J. S. Sattorovning umumiy tahriri ostida


C a(H 2P 0 4)2  + 2 A 1 (0 H )3  =   2A 1P04+   C a (O H )2+   4 H 20


Download 17.02 Mb.
Pdf ko'rish
bet25/53
Sana15.12.2019
Hajmi17.02 Mb.
1   ...   21   22   23   24   25   26   27   28   ...   53

C a(H 2P 0 4)2  + 2 A 1 (0 H )3  =   2A 1P04+   C a (O H )2+   4 H 20

Hamm a  tuproqlarda  fosfat  kislotaning  bir  qismi  anionlari  musbat 

Zaryadlangan  kolloid  zarrachalari  tom onidan  (boshqa  anionlarga 

almashingan holda asosan H C 0 3  ) adsorbsiyalanadi va ular o ‘simliklar 

tom onidan  o'zlashtiriladigan  holatda  saqlanadi

Tuproq  mikroorganizmlari  ham  bir qism  fosfatlarni  biriktirib  olib, 

ularni  hujayra  plazmasiga  ko‘chiradi.

Superfosfat  fosforining  kimyoviy  bog‘lanishini  uning  tuproq  bilan 

aralashuv  yuzasini  kamaytirish  hisobiga  amalga  oshirishda  o ‘g‘itni 

donador  qilib  chiqarish  muhim  ahamiyatga  ega  bo'ladi.



Donador  superfosfat. 

Uni ishlab  chiqarish  uchun  tayyor unsim on 

mahsulotni  biroz  namlash  va  aylanib  turadigan  barabanda  quritish 

kifoya.  Bunda  har  xil  kattalikdagi  granulalar  hosil  b o ‘ladi.  D iam etri 

1  mm  dan  4  mm   gacha  bo‘lganlari  ishlatish  uchun  yaroqli  bo‘ladi. 

D onadorlangan  superfosfatning  bahosi  kukunsim ondan  baland  va 

donador  o ‘g‘itning  ta ’siri  kukunsimonga  qaraganda,  ayniqsa  ekish 

vaqtida  u ru g \  ко ‘chat  va  tuganakka  yaqin  solinganda  ancha  yaxshi 

samara  beradi.

D onador  superfosfatni  eng  yaxshi  xomashyodan  tayyorlanadi,  u 

kam  miqdorda  namlikka  ega  (1—4%)  va  o ‘zlashtiriladigan  P20 5  ning 

miqdorini  ko‘pligi  —  19,5—22,0%,  nordonligi,  namligi—1—2,5  % 

(kukunsimonda  5—5,5%  o ‘rniga)  va  eng  yaxshi  fizik  xossalari  bilan 

ajralib turadi,  bu kabi xususiyatlari  o ‘g‘itning yaxshi sepiluvchanligini 

ta ’minlaydi.

D onador superfosfatni  urug‘,  kartoshka  tuganaklari  va ko‘chatlar- 

ning  ildizi  atrofiga  solish  yaxshi  samara  beradi.  Bir  sentner  donador 

superfosfat  3  sentner  kukunsimon  superfosfatning  o ‘rnini  bosadi.



Konsentrlangan  superfosfat 

(ikkilam chi  va  uchlam chi).  Oddiy 

superfosfat  tarkibida  40%  kalsiy  sulfatning  bo ‘lishi  uning  transportga 

sarflashi  xarajatlarini  oshirib  yuboradi.

Gipsni  hamma  tuproqlar  uchun  ballast  (oshiqcha)  deb  tushinish 

to ‘g ‘ri  emas.  Gips ta ’sirida yaxshilanadigan sho‘rxak tuproqlar,  chim - 

podzol va  ayniqsa  sulfatlari hamda  um um an oltingugurti kam b o ‘lgan 

ham ma tuproqlar uchun,  sulfat-ionlarga ega b o lg an  o ‘g‘it!ar,  nisbatan

13  — Agrokimyo

193


sam arali hisoblanadi.  Ba’zi ekinlar m asalan,  k o ‘p m iqdorda oltiiigugurt 

o ‘zla sh tirad ig a n   d u k k ak lilar  va  b u tg u ld o sh la r  u c h u n   superfo sfat 

tarkibidagi  gips  ju d a   foydali.  Lekin  b o sh q a  xil  k o ‘p  tu p ro qlar  va 

ekinlar  uchu n  gips  deyarli  foydasizdir.  Shuning  uchun  superfosfat 

ishlab  chiqarishda  ham isha  gipsdan  qutilishga  harakat  qilinadi.

Oldin  fosfat  kislota  olish  uch u n  fosforitga  sulfat  (past  konsen- 

tratsiyali  b o ‘lsa  ham   b o ‘ladi)  kislota  bilan  ishlov beriladi  (bu  t o ‘g‘rida 

oldinroq  to ‘xtalib  o ‘tilgan  edi).  Keyin  filtrlash  yo'li  bilan  H 3P 0 4ni 

gipsdan  ajratib  olinib,  u  bilan  yuqori  foizli  fosfat  xomashyoga  ishlov 

beriladi:  shu  yo‘l  bilan  konsentrlangan  superfosfat,  ya’ni  xom ashyoda 

mavjud  b o ig a n   bir  oz  chiqindili  kalsiy  m onofosfat  olinadi:

lC a3( P 0 4)2],-C aF2+ 1 4 H 3P 0 4+ 1 0 H 20 = 1 0 C a (H 2P 0 4)2 -H20 + 2 H F

Fosfat  kislotani  bu  uslubda  olishni  ekstraksion  uslub  deyiladi. 

Hozirgi  kunda  fosfat  kislota  olish ning  ancha  m ukam m alroq  uslubi— 

past  foizli  fosforitlardan  1400— 1600°C  da  elektr  pechlar  yoki  dom na 

pechlarda koks yoki  antrasit bilan fosforni haydab chiqarib olish uslubi 

ishlab chiqilgan va tatbiq  etilm oqda.  Ajralib chiqqan  elem entar fosforni 

suv  ostida  yig‘ib  olinadi,  so ‘ng  havo  ishtirokida  yondiriladi  va  hosil 

b o ‘lgan  fosfor  besh  oksidni  suvga  biriktiriladi:

P20 5+3H 20   ->  2H3P 0 4

O lingan  fosfat  kislota  faqat  k o n se n trla n g a n   superfosfat  olish 

uchungina ishlatilib qolinm asdan,  balki  boshqa qim m atbaho o ‘g ‘itlarni 

olishda  ham   ishlatiladi.

Oddiy va konsentrlangan  superfosfatlar fosfor m iqdorini  ekvivalent 

holda  olganda  hosilga  deyarli  bir  xil  ta ’sir  qiladi.  Shuning  uchun 

konsentrlangan superfosfat afzalligi uni  idishlarga solish,  tashish,  saqlash 

va  tuproqqa  solishda  nam oyon  boMadi.  Lokal  ravishda  (uya-uyacha) 

solib o ‘g ‘itlashda  konsentrlangan  superfosfat ning d onador shakldagisini 

q o ‘llash  lozim.  Apatitli  konsentratni  sulfat va fosfat  kislotalari  aralash- 

m alari  bilan  parchalan g an d a  to ‘yingan  superfosfat  olinadi,  un ing  

ta rk ib id a   2 3 ,5 —24,5%   o ‘zlash tiri!ad igan   P 20 5  boMadi.  U ni  ham  

0 ‘g ‘itning  boshqa  turlari  kabi  ishlatiladi.  Superfosfatdagi  o ‘zlashtiri- 

ladigan  P , 0 5  ning  m iqdorini  tahlil  qilish  uchun  uning  oMchab  olingan 

qism idan  2  xil  eritm asi  tayyorlanadi:  suvli  va  am m oniyning  lim on 

kislotali  tuzidagi:  ikkinchisi  reaktivlardan  kalsiy  difosfatini  va  qism an 

alum iniy  va  tem ir  fosfatlarini  eritadi,  keyingi  tuzlar  o ‘zlashtiriluvchi 

fosfatlarga  n o o ‘rin  kiritiladi.  Shuning  uchun fosfat xom ashyo tarkibida

194


b iry a rim   oksidlar qancha  ko'p b o ‘lsa,  superfosfatni  baholovchi  ushbu 

uslubning  xatosi  shuncha  katta  b o ‘ladi.  B a ’zi  o'zlashtiriluvchi  fosfat 

kislota m iqdorini  aniqlash uchun  neytral  lim on  kislotasining am m oniyli 

tuzidan  foydalaniladi.

Bu  uslubning  kamchiligi  eritm a  faqat  difosfatnigina  em as  balki 

trifosfatlarni  ham  eritadi,  aslida esa trifosfat o'zlashtiriladigan fosfatlar 

guruhiga  kirmaydi.

Shundan  k o 'rin ib  turibdiki,  «o'zlashtiriladigan»  fosfor tushunchasi 

shartlidir,  buni  ustiga  bug'doy  va  grechixa  yoki  kanakunjut  va  xantal 

uchun  o'zlashtirilish  darajasi  bir xi!  em asdir,  chunki  keyin  nom langan 

0 ‘sim liklar g'allasim onlarga  nisbatan  oziqlanish  uchun  qiyin  eruvchan 

tuzlardan  ham   foydalanishi  mumkin.



Yarim  eriydigan  fosfatlar

(Ikki almashingan fosfatlar)

P r e s ip ita t.  Y u q o rid a  kalsiy  va  m ag n iy nin g   ikki  a lm a sh in g a n  

fosfatlaridagi  fosforning  o'sim liklar  to m o n id an   o'zlashtirilishi  haqida 

m ulohaza  yurtilgan  edi.  Jahon  am aliyotida  ikki  alm ashingan  kalsiy 

fosfat  old ind an   superfosfatga  nisbatan  bir  oz  kam   b o 'lsa d a ,  lekin 

keng  ishlatilay otg an  o 'g 'itla rd a n   biri  h iso b la n a d i.  B uni  sh u n d a y  

tushuntirish  m um kinki,  superfosfatni  lokal  (uya-uyacha)  ham   asosiy 

0

‘g 'it  sifatida  ham ,  zaruriy  bo'lganda  hatto  oziqlantirish  uchun  ham  



(tuproqqa  chuqur  qilib  solish)  ishlatiladi.

P resipitat 



esa 

asosiy  o 'g 'itla r  sifatida  dalaning  yuza  qism iga  tekis 



Sochish 

va kerakli  chuqurlikka  kultivator yordam ida  kiritiladi.  0 ‘simlik 

asosiy  o 'g 'itn in g   fosforidan  kuchli  ildiz  tizim ini  hosil  qilib  olgandan 

i Iceyingina  oziqlana  boshlaydi.  Lokal  (uya-uyacha)  solinadigan  o 'g 'it 



'  ildiz 

tizim i  u n ch a  taraqqiy  etm agan  yosh  m aysalarning  oziqlanishi 

Juchun  xizm at  qiladi.

\

 

Peresipitat  k o'p   xil  tuproqlarda  asosiy  o 'g 'it  sifatida  ishlatilganda 



Superfosfat  kabi  sam arali  b o 'ladi.  N o rd o n   tu p ro qlard a u  hosilga  ta ’siri 

jihatidan hatto superfosfatdan  ham  yuqor sam ara beradi,  chunki nordon 

tu p ro qlarda  superfosfat  retrogradatsiyaga  duch  keladi  va  presipitatga 

nisbatan   un in g   k o 'p ro q   m iqdori  p o lu to r  o k sid larn in g   fosfatlariga 

aylanadi.  Presipitat  fosfat  kislotani 

ohakli  suv  (kalsiy  gidroksidini 

suspenziyasti)  bilan  neytrallab  olinadi:

H 3P 0 4  +  C a (O H )2  =   C a H P 0 4  •  2 H 20

195


P20 5  ning  presipitatdagi  m iqdori  dastlabki  xom ashyoning  sifatiga 

bog‘liq  holda  25—27  dan  30—35%  gacha  boMadi.  U   am m oniyning 

lim on  kislotali  tuzida  eriydi  va  o ‘sim lik  to m o n id an   o ‘zlashtiriladi. 

U n i  su p erfo sfatn i  yerga  solish  m e ’yori  q a n c h a   boMsa,  sh u n c h a  

m iqdorda  solinadi. 

Presipitat  yaxshi  fizik  xossalarga  ega,  yopishib 

qolm aydi  yaxshi  sochiladi.  Tashqi  ko ‘rinishidan  oq  yoki  och  kulrang 

kukun.


Ftorsizlantirilgan  fosfat.  B u tu n   d u n y o d a   su rp e rfo sfa t  ishlab 

chiqaruvchi  sanoat,  sulfat  kislotaning  asosiy iste’m olchisi  hisoblanadi, 

shu  bilan  birgalikda  H 2S 0 4  ishlab  chiqarish  u ch u n   kerak  boMgan 

oltingugurt  va  pirit  m inerallari  yetarli  emas.  Shu  sababga  ko‘ra  ilg‘or 

texnik  sohada  m ashhur  olim larning  ishlari  fosforit  va  apatitlardan 

fosforli  o ‘gMtlar  olishda  ularning  kislotasiz  parchalash  uslubini  ishlab 

chiqishga  qaratilgan.  H o z ird a   term ik  ishlov  berish  sohasida  katta 

yutuqlarga  erishilgan,  ayniqsa  ftorsizlantirilgan  fosfat  ishlab  chiqarish 

istiqbollidir.

Jarayonning  m ohiyati apatitni  (2—3%  krem nezem   q o ‘shib)  1400— 

1500 gradusgacha yoki  Q oratog'  fosforitini  (ohak q o ‘shib  )  suvbugMari 

ishtirokida  qizdirishdan  iborat.  Bu  sh aroitlard a  apatitn in g   kristall 

panjarasi  yem iriladi  va  ftorning  90%  gacha  qismi  ajralib  chiqadi.

H a r xil  tarkibli  kuchsiz kislotalarda eruvchi  fosfaritlar hosil boMadi. 

Apatitga  ishlov berganda olingan o ‘gMt  tarkibida 30—32%  P20 3 boMadi, 

fosforitni  qizdirilganda  esa  20—22%.  Bu  fosfatlarning  70—92%  qismi 

2%  li  lim on  kislotasida  eriydi.  P 20 5 

ning  m iqdorini  bir  xil  qilib 

hisoblab  olganda  superfosfat  va  ftorsizlantirilgan  fosfat  asosiy  0 ‘gMt 

sifatida solinganda bir xil sam ara berishi  aniqlangan.  Ftorsizlantirilgan 

fosfat  oziqa  tarkibidagi  P20 5  ning  m iqdori  yetarli  boMmay qolganda 

hayvonlarning  m ineral  oziqasiga  q o ‘shib  beriladi.



Tomasshlak  —  fosfatlarga  boy  tem ir  rudalarida  Tom as  uslubida 

ishlov  berishda  hosil  boMadigan  q o ‘shim cha  m ahsulot  hisoblanadi.

Metall eritiladigan konventorlarga,  kuydirilgan  ohak solinadi,  bunda 

ohak  hosil  boMgan  fosfat  angidrid  bilan  reaksiyaga  kirib  tetrakalsiyli 

fosfat 4C a  P 20 .   (yoki  C a4P20 9)  hosil  qiladi.  B unda shlak yuza qismga 

chiqadi.  U ni  ajratib  olingandan  va  sovitilgandan  keyin  m aydalanadi. 

Hosil  boMgan  m ahsulo t  tarkibid a  tetrakalsiyli  fosfat  qato ri,  qiyin 

eriydigan fosfatlar ham   boMadi,  ularning o'sim liklar oziqlanishi  uchun 

aham iyati  boMmaydi.  B undan  tashqari,  o ‘gMt  tarkibida  kalsiy  silikat, 

tem ir,  alum iniy  v an ad it,  m agniy,  m arganes,  m olibden  va  boshqa 

elem entlar,  m ikroelem entlarning  birikm alari  ham   mavjud  boMadi.

196


Aniqlanishicha,  bu o ‘g‘itlardan foydalanish m ikroo‘g‘itlarga b o ig a n  

talabni  ancha  kam aytiradi.  Tom osshlakning  andozaviy  tarkibga  ega 

emasligining  sabablaridan  biri  undagi  lim on  kislotada  eruvchi  P 20 5 

ning  m iqdori  7—8  dan  16—20%  gacha  b o ‘lishidir.  T om asshlak-  t o ‘q 

rangli  og‘ir  kukun,  u n d an   faq at  asosiy  o 'g 'it  sifatida  foydalanish 

fliumkin.  N o rd o n   tu p ro q la rd a   yaxshi  t a ’sir  etad i,  ch u n k i  ishqoriy 

reaksiyaga  ega.  Tom asshlak,  fosfatshlak,  ftorsizlantirilgan  fosfatlarda 

P 2CK  m iqdori  2%  lim on  kislotada  eritib  aniqlanadi.  Fosfatning  bu 

shakldagisini  lim on  kislotada  eruvchi  fosfat  deb  yuritiladi.  Eritm aga 

kalsiy m ono-di-tetrafosfatlar,  shuningdek tom asshlak tarkibiga kiruvchi 

Silikofosfatlar,  fosfatshlak  va  boshqa  term ofosfatlar  (C a P 2 S i 0 2  yoki 

Ca4P20 9  C a S i0 3)  o ‘tadi.

M a rte n   fosfatshlak.  C h o ‘yandan  p o 'lat  olishda  m arten  sanoatida 

ham ,  fosfatni  biriktirib  olish  u c h u n   ohak  q o ‘shiladi.  C hiqindi  sifatida 

ajralgan  shlak,  tom asshlakdan  fosfori  kam;  uni  fosfatshlak  deb  nom - 

lanadi.


U ning tarkibida:  kalsiy tetrofosfatning ikkilamchi tuzi,  kalsiy, tem ir, 

m arganes,  m agniy  va  boshqa  m oddalar  bo'ladi.  P 20 5  ning  m iqdori 



8 

dan  12%  gacha  b o ‘ladi.

U ning  deyarli  ham m asi  lim on  kislota  eritm asida  eriydi.  0 ‘g ‘itning 

reaksiyasi  kuchli  ishqoriy.  U n i  no rd o n  va kuchsiz  nordon tu proqlarda 

qo'llash  qulay.

Fosfatshlakni  faqat  asosiy  o 'g 'i t   sifatida  ishlatiladi.  U n i  qand 



lavlagisi  uchun  ishlatish  yaxshi  sam ara  beradi.

Suvda  erimaydigan  fosfatlar

(Uch almashingan fosfatlar)

’ 

Fosforit  uni.  F osforitni  m ayda  un  tarzida  yanchish  yo'li  bilan 



p lin a d i.  U n d a g i  fo sfo r  g id ro k s il- a p a tit  3 C a 3( P 0 4) 2  ■

  C a ( O H ) 2, 

karbonat—apatit 3C a3( P 0 4)2  •  C a C 0 3,  ftor—apatit 3C a3( P 0 4)2  •  7C aF, 

tarzida va  C a 3( P 0 4)2  kalsiy  trifosfat  shaklida  uchraydi.  Bu  birikm alar 

Suvda,  kuchsiz  k islo tala rd a   e rim ay d i  va  k o 'p   e k in la r  u n i 

qiyin 


0 ‘zlashtiradi.

Fosforit  uni  gigroskopik  em as,  m ushtlashib  qolm aydi,  ohakdan 

tashqari  har qanday o 'g 'it bilan aralashadi.  O 'g 'it  ishlab chiqish sanoati 

fosforit uni tarkibidagi fosforning um um iy m iqdori quyidagicha bo'lgan 

to^rtta  navini  ishlab  chiqaradi:  oliy  nav—30%,  1  nav—25%,  2  nav— 

22%,  3  nav— 19%.  Shuni  ta ’kidlab  o 'tish   lozimki,  namligi  qaysi  nav

197


b o ‘lishidan  q at’i  nazar  3%  dan  oshmasligi,  m aydalanish  darajasi  0.18 

m m ,  elakda  qolgan  qoldig‘i  20%  dan  oshmasligi  kerak.

Fosforit  uni  tayyorlash  uchun  kimyoviy qayta  ishlab,  superfosfatga 

aylantirish  uchun  yaram aydigan,  past  navli  fosforitlardan  foydalanish 

m um kin.  U   eng  arzon  fosforli  o 'g 'it  bo'lib,  fosforli  o 'g 'itla r  ishlab 

chiqarishning um um iy hajmiga nisbatan  superfosfatdan  keyin  ikkinchi 

o ‘rinni  egaliaydi.

Fosforit  unini  qo 'llash da  tuproqning  um um iy  yutish  xususiyatini 

aniqlash  ham   m uhim   aham iyatga  ega.  Uni  bilish  tuproqning  asoslar 

bilan  t o ‘yinm aganligini  qanday  nam oyon  b o 'lish in i,  y a ’ni  tu p ro q  

to m on idan   kationlarni  alm ashinuvli  yutish  darajasi  qanday  ekanligi 

haqida  fikr  yuritish  im konini  beradi.  B undan  tashqari,  tuproqning 

asoslar bilan t o ‘yinish  darajasini  ham  hisobga olish  m uhim   aham iyatga 

ega.  A gar  u n in g   k attalig i  70  d an   past  b o 'ls a ,  fo sfo rit  u n in in g  

sam aradorlik  ehtim oli  ancha  baland  bo'ladi.  Fosforit unin ing  sam ara- 

dorligi  fosforitlar tarkibiga,  m aydalanganlik darajasiga,  o'sim liklarning 

xususiyatlariga,  tuproqning  xossalariga  va  birga  solinadigan  o 'g 'itla r 

turiga  bog'liq.  Fosforit  unini  o 'g 'it  sifatida  ishlatish  uni  solishdan 

m a ’lum  foyda  olishga  ishonch  bo'lgan  taqdirdagina  o'rinli  bo'ladi.

D .N .  Pryanishnikov fosforit  unini  yuqori  m e’yorda solish  (fosforit- 

lash)  hozirgi  M D H   d a v la tla rin in g   80  m ln  g e k ta r  tu p ro q la rid a  

o'tkazilishi  zarur  ekanligini  isbotlab  berdi.

D .N .  Pryanishnikovning  fosforitlarni  tab iatining  va  xossalarini 

o 'rg a n is h g a   b a g 'ish la n g a n   tajribalari  sh u n i  k o 'rsa ta d ik i,  kristall 

fosforitlarga  nisbatan  am o rf xillarini  qo'llash yaxshi  sam ara berar ekan, 

chunki  u lar tezroq  parchalanish  xususiyatiga  ega.  Bu  kabi  xususiyatlar 

fosforitning  m aydalash  darajasiga  bog'liq,  chunki  zarrachalarning 

diam etri  qan cha  kichik  bo'lsa,  ularning  nisbiy  yuzasi  shuncha  katta 

bo'ladi.  T uproq  eritm asi  tarkibidagi  kislotalar  ham ,  fosforit  unining 

eng m ayda zarrachalari bilan  ta ’sirlanadi  va uning fosfatlarini  eriydigan 

shaklga  o 'tkazadi.  D olgoprud  (Rossiya)  agrokim yoviy  stansiyada  olib 

borilgan  k o 'p   yillik  tajribalar  shuni  ko'rsatadiki,  m aydalangan  fosforit 

unini  bir  xil  m e ’yorda  ishlatilganda  (1  ga  yerga  45  kg  P20 5)  uning 

ta ’siri  kuzgi  jav d a r  hosiliga  xuddi  superfosfatnikiga 

o'xshab  teng 

kuchli  t a ’sir  etadi  (42-jadval).

D .N .  P ry an ish n ik o v   m a ’lu m otlarig a  k o 'ra ,  fiziologik  n o rd o n  

o 'g 'itla r  (am m iak  tuzlari  va  biroz  m iqdorda  kaliyli,  kuldan  sem ent 

changi  va nefelindan tashqari)  fosforit unining tuproqda parchalanishini 

tezlashtiradi,  aksincha  fiziologik  ishqoriy o 'g 'itla r (selitra)  bu jarayonni

198


Javdar  hosiliga  fosforitning  maydalanish 

darajasining ta’siri

42-jadval

T /r

Qo‘shimcha 

don  hosili

Superfosfat  - 

dan

Fosforit unidan  (zarrachalarning diametri 

mm  hisobida)

0,08 dan 

kichik

0,08-0,17

gacha

0,1 7 -0 ,5

gacha

1

1



  gektarga

sentner

hisobida

4,1

3,1

2 ,9

1,8


2

%  hisobida

26

23

18

12

biroz  susaytiradi.  Fosforitni  solishdan  oldin  tilp ro q q a   o h a k   solish 



maqsadga  muvofiq  em as,  chunki  tuproq  eritm asining  nordonligini  va 

tuproqning qattiq fazasini ancha  harakatchan potensial  (alm ashinuvchi) 

nordonligini  neytrallaydi.

Shuning  natijasida  fosforitning  tu p ro q   bilan  o 'z a ro   t a ’sirlanishi 

uzoq  m uddatga  ch o'zilib  ketadi.  K uzatuviar  shuni  ko'rsatdiki,  kalsiy 

karbonad  m avjudligida  fosforitdagi  trifosfat  tu p ro q   to m o n id an   toki, 

karbonatli  ohak  erim aguncha  parchalanm aydi  (yem irilm aydi),  Lekin 

fosforit  unini  solingandan  keyin  uning  tu p roq   bilan  qism an  b o ‘lsada 

reaksiyasi  sodir  bo 'lad i,  shundan  keyingina  no rd o n   tu p ro q lard a  ohak 

qo'llashning  ziyoni  bo'lm aydi.

H a m m a   gap  s h u n d a k i,  fo sfo ritn i  iq tiso d iy   jih a td a n   s a m a ra  

beradigan  m e’yorda  solinganda  u  ohakning  o 'rn in i  bosa  olm aydi. 

Shuning u ch u n  o ‘ta  nordo n  tupro q larda  nordonlik o'sim liklarga salbiy 

ta ’sir  k o 'rsatish   bilan  birga,  u larn i  fo sforitlarni  eriydigan  shaklga 

aylantirilgan  birikm alarini  o'zlashtirish  im koniyatidan  ham   m ahrum  

qiladi.


D olgoprud  agrokim yoviy  stansiyasida  o 'tkazilgan  tajribalar  shuni 

ko'rsatdiki,  h a tto   fosforit  unini  yuqori  m e ’yor  chegarasida  solinganda 

10

 yildan  keyin uning anch a qismi  parchalanib  b o 'lgand an  keyin  ham , 



tu p ro q n in g   n o rd o n lig i  va  u n in g   aso slar  b ilan   to 'y in is h   darajasi 

o'zgarishsiz  qolar  ekan  (43-jadval).

S h u   n a rs a n i  e ’tib o rg a   o lish   lo zim k i,  a m a liy o td a   P 20 5  n in g  

fosforitdagi  m iqdori  90— 135  kg  dan  ziyod  b o 'lg anida  qo'llanilm aydi.

199


43-jadval

Tuproq  xossalariga fosforit  uni  me’yorlarining  ta’siri



Ko‘rsatgichlar

Fosforit unidagi P 2Os ning me’yori 

(1  gektarga kg hisobida)

0

45

135

270

540

1.

Suv  eritm asini  pH

5,7

5,5

5,6

5,8

5,8

2

.



P otensial  nordonlik 

(100


  g  tuproqda  m g.ekv 

hisobida)  alm ashinuvchan 

gidrolitik

0,42

2 ,9 3

0,41

2 ,9 5

0,25

2,78

0,16

2 ,5 8

0,16

2 ,5 0

3.

A soslar  bilan  to ‘ym ish  darajasi 

(%  hisobida)

66

68



75

78

79

M a ’lum   boMishicha,  bu  o ‘g 'it  ta ’sirida  nordonlikning  o ‘zgarishi  juda 

kam   boMadi.  N o rd o n   to rf fosforitni  yaxshi  parchalaydi.

D .N .  Pryanishnikov  laboratoriyasida  olib  borilgan  tadqiqodlardan 

m a ’lum   boMdiki,  yuqorigi  to rf va  fosforitning  keng  nisbati  (100:1)  da 

fosforit  suvda  eriydigan  birikm aga  aylanadi.  Lekin  uning  toMiq  erishi 

uch u n  zarurat  y o ‘q.  Agar  u  ikki  alm ashingan  kalsiy  fosfatga  aylansa 

shuning o'zi  yetarli boMadi,  shuning  uchun torfofosforitli  kom postlarni 

(aralashm alarni)  tayyorlashda  torfning  fosforitga  boMgan  nisbatlarini 

95:5  tarzida  olish  m um kin  boMadi.

B unday  kopostlar  tayyorlashda  fosforitni  parchalash  u ch u n   faqat 

yuqori  to rf  kerak  boMib  qolm ay;  balki  q o 'sh im ch a  yuqori  potensial 

n ordonlikka  ega  boMgan  pastda  hosil  boMgan  to rf ham   kerak  boMadi, 

buning  ustiga  bu  to rf azot  va  kul  elem entlariga  ancha  boy  boMadi.

G o ‘ng,  fosforitli  kom postlar  ham   yuqori  darajadagi  ta ’sir  etish 

xususiyatiga  ega.

D .N .  Pryanishnikov  tajribalari  h ar  xil  o'sim liklarni  fosforit  uni 

o ‘gMtiga  nisbatan  h a r  xil  m unosabatda  boMishini  isbotlaydi.  K o ‘p 

o 's im lik la r   u n i  fa q a t  m a ’lu m   n o rd o n lik k a   ega  b o 'lg a n d a g in a  

o ‘zlashtiradi.  B unday  ekinlar jum lasiga  g'allasim onlar,  zig‘ir,  lavlagi, 

kartoshka,  n o 'x at,  y o ‘ng‘ichqalar  kiradi.

S hulard an   kuzgi  jav dar,  y o 'n g 'ic h q a ,  n o ‘xat  boshqa  ekinlarga 

nisbatan biroz fosforit unini yaxshiroq o'zlashtiradi.  Boshqa ekin guruhi 

fosforit unini  kuchsiz  nordon  m uhitda va  hatto  neytral  m uhitda yaxshi 

o'zlashtiradi.  Bular  jum lasiga  lyupin,  grechixa,  esparset,  gorchisalar

2 0 0


kiradi.  Bu  ekinlar  tuproq  tostorim  n am   yuqori  aarajaua  и  гшыишъп 

qobiliyatiga  ega  b o ‘ladi.

Hosilga  ijobiy  ta ’sir  etish  davomiyligi  nuqtayi  nazaridan  fosforit 

uni  fosforli  o ‘g ‘itlar  orasida  birinchi  o ‘rin d a   turadi.  D em ak,  uzoq 

alniashlab  ekishning  butun  rotatsiyasi  b o ‘yicha  nordon  va  kuchsiz 

tuproqlarda  fosforitlashni  takrorlashga  xojat  b o ‘lmaydi.  Superfosfatni 

esa  h a m m a   ekinlar  uchun  ekishdan  oldin  solinishi  lozim.  Xuddi 

shunday  eruvchi  va  erimaydigan  o ‘g ‘itlarni  o ‘zaro  moslab  ishlatilishi 

iqtisodiy  jihatdan  ham,  o ‘simliklar  talabini  qondirish  jihatidan  ham 

foydali  b o ‘ladi.  Bunda  faqatgina  boshqa  elem en tlar  bilan  oziqlanish 

darajasi  (azot,  kaliy)  ga  e ’tibor  berilishi  lozim.  Ularning  tanqisligini 

birgina  fosforning  o'zi  bilangina  toMdirib  b o ‘lmaydi.  Ba’zida  mikroe- 

lementlarning  tanqisligi  boMgan  hollar  h am   uch rab   turadi.


Katalog: Elektron%20adabiyotlar -> 40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> A. ramazonov, S. Buriyev tuproqshunoslik va dehqonchilik
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> T o s h k e n t davlat a g r a r u n IV e r s it e t I s. A. Azimboyev dehqonchilik, tuproqshunoslik ya
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> Ipakchilik va tutchilik o'krkuston
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> U sm o n norqulov, h a m id u L l a sheraliyev
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> T. U. Usmonov, B. C. Mirzayev
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> A. Q. Qayimov, E. T. Berdiyev dendrologiya
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> M u o ‘K: 638. 21 (075) kbk 46. 92 I 70 a 90 Taqrizchilar
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> X. Q. Nomozov, sh. M. Turdimetov o'zbekiston tuproqlari va ularning
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> Tuproqshunoslik

Download 17.02 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   21   22   23   24   25   26   27   28   ...   53




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling