J. S. Sattorovning umumiy tahriri ostida


TUPROQNING  ORGANIK  QISMI


Download 17.02 Mb.
Pdf ko'rish
bet13/53
Sana15.12.2019
Hajmi17.02 Mb.
1   ...   9   10   11   12   13   14   15   16   ...   53

TUPROQNING  ORGANIK  QISMI

O rg a n ik   m o d d a l a r   t u p r o q n in g   m u h i m   tarkibiy  qism i  hisoblanadi. 

O rg a n ik   m o d d a l a r ,   shu  j u m l a d a n   g u m u s   m iq d o ri  h a r   xil  t u p r o q  

tip la rin m g   h a y d a lm a   q a tla m id a   tu rlichadir  (

22

-jcidval).



22-jadval

Turli tuproq  tiplaridagi gumus  miqdori

Tuproq tipi

Haydalma qatlamdagi 

gumus  miqdori,  %

Gumus zaxirasi,  t/g a

0 - 2 0   sm

0 - 1 0 0   sm

Chim li  podzo l

2 - 4

53

О

С



о

N

J



О

Sur  tusli  po dzo llash gan 

o'rmon  tuproqlari

4 - 6

109

1 5 0 - 3 0 0

Qora tuproqlar

4 - 1 2

1 3 7 - 1 9 2

3 0 0 - 8 0 0

Kashtan  tuproqlar

3 - 4

99

2 0 0 - 2 5 0

Bo'z   tuproqlar

1 - 2


37

50

Qizil  tuproqlar

5 - 7

153

1 5 0 - 3 0 0

J a d v a l d a n   t u p r o q l a r   tark ib id ag i  g u m u s   m i q d o r i   ay rim   t u p r o q  

tip la rid a 

10

%  va  u n d a n   h a m   k o 'p r o q n i  tashkil  etgani  h o ld a,  ayrim  



tu p r o q la r d a  

1



2

%  atrofida  b o ‘lishi  k o ‘rinib  turibdi.

96


Tuproqning organik qismi turli-tuman organik moddalar majmuidan 

Iborat.  U lar  ikkita  guruhga  ajratiladi:

—  o'simlik  va  hayvon  qoldiqlaridan  hosil  bo‘lgan,  lekin  gumusga 

iylanm agan  organik  moddalar;

—  gumus.

Gumusga aylanmagan  organik  moddalar deganda,  tuproqda  chirib 

ulgurmagan  yoki  chala chirigan  o‘simlik  qoldiqlari  ham da unda  hayot 

kechiradigan  hayvon  (chuvalchang va hasharotlar) va mikroorganizm- 

Inrning  qoldiqlari  tushuniladi.

I.V.  Tyurinning  aniqlashicha,  bir  ga  maydondagi  tuproqqa  yil 



davomida 

5—8  t o ‘simlik qoldiqlari  tushib,  shundan  1 — 10%  i  tuproq 



haydalma 

qatlam ining  organik  m oddasiga  aylanadi.  T uproqning



0 —20  sm 

li  q atlam id a  m avjud  b o 'lg a n   0 ,7 —2,7  t/g a   (ay rim  

ma'lumotlarga ko‘ra  5—8  t/ga)  bakteriyalarning  atigi  1—2%  i  organik 

moddaga 

aylanadi.

Tuproqdagi  kimyoviy  o‘ziga  xos  organik  birikmalar  asosan  ugle- 

vodlar  (selluloza,  kraxmal,  gemiselluloza)  organik  kislotalar,  oqsillar, 

am inokislotalar,  am idlar,  yog‘lar,  qatronlar,  aldegidlar,  poliuron 

kislotalar,  oshlovchi  moddalar va  lignin  ko‘rinishlarida  uchraydi.

Gumusga aylanmagan moddalar umumiy organik moddalar m iqdo­

rining  10—15%  ini  tashkil  qilsada,  tuproq  unumdorligini  belgilashda 

muhim  ahamiyatga  ega.  Bu  moddalar  tuproqda  ancha  tez  pare ha- 

lanadi,  tarkibidagi  azot,  fosfor,  oltingugurt  va  boshqa  elem entlar 

osonlik  bilan  minerallashadi  va  o ‘simiklarning  oziqlanish  manbayiga 

aylanadi.  Ularning  bir  qismi  tuproqda  parchalanib,  o ‘ziga  xos tabiatli 

organik  moddalarga  aylanishi  va  gumus  hosil  b o ‘lishi  uchun  manba 

bo‘lib  xizmat  qilishini  alohida  ta ’kidlash  joiz.

G um us  moddalari  tuproq  organik  qismining  85—90%  ini  tashkil 

qiladi.  Ular gumin va fulvo kislotalar ham da guminlardan tarkib topgan. 

Mazkur  moddalar  ichida  gumin  kislotalar  yaxshi  o ‘rganilgan.  G um in 

kislotalar  o ‘z  ichiga  tarkibi  va  xossalari  jihatidan  o ‘xshash  bir  qator 

moddalarni oladi.  Gum in  kislotalarning eng sodda tarkibi quyidagicha: 

uglevodlar  —  52—62,  kislorod  —  31—39,  vodorod  —  2,8—6,6,  azot

-   3 ,3 -5 ,1 % .

G um in  kislotalar  tabiatan  arom atik,  yuqori  molekular  modda- 

lardan  hisoblanadi.  Ularni yon tarmoqlari to ‘g‘ri  chiziqli polimerlangan 

uglerod  zanjirini  tutgan  siklik  uglerodning  yassi  to ‘ridan  iborat  deb 

qarash  mumkin.  Uglerod zanjirlari o ‘zida gidroksil,  karboksil,  metoksil 

kabi  turli  funksional  guruhlarni  tutadi.

7  — Agrokimyo

97


( i u m i n   kislotalar  m olekulalari  tarkibiga  azotsiz  va  azot  tutgan  olti 

h a m d a   besh  a ’zoli  halqalar  kirib,  o d a td a ,  u lar  o ‘zaro  —N —,  —N H ,  

—S H 2—  k o 'p rik la r  orqali  tu tash ad i.  A ytilganlardan  tashqari  gum in 

kislotalar  tarkibida  uglevod  qoldiqlari  (geksoza,  p en to za va  boshqalar) 

va  azotli  organik birikm alar  (peptidlar,  am inokislotalar)  h a m  uchraydi. 

Bu  bevosita  c h e k k a   y o n   z a n jir la r  sh ak lid a  x u s h b o ‘y  y a d r o la rn in g  

mavjudligi  bilan  bog'iiqdir.

G u m i n   kislotalar  tarkibida  3—6  ta   fenol  gidroksillari  —  (O H ),

3—4 ta  karboqsil  (—C O O H ) ,   m etoqsil  ( —O C H , )  va karbonil  ( = C = 0 )  

g u ru h la rn in g   b o ‘lishi  ularning  xususiyatlari  h a m d a  t u p ro q   bilan  o 'z a ro  

t a ’sir  xarakterini  belgilaydi.  G u m i n   kislotalar  tarkibidagi  karboksil 

g u ru h la r  t u p ro q q a   n o rd o n lik   bag ‘ishlaydi  va  kationlarni  alm ashinib 

yutilishi  ja ra y o n id a   ishtirok  etishini  t a ’minlaydi.

K arboksil  g u ru h   tarkibidagi  v o d o ro d   turli  k ationlar  to m o n id a n  

siqib  chiqariladi  va  b u n d a   g u m a tla r  deb  n o m lanadigan  tuzlar  hosil 

b o ‘ladi:

R C O O H   +   N a H C 0

3

  ->  R C O O N a   + H 20   +   C 0



2 R C O O H   +   C a C O j   ->  ( R C O O ) 2C a   +   H 20   +   C 0

2

Bir  valentli  k a tio n la r  ( N a ,  K ,  N H 4)  ning  gum atlari  suvda  oson 



eriydi,  ikki  (C a  va  Mg)  va  u ch   valentli  (F e  v a   A t)  kationlarining 

gum atlari  esa  suvda  erim aydi.

G u m u s   m o d d a la rn in g   ikkinchi  g u ruhi  fulvo  kislotalar  bo'lib,  ular 

azotli  yuq o ri  m o lek u lar  oksik arb o n   kislotalardir.  F u lvo  kislota  g u m in  

kislotadan  o 'z in in g   och  tusi  (fulvo  so 'z in in g   lug'aviy  m a ’nosi  sariq, 

sarg‘ish  dernakdir),  suv  va  m inera l  kislotalarda  eruvchanligi  h a m d a  

kislotali  gidrolizga  oson  berilishi  bilan  farqlanadi.

F u lvo  k is lo ta la rn in g   e n g   s o d d a   k im yoviy  ta rk ib i  quyidag ich a : 

uglerod  —  4 5 —48,  v o d o ro d   —  5—6,  kislorod  —  4 3 —48,5  va  az o t  — 

1,5—3,0%.  F ulvo  kislota  tuzilishida  chiziqli  po lim e rlan g an   uglerod 

y on  zanjirining  ustunligi  va  a r o m a tik   uglerod  t o ‘rining  kam   ishtiroki 

uiarni gum in  kislotalardan asosiy  farqlanish belgilaridan biridir.  G u m i n  

kislotalar kabi fulvo  kislotalar h am   fenol gidroksili,  metoksil  va  karboksil 

g u ru h la rin i  tutadi.  F u lvo  kislotalarning  kalsiyli  va  magniyli  tuzlari 

suvda eriydi, ularning aluminiy ham da temir bilan  hosil qiladigan kompleks 

birikmaiari  h a m   anc ha  harak atch a n   b o ‘lib,  faqat  p H   ning  tor  intervalida 

c h o ‘k m agatusha di.  Fulvo  kislota  molekulalar tarkibidagi  azotli  m oddalar 

nisbatan  kuchsizroq  bog‘langan,  gu m in   kislotalarning  azotli  birikm a-

98


lUrlga  nisbatan kislotali gidrolizga oso n  beriladi.  Fulvo kislotalar tarkibidagi 

|XOt  tuproq  yalpi  azotning  20—40%  ini  tashkil  qiladi.

T u p r o q  g u m u s i tark ib id ag i g u m in la r  (ishqorda  e r im a y d ig a n  g u m u s 

Ifloddalari)  ta b ia ta n   g u m i n   kislotalarga 

0

‘xshash  b o ‘lsada,  tu p ro q n in g



E

llneral  qism i  bilan   k u ch li  b o g ‘langanligi  bilan  ajralib  t u r a d i   va  shu 

Ois  ular  kislota va  ish q o rla rn in g   ta'siriga  a n c h a   c h id a m lid ir.  G u m u s -  

in g  

m a z k u r   fraksiyasi  ta rk ib id a g i  a z o t  t u p r o q   u m u m i y   a z o tin in g  

t o  —30%  ini  tashkil  qiladi,  k u ch li  b o g ‘langanligi  sababli  m ik ro o rg a - 

M z m la r  t a ’siriga  bardoshli.

Turli  tu p ro q   tiplari  o ‘z a ro   fa q at g u m u s  m iq d o ri  b i l a n  e m a s ,  g u m in  

klslotalarning  fulvo  kislotalarga  nisbati  (G k :F k )  bilan   h a m   farqlanadi. 

M asa la n,  c h im li  p o d z o l  t u p r o q l a r d a   b u   nisbat  0 ,4 —

0,6


  ga  te n g  b o ‘lsa, 

qora  tu p ro q la rd a   1,0— 1,5  ni  tashkil  qiladi.  M a r k a z iy   O siyo n in g   b o ‘z 

tu p ro q la rid a   b u   nisbat  a n c h a   o 'z g a r u v c h a n   b o ‘lib,  turli  t u p r o q   ayir- 

m alarid a  tu rlichadir.  C h o ‘l  m i n ta q a   tu p ro q la rin in g   g u m u s i  tarkibida 

fUlvo  kislota  n isb atan   k o ‘p roqdir.

T u p ro q d a g i  g u m u s   m o d d a l a r in i n g   j u d a   k a m   qism i  e rk in   h o la td a  

b o ‘ladi.  O d a td a ,  g u m in   va  fulvo  kislotalar  tu p r o q n in g   m in e ra l  qism i 

bilan  kim yoviy  va  k o llo id -k im y o v iy   t a ’sirlashib,  t u r l i - t u m a n   o rg a n o - 

m ineral binkalarni  hosil  qiladi  (C a,  M g,  N a  lam in g  gum atlari;  gu m atlar 

bilan  alu m in iy ,  te m ir,  fosfor  va  k re m n iy   bilan  hosil  qilad ig an   k o m p -  

leks o rg o n o - m in e r a l b irikm alar).  B u n d a n  tashqari,  u la r loyli  m in era llar 

t o m o n i d a n  kuchli yutiladi va  m ik ro o rg a n iz m la rn in g  t a ’siriga y a n a  h a m  

bardoshli  b o ‘Iib qoladi.  U m u m a n  olganda,  g u m u s m o d d a la ri m ik ro b io - 

logik  p a rc h a la n ish g a   u n c h a li k   berilmasligi,  qiyin  m in e ra lla sh ish i  bilan 

ajralib  tursada ,  baribir  a s ta - se k in   parch alan ish i  so d ir  b o ‘ladi.

T a d q iq o tla rn in g   k o ‘rsatishicha,  ekinlar o ‘g ‘i t la n m a s d a n  yetishtiril- 

g a n d a ,  tu p r o q d a   g u m u s   va  az o t  zaxirasining  keskin  k a m a y ish i  k uza- 

tiladi.  Bu  ja ra y o n   ayniqsa  to z a   sh u d g o r  qilib  tashlab  q o ‘yilgan  m a y - 

d o n l a r d a   a n c h a   jad al  ketadi.

A grokim yoviy  ta d b irla r  tu p ro q d a g i  g u m u s   m iq d o rig a   k u ch li  t a ’sir 

ko 'rsa ta d i.  S ug'o rilad ig an   b o ‘z  tu p ro q la rd a   q o 'r iq   t u p r o q l a r d a n   farqli 

o ‘la ro q   g u m u s n in g   hosil  b o ‘lishi  va  m inera llash ish i  o ‘ziga  xos  tarz d a 

k e c h a d i.  T u p r o q n i   h a y d a s h   n a tija sid a   h a y d a l m a   q a t l a m d a   g u m u s  

m iq d o ri  kam ay ib   b o r a y o tg a n g a   o ‘xshab  k o ‘rinadi.  A slida  esa  a w a l

4 —5  sm   li  yuza  q a t l a m d a   m avjud  b o i g a n   g u m u s  h a y d a lm a   q a tla m  

ostida  t o ‘p la n a   boradi.  A gar  g u m u sn in g   tu p ro q d a g i  yalpi  m iq d o rin i 

hisobga  olsak,  u  sug‘o riladigan  b o ‘z  tu p ro q la rd a   q o ‘riq  t u p ro q d a g id a n  

1,2— 1,4  m a r t a   k o ‘pdir.

99


,  .  c ----- yuiviicucuumh  emas,  oalKi  to'planishi

h a m  sodir b o ‘ladi.  M a z k u r ikki jara y o n g a b o g ‘liq  ravishda tupro q lard a , 

g um usning  m iq d o ri  ortishi  yoki  kam ayishi  m u m k in .

Organik  m o d d a la r  m iqdori  a n c h a   k a m   b o ‘lsada,  tu p ro q la r  u n u m -  

dorligini  belgilash  va o 'sim lik la r oziqlanishida  m u h i m  aha m iy a tg a  ega. 

G u m i n ,   fulvo  va  b o s h q a   o rg a n ik   kislotalar,  sh u n in g d e k ,  k a r b o n a t 

kislota t a ’sirida silikatlar,  alumosilikatlar,  kalsiy va m agniy karbonatlari 

h a m d a   b o s h q a   q iy in   e riydiga n  b irik m a la r  p a r c h a l a n a d i   va  kalsiy, 

m agniy,  kaiiy,  fosfor  kabi  oziq   e le m e n tla r  o'sim liklar  o 'z la s h tira d ig an  

shaklga  o'tadi.

O rganik  m o d d a la r  o ‘sim liklar oziqlanishida  asosiy m a n b a  h isobla- 

nad i.  T u p r o q d a g i   a z o t   zaxirasi  t o 'l a l ig i c h a ,  fosfor  va  o ltin g u g u r t 

qism an,  kaliy,  kalsiy,  m agniy  va  b o sh q a  e le m e n tla r  k a m ro q   m i q d o r d a  

organik  m o d d a la r n in g   tarkibida  ja m l a n g a n   bo'ladi.

O r g a n i k   m o d d a l a r   a d s o r b s i y a   j a r a y o n i d a   fa o l  i s h t ir o k   e t a d i , 

tu p ro q n in g   n a m   sig‘im i,  suv  va  havo  o ‘tkazuvchanligi,  issiqlik  rejim i 

va  strukturasiga  ijobiy  t a ’sir  k o ‘rsatadi.

T U P R O Q D A G I   O Z IQ   M O D D A L A R   VA 

0 ‘S I M L I K L A R N I N G   O Z I Q L A N I S H I   U C H U N  

L A Y O Q A T L IL IG I

T u p ro q   tiplari  tarkibidagi  oziq  m o d d a la rn in g   m iq d o ri  va  tarkibi 

jih a tid a n   o ‘zaro  sezilarli  d arajad a  farq  qiladi  (23-jadval).

23-jadval

Tuproqlarning haydalma qatlamidagi yalpi azot, 

fosfor  va  kaliy  miqdori

Tuproq

Azot

Fosfor

Kaliy

%

t/ga

%

t/ga

%

t/ga

Chi ml i  podzol 

tuproq

0,0 2-0,05

,1,5



0 ,03-0 ,06

0 , 9 - 1,8

0 ,5 -0 ,7

15-21

Qora  tuproq

,,5



6 ,0 - 1 5 ,0

0 ,1 -0 ,3

3 ,0 - 9 ,0

2 ,0 - 3 ,0

60-7 5

B o ‘z  tuproq

0 ,0 5 -0 ,1 5

1 ,5 -4,5

0,0 8-0 ,2

1,6 ,0



2 , 5 - 3 , 0

7 5 - 9 0

T u p ro q d a g i  yalpi  az o t m iq d o ri  bevosita g u m u s  va fosfor m iq d o rig a  

b o g ‘liq:  o rg a n ik  m o d d a la r g a  b o y   tu p ro q la rd a   azot  a n c h a   k o ‘p  b o ‘ladi,

100


K in   kaliyning  granulometrik  tarkibi  va  ona  jinsga  b o g ‘liq  ravishda 

Pfcgaradi.

Tuproqda  rejalashtirilgan  hosil  uchun  zarur  boM adiganidan  bir 

picha baravar ko‘p oziq  moddalar mavjud,  lekin u la rn in g  asosiy qismi 

■‘lim liklar  bevosita  o'zlashtira  olmaydigan  b irik m alar  shaklidadir. 

H asalan, 

azot  gumus  moddalarning,  fosfor  qiyin  eriydigan  mineral 

Wilarning,  kaliy  alumosilikatli  minerallar  tarkibiga  kiradi.  Shunga 

jro'ra, 

oziq  moddalarning  yalpi  zaxirasi  tuproqning  faqat  potensial 

jmumdorligim xarakterlaydi. Tuproqning samarali (efFektiv)  unum dor- 

ligini 

aniqlashda ular tarkibidagi o'simliJdar tom onidan o ‘zlashtiriladigan 

bZiq  m oddalar  miqdorini  bilish  lozim.

0 ‘simliklar tom onidan faqat suvda va kuchsiz ldslotalarda eriydigan 

Htimda  almashinib  singdiriladigan  shakldagi  m oddalar  oson  o'zlash- 

tlriladi.  Tuproqdagi  oziq  moddalarning  o'simlik  o 'zla sh tira  oladigan 

holatga o ‘tishi unda kechadigan biologik, fizik-kimyoviy jarayonlarning 

tftbiati  va  jadalligiga  bog'liq.

Oziq  m oddalarni  o'simhklar  o'zlashtira  oladigan  shaklga  o ‘tishi, 

ehuningdek tuproqning mineralogik tarkibi, iqlim sharoitlari,  q o ‘tlani- 

ladigan  agrotexnikaviy  tadbirlarning  darajasi  va  boshqa  bir  qator 

Omillarga  bogMiq  bo ‘lib,  hamma  yerda  bir  xil  jadallikda  ketmaydi. 

Odatda,  bu  jarayon  juda  sekin  sodir  bo'ladi  va  o ‘zlashtirilish  uchun 

layoqatli moddalarning miqdori o'simliklarni butun vegetatsiya davrida 

ta ’minlay  olmaydi.  Shuning  uchun  deyarli  barcha  tuproq  tiplarida 

qishloq  xo‘jalik ekinlari  hosildorligini  oshirish uchun  albatta o ‘g‘itlar- 

dan foydalanishga to ‘g‘ri  keladi.  0 ‘simliklar o ‘zlashtira  oladigan  oziq 

m o d dalar  m iqd ori  tu p ro qning   tipi,  m adaniylashganlik  darajasi, 

yetishtiriladigan  ekin  turi  va  kiritiladigan  o ‘g‘it  miqdori  bilan  uzviy 

bog‘liqdir.  Oziq  moddalar  miqdori  bitta xo'jaiikning  turli  paykallarida 

Ham  turlicha  b o ‘lishi  mumkin.  Tuproq  unum dorligini  oshirish  va 

o ‘g‘itlardan  oqilona  foydalanishda  harakatchan  azot,  fosfor  va  kaliy 

miqdorini  aniqlash  uchun  o ‘tkaziladigan  agrokimyoviy  tekshirishlar 

m uhim   ahamiyat  kasb  etadi.  Tuproqdagi  harakatchan  oziq  m oddalar 

miqdori  agrokimyo  laboratoriyalarida  aniqlanadi.

Kimyoviy tahlil natijalari agrokimyoviy xaritanoma tarzida rasmiy- 

lashtiriladi.  ОЧа serharakat bolganligi va agrokimyoviy tahlil etishning 

m ukam m al usuli yo‘qligi  sababli  azot  uchun xaritanoma  kam tuziladi. 

M uayyan tuproq tipi uchun tavsiya  etilgan usul  bo‘vie ha  harakatchan 

fosfor va almashinuvchi kaliy miqdori aniqlangach,  ta ’minlanganligiga 

ko‘ra  5  ta  guruhga  bo‘linadi: juda  past,  past,  o'rtacha,  yuqori  va juda

101


yuqori.  Наг  bir g u r a h   u c h u n   alohida  rang  yoki  shartli  belgi  tanlangan 

boMib.  u la r d a n   a g r o k im y o v iy   x a r it a n o m a la r n i   ta y y o r l a s h d a   keng 

foydalaniladi.

T U P R O Q N IN G   S IN G D IR IS H   Q OBILIYATI

T u p r o q n i n g   singdirish  qobiliyati  d e g a n d a ,  uni  e r it m a d a n   turli 

m o d d a l a r n in g   ion  va  m o le k u la la rin i  y u tish   h a m d a   u s h la b   qolish 

xususiyati  lushiniladi.  T u p ro q   to m o n id a n   turli  tuzlarning  yutilishini 

m a ’lum  izchillikda o'rganish  D .U ey  (1850— 1854)  ishlarida  o ‘z  ifodasini 

topdi.  Bu  masalani  o ‘rganishga ayniqsa  K.K.G edroys,  Vigner,  S .M atson 

va  b oshqa  ta d q iq o tc h ila r  salmoqli  hissa  q o'shdilar.

K.K.  G e d ro y s  o ‘z  ladqiqotlari  asosida  1922-yiIda  nashr  qilingan 

« T u p r o q n in g   singdirish  qobiliyati  h a q id a   t a ’lim ot»  n om li  asa rid a 

t u p ro q n in g   singdirish  qobiliyatini  batafsil  bayon  qildi.  U  tu p ro q n in g  

singdirish  qobiliyati,  o ‘g ‘it  qoMlash  m u a m m o la ri,  o ‘sim likning  oziqla­

nishi  va  tu p roqlarni  kimyoviy  melioratsiyasi  o ‘rtasida  c h a m b a rc h a s  

bogMiqlik  borligini  isbotladi  va  tu p ro q n in g   singdirish  qobiliyatini  5  ta 

turga  b o l d i :

—  biologik;

—  mexanik;

—  fizik;

—  kimyoviy;

—  fizik-kimyoviy.

Biologik  singdirish  qobiliyati.  S ingdirishning  bu  turi  o ‘simlik  va 

tu p ro q   m ikroorganizm larining  hayot  faoliyati  bilan  b o g ii q .   U lar tuproq 

eritm asid an   oziq  m oddalarini  tanlab  singdiradi,  o ‘z  ta n a la rid a   organik 

birikm alarga  aylantiradi  va  shu  y o ‘l  bilan  yuvilib  k etishdan  saqlaydi. 

0

‘simlik  va  m ik ro o rg a n iz m la r  n o b u d   b o 'lg a c h ,  tanasidagi  birikm alar 



asta-sekin  m inerallashadi va  o ‘simliklar  o ‘zlashtiradigan  shaklga o ‘tadi.

T u p r o q   tarkibida  m ik ro o rg a n iz m la rn in g   m iq d o ri 

1

  ga  m ay d o n n in g  



h a y d a lm a   q atla m id a   bir  n e c h a   o ‘n  to n n a g a   yetadi.  U la r  tu p ro q   t a rk i­

bidagi  organik m od d alarn i oziq va energiya  m anbayi  sifatida parchalab, 

o ‘s i m li k l a r   o ‘z l a s h t i r a d i g a n   s h a k lg a   o ‘tk a z i s h   b i l a n   b ir  q a t o r d a  

tu p r o q d a n   a n c h a   m iq d o rd a   azot,  fosfor,  oltingugurt  va  boshqa  m o d ­

dalarni  olib,  o'sim liklarga  nisbatan  raqib  rolini  h a m   bajaradi.  M ik ro o r­

g a n iz m la r  t o m o n id a n   oziq  m o d d a la r n in g   biologik  singdirilishi  jadal 

kechsa,  b u   j a r a y o n   o 'sim lik la r n in g   o z iq lan ish ig a  va  o ‘z  nav b a tid a 

hosiliga  salbiy  t a ’sir  k o ‘rsatishi  m u m k in .

102


ga  m adaniylashtirilgan  c h i m l i- p o d z o l  t u p ro q   m i k r o o r g a n i z m la r i 

p la /m a s id a   ta x m i n a n   125  kg  azot,  4 0   kg  fosfor  va  25  kg  kaliy  b o i i s h i  

h .N .  M ishustin  to m o n id a n   hisoblab  topilgan.

T u p ro q q a   kiritiladigan  o 'g 'i t n i n g   h a m   m a ’lu m   b ir  q is m i  t e z d a  

m ik ro o r g a n i z m l a r   tanasiga  o 't a d i .   A z o t ning  b a r q a r o r   15N   i z o t o p i  

vordam ida  olib  borilgan  kuzatishlar  asosida  tu p r o q n in g   biologik  sing- 

ilirishi  natijasida  o ‘g ‘it  tarkibidagi  nitrat  shaklidagi  a z o tn i n g  

10



20



itmm iak  shakldagi  azotning  20— 40%   i  m i k r o o r g a n i z m l a r   ta n a s i d a  

organik h o latda  m u q im lan ib   qolishi  an iq lan g a n .  N itra t  shaklidagi  a z o t 

m ikroorganiz m lar to m o n id a n   a m m i a k  shakldagi  azotga n is b a ta n  

1

,5— 


2,0

  m arta  kam   singdirilsada, ju d a   k a tta   am aiiy  a h a m iy a tg a   ega,  c h u n k i  

nitratlar  b oshqa  biro n ta  singdirish  y o ‘li  bilan  t u p r o q d a   saqlab  q o lin - 

maydi. 


0

‘simliklar va  m ikroorganizm lar to m o n id a n   nitratlar tez fursatda 

ytivilib ketadi.  N itratlarning biologik yoM bilan yutilishi  ayniqsa  su g 'o ri- 

ladigan  d e h q o n c h il i k   m i n ta q a s i n i n g   yengil  g r a n u l o m e t r i k   tark ib li 

luproqlarida  m u h i m   aham iyatga  ega.

Biologik  singdirish  jadalligi  t u p r o q   aeratsiyasi,  nam ligi  va  b o s h q a  

xossalariga  h a m d a  g etero tro f m ik ro o rg a n iz m la r u c h u n   oziq  va  energiya 

inanbayi  h isoblanadigan  o rga nik  m o d d a la r n in g   m iq d o ri  va  tarkibiga 

hog‘liq.  T u p ro q q a   sellulozaga  b o y ,  lekin  tark ib id a  azot  k a m   b o 'l g a n  

organik m o d d a la r n i  kiritish  (m a sa la n ,  s o m o n   yoki  s e r to ‘s h a m a   g o ‘ng) 

m ik ro o rg an iz m lar  sonining  keskin  oshib  ketishiga  olib  keladi.  U lar 

tuproqdagi  m ineral  holatdagi  azot  va fosforning b ir qism ini  o 'z la sh tirib  

oladi,  natijada  o ‘sim liklarning  o ziq lan ish   sharoiti  y o m o n l a s h a d i  va 

hosil  m iqdori  kam ayadi.  S h u   k abi  ja ra y o n l a r   fosfor,  o ltin gugurt  va 

o 'sim lik u c h u n  za rur b o i g a n   b o sh q a  oziq elem entlarida h a m  kuzatiladi.

D e m a k ,  m a ’lum   sh a r t- s h a ro itla rd a n   kelib  c h iq q a n   h o ld a  tu p r o q -  

larning  biologik  singdirish  qobiliyati  o ‘sim liklar  oziq lan ish id a  ijobiy 

yoki  salbiy  rol  o ‘ynashi  m u m k in .



Katalog: Elektron%20adabiyotlar -> 40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> A. ramazonov, S. Buriyev tuproqshunoslik va dehqonchilik
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> T o s h k e n t davlat a g r a r u n IV e r s it e t I s. A. Azimboyev dehqonchilik, tuproqshunoslik ya
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> Ipakchilik va tutchilik o'krkuston
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> U sm o n norqulov, h a m id u L l a sheraliyev
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> T. U. Usmonov, B. C. Mirzayev
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> A. Q. Qayimov, E. T. Berdiyev dendrologiya
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> M u o ‘K: 638. 21 (075) kbk 46. 92 I 70 a 90 Taqrizchilar
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> X. Q. Nomozov, sh. M. Turdimetov o'zbekiston tuproqlari va ularning
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> Tuproqshunoslik

Download 17.02 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   9   10   11   12   13   14   15   16   ...   53




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling