyib 
bo‘lguncha  ham   N am ozni  tutq an o q d ek   tu tib   kela­
yotgan  ru h iy   x u ru ji  bosilm adi.  Qiziq,  y ig ‘la r, 
y ig ia g a n   sari  dili  yorishib,  k o 'n g li  kunduzdek 
charaqlab  bo rard i  unin g .  N ahotki,  d ilin i  ezib  t u r ­
gan  qora  sh arp a  shu  y etim larn in g   g ‘am i,  qo‘lga 
tu sh irib   yoki  o‘qqa  u ch irib   qo‘ym asam   edi  degan 
tash v ish   bo‘Isa.  Yo‘q,  ko'pam   undan  em asdir. 
Qiziq,  nim adan  ekan,  to ‘satd an   dilig a  quyilib 
kelayotgan  bu   ch aro g ‘onlik?
...K o 'p in ch a  qochdi-quvdilardan  omon  chiqib 
in tiz o r  N asibasi  h u zu rig a  borganda,  goho  bora- 
yotganda  ana  shunday  ch aro g ‘on  b ir  ru h iy   ho latn i 
tu y a r,  b u n d ay   p allad a  to m irla rid a   allaq an d ay  
allalovchi  to 'lq in   qo‘z g ‘alib,  v u ju d in i  k u y d irar, 
qah-qah  otib  ku lg isi,  ash u lalar  ay tg isi,  h ayqirigisi 
kelib  k e ta rd i...  Lekin  ho zir  su y u k lisi  bilan  ko‘rish- 
gani  yo‘q-ku,  un in g   oldiga  ham   borayotgani  yo‘q- 
ku!  Lekin  visol  um idida  paydo  bo‘ladigan  o ‘sha  ta- 
nish  tu y g ‘u ,  o 'sh a   qaynoq  his  ru h ig a   b ir  daqiqagi- 
na  m ehmon  b o 'lib   o 'td i,  k a y fiy a tin i  k o 'ta rib , 
q o ro n g 'i  diliga  sham   yoqib  ketgandek  bo'ldi.
—  J o 'ra q u l,  uxlag anin g   yo'qm i?  —  so 'rad i 
Namoz  orqasiga  qaytib.
A rslonqul  bilan  suh b atlash ib   o 'tirg a n   J o 'ra q u l 
o 'rn id a n   tu rd i:
—  Bek  aka,  uyqu  qayoqda  deysiz.
—  H aligi  g o 'sh tin g d an   qolganm idi?
—  U lushingizni  olib  qo'yganm an  bek  aka.  Qani 
buyoqqa.
392

J o ‘raqul  shoshib  to ‘nin i  yechdi-yu,  qo‘yarda 
qo‘ymay  Namoz  akasining  tag ig a  to ‘shab  berdi. 
Go‘s h t  m aydaladi.
—  Obbo  bek  aka-ey,  lekin  y esirlarn i  Qo‘qonga 
jo ‘n atg an in g iz  soz  bo‘ldi,  —  deb  qo‘ydi  so‘n g ra,  — 
ag ar  N azar  m ullo  yo‘q  deganda  xudo  haqqi,  o ‘zim 
olib  jo ‘nagan  bo‘lard im ...  Bek  aka,  yonboshlab 
oling.  H a,  ana  sh u n d ay ...
Oyog‘in g izn i  ik k i  siqib  qo‘yaymi?
Namoz  kuldi:
—  J o 'ra q u l,  sen  g 'a la ti  y ig it  ekansan-ku!
—  Bek  aka,  o'lay   ag ar  sizni  jonim dan  o rtiq  
y ax sh i  k o 'rib   qoldim .  T og'am ni  qam oqdan  qutqar- 
gan  edingiz,  endi  bu  k ish in in g   bola-chaqasini  ozod 
etm oqqa  ketyapsiz.  Siz  xuddi  e rta k lard ag i  b a g 'ri 
keng  pahlavonlarga  o'xshaysiz.
—  Q o'lingni  ol,  u y at  b o 'lad i.
—  X o'p  deng,  jon  aka.
—  Y o'q,  —  Namoz  Jo 'ra q u ld a n   oyog'ini  olib 
qochish  uch u n   chordana  qu rib   o 'tirib   oldi,  — 
u n d a n   k o 'ra   qani,  y aq in ro q   o 'tir in g la r .  Q u r­
shovdan  chiqishning  y o 'lin i  a x taray lik .  A rslonqul 
o g 'a ,  nega  x a fa   k o 'rin a s iz ?   T ash v ish lan m an g  
dedim -ku.  Xudo  xohlasa  bu  kecha  qurshovni  yorib 
chiqam iz.  E rta ,  n a ri  borsa  ind in g a  xotiningiz  bilan 
o 'g 'illa rin g iz n i  ozod  e tam iz...  Y aqinroq  keling, 
m enda  re ja   bor.  Qoracha  to g 'i  ta ra fg a   y uram iz.  Bu 
yerda ik k ita  qorovul  posti bor.  Ikkoviga  ham  biz bu 
tom onga  kelayotganim iz  haqida  kechayoq  xabar 
kelgan.  K echadan buyon  u la r bizni  poylab  yotishib- 
di.  Hoynahoy,  kechasi  o 'ts a   k erak ,  deb  tu n i  bilan 
m ijja  qoqmay  chiqishadi  va  azonga  borib,  charchab 
a lb a tta ,  uxlab  qolishadi.  X uddi  shu  p ayt  biz  ikki 
qorovul  o 'rta s id a n   o 'tib   D ahanisoy  d arasig a  kirib 
olam iz...  U yog'ini m en  yaxshi bilam an.  Moxovxona 
qam oqxonasidan  qochganim da  ikki  oycha  shu  joy- 
lard a  jon  saqlaganm an.  X o 'sh ,  bu  re ja   qalay?
—  M enga  m a’qul,  —  deb  qo'ydi  A rslonqul.
—  Ammo,  lekin,  bek  aka  ajoyib  kallangiz  bor 
ekan!  —  zavqi  oshib  dedi  J o 'ra q u l,  —  h a r  b ir 
n a rsan i  ju d a  ch u q u r,  ju d a  keng  o 'y la r  ekansiz,
393

bekorga  bu  kallaga  yuz  m ing  tillo   tikishm agan 
ekan,  nim a  dedingiz,  to g ‘a?
—  Ahmoq!  —  u rish ib   berd i  A rslonqul,  —  hadeb 
egasining  belbog‘ida  non  ko‘rg an   kuchuk  boladek 
dum ingni  likillataverasanm i?!
—  Mayli  urish m an g ,  —  deb  qo‘ydi  Namoz,  — 
bu  ham m asi  xursandchilikdan.  Endi  do‘stla rim , 
vaq t  ham  allam ahal  bo‘lib  qoldi.  Oz-ozdan  m izg ‘ib 
olaylik.  Nurbobo,  sen  J o ‘raq u ln i  yoningga  olib 
Y akkaqayrag‘ochgacha  borib  kel,  a tro fn i  sinchik- 
lab  k u z atin g lar.  Hoynahoy,  qorovul  shu  atro fd a 
bo‘Isa  kerak.  Lekin  eh tiy o t  bo‘lin g la r,  sezib  qolish- 
m asin.  Poyloqchi  bor-yo‘qligini  an iq lasalarin g   bas, 
qolganini  o ‘zim  hal  qilam an.  Lekin,  tez  q ay tin g lar, 
q an i 
jo ‘n a n g la r. 
Oq 
yo ‘l! 
A rslo n q u l 
o g ‘a, 
m udrayapsizm i  deym an?  C harchagan  bo‘lsangiz, 
m ayli,  a w a l  siz  jin d ak   m izg‘ib  ola  qoling.  Men 
poyloqda  tu ra rm a n .
—  E,  bek  ukam ,  x o tin i  bilan  o‘g ‘illa ri  garovda 
tu rg a n   odam ning  k o ‘ziga  uyqu  kelarm idi!  0 ‘zingiz 
m izg‘ib  oling.  Uch  kundan  buyon  ot  u stid a n   tu sh - 
ganingiz  yo‘q!  Odam  bolasi  o‘zini  bunchalik  qiynay 
berishi  ham   yaxshi  emas.  U xlang,  bek  ukam ,  ozgi­
na  orom   oling.  O rom ingizga  o ‘zim   poyloqchi 
bo‘lay.
Namoz  x u rju n id an   N asibasidan  x o tira   bo ‘lib 
qolgan  zaran g  tovoqni  olib  x o tin in in g   qabri  tomon 
ketd i.  Y echinm asdan  oyoq  tom oniga  cho‘zilib, 
tovoqni  to ‘nk arib ,  u stig a   boshini  qo‘ydi.  Bu  tovoq- 
ning  a jib  b ir  x isla ti  bor.  Uch  chaqirim   naridag i 
oyoq  to v u sh in i  ham ,  o tn in g   d u p u rin i  ham   ilib  olib, 
k u ch ay tirib   beradi.  Namoz  u n i  boshiga  qo‘ysa 
bexav otir  uxlaydi.  Shunga  o ‘rg an ib   qolgan.  K o‘p 
m ahal  asqotgan  ham .  Lekin  bu  sirn i  hech  kim ga 
aytm aydi.  Shunchaki  xotin im n in g   hidi  kelib  tu r a ­
di,  deb  qo ‘y a  qoladi.  U yqu  a lla lay   b o sh lad i 
Nam ozni.  Uyqu  bilan  uyg'oqlik  o ‘rta sid a g i  faq at 
alladan  ib o rat  bo‘lgan,  tan g a,  to m irlarg a   orom 
b a g ‘ish la y d ig a n  
b ir 
ru h iy  
h o la t 
b o sh lan d i. 
T a s a w u rla ri  xiralashib ,  xayolot  kuchaydi.  Olam 
bepoyon  bo‘shliq,  qalin  tu m an lik d an   ib o ratd ek ...
394

tu m a n lik la r  o rtid an   N asiba  chiqib  kela  boshladi. 
Oppoq kiyinib olgan.  Qo‘lida chaqaloq,  N asiba ozib- 
to ‘zib  ketibdi.  R angi  ham   b ir  ahvol.  «Qoching, 
qoch in g,  q o ‘lga  tu s h a s iz » ,  deb  q ich q irg an d ek  
bo ‘ld i...  Nam oz  b ir  ch o ‘chib  tu s h d i.  B oshini 
ko‘ta rib   a tro fg a   olazarak  qaradi.  Tepalik  u stida 
A rslo n q u l  tik   tu rib d i.  T in ch lik k a   o ‘x sh ay d i. 
Namoz  zaran g   tovoq  u stig a   yana  bosh  qo‘yd i... 
qo‘ygan  zahotiyoq  uxlab  qoldi...
«Ey,  xudo,  ey,  p arv ard ig o ri  olam ,  ham m asi 
o‘zim  k u tg a n d ek   bo‘ly a p ti-k u ,  n a h o tk i  m enga 
ko ‘m aklashayotgan  bo‘lsang!..  U xladi  shekilli,  ha, 
o‘likdek  qotib qoldi...  O tsam m ikan?  Yo‘q,  o ‘q ovozi 
chiqm asligi  k e ra k ...  K o‘ksiga  x a n jar  ursam -chi? 
U y g ‘onib 
k e tsa  
o 'z im n i 
ch av aq lab  
qo‘y ish i 
m um kin.  Y axshisi  a w a l  boshiga  m ana  bu  tosh 
bilan  u ram an-u ,  behush  qilib  so‘ng  bo‘g ‘izlaym an. 
E,  tavba,  bu  toshni  ham   xudoning  o 'z i  yetkazgan- 
ga  o 'x sh a y d i...  Oyoqlarim  q altira y a p ti,  hayajon- 
lanyapm an.  O 'zing  qo'llab  yubor,  ey,  p arv ard ig o r, 
a x ir bu  daqiqalarni  men  yillab  k u tg an   edim -ku,  yil- 
lab  k u tg an im   keldi-ku,  vujudim da  qasos  alangasi 
yonyapti,  q altiro q   sh u n d an ...  lekin  m ard  eding,  oq 
k o 'n g il  ham   rahm dil  eding,  Namoz!..  M eni  kaltak- 
lam aganingda,  beklikka in tilg an im d a yo'lim ga g'ov 
b o 'lm ag anin g da  sen  yashagan  b o 'la rd in g ,  endi 
yasham aysan.  O 'lishing  s h a rt.  Sen  o 'lish in g   kerak! 
M ana,  xudoga  s h u k u r,  vujudim dagi  q altiro q   ham 
to 'x ta d i  shekilli,  ru h im   sokin,  fik rla rim   tin iq .  Sen 
o 'lish in g   kerak,  ovm in,  oblohu  akbar!»
Tepalik  u stid a   soyadek  qotib  tu rg a n   A rslonqul 
oyog'i  o stidagi b ir  pudcha  keladigan  dum aloq  to sh ­
n i  olib  m ushukdek  sh arp asiz  qadam  bosib  Namozga 
bosh  to m o n id a n   y a q in la sh ib   k ela  b o sh la d i... 
V u ju d id a  
y an a 
q a ltiro q  
tu rg a n d e k  
b o 'ld i, 
q o 'rq u v g am i,  ikk ilan ish g am i  o 'x sh ash   b ir  tu y g 'u  
oyoqlaridan  orqaga  to rta y o tg a n in i  sezib  qoldi. 
Ehtim ol,  shu nin g   u c h u n d ir,  garch i  Nam ozning 
boshini  m o 'ljalga  olgan  bo ‘lsa-da,  tosh  unin g   naq 
k o 'k ra g ig a   kelib  tu sh d i.  Tosh  tu sh g an   zahoti 
Namoz  sak rab   o 'rn id a n   tu rib   ketd i.  T urdi-yu,

Download 109.17 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   30   31   32   33   34   35   36   37   38




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling