J. S. Sattorovning umumiy tahriri ostida


TUPROQDAGI  FO SFOR NING   O'SIM LIKLAR


Download 17.02 Mb.
Pdf ko'rish
bet24/53
Sana15.12.2019
Hajmi17.02 Mb.
1   ...   20   21   22   23   24   25   26   27   ...   53

TUPROQDAGI  FO SFOR NING   O'SIM LIKLAR 

TO M O NIDAN  0 ‘Z LA SH TIRILISH I

Oson  o'zlashtiriladigan  fosfatlarning  m iqdori 

tuproqlarda  ju d a 

kam  bo'ladi.  M asalan,  Voronej  viloyatining  kuchli  qora  tu prog'ida 

0,144%  P20 5  bo'lib  (haydalm a  qatlam ning  1  gektarida  4230  t),  2%  li 

sirka  kislotada  eriydigan  qismi  1  ga  yerda  21  kg  ni  tashkil  qiladi. 

0,146%  P2O s tutuvchi  M oskva viloyatining qum oq  podzol tuprog'ining

184


1  ga  yerida  sirka kislotada eruvchi  6 kg P 20 5 b o ‘ladi.  Bu m a ’lu m otlar 

har  ikkala  tup ro q   xilida,  ayniqsa  podzol  tu p ro q lard a  fosforli  o ‘g ‘itlar 

solm asdan  tu rib,  qoniqarli  hosil  olib  b o'lm aslig id an   dalolat  beradi.

0 ‘sim liklar  uch u n  suvda  eruvchi  fosfat  kislotaning  n o rd o n   tuzlari 

o'zlashtirilish jih a tid a n  ancha qulay b o ‘ladi,  lekin u larning  tuproqdagi 

m iqdori ju d a  kam  va ularning m iqdoriy  k o 'rsatk ich i  ekinlarning  fosfor 

bilan  t a ’m inlanish  darajasini  belgilash  m ezoni  b o ‘la  olm aydi.  Lekin 

bu  narsa  bu  tuzlarning  tuproqdagi  m iqdorini  u m u m a n   e ’tiborga  olish 

kerak  em as  degan  so'z  emas.  Y uqorida  h am m a  o ‘sim hklar  fosforning 

juda suyultirilgan eritm alaridan ham  o ‘zlashtira olish qobiliyati  mavjud- 

ligi  qayd  etilgan  edi.

T u p ro q n in g   qattiq  fazasi  va  tu p ro q   eritm asi  o 'rta s id a   m a ’lum 

m uvozanat  b o ‘lganligi  sababli  ildizlar  to m o n id an   so ‘rib  olingan  fosfat 

kislota  tuzlari  ilgarigi  uncha  yuqori  b o 'Im ag an  

k o ‘rsatkichi  dara- 

jasigacha  qaytariladi  va  o'sim lik  u larni  y an a  o ‘zlashtira  boshlaydi. 

Afsuski  k o ‘p  tuproqlarda  fosforning  bu  m anbayi  yetarli  b o ‘lm aydi  va 

fosforli  o ‘g ‘itlar  solinm aganda  ekiladigan  ekinlar  «fosforga  ochligini» 

yoki  h e c h   b o ‘lm ag anda  yaxshi  hosilni  t a ’m in lash   b o rasid a   fosfor 

tanqisligini  sezadi.

0 ‘sim lik la rn i  fosfor  b ila n   t a ’m in lan g a n lig i  h a q id a   m u lo h a z a  

yuritilganda  am aliyotda  kuchsiz  kislotali  m u h itd a   tu p ro q n in g   tutib 

turilishi  natijasida  faqat  suvda  eruvchi  fosfor  tuzlarigina  em as,  balki 

bir  qism   su vd a  erim ay d ig a n ,  lek in   o 's im lik la rn in g   o ‘z la sh tirish i 

darajasida  b o ‘lgan  zaxira  holatdagi  fosfatlar  h am   ajraladi.  Bu  xildagi 

fosforli e ritm an i olish uchun:  1—2%  lim on,  2—3%  sirka,  0,2 n. xlorid, 

0,002  n.  sulfat  kislota  (pH   ni  doim o  3,0  atrofida  ushlab  turish  uchun 

am m oniy  sulfat  q o ‘shib)  lari  ham da  karbonat  angidridga  t o ‘ydirilgan 

distillangan  suv  ishlatiladi.

T u p ro q d a g i  o ‘sim lik lar  to m o n id a n   o ‘z la sh tirila d ig a n   fosforni 

aniqlash  borasida  q o ‘llaniladigan  laboratoriya  uslublarining  ham m asi 

nisbiy  k o ‘rsatkichlarnigina  aniqlaydi,  bu  m a ’lu m o tla rd an   foydalanish 

uchu n  ularni  dala  tajribalari  asosida  tasdiqlash  va  bu  tajriba  m uayyan 

ekinlar u ch u n   takrorlanishi  lozim.

O'zlashtiriladigan fosfatlarning  m iqdorini kimyoviy uslub yordam ida 

aniqlashning bajarilishini tezligi,  arzonligi,  an ch a aniqligi,  bu  uslublarni 

agrokim yoviy xizm at am aliyotida q o ‘llash im koniyatini yaratdi.  U ndan 

dala  tajribalari  bilan birgalikda  foydalaniladi.  Kim yoviy  uslub  ko‘rsat- 

k ic h la ri  k a rto g r a m m a   ta rz id a   ra s m iy la s h tirilib ,  te g is h li  h u d u d  

xo‘jaliklariga  tavsiyalar  beriladi.

185


Shuni  qayd  etish  lozim ki,  lim on  kislota  tem ir  fosfatni  ajratadi, 

nord on  podzol  tuproqlarda  uning  m iqdori  anch a  b o'ladi.  Shu  xildagi 

tahlilni  davom   ettirsak,  sirka  kisJota  nord o n  tuproqlarda  o'zlashtiri­

ladigan  fosfatlar  m iqdorini  aniqlash  uchun  lim on  kislotaga  nisbatan 

ancha  qulay  reaksiya  hisoblanadi.

O 'zlashtiriladigan  fosfatlarning m iqdori  dinam ik ko'rsatkich bo'lib, 

tuproq  xossalariga,  dehqonchilikning jadallik  darajasiga  va  boshqalar- 

ning  t a ’siriga  qarab  o 'z g a ra d i.  Bu  fikrlarni  isbotlash  m aqsadida 

T im irvazev  qishloq  x o 'jalik   akad em iy asin in g   stansiyasini  ikki  xil 

nam unali  m ad an iy lash tirilg an   c h im li-p o d zo l  tup ro q larig a  tegishli 

bo'lgan  m a ’lum otlarni  keltirish  m um kin  ( 4 0 - jadval).

40-judval

Har  xil  erituvchilar  yordamida  ajralilgan  P 20 5  ning  miqdori

T.r

Ajratib  olingan  eritmadagi  P 2Os ning  100  g havo  sharoitida 

quritilgan  tuproqdagi  mg  hisobida  miqdori

Karbonat  angidrid bilan 

to'yintirilgan  distillangan  suv

0 ,5   n

.sirka kislota

0 ,5  n 

xlorid kislota

1

0,77


2 , 8 7

15,00


2

1,87


6 , 2 0

6 3 , 1 0

40-jadvaldagi  m a’lum otlardan  ko'rinib turibdiki,  ikkinchi  xil  tuproq 

b irin c h is ig a   n isb a ta n   fo sfa tla rg a   a n c h a   boy.  U la rn in g   m iq d o ri 

ag'dariladigan  tuproq  qatlam ining  1  gektarida  qan cha  bo'ladi?  Buni 

osongina  hisoblab  chiqish  m um kin.  100  g  dagi  1  mg  P 20 .   1  ga 

m aydonning  0—20  sm  tu p ro q   qatlam ining  30  kg  miga  to 'g 'ri  keladi. 

D em ak,  birinchi  xil  tupro qning  har  gektarida  22,1  kg  oson  o 'zlash ti­

riladigan  P , 0 5  bo'lsa,  ikkinchisida  56,1  kg  bo'ladi.  O 'sim liklar  tuproq 

tarkibidagi  h am m a   o 'z la sh tirila d ig a n   fosfat  kislotasini  o 'z la sh tira  

olm aydi,  ch u n k i,  ildiz  tizim i  tu p ro q   z a rra ch a larin in g   ham m asini 

qam rab  ololm aydi.

M a’lum ki,  1  ga  yerning  yuzasi  bir  necha  o 'n la b   m etr  kvadratni 

tashkil  qiladi.  39-jadval  m a’lum oti  asosida  xulosa  qilish  m um kinki, 

b irin c h i  xil  tu p ro q d a   o so n  o 'z la s h tirila d ig a n   fo sfa tla r  q o n iq arli 

m iqdorda hosil yetishtirish  uchun yetarli  emas.  40-jadvalda ko'rsatilgan 

reaktivlar  F.V.  C hirikov  tom onidan  taklif qilingan  bo'lib,  u  karbonat 

angidridli  distirlangan  suvda  ishqoriy,  ya’ni  kalsiy  va  m agniyning  bir 

va  ikki  alm ashingan  fosfatlari  va  qism an  bu  ikki  kationlarning  uch

186


alm ashingan  fosfat  tuzlarida  (m agniy  u ch   fosfat  to ia r o q )   eriydi.  Bu 

eritm aga  o 'tu v ch i  tuziar  o'sim liklarga  erkin  kiradi.

ikkinchi  reaktiv kalsiy  u c h  fosfatning b ir qism ini,  fosforit,  appatit, 

alum iniy  fosfatlari 

va  fosforli  k islotalarni  eritm aga  o 'tk az a d i.  Bu 

birikm alarni  ekinlar  to m o nid an   yaxshi  o 'zlashtiradi  deb  bo'lm aydi. 

H ar  ikkala  tu p ro q d a  karbonat  angidrid bilan  to ‘yintirilgan  distiilangan 

tuz yordam ida ajratiladigan fosfatlardan an ch a k o 'p  bo'iishiga qaram ay, 

olingan  natijalarni  baholashda  xushyor  b o 'lish   kerak  bo'ladi.

D ala  tajribalari  bilan  taqqosiash  o rq ah   aniqlandiki,  0,5  n  sirka 

kislotali  eritm a  tuproqdagi  100  gr  hisobiga  5  mg  P , 0 5  ni  eritadi, 

dem ak  o'sim lik  fosfor  bilan  kuchsiz  ta ’m inlanadi.

Shunga  asosan  aytish  m um kinki,  birinchi  xil  tuproq  o'sim liklar 

o'zlashtiriladigan  fosforlar  bilan  kam   t a ’m inlangan,  shuning  uch u n  

ham   fosforli  o'gitlarn i  ko 'p ro q   m iqdorda solishga  to 'g 'ri  keladi.  Jkkin- 

chi  tuproq  ham   o 'rta c h a   m iqdorda  o'zlashtiriladigan  fosforga  ega  va 

bu  tuproq  uch u n  fosforli o 'g 'itn in g  o 'rta c h a  m e ’yorini  qo'llash  kifoya. 

Sirka  kislotali  eritm aga  har  100  g  tu pro q  hisobiga  10  mg  P2O s  erib 

chiqadigan darajada b o 'lg an d a ekinlar o'zlashtiriladigan  fosfatlar bilan 

t o ii q   t a ’m in lan adi.  U chinchi  g u ru h   eritm aga  0,5  n  xlorid  kislota 

bilan eritiladigan fosfatlarga kelganda ular o'zlashtiriluvchilar jum lasiga 

kiritiladi,  bu  eritm aga  fosforit,  apatit,  alu m in iy   va  tem ir  fosfatlari 

h am da  fitatlari  o 'tad i.

U chin chi  guruh  fosfatlarni  aniqlashning  am aliy  aham iyati  y o ‘q. 

U ning  natijalari  faqat  o 'zlash tirilad ig an   fosfatlarga  o 'tu v ch i  zaxira 

haqida  m a ’lum oga  ega  bo 'lish  im konini  b eradi  xolos.  H ar  xil  uslublar 

vositasi  bilan  aniqlanadigan  tuproqdagi  harak atchan   deb  nom langan 

P20 5 

ning  m iqdori  haqida  um um iy  tu shu n ch ag a  ega  b o 'lish,  tahh l 

qilinadigan  tu pro qn in g  fosfat  potensiali  haq id a  bilish  lm koniyatini 

beradi.  Bu  potensial o'sim liklar tom onidan 



Pn0 5 

ni  o'zlashtirishi  natija- 

sida  pasayadi, va yerga dam   berilganda yoki fosforli  o ‘g‘itlar solm ganda 

oshadi.


SANOATDA  ISHLAB  CHIQARILADIGAN 

FO SFOR LI  0 ‘G‘ITLAR

Fosforli  o ‘g ‘itlar ishlab chiqarish  uchun xom ashyo. 

Tarkibida fosfor 

b o ‘lgan  k o 'p   xil  m inerallardan  vulqon  natijasida  chiqqan  apatit  va 

c h o 'k m a   fosforitlar  fosforli  o 'g 'itla r  ishlab  chiqarishning  xom ashyosi 

hisoblanadi

187


A patit-vulqon  natijasida  chiqqan,  keng  tarqalgan  m ineral  bo'lib, 

tog'  jinslarida  dispers  holatda  b o ‘ladi.  U ning  konlari ju d a   kam.  Eng 

yirigi  1025-yil  Kola  yarim   orolining  Xibin  degan joyida  topilgan  edi. 

A patitlarning biroz kam roq va kam   qim m atliroq konlari  U ral,  Baykal- 

ning janubi  ham da Braziliya,  Lspaniya,  Kanada, AQSH  va  Shvetsiyadan 

topilgan.

Fosforitlar  qadim   geologik  davrlarda  yerda  yashab  o ‘tib  ketgan 

h ay v o nlarn in g   skeletlarini  m ineralizatsiyasi  h am d a   suvdagi  kalsiy 

yordam ida  fosfat  kislotaning  cho'kishi  tufayli  hosil  bo'lgan.

Fosforit konlari  yer sharida k o 'p   uchraydi,  lekin  G 'arbiy Yevropada 

ular  u n c h a   katta  bo'lm ay  ishlab  chiqarishda  q o 'llash  uch un   yaroqli 

em as.  Osiyo  m am lakatlarida  X itoydan  tashqari  boshqa  erlarda  deyarli 

uchram aydi.  Fosforitlarning katta konlari  Shimoliy Am erika davlatlari- 

da  uchraydi.  A m erika  q it’asida  bu  jinsga  m ansub  k o nlar  —  Florida, 

Tennesi  va  boshqa  shtatlarda  topilgan.

Afsuski,  M D H   m am lakatlarida  uchraydigan  fosforitlarda  fosfor 

kam   va  bir  yarim   oksidlarga  boy  bo'lganligi  u c h u n   superfosfatga 

aylantirish  mushkul.  Juda  qim m atli  fosforit  koni  1937-yil  Q oratog' 

tog'larida  (Janubiy Q ozog'iston)  ochilgan,  11 fosforli  o 'g 'itla r sohnishiga 

m uhtoj bo'lgan M arkaziy Osiyo Respublikalarining o'rtasida joylashgan.

A patit  asosan kristall  holida,  fosforitlar esa  ham   am o rf ham  kristall 

holida  uchraydi.  A m orf xillari  tez  parchalanadi,  shuning  uchun  unga 

kim yoviy  ishlov  berm asdan  ham   o 'g 'it  sifatida  ishlatish  m um kin.

Kelib  chiqishi  jih a tid a n   h a r  xil  b o'lishiga  qaram ay  ap p a tit  va 

fosforitlarning  kimyoviy  tuzilishida  um um iylik  bor.  U lar  ortofosfat 

kislotaning  uch  alm ashingan  kalsiyli  tuzlari  bo'lib,  tarkibida  kalsiy 

ftor  va  shu  kationning  boshqa  birikm alari  ham da  boshqa  chiqindi 

m oddalar bilan  birgalikda uchraydi.  Apatit  kristallari  yuqori darajadagi 

barqarorligi  bilan  ajralib  turadi,  ulardan  ftorni  kimyoviy  yoki  term ik 

y o 'li  bilan  ajratish  apatitning  kristall  panjarasini  parchalaydi.

A patitning  em perik  formulasi  C a5( P 0 4),F   yoki  (C a s( P 0 4)2),  C a F 2 

bo 'lib ,  kalsiy  ftorid  uning  xloridi,  karbonati,  gidroqsili  bilan  alm ashi- 

nishi m um kin.

O 'z a ro   mos  holda  ftor—apatit,  xlor—apatit,  karbonat—apatit  va 

gidroqsil  —  apatitlar  farqlanadi.

Fosfat  m inerallardan  tashqari  fosforidlar  ham   uchrab,  ularning 

tark ibid a  chiqindilar:  po lu to r  oskidlar,  qum ,  tuproq  k o 'p   bo'lad i. 

X ibinda  apatitnefelinli jins  tarzida  uchraydi.  N efelin—(K N a )2  A120 3 

2SiO z+   n S i0 2  tarkibli  alum osilikatdir.  Fosforitlar jelvaklangan  (keng

188


tarqalgan)  yum aloqlangan  tosh  kabi  va  qatlam langan,  quyib  q o ‘ygan 

massaga o ‘xshash xillarda uchraydi.  Q atlam langan eng quvvatli  fosforit 

koniga  m isol  tariqasida  Q aratog‘  fosforitini  keltirish  m um kin,  uning 

qatlam ini  qalinligi  7  m  gacha  yetadi.  Boshqa  konlarda  esa  qalinligi 

0,8  in,  eni  esa  1,5  m  gacha  bo'lishi  m um kin.

U   boshq a  fosforit  kon lard an   o 'z in in g   sifati  b o 'y ich a  h a m   farq 

qiladi:  1 \ 0 , ning m iqdori 29,6 dan 35,6% gacha va polutor oksidlarning 

m iqdori  bor  y o 'g 'i  2—2,5%   (boshq alard a  4 — 11%)  b o 'la d i.  Lekin 

Q oratog'  fosforitining  kam chiligi  ham   bor  bo 'lib , 

uning  tarkibida 

m agniyning  m iqdorini  k o 'p   bo'lishi,  ishlov  berislm i  qiyinlashtiradi. 

Hosil  bo'lgan  m ahsulot  o 'ta   gigroskopilcligi  bilan  ajralib  turadi,  uni 

y o'q otish   uchun  maxsus  texnologik  uslublarni  qo'llash  talab  etiladi.

B o sh q a   k o n la rd a   fo sfo rn in g   m iq d o ri  kam   b o 'lib ,  b ir   y a rim  

oksidlarning  m iqdori  k o 'p   b o 'lad i  (41-jadval).

4 1-jadval

Fosforit  konlaridagi  fosforning  miqdori

Konlar

M iqdoriy  k o‘rsatkichlar  ( 

%   )

P A

А Ц О , 

+  


Fe20 3

A k t y u b i n s k

1 8  g a   y a q i n

3 , 4


V y a t s k o -  K a m s k o y e

2 3 - 2 7

5 - 1 0

E g o r c v s k



1 6 - 2 5

5 - 6   v a   k o ' p r o q

K r o l e v e s k o y e

1 8 g a   y a q i n

3 ,5

S h i g r o v s k o y e



1 6 - 1 7

3,5


Loysim on  fosforitlar  tarkibida  fosforning  m iqdori  k o 'p   b o 'lad i, 

ular jum lasiga:  Vyatsko  —  K am skoy, V urnarsk,  Yegorevsk,  ICijshemsk, 

Kroloveskoye  konlari  kiradi.  Q um sim oniari  (glaukoniliilardan  tashqa- 

rilarda fosforning miqdori  kam  bo'ladi),  jumlasiga  Donesk,  M arsharisk, 

Seshansk  konlari  kiradi.  G lauk o nit  K ,0 -4 R ,0 .-H )S i0 ,-n H 10   larkibii 

alum oferrisilikal  bo'lib,  undagi  kali у  oksidining  m iqdori  8 %  gacha 

bo rib yetadi.  G lauronit  fosforitlarida kaliy  ! —4% bo'lib.  fosfor m iqdori 

bo'yiclia  loysimon  va  quin sitno n iar o'rtasidagi  oraliq  m iqdorni  tashkil 

qiladi.

Fosfatli  xom ashyoda  po lu to r  oksidlarning  bo'lishi  m aqsadga  m u- 



vofiq  em as,  chunki  uiarga  q o 'sh im ch a  ishlov  bcii.slida  q o 'sh irn ch a

189


m iqdorda  kislota  sarflanishini  talab  qiladi  va  fosfat  kislota  tuzlarini 

retrogradatsiyasi  (ularni kam roq eriydigan shaklga o ‘tishi) ga olib keladi.

Fosforli  o 'g 'itla r  ishlab  chiqarish  u ch u n  Xibinsk apatit  koni yaxshi 

xom ashyo  beradi.  M aydalangan  jinsi  suvga  solinib,  olein  kislotasi, 

kerosin  va  eruvchi  shishadan  iborat  reagent  qo'shiladi  (I  t  jinsga  1 

kg).  P u lp a  orqali  havoni  jad a l  rav ishd a  puflash  natijasid a  apatit 

zarrachalari  ko'pikka o'xshab  qalqib  yuzaga chiqadi va o 'z a ro  yopisha- 

di,  nefelin  esa  tubda  qolib  suv  bilan  yuvilib  chiqib  ketadi.  Boyitilgan 

nefelin dan   tozalangan  ap patit  ko n sen tran ti  39—40%  P , 0 5  ga  ega 

bo 'ladi  va  dunyoda  eriydigan  fosforli  o 'g 'itla r  olishda  eng  yaxshi 

xom ashyo hisoblanadi.  Nefelin  ham  xalq xo'jaligida ishlatiladi.  N ordon 

tuproqlarda  uni  kaliyli  o 'g 'it  sifatida  ishlatish  m um kin.

Yer  kurrasida  topilgan  appatit  va  fosforit  konlaridagi  fosforning 

um um iy  zaxirasi  1. 104  t  ni  tashkil  qiladi,  lekin  ularning  faqat  biroz 

qismigina sanoat ahamiyatiga ega.  Fosfat xomashyosini zamonaviy qazib 

olinishi  jadalligi  bir  yilda  28  m ln.t.ni  tashkil  etadi,  u  3000  yilgacha 

yetgan bo'lardi.  Lekin  yildan-yilga  qazib  olish jadalligi  oshib  borishi  va 

undan fosforni  ajratib olish uslublari  takomillashganligini e ’tiborga olish 

lozim.  Shu  nuqtayi  nazardan  term ik  jihatdan  qayta  ishlash  istiqbolli 

hisoblanadi,  u  elem entar  fosforni  ajratib  olish,  shu  asosida  esa  yuqori 

konsentrlangan  polifosfor  kislotalarni  ham da  ularning  tuzlarini  olish 

im konini  beradi.  H ozirgi  kunda  ekstraksion  uslubdan  (apatit  yoki 

fosforitni  sulfat  kislota  yoki  uning  nitrat  kislota  bilan  aralashm asi  yoki 

fosfat  kislota yordam ida  parchalash)  ko'proq  foydalaniladi.  Ekstraksion 

uslubda  olingan  fosfat  kislotaning  kamchiligi  uning  ifloslanganligi  va 

undan  olingan  so'nggi  m ahsulotlarning  chiqindi  m oddalarga  boyligi 

ham da  ishlab  chiqarilgan  o 'g 'itn in g   konsentratsiyasini  pastligi  hisob­

lanadi.  E lem entar  (qizil  fosforning  ishlab  chiqarish  istiqbollari,  unga 

mis oksidi  (P massasiga  1 %  m iqdorda)  qo'shilganda,  asta-sekin tuproqda 

o'sim lik  tom on id an   oson  o'zlashtiriladigan  ortofosfat  (H 3P 0 4)  kislota- 

gacha  oksidlanadi.  Elem entar  fosfor  tarkibida  chiqindi  m ahsuloti  yo'q 

va  tashish  uchun  eng  kam  xarajatli  (P20 5  ning  m iqdori  229%).



FOSFORLI  0 ‘G ‘ITLARNI  ISHLAB 

CH IQARISH   USULLARI

Fosforli  o 'g 'itla rn in g   ham m asi  fosfat  kislotaning  kalsiyli  tuzlari 

hisoblanadi,  ular u c h   guruhga  bo'linadi:  1)  suvda  eruvchan  bir  alm a­

shingan,  2)  yarim   eruvchan  2  alm ashingan  (suvda  erim aydigan,  lekin

140


kuchsiz kislotalarda eruvchan  o ‘sim iikiar to m o n id an   o'zlashtiriladigan 

va  3)  uch  alm ashingan suvda  erim aydigan  va  kuchsiz kislotalarda  kam  

cruvchan.  Agar bu fosfatlar,  tupro q   nordonligi  t a ’siri  natijasida  ancha 

oson  eriydigan  shaklga  o ‘tm asa,  k o 'p   ek in lar  to m o n id a n   o 'z la sh - 

tirilm aydigan  shakldagi  fosfatlar  hisoblanadi.  Fosfatli  xom ashyoga 

ishlov berishdan asosiy m aqsad fosfatlarni  o'sim lik  to m o n id an  o 'z la sh ­

tiriladigan  shaklga  o'tk azish d an   iboratdir.

Bir  almashingan  fosfatlar

(Suvda eriydigan fosfatlar)

Superfosfat.  Tegishli  konsentratsiyadagi 

sulfat  kislota  (57 

va 

undan  yuqori)  ni  m aydalangan fosfat  xom ashyoga t a ’sir etish  natijasida 



kalsiy  m onofosfat  va  suvsiz  kalsiy  sulfat  hosil  b o 'la d i,  vodorod  ftorid 

uchadi  va  tutiladi:

[(C a3( P 0 4)2)]3  ■

  C aF ,  +   7 H 2S 0 4+   3 H ,0   =

3  C a (H 2P 0 4)2  •  H 20   + 7 C a S 0 4+ 2  H F

(kalsiy  m o n o fo sfa t)

Bir  to n n a   xom ashyoga  1  to n n a   kislota  sarflanadi  va  2  to n naga 

yaqin tayyor m ahsulot olinadi.  Shu sababli o 'g'itdagi fosforning miqdori 

xom ashyodagi  m iqdoriga  nisbatan   2  m arta  kam   b o 'la d i. 

A patitli 

konsentratdan  olingan  superfosfat  filtratida eruvchi  P 2O s  ning  m iqdori 

19,5%  dan  kam   b o 'lm a y d i.  Q o ra to g '  fo sfo ritid a   esa  14%  gacha 

o'zlashtiriladigan  fosfor  (P 20 5)  tutadigan  o 'g 'it  olish  m um kin.

Oliy  navida  uning  m iqdori  19,5%  b o 'lad i.  Q o rato g '  fosforitiga 

ishlov  berish  natijasida olingan  m ahsulotn in g tarkibida  bo r y o 'g 'i  14% 

o'zlashtiriladigan  P 20 5  bo 'ladi.  U ch   kalsiyli  fosfat  va  sulfat  kislota 

o'rtasidagi  asosiy  reaksiyadan  tashqari  boshqa  reaksiyalar  ham   bo'lib 

o ‘tadi.

M asalan,  aralashtirilishning u n c h a  yetarli bo'Im agan joylarida sulfat 

kislotaning  o rtiqch a  b o 'lib   qolishi  tufayli  uch  kalsiyli  fosfat  to 'liq  

parchalanib  fosfat  kislota,  kalsiy  sulfat  va  vodorod  ftoridga  aylanish 

reaksiyasi  sodir  bo'ladi:

[C a3( P 0 4)2]3  •  C a F 2  + 1 0 H 2S 0 4  =   6 H ,P 0 4+ 1 0 C a S 0 4  + 2 H F

Bu reaksiya tufayli  Q oratog'  m ahsulotining oliy va birinchi  navlarida 

ancha:  5%  dan  5,5%   gacha  m iqd o rd a  fosfat  kislota  bo'ladi.  Fosfat 

k islo ta   su p e rfo sfa tg a   n o rd o n lik   va  g ig ro sk o p ik lik n i  t a ’m in lay d i 

(andozaviy  k o 'rsatkich  12— 15%  dan  oshm aydi).

191


Superfosfatni  n o rdonlikdan xoli  qilish  u ch u n   unga  am m iak,  ohak 

yoki  fosforit  q o ‘shib  neytrallanadi.  Tabiiyki,  reaksiyaga  kirishuvchi 

m assaning t o ‘liq aralashtirilm asligi tufayli sulfat kislota yetarli b o ‘lmay 

qolgan joylarida ikki alm ashingan kalsiy fosfat  (presipitat) hosil b o ‘ladi, 

u ham  o ‘sim lik to m o n id an  o ‘zlashtiriladi.  C hunki,  kuchsiz kislotalarda 

eriydi:


[C a3( P 0 4)2]3  •  C a F 2  +   4 H 2S 0 4  +   12H20 =

6 C a H P 0 4-  2H 20   +   4 C a S 0 4  +   2H F



kalsiy  difosfat

Shunday qilib,  superfosfat tarkibiga quyidagi o'sim liklar tom onidan 

o'zlashtiriladigan  birikm alar  kiradi:  kalsiy  m onofosfat,  kalsiy  difosfat 

va  erkin  fosfat  kislota.  M onofosfat  va  fosfat  kislota  jam i  75%  dan 

90%  g ach a  P 2O s  n i  beradi.  D em ak ,  difosfat  25—100%  d a n   kam  

m iqdordagi  o ‘zlashtiriladigan P 20 5 ni o 'zid a tutadi.  Qisman uch fosfatli 

kalsiy  parchalanm ay  qoladi,  fosfat  kislotaning  biroz  qismi  esa  tem ir 

va  alum iniy  bilan  birikadi  (1%  tem ir  oksidi  2%  P20 5  ni  1%  alum iniy 

oksidi  esa  1%  li  P 20 5  biriktiradi).  Superfosfatdagi  erkin  fosfat  kislota 

gipsning hosil bo'lishiga halaqit beradi  (C a S 0 4 2 H 20 ) ,  shuning uch un  

kalsiy  sulfat  suvsiz  qoladi  yoki  faqat  bir  m olekula  suv  birikadi.  U 

o 'g 'it  inassasining  40%  gacha  qism ini  tashkil  qiladi.

K ukunsim on  superfosfatning  rangi  to 'q   va  (fosforitdan  olingan), 

o ch   kul  rang  (ap a titd a n   olingan)  b o 'lib ,  un d an   fosfat  kislota  hidi 

anqib  turadi.

N eytral  asoslar  bilan  to 'yin g an   tuproqlarga  solinganda  tarkibidagi 

m onofosfat  tezd a  kalsiy  difosfatga  aylanadi:

C a (H 2P 0 4) 2  +   C a ( H C 0 3)2  =   2 C a H P 0 4  •  2H 20   +  2 C 0 2

K a rb o n a tlar  ishtiro k id a  reaksiya  y an a  davom   etadi  va  kislota 

tarkibidagi uch ta vodorod o 'm in i kalsiy egallagan  fosfatlar hosil bo'ladi:

C a (H 2P 0 4)2  +   2  C a ( H C 0 3) 2  =   C a3( P 0 4) 2  ■

  2 H 20   +  4H 20 + 4 C 0 2.

B unday  sharo itda  tupro qda  hatto   gidroksii  apatit  va  ftorappa- 

titlarning  hosil  bo'lishi  ham   m um kin.  N eytral  tuproqlarda  super­

fosfatning  tarkibidagi  fosfat  kislotaning  ikki  va uch  alm ashingan  kalsiy 

fosfatlar hosil  qilishi orqali kimyoviy yutilishi,  tuproqqa solingan o 'g 'it 

tarkibidagi  fosforning  harakatchanligini  kamaytiradi.

Shu  b ila n   birga  yangi  c h o 'k tirilg a n   u c h   alm ash in g an   kalsiy 

fosfatlarning  kuchsiz  kislotalarda  an cha  m iqdorda  eruvchanligi  va

192

1   ...   20   21   22   23   24   25   26   27   ...   53




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling