J. S. Sattorovning umumiy tahriri ostida


Download 17.02 Mb.
Pdf ko'rish
bet28/53
Sana15.12.2019
Hajmi17.02 Mb.
1   ...   24   25   26   27   28   29   30   31   ...   53

Kaliy  xlorid  (KC1)  umumiy  ishlab  chiqariladigan  kaliyli  o ‘g‘it- 

larning  80—90%  ini  tashkil  qiladi.  Uning  tarkibida  53,7—60,0%  K 20  

bo'ladi,  namligi  1%  dan  oshmaydi.  U  sochiluvchan,  qizgMsh  yoki 

oqish  rangli  kulrang  mavjli  kristall  modda.

Kaliy  xlorid  ikki  xil  uslubda:  flotatsion  va  galurgin  usuli  bilan 

ishlab  chiqariladi.

Flotatsion  uslubda  olganda  silvinitii  rudalardan  olinadi.  Uning 

mohiyati  loyqa  shlak  hosil  bo'lib,  undan 

KC1  va  NaCl  larni  bir- 

biridan  ajratib  olishdan  iborat.  Minerallarni  flotatsion  ajratish  (silvinit 

KC1  va  NaCl)  ularning  yuzasini  suv  bilan  ho'llanish  qobiliyatini  har 

xilligiga  asoslangan.

Oldindan  maydalangan  rudani  solib  yoki  suvli  eritmaga  yog'li 

aminlarni  q o ‘shib  aralashtiriladi  va  pulpa  orqali  mayda  pufakchalar 

tarzida  purkab  havo  o ‘tkaziladi.  Bunda  silvinit  niineralining  gidrofob 

zarrachalari  havo pufakchalariga  yopishib  oladi  va  pulpaning  yuzasiga 

ko'pik  tarzida  chiqadi.  Ko'pikli  mahsulot  KC1  ning  konsentrati  hisob- 

lanadi,  u  sentrifugada  suvsizlantiriladi va  quritish  uchun  yo‘naltiriladi.

G alit  niineralining  gidrofil  zarrachalari  flotatsion  m ashinaning 

tubida  yig‘iladi  va  chiqarish  teshigi  orqali  chiqariladi.

Kaliy  xloridning  silvinitdan  galurgik  uslubda  ishlab  chiqarilishi 

NCI  va  N a C l  ning  suvda  eruvchanligini  farqlanadigan  ekanligiga 

asoslangan.

Erish  9 0 — 100°C  da  a m a lg a   o sh irilib ,  k e y in c h a lik   e r itm a n i 

20—25°C  gacha  sovitiladi.  H ar  ikkala  tuzlarning  to'yingan  eritmalari

220


h aroratni  2 0 —25°C  d a n   90— 100°C  g a c h a   osh irilganda  KCI  ning 

miqdori  ikki  m arta  oshadi,  N a C l  niki  esa  kamayadi.  B unday  eritmani 

sovitilganda  KCI  kristall  holga  keladi,  N a C l  esa  eritm ada  qoladi.

T uzlar  eritmasining  bu  xossalari  m uayyan  uslubda  kaliy  xlorid 

ishlab  chiqarishning  uzluksiz  jarayonini  t a ’m in lash d a   asos  sifatida 

foydalaniladi.

M ayda  kristall  kaliy  xlorid  m ayda  donali  flotatsid  va  galurgik 

uslubda  saqlash  jara y o n id a   yopishadi,  ayniqsa  u n in g   zarrachasini 

kattaligi  0,15  m m  b o ‘lganda shunday bo'ladi.  Bu  kam chilikning oldini 

olish  u c h u n   uning  zarrachalari  (granulalari)  ni  katta  yangi  1  m m   dan 

3  m m   yetkazilib  granullanadi.  Kaliy  xloridning  yopishqoqliligi  unga 

aminlarni  q o ‘shganda  ancha  kamayadi.



K aliy  su lfat 

(K 2S 0 4)  —  oq  rangli  m ayda  kristall  kukun  (sarg'ish 

jiloli  bo'lishiga  ham   yo'l  qo'yiladi),  namligi  1,2%  b o'lad i.  Tarkibida 

4 6 - 5 0  %  K 20   b o 'l a d i ,   y o p ish is h   x u s u s iy a ti  k u c h s iz ,  z a v o d d a n  

x altalarga  solib  yoki  t o ' g ' r i d a n - t o ' g ' r i   t r a n s p o r t   vositasiga  solib 

tashiladi.  S henitn i  langbeynitga  konversiyalab  b u n d a   KCI  qo'shish  

yo'li  bilan  olinadi,  u  magniy  sulfat  bilan  t a ’sirlashadi,  bu  esa  M g C l2 

ajralib  chiqishiga  va  o 'g 'it  tarkibida  q o 's h im c h a   kaliy  sulfat  hosil 

bo'lishiga  olib  keladi.

Xlor kaliyli-elektrolit  (chiqindili  KCI)  sarg'ish jiloli kuchli changga 

aylanuvchi  mayda kristall  kukun  hisoblanadi  K20   miqdori  31,6—45,5% 

bo'ladi,  yopishmaydi  (namligi  4%  dan  ortm aydi),  tashishda  qog'oz 

xaltachalarga  solinadi  yoki  shundayicha  tashiladi.



Kaliy  magneziya  ( K 2S 0 4  M g S 0 4).  Kulrang  va  qizg'ish jiloli  kuchli 

changlanadigan  kukun yoki  aniq shaklga ega bo'lmagan  kulrang-qizg'ish 

granulalar  tarzida  ishlab  chiqariladi.

Tarkibida  29%  K 20   va  9%  M gO  bo'ladi;  namligi  5%  dan  ziyod 

emas,  yopishm aydi,  shundayligicha  transport  vositasiga  solib  yoki 

qog‘oz  xaltalarga  solib  tashiladi.  Kaliy  sulfat  kabi  xlorga  nisbatan 

o ‘ta  sezgir  bo'lgan  ekinlar  uchu n   qo'llaniladi.

Kaliyli magnezial konsentrat  kulrang  rangli granulalar tarzida ishlab 

chiqariladi,  namligi  1,5—7%. Tarkibida  18,5%  K , 0  va 9%  M gO bo'ladi. 

Tashilganda  shundayligicha  trasport  vositasiga  solib  tashiladi,  chunki 

yopishmaydi.  Xlorga  nisbatan  sezgirlikni  n am o y o n   qiladigan  ekinlar 

uchun  ishlatiladi.

40%  li  kaliyli  tuz  ( K C l+ N a C l)  —  qizg'ish  jiloli  kristall  aralash 

kulrang kristall  kukun  hisoblanadi,  u kaliy xloridning yanchilgan silvinit 

(35%  gacha  N a C l)  bilan  aralashmasidir,  namligi  2%  dan  oshmaydi.

221


T a r k i b i d a   4 0 %   K , 0   b o ' l a d i ,   y o p i s h q o q ,   idishsiz  t a s h i l a d i .  N a t r i y g a  

n i s b a l a n  l a l a b c h a n   boMgan  e k i n l a r   ( q a n d   lavlagisi  va  ildiz  me va li la r)  

u c h u n   ishlatiladi.

KCI  va  kainit  a i a l a s h m a s i   3 0 %  li  kaliyli  t u z   hosil  qil adi .



T abiiy  kainit  ( N a C l   c h i q i n di l i   K C l M g S 0 . ' 3 H , 0 )   —  q i z g ' i s h — 

q o ' n g ' i r   rangli  virik  g r a n u l a l a r   b o T i b .   naml i gi   5%  d a n   o s l n n a y d i .   K , 0  

ni ng  m i q d o r i — 10%.  y o p i s hm a yd i ,   t ra n s p or t  vositasida  t o ‘g ‘r i d a n - t o ‘g ‘ri 

tashiladi.

Semen!  changi 

----  s e m c n t   s a n o a t i n m g   c h i q m d i s i   xl or s i z   kaliyli 

o' g ' i t   h is o b l a n a d i .   K, ()   ni ng  m i q d o r i   10— 15%,  g r a n u l l a n g a n   s ha k i d a  

i s h l a b   c h i q a r i l a d i ,  

qog'oz 

x a l t a c l i a l a r g a   s o l m a d i .   K a l i v  



karbonai. 

b i k a r b o n a t ,   sulfat  t uz l ar i   t a r z i d a .   k a m   m i q d o r d a   s i l i k a t l a r   t a r z i d a  

h a m   b o ' l ad i.

S e m c n t   c h a n g i  d a   g i p s ,   k a l s i y   o k s i d i ,   b i r   v a r i m   o k s i d l a r   va

r m k r o c i e m e i u l a r  a r al as hmas i   h a m   b o l a d i .   Asosiy o' g' i t   sifatida  ishlalila- 

di,  a y m q s a   n o r d o n   t u p i ' oq i a r da   x i o r o f o b   e k i n l a r   u c h u n   yaxshi  s a m a r a  

be radi.

P o t a s h   ( ka l i y  k a r b o n a t   К , C O , )   —  i s h q o r i y   kaliyli  o ' g ' i l ,   n o r d o n  

t u p r o q l a r   u c h u n   j u d a   q i m m a l l i   h i s o b l a n a d i .   K a i s i y i a s h t i r i l g a n  

p o t a s h d a   K , 0   n i n g   m i q d o r i  

63



56,7% 



b o' l i s h i   kcr ak.   Ka l si yl a s ht i r i s h 

g i g r o s k o p i k l i k n i   k a m a y t i r i s h   m a q s a d i d a   a m  a lg a   o s l i ir i i a d i .  P o t a s h  

va  k al i y   b i k o r b a n a t   ( K l l C O . )   o ' t i n   va  s o r n o n   y o n g a n d a   h o si l  

b o ' l a d i g a n   o l c h o q   k u l i d a   h a m   b o ' l a d i .   K u l d a   b i r o z   f o s f a t l a r   h a m  

u c h r a y d i .

Kaliy  b i k a r b o n a t   4 7 %   K 20   ga  ega  b o ' l a d i .

Silvinit 

( K C I - N a C i )   —  m a y d a l a n g a n   silvinitli  j in s ,   kristal 1 a r n i n g  

kattaligi  1— 4  m m   va  n a m l i g i   2 0 %   d a n   o s h i q   b o ' i m a g a n   h o l a t d a  

h a v o r a n g   k ristal 

far 

ma vj udl igi da   rangi  q i zg ‘i s h - q o ‘n g ‘ir b o ' l i b ,   ta r ki bi da 



12— 15%  K 20   va  7 5 — 8 0 %  N a C l   b o ' l a di .   K a m   m i q d o r d a   i shlatiladi, 

idishsiz  t as hi l a di ,  y o p i s h q o q ,   n a t r i y ni   s e v u v c h i   e k i n l a r   ( q a n d   lavlagisi. 

il d i z me v a l i l ar )  u c h u n   ishlatiladi.  Silvi ni t dagi   k a l iy n i n g   m i q d o r i   k a m  

boMganl i gi   u c h u n   u n i   k o n i d a n   u z o q   m a s o f a l a r g a   t a s h i b   i s h la ti s h 

s a ma r a l i   b o ' l m a y d i .

Karnallit 

( N a C l   ch i q i n d i li   K C l - M g C U - 6 H , 0 )   —  m a y d a l a n g a n   r ud a  

ta r ki bi da   12— 13  %  K 2()  b o ' l a d i ,   g i gr os kopi k,   k uc hl i   y o p i s h q o q ,   hozirgi 

k u n d a   t a sh i sh   qiyin  b o ' l g a nl i g i   u c h u n   o ‘g ‘it  si f at i da  devarl i   islilatil- 

inaydi.


Le a gni t  ishlab  c h i q a r i s h   u c h u n   x o m a s h y o   sifatida  xi zr nat   qiladi. 

l i n i n g   c h i q i n d i s i — e l ckt r ol i t   ( K C I ) — q i m m a t l i   o ‘g' i t   h i s o b l a na di .

222


Kaliyli  o ' g ' i t l a r   t a r k i b i d a gi   x l o r   q a t o r   q i s h l o q   x o' j a li k   c ki n l a r ig a  

salbiy  t a ’sir  k o ' r s a t g a nl i g i   s a ba bl i   u n i n g   qaysi   kaliyli  o ' g ' i t l a r   t a r k i b i d a  

q a n c h a   b o r l i g mi   bilish  lozi m:

A! C l .  +   3 H , G   =   A I ( O H ) ,   +   3HC1

Bu  r e a k s i y a d a n   k o ' r i n i b   t u r i b d i k i ,   t u p r o q n i   n o r d o n l a s h u v i d a   i aqat

11 

g i n a   q a t n a s h i b   q o l m a y   bal ki   A l ’  !  h a m   q a t n a s h a d i .

Kal i y  ka i i on i a r i  t u p r o q   t o m o n i d a n   a i m a s h i n u v l i   yut i l i b,   q a t l a n i d a n  

bir  y o ' i a   T S K   dag!  i o n i a r n i n g   o ' r n i n i   o l u v c h i   ( k o i n p e n s a t s i y a l o v c h i )  

m i q d o r g a   e k v i v a l e n t   b o s h q a   k a t i o n l a r   ( v o d o r o d ,   a l u m i n i v ,   kalsiy, 

ma g ni y ,   m a r g a n c s   va  b o s l iq a l a r )   ni  siqib  c h i q a r a d i ,   b u   n a r s a   t u p r o q  

e r i t ma s i   r eaks i vas i da  o ’z  ak s i n i   t o p a d i   va  d e m a k   o ' s i m l i k n i n g   o' s i s h  

s h a r o i t i g a   t a ' s i r   c t a d i .   O ' /   t a ' s i r i g a   k o ' r a   h a m m a   kaliyli  o ' g ' i t l a r  

fiziologik  n o r d o n   h i s ob l a n i b :   u l a r n i n g   suvli  e r i t m a i a r i d a n   o ' s i m l i k l a r

kaliy  k a t i o n l a r i n i   b o s h q a   u  b i l a n  b i r g a   u c h r a v d i g a n   Cl  yoki   S O ;

a n i o n l a r i g a   n i s b a t a n  j a d a l   r a v i s h d a   s o ' r i b   ol a d i .   T u p r o q n i n g   si ngdi ri sh 

k o m p l e k s i   b i l a n  t a ’s i r la ni sh   kaiivli  o ' g ' i l l a r r i i n g   t u p r o q   e r i t m a s i g a  

n o r d o n l a s h t i r u v c h i   t a' si r in i   h a m   n a m o y o n   qi l a di ,   b u  na r sa   a yn i q s a 

( o h a k l a n m a g a n )   n o r d o n   t u p r o q l a r d a   j a d a l   r a v i s h da   b o ' i a d i .   M a s a l a n ,  

rudal a r dagi   1  kg  I C O   ga   t o' g ' r i   k el a d i g a n  x l o r n i n g   m i q d o r i   (kg  hi sobida) 

s i l vi ni t da  4 , 0 — 5.2,  k a r n a i l i t d a   3 , 0 — 3 , 3 ,   kaliyli  t u z d a   1,4— 1,9.  kaliy 

x l o r i d d a   0 , 9 —  1,0,  ka l iy   s u l l ' a t d a   v a   kaliyii  m a g n e z i a l   o ' g ' i t l a r d a  

0 , 0 2 — 0,1  ni  tashkil  qiladi.



Kaliyli  o ‘g ‘itlarni  tuproq  bilan 

o ‘zaro  i a ’siri

Kaliyli  o ' g ' i t l a r  s u vd a  yaxshi  eriydi.  Le k i n   ularni   t u p r o q q a   s o l i n ga n-  

d a   ka l i y  i oni   t u p r o q n i n g   k o l l o t d   z a r r a c h a l a r i   b i l a n   f i z i k - k i m y o v i y  

( a i m a s h i n u v l i )   va  a l m a s h i n u v s i z   v u t i l i s h i d a  u c h r a y d i .   K a l i y n i n g   t u p r o q  

b i l a n   a l m a s h i n u v s i z   t a ’s i r l a n i s h i   ( f i k s a t s i y a s i )   t u p r o q q a   o ' g ' i t  

s o l i n g a n d a n   keyi n  bi r   k c c h a - k u n d u z d a   n i h o y a s i g a   ye tad i  va  d c m a k  

u n i n g   s a m a r a s i   va qt ga   y a ’ni,  o ' s i m l i k n i   e k i s h d a n   o l d i n m i   yoki  k e y i n m i  

e k a nl ig i g a   b o g ' l i q   b o ' l m a y d i .

T u p r o q   t o m o n i d a n   kaliy  i o n la ri ni   a i m a s h i n u v l i   yutilishi  u m u m i y  

y u t i l i s h n i n g   a n c h a   ( 1 / 4   d a n   k a m   b o ' l m a g a n )   q i s m i n i   tashkil  qiladi. 

K f  k a t i o n i n i n g   t u p r o q   t o m o n i d a n   f i z i k - k i m y o v i y   ( a i m a s h i n u v l i )  

yutilishi  q a y t a r   j a r a y o n   h i s o b l a n a d i :



T S K

H +

K +

H  +

f f +

c , +2


K + K  +

M g +1

M g +1

A l + 3


+ 9 K C I   ^   T S K

M g +2

K + K + K +

K + K +

H  +

H +

C a

+ 2


C a *

h

{

H +

H  +

K +

+ 2 H C I   + C . a C l 2  + M g C l 2  + A I C i 3

Tuproq  eritmasidagi  almashinuvli  reaksiyalar  natijasida  q o ila n ila - 

digan  o ‘g ‘itlarning  xiliga  qarab  (xlorid  yoki  sulfat)  xlorid  yoki  sulfat 

kislota  hosil  b o ‘ladi.

Bundan  tashqari,  tuproq  eritmasining  q o ‘shimcha  tarzda  n o rdon- 

lashuvi  aluminiy  xloridi  tufayli  hosil  b o ‘ladigan  xlorid  kislota  evaziga 

sodir bo'ladi.  Shutting uch u n nordon chim —podzol  tuproqlarda kaliyli 

o ‘g ‘itlarning  samaradorligi  pasayadi.  Lekin  tuproq  eritmasiga  kaliyli 

o ‘g‘itlarning k o ‘rsatadigan nordonlashtiruvchi ta ’siri am m oniy — nitratli 

va  ammoniyli  o ‘g ‘itlarning  shu  xildagi  t a ’siridan  ancha  past  b o ‘ladi.

Yengil  tuproqlarda  kaliyli  o ‘g ‘itlarning  nordonlashtiruvchi  t a ’siri 

ancha  kuchli  nam oyon  bo'ladi.

Har  xil  tuproqlarda  o ‘g ‘itdagi  kaliyning  almashinuvsiz  yutilishi 

(fiksatsiya)  solingan  m iqdordan  ancha  yirik  k o ‘rsatkichlarga  (80% 

gacha)  yetishi  mumkin.  V.U.  Pchyolkin  m a ’lumotlariga  k o ‘ra  mineral 

tarkibiga  va  kaliyli  o ‘g‘itlarning  solinishi  m e ’yoriga  qarab  tuproqlarda 

kaliyning  fiksatsiyasi  14%  dan  82%  gacha  k o ‘rsatgichga  ega  b o ‘lishi 

mumkin.  4,)K  izotopini  q o ‘llash  yo‘li  bilan  q u m o q   va  og‘ir  qum oq 

chim -podzol  tuproqlarda  olib  borilgan  tajribalardan  m a ’Ium  b o ‘ldiki, 

o ‘simliklar to m on idan  vegetatsiyasining oxirida o ‘g'it  sifatida solingan 

kaliyning  o ‘zaro  mos  holda  63  va  70%  o ‘zlashtirilmay  qolar  ekan, 

ulardan  1/6 va  1/8 qismi  harakatchan  shakldagi m iqdom i tashkil qiladi.

224


Fiksatsiyalangan  kaliy  katio n lari  o ‘sim liklar  to m o n id an   kam roq 

o ‘zlashtiriladi,  b a’zi  hollard a fiksatsiya  o ‘sim liklar oziqlanishida salbiy 

ah am iy atg a  ega  b o ‘ladi.  K aliy n in g   alm ashin m o vchi  y u tilish i  u c h  

qatlam li  shishuvchan  panjarali  m o n tm o rillo n it guruhi  va gidrosludalar 

guruhi  jinslariga  xos  b o ‘ladi.  A yniqsa  kaliy  kationlarini  verm ukulit 

kuchli  ravishda yutadi.  Ikki  qatlam li panjarali  koalinit guruhi  m ineral- 

lari,  odatd a,  fiksatsiyalash  qobiliyatiga  ega  b o lm a y d i.  Shuning  u ch u n  

kaliyning  tu p ro q la r  to m o n id a n   k o ‘lami  ularning  m ineral  tarkibiga 

bog'liq.  T uproqda  m o n tm o rillo n it  va  gidrosludalar guruhi  m inerallari 

qancha  k o ‘p  b o ‘lsa,  ularda  kaliyning  fiksatsiyalanishi  sh u n ch a  kuchli 

nam oyon  bo'ladi.

Yengil  tu p ro q la rd a   (qum   va  q u m o q )  o 'rta  va  ayniqsa og ‘ir q u m oq  

tuproqlarga  nisbatan,  o d a td a ,  kaliy  kam   fiksatsiyalanadi.  Fik satsiya- 

lanish  m exanizm ini  quyidagicha tu sh intirish   m um kin:  k ation lar paket 

oraliq  m akoniga o ‘tib  oladi,  b u n d a  u la r eng yirik  kattalikda  (shishgan 

holatda)  b o ‘ladi  va tetrae d rik   q atla m la rn in g   kislorod  atom lari  t o ‘rida 

g e k s o g a n a l  b o 's h li q l a r n i   e g a lla y d i  h a m d a   h a r  ik k a la   m a n fiy  

zaryadlangan  kislorod q atlam in i  o ‘ziga to rtad i,  natijada berk  m akonga 

kirib  qoladi.

Shu  yo‘sinda  radiusi  0 ,130—0,165  nrn  (N H 4+,  Rb+2,  Cs+2)  b o ‘lgan 

k ationlar  so ‘riladi.  Kaliy  sh u lar  jum lasiga  kiradi  (K +  radiusi  0,133 

n m ).  T u p ro q n in g   q u rish i  va  a y n iq sa   n am lig in in g   q u rish i  (d a la  

s h a ro itla rid a   te z   u c h ra y d ig a n   h o la t) ,  k a liy n in g   fik sa tsiy a la n ish  

jarayonini  anch a  kuchaytirishi  m um kin,  vaholangki,  bu jaray o n   nam  

tupro q da  sodir  b o ‘ladi.  Shuning  u ch u n   kaliyli  o ‘g‘itlarni  yuqori  qurib 

ketadigan  qatlam ga em as,  balki  haydaladigan  qatlam ning tubiga solish 

zaair.

Yirik  kristall yoki granullashgan  kaliyli o ‘g‘it!ami  solganda kaliyning 



tu p ro q   to m o n id a n   a lm ash in m o v ch i  yutilishi  kam ayadi  (ta x m in a n  

20—30%  ga),  chunki  m ayda  kristall  xiliga  qaraganda  ularning  tup ro q 

bilan  kontakti kam roq b o ‘ladi.  Shu  narsa isbotlanganki,  kaliyli  o ‘glitning 

shakllari  tuproq  to m o n id an   ulardagi  kaliyning  fiksatsiyalanishiga t a ’sir 

ko‘rsatm as  ekan.

K aliyli  o ‘g ‘itla rn i  o sh ib  b o ru v ch i  m e ’yo rd a  so lin ish i  tu p ro q  

tom onidan  fiksatsiyalanadigan  kaliy absolut  m iqdorini  oshiradi,  nisbiy- 

solingan  m iqdorga  nisbatan  foiz  m iqdorini  esa  kam aytiradi.  Y uqorida 

q ayd  q ilin g a n id e k   b a ’zi  t u p r o q la r   k aliy g a  n isb a ta n   ju d a   k a tta  

fiksatsiyalovchi  qobiliyatga ega b o ‘ladi.  V.U.  Pchyolkin  m a’lum otlariga 

k o 'ra,  kuchsiz  ishqorlangan  qoratu p ro q   (Sum sk  tajriba  stansiyasi)da

15  —  A g r o k i m y o

22 5


har geklarga  30  t  K20   solganda  har  100 gramm tuproq  144  mg K20   ni 

fiksatsiyalagan.

Kaliyli o ‘g ‘Warning tuproqning yutiiish  kompleksi bilan ta ’sirlanishi 

tu p ro q  qatlam i  b o ‘ylab  kaliyning  migratsiyasi  ancha sustligidan  dalolat 

beradi,  bu  qoidadan  qum   va  qum oq  tup roq lar  m ustasno.  O datda, 

o ‘rta  va  og‘ir  m exanik  tarkibli  tuproqlarda  o ‘g‘it  tarkibidagi  kaliy— 

40—60  sm  qatlam dan  pastki  qismga  ishqorlanm aydi,  y a ’ni  am aliy 

jih atd an   o'sirnlik  ildizi  joylashgan  qatlam da  va  alm ashinuvli  tuproq 

qatlam ida qoladi  ham da o ‘simlik  toinonidan  o'zlashtiriladi.  Lizimetrik 

ta jrib a la r  rn a ’lu m o tla rig a   k o ‘ra  n o q o ra tu p ro q   z o n a n in g   q um o q 

tuproqlardagi  bir  yilda  K ,0   ning  vuvilishi  har  gektar  yerga  0,4—7  kg 

ni  tashkil  qilsa,  qum   tuproqlarda  bu  m iqdor 

12  kg  gacha  ko'payishi 

m um kin.  Kaliyning  an cha  rniqdorda  yo'qolishi  (bir  yilda  1  gektar 

yerga  nisbatan  40  kg  gacha)  qizil  tuproqlarda  kuzatiladi.

K aliyning  m igratsiyasini  sustligini  inobatga  olib,  kaliy  o ‘g ‘itini 

tupro qnin g eng yuqori  qatlam iga solish  kerak em as,  chunki  ildiz tizimi 

nam likka  intilib  chuqurroq  qatlam ga  qarab  c h o ‘zila  boradi.  D em ak, 

shu  xil  tuproqning  1  gektari  4320  kg  K20  yutishi  m um kin.  T uproqning 

shu  tarzda  kaliyga  to ‘yinishini  hisoblam oqchi  boMsak,  agar  o ‘simlik 

tom onidan  o ‘zlashtiradigan  kaliyning  o ‘g‘itdagi  m iqdorini  faqat  50% 

bo'lishini  e ’tiborga olinsa,  yuz yillar kerak bo'ladi.  Shunday  m a’lumotlar 

borki,  tuproq  pH   ni  kamaytirilishi  tuproq  tom onidan  o ‘g‘it  tarkibidagi 

kaliyning  fiksatsiyalanishini  kamaytiradi,  ohaklanganda  esa  oshiradi.

B unda  agar  tuproqning  kalsiyga  to ‘yinishi  ohaklantirilganda  80% 

dan  oshm asa,  unda  kaliyning  ohaklantirish  tufayli  yuzaga  chiqadigan 

harakati  kuchayadi,  agar  80%  dan  oshiq  b o ‘lsa  u n d a  kamayadi.

C hirindiga  boy  tuproq lard a  tu pro q   to m o n id an   fiksatsiyalangan 

kaliyning  ajralishi  natijasida  kolloidning  yuza  qism ida  chirindi  m od- 

d an in g q alin   p o ‘sti  hosil  boMadi,  u  m inerallarning  m ineral  panjarasidan 

siqib  chiqarilishiga  to ‘sqinlik  qilishi  natijasida  qiyinlashadi.

U zoq  vaqt  surunkasiga  kaliyli  o ‘g‘itiar  solinganda  va  uning  ijobiy 

muvozanati  (ya’ni  tuproqqa o ‘g‘it tarzida solingan  kaliyning  miqdori  hosil 

bilan tuproqdan chiqadigan miqdordan  ko'p boMishi) da tuproqda kaliyning 

harakatchan shakldagi, shuningdek uning almashinmovchi kislotada eruvchi 

shaklidagi  miqdorlari  oshadi.  Bunda  almashinuvchi  kaliyning  miqdorini 

suvda  eruvchi  kaliyga  nisbatan  oshishi  ancha jadallashadi.

K aliyning alm ashinadigan  holatga  o 'tish i  yuqorida qayd  qilingani- 

dek,  ko ‘p  sabablarga  bog‘!iq  va  ancha  kattaliklarga  ega  boMadi.  T u p ­

roqda  yuz  beradigan  kaliyning  har  xil  birikm alari  o'rtasidagi  o ‘zaro

226


ta’sirlanishini  quyidagicha  ifodalash  mumkin:  kristall  panjara  kaliyi; 

almashinmovchi kaliy; almashinuvchi kaliy;tuproq eritmasining kaliyisi.

X ulosa  qilib  aytganda  o ‘sim liklar  tu p ro q n in g   h a m m a   shakldagi 

kaliydan foydalanishi m um kin,  lekin ularning  m iqdorlari h a r xil b o ‘ladi.

Angliyaning qum oq tup rog‘ida  101  yil davom ida o ‘tkazilgan tajriba 

natijasida  m a ’lum   b o id ik i,  o ‘sim liklar hosilli bilan  kaliyning  alm ashi- 

nuvli  shaklidagi  m iqdoriga  nisbatan  3—4  m arta  k o ‘proq  m iqdorini 

o lg an.  B u  m a ’lu m o tla r,  sh u n in g d e k   b o sh q a   ta jrib a la r  n a tija la ri 

o ‘sim liklar  to m o nidan  yutilgan  kaliyning  alm ashinm ovchi  shakldagi 

xillaridan foydalinishini  isbotladi.  Q a ta r tad q iq otch ilar flkricha qishloq 

xo‘jalik ekinlarini  ekish jadalligi kaliyning tuproq to m o n id an  fiksatsiyasi 

ko‘rsatkichiga  o ‘z  ta'sirin i  k o 'rsatad i.  B uni  ustiga  qurib  qoladigan 

qatlam da kaliyning yuqori  m iqdorda fiksatsiyasi sodir bo 'ladi.  H am m a 

yopishqoq tuproqlarda kaliyli o 'g ’illarni shudgorlab oldidan solish  kerak 

va  faqat  yengil  (qum   va  qum oq)  tuproqlarda  yetarli  nam lanadigan  va 

namligi  oshiqcha  b o ‘lgan  hududlarda  kaliyni  bah o rda  solinadi.

Kaliyli  o ‘g ‘itlarni  u n cha  chuqurga  solinm agani  u c h u n   ekin  o ‘sib 

turgan vaqtda solish  m um kin.  O ziqlantirish u c h u n  solinishi ekishgacha 

bir  m arta  bu tu n  m e ’yorni  solishdan  kam roq  b o ‘ladi.



Katalog: Elektron%20adabiyotlar -> 40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> A. ramazonov, S. Buriyev tuproqshunoslik va dehqonchilik
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> T o s h k e n t davlat a g r a r u n IV e r s it e t I s. A. Azimboyev dehqonchilik, tuproqshunoslik ya
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> Ipakchilik va tutchilik o'krkuston
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> U sm o n norqulov, h a m id u L l a sheraliyev
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> T. U. Usmonov, B. C. Mirzayev
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> A. Q. Qayimov, E. T. Berdiyev dendrologiya
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> M u o ‘K: 638. 21 (075) kbk 46. 92 I 70 a 90 Taqrizchilar
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> X. Q. Nomozov, sh. M. Turdimetov o'zbekiston tuproqlari va ularning
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> Tuproqshunoslik

Download 17.02 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   24   25   26   27   28   29   30   31   ...   53




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling