J. S. Sattorovning umumiy tahriri ostida


Ba’zi  qishloq xo‘jalik ekinlari hosilida  K20  ning


Download 17.02 Mb.
Pdf ko'rish
bet27/53
Sana15.12.2019
Hajmi17.02 Mb.
1   ...   23   24   25   26   27   28   29   30   ...   53

Ba’zi  qishloq xo‘jalik ekinlari hosilida  K20  ning 

o‘rtacha  miqdori

( a b s o l u t   q u r u q   i n o d d a g a   n i s b a t a n   %  m i q d o r i )



46-jadval

T.r

Ekinlar

Hosil

mahsuloti

k2o%



Ekinlar



Hosil

mahsuloti

к,о%

1

.

K u z g i

g ' a l l a s i m o n l a r

D o n ,

s o m o n



0,05

1,1 9


8.

O q   k a r a m

K a r a m

m e v a


4 , 0 0

2.

B a h o r g i



g ' a l l a s i m o n l a r

D o n ,


s o m o n

0 , 6 7


0 , 3 0

9.

S a b z i



I l d i z m e v a

3 , 2 0


3.

M a k k a j o ' x o r i

D o n ,

p o y a


0 , 4 3

1 ,1 9


10

B o d r i n g

M e v a

5 , 6 5


4.

N o ' x a t

D o n ,

s o m o n



1,46

0 , 6 0


1  1

P o m i d o r

M e v a

5 , 6 0


5.

Q a n d   lavlagi

I l d i z m e v a ,

b a rg i


1,00

3 , 0


12

Z i g ' i r

P o y a

1,10


6.

Y e m - o z i q a  

q a n d   lavla gisi

I l d i z m e v a ,

b a rg i

3 , 5 0


2 , 6 3

13

G ' o ' z a



T o l a

1,00


7.

K a r t o s h k a

T u g a n a g i ,

p o y a si

2 , 4 0

3 ,7 0


14

15

Q i z il   b e d a ,  



y o ‘n g ‘i c h q a

P ic h ari

1,80

1,80


Sabzavot  ekinlari,  kartoshka,  qand  lavlagisi  va boshqa  ildizmevalar 

azotga  nisbatan  1,5  marta  ko'proq  kaliy o ‘zlashtirsa,  fosforga  nisbatan 

bu  miqdor  3—4,5  marta  ziyod  miqdorni  tashkil  qiladi.

H ar  xil  o'simliklar  10  s  asosiy  hosil  mahsuloti  (unga  mos  holda 

vegetativ  hosil)  s/ga  nisbatan  K 20   ni  har  xil  miqdorda  o'zlashtiradi. 

G ‘allasimon  ekinlar  taxm inan  25—37  kg,  g'allasim on  dukkaklilar 

16—20,  kartoshka  7,0—9,0,  oziqa  va  qand  lavlagisi  6,7—7,5,  sabzavot 

ekinlari  4,0—5,0,  beda  20—24  kg.

Oziq elementlarining asosiy mahsulot birligiga va unga  mos bo'lgan 

q o 'sh im ch a  mahsulot  hisobiga  (masalan,  10  s  hisobiga)  tuproqdan 

olingan  miqdori  ham m a vaqt qiyoslanadigan  kattalikka ega bo'lmaydi, 

chunki  har xil  elementlarning  hosilini  asosiy  mahsulotini  quruq  qismi 

bir  xil  bo'lmaydi.

S h u n i n g   u c h u n   h a r   xil  e k i n l a r   t o m o n i d a n   h a r   xil  o z iq a  

elementlarini  tuproqdan  olinishini  obyektiv  baholash  uchun  asosiy 

hosilni  quruq  modda  hisobida  ekvivalent  miqdor  b o ‘yicha  sarhisob

212


qilish lozim.  Masalan,  har gektar  yerdan  50  s asosiy m ahsulot  h o s il ini 

olish u chu n hisoblanganda har xil ekinlar b o ‘yicha quyidagi raqamlarga 

ega  b o ‘lamiz  (47-jadval).

47-jadval

Hosil  bilan  tuproqdan  olinadigan  K ,0   miqdori



Ekinlar



Hosildorlik,

s/ga

Hosil bilan tuproqdan 

olingan  K^O,  kg/ga

1

.

G ' a l l a s i m o n l a r

58

175



2.

K a r t o s h k a

2 0 0

180


3.

Q a n d   lav lag i

200

150


4.

Y e m - o z i q a   q a n d   lav la g is i

4 2 0

2 8 0


5.

B e d a ,   y o ‘n g ‘i c h q a   ( p i c h a n )

6 0

120


6.

O q   k a r a m

6 6 0

2 9 0


7.

S a b z i

4 2 0

2 1 0


8.

K u n g a b o q a r   ( u r u g ‘i)

55

9 9 0


Odatda,  kartoshka,  qand  lavlagisi va yem-oziqa  lavlagisi,  shuning- 

dek  qator  sabzavot  ekinlari  har  gektar  yerdan  quruq  m odda  hisobida 

masalan,  g'allasimon  ekinlar,  o41arga  nisbatan k o ‘proq m ahsulot olish 

imkonini  beradi  va  shuning  natijasida  kaliyni  k o ‘p  m iqdorda  o ‘zlash- 

tiradi.  Kungaboqar  alohida  o ‘rin  tutadi,  u  qolgan  h a m m a   ekinlarga 

nisbatan  kaliyni  k o 'proq   o'zlashtiradi.

Hosilning  asosiy  m ahsuloti  birligi  hisobiga  ozuqa  m oddalarining 

o ‘zlashtirilishi  ko‘p jihatdan   olinadigan  tovar va  q o 'sh im e h a   mahsulot 

o ‘rtasidagi  nisbat  mutanosibligiga  bog‘liq.

G ‘allasimonlarda  hosilning  tovar  mahsulotida q o ‘shim cha  m ahsu- 

lotga nisbatan kaliyning  miqdori kam,  ildizmevalilar,  k o ‘p yillik o l l a r ,  

silos  va  sabzavot  ekinlarida  kaliyning  k o ‘p  miqdori  hosilning  xo'jalik 

jihatdan  qimm atli qismiga t o ‘g ‘ri keladi.  Masalan,  donda o'simlikning 

yer  usti  qismidagi  jam i  kaliyni  15%  gina  b o ‘ladi,  qolgan  85%  esa 

som onida  b o ‘ladi.

Aksincha  kartoshkaning  tuganaklarida  95%  dan  kam  b o ‘lmagan 

m iqdorda  kaliy  b o ‘lsa,  poya  qismida  b o r-yo ‘g'i  5%  b o ‘ladi.  Tovar,

2 1 3


ya ’ni  tashiluvchi  mahsulotda  qancha  kajn  miqdorda  va  tovar  b o i m a -  

gan  dalada  qoladigan  va  yem-xashak  b o ‘ladigan  mahsulot  qismida 

k o‘p  miqdorda  kaliy  uchrasa,  kaliy  biologik  aylanma  almashinuvida 

kam  chiqariladi  va  natijada xo'jalik tuproqlarida bu elementning yaxshi 

balansi  yuzaga  keladi.

O'simlikda  q ism an  yuz beradigan xazon  kuydirish,  qari barglardagi 

kaliyning  yom g'ir  yordamida  yuvilib  turishi  hamda  vegetatsiyaning 

oxirida  uning  o ‘simlik  ildizlari  orqali  tuproqqa  chiqib  turishi  tufayli 

K 20   ning  hosil  tarkibidagi  miqdori 

o'simlik  jadal  rivojlanayotgan 

paytdagi  maksimal  miqdordan  ancha  kamroq  bo'ladi.

TUPROQDAGI  KALIY

Haydaladigan  yerdagi  kaliyning  um u m iy  miqdori  azotga  nisbatan 

5—50  marta,  fosforga  nisbatan  8—40  m arta  ko 'p   b o ‘ladi.  D em ak, 

tu p ro q la r,  o d a td a ,  azot  va  fosforga  nisbatan  kaliyning  k o ‘proq 

zaxiralariga  ega.  Bo‘z  q u m o q   tuproqlarda  kaliyning  (K ,Q )  um um iy 

m iqdori  1—2%,  uning  loysim on  xillarida  2%,  kul  rang  o ‘rm o n 

tu p ro q la rd a ,  qora  tu p ro q n in g   p o d zo llan gan ,  ishqorlangan  oddiy 

xillarida  va  kul  rang  tu p ro q la rd a   2,5%  ga  yaqin,  ja n u b i y   qora 

tuproqlar  va  kashtan  tupro q larda  2%  ga  yaqin,  qizil  tupro qlarda 

0,6—0,9  %,  sh o ‘rxok va sho‘r tuproqlarda  1,2—3,0%  bo'ladi.  U m um iy 

k a liy n in g   m iq d o ri  b a ’zan  q a y ir  t u p r o q l a r d a   (0,3 —2 ,2 % )  ham  

uchraydi.

Kaliy  asosan  tuproqning  mineral  qismida  uchrab,  uning  organik 

qismida  juda  kam  boMadi.

K a liy n in g   t u p ro q d a g i  m iq d o ri:  I)  b irla m c h i  va  ik k ila m c h i 

minerallarning  kristall  panjarasi  tarkibida  (uning  asosiy  miqdori);  2) 

kolloid  zarrachalar tarkibida almashinuvchi  va  almashinmovchi  tarzda 

yu tilg an   h o l a t d a   ( a n c h a   qism i);  3)  ild iz - tu g a n a k   q o l d iq l a r   va 

m ikroorgani/m lar  tarkibida;  4)  tuproq  eritmasining  tarkibida  erigan 

holatda  (bu  qismi  juda  kam  miqdorni  tashkil  qiladi)  bo'ladi.

O'simliklarning  oziqlanishi  uchun  eng  yaxshi  m anba  kaliyning 

eruvchi  tuzlaridir.  0 ‘simlik  tom onidan  tuganak  ildiz  va  mikroorga- 

nizmlar  tarkibidagi  kaliy  ham  yaxshi  o'zlashtiriladi.  Almashinuvchi 

kationlar  va  kam  eriydigan  tuzlar  bevosita  rezerv  vazifasini  bajaradi.

Oziqlanish  uchun  eng  yaqin  rezerv  sifatida  gidrosludalar,  vermi- 

kulitlar,  ikkilamchi xloritlar,  montmorillonit,  almashinmaydigan  kation­

lar  kam  eriydigan  tuzlar  xizmat  qiladi.

214


Potensial  rezerv  da!a  shpatlari,  sludalar,  piroksenlar  va  birlamchi 

xloridlardir. Jami yoki  umumiy kaliy o ‘z tarkibida kaliyii birikmalarning 

har  xil  turlarini  birlashtiradi,  ularni  quyidagicha  tavsiflash  mumkin:

1

)  suvda  enavchi  kaliy  (o'simlik  oson  o'zlashtiradi);



2

)  almashinuvchi  kaliy  (o'simlik  to m onidan  yaxshi  o ‘zlashtiriladi);

3)  harakatchan  kaliy  (suvda  eruvchi  va  almashinuvchi  kaliy),  u 

tuzli  eritm a  orqali  tuproqdan  ajratib  olinadi;

4)  alm ashinm ovchi  gidrolizlanuvchi  (qiyin  alm ashinuvchi  yoki 

rezervdagi)  tuproqdan  qaynab turgan  kuchli  kislota so'rirnida qo'shim - 

cha  ravishda  ajratib  olinadi  (odatda,  HC1  ning  0,2  n  yoki  10%  li 

eritmasi  bilan)  va  u  o'simUklarning  oziqlanishida  yaqin  rezerv  hisob- 

lanadi;

5)  kislotada  eruvchi  kaliy,  yuqoridagi  kaliyning  h a m m a   shakllarini 



birlashtiradi  va  qaynab  turgan  kuchli  kislota  (HC1  ning  0,2  n  yoki 

10

%)  eritmasi  bilan  ajratib  olinadigan  kaliy  hisoblanadi;



6

)  alm ashinmaydigan  kaliy  (um um iy  va  kislotada  eriydigan  kaliy 

o ‘rtasidagi  farqlanuvchi  miqdor).

Aniqlik  kiritish  maqsadida  shuni  qayd  etish  joizki,  almashinuvchi 

va almashinmovchi gidrolizlanuvchi kaliylar hisoblash orqali aniqlanadi: 

alm ashinuvchi-harakatchan  va  suvda  eruvchi  kaliylar  orasidagi  farq 

orqali  (chunki  tuzli  eritmaga  almashinuvchi  kaliy  bilan  birga  suvda 

eruvchi  xili  ham   o ‘tadi),  almashinmovchi  va  gidrolizlanuvchi  xili  esa 

kislotada  eruvchi  va  harakatchan  xillari  o'rtasida  farq  orqali  a niq­

lanadi.


Tuproqdagi  o ‘simlik  oziqlanishi  uchun  asosiy bo'lgan  harakatchan 

kaliyning  miqdori  K , 0   ning  um um iy  zaxirasini  bo r-yo 'g'i  0,5—2%  ini 

tashkil  qiladi.

D e m a k ,  kaliyning  u m u m iy   m iq d o rin i  99%  ga  y a q in i  u n in g  

a lm a s h in m o v c h i  xili  b o 'lad i.  Lekin  ular  h am   m a ’Ium  m iq d o rd a  

o'simliklar  to m o nid an   o'zlashtirilishi  mumkin.

T a d q iq o tlar  natijasida  isbotlandiki,  tuproqdagi  kaliyning  xillari 

bo'yicha  harakatli  (dinamik)  muvozanat  mavjud,  va  agar,  masalan 

o'simlik suvda eruvchi  kaliyni o ‘zlashtirsa,  bu holatda uning eritmadagi 

m iqdori  a lm ashin uv ch i  xildagi  hisobiga  to 'la d i,  so'nggi  xildagini 

kamayishi  esa,  m a ’Ium  vaqtdan  keyin  a lm a s h in m o v c h i,  birikkan 

holdagi  kaliy  evaziga  tiklanadi.  Shunday  qilib,  o'simlik  tom on idan  

liarakatchan  kaliyning  o'zlashtirilishi  natijasida  uning  zaxiralari  qiyin 

alm ashinuvchi  h a m d a   m inerallarning  kristall  panjaralaridagi  kaliy 

evaziga  to'ladi.


Q a to r  tadq iq otch ilar  qayd  etgani  kabi  dala  sharoitlari  u c h u n  

shunday oddiy bo'lgan  holat,  ya’ni tuproqni  navbatma-navbat quritish 

va  namlab  turish  bu  jarayonni  biroz  tezlashtiradi;  kaliyning  o'zlash- 

tiriladigan  shaklga  o 'tish ig a   jad al  t a ’sirni  o 'sim lik n in g   o ‘zi  ham  

ko'rsatadi.

Qator tadqiqotchilar m a ’lumotiga ko'ra harxil tuproqlarda kaliyning 

har xil shakllari o'rtasidagi  o'zaro  mutanosiblik quyidagicha (48-jadval).

48-jadval

Har xil  tuproqlarda kaliy  shakllarming miqdori



Tuproq



Kaliy  (100  g tuproqda mg hisobida)

Suvda

eruvchi

Almashinuvchi

Kislotada

eruvchi

Jami

1

.



B o ' z   q u m o q

1,8


6 , 5

2 6 , 0


11 5 5

2.

C h i m - p o d z o l   o g ' i r   loyli



3,5

12,8


1 6 1 , 0

2 8 4 0


3.

K u c h l i   lo yli   q o r a t u p r o q

3,1

14,1


3 3 1 , 0

2 3 8 0


Dem ak,  tuproqlarda  um um iy  kaliyning  10—25%  almashinuvchi 

kaliyli  birikmalar  shakli,  5—25%  kislotada  erib  almashinuvchi  shakli 

va  2— 15%  kislotada  eruvchi  shakllari  uchraydi.

Agrokimyoda o ‘simliklarning oziqlanishi  uchun  tuproqlarning kaliy 

bilan  t a ’minlanganlik  darajasi  uning  harakatchan  shakli  miqdori  bilan 

belgilash  qabul  qilingan.  H ar  xil  tuproq  tiplari  uchun  harakatchan 

kaliyni  aniqlashning  nazariy  uslublari  ishlab  chiqilgan:  ular jumlasiga 

noq o ratup ro q   zonalarning,  chim li  —  podzol  va  sur  tusli  o 'r m o n  

tuproqlari  uchu n  —  Kirsanov  uslubi  (0,2  n  xlorid  kislotada  o'tadigan 

miqdor),  karbonatsiz  qora  tuproqlar  uchun  —  Chirikov  usuli  (0,5  n 

sirka  kislotada  o'tadigan  miqdor),  kashtan,  q o 'n g 'ir va  bo'z  tuproqlar 

u c h u n   —  M achigin   usuli  (1%  li  k arbonat  a m m o n iy g a   o ‘tadigan 

miqdor),  sernam  subtropiklarning  qizil  va  sariq  tuproqlari  uch un   — 

Oniani  uslubi  (0,1  n   sulfat  kislotaga  o'tadigan  miqdor,  Boltiq  b o ‘yi 

mamlakatlari  u c h u n —Egner— R im —D a m nigo  uslub  (sut,  sirka  va 

am m o niy  sirkali  pH   —  3,7  bo'lgan  bufer  eritmaga  o'tadigan  m iqdor) 

lari  kiradi.  Ilgari  keng  qo'llanilgan  hozir ham  qo'llaniladigan  Maslova 

uslubi  (1,0  n  sirka  kislotasining  am m oniy  tuziga  o'tadigan  miqdor) 

dan foydalaniladi, u chimli-podzol,  sur tusli  o 'rm o n   tuproqlari,  karbo­

natsiz  qora  tuproqlari,  karbonatsiz  tog'  tuproqlari  uchun  ishlatilishi

216


mumkin.  T uproq  tahliliy  m a ’lumotlariga  asoslanib  x o ‘jalik  tuproqla- 

rining tarkibidagi harakatchan kaliyning miqdorini ifodalovchi  agrokim- 

yoviy  xaritanom a  tuziladi.

Odatda,  harakatchan  kaliyning  yuqoriroq  miqdori  oddiy,  janubiy 

qora  tuproqlar,  kashtan  va  qo'ngMr  tup ro q lard a  uchraydi.  U   bilan 

tipik,  ishqorlangan,  podzollangan  q o ra   tuproqlar,  q o ‘n g ‘ir  va  b o ‘z 

tu p ro q la r   yaxshi  t a ’m inlangan  boMadi.  K a liy n in g   kam   m iqd orli 

ta’minoti  qum ,  qumoq  chimli-podzol  tuproqlarda,  sariq  tuproqlarda, 

qizil  tuproqlarda,  kayir  va  ayniqsa  torf-botqoqli  tuproqlarida  bo'ladi.

T u p ro q n in g   kaliyli  rejimini  tavsifi  u n in g   h a ra k a tc h a n   shaklini 

m iqdoriy  k o 'rsatkichinigina  bildirib  q o lm a s d a n ,  balki  ya n a   hara- 

ka tch an lik  darajasini  va  d e m ak ,  o ‘sim lik lar  t o m o n i d a n   o ‘zlash- 

tiruvchanlik darajasini  ham  ko'rsatishi  kerak.  Bu xil baholash  imkonini 

bcradigan  uslu blar  ishlab  chiq ilg an ,  u  « t u p r o q - tu p r o q   eritm asi» 

tizim id a  kaliy,  kalsiy,  m agniy  io nlari  o 'r ta s id a g i  fizik -kim yo viy  

bog‘lanishi  m uno sa b a tig a   asoslanadi  va  kaliyning  t e r m o d in a m i k  

potensiali  yoki  kaliy  potensiali  deb  n om la n g a n   ko'rsatkich  orqali 

ifod a lana di,  uni  tu p roqdagi  «jadal  om il»  tarzid agi  kaliy  tarz id a  

tasavvur  qilinadi.  C a +2  va 

M g +2  k atio n la rin i  tu p ro q n in g   yutilish 

k o m p le k s id a   o ‘xshash  a lm a s h in u v c h i  x o ssala rg a   ega  e k a n lig in i 

c ’tiborga  olib,  kalsiy va  magniy  ionlarining  faollik  yig'indisini  bir  xil 

ion  turining  faolligi  tarzida  qabul  qilinadi.

Kaliyli  potensial  deganda  doim iy  h a ro ra td a   25°C  va  bosim da 

(1,01  •  105Pa)  bir t o m on dan   kaliy  kationi,  boshqa to m o n d a n   kalsiy  va 

magniylar  o ‘rtasida  almashinuv  reaksiyalari  tufayli  «tuproqning  qattiq 

fazasi-tuproq  eritmasi»  tizimida  erkin  energiyaning  o ‘zgarishi  tushini- 

ladi.  K aliy li  p o te n s ia ln i 

Z°  

=   p K   —  0,5  p  C a   f o r m u la   o rq ali 



ifodalanadi,  bu  yerda  p—K +  ionlari  va  C a +\   M g+2  lar  yiglindisining 

teskari  logarifmi.  Kaliyli  potensial  tu p ro q   n a m u n a s in in g   m a ’lum 

miqdorini  kalsiy  xloridning  0,002  n  eritmasida  30  m inut  davomida 

puxta aralashtirilib tayyorlangan  tuproq  suspenziyasida  (tuproq eritma 

nisbati  1:2)  aniqlanadi.

Qayd  qilingan  ionlarning  faolligini  ai=Ci.fi;  formula  orqali  aniq ­

lanadi,  bu yerda С   —  ionning faolligi, f   —  ionning faollik  koeffitsienti, 

uni  D ebay —Gyukkel  tenglamasi  orqali  hisoblab  topiladi:

0,51  ■

  Z i2  Vv



>'g  f

 



7=

+  v v



2 1 7

Bu  y e rd a   :  Z.  ..-  ion  valentligi

v  —  e r i t m a n i n g   ion  k uc hi ,   u n i n g   ifodasini

v  = 0 , 5 ^   C , - Z i 2  f o r m u l a   or qal i   a n i q l a n a d i ;

Bu  y e r d a   С   —  a n i q l a n a d i g a n   i o n n i n g   kon s e n t ra t s i y a s i ;

Z i 2  ■

—  u n i n g   valentligi;

T u p r o q n i n g   kaliy  p o t e n si a l i   d e g a n d a   t u p r o q   t o m o n i d a n   e r i t m a g a  

vui i l gan  kal i yni ng  u  bilan  ikki  val ent l i   k a t i o n l a r n i n g   r a q o ba t i n i   hi sobga 

o l g a n   h o l d a g i   m i q d o r i n i   b i l d i r a d i .   Ka l i y   p o t e n s i a l i n i n g   m i q d o r i y  

k o ' r s a t k i c h i   q a n c h a   y uq o r i  b o ' l s a .   K '   n i ng   e r i t m a g a   o ‘t ish  i m k o n i y a t i  

s h u n c h a   past  b o ' l a d i ,   va  d e m a k   u n i n g   o ' s i m l i k   t o m o n i d a n   o ' z l a s h -  

tirilishi  h a m   past  b o ' l a d i .

O l i n g a n   k o ' r s a t k i c h   t eskari  logar i f m  bi l an   i f oda l a nga nl i gi   sababli 

kaliy  p o t e ns i a l i   u n i v e r sa l   q i y m a t   b o ' l i b ,   h a r   xil  t u p r o q   xili  u c h u n  

d o i m i y   k o ' r s a t k i c h   h i s o bl a n a di .

Q a b u l   qi li nga n  k o' r s a t k i c h   c h e ga r a s i ga  m u v o f i q   kaliy  p ot e ns i a li ni n g  

2,5-—2,9  o r a l i g ' i d a gi   m i q d o r i   o ' s i m l i k n i n g   rivojlanishi  u c h u n   yetarli 

b o ' l m a y d i ,   1,8— 2,2  o p t i m a l   h i s o b l a n a d i ,   1,5  d a n   k a m   b o ' l g a n d a   esa 

b u   e l e m e n t n i n g   n i s b a t a n   o s h i q c h a l i g i d a n   d a l o l a t   ber adi .

Kaliv  p o t ens i al i ni   m a ’Ium  d a r aj ad a   o ' s i m l i k n i n g   kaliyli  oziql ani shi ni  

t ashxisi  ( d i ag no st i k as i)   u c h u n   va  o ' g ' i t l a r n i   sol i shga  oi d  tavsi va  ishlab 

c h i q i s h d a   f o y d a l a ni s h   m u m k i n   b o ' l ad i .

O ' s i m l i k n i n g   kaliy  bil an  t a ’m i n l a n i s h i   u n i n g   h a r a k a t c h a n   sha kl da gi  

b i r i k m a l a r i n i n g   m i q d o r i g a g i n a   va  kaliy  p o t e n s i a l i g a   b o g ' l i q   b o ' l m a y ,  

balki  t u p r o q n i   kaliy  p ot e n si a l i n i   n i s b a t a n   bi r   xil  d a r a j a d a   u s h l a b   t ur i s h 

qobi li yat iga   h a m   b o g ' l i q   b o ' l a d i .

T u p r o q n i n g   b u  q o b i l i y a t i n i   B a k e t t   t u p r o q n i n g   p o t e n s i a l   b u f e r  

qobi l i yat i   d e b   t i o m l a g a n   ( P B Q ) .

T u p r o q n i n g   p o t e n s i a l   b u f e r   q o b i l i y a t i   k a l i y   u c h u n   ikki  k a t t a l i k  

o ' r t a s i d a g i   n i s b a t - h a j m   o r n i l i   ( Q ) ,   y a ’ni  b u   t u s h u n c h a   o ' s i m l i k  

t o ' g ' r i d a n - t o ' g ' r i   o ' z l a s l i t i r a   o l a d i g a n   ka l iy   m i q d o r i n i   ( t u p r o q d a n  

C a C l ,   n i n g   0 , 0 0 2 M   e r i t m a s i   b i l a n   a j r a t i b   o l i n a d i )   i f o d a l a s a ,   j a d a l l i k  

o m i l i   ( I 0)  —  К  

n i n g   t u p r o q   e r i t m a s i d a g i   m u v o z a n a t   f a o l l i g i n i  

b e l g i l a y d i .  Q / I n  n i s b a t   k o ' r s a t k i c h i   h a r   xil  t u p r o q l a r d a   t u r l i c h a  

b o ' l a d i .

Ta j r i ba   vo' l i  b i l a n  k o ' r s a t i l g a n k i ,   s u r   tusli  o ' r m o n   t u p r o g ' i d a   kaliy 

p o t e n s i a l i n i n g   kattaligi  i , 8 — 2 , 35  b o ' l s a ,   o ' s i m l i k l a r n i   b u   k a t i o n   b i l a n  

y a x s h i   t a ’ m i n l a n g a n l i g i n i ,   p o t e n s i a i n i   2 , 5 — 2 , 8   k o ' r s a t k i c h i d a


t a ’m i n l a n g a n l i k   t an q i s l i k   d a r a j a s i d a   b o ' l s a ,   kaliy  p o t e n s i a l i   3 , 2 7 — 3 , 5 4  

g a   y e t g a n d a   e sa,   kal i yga  boMgan  t a n q i s l i k   k u c h a y a d i .

T u p r o q n i n g   p o t e n s i a l   b u f e r l i k   qobi ! i ya t i   kal i yga  n i s b a t a n   0 — 20 

stn  q a l i n l i k d a   45  ga  yet sa,   8 0 — 100  s m   q a l i n l i k d a   esa  2 0 0   g a   y e ta di  

y a ’ni  b i r i n c hi   h o l a t d a   h a r a k a t c h a n   ka l iy n i ng   m i q d o r i  j u d a   k a m   b o ' l a d i .  

T u p r o q d a   h a r a k a t c h a n   ka l i yni ng  m i q d o r i   bi l an  o ' s i m l i k  o ' z l a s h t i r a d i g a n  

kaliy  o ‘r ta si da   k or r e l ya t i v   b o g' l i q l i k   m a vj u d l i g i   q a y d   q i l i n g a n.

KALIYLI  X O M A S H Y O   KONL/VR1 

Kaliyli  o ‘g ‘itIar  ishlab  chiqarish  va 

ularning  xossalari

M D H   da v l a t l a r i  h u d u d i d a  j o y l a s h g a n   kaliy  x o m a s h y o s i   z a x ir al ar i n i  

h i sobga   o li n s a ,   u  b u   q i y m a t   b o ' y i c h a   j a h o n d a   b i r i n c h i   o ' r i n d a   t u r a d i .  

Ag a r   1978-yLIda  d u n y o d a   ishl ab  c h i q a r i l g a n   kaliyli  o ' g ' i t l a r ,   u l a r n i  

K , 0   h i s o b i d a   o l i n g a n d a   2 5 , 7   m l n   t o n n a n i   t ashki l   qil gan  b o ' l s a ,   o ' s h a  

p a y t d a   M D H   m a m l a k a t l a r i   h i s ob i g a   8, 4  m l n   t o n n a   t o ' g ' r i   k e l g a n .  

O ' s h a   yili  h a r   b i r   g e k t a r   h a y d a l a n a d i g a n   yer ga   solish  b o ' y i c h a   ( K 20  

kg  h i s o b i d a )   j a h o n d a   —  15,9  b o ' l s a ,   M D H   d a   —  23, 2  kg  ga  t o ' g ' r i  

kelgan.

H o z i r gi   p a y t d a   kaliyli  t u z l a r n i   s a n o a t d a   i shl ab  c h i q a r i s h   50  m l n  



t o n n a   K , 0   ni  t as hki l   qilsa,  M D H   m a m l a k a t l a r i   hi s obi ga   4 8 %   t o ' g ' r i  

keladi.


Kaliyli  o ' g ' i t l a r   i shl a b  c h i q a r i s h   u c h u n   x o m a s h y o   si f a t i da   kaliyli 

t u z l a r   x i z m a t   q i l a d i ,   u l a r n i n g   s a n o a t   m i q y o s i d a   i s h l a t i s h   u c h u n  

y e t a di g a n  z axiralari  R o ss i y a n i n g   y e v r o p a  q i s mi d a ,   Q o z o g ' i s t o n d a ,   O ' r t a  

Os i y o d a  j o y l a s h g a n .   Y u q o r i   K a m a   k o n l a r i   a n c h a   yirik  k o n l a r d a n  b o ' l i b  

(12  m l r d   t o n n a d a n   z i y o d ) ,   S o l i k a m s k   a t r o f i d a   j o y l a s h g a n .   Tkki nchi  

kaliyli  t u z l a r n i n g   e n g   y i r i k   k o n l a r i   B e l o r u s i y a n i n g   S t a r o b i n s k  

v a  

P e t r o l o v s k ,   U k r a i n a n i n g   K a r p a t   t o g ' l a r i   a t r o f i d a   K a l u s h - G a l i n s k ,  



S t e b n i k o v s k   k o n l a r i d a   j o y l a s h g a n .   T u r k m a n i s t o n d a   T y u b o g a n t a n   va 

Ka r l y u k  k on l a r i j o y l a s h g a n .   M D H   m a m l a k a t l a r i d a   u c h r a y d i g a n   kaliyli 

t u z l a r n i n g   k o n l a r i   x l o r i d   xiliga  j a m i   z a x i r a n i n g   9 2 %   v a   8 %   sul f at  

xiliga  b o ' l i n a d i .   O ' z   n a v b a t i d a   ishl ab  c h i q i l g a n   kaliyli  o ' g ' i t l a r   h a m  

x l o r id   (kal i y  x l o ri d  va   a r a l a s h   t u z l a r )   va  sul fat   (kal i y  s ul f at ,   kal i y 

m a g n e z i y ,   k a l i y l i - ma gn i y l i   k o n s e n t r a t )   xillariga  b o ' l i n a d i .

Xl o r id l i  kaliyli  o ' g ' i t l a r   i s h l a b   c h i q a r i s h   u c h u n   asosi y  x o m a s h y o  

sifatida  silvinit  x i z m a t   qi l a di ,   u  silvin  (KC1)   va galit  ( N a C l )   a r a l a s h m a s i

2 1 9


(ag lo m erati)  hisoblanib  tark ib id a   12— 15%  K 20   b o ‘ladi.  Kaliyli 

o ‘g‘itlarning sulfat  kislota qoldig‘ili  xillari  kainit,  langbeynit va  aralash 

langbeynit  —  kaliyli  jinslardan,  shuningdek  kalunitlardan  olinadi. 

T a r k i b i d a   k a liy   boM gan  m i n e r a l l a r   q u y i d a g i l a r :   K a r n a l l i t  

KCl-MgCl-6H20 ,   kainit  KCl-M gS04-3H20 ,  shenit  K ,S 0 4-M gS04-6H20 ,  

langbeynit  K2S 0 4-2M gS 04,  poligalit  K 2S 0 4‘  2 M g S 0 4-  Ca  S 0 4-  2 H , 0 ,  

aulinit  (K,  Na),  S 0 4-  A 1,(S04) 3  •  4  A l ( O H ) 3  nefelinli  konsentrat 

( K ,N a ) 20-A l20 3-2Si02.  Nefelinli  konsentratdan  uni  kompleks  qayta 

ishlash  asosida  aluminiy  oksidi,  sem ent,  soda  va  potash  olinadi. 

Karnalitli  rudalardan  ularning  tarkibidagi  magniyni  ajratib  olgandan 

keyin  magniy  ishlab  chiqarish  sanoatining  chiqindisi  boMgan  kaliy 

xloridli  elektrod  —  o ‘g‘it  olinadi.

Kaliyli  o'g'itlar  konsentrlangan  (kaliy  xlorid,  kaliy  sulfat,  kaliy  — 

xloridli  —  elektrolit,  kaliy  magneziya,  kaliy  —  magniyli  konsentratlar) 

va  xomashyo  tuzlari  (silvinit,kainit)ga  bo'linadi.


Katalog: Elektron%20adabiyotlar -> 40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> A. ramazonov, S. Buriyev tuproqshunoslik va dehqonchilik
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> T o s h k e n t davlat a g r a r u n IV e r s it e t I s. A. Azimboyev dehqonchilik, tuproqshunoslik ya
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> Ipakchilik va tutchilik o'krkuston
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> U sm o n norqulov, h a m id u L l a sheraliyev
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> T. U. Usmonov, B. C. Mirzayev
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> A. Q. Qayimov, E. T. Berdiyev dendrologiya
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> M u o ‘K: 638. 21 (075) kbk 46. 92 I 70 a 90 Taqrizchilar
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> X. Q. Nomozov, sh. M. Turdimetov o'zbekiston tuproqlari va ularning
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> Tuproqshunoslik

Download 17.02 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   23   24   25   26   27   28   29   30   ...   53




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling