J. S. Sattorovning umumiy tahriri ostida


TUPROQ  TOMONIDAN  YUTILADIGAN  ALMASHINUVCHI


Download 17.02 Mb.
Pdf ko'rish
bet22/53
Sana15.12.2019
Hajmi17.02 Mb.
1   ...   18   19   20   21   22   23   24   25   ...   53

TUPROQ  TOMONIDAN  YUTILADIGAN  ALMASHINUVCHI 

FOSFAT  KISLOTA  ANIONLARI

T uproq tarkibiga kirgan  loysim on  m inerallar n ordon  m uhitda fosfat 

anionlarini  kuchliroq  adsorbsiyalaydi.  M asalan,  illit  (gidrosludalar 

turkum idagi  m ineral)  p H —4,5 b o ‘lgan  sharoitda  har  100 gr tu proq da 

9  m g/ekv  anionlarni  adsorbsiyalaydi.  Bentonit  esa  p H —-4  b o ‘lganda 

9,7  m g /ek v   H 2P 0 4~  ni  adsorbsiyalaydi.  Loysim on  m in erallarn in g  

m ontm orillonit guruhi kationlarni alm ashinuv yutishi,  (ularga bento nit

169


kiradi),  kaolinit  guruhidan  ustun  turadi.  Lekin  fosfat  kislota  anionini 

alm ashinuvli yutiLishida bu narsa k o ‘zga tashlanm aydi.  Bunday anom al 

h o latn in g   m avjudligini  m o n tm o rillo n it  g u ru h id a  ko'rish  m um kin, 

bunday gibsit qatlani  har ikkala tom ondan kremniy-kislorodli tetraedrlar 

bilan  ajratilgan,  kaolinit  guruhiga  m ansub  m inerallarda  esa  bu  qatlam  

faqat  bir  to m o n d an   tetraedrlar  bilan  qoplangan  b o la d i.

H 2P 0 4~  ionlari  loysim on  m inerallar to m o n id an ,  gibsit  qatlam ning 

OH   guruhlari  bilan  alm ashingan  holda  yutilishi  m um kin.

Lekin bu anionlarning  potensial  aniqlovchi anionlar holida adsorb- 

siyalanishi  ham   ustun  b o ‘lishi  m um kin.  Shuningdek,  f P 0 2( 0 H ) ,| 

tetraedrlarn ing   hosii  b o lish i  im koniyati  ham   m avjud  deb  hisoblanadi, 

u lar  loysim on  m inerallarning  yuzasida  ushlanib  qoladi  yoki  hatto 

krem niy-kislorodli tetraedrlari bilan  alm ashinadi.  Fosfat ionlarni polutor 

oksidlar  yordam ida  kimyoviy  bog‘lanishi  va  bu  oksidlarning  gidroksil 

g u ru hlarini  alm ashinuvi  kolloidal  h olatga  H ,P 0 4~  ni  o ‘tishi  sodir 

b o ia d i,  degan  faraz  ham   mavjud.

Shuningdek,  ilmiy  adabiyotda  fosfat  kislota  anionlari  tuproqning 

m u sb at  zary adlang an   kolloid  z a rra ch a larig a   ad so rb siy alanish idan 

tashqari,  tuproq n ing   am folitoidlari  bilan  asitoidlar  tarzida  birikm a 

hosil  qilishi,  bu  m oddalar ularning  izoelektrik  nuqtasidan  past  bo‘lgan 

pH   m uhitida  m usbat  zaryadlanishi  va  o ‘zini  bazoid  sifatida  nam oyon 

qilishi  m umkinligi  qayd  etilgan.  Bu  holdagi  bog'lanish qizil tuproqlarda 

nam oyon  b o ’ladi,  lekin  fosfatlarning  bu  xildagi  yutilishini  kimyoviy 

yutilish  turiga  kiritish  m um kin

T uproqning  m ineral  qism ini  tashkil  qilgan  loysim on  m inerallar 

fosfat kislota anionlarining ancha qismini  vutish qobiliyatiga ega bo'lgani 

sababli,  tuproqning  o ‘zi  ham   bu  xildagi  alm ashinuv  qobiliyatiga  ega 

b o ‘lishi  isbot  talab  qilm aydi.  A dsorbsion  bog‘langan  fosfat  kislotani 

am m o niy  ftorid  (0,03n)  ning  xlorid  kislotadagi  eritm asi  (0 ,ln )   bilan 

siqib chiqarish usulidan  foydalanib, A .G .  M arnovskiy qator tuproqlarda 

tuproqqa  solingan  fosforli  o ‘g‘itlardan  fosfat  —  ionlarning  sezilarli 

m iqdorini  alm ashinuvli  adsorbsiyalanishga  q o dir  ekanligini  aniqladi. 

H a tto   tupro q   bilan  uzoq  vaqt  ta ’sirlanishi  darajasida  b o ‘lgan  eruvchi 

fosfatli  tuproqlarda  ham  D ikm an  va  Bray  reaktivlari  kiritiigan  fosfat 

kislo tan in g   70%  ini  o ‘zi  bilan  olib  ch iq ad i,  b u ning  ustiga  uning 

30—75%  m iqdori  alm ashinuvli  adsorbsiyalangan  b o ‘ladi  lekin  vaqt 

o 'tish i  bilan  kimyoviy  b o g lan ish   ustun  kela  boshlaydi.

R adioizotop  uslubidan  foydalanish  katta  aham iyatga  ega  bo'ladi 

V.B.  Z am yatin  m adaniylashtirilgan  chim li-podzol tuproqlarga P32 bilan

170


nishonlangan  fosfatni  solish  izotopli  alm ashinuvni  kuchayishiga  olib 

kdishin i  isbotlaydi,

Bir soatdan keyinroq bu alm ashinuv 80%  k o‘rsatkichida yuz beradi, 

binobarin  tu p ro q n in g   25%  fosforli  birikm alari  shu  m u d d at  oralig‘ida 

nislionlandi  va  uning  89%  alm ashinuvli  yutiluvchi  b o ‘lib  qoldi.

V.M .  K lechkovskiy  to m o n id a n   neytral  qora  tuproqdagi na  em as, 

halki  nord o n   podzolsim on va qizil  tupro q lard a h am  tu p ro q q a solingan 

i'osfat  anioni  alm ashinuvli  shaklda  b o 'iad i  va  bu  ion  tu p ro q n i  tuzli 

critm a  bilan  ishlov  berilganda  eritm aga  siqib  chiqarilishi  aniqlangan.

I.P.  Serdobolskiy  to m o n id a n   oddiy  toshloq  c h o ‘l  qora  tu p ro g ‘ida, 

podzollashgan  loychil tu p ro q lard a fosfat  ionning alm ashinuvli yutilishi 

mavjudligi  isbotlandi,  qizil  tupro q ning   bu  xususiyati  esa ju d a   kuchsiz 

bo'iadi.

Y uqorida  qayd  qilingan  ikki  xil  tuproqlarda,  yutilish  tajriba  o ‘tka- 

/,ish  s h a ro itig a   q a ra b   tu p ro q q a   so lin g a n   fo sfo rn in g   2 —3%  d a n  

20—35%  ni  (199  gr  tu p ro q q a  200  m g  gacha  chegaradagi  m e ’yor  bilan 

lajriba  o ‘tkazilgan)  tashkil  qiladi.  K o n sen trlan gan  e ritm alard a  yuz 

bcradigan  alm ashinuvli  adsorbsiya  kuchliroq  b o ‘lishi  qayd  qilingan.

S h u n d a y   q ilib,  tu p ro q la rd a   fosfat  a n io n la rin in g   a lm a sh in u v li 

yutilishining  m avjudligiga  sh u b h a   y o ‘q.  Bu  n a rsa   o ‘sim lik larn in g  

oziqlanishida  m u h im   aham iyatga  ega  b o ‘ladi,  ch un ki  o \stm ladig an 

ckinlar uch u n  o'ziiiiiig o ‘zlashtirilish darajasi jih atid an tajribalar k o ‘rsa- 

tishi  b o ‘yicha  adsorbsiyalangan  fosfat  kislota  ionlari,  suvda  erigan 

fosfat  m iqdoriga  yaqinlashadi.  Lekin  suvda  eriydigan  fosfatlarning 

tuproqdagi  m iqdori ju d a   kam   va  tupro q   to m o n id an   adsorbsiyalangan 

fosfat  anio n larinin g  o ‘sim lik  oziqlanishi  uchu n   yutilishi  b o im a g a n  

sharoitda,  ularnirig  yaxshi  o ‘sishi  va  yuqori  hosil  yetishtirishi  uch u n  

yetarli  b o ‘lm as  edi.  S huni  qayd  etish  jojzki,  b ikarbonat  va  organik 

kislotalar anionlari  tu p ro q n in g   q attiq  fazasi  to m o n id an   yutilgan  fosfat 

anionlarini  eritm aga  oson  siqib  chiqaradi.

0

‘sim liklarning  tu p ro q   to m o n id an   adsorbsiyalangan  fosfat-io nlar 



hisobiga  oziqlanishi  g u m o n   tu g ‘dirm aydi,  chunki  doim iy  ravishda 

ildizlar  to m o n id an   (nafas  olish  tufayli),  karbonat  angidrid  chiqarib 

turiladi,  u  suvda  erish  natijasida  H +  va  H C 0 3~  ionlarga  dissotsiya- 

lanadigan  karbonat  kislota  hosil  qiladi  va  tu p ro q   kolloidlari  orqali 

H 2P 0 4 

bilan  alm ash in ad i  B u n d an   tashqari,  o ‘sim liklarga  organik 

kislotalar  (olm a,  lim on  va  h.k.)  ning  ekzoosm osi  h a m   xosdir.

T uproqning  o ‘zida  eruvchi  gum us  m oddalarini  topish  m um kin, 

u larn in g   tark ib ig a  g u m in   va  bo sh q a  k islo tala r  kirib,  u la r  tu p ro q


to m o nidan   fosfatlarni  eritm aga  siqib  chiqarish  orqali  yutilishi  ham  

m um kin


O rganik kislotalar tuproqda m ikroorganizm lar faoliyati tufayli ildiz 

va  o ‘sim likiung  turlicha  qoldiqlarini  va  solingan  organik  o ‘g‘itlarning 

parchalanishi  tufayli  ham   hosil  bo'lishi  m um kin.  D em ak,  tuproqda 

fosfatlarning  desorbsiyasini  ta ’m inlovchi  agentlar  bo'yicha  tanqislik 

yo ‘q,  bu  narsa  ularning  o ‘sim lik  tom onidan  o'zlashtirilishiga  yaxshi 

zam in  b o ‘ladi.

Lekin alm ashinuvchi adsorbsiyalangan fosfat ionlar tuproqda  asta- 

sekin  kimyoviy  c h o ‘km a  holatiga  o'tganligi  uchun  fosforli  o ‘g‘itlar 

tuproqqa solinganda  ularni  o ‘simlik tom onidan iloji boricha o ‘zlashtirila 

oladigan  (suvda  eriydigan  alm ashinuvchi  adsorbsiya)  holatida davomli 

ravishda  b o lis h in i  t a ’m inlashni  hisobga  olgan  holda  q o'llash  lozim.

Bir  yarim  oksidlar  tom o nid an   fosfatlarning  alm ashinuvli  yutilishi 

loy  m inerallarinikiga  nisbatan  ancha  davomsiz  hisoblanadi.  Bir  yarim  

oksidlarning  gidrooksidlarini  a m o rf holatdan  kristallik  holatga  o ‘tishi 

tufayli  ular to m o nid an  fosfat kislotani  adsorbsion bog'lanishi susayishi 

va  kim yoviy  c h o ‘kindi  hosil  b o ‘lishining  kuchayishi  kuzatiladi:  bu 

xildagi  reaksiya  alum iniy  gidrooksidida  tem ir  gidrooksidiga  nisbatan 

kuchliroq nam oyon bo‘ladi.  Eruvchi silikat tuzlari aksincha fosfatlarning 

harakatchanligini  kuchaytiradi:

K2SiO,  +  C aH PO ,  =   CaSiO,  +  K2H P 0 4

Tabiiyki,  o ‘sim lik  fosforga  b o ‘lgan  talabidan  kelib  chiqqan  holda 

bu  xildagi  eritm aning  m iqdorini  ancha  ko ‘p  b o iis h in i  talab  qiladi, 

lekin aynan bu narsa dala sharoitlarida yetarli b o ‘lmaydi. Agar tu p ro q ­

ning  ag‘dariladigan  qatlam ini  1  ga  m aydonida  3  m ing  to n n a   m assa 

bo'lishini  va  uning  nam lik  sig‘im ini  50%  (bu  nam likning  ham m asi 

ildiz to m o n idan   o ‘zlashtiriladigan holda deb hisoblansa,  aslida buncha 

b o'lishi  m um kin  emas)  deb  qabul  qilinsa,  P 20 5  m iqdori  1  litrda  0,03 

m g  n i  tash k il  etsa,  u n in g   u m u m iy   m iq d o ri  tu p ro q n in g   b u n d a y  

qatlam ida jam i  45  kg  ni  tashkil  qiladi.

Faraz  qilaylik,  vegetatsiya  davrida  tup roq   nam ligi  o ‘zgarm agan 

hold a  saqlanadi  va  bunda  fosforning  m iqdori  —  100  m arta  qayta 

tiklanadi  desak,  har  gektar  yer  bor  y o ‘g ‘i  4,5  kg  P 20 5  m iqdoriga  ega 

ekanligi  m a ’lum   b o ia d i.

Shu  sababga  k o ‘ra  tashqi  eritm adagi  P 20 5  ning  konsentratsiyasi 

0,03—0,17  mg/1  b o ‘lganda  uning  o'sim likdagi  konsentratsiyasi  ham  

ortadi.


172

Tashqi eritm adan fosforning konsentratsiyasini o ‘ta oshiqcha b o ‘lishi 

ham  m aqsadga  m uvofiq  emas.  Suvda  o'stirilg an   h ollarda  sulining  20 

kunlik  m aysalari  fosforni 

o ‘zlashtira  olm ayg in a  qolm asdan,  balki 

oziqa  eritm asidagi  uning m iqdori  5  mg/1  P  (11,45  m g  P 20 5)  b o ‘lganda 

hatto  tashqariga  chiqarganligi  aniqlandi.

M a ’lum ki,  qishloq  x o ‘jalik  ekinlari  o 'sish n in g   dastlabki  bosqich- 

larida  fosfatlarni  keyingi  bosqichdagiga  n isb atan   jad alro q   yutadi.

0

‘sim liklar  bu  m oddaning  zaxirasini  yuzaga  keltirib,  keyinchalik 



uni  organik  m oddalarni  (konstitutsion  va  zaxira)  sintezlashda  kerak 

boMadigan  fosfat  m iqdoriga  b o ‘lgan  talabni  qoplashga  bo g ‘liq  holda 

organlar  o 'rta sid a   taqsimlaydi.

Axpa  bilan   o ‘tkazilgan  fiziologik 

tajrib a la r  shuni 

isbotladiki, 

o'sim likning  5  haftalik m e ’yorl o ‘sishidan keyin,  hatto  fosforning oziqa 

tarkibidan  u m u m an   chiqarib  tashlansa  h am   ho siln ing   m iqd ori  va 

donning  sifatiga  salbiy  ta ’sir  k o ‘rsatm aydi.  D o n n in g   shakllanishida 

talab  qilinadigan  fosfor  m iqdori  vegetativ  org an lard an   reproduktiv 

organlarga  k o ‘chishi  tufayli  qoplangan.  X uddi  shunday natija  bahorgi 

bug'doyda  ham   kuzatilgan  b o 'lib ,  boshoq  hosil  b o ‘la  boshlaganda 

fosfor oziqasidan m ahrum  qilish o ‘sim likka ziyon yetkazm agan,  am m o 

ildiz  tizim i  hali  nim jon,  o'zlashtirish  qobiliyati  past  sharoitda  fosforli 

oziqlanishga  nisbatan  o ‘simlik  ju d a  sezgir  bo 'lad i.

Timiryazev  nomidagi  qishloq  xo ‘jalik  akadem iyasining  agrokimyo 

laboratoriyasi  xodimlari  tom onidan  shu  narsa  aniqlandiki,  agar bug‘doy 

dastlab  fosforsiz  sharoitda  o ‘stirilsa,  keyinchalik  (to ‘planishdan  keyin) 

fosfor bilan oziqlantirilsa (m e’yorl fosforh oziqlangan o ‘simlikka nisbatan) 

donning  m iqdori  kamayibgina  qolmay,  balki  undagi  oqsilning  m iqdori 

keskin kamayadi, som on va don tarkibida anorganik fosfor (foydalanilmay 

qolgan)  ning  m iqdori  esa  oshib  ketadi.  Fosfatlarning  yetishm asligi 

karbonsuvlardan  organik  kislotalarning  hosil  bo ‘hshini  to ‘xtatib  q o‘yadi, 

bu  narsa esa  ildiz orqali  kirib  keladigan  ammiakli  azotning bog‘lanishini 

to'sib  q o ‘yadi.  D em ak,  fosfor  tanqisligi  o ‘simlik  to m onidan   azot  va 

boshqa  oziqa  elem entlarin  o ‘zlashtirilishini  susaytiradi.

Rivojlanishning  dastlabki  bosqichidagi  fosfor  tanqisligi  shunday 

nom utanosiblikka  olib  kclpdiki,  uning  asoratini  keyinchalik  fosforli 

oziqlanishni to ‘liq t a ’m inlab h a m  y o ‘qotib b o ‘lm aydi.  Bunga  q o ‘shim - 

cha,  ekinlar o ‘z rivojlanishini  dastlabki bosqichidagi fosforning yetish­

masligi  asoratini,  keyinchalik  bu  elem ent  bilan  oziqlanishni  kuchayi- 

shiga  salbiy  t a ’siri  bilan  javob  beradi,  bu  narsa  O 'zbekiston da  g 'o ‘za 

o ‘simligi  bilan  o ‘tkazilgan  tajribalarda  t o ‘liq  isbotlangan.

173


H a tto   yirik  u ru g ‘li  e k in la r  (m a k k a jo ‘xori,  g ‘o 'z a )  h am   unib 

chiqqand an  so ‘ng  ancha  tez  fosfor  zaxiralarini  o'zlashtirib  qo 'yadi  va 

agar  ekinning  ekilishidan  oldin  uni  oson  o'zlashtiriladigan  shakldagi 

o ‘g ‘it  b ila n   o ‘g 'itla n m a g a n   b o ‘lsa,  bu   p ay td a   tu p ro q   va  fosfat 

kislotaning  faqat  suvda  erim aydigan  tuzlari  qolganiigi  tufayli  m aysalar 

o ‘sishini  susaytirishi  yoki  h atto   fosfat  tanqisligining  tashqi  belgilarini 

n am oyon  qilishi  m um kin.

G ‘o ‘za  o ‘zining  urug'i  (chigit)  tarkibidagi 

fosfor  zaxiralarini, 

o ‘sishning  dastlabki  10—20  kunidayoq,  m akkajo'xori  esa  dastlabki 

ikki  hafta  ichidayoq  sarflab  q o ‘yadi.  Xuddi  shu  vaqtda  ular  b a ’zan 

tuproqda  o ‘zlashtiriladigan  fosfatning  zaxiralari  b o ‘lishiga  qaram ay 

fosfat tanqisligi  alom atlarini  nam oyon qiladi.  U rug‘  turgan joyga yaqin 

m aso fad a  tu p ro q q a   o ‘g ‘it  sifatida  e k ish d a n   o ld in   so lin g an   oson 

o ‘zlashtiriladigan  n o rd o n   fosfat  tuzlari  b o ‘lgan  taqdirdagina  fosfat 

tanqisligi  sim ptom lari  unchalik  ham   sezilm aydi.  O datda,  shunday 

m aqsadni  k o'zlab  m akkajo'xori  uchun  biroz  m iqdorda  granullangan 

superfosfat  m akkajo'xoriga 

I  ga  ga  7,5—10  kg,  g'allasim onlarga  — 

15  kg,  kartoshkaga  —  20  kg  solinadi.

Fosforning  makkajo'xori  o'simligi  tarkibidagi  miqdori  0,3  —  0,35 

% 

ni  tashkil  qiladi,  agar  bu  m iqdor  0,20  %  ga  tushib  qolsa,  unda  barglar 

kul rangga kiradi va  o ‘sislii susayadi  shu  bilan birga fosfatli tanqislikning 

yuzaga  chiqishiga  sabab  b o lad i.  Rivojlanishning  keyingi  bosqichlarida 

esa  m akkajo'xorining  pishib  yetilisliining  susayishiga  olib  keladi.

N ish o n la n g a n   a to m la r  uslubi  asosida  olib  b o rilg an   tajrib a la r 

o ‘sim liklarning  nishonlangan  fosforli  o ‘g ‘itlar  va  tuproq  tarkibidagi 

fosforning  yutilishini  m iqdoriy jih atd an   cheklash  im koniyatini  yaratdi 

(36-jadval  ).

36-jadval

Bug‘doyning  o‘g‘it va tuproq tarkibidagi 

fosforni  o‘zlashtirishi

Fosfor

manbayi

Fosforning o ‘zlashtirilishi 

(bir o ‘simlik  tomonidan  mg hisobida)

T /r

Haft alar

2

4

6

8

1



n h

4

h

2

p o

4

0,2 4

1, 15

2,11


2 ,3 6

2

T uproq



0,06

0 ,6 9

3 ,2 5

6 ,2 7

174


3 6 -jad v ald an   k o ‘rinib   tu rib d ik i,  ta x m in a n   4 -h a fta g a c h a   yosh 

o'sim liklar fosforni o 'g 'itlar liisobidan ko 'p ro q  o'zlashtiradi,  keyinchalik 

esa (ildiz tizim i an ch a rivojlangandan keyin) tu p ro q  hisobidan k o ‘proq 

o'zlashtiradi.

36-jadval 

m a’lum otlari  bug‘doy  to m o n id an   fosfor  yutilishining 

jadalligini  ham   k o 'rsatadi,  ikkinchi  h aftad an   to 'rtin c h i  haftagacha 

o'sim liklarda  P20 5  ning  m iqdori  6,1  m artaga,  to ‘rtin ch id an   o ltin ch i 

haftagacha  3,2  m artaga  va  o ltin ch id an   sakldzinchigacha  1,7  m artaga 

oshadi.


Shunday  qilib,  o'sim likda P 20 5 ning yig‘ilishi  uning  o ‘sish  m u d d a- 

liga  qarab  kam ayib  boradi.

Suli  bilan  o'tkazilgan  tajribada  tad q iq o t  o 'sim lik  pishib  yetilgunga 

q a d a r  d av o m   e ttirilg a n .  N a tija   s h u n i  k o 'rs a ta d ik i,  o ‘sim lik n in g  

yetilishiga  qarab  borgan  sari  o ‘sim lik n i  fosfor  bilan  t a ’m in lash d a  

tuproqning  aham iyati  oshib  boradi.

Fosforning radioizotoplarini  qo'llash  y o ii bilan o'tkazilgan tajriba- 

lar shuni ko ‘rsatadiki,  fosforning tashqi  m uh itd an  o ‘simlik organizm iga, 

shuningdek uning o ‘simlik ichkarisidagi harakatlanishi juda jadal boradi. 

Bu  tezlik  diffuziya  va  osm os jad allik larid an   100  rnlrd  m arta  ziyod.

R adioizotop  uslubi  yordam ida  yutilgan  fosforning  organ  va  to ‘qi- 

m alarda  n o tek is  taqsim lanish  q o n u n iy a tla ri  h a m   isho nch li  tarz d a  

namoyish  qilingan.  Ildiz  va  barglarning  faol  o ‘suvchi  m eristem atik 

to'qim alarining hujayralari bo'linishi to'x tab   qolgan hujayralar to ‘qim a- 

lariga  nisbatan  uni  yuz  va  h a tto   m ing  m arta  kam roq  o ‘zlashtiradi.

R ivojlanayotgan  o ‘sim lik  yosh  b arglarini  kuchli  ravishda  fosfor 

bilan  ta'm in lay d i,  binobarin  uning  tash q arid an   kirishi  to ‘xtab  qolsa, 

bu  h o latda  fosfatlarni  eski  barglardan  yosh  barglarga  k o ‘chib  o ‘tishi 

kuchayadi.

Yosh  m ak k ajo‘xori  o ‘sim ligi  dastlabki  10  k u n  davom ida  oson 

o'zlashtiriladigan  fosfatlarni  ildizga  yaqin  turgan  tuproq  qatlam idagi 

1

  m m   atroflda  b o ‘lgan  qalinlikdangina  yuta  oladi,  keyingi  100  kun 



dav o m id a  esa  bu  kattalik  ta x m in a n   5  m m   q a lin lik k ach a  b o 'lg an  

m iqdorni  tashjkil  qiladi.  M a ’lum ki,  o 'sim lik lar  oziqlanishida  tuproq 

eritm asining um um iy konsentratsiyasi  m uhim   aham iyatga ega b o 'lad i, 

uning  osm otik  bosim i  oshganda  fosforning  o ‘zlashtirilishi  susayadi. 

0

‘sim liklarni amm iakli oziqlantirilganda n itrat oziqlantirishga qaragan- 



da  ularning  tanasida  fosforning  to 'p la n ish i  ortadi.

R epro du ktiv  o rg anlar  hosil  boM ishida,  ayniqsa  u larn in g   pishib 

yetilishida  vegetativ  organlar  (poya  va  barg lardan-boshoqqa,  novda

175


va  daraxt  poyalaridan  mevalariga)  dan  ularga  tom on  fosfatlarning 

jadal  harakatlanishi  kuzatiladi  (37-jadval).



37-jadval

Makkajo‘xorida  P20 5  ning  taqsimlanishi

(quruq  m oddaga  nisbatan 

%  hisobida)

T.r

0 ‘sish

fazaiari

Bo‘g‘in  oralig‘i  (pastdan)

po-

pugi

so‘-

tasi

Po-

yasi

doni

1

3

5

7

9

1

S o q o lc h a la rn i

tash lash i

0,407


0 ,4 9 8

0,672


0,820

0,815


1,91

-

-

-

2

T o ‘la  p ishish



0,076

0 ,1 2 4


0,158

0 ,225


0 ,2 3 9

-

0,6 4 4 0,017 0 ,664

37-jadvaldan  ko ‘rinib turibdiki,  m akkajo‘xorida P 20 5 ning poyadagi 

m iqdori  pastdan  yuqoriga  qarab  osha  boradi,  y a’ni  bu  narsa  pastki 

birinchi  b o ‘g ‘indan  9 'b o ‘g ‘in  oralig‘iga  qarab  sodir  b o ‘ladi.  Pishib 

yetilish  davom ida  vegetativ  organlar  fosfatlarni  yo ‘qotadi,  u  dum bul 

pishish  fazasida  yig‘ila  boshlaydi.  Popugini  to'kilish  paytida  fosfor 

uning  tarkib ida  k o ‘p  b o ‘ladi,  pishib  yetilish  paytida  esa  donning 

tarkibida  k o ‘payadi.

U zun  tolali  zig‘ir  gullash  paytida  eng  k o ‘p  m iqdorda  fosforni 

o ‘zlashtiradi.  Bug‘doy esa nay o ‘rash  fazasidan,  to ‘planishgacha bo‘lgan 

davrlarda  fosforni  yaxshi  o ‘zlashtiradi.  G ‘o ‘za  esa  9/Ш   qism  fosforni 

gullagandan  keyin  yutadi.

M a’lum ekin  tom onidan fosforning yutilishi dinamikasi to ‘g ‘risidagi 

m a ’lum otga  ega  b o ‘lish  vegetatsiya  davom ida  bu  oziqa  m oddasiga 

bo'lgan  tanqislikning  oldini  olish  im konini  beradi.

M a ’lum  m aydonda  m asalan,  1  gektarda  o ‘simlik  tarkibida  b o ‘lgan 

fosforning absolut  miqdori oshib borganligiga qaram ay, o ‘simlik yoshiga 

qarab,  uning  foiz  m iqdori  kamayib  boradi.

Hosil  tarkibida  fosforning  nisbiy  m iqdorining  kamayishi  organik 

m o d d a  m assasini  tez  yig ‘i 1 ishid an   d arak   b erad i,  u n d a   bu  o ziq a 

elem entining  oldin  jadal  yutilgan  va  keyinchalik  sekinlashgan  tarzda 

yutilgan  m iqdorlari  taqsim lanadi.  Lekin  bu narsa hosilning jami  organik 

massasiga,  y a’ni  uni  tovar  va  tovar  b o ‘lmagan  qism lariga  bir  xilda 

tegishli  bo ‘ladi.

Y u q o rid a   u r u g ‘  h o sil  b o ‘lish  d a v rid a   fo s fo rn in g   v e g e ta tiv  

organlaridan  reproduktiv  organlariga  ko ‘chishi  t o ‘g ‘risida  m ulohaza

176


yuritilgan edi.  Shuning uch u n som ondagi kabi urug ‘larda pishib yetilish 

jarayonida  fosforning  nisbiy  m iqdori  kam ayib  ketishi  kuzatilm aydi 

(38-jadval).

38-jadval

Наг  xil  davrlarda  arpaning  doni  va  somonidagi  P 20 5 

ning  miqdori  (quruq  m oddaga  nisbatan  %  hisobida  )

T.r

Tahlil sanalari

P2Os ning miqdori

donda

somonda

1

29  m ay



-

0,85

2

1 7  iyun



1,5

0,5 6

3

3 iyul

0,9

Katalog: Elektron%20adabiyotlar -> 40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> A. ramazonov, S. Buriyev tuproqshunoslik va dehqonchilik
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> T o s h k e n t davlat a g r a r u n IV e r s it e t I s. A. Azimboyev dehqonchilik, tuproqshunoslik ya
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> Ipakchilik va tutchilik o'krkuston
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> U sm o n norqulov, h a m id u L l a sheraliyev
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> T. U. Usmonov, B. C. Mirzayev
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> A. Q. Qayimov, E. T. Berdiyev dendrologiya
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> M u o ‘K: 638. 21 (075) kbk 46. 92 I 70 a 90 Taqrizchilar
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> X. Q. Nomozov, sh. M. Turdimetov o'zbekiston tuproqlari va ularning
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> Tuproqshunoslik

Download 17.02 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   18   19   20   21   22   23   24   25   ...   53




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling