J. S. Sattorovning umumiy tahriri ostida


Download 17.02 Mb.
Pdf ko'rish
bet23/53
Sana15.12.2019
Hajmi17.02 Mb.
1   ...   19   20   21   22   23   24   25   26   ...   53

0,35

4

27  iyui

0,9 6

0 ,1 7

Shunday qilib,  fosfor,  kaliy kabi  hosilning tovar qism ida  konsentr- 

Ianadi,  bu  narsa fosforii  o ‘g Litlarni  q o ila s h   am aliyotida hisobga olinishi 

lozim.


O datda,  hosilning  tovar  m ahsulotining ju d a   kam  qism i  xo‘jalikda 

bevosita  foydalaniladi.  T ovar  bo'Im agan  qism i  to 'la lig ich a   x o ‘jalik 

hududida  qolib,  uning  ancha  qismi  yo  yem -xashak,  yoki  hayvonlar 

ostiga  to 'sh am   sifatida  foydalaniladi,  shuning  uchu n  g o ‘ng  tarkibida 

tuproqqa  qaytariladi.

Lekin  g o 'n g   hosilning  tov ar  qismi  to m o n id an   olin gan   azot  va 

fosforni  tuproqqa  qaytara  olm aydi,  chunki  bu  m ahsulot  xo'jalikdan 

tashqariga  chiqarib  yuboriladi.

Agar  qishloq  x o ‘jaligini  unum li  ravishda  tashkil  qilinishi  va  tovar 

m ahsulotini  to bo ra  oshira  borishini  nazarda  tutilsa,  u nda  h a r  qanday 

tuproq  uchun  ertam i-k ech m i  shunday  fursat  keladiki,  bu n d a  hosilni 

doim iy  tarzda  oshirish  uch u n   tupro q q a  albatta  azot  va  fosforni  o 'g 'it 

sifatida  kiritilishiga  zarurat  tug ‘iladi.

X o 'ja lik d a   fo sfo r  b a la n sin i  hisobga  olish  u c h u n   u n in g   to v a r 

m ahsuloti  bilan  h am da  chorvachilik  uchu n   ishlatilgan  bevosita  tovar 

hisoblanm agan  qism i  sarfini  ham   sarhisob  qilish  lozim .  X o'jaliklar 

hududlari  ishlab  chiqilgan  sutning  h ar  bir  litrida  0,9  g  P 20 5  b o ‘ladi. 

Yiliga  5000  kg  d a n   sut  beradigan  100  ta   qora  mol  tovar  m ahsuloti 

bilan  tuproqdan  sh u n ch a  fosfor  o'zlashtiradiki,  uning  o ‘rnini  bosish 

uchun  7  to n n ad a n   kam   bo'Im agan  20%  li  superfosfat  solish  lozim 

b o ‘ladi.  H ali bu  m iqdorni  u n cha to 'liq  deb bo‘lmaydi,  chunki  dastlabki

12  -   A g r o k i m y o

177


2  yilda,  o d atd a,  o ‘sim lik  solingan  o ‘g ‘itdagi  fosforning  b o r  y o ‘g ‘i 

25—30%  ini  o ‘zJashtiradi  xolos.

D em ak,  o ‘sim lik  to m onidan   tupro qd an   o'zlashtirilgan  va  chor- 

vachilik  m ahsnlotlariga o'tgan  fosforni  to iiq  va  uzil-kesil o lrnini bosish 

uchun  solinadigan  o ‘g‘itning  m iqdorini  3—4 barobar ko'paytirish talab 

qilinadi.

0 ‘sim liklarning  fosfatli  oziqlanishini  yetarJi  darajada  tutib  turish 

faqat  o 'sim lik sh u n o slik   talab larig ag in a  inos  b o i ib   q olm ay,  balki 

chorvachilik  talablariga  ham   rnos  keladi.  Oziqa  tarkibida  fosfatlarning 

kam bo'iishi  ularning o/iqalik  qiym atini  pasaytiradi,  bu holatda chorva 

m ollarining  rasioniga fosfat  kislotaning  m ineral tuzlarini  q o ‘shish  lozim 

b o ‘lib  qoladi.

Fosforning  sarflanishida  tuproqdan  uning  ishqorlanishi  natijasida 

yer  osti  suvlariga  o 'tish i  (tuproqdan  seziiarli  tarzda  azot,oltingugurt, 

kaliy  va  o'sim lik  uchun  oziq  hisoblangan  boshqa  elem entlardan  farqli 

o'laro q )  kuzatilm aydi.

K o 'p   m a m la k a tla rd a   q a to r  o ‘n  y illar  d a v o m id a   o ‘tk a z ilg a n  

tajribalardan  m a ’lum   bo'ldiki,  og ‘ir tuproqlardan  fosfat  kislota tuzlari- 

ning  yuvilib  ketishi  sodir  boMmaydi,  lekiti  yengil  tup ro qlardan   h a r 

qalay  fosforning  biroz  tuzlari,  yuvilish  yo ‘li  bilan  yo‘qoladi.  Q um oq 

tu p ro q la rn in g   h a y d a la d ig a n   q a tla m ig a   d o im iy   rav ish d a   fosfo rli 

o ‘g ‘it!arni solib turish  haydalm a qatlam   ostida  uning m iqdorini  deyarli 

oshirm aydi.

0 ‘sim liklar  to m o n idan  fosforning  o'zlashtiriladigan  ulishini,  (kg 

m iq d o rin i)  ho siln in g   b ir  se n tn e r  to var  qism iga  m oslab  hisoblash 

qulaydir.  L ekin g 'allam   som onsiz,  ildizm evalarni barglarisiz yetishtirib 

b o lm a g a n lig i  uchun,  olingan  raqam ga  bir  sentner  tovar  m ahsulotga 

tegishli b o ‘lgan uning tovar mahsuloti hisoblanmagan qismidagi fosforni 

ham   q o ‘shib  hisoblash  lozim   bo'ladi.  U m um lashtirilgan  tarzda  k o ‘p 

ekinlardagi  bu  raqam lar  39-jadvalda  keltirilgan.

Shuni  qayd  etish joizki,  bu  ko‘rsatkichlar fosforning  yig‘ib  olingan 

hosil  bilan  birgalikda  tuproqdan  chiqqan  m iqdorini  bildiradi.

Fosforning o ‘simlikka ta ’siri o ‘zining xususiyatlari jihatidan azotning 

ta ’siriga qaram a-qarshi  b o ‘ladi.  M e’yor chegarasida  fosforli oziqlanish 

ekinlarning rivojlanishini  biroz tezlashtiradi,  bu  narsa  ularning  ertaroq 

pishib  yetishiga  sababchi  bo'ladi.

Fosforli o ‘g ‘itlar ta ’sirida o ‘simliklarning sovuqqa va qurg'oqchilikka 

chidam liligi,  shuningdek  ularning  yotib  qolishga  nisbatan  qarshiligi 

kuchayadi.  Fosforning  ta ’sirida  hosilning  sifatini  oshishi  ham   k o ‘zga

178


H

o

si



ta

rk

ib

id

a

g



fo

sf

or

n

in



m

iq

d

o

ri

 

3

9

-j

a

d

v

a

i





to

va



m

a

h

sa

lo

ti

 

va

 

un

ga

 

m

os

 

k

el

ad

ig

an

 

k

o

‘k 

m

ass

a

 

to



m

on

id

an

 

P

,O



ni

ng

 

o

‘z

lash

tirili

shi 

(% 

hiso

bida

)

’a*

03

Й)

o _


1

,0

-1



,3

5

1,



1



.2

О

r -



o

l,55ga 


y

a

q



in

2,



g

a

c



h

a

2,



a

tr



o

fi

d



a

6.



g

a

c



h

a

1,



g

a



c

h

a



’5*

cz

CZ

ад

r j -



1

,5

ga



 

y

a



q

in

0,



g



a

c

h



a

0,

18



 

g

a



c

h

a



0.

10

 



a

tr

o



fi

d

a



0

.1



g

a

c



h

a

0,



g



a

c

h



a

”0

с

cz

'■O


o'

0

,4



-0

,5

M



a

h

su

lo



turl

ar

i

d

o



n

u

o



p

d

o



n

u

o



p

d

o



n

to

la



2

О

p



o

li



ek

ini


b

ar

gl



ar

i

s



a

b

z



a

v

o



t

il

di



m

ev



a

k

ar



ar

n

 



b

o

sh



tu

g

a



n

a

k



p

iy

o



b

o



s

h

y



e

m

-x



a

s

h



a

k

E



ki



tu

rlar

i

K

u



z

g



ia

v

d



a

r, 


su

li



a

rp

a



о

~ p

-O

N



й

B

ah



or

gi

 



b

u

g



'd

o

y



о

X

Ъ



с?

гз

£



N

o

‘xat



K

u

n



g

a

b



o

q

a



r

U

z



u

n

 



to

la

ii



 

z

ig



‘i

r

N



a

s

h



a

P3

Ъ



b

B



o

d

ri



n

g

T



a

m

a



k

i

P



o

m

id



o

r

----------



-------

-------


-------

------


-

 

i



Q

an

d



 

la

v



la

g



i

K

a



ra

m

K



a

rt

o



s

h

k



a

P

iy



o

z

Q



iz

il

 



y

o

'n



g

'i

c



h

q

a



2 *

ъ

’5 o



-O

> .


о

J C


U

T

.r

-

СЧ



ГП

4 0


ОС

О

-



CM

•/-i


ЧО

оо

179



yaqqol  taslilanadi.  hng  avvalo  um um iy  hosil  ulushini  hisoblaganda 

don  ulushi,  som on  ulushiga  nisbatan  ustun  keladi.  X uddi  shunday 

o'sim lik  m ahsulotining  kimyoviy  tarkibi  yaxshilanadi;  don  va  moyli 

ekinlarda  oqsil  va  shakar  h am da  kraxm alning  m iqdori  oshadi.  Tolali 

ekinlarda o'zlashtiriladigan  fosforning ta ’m inoti yetarli bo 'lg anda tola- 

ning m ustahkam ligi,  uzunligi va  pishiqligi  yaxshi  tom ongan o ‘zgaradi.

0 ‘sim likka  oshiqcha  m iqdorda  fosforning  kirib  kelishining  salbiy 

ta ’siri,  erta  kunda  pishib  yetilishiga,  ya’ni  bu  narsa  tovar  m ahsuloti 

m iqdorini  kam   bo'lishiga  olib  kelsa,  boshqa  to m o n d an   hosil  tarkibida 

sintez  uch u n   ishlatilm agan  oshiqcha  m iqdorda  m ineral  fosfatlarning 

yig‘ilishiga  h am da  barglarning  erta  kunda  s o lib   qolishiga  olib  keladi.

TUPROQLARDAGI  FO SFOR NING   M IQ D O R I 

VA  SHAKLLARI

Yerning p o ‘stloq  qismi  tarkibida  fosforning  m iqdori  0,12%  ni  yoki 

M O 15  to n n a n i  tashkil  qiladi.  Ishlov  berilm aydigan  tu p ro qlardagi 

fosforning zaxirasi  aslituproq jinsidagi  m iqdorga bog'liq,  chunki  uning 

boshqa  uslubda  q o ‘shilish  y o ‘li  mavjud  emas.  Fosforli  o ‘g ‘itlar  solib 

turilishi  ahvolni  tubdan  o ‘zgartiradi,  chunki  o ‘g ‘it  tarkibidagi  fosfor 

tо ‘Iiq  o ‘zlash tirilm ay d i  va  bu  narsa  o ‘zlash tiriiad ig an   fosforning 

m adaniylashgan  yerning  haydalm a  qatlam ida  asta-sekin  t o ‘planishiga 

sababchi  b o ‘ladi.

Agar  tuproqdagi  fosforning  o ‘rtacha  m iqdori  sifatida  (0—20  sm) 

0,4%   ni  qabul  qilinsa,  u nda  yerning  tu p ro q   q ob ig‘idagi  um um iy 

m iqdori  M O 10  t  b o ‘ladi.  T u p ro q   eritm asi  tark ibidagi  fosforning 

konsentratsiyasi  1  1  eritm aga  nisbatan  0,1  dan  1  mg  gacha  b o ‘ladi, 

lekin  so ‘nggi  k o ‘rsatkich  m iqdori  kam dan-kam   uchraydi.

V ulqondan  ajralib  chiqadigan  kristall  tarzidagi  tog‘ jinslarida  P ,0 . 

ning m iqdori  0,275%  b o ‘ladi,  lekin  keyinchalik ularning parchalanishi, 

suv  bilan  siljitilishi  va  c h o ‘kishi  tufayli  hosil  b o ‘lgan  c h o ‘kindilar, 

y a’ni  ulardan  keyinchalik  tuproq  hosil  b o ‘ladigan jinslarning tarkibida 

o ‘rtacha  0,14%  b o ‘ladi.  Qum li jinslarda  fosforning  m iqdori  foizning 

yuzdan  bir  ulushini  tashkil  qiladi.

D em ak,  uzoq  davom   etgan  biologik  davrlarda  c h o ‘kindi  jinslar 

hosil b o ‘Iish jarayonida fosfor yo‘qolavergan.  U  fosforit tutuvchi  jelvak 

yoki  plast  tarzida  suvdan  ajralgan  holda  yig‘ilgan,  bir vaqtning  o ‘zida 

vulqon  tarzida  chiqqan  fostorga  boy  m ineral  appatit  m aydalanishga 

duch  kelgan  va  qism an  tuproq  hosil  qiluvchi jinslar  tarkibida  qolgan.

180


Tuproq  hosil  bo'lish  jarayonining  rivojlanishi,  ildiz  tizim i  to m o ­

nidan  fosforitlarning  pastki  q atlam lardan   yiiqori  qatlam larga  asta- 

sekinlik bilan  ko'chirilishiga bog‘liq.  Shuning  u ch u n  P , 0 5 ning m iqdori 

tuproq  qatlam lari  b o ‘yicha  tahlil  qilinganda  paski  qatlam ga  borgan 

sari  u  kam aya  boradi.  Lekin  bu  tabiiy  jarayon  tufayli  yerning  ag 'd a- 

riladigan  qism ining  fosfatlarga boyitilishi qishloq xo'jalik  ekinlarining 

yuqori  hosildorligi  va  uzoq  vaqt  ekilishi  sharoitida  ularning  talablarini 

qondirish  uchun  yetarli  b o ‘lmaydi.

H a r  q a n d a y   tu p ro q d a   fosfat  k islo ta n in g   m in e ra l  va  o rg an ik  

birikm alari  uchraydi.  O datda,  m ineral  fosfatlar  k o 'p ro q   bo'ladi.  Bu 

narsa  quyidagi  qiyosiy  raqam larda k o ‘rinadi.  A gar  P20 -   ning um um iy 

m iqdorini  100  deb  qabul  qilinsa,  u nda  haydalm a  qatlam dagi  m ineral 

fosfatlarning  ulushi  o 'rta   podzollangan  qum oq  tuproqlarda  73,  sur 

tusli  o 'rm o n   tuproqlarida  56,  kuchli  qora  tu p ro q lard a  65,  kashtan 

tuproqlarda  75  va  b o 'z   tuproqlarda  86%  ni  tashkil  qiladi.

N eytral  reaksiyali  tuproqlarda  m ineral  fosfatlarning  asosiy  zaxirasi 

m aydalangan  apatit  tarzida  uchraydi.  N o rd o n   tu p ro q lar asosan  tem ir 

va  alum iniy  fosfatlariga  ega  b o ‘ladi.  U larning  o 'sim lik   to m o n id an  

o ‘zlashtirilishi  appatitlarga  nisbatan  a n ch a  past  b o ‘ladi.  Lekin  nordon 

tuproqlarga ohak solinganda  (ohaklanganda)  1,5  oksidlarning bir qism i 

kalsiy fosfatga  aylanadi  va bu  o ‘sim likning fosforli  oziqlanishida  ijobiy 

aham iyatga  ega  b o ‘ladi.  E ruvchan  fosfatlar  n o rd o n   tuproqlarga  ularni 

o haklashdan  so'ng   solinsa  ularni  ohaklashgacha  solingandan  k o 'ra  

o'sim lik  tom on id an   k o 'p ro q   o ‘zlashtiriladi.

T uproqdagi  fosforning  organik  birikm alari  c h irin d i  (P 20 ,   ning 

m iqdori  0,8  dan  2,5%  gacha  tuproq  xiliga  qarab:  bundagi  yirik  raqam  

sur tusli  o 'rm o n  tuproqqa tegishli)  va fitatlar tarkibida  bo'ladi.  Bunda 

fitinning  kalsiyli  va  m agniyli  tuzlari  neytral  tuproqlarda,  alum iniy  va 

tem irlari  esa  nordon  tuproq lard a  uchraydi.  A patitlar  tuproqlardagi 

organik  fosforning  yarm ini  tashkil  qiladi.  O rganik  fosfatlar  um um iy 

tu p ro q d ag i  fosforning,  b o ‘z  tu p ro q la rd a   14%  n i,  kulrang  o 'r m o n  

tu proqlarda  esa  44% ni  tashkil  qiladi.  Boshqa  xil  tuproqdagi  k o 'rsat- 

k ich la r  bu  m iq d o rn in g   o ra lig 'in i  tashkil  q iladi.  T u p ro q   tark ib id a 

chirindining m iqdori qancha k o 'p   bo'lsa,  u organik fosfatlarga shuncha 

boy  bo'ladi.

T u proqd a organik fosfatlar h a r xil m ikroblar yordam ida m ineralla- 

shadi.  T uproqdagi  fosforning  b ir  qism i  (shuningdek  azotning  ham ) 

m ikroorganizm lar tanasining  tarkibida  uchraydi.  Lekin  uning m iqdori 

u n c h a   k o 'p   emas.  lg   tuproq  tarkibida  5  m illiard  bakteriya  m avjud


b o 'lis h in i  e ’tib o rg a   o lin sa ,  b u tu n   a g 'd a rila d ig a n   q a tla m n in g   bir 

gektariga  hisoblanganda  ular  bilan  bog‘langan  P 2O s  ning  m iqdori  24 

kg  ni tashkil  qilar ekan.  Hisoblarga k o ‘ra m ikroorganizm larning quruq 

massasi  organik  m oddaga  kam bag'al  podzol  va  kulrang  tuproqlarda 

chirindining 0,5— 1%  ni  tashkil  qiladi.  Chirindiga  boy qora tuproqlarda 

bu  rniqdor an cha  kam  —  0 , 1%  atrofidagi  raqam ni  tashkil  qiladi.  O 'rta  

Osiyoning b o 'z  tuproqlarida  beda  ekiladigan  m aydonlarida  ildiz tizimi 

atrofi  (rezosfera)  da  Ig  tuproq bakteriyasining m iqdori 20  mldga yetishi 

m umkin.  K o'p holda shunday tuproqning  100 g dagi  m ikroorganizm lar 

massasida  P20 5  ning  m iqdori  3,2  m g  gacha  yetadi.  Lekin,  rizosferani 

tashkil  qilgan  tuproq  yuzasi  tuproqning  ildizli  qatlam ining jud a  kichik 

qism ini  tashkil  qiladi.  Shuni  qayd  etish  lozimki,  tirik  plazm a tarkibiga 

kirgan  fosfatlar  m ik ro o rg an izm lar  noqulay  sh aro itlar  tufayli  o 'lib  

ketgunga qadar yuksak o'sim liklarning oziqlanishida m uhim  ahamiyatga 

cga  bo'lolm aydi.

H am m a  bir  valentli  kationlar  (har  qandav  bosqichli  alm aslnnish 

darajadagilari  ham )  suvda  yaxshi  eriydi  va  shuning  uchun  ildiz  tizimi 

tom onidan  oson o ‘zlashtiriladi.  Bir va ikki almashingan  kalsiy va magniy 

fosfatlar  to ‘g‘risida  ham   shu  fikrni  aytish  m um kin.  Bunda  digidrat 

C aH P O ,  ■

  2 H ,0   ni  suvsiz  C a H P 0 4 ga  nisbatan  eruvchanligi kuchliroq 

b o ia d i.  Lekin  fosfat  kislota  anionlarini  ham   kimyoviy  (suvda  erim av- 

digan  tuzlar hosil  qilish  orqali)  ham   almashuvli  (m usbat  zaryadlangan 

tuproq kolloidlari tom onidan)  tez yutilishi tufayli tuproqdagi fosforning 

suvda  eruvchi  birikm alari  ju d a   kam  b o 'lad i  va  1kg  quruq  tuproq 

hisobiga  1  mg  dan  k o 'p   bo'igan  hoi  kam dan-kam   uchraydi.  Bu  hoi 

ko'p ekinlarni  fosforh oziqlanishini  ta ’minlash uchun yetarli bo'lm aydi. 

T uproqning  haydalm a  qatlam ida  bir  kg  tuproq  hisobiga  1  mg  P 2O s 

to ‘g ‘n  

kelganda  uning  m iqdori  1  ga  3  kg 

(o d atd a,  tup ro qn ing  

haydaladigan  qatlam ining  um um iy  ogMrligini  3  mln  kg  deb  qabul 

qilinadi) b o ia d i, g ‘allasim onlardan  o 'rta c h a  hosil olinganda tuproqdan

1  ga  yer  hisobiga  20  kg  P9O s  (texnik  ekinlar  b undan  ham   ko‘p) 

o ‘zlashtiriladi.  M a’lumotlarga  ko'ra suvda eruvchi tuzlarning tuproqdagi 

fosfor  tutuvchi  b o r  zaxirasi  vegetatsiya  davrida  fosfatlarning  suvda 

eruvchi  m iqdori  b ir  necha  bor  qayta-qayta  tiklanganida  ham   tuproq 

zaxiralari  evaziga o ‘rta  hosildoriik darajasidagi  talabni  qondirish  uchun 

yetarli  bo'lm aydi.

Lekin  o 'sim lik  faqat  suvda  eriydigan  fosfat  tuzlarini  o'zlashtirib 

qolmay,  balki  kuchsiz kislotalarda eriydiganlarini  ham  o'zlashtira oladi. 

Kuchsiz  kislotalar  (karbonat,  organik,  lim on,  olm a  va  h.k.  kislotalar)



o ‘simlik  ildizlari  tom onidan  ishlab  chiqariladi.  U la r tu proqdagi  suvda 

erim aydigan  fosfatlarning  ham   bir  qism ini  eritadi.  T u p ro q q a   yanada 

k o ‘p ro q   m iq d o r d a   k is lo ta la r ,  m i k r o o r g a n i z m l a r   t o m o n i d a n  

(nitrifikatsiya  natijasida  nitrat  kislota,  oqsil  va  am inokislotalarnin g 

qaytarilgan  oltingugurtni  oksidlanishi  natijasida  sulfat  kislota,  organik 

k islo ta la rn in g   m in e ra liz a tsiy a s i  n a tija sid a   fo sfat  k islo ta )  ish la b  

chiqariladi. 

M ikroorganizm lar  buning  ustiga  nafas  olish  va  rnodda 

alm ashinish  tufayli  karbonat  angidrid  va  organik  kislotalar  ajratib 

chiqaradi.

Kuchsiz  kislotalarda (yoki  kuchli kislotalarning kuchsiz eritm alarida)

2  valentli  k ationlar (kalsiy va  magniy)  ning  2  alm ashingan fosfat  tuzlari 

eriydi,  natijada  o'sim lik  to m on idan   o'zlashtiriladigan  holatga  o 'tad i. 

U larning  eru v ch an   shaklga  o 'tish in i  tu p ro q d a  eng  k o 'p   tarqalgan 

karbonat  kislota  ta ’minlaydi.

Ikki valentli  kislotalarning uch  alm ashingan  tuzlari  suvda u m u m an  

crim aydi  va  kuchsiz  kislotalarda jud a  kam  eriydi.  Shuning  u c h u n   ular 

ko'p  qishloq  xo'jalik  ekinlariga  fosforning  m anbasi  b o 'la   olm aydi.  Bu 

qonuniyatdan 

lyupin,  grechixa.  xantal  ancha  kuchsizroq  darajada, 

no'xat,  nasha  esparsetlar  m ustasno,  bu  o'sim liklar  fosforni  tuproqni 

uch  alm ashingan  fosfat lari  va  fosforitlaridan  ham   o 'z la sh tira   oladi. 

Zikr qilingan ekinlarning bu xususiyatini  ularning  ikkita xossasi  asosida 

tushuntirsa  bo'ladi:  ildizlar  tom onidan  ancha  m iqdorda  kislotalarni 

ishlab  chiqarilishi va  ularning tarkibida  kalsiy  m iqdorining  fosfordan, 

ancha  ortiqcha 

m iqdordaligi,  h ar  ikJ-cala  sababga  k o 'ra   ham   qiyin 

eriydigan  fosfatlar  yaxshiroq  parchalanadi  va  erigan  shaklga  o 'ta d i 

ham da  ildiz  tizim i  to m o n id an   o'zlashtiriladi.

Potensial  nordonligi  yetarli  darajada  b o 'lg an   tu proqlarda  (100  g 

tuproqda 2—2,5  mg.ekv) boshqa o'sim liklar ham  tup roqqa solinadigan 

fosfaritlar  evaziga  qoniqarli  oziqlanishi  m um kin.

Lekin  bu  holda  fosforitni  ildiz  tizimi  eritm ay  balki  tup ro q n in g  

o 'z i  eritadi.

Z am onaviy  tushu nch alarga  muvofiq  tuproqda  uch  kalsiyli  fosfat- 

ning  hosil  bo 'lish i  u ch u n   sharoitning  o 'zi  yo'q.  U n d an   h a m   kam roq 

eriydigan  birikm alar:  okta  kalsiy  fosfat  C a4H ( P 0 4) 3-3H20   va  h atto  

g idrooq silapatit  C a 5( 0 H ) ( P 0 4)3  ning  hosil  b o 'lish   e h tim o li  a n c h a  

ishonchliroqdir.  N o rdo n tuproqlarda polutor oksidlarning va shu asosida 

ularning  strengiti  F e ( 0 H ) 2H 2P 0 4  va  varissiti  A 1 (0H )2  H 2P 0 4  hosil 

bo'lishi  m um kin.  T em ir  va  alum iniy  fosfatlarning  eruvchanligini  eng 

m inim al  ko'rsatkichi tuproq  pH   o 'z a ro  mos holda  2,2 va  3,7  bo'lganda,

183


uch  alm ashingan  kalsiy  va  m agniylarning  esa  tuproq  pH   i  6,5  va  10 

b o ‘lgan  chegarada  bo 'lad i.  Shuning  uch u n   kuchsiz  nordon  m uhit, 

o'sim liklarning fosforli oziqlanishida eng qulay m uhit ekanligini ajablan- 

tiradigan  joyi  yo ‘q.  Torfli  botqoqliklarda  biroz  pastki  qatlam larda 

qaytaruvchanlik  sharoitlarining  mavjudligi  tufayli  ikki  valentli  tem ir 

fosfat  (F e 3( P 0 4)2-8  H 20   to 'p lan ish i  m um kin,  bu  m odda  o'sim liklar 

uchun  o'zlashtiriluvchanligi  bilan  ajralib  turadi.

T uproqda  organik  m oddalarning  m ineralizatsiyasi  vaqtida  undagi 

fosfat  kislotaning  m ineral  tuzlarining  m iqdori  oshib  ketm ay,  balki 

kamayishi  ham   m um kin.  Bu  narsani  1905-yilda  m s  olim i  L.A.  Ivanov 

qayd  qilgan edi.  Uning tajribalariga muvofiq  bunday xildagi  m oddalam i 

(k letch atk ag a  boy)  n atriy   fo sfatn i  q o 's h ib   k o m po stlash  (ayniqsa 

am m oniy  sulfat  bilan  birgalikda)  natijasida  m ineral  fosforning  to 'liq  

y o 'q o lish i  holatiga  d u c h   kelindi.  K ey in ch alik   esa  agar  tu p ro q d a 

fosforning  m iqdori  0,2—0,3%   dan  kam   m iqdorga  ega  b o'lgan  m odda 

minerallashsa, fosforning o'siinlik tom onidan o'zlashtiriladigan  mineral 

birikm alari  u m um an  ajralib  chiqm aydi,  ular  to 'laligicha  m ik ro o r­

ganizm lar  to m o nidan  biriktirib  olinadi  degan  xulosaga  kelindi.

O 'sim liklar to m o n id an   organik  fosfatlarning  o'zlashtirilishi,  uning 

harorati  oshishi  natijasida  m a ’lum  darajada  oshadi.  Bu  narsa  albatta 

chirindi va  boshqa organik  birikm alarning  m ikrobiologik  parchalanish 

jarayoni  oqibatidir.

Tajribalar shuni  ko'rsatadiki,  agar vegetatsion  naylar  harorati  20— 

35°C  li  suv  ham m om lariga  botirilsa,  birinchi  holda  m ineral  fosfatlar, 

ikkinchi  holda  esa  organik  fosfatlar  o'zlashtiriladi.

T uproqda  qiyin  eriydigan  fosfatlarni  qism an  parchalab  oson  eriy­

digan  fosfatlarga  aylantiruvchi  bakteriyalar  borligi  aniqlangan.  Bu 

holatning  yuzaga  chiqishida  tuproq  eritm asi  to m o nid an  ham ,  ildiz  va 

m ikroorganizm lar to m on idan ham   kislotalarning ajralishi  bilan bog'liq 

bo'lgan  reaksiyalarning  ishtiroki  ham   m uhim   aham iyatga ega  bo'ladi.



Katalog: Elektron%20adabiyotlar -> 40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> A. ramazonov, S. Buriyev tuproqshunoslik va dehqonchilik
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> T o s h k e n t davlat a g r a r u n IV e r s it e t I s. A. Azimboyev dehqonchilik, tuproqshunoslik ya
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> Ipakchilik va tutchilik o'krkuston
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> U sm o n norqulov, h a m id u L l a sheraliyev
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> T. U. Usmonov, B. C. Mirzayev
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> A. Q. Qayimov, E. T. Berdiyev dendrologiya
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> M u o ‘K: 638. 21 (075) kbk 46. 92 I 70 a 90 Taqrizchilar
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> X. Q. Nomozov, sh. M. Turdimetov o'zbekiston tuproqlari va ularning
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> Tuproqshunoslik

Download 17.02 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   19   20   21   22   23   24   25   26   ...   53




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling