J. S. Sattorovning umumiy tahriri ostida


Download 17.02 Mb.
Pdf ko'rish
bet20/53
Sana15.12.2019
Hajmi17.02 Mb.
1   ...   16   17   18   19   20   21   22   23   ...   53

m e ’y o r d a  

am m iak li  selitra kiritilsa,  n o r d o n l i k  

oshib  b o ra d i  va  o 'g 'i t n i n g   sam aradorligi  sezilarli  d a r a ja d a   kam ay a d i.

N is honlangan atom lar usuli asosida azotli o ‘g‘itlar tarkibidagi  azotning 

40—50%  i  o'sim liklar  t o m o n id a n   o'zlashtirilishi  aniqlangan.  N itratlar 

o'g'itlar  tarkibidagi  azotning 

10



20



%  i,  am m iakli  o 'g 'itla r  tarkibidagi 

azotning  20—40%  i  organik  holatga  o'tishi  va  m o s   ravishda  20 —30  va 

15—20%  i  tu p ro q d a n   gazsim on  holatda  yo'qolishi  aniqlangan.

Ammiakli  selitraning  samaradorligini  oshirish  y o ‘llari  va  qo‘llash 

usullari. 

A m m ia k li 

selitra  k e n g   q o 'l l a n ila d ig a n   azotli  o 'g 'i t l a r d a n  

biri  h iso b lan ad i.  U ,  ayniqsa,  m o 'ta d il  m u hitli s e r k a rb o n a t  tu p ro q la rd a  

qishloq  x o 'ja lik   ekinlari  hosildorligiga  ijobiy  t a ’sir  ko 'rsa ta d i.

D . N .   P ry an is h n ik o v   o 'g 'i t l a r  sam aradorligini  oshirish  u c h u n   birin- 

c h id a n ,  b e rilg a n   o 'g 'i t   tarkibidagi  oziq  e l e m e n tl a r i d a n   fo y d a la m sh  

koeffitsenti  yuq o ri  b o 'lish ig a   erishish,  ik k in c h id a n ,  o 'g 'i t l a r n i   o 'sim lik  

u c h u n   en g   z a ru r  d av rla rd a  qo'llanilishi  lozim ligini  t a ’k id lag an   edi.

O d a td a ,  m i n e ra l  o 'g 'i t l a r n i   tu p ro q q a   kiritishning  asosiy  (s h u d g o r 

ostiga)  o 'g 'i tl a s h ,  ekish  o ld id an   va  q o 's h i m c h a   oziq lan tirish   usullari 

fa rq la n a d i.

A m m ia k li  selitra  tarkibidagi  a z o tn in g   bir  qism i  se rh a ra k a t  ( N O ,)  

va  b ir  qism i  k a m   h a r a k a t  ( N H 4)  sh a k ld a   b o 'l g a n i   bois  u n i  k eng 

m iqyosda,  tab aq a lash tirilg a n  h o ld a   o 'g 'itla s h n in g  b a r c h a   m u d d a tla rid a  

q o 'lla s h   m u m k in .

N a m   iqlimli  sharo itlard a,  ayniqsa,  yengil  m exanika viy tarkibli  t u p ­

ro q lard a u n i  k uzda,  asosiy o 'g 'itla s h d a   q o 'llash   yaxshi  natija  b erm a y d i, 

c h u n k i  b u n d a   nitrat  shaklidagi  azot  yuvilib  ketadi.

A m m ia k li  selitrani  k am   do za la rd a  (10— 15  kg/ga)  q a n d   lavlagi  va 

g 'a lla   ek in la ri  q a t o r   ora lig 'ig a ,  k a rto s h k a   va  sab z av o t  e k in la r in in g  

u y a la rig a   q o ' s h i m c h a   b e rila d i.  P a x t a c h i l i k d a   h o z i r g i   k u n d a   h a m  

am m ia k li  selitraning  oldiga  tushad ig an   azotli  o 'g 'i t   yo 'q .

AMMIAKLI  AZOTLI  0 ‘G‘ITLAR

A m m ia k li  azotli  o 'g 'i t la r n i  olish  usuli  b i r m u n c h a   sodda.  Sintetik 

a m m ia k  o lin m a s d a n   a n c h a   ilgari  a m m o n iy  sulfat oiishda to s h k o 'm ird a n  

foydalanganlar.  T o s h k o 'm i r  tarkibida 0,5— 1,5%  azot  mavjud.  K o 'm irn i 

kokslash j a r a y o n i d a   a z o tn in g   bir  qismi  a m m i a k   h o lid a  ajralib  chiqadi. 

Q a y n o q   suvda  erigan  a m m i a k n i  to 'l a   ajratib  olish  u c h u n   «ohak  suti» 

d a n   foyda la nila di,  s o 'n g r a   sulfat  kislota  bilan  b o g 'la n a d i.

149


Q a ttiq   va  s u y u q   h o l a t d a   a m m i a k l i   o 'g 'i t l a r   fa rq la n a d i.  Q a ttiq  

am m iakli  o 'g 'i tl a r  jum lasiga  a m m o n i y   sulfat,  a m m o n i y   natriy-sulfat, 

a m m o n i y  xlorid  va  a m m o n iy  k a r b o n a t  kiradi.  Suyultirilgan  a m m o n iy , 

am m iakli  suv  va  a m m ia k a tla r  suyuq  azotli  o 'g 'itla rn in g   vakillaridir.



Ammoniy  su lfat. 

A m m o n i y   s u l f a t   ( N H 4) 2S 0 4  o ' z   t a r k i b i d a  

2 0 ,5 —20,0%   a z o t tutadi.  J a h o n   m iq y o sid a  ishlab  ch iqariladigan  azotli 

o 'g 'i t l a r n i n g   qariyb  25%  i  a m m o n i y   sulfat  hissasiga  t o 'g 'r i   keladi. 

A m m o n iy  sulfat  konsentrlangan  sulfat  kislotani gazsim on a m m ia k  bilan 

t o 'y in tirish   o rqali  olm adi:

H 2S 0 4  +   N H 3  =   ( N H 4)2S 0 4

A m m o n iy   sulfat  kuchsiz  gigroskopik,  s o chiluvcha n,  tark ib id a  24% 

a tro f id a   o 's i m l i k l a r n i n g   o z i q l a n i s h i d a   o 'z ig a   xos  a h a m i y a tg a   ega 

bo'Igan  oltingugurt  tutadi.

A m m o n iy  sulfatning fiziologik n o rd o n  o'g'itligini quyidagicha  izoh- 

lash  m u m k in .  B irin c h id a n ,  o 'g 'i t   tu p r o q q a   tu sh g a c h   nitrifikatsiya 

ja ra y o n ig a   u chraydi.  Tarkibidagi  azot  nitrat  shakliga  o 'ta d i.  N a tija d a  

n itrat  kislota  hosil  b o 'la d i  va  sulfat  kislota  ajralib  chiqadi:

( N H 4)2S 0 4  +   4 0 2  =   2 H N O ,   +   H 2S 0 4  +   2 H 20

Bu  kislotalar t u p ro q  eritmasidagi  b ik arbona tla r va tu p ro q   kolloidlari 

t o m o n id a n   neytrallanadi:

2 H N 0 3  +   C a ( H C 0 3) 2  =   C a ( N O , ) 2  +   2 H 2C 0 3:

H 2S 0 4  +   C a ( H C 0 3) 2  =   C a S 0 4  +   2 H 2C 0 3:

C a +2 


C a +2

T u p r o q  

+   H N 0 3  =   T u p r o q   +   C a ( N 0 3) 2; 

C a +2 


2 H +

C a +2 


C a +2

T u p r o q  

+ H 7S 0 4  =   T u p ro q   +   C a S 0 4

C a +2 


2 H +

M i n e ra l  k is lo ta la rn in g   n e y tra lla n is h i  t u p r o q   e r itm a s i  b ik a rb o - 

natlarin in g   p a r ch alan ish i  va  T S K   dagi  asoslarni  v o d o r o d   y o rd a m id a  

siqib  chiqarilishi  asosida  ketadi,  n atijada t u p r o q n in g   buferlik qobiliyati 

pasayadi,  u ,  o 'z   n a vba tida ,  n o r d o n lik n in g   oshishiga  sabab  b o 'ladi.

150


Ikkinchidan,  tuproqqa  tushgan  ammoniy  sulfat  tezda  erib,  ionlarga 

^jraladi.  0 ‘simliklar  SO

42

  anioniga  qaraganda  N H



4

  kationini  tez  va

ko‘p 

miqdorda  o'zlashtiradi,  natijada  anionlar  to'planib  tuproqning 



fiordonlashishiga  sabab  bo'ladi:

Ca

+2



 

N H 4+


Tuproq  +  (N H

4

)



2

S 0


4

  =   Tuproq  +  C a S 0

Ca

+2



 

C a


+2

N H 4+  kationlari tuproqning singdirish kompleksi tomonidan yutiladi 

va ilgari  yutilgan  boshqa  kationlarning  ekvivalent  miqdoriga  almashi- 

nadi. Yutilgan  ammoniyni  o'simliklar yaxshi o'zlashtiradi.  Tuproqdagi 

Jiarakatchanligi  va  yuvilib  ketish  xavfi  kam  bo'lgani  bois  ammoniy 

iulfatni  asosiy  o'g'itlash  davrida,  ya’ni  kuzgi  shudgor  ostiga  kiritish 

mumkin.  Ba’zi  hollarda  N H 4’  ning  ko'p  miqdorda  tuproqqa  yutilishi 

lalbiy  oqibatlarga  olib  keladi.  Q o'shim cha  oziqlantirish  paytida  yoki 

ekish bilan qator oralariga kiritilganda,  ildiz tizimi yaxshi  rivojlanmagan 

yosh 


nihollar  ammoniy  sulfat  tarkibidagi  azotdan  yaxshi  foydalana 

olmaydi.


Ammoniy sulfatni  nordon  tuproqlarga  qo'llashda  1  s  o'g'itga  1,3  s 

phak qo'shish  lozim.  Asoslarga to'yingan tuproqlarda  ammoniy  sulfat 

p uttasil  ishlatilganda  ham  nordonlashish  sodir bo'lm aydi.  Shu sababli 

^

0



‘z  tuproqlarda  uning  sam aradorligi  am m iakli  selitradan  yuqori 

^

0



‘ladi.  Sug'oriladigan  ekinlarga,  ayniqsa,  sholiga  ammoniy  sulfat 

qo'llash  yaxshi  samara  beradi.

I,  Ammoniy—natriy  sulfat  —  (N H

4

)



2

S 0


4

  ■


  N a

2

S 0 4.  Tarkibida  16% 



p o t  va  2,5%  atrofida  organik  qo'shilm alari  mavjud  bo'lgan,  sariq 

jftsli  zarrabin  m odda.  K aprolaktan  ishlab  chiqarishda  chiqindi 

[flahsulot. Tarkibida natriy tutgani uchun qora va chimli podzol tuproq- 

iirda  qand  lavlagi  hamda  oltingugurt va  natriyga talabchan  butgullilar 

pilasiga  mansub  ekinlarni  yetishtirishda  m uhim   ahamiyatga  ega.

,,,  Ammoniy xlorid — N H

4

C1. Ammoniy xlorid soda ishlab chiqarishda 



fwraliq 

mahsulot  sifatida  olinadi:

N H

3

  +  C 0



2

  +   H 20   +  N aC l  =   N a H C 0

3

  +   N H



4

C1

Ammoniy xlorid suvda oson eriydigan oq zarrabin modda. Tarkibida 



^4—25%  gacha  azot  tutadi.  Yaxshi  fizikaviy  xossalarga  ega.

A mmoniy  xlorid  tuproqqa  tushgach,  uning  singdirish  kompleksi 

(TSK)  bilan almashinish reaksiyasiga kirishadi:


Са

+2

 



Са

+2

Tuproq  +   2N H



4

C1  =   Tuproq  +  СаС1

C a


+2

 

2N H ,+



4

U tuproqda ammoniy sulfalga  nisbatan sekinroq  nitrifikatsiyalanadi, 

chunki  tarkibidagi  xlor ioni  mikroorganizmlar faoliyatini biroz cheklab 

qo'yadi.


Ammoniy  xlorid  tarkibida 

66

,



6

%  gacha  xlor  bo'lgani  uchun  uni 

kartoshka,  tamaki,  tok kabi o'simliklar xush  ko'rmaydi,  g'alla ekinlariga 

qo'llash  yaxshi  samara  bermaydi.

Ammoniy  xlorid  kuzda,  shudgor  ostiga  berilganda  xlor  ionlari 

yuviladi  va o'simliklar TSK ga birikkan  N H

4

 dan  bemalol foydalanadi. 



Buferlik  qobiliyati  kuchsiz  ifodalangan  tuproqlarga  qo'llashda  albatta 

ohak  qo'shish  lozim.

Bu  guruhga,  shuningdek,  ammoniy  karbonat  —  (N H

4

)



2

C 0


3

  va 


ammoniy  bikarbonat  —N H

4

NCO,  lar  ham  kiradi.  Ularning  tarkibida 



mos  ravishda  24 va  17%  azot  mavjud.  Ular kimyoviy jihatdan  beqaror 

birikmalardan  bo'lganligi  uchun  dehqonchilikda  keng  qo'llanilmaydi. 

Samaradorligi  ammiakli  selitra  samaradorligiga  yaqin.

Suyuq  ammiakli  o ‘g ‘itlar. 

Suyuq  ammiakli  o 'g 'itla r  jumlasiga 

suyultirilgan  ammiak,  ammiakli  suv  va  am m iakatlar  kiradi.  N itrat 

yoki  sulfat  kislota  ishlatilmasligi,  quritish va bug'latish  kabi  tadbirlarga 

hojat  yo'qligi  bois  ularni  ishlab  chiqarish  tannarxi  ancha  arzonga 

tushadi; 

1

  t  ammiakli  selitra  uchun  sarflanadigan  xarajat  bilan  2,5  t 



suyultirilgan  ammiak  olish  mumkin.

Suyultirilgan ammiak 

— N H r   Konsentratsiyasi yuqori  (82,3%  azot) 

ballastsiz  o'g'it.  Ammiak  gazini  yuqori  bosim  ostida  siqib,  suyultirish 

asosida  olinadi.  Rangsiz  harakatchan  suyuqlik.  Solishtirma  og'irligi 

0,61  bo'lib,  34°C  da  qaynaydi.  N H

3

  ning  uchib  ketishining  oldini 



olish  uchun  maxsus  metall  idishlarda  saqlanadi  va  tashiladi.

Suyultirilgan  azot  tuproqqa  kiritilganda,  tezda  gaz  holatga  o'tadi 

va  tuproqning  kolloid  fraksiyasi  tom onidan  yutiladi.  Fizik-kimyoviy 

yutilishdan  tashqari  suyultirilgan  ammiak  nitrifikatsiya jarayoniga ham 

uchraydi.  Suyultirilgan  ammiakning  tuproqqa  yutilishi  undagi  gumus 

miqdori,  mexanikaviy tarkibi,  namligi va ko'milish chuqurligiga bog'liq.



Amimakli  suv 

—  N H


3

+ N 20   yoki  N H

4

OH.  Ammiakli  suv  sintetik 



yoki  koks  —  kimyoviy  ammiakning  suvdagi  eritmasi  bo'lib,  ikki  xil 

navi  ishlab chiqiladi.  O 'g'itning birinchi  navi  20,5%  (25%  li  N H

4

OH), 


ikkinchi  navi  esa  16,4%  (20%  li  N H

4

OH)  azot  tutadi.  Bug'larining



152

elastikligi  uncha yuqori  emas  —  0,15  kg  kuch/sm 2,  shu  bois uni  oddiy 

Uglerodli  po'latdan  tayyorlangan  idishlarda  tashish  mum kin.

Ammiakli  suvda  azot  ayni  paytning  o 'zid a  N H 4OH  va  N H 3 

Shaklida 

bo'ladi.  K o‘proq  qismi  N H 3 shaklida bo‘lgani  uchun tashish, 

Saqlash  va  tuproqqa  kiritish  jarayonida  sezilarli  m iqdorda  azot  isrof 

bo'ladi.

Ammiakatlar 

—  ammiakli  selitra  (ammiakli  va  kalsiyli  selitralar 

yoki  ammiakli  selitra va  mochevina)  ning suyuq  ammiakdagi  eritmasi. 

Tuzlarning  suvli  eritmasi  quyidagi  tarkibga  ega  bo'lishi  mumkin:

N H 4N 0 3  •  n N H , ■

  m H 20 ;

C a (N 0 3)2  ■

  n N H 4N 0 3  ■

  m H 20 .

Ammiakatlar tarkibiy qismlariga bog'liq holda  30—50%  azot  tutishi 

mumkin.  Ular maxsus moslamalarda tayyorlanadi.  M arkazdan qochm a 

nasos bilan harakatlantirib turilgan  10—15%  li suvli  ammiakka qaynoq, 

75—82%  li  ammiakli  selitra  eritmasi  (ammiakli  va  kalsiyli  selitra  yoki 

ammiakli  selitra  va  mochevina  eritmasi  aralashmalari)  qo'shiladi  va 

yaxshilab  aralashtiriladi.  Aralashma  o 'g 'it  talabiga  javob  beradigan 

shaklga  kelgach,  maxsus  ballonlarga  quyib  saqlanadi.  Ammiakatlar 

qora  m etallarni  korroziyaga  uchratishi  sababli  b allon lar  maxsus 

p o iatlard an   tayyorlanadi.  Shuningdek,  o 'g 'it  tarkibida  ammiakli  va 

kalsiyli  selitralar,  mochevina  bo'lgani  uchun  ishlab  chiqarish  ancha 

qimmatga  tushadi.

Suyuq azotli o'g'itlar og'ir mexanikaviy tarkibli tuproqlarda kamida 

10—12  sm,  yengil  tuproqlarda  esa  14—18  sm  chuqurlikda  ko'm ilishi 

lozim.  Namligi  yuqori  bo'lgan  tuproqlarda  azot  isrofgarchiligi  quruq 

tuproqlarga nisbatan ancha kam bo'lishi kuzatilgan.  Buni nam  tuproq­

larda  am miakni  suvda  erib,  am m oniy  gidrooksid  hosil  qilishi  bilan 

izohlash mumkin:

N H 3  +  H 20   =   N H 4OH

Ammoniy kationi (N H 4+  ) tuproqning kolloid fraksiyasi tom onidan 

almashinib yutiladi,  shu bois kam harakat shaklga o'tadi.  Ammiakatlar 

kiritilgan dastlabki  kunlarda tuproq muhiti  ishqoriylashadi,  keyinchalik 

am moniy azoti nitriflkatsiyalangani sari tuproq  muhiti m o'tadillashadi 

va  azotning  harakatchanligi  ortadi.

Suyuq  azotli  o'g'itlarni  barcha  qishloq  xo'jaligi  ekinlariga  asosiy 

0

‘g‘itlash  (ekishdan  oldin)  davrida  ishlatish  mumkin.  Tor  qatorlab



153

ekiladigan  ekinlarni  suyuq  azotli  o 'g’itlar bilan  o'g'itlashda  soshniklar 

(tuproqqa  o'g'it  kiritish  moslamasi)  20—25  sm  oraliqda  o'rnatiladi.

Chopiq  talab  ekinlarni  qo'shimcha  oziqlantirish  uchun  suyuq  azotli 

o'g'itlar ishlatiladi.  Nihollarni  kuydirib  yubormaslik uchun  o'g'itlar qator 

oralarining  o'rtasiga  yoki  o'simlikdan  10—12  sm  uzoqlikda  kiritiladi.

Suyuq  azotli  o'g'itlar  bilan  ishlaganda  zarur  xavfsizlik  qoidalariga 

amal  qilish  lozim,  chunki  ammiak  bug'lari  ko'z  va  nafas  yo'llari 

shilliq pardalarini yallig'lantiradi,  bo'g'adi  vayo'tal qo'zg'aydi.  Bunday 

o'g'itlar  solingan  idishlarni  ko'zdan  kechirish  va  ta’mirlashda  ham 

ehtiyot  choralarini  ko'rish  zarur,  chunki  am m iakning  havo  bilan 

aralashmasi  portlash  xususiyatiga  ega.

NITRATLI  AZOTLT  0 ‘G‘ITLAR

Nitratli  azotli  o 'g 'itlar jumlasiga  natriyli,  kalsiyli  va  kaliyli  selitra 

(N a N 0 3,  C a (N 0

3)2


  va  K N 0 3)  lar kiradi.

K o'p  yillar  davomida  bu  guruh  o'g'itlarning  asosiy  vakili  Chili 



selitrasi

 bo'lib,  u  Chilidagi  guanoning  tabiiy  qatlamlari  asosida  olinar 

edi.  Sintetik ammiak olish  yo'lga  qo'yilgach,  selitralar sanoat  negizida 

tayyorlanmoqda.

Azotli  o'g'itlar  assortimentida  niratli  o'g'itlarning  hissasi juda  kam 

(1%  atrofida).  Shunday bo'lsada,  tuproq  xossalari  va  ekish  turlari  bilan 

bog'liq  ravishda  ular  bilan  tanishib  chiqish  katta  ahamiyatga  ega.

Natriyli  selitra 

—  N a N 0 3.  N itrat  kislota  ishlab  chiqarishda  azot 

oksidlarini  soda  yoki  ishqorga  yuttirish  asosida  olinadi:

N a


2

C 0


3

  +  NO   +  N 0

2

  =   N aN O ,  +  C 0 2;



N a

2

C 0



3

  +  2 N 0

2

  =   N a N 0



3

  +  N a N 0

2

  +  C 0


2

yoki


2N aO H   +  NO   +  N 0

2

  =   2 N a N 0



2

  +  H 20  

2NaOH  +  2 N 0

2

  =   N aN O }  +  N a N 0



2

  +  H 20

N itritlarni  nitratga  aylantirish  uchun  aralashma  kuchsiz  H N 0

bilan  ishlanadi:



3 N a N 0

2

  +  2 H N 0



3

  =   3N aN O ,  +  2NO  +  H 20

Eritma  neytrallanadi,  bug'latiladi  va  sentrifugalangach,  oq  yoki 

oqish  tusli  zarrabin  tuz  olinadi.  Tarkibida  15—16%  azot  tutadi,  suvda 

yaxshi eriydi, gigroskopikligi yuqori bo'lgani uchun mushtlashib qoladi.

154


Kalsiyli  selitra 

—  C a (N 0 3)r   Kalsiyli  selitra  40—48%  li  nitrat 

kislotani  ohak  yoki  bo‘r  bilan  neytrallab  olinadi:

C a C 0 3  +  2 H N 0 3  =  C a (N 0 3)2  +  H 20   +  C 0 2

U  o 'ta   gigroskopik  bo'lgani  sababli  odatdagi  sharoitda  gidrat 

holatiga  o‘tib  qoladi  C a(N O

,)2

  •  4 H


2

0 .  Mazkur  xususiyatni  hisobga 

olib  C a (N 0

3)2


  alohida  tarkibli  modda  shimdirilgan  nam  tortmas 

qoplarda  saqlanadi.

Shuningdek,  gigroskopikligini  kamaytirish  uchun  gidrofob  mod­

dalar,  masalan  parafmlangan  rnazut  qo'shiladi.

Kalsiyli selitra birinchi  sintetik azotli  o'g'it bo'lib,  1905-yilda Nor- 

vegiyada  olingan  (shu  bois  Norvegiya  selitrasi  deb  yuritiladi).  Olish 

texnologiyasi  birm uncha murakkabligi  va tarkibidagi  azot miqdorining 

kamligi  kalsiyli  selitrani  uzoq  masofalarga  olib borib  qo'llash  iqtisodiy 

jihatdan  o'zini  oqlamaydi.

Natriyli  va  kalsiyli  selitralar  —  fiziologik  ishqoriy  o'g'itlar.  O 'sim ­

liklar  bu  o'g'itlar  tarkibidagi  N O ,  anionini  o'zlashtiradi  va  Ca  hamda 

N a  kationlari  tuproqda  qolib,  uni  ishqoriylashtiradi;

Ca

+2

 



2N a+

Tuproq  +  2N aN O   =   Tuproq  +  C a ( N 0 3)?

Ca

+2

 



Ca

+2

H + 



C a

+2

Tuproq  +  C a(N O



,)2

  =   Tuproq  +  2 H N 0

3

н + 

J ' 

H +

K ationlar  tu pro qq a  y u tila d i,N 0 3"  an io n lari  esa  o 'z   harakat- 

chanligini  saqlagan  holda  tuproq  eritmasida  qoladi.  Shuning  uchun 

nam  iqlimli  sharoitlarda  yoki  iydirib  sug'orilganda  nitrat  shaklidagi 

azot  tuproqdan  ko'plab  yuviladi.

Natriyli selitrani turli tuproqlarda barcha ekinlarga qo'llash mumkin. 

Ayrim  ekinlar  (masalan,  ildizmevalilar)  tarkibida  natriy  bo'lgan  azotli 

o'g'itlarga o 'ta  talabchan bo'lib,  hosildorlik bilan  bir qatorda mahsulot 

sifatini  ham yaxshilaydi.  Tadqiqotlarning ko'rsatishicha,  o 'g 'it tarkibi­

dagi  natriy  qand  moddalarni  bargdan  ildizga  tom on  ko'proq  oqib 

o'tishiga  imkon  beradi.

Kalsiyli selitra nordon tuproqlarga kiritilganda,  nordonlik kamayishi 

bilan  birga  tuproqning  fizikaviy  xossalari  ham  yaxshilanadi,  chunki 

kalsiy  tuproq  kolloidlarini  koagulatsiyalaydi.

155


AMIDLI  AZOTLI  0 ‘G‘ITLAR

Mochevina  (karbamid) 

—  C O (N H 2)r   Sintetik  mochevina  oq tusli 

zarrabin  modda  bo‘lib,  tarkibida  46%  azot  tutadi.  Mochevina  C 0

va  ammiakni  yuqori  bosim  ostida  ta’sirlashishi  asosida  olinadi:



o n h

n h



,

C 0 2  +  2NH3  =  CO 

=  C 0 (  

‘ + H ,0  

\ н 2 

N H 2


Mochevina suvda yaxshi  eriydi,  gigroskopikligi  kam,  lekin  harorat- 

ning oshishiga  mos  ravishda  ortib  boradi.  Uzoq saqlanganda yopishib, 

mushtlashib qoladi.  Fizikaviy xossalarini  yaxshilash uchun granulalanadi 

(0,2-1,0  yoki  1-1,25  mm  kattalikda)  yoki  yog'li  moddalar  qo'shiladi.

Granulalash  jarayonida  o ‘simliklarga  zaharli  ta ’sir  ko‘rsatuvchi 

modda-  biuret  hosil  bo‘ladi;

2CO  (N H

2)2


  -»   (CO  N H 2)HN  +  N H

Biuret



Z arrabin  m ochevinada 

biuret  m iqdori  0,8%  dan,  d o n ad o r 

mochevinada  esa  1,0%  dan  oshmasligi  kerak.  Uning  miqdori  3,0% 

dan  oshib  ketsa,  nihollar  nobud  bo'ladi.  Tuproqda  biuret  10—15  kun 

ichida  parchalanadi,  shu  bois  mochevina  urug‘larni  ekishdan  20—30 

kun  oldin  tuproqqa  kiritilsa,  ekinlarga  salbiy  ta’sir  ko'rsatmaydi.

M ochevina  tuproqda  to ‘la  eriydi  va  urobakteriyalar  tom onidan 

ajratiladigan  ureaza  fermenti  ta ’sirida  ammonifikatsiyalanadi:

CO  (N H

2)2


  +  2HzO  -   (N H

4

)



2

C 0


3

Bu jarayon  gumusga  boy  tuproqlarda  2—3  kun  ichida  tugallansa, 

qumli  va botqoq tuproqlarda  nisbatan  sekin  kechadi.  Hosil  bo'ladigan 

ammoniy  karbonat  —  beqaror  birikma.  Havo  ta ’sirida  u  ammoniy 

bikarbonat  va  ammiakka  aylanadi:

(N H


4

)

2



C 0

3

 



N H

4

H C 0



3

  +   N H

3

Demak,  mochevina  yuza  ko‘milsa  yoki  tuproqning  betiga  tushsa, 



azotning  ammiak  sifatida  isrof bo‘lishi  sodir  bo‘ladi.

T u p ro q d a  am m o n iy   k arb o n at  gidrolizga  u c h ra b ,  am m o n iy  

bikarbonat  va  am m oniy  gidrooksidni  hosil  qiladi:

(N H


4

)

2



CO,  +  H 20   =   N H

4

H C 0



3

  +  N H 4OH

156


Ammoniy  ionlarining  bir  qismi  tuproq  kolloidlari  tom onidan, 

qolgan 

qismi esa bevosita o'simliklarmng ildizi va bargi orqali yutiladi. 

M a’lum  davrdan  keyin  ammiak  nitrifikatsiyalanadi:

2N H,  +  3 0 2  =  2HNO-,  +  2H 20  

2 H N 0 2  +   0 2  =   2 H N 0 3

Mochevina tuproqqa kiritilgan dastlabki kunlarda gidrolitik  ishqoriy 



Katalog: Elektron%20adabiyotlar -> 40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> A. ramazonov, S. Buriyev tuproqshunoslik va dehqonchilik
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> T o s h k e n t davlat a g r a r u n IV e r s it e t I s. A. Azimboyev dehqonchilik, tuproqshunoslik ya
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> Ipakchilik va tutchilik o'krkuston
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> U sm o n norqulov, h a m id u L l a sheraliyev
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> T. U. Usmonov, B. C. Mirzayev
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> A. Q. Qayimov, E. T. Berdiyev dendrologiya
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> M u o ‘K: 638. 21 (075) kbk 46. 92 I 70 a 90 Taqrizchilar
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> X. Q. Nomozov, sh. M. Turdimetov o'zbekiston tuproqlari va ularning
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> Tuproqshunoslik

Download 17.02 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   16   17   18   19   20   21   22   23   ...   53




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling