J. S. Sattorovning umumiy tahriri ostida


Download 17.02 Mb.
Pdf ko'rish
bet21/53
Sana15.12.2019
Hajmi17.02 Mb.
1   ...   17   18   19   20   21   22   23   24   ...   53

tuz—

(N H 4)2C 0 3  hosil  boiishi  tufayli  tuproqda  muvaqqat  ishqoriy 

muhit  yuzaga  keladi.  Ammoniy  karbonat  nitrifikatsiyalanib  borgan 

sari  tuproqning  ishqoriyligi  kamayadi.

Mochevina  —  eng  yaxshi  azotli  o‘g‘itlardan  biri  bo'lib,  aksariyat 

ekinlar uchun  sainaradorligi  bo‘yicha  selitraga,  sholi  uchun  ammoniy 

sulfatga  teng  keladi.

M ochevinani  asosiy  o 'g ‘it  sifatida  ishlatish  yoki  barcha  ekinlarga 

(qo‘shimcha oziqlantirishda,  sabzavotlar va mevali  daraxtlarga ildizdan 

tashqari  oziqlantirishda  qo‘llash  mumkin.  D onli  ekinlar  mochevina 

bilan  kech  m uddatlarda  oziqlantirilsa,  oqsil  miqdori  sezilarli  darajada 

oshadi.  M ochevina  boshqa  azotli  o ‘g‘itlardan  farqli  o'laroq,  yuqori 

konsentratsiyasi  ham   (5%  dan  ortiq)  barglarni  kuydirmavdi.  Yem  — 

xashakka  q o ‘shib  berilgan  m ochevina  ch orv a  m ollarining  jad al 

rivojlanishiga  yordam  beradi.

Kalsiy  sianamid 

—  C aC N r   Toza  C aC N 2  34,98%  azot  tutadi. 

0 ‘g‘it  tarkibida  58—60%  C aC N ,,  20—28%  CaO,  9—12%  ko‘mir, 

kam  miqdorda  kremniy,  temir  va  aluminiy  oksidlari  mavjud.

Kalsiy sianamid yengil,  qora yoki to‘q kulrang tusli unsimon modda. 



Yuklash  va  tashish  paytida  changib,  ko‘z  ham da  nafas  yo‘llari  shilliq 

pardalarini  yallig'lantiradi.

Tuproqda  kalsiy  sianamid  gidrolizlanib,  tuproq  kolloidlari  bilan 

ta ’sirlashadi:

2C aC N 2  +  2  H 20   =   C a  (C N N H )2  +  C a(O H )2

H + 


C a+2

Tuproq  +   Ca  (C N N H )2  =   Tuproq  +  2  H 2C N 2

H +

Hosil  bo‘ladigan  sianid  kislota  (H 2C N 2)  urug‘  va  nihollar  uchun 



zararli.  Lekin  u  tuproqda  tez  mochevinaga  aylanadi:

H 2C N 2  +   H 20   =   C O (N H 2) 2

1 5 7


Hu  j a r a y o n l a r n i n g   b a r c h a s i  m ik r o o r g a n iz m ta r n in g   ishtirokisiz, 

kin  lisi/  n o rd o n   m u h i td a   k echadi  va  u n in g   tezligi  t u p r o q   m ineral 

nioddalarining  kalalizatorlik  t a ’siriga  bog'liq.  Keyingi  o 'zgarishlarning 

barchasi  m oclievinadagi  kabi  sodir  b o l a d i .

K a ls iv   s i a n a m i d   —  i s h q o r i y   o ' g ' i t   b o i g a n i   u c h u n   n o r d o n  

lu p ro q iard a yaxshi  sam ara beradi.  Tannarxi  vuqori  bo'lgani bois  u n d a n  

defoliant  sifatida  foydalanish  m aqsadga  muvofiqdir.

Sinov  savollari

1.  Aminlanish  va  qayta  aminlanisli  jarayoni  deganda  nim ani  tushunasiz, 9

2.  O 'sim likla r  lanasida  t o ‘planacligan  am m iak  va  n itra tkir  u h r n in g   o'ziga 

va  insonktrga  q a tiday  t o ’sir  k o 'r s a ta d i?

3.  О ‘sim liklorda  azotli  m oddalar  alm ashim ivi  haqida  nim alarm   bilasiz?

4.  Tuproijda  uzpi  qanday  sluikllarda  uchraydi?

5.  Am m onifikaisiya  va  nitrifikalsiya  jarayonlari  deb  nimaga  aytdadi?

6.  Azof  tuproqdan  qanday  yo 'lla r  hi Ian  y o 'q o td a d i?

7.  Anuniakli  schiraning  olinishi,  xossalari  va  tuproq  bilan  o'zaro  t a ’siri 

q a n d a y ?

8.  A m m iakh  azotli  a 'g ’irlar  guruhiga  k iru w h i  qaysi  о "g ’itlarni  bilasiz

9.  S u yu q   azotli  o ‘g 'itk ir   qo'llashning  o'zjga  .\os  lom oniari  nim adan 

ib o ra t?

10.  Ninni  uchun  natriyli  va  kalsiyli  sc/itralar Jtziologik  nordon  o'g'it 

hisoblanailt  9

/ /.  Mochevina  tuproq  bilan  qanday  la  'si Hash adi?



VI  bob.

  F O S F O R L I  0 ‘G ‘ITLA R

0 ‘SIMLIKLAR  HAYOTIDA  FOSFORNING 

AHAMIYATI

F osforning oksidkm gan  birikmalari  so'zsiz  h a m m a  tirik  organizm lar 

uchun  z a m r.  Fosfat  kislotasiz  bironta  tirik  hujayra  mavjud  bo'lolm avdi. 

N u ld e o p r o te id la r  hujayra  y ad ro la rin in g   en g   asosiy  m o d d alari  b o 'lib  

o ‘z tarkibida fosfat  kislota tuiadi.  N u k l e o p r o te i d la r  oqsiilarning  nuklein 

kislotalari  bilan  hosil qilgan  birikm alaridir.  N u k l e i n   kislotalar tarkibida 

albatta  fosfat  kislota  b o ‘ladi.  O qsillar  kabi  n u k lein   kislotalari  h a m  

kolloid  tavsifga  ega  b o 'lg a n   vuqori  m o l e k u l a r   m o d d a l a r   hisoblanadi. 

M a ’lum ki,  nuklein  kislotalar  ribonuklein  ( R N K )  va  dezoksiribonuklein 

( D N K )   k i s l o t a l a r g a   b o i i n a d i .   U l a r   b o r - y o ‘g ‘i  t o ‘rt  xil  a s o s iy  

k o m p o n e n tl a r   —  n u k leo tid la rd an   tashkil  t o p g a n   b o ‘lsa-da  ularning 

tuzilmasi  o ‘ta  m u rak k a b .  N u k le in   k islotasining  tuzilm asiga  o rg a n iz m - 

ning irsiy xususiyati  «yozilgan»,  c h u n k i  u la r asosida  b o 'la ja k   avlodning 

oqsil  m o lekuialarini  tuzilmasi,  sintezi  b o sh q arilad i  va  an iqlanadi.  0 ‘z 

nav b a tid a  oqsillar  h a m ,  xususan,  f e r m e n t l a r   h a m ,  R N K   va  D N K  

sinteziga  t a ’sir  qiladi.

N u k l e i n   kislotalari  tark ib id a  fo sfo r n in g   m iq d o ri  20%  ( P ?O s  ga 

h isoblanganda )  ni  tashkil  qiladi.  N u k le in   kislotalari  liar  bir  o'sim lik 

hujayrasida,  h a m m a   t o 'q i m a   va org a n la rd a  uchraydi.  U larning  miqdori 

q u ru q   m assa  hisobida barg va novdada  0,1 — 1%  ni tashkil  qiladi  ham d a, 

yosh  barglar  va  poy an in g   o'sish  n u q ta la rid a ,  eski  barg  va  poyalarga 

n isbatau  k o 'p r o q   b o l a d i .   N u k lein   kislotalarining  m iq d o ri,  ayniqsa, 

o ‘sim liklarning  m urtag id a,  c h a n g id a ,  ildizlarining  u c h id a   k o ‘p bo'ladi.

F osfor,  sh u n in g d e k ,  o ‘s im liklarning  b o s h q a   o rg a n ik   m o d d alari, 

xususan,  fitin,  lesitin,  sh aka rfostatlar  va  b o s h q a la r  tarkibida  uchraydi. 

Fitin  (inozit  fosfat  kislotaning  kalsiyli-  magniyli-kaliyli  tuzi)  olti  atomli 

spirt  in o zitn in g   efirga  o 'x sh a sh   birikm asi  boMib,  u n g a   olti  m oiekula 

fosfat  kislota  birikadi  va  tarkibida  27,5%   l \ 0   b o i a d i .   Q ish lo q   xo'jalik 

c k i n l a r i n i n g   g e n e ra tiv   o r g a n la r i d a   v e g e ta tiv   o r g a n la r ig a   n is b a ta n  

fosforning  m iqdori  k o 'p r o q   b o 'ladi.

A yniqsa,  fitin  u r u g 'la r d a   k o lp  m i q d o r d a ,   u n d a n   b iroz  k am ro q  

m iq d o rd a   o ‘sim likning  yosh  organlari  va  t o ‘q im a la rid a   bo'ladi.  Fitin-


ning  miqdori  dukkakli va  moyli  ekinlarning u rug‘larida ularning vazniga 

nisbatan  1—2%,  g ‘allasim o n lar u r u g ‘ida,  esa 0 ,5 — 1%  ni tashkil  etadi. 

Fitin  u ru g 'la rd a   zaxira  m o d d a   sifatida  uchraydi  va  u a i n g   tarkibidagi 

fosfat  kislota  o ‘sish  ja ra y o n id a   ishlatiladi.



Litsitin  —  o 'sim lik n in g   h a m m a   tirik  hujayralarini  sitoplazm asida 

uchrovchi  fosfotidlar,  yog'sim on  m o d d a la r g u ru h in in g  vakili  hisoblanib, 

u  asosan  u r u g i a r d a   t o 'p la n a d i.  Litsitin  tarkibida  1,37%  P 20 .   b o ‘ladi 

va  digliserid  fosfat  kislotaning  hosilasi  hisoblanadi,  u n in g   magniyli  va 

kalsiyli tuzlari  bargda uchraydi.  Fosfotidlar  m u h im   biologik  aham iyatga 

ega,  ch u n k i  ular  hujayra  tnem b ra n alari  va  p la z m o le m m a la r  orqali  har 

xil  m o d d a la r n i  o 'tu v c h a n lig in i  b o s h q a r a d ig a n ,  fosfolipid  m e m b r a -  

nalarning  tarkibiga  kiradi.

Fosforli  efirlar yoki  shakarfosfatlar o 'sim liklarning  b arch a t o 'q i m a -  

larida  d o i m o   m avjud  b o 'l g a n ,  fosforli  b irik m a la r  hisob lan ad i.  Bu 

biriktnalar  nafas  olishda,  m u rak k a b   uglevodlar  saxaroza,  kraxm al  va 

b o s h q alarn in g   a n c h a   o d d iyroq  shakildagilarining sintezlanishida,  foto- 

sintez  ja ra y o n id a ,  u g lev o d larn in g   o 'z a r o   a lm a sh in u v id a   va  h.k.  da 

m u h im   a h a m iy a tg a  ega.

Shakarfosfatlar boshqa shakarlarga  nisbatan  a n c h a  labillikka,  yuqori 

darajadagi  reaksion  xususiyatga  ega,  ch u n k i  ularning  tarkibida  fosfat 

kislota  qoldig-i  b o i a d i .   S h a k a r  fosfatlarning  m iqdori  o ‘simIik  yoshiga 

oziqlanish  sharoiti  va  h.k.  ga  qarab,  ko'z ga  tashlanarli  darajada,  q u ruq 

vazni  hisobida  0,1%   dan  1%  g ac h a   b o 'lg a n   ch e g a ra d a   o 'z g a rib  b oradi.

S h u n d a y   qilib,  fosfor  o 'sim lik   u c h u n   eng  zarur  b o 'lg a n  j u d a   k o 'p  

organik  m o d d a la r n in g   tarkibiga  kiradi,  ularsiz  o rg a n iz m n in g   hayotiy 

ja ra y o n la ri  arnalga  osh m ay d i.  Lekin  fosforning  ah a m iy a ti  bu  bilan 

chegaralanm aydi.  Sintetik ja ra y o n la rn in g  sodir bo'lishi,  m asalan,  oqsil, 

y o g ',  u g l e v o d la r n in g   s i n t e z l a n i s h i   u c h u n   a n c h a   m i q d o r   ere rg iy a  

sarflanishi  lozim  bo'ladi.  U  m akroergik  b irik m alar  deb  n o m la n g a n  

birikm alar orqali  yetkaziladi.  U la rn in g  gidrolizi  natijasida ajralib  chiqa- 

digan  e n e rg iy a   h a r   mol  ga  2 5 —67  kJ  b o 'l a d i ,   u  m u ra k k a b   efirli 

b o g 'la rn in g   gidrolizidan  hosil  b o 'lg a n   (h a r  mol  ga  8— 12  kJ)  energiya- 

dan   a n c h a   k o 'p d ir.

Hozirgi  k u n d a   j u d a   k o ‘p  sonli  m akroergik  bog'li  b irikm alarning 

mavjudligi  a n iq lan g a n ,  u lard a n   k o 'p la r in in g   tarkibiga  fosfor  kiradi  va 

m akroergik  b o g 'la r  fosfat  kislota  ishtirokida  hosil  bo'ladi.

Tirik  org a n iz m la rd a  m akroergik  birikm alarning soni  k o 'p  bo'lishiga 

q a ra m a y   u l a r   ora sid a  asosiysi  adenazin trifo sfa t  (A T F )  hisoblanadi.  U  

hujayrada  o rg a n ik   b irik m a la rn in g   parch alan ish i  tufayli  hosil  b o 'lg a n

160


cncrgiyaning  asosiy  akseptori  bo 'lib,  sintetik  jarayonlarni  am alga 

oshirish  uchun  energiyaning  ko‘chiruvchisi  ham da  tashuvchisi  hisob­

lanadi.

ATF —  azotli  asos adenin  qoldig'ining uglevod  riboza bilan  ham da 



fosfat  kislotaning  uchta  qoldig'i  bilan  qo'shilishidan  hosil  bo'ladi. 

Tarkibida  ikkita  mikroergik  bog‘lar  mavjud.  ATF  oqsillar,  yog'lar, 

kraxmal,  saxaroza,  asparagin,  glutamin  ham da  qator  am inikislotalar 

va  ko'pgina  boshqa  birikmalarning  sintezida  energiya  ko'chiruvchi 

modda  sifatidagi  vazifani  bajaradi.

Yosh  va  tez  o ‘sadigan  o ‘sim!iklarda  fosfor  asosan  m eristem a 

to'qim asida  konsentrlanadi.  U   o'sim lik  ichida  oson  harakatlanadi  va 

qari to‘qimalardan yosh  to'qimalarga ko'chadi, ya’ni  reutilizatsiyalanadi 

(qaytadan  ishlatiladi).  Ekinlarning  pishib yetila boshlagani  sari o'simlik 

larkibidagi  fosforning  bir  qismi  urug‘  va  mevalarda  (g'allasim onlar 

urug'ida  50%  gacha)  yig'ila  boradi.  O'simlikning  fosforli  oziqlanishi 

m e’yor  chegarasida  bo'lgan da,  fosfat  kislotaning  m ineral  tuzlari 

vegetativ  organlarda,  ayniqsa  urug'Iarda ko'p  miqdorda  to'planm aydi.

Lekin  tuproqda  o'zlashtiriladigan  fosforning  bo'lishi  yoki  fosforli 

o'g'itlarning  kechiktirib  solinishi  ham da  azot  va  boshqa  oziqa  mod- 

dalarning  tanqisligi,  o'sim liklarda  m ineral  shakldagi  fosfatlarning 

miqdorini  oshishiga  olib  keladi,  chunki  tarkibida  fosfor  bo'lgan  bu 

moddalar fosfor tutuvchi  birikmalarning  sintezi jarayonida  ishlatilmay 

qoladi.  O'simliklarda  fosforning  organik  birikma  tarzidagi  birikmalari 

va  ular  orasida  fitinning  miqdori  keskin  oshib  ketadi  (33-  jadval).



3 3 -ja d va l

0 ‘simliklarda uchraydigan fosfat kislota birikmalarining 

shakllari

( q u r u q   v a z n g a   n i s b a t a n   P 20 .   n i n g  



%

  m i q d o r i )





Ekin

Umu-

Jumladan  organik 

niodda  tarkibidagi  fosfor

M in ­

eral

Umumiy fosforga 

nisbatan  %

miy

fosfor

litsi­

tin

fitin

nuk-

leopro-

teid

bosh-

qalar

jami

fosfor

organik

mineral

1 B ug'doy

(don)

0,860


0,032

0,609


0,130

-

0,77 i


0,089

89,6


1 0,4

2

Y o 'n g 'i-



ch q a

(xashak)


0.554

0,050


0,300

0,050


0,084

0,484


0,070

87,0


3.0

I  i  -   A g ro k im y o

161


Hujayraning  tuzilmaviy  tarkibida  fosforning  taqsimlanishi  muhim 

ahamiyatga ega hisoblanadi va bu  yo‘ng‘ichqa misolida ko‘rib chiqilgan. 

Uning birinchi  hujayrasi  sitoplazmasida fosforning  miqdori  50%,  yad- 

rosida  21%,  plastidasida  19%  va  mitoxondriyalarida  10%  ni  tashkil 

etadi.

Barg  tarkibidagi  fosforining  ancha  qismi  (kuzgi javdar,  bug‘doyda 



15%,  salatda 22%)  fotosintezni  amalga oshiruvchi  xloroplastlarga to ‘g'ri 

keladi.


0 ‘SIMLIKLARNING  FOSFOR  MANBALARI

Tabiiy  sharoitda  o ‘simliklar  uchun  asosiy  manba  bu  ortofosfat 

kislotaning  tuzlari  hisoblanadi.  Lekin  piro-va  um um an  polifosfatlar 

gidrolizdan so‘ng hamma ekinlar tomonidan o'zlashtirilishi aniqlangan. 

Metafosfatlar  gidrolizsiz  ham  o'zlashtirilishi  mumkin,  lekin  ularning 

asosiy  qismi  gidrolizga  duch  keladi,  chunki,  odatda,  ular  polimer 

masalan,  (K P 0 3)  holatda  uchraydi.

Uch  asosli  kislota  boiganligi  uchun  ortofosfat  kislota  uch  xil 

anionga  dissotsiatsiyalanishi  mumkin:  H 2P 0 4~,  H P 0 42"   va  P 0 43~. 

Kuchsiz nordon  m uhitda asosan  birinchi xil anion ko‘proq  uchraydi, 

lekin  ikkinchi  xili  ham   mavjud  bo'ladi,  uchinchi  xili  amaliy jihatda 

o'simliklarning  oziqlanishida  ishtirok  etmaydi  (34-jadval).



34-jadval

Muhitning har xil  pH  ko‘rsatkichlarida dissotsiatsiyalanmagan 

H3P 0 4  va  uning  anionlarining  nisbati,  (% 

h i s o b i d a   )





Kislota,

ionlari

pH

5

6

7

8

1.

h

3

p o

4

0,1


0,01



2

H 2P 0 4-



9 7 ,9 9

83,68

3 3 ,9 0

4,88

3

H P 0 4'  2

1,91

16,32

66,10


9 5 ,1 2

4

P 0 4  3





0,01


Tuproq  eritmasi  pH  5  (chim li—  podzol  tuproqlar)  dan,  7  (qora 

tuproqlar)  gacha  o ‘simliklar  ixtiyorida  ko‘proq  H 2P 0 4~~  va  kamroq 

miqdorda  H P 0 4-2  bo‘ladi.  Tuproqda  faqat  ortofosfat  kislotasining

162


luzlari,  lekin  zamonaviy  murakkab  o ‘g‘itlar  va  m eta  va  polifosfat 

kislotalarining  tuzlari  ham   uchrashi  mumkin.

Lekin  b a’zi  ekinlar  borki,  ular  fosforni  faqat  uch  almashingan 

kalsiy  fosfat  yoki  hatto  tarkib  jihatidan  yana  ham  murakkabroq  va 

cruvchanligi  yanada  kamroq  bo'lgan  tabiiy  fosforitlarning  tarkibidan 

ham o ‘zlashtira olar ekan.  Ular jumlasiga grechixa,  lyupin (bo‘rikallik), 

xantal  (gorchisa),  no'xat,  qashqar  beda  (donnik),  esparset  va  nasha 

kiradi,  ular biroz  kamroq  bo'lsada,  lekin  har  holda  fosforitlar tarkibi­

dagi  fosforni  o'zlashtira  oladi.  Bu  o'sim liklarning  qiyin  eriydigan 

fosfatlarni o'zlashtirish qobiliyati bo'lishi ularning  ildizlaridan chiqarila- 

digan  ajratmalarining  nordonligidadir.

Bo‘ rikallik (lyupin) ning ildiz tuklari yuzasiga tegib turadigan eritma 

pardasining  pH  4—5  ga  tengligi,  shuningdek,  bedaning  ildiz  atrofi 

zonasini  pH  7—6  ga  teng  ekanligi  oldindan  m a’lum.  Shu  ko'rsatkich- 

larga  asosan  nima  uchun  bo‘rikallik  fosforitni  eritishi,  beda  esa  erita 

olmasligini tushuntirish  mumkin.  Lekin ildizning ichidagi hujayra shirasini 

reaksiyasi  o'simlikning  fosforitni  eritish  qobiliyati  bilan  korrelyasiyada 

bo‘lmaydi,  binobarin  ko‘p  qishloq  xo‘jalik  ekinlari  uchun  hujayra 

shirasining  pH  5—7  oralig'ida,  ya’ni  neytral  nuqtaga  yaqin  bo‘ladi. 

Hujayra  shirasining o ‘ta  nordan  reaksiyasi  otquloq,  begoniya va  rovoch 

o'simliklariga xos.  Ularda hujayra shirasining pH  1,2  —1,5 gacha bo‘ladi

F.V.  Chirikov  qiyin  eriydigan  fosfatlar  hisobiga  oziqlanuvchi  va 

bu qobiliyati bo‘lmagan o ‘simliklarning gullash bosqichida bu jarayonga 

CaO  va  P , 0 5  ning  nisbatan  ta ’siriga  e ’tibor  beradi.  N atija  shuni 

k o'rsatadiki,  b o ‘rikallakda  bu  ko‘rsatkich  1,3  dan  baland,  donli 

o'simliklarda  esa  1,3  dan  past.  Shunday  qilib,  birinchi  xil  o ‘simliklar 

to m o n id an  tashqi  eritm adan  kalsiyni  jadal  ravishda  y o ‘qotilishi, 

fosforitdagi fosfat kislota qoldig‘ini eritmaga o ‘tishiga sababclii bo'lishi, 

bu  narsa  esa  ekinning  fosforit  uni  hisobiga  fosfat  ioni  bilan  to ‘liq 

ta’m inlashini  ko'rsatadi.

Ikkinchi  xil  kalsiyni  kam  yutuvchi  o ‘simliklar  tashqi  eritmadagi 

kalsiyni yo'qota olmaydi va oqibatda fosforitning erishi to'xtab qoladi, 

natijada  bu  ekinlar,  fosforitlar  va  um um an  qiyin  eruvchi  fosfatlar 

evaziga  o ‘z  talabini  qondira  olmaydi.  Lekin  bu  qonuniyatda  mustas- 

nolik mavjud.  M asalan,  uzun tolali  zig'ir  CaO  va  P 2O s  ning nisbati 

1,8


 bo‘lganda ham,  yoshi  o'tgan sari  bu  ko‘rsatgich  yanada  oshganda 

ham   fosforit  tarkibidagi  fosforni  o'zlashtira  olmaydi.

D em ak,  CaO  va  P20 5  ning  kulidagi  nisbatini  fosforning  sekin 

eriydigan  manbalari  evaziga  oziqlanishini  ifodalovchi  yagona  sharoit

163


deb  bo‘lmaydi.  Bunda  tashqi  muhit  sharoiti  ham   muhim   ahamiyat 

kasb etadi.  Ular jumlasiga o‘g‘it uchun qulay bo‘lgan  sharoit aniqrog‘i, 

uning  fiziologik  nordonligi  va  tu p ro q ning   potensial  nordonligi 

sharoitlari  kiradi.  Yana  o ‘zlashtirish  qobiliyatini  yuzaga  chiqaradigan 

sharoit  uch valentli kationlar va  fosforit  kislotaning o'rta asosiy tuzlari 

hisoblanadi,  ular  nordon  tuproqlarda  fosforitlarning  asosiy  ulushini 

(A  va  boshqalar)  tashkil  qiladi.

O'simliklarning fosforli ochiqish simptomlarining tashqi ko‘rinishi, 

barglar  bazan  oqish  va  to ‘q  sarg'ish  rangli  dog'larga  ega  bo'lishi 

(oqsil sintezini to‘xtab qolishi yoki shakarlarning to'planishidan guvolilik 

beradi)  bilan  kuzatiladi.  Odatda,  fosfor yetishmasligi  sharoitida barglar 

maydalashib yupqa bo'lib  rivojlanadi,  ularning chekkalari tepaga qarab 

buraladi  (kartoshka).  Ularning  rangi  m e’yor  chegarasida  fosfor  bilan 

oziqlangan  o ‘simliklarga  nisbatan  to ‘q  rangda  bo‘ladi.  Tamakining 

fosforli  ochiqishi  sharoitida  barglar  poyaga  nisbatan  to ‘g‘ri  burchak 

hosil qilib joylashadi,  plastinkasi go‘yo cho‘zilganday bo'ladi,  uzunroq 

va  torroq  bo‘lib  qoladi.

Fosfor  tanqisligi  sharoitida  ekinlarning  o'sishi  to ‘xtab  qoladi, 

hosilning  pishib  yetilishi  kechikadi.  Shuni  ham  qayd  etish  joizki, 

fosforning  oshiqchaligi  uning  o ‘simlik  tom onidan  o'zlashtirilishini 

yomonlashtiradi,  chunki  bu  holatda  fosfatlarning  ko'p  qismi  mineral 

shaklda  ayniqsa  vegetativ  organlarda  (urug‘larda  90%  gacha  fosfatlar 

organik  moddalar  tarkibida)  bo'iadi.

Fosfor oshiqcha bo‘lganda  o ‘simlik yaxshi hosil  hajmidagi  mahsu- 

lotlarni  to ‘plab,  ulgurmay  tez  pishadi.

Fosfor  donda  va  umuman  hosilning  tovar  mahsulotida  somon  va 

umuman boshqa tovar bo‘lmagan  massaga nisbatan ancha  ko‘p boMadi. 

Bu  qonuniyatdan  kartoshka  mustasnodir  (35-jadval).



35-jadval

B a ’zi  m ad an iy  o ‘sim lik la rn in g   a s o s iy   o r g a n la rid a g i 

fo sfo r n in g   m iqdori



E k in

P 2Os  ning miqdori 

(% 

hisobida)

E sla tm a

don,

tuganakda

som on,

tupchada

1

K u z g i   b u g ' d o y



0 , 85- 1

0, 2


Yi g ' i s h l i r i b   o l i s l i d a   n a m l i k   1 4 , 3 %  

d o n d a ,  1 6 %  s o m o n d a

164


35-jadvalning  davom i

2

N o ‘xat



0 , 9 - 1,1

0,35

S h u n in gd ek

3

Kartoshka

0 ,1 4

0,16

Y ig'ishtirib  olish d a n   oldin 

y etilgan   holatda(tuganaklarda 

75%  va tupida  77%  olin ad igan )

0

‘sim liklar,  tuproq   va  o ‘g‘it!ar  tarkibidagi  fosforning  m iqdorini 



fosfor  (v)  oksid  orqali  ifodalash  qabul  qilingan.

Fosforning o'sim liklarda sodir bo ‘ladigan  hayotiy jarayonlarga ta ’siri 

xilm a-xildir.  Yaxshi  fosforli  oziqlantirish  qishloq  xo'jalik  ekinlarining 

hosilini  o sh irib gin a  qolm ay  balki  u n in g   sifatin i  ham   yaxshilaydi. 

G ‘allasim onlarda  um um iy  hajm dagi  don nin g   m iqd ori  oshadi,  don 

kraxmalga,  b a ’zan  esa  oqsilga  ham   boy  b o ‘lib  qoladi.  M eva  va  ildiz 

m evalarda  k arb on  suvlarning  m iqdori  oshadi.  M ahsuloti  yetishtirish 

u ch un  ishlatiladigan  ekinlarning b o ‘yi u zu n ro q ,  poyasi  m ustahkam roq 

b o ‘lib  qoladi.  A zotga qaram a-qarshi fosfor,  o ‘sim likning rivojlanishini 

tezlashtiradi,  bu narsa janubiy tum anlarda g‘allasim onlarni  qurg‘oqchil 

payitigacha,  shim oliy tom on lard a esa bahorgi donli o ‘sim liklarni sovuq 

tushguncha  (erta  kuzda)  yetilishini  ta ’m inlaydi.

K uzda solinadigan fosforli o ‘g ‘itlar ta ’sirida hujayra shirasida eruv- 

chi  karbon  suvlarining  m iqdori  oshadi,  bu  narsa  o ‘sim likning  m uzlash 

nuqtasini  pasaytiradi  va  dem ak  kuzgi  ekinlar,  k o ‘p  yillik  dukkakli 

o ‘tlarning  qishga  chidam liligini  oshiradi.

Fosforli  o 'g ‘itlar  t a ’sirida  som o n nin g   m ustahkam ligi  oshadi  va 

g‘alla o ‘simliklari poyasining yotib qolishga nisbatan barqarorligi ortadi. 

P 20 5  ning 

u m u m iy   m iqdori  h a r  g ektar  hay d aladig an  yerga  3—6 

tonn agach a  yetishi  m um kin.  B undan  k o ‘rinib  turibdiki,  tuproq nin g 

fosfatlar bilan t o ‘yintirilishi  faqat  iqtisodiy nuqtayi  n azardan  haqqoniy 

b o ‘libgina qolm asdan, balki texnik nuqtayi  nazardan ham   haqqoniydir.

B u ndan  50  yillar  m u qad dam   qizil  tuproqlarga  solinadigan  fosforli 

o ‘g ‘itlar  «o‘ta   barqaror»  birikishi,  y a ’ni  o ‘simlik  to m o n d a n   o ‘zlash- 

tirilm a y d ig a n   b irik m aga  aylan ishi  h a q id a   o c h iq   d a ra jad a  

fikrlar 

bildirilgan  edi.  U n da  shu  fikrga  asoslanib  1  gektar  yerga  3  to n n ad an  

fosforli  o ‘g ‘it  solib,  choy  ekilgan  m aydonlarda  o ‘sim lik  q ato r  yillar 

davom ida superfosfatning m e ’yoriy chegaradagi  m e ’yorini oladi  degan 

taxm in  b o r  edi.

A grokim yogarlar  o ‘sha  davrdayoq  nordo n   tuproqlarga  superfosfat 

o ‘rnig a  fosfarit  u n in i  so lish n i  ta k lif  q ilishgan  edi,  ch u n k i  b u n d a

165


tuproqning  nordonligidan  fosforitni  parchalashda  foydalanish  im ko- 

niyati  tug'iladi.

Superfosfatni  soiganda  esa  uni joy-joyi  bilart  solish  lozim ,  chunki 

bunda  o ‘g ‘it  tuproqning  k o ‘p  qismi  bilan  ta ’sirlanm aydi  va  dem ak 

fosfat  kisJotani  kimyoviy  b o g ian ish in i  susaytiradi.

Vaqt  agrokim yoning  haq  ekanligini  isbotladi,  с hoy  ekilgan  o 'ta  

no rdon  tuproqli  m aydoniarga  fosforitlarni  solish  superfosfat  solish 

bilan  barobar  ekan.  Superfosfatdan  foydalanilganda  uni  tuproqning 

k o 'p   qismi  bilan  aralashishiga  y o ‘l  q o'ym ay  qator  oralig'iga  solish 

kerak.  Q izil  tu p ro q la r,  su b tro p ik   va  podzol  tu p ro q la rg a   fosforli 

o 'g 'itiarn i  oldindan  solinganda  uning t a ’sir chegarasi  davomiy bo'iisln 

aniqlandi,  bu  narsa  esa  hatto   bir  yarim  oksidlarga  boy  b o ig a n ,  bu  xil 

tuproqlarda  ham   fosfatlarning  «o‘lik»  tarzda  bogManishining  asossiz- 

ligini  isbotladi.

Bu  xildagi  xabarning  m avjud  b o 'lishi  boshqa  tu p ro q lar  uch u n  

h a m   h a q iq a td a n   a n c h a   y iro q ,  a y n iq sa   reaksiyasi  (p H )  kuch siz 

nordonlikdan  kuchsiz  ishqoriygacha  chegarada  b o ‘lgan  tuproqlarda 

bu  fikr o ‘z  ifodasini  topadi.  Fosfat  kislotaning  suvda  eriydigan  tuzlari, 

o ‘g‘itlar  bilan  bunday  tu pro q larg a  tushganda  biroz  vaqtdan  lceyin 

kimyoviy  bog‘lanishlar  tufayli  kalsiy  va  m agniyning  ikki  alm ashingan 

(C a3H P 0 4'2 H 20 ,   M g H P 0 4 ) tuzlariga aylanadi va  uzoq vaqt davom ida 

u  ham m a  o'sim liklar  tam onid an   o ‘ziashtirila  oladigan  holda  qoladi.

Keyinchaiik  qolib  ketgan  ikki  alm ashingan  kalsiy  yoki  magniyli 

tuzdagi  vodorod  ionining  asta-sekinlik  bilan  alm ashinuvi  yuz  berib 

uch alm ashingan fosfatlar C a3( P 0 4)2,  M g3( P 0 4)2 va ulardan  ham  tuproq 

asosli  fosfatlariga  aylanishi  sodir  b o ia d i.  Lekin  bu  tuzlar  ham   sof 

am orf holatda b o ‘ladi va kuchsiz  kislotalarda  erish  qobiliyatini sezilarli 

ta r z d a   s a q la b   q o la d i  va  d e m a k   o ‘s im lik   t o m o n id a n   q is m a n  

o ‘zlashtiriladigan  h olatda b o ‘ladi.  Faqat  «qarish»  yuz  bera  boshlagan- 

dagina uch  alm ashingan  va  und an   ham   asosliroq  b o ‘lgan  fosfat  kislota 

tuzlari  ko'p  m adaniy  o ‘sim liklar  uchu n   o ‘zlashtirilm aydigan  shaklga 

o'tish i  m um kin.

N o rd o n   tu pro qlard a  ahvol  og‘irroq  b o ‘ladi,  bu  tuproqlarda  yuqo- 

rida  qayd  qilingani  kabi  suvda  eruvchi  kalsiy  fosfatlar  evaziga  tem ir 

va  alum iniy  fosfatlar hosil  b o ‘ladi.  Lekin  bunday  havfli  tendensiyadan 

bu  xildagi  tuproqlarni  ohaklash  yo‘li  bilan  qutilish  m um kin,  chunki 

bunday  fosfatlarning  qaytadan,  plu tr  oksidlarga  o ‘tishi  tufayli  kalsiy 

va  m agniyning  fosfatlari  hosil  b o ‘iad i,  buning  ustiga  bu  jih a td a n  

ohakning  t a ’siri  an ch a  davomliligi 

k o ‘rinib  turadi,  u  o ‘nlab  yillar

166


o ‘tgandan  keyin  h am   tugab ketm aydi.  M ironov  (Kiyev viloyati)  tajriba 

stansiyasining  tu p ro q la rid a   olib  borilgan  ta d q iq o tla ri  ta h lili  sh u n i 

ko‘rsatdiki,  ilgari  ishlatilgan  fosfatlarning  yarm iga  yaqini  C 0 2  bilan 

to ‘yintirilgan  distillangan  suvga  o ‘tadi  va  dem ak  u  h a m m a   e k in la r 

tom on idan  oson  o ‘zJashtiriladigan  fosfor  hisoblanadi.

K o'p in ch a fosforli o ‘g‘itlam ing ta ’sirini kuchli bo'lm asligiga,  tuproq  

to m o n id a n   fosfat  kislota  io n larin i  m u sta h k a m   ravishda  b irik tirib  

olinmasligi va kaliynlng yetarli b o ‘lmasligi sabab b o 'ladi deb tushintirish  

inum kin.  Bu  o ‘g ‘itlarni  qo'Ilash  fosfatlarning  ta ’sirini  kuchaytiradi.

M a ’lum ki,  fosforli o 'g 'itlarm   m u n tazam   ravishda uzoq vaqt y u qori 

(ya’ni  hosil  to m o n id an   o'zlashtirilgan  fosfordan  bir  n ech a  b a ro b a r 

ziyod)  m e’yorlarda  solinganda  tuproqda  an ch a  m iqdorda  o ‘zLashtiri- 

ladigan  fosforning  to ‘planishi  yuz  beradi,  shundan  keyin  esa  yan gid an 

solinadigan  o ‘g‘itlarnm g  ta ’siri  bo ‘lmay  qoladi.

Bunday holatda b o ‘lgan m aydonlarda fosforli o ‘g ‘itlarni to tu p ro q d a 

zaxira b o 'lib  qolgan  oson o ‘zlashtiriladigan fosforning ekin  to m o n id a n  

o'zlashtirilish  darajasi  pasaygunga  qadar  solm aslik  talab  etiladi.

T u p roq larda  fosforning  m ustahkam laning  qolishining  m o h iy a tin i 

oydinlashtirish  ikki  xil  xulosaga  olib  keladi.  U  fosfatlarning  tu p ro q d a  

ancha m iqdori «o‘lilo>  tarzda m ustahkam lanishining sodir b o ‘lm asligm i, 

ikkinchidan  o ‘g ‘itlarning  ongli  ravishda  q o ‘llash  uchu n  agrokim yoviy 

tahlilning  m uhim ligini  isbotlab  beradi.  Bu  xildagi  tahlillarsiz  o ‘zlash- 

tiriiadigan  fosforning  m iqdori  har  xil  b o ‘lgan  m ay d o n lam i  an iq lab  

b o ‘lm aydi,  dem ak shunday ekan beriladigan fosforli o 'g 'itla r m e’y o rin i 

ham   to ‘g ‘ri  belgilab  b o ‘lmaydi.  R otam sted  fosforli  o ‘g ‘itlard an   u z o q  

vaqt  davom ida  foydalanish  natijasi  va  uning  ta ’sirini  50  yildan  buyon  

davom   etayotganini  isbotladi.  Fosfatlarga  tu p ro q d a organik  m o d d ala r, 

nam lik  va  h aro rat  (yuqorida  ко Tib  chiqilgan  loysim on  m in erallar, 

p o lu to r  oksidlar  va  reksiya  m uhitini  ta ’siridan  tashqari)  ham   ta ’sir 

etadi.  A niqlanishicha,  natriy  gum atlari  tuproqda  kalsiy  fosfatlarning 

harakatchanligini  oshiradi,  lekin  bir  yarim   oksidlarga  u larning  t a ’siri 

b o ‘lmaydi.  S huni  h am   t a ’kidlash  lozim ki,  chirindi  q o ‘llash  (to rfd a n  

olingan)  qizil  tu proq larda  (arpa  bilan  o ‘tkazilgan  vegetatsion  tajrib a - 

larda)  kalsiy m onofosfatning  ta ’sirini kuchaytirar ekan.  A ftidan  bun d a  

tuproqda m usbat zaryadlangan kolloid zarrachalari  (ular orasida p o lu to r 

oksidlar  ham )  organik  anio nlarni  adsorbsion  yutishi  yuz  beradi,  b u  

narsa  ular  to m o n id a n   fosfat  an io n in i  bog'lab  olishi  u c h u n   h a la q it 

beradi  va  natijada  o ‘sim lik  to m o n id an   o ‘zlashtirilishini  kuch aytiradi. 

Bu  narsa  k o ‘p  organik  kislotalar  (vino,  lim on,  sut,  otqulo q)  n o rd o n

167


m u h itda  alum iniy  va  tem irn i  biriktirib  oladi  h am da  fosfat  ioni  qiyin 

eriydigan  va  o ‘sim lik  u c h u n   o ‘zlashtirilishi  qiyinlashadigan  holatga 

o ‘tishiga  xalaqit  beradi

Bu  dalillar asosida  hosil qilinadigan am aliy xulosalar ham   m a’lum. 

Bu  narsa  chirindini  superfosfat  bilan  birga  (yoki  m ineral  o ‘g‘itlarning 

to ‘liq  yig‘indisi  bilan)  q o ‘llashdan  iborat,  bunda  k o ‘pincha  fosfor  va 

boshqa oziq  m oddalarning samaradorligi  oshadi.  Shuni ta ’kidlash joizki, 

chirindining  ta ’siri  k o ‘p  qirrali  b o ‘ladi:  u  tuproq  zarrachalari  (ayniqsa 

polutor  oksidlar)  to m on id an  fosfat  ionlarning  kimyoviy  bog‘lanishini 

susaytiradi,  o ‘zi  adsorbent  b o ‘lganligi  sababli  tuproqning  buferligini 

oshiradi,  chirindi  mavjud  b o ‘igan joyda  am m iakli  va kaliyli  tuzlarning 

fiziologik  zararim   yum shatadi.  N ihoyat  chirindining  o ‘zi  uni  yetarli 

m iqdorda solinganda,  o ‘sim liklar uchun  oziq  elem entlari  (azot,  fosfor, 

oltingugurt  h.k.  lar)  ni  m anbayi  b o ‘lib  xizm at  qiladi.

A .N .  Lebedyansev  nam lik  o ‘zgarib  tu rganda tuproqdagi  fosfatlar­

ning  o'zgarish  dinam ikasini  o ‘rganib,  qora  tu p ro q d an   nam likning 

qochishi,  fosfat  kislota  tuzlarining  harakatchanligini  oshiradi  va  bu 

holat  o ‘z navbatida esa unum dorlikda  ijobiy tarzda n am oyon bo'lishim  

aniqladi.  Bu  jarayonni  V.A.  Franseson  tushuntirib  namligi  qochgan 

tu pro qni  tez  nam lantirilganda  tuproq  agregatlarining  kuchli  ravishda 

parchalanishi  yuz  beradi,  deb  izohladi.  B unda  yangi  ancha  tubda 

joylashgan  yuzalarning  ochilib  qolishi  natijasida  ilgari  yashiringan 

fosforli  birikm alar  eritm aga  o ‘tadi.

T uproq  agregatlarining  xuddi  shunday  holdagi  «taxini  buzilishi» 

natijasida  tu p ro q   organik  m oddalarining  harakatchanligi  oshadi.

X o‘jalik  sharoitida  tu p roq d an  nam likning  qochib  ketishi  dehqon- 

ning  o ‘ziga  bog‘liq  b o ‘lmagari,  balki  quruq  va  qurg‘oqchilik  davrlari 

bilan  bog‘liq  holda  yuz  beradi.  Bunday  sharoitlarda  shu  narsa  ham  

kuzatilganki,  qu rg ‘oqchilik  yilidan  keyingi  yilda  hosildorlik  oshadi. 

H ozircha bu narsa faqat  tuproqdagi fosfat  rejim ini yaxshilanishi tufayli 

yuz  beradi  deb  b o ‘lm aydi.  T up ro q dan   n am likning  qochishi  q ato r 

hollarda  uning  fosfatlarini  harak atch an lig in i  va  fosforli  tuzlarning 

yutilishini  kuchaytiradi.  M asalan,  Voronej  viloyatidagi  kuchli  qora 

tuproq  quritishni  havo  sharoitidagi  quruq  darajasigacha  yetkazilganda 

kalsiy  m onofosfatining  kuchsiz  eritm asidan,  nam langan  sharoitdagiga 

nisbatan 4 —5  m arta  ko ‘p  m iqdorda fosfat  kislota  yutganligi  aniqlandi. 

Bu  narsa  h am m a  tu proqlarning  ancha  k o nsentrlangan  eritm alardan 

fosfatlarni k o ‘proq yutishi bilan ham  bogMiq  b o ‘lishi m um kin.  Shunday 

b o ‘lib  chiqsa,  suyuq  fosfor  tutuvchi  o ‘g ‘itlardan  foydalanish  am aliyo-

168


tida tuproq  to m o nid an  fosfat  kislotani to ‘laroq yutilishini kutish Jozim. 

T uproqning  m exanik tarkibi h a m  m u him  b o ‘lib,  0,01  m m  dan yirikroq 

zarrachalar  fosfatlarni  yutm aydi.

A zot  va  kaliyga  nisbatan  eruvchi  o ‘g ‘itlar  va  tuproq  zaxirasidagi 

harakatchan  (10  dan  15%  gacha)  fosforning  o 'sim liklar  to m o n id an  

o'zlashtirilishining  sustligi  q a to r  sabablar  bilan  bog'liq.

U lardan   eng  m uhim lari  jum lasiga  quyidagilarni  kiritish  m um kin: 

luproqda  fosfat  ionlarning  diffuziyasini  (ular  va  k om p o n en tlarin in g  

kim yoviy,  fizik-kim yoviy  va  bio log ik   b o g 'lan ish la rg a   m oyilligini) 

kuchsiz b o ‘lishi:  tuproqning h am m a hajm ini o'zlashtiruvchi  ildiz tizim i 

bilan qam rab  olishini yetarlicha b o ‘lmasligi  (ba’zi  olim larning fikricha 

ildizlar  bilan  k on taktd a  b o 'lg an   tu p ro q   hajm i  1/250  ni  tashkil  qiladi), 

k o ‘p in c h a   n am lik   d a ra jasin in g   past  b o ‘lishi  tufayli  fo sfa tla rn in g  

diffuziyasini  qiyinlashuvi  va  boshqalar.

T uproqlarning yengil loysim onlariga  nisbatan loylilik daraja baland 

xillari  bilan  fosfatlar  kam roq  eriydigan  shaklga  o 'tad i.  S hu n d an   kelib 

chiqqan  holda h a r xil tu p ro q lard a  P ,0 -   ning bir xil  m e’yorda  solinishi 

optim al  nam lanish  darajasida  b o ‘lganda  h am   qum oq  tuproqlardagiga 

nisbatan loysim on tuproqlarda fosforli tuzlarning diffuziyalanishi k o ‘z- 

ga  tashlanarliroq  bo'ladi.

Ju da  k o ‘plab  tajribalar  natijasida  shu  narsa  isbotlandiki,  o ‘sim lik- 

larning fosforli  oziqlanishi  fosforli o 'g ‘itlarni uya-uya  qilib  solinganda 

(ayniqsa  n o rd o n   tuproqlarda)  an ch a  qulayroq  b o ‘ladi.  U ya-uya  qilib 

solishga granullangan o ‘g ‘itlarni tasm asim on tarzda joylashtirish asosida 

erishiladi.

Superfosfatning  tuproq  bilan  o ‘zaro  ta ’sirlanishi  davom ida  fosfat 

k is lo ta n in g   b a rq a ro rlik ,  e ru v c h a n lik   va  o 's im lik la r   to m o n id a n  

o ‘zlashtirish  darajasi  b o ‘yicha  farqlanadigan  30  ga  yaqin  birikm aiari 

hosil  bo'ladi.


Katalog: Elektron%20adabiyotlar -> 40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> A. ramazonov, S. Buriyev tuproqshunoslik va dehqonchilik
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> T o s h k e n t davlat a g r a r u n IV e r s it e t I s. A. Azimboyev dehqonchilik, tuproqshunoslik ya
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> Ipakchilik va tutchilik o'krkuston
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> U sm o n norqulov, h a m id u L l a sheraliyev
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> T. U. Usmonov, B. C. Mirzayev
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> A. Q. Qayimov, E. T. Berdiyev dendrologiya
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> M u o ‘K: 638. 21 (075) kbk 46. 92 I 70 a 90 Taqrizchilar
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> X. Q. Nomozov, sh. M. Turdimetov o'zbekiston tuproqlari va ularning
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> Tuproqshunoslik

Download 17.02 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   17   18   19   20   21   22   23   24   ...   53




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling