J. S. Sattorovning umumiy tahriri ostida


—13—13  suspenziyadagi  mikroelementlarning  miqdori


Download 17.02 Mb.
Pdf ko'rish
bet35/53
Sana15.12.2019
Hajmi17.02 Mb.
1   ...   31   32   33   34   35   36   37   38   ...   53

13—13—13  suspenziyadagi  mikroelementlarning  miqdori

61-jadval



Mikroelement  tuzi

Mikroelement 

kiritish 

me’yori  (60  kg 

P2Os ga kg 

hisobida

Tayyor 

mahsulotda 

mikroelement 

konsentratsiyasi 

(% hisobida)

Suspenziya- 

ning 

barqarorligi 

(kun hisobida)

1

M n S 0 4



5,0

0,9 7 5 -M n

20

2



Z n S 0 4

0,5

0,108-Z n

30

3

CuSO4

0,8


0,172-C u

30

4

C o (N O ,),  6 H , 0

-

0,200-C o

30

S

(N  H4)( M o 70 246 H , 0

0,2


0 ,0 4 3 2 -M o

30

6

H .B O ,



0,4

0,0863-B

30

7

ham niasi

-

1,585

20

Deyarli  h am m a  suyuq  kom pleks  o ‘g‘itlar va  suspenziyalar  ikki  xil 



sxema asosida: m urakkablari—reagentlarning kimyoviy ta ’sirlanishi (issiq 

aralashtirish)  va  aralashlari  oraliq  eritm alardan  sovuq  h olatda  aralash- 

tirish  yo'li  bilan  olinadi.

MURAKKAB 

ARM ASH  0 ‘G‘ITLAR

Bu guruhga  kiruvchi  kom pleks  o ‘g‘itlar tayyor o 'g 'itla r  (am m ofos, 

diam m ofos h.k.)  ni  am m iak,  am m iakat va kislotalar bilan  ishlov berish 

va  keyinchalik  granulatsiya  qilish  asosida  olinadi.  Bu  o ‘g ‘itlar  ancha 

bir  xil  granulom etrik  tarkibli  (granulalarning  kattaligi  1—3,2  m m — 

90%)  b o ‘ladi.

ARALASH  0 ‘G‘ITLAR

Aralash  o ‘g ‘itlar  ikki  xil:  qattiq  va  suyuq  b o 'lad i.

Qattiq o'g'itlarni ishlab chiqarish uslubiga bog'liq holda ikki:  mexanik 

aralash  holatdagi  va  m urak kab—aralash  o 'g 'itla r  xillariga  bo'linadi. 

M exanik  aralashm alarni  olishda  kom p o n etlar  u n ch a  ch u q u r  kimyoviy 

o'zgarishlarga  uchraydi.  O 'z   navbatida  bu  aralash m alar  kukunsim on 

va  granula  holdagi  xillarga  b o 'lin a d i.  G ra n u la   holidagi  q uruq  o 'g 'it-

279


lam in g   afzalligi  sh u n d a k i,  ularni  oziqa  m o d d alarin i  h a r  qan d ay  

nisbatida  ham   hosil  qilish  m um kin.

M u ra k k a b -a ra la s h   granullalangan  o 'g 'itlarn i  o'g'itlarga  am m iak 

va  ano rgan ik  k islo tala r  ( H ,S 0

4  va  H ,P 0 4)  ni  q o 'sh ish   va  so 'n g  

granulalash  yo'li  bilan  olinadi.  O datda  m u ra k k a b -a ra la sh   o 'g 'itla rn i 

oddiy  superfosfat,  azotli  tuzlar,  am m iakat  (yoki  kristallik  holdagisini) 

va  kaliyli  tu zlarn i  aralashm asini  am m oniylash  yo'li  bilan  olinadi. 

M u ra k k a b -a ra la sh   o 'g 'itla rn in g   besh  xilini  ishlab  chiqarish  nazarda 

tutulgan.

H am m a rusum li o 'g 'itla r granulalarining mustahkamlik ko'rsatkichi 

2  M Pa  (20  k g m /sm 2)  dan  kam   bo'lm asligi  lozim .  G ra n u lo m e trik  

tarkibi:  kattalik  jih a td a n   1—3,2  m m   o ralig 'id ag ilar  90% dan  kam  

bo'lm agan  m iqdorda,  1  mm  dan  kichigi  5%  dan  oshiq  bo'lm agan 

m iqdorda  bo'lishi  talab  qilinadi.

O 'g 'itla rn in g   m exanik  aralash m asini  tayyorlash  jara y o n i  besh 

bosqichga  bo'linadi:

1)  o 'g 'itlarn i  aralashtirish  uchun  tayyorlash;

2)  k o m ponentlarni  o 'g 'it  aralashtiruvchi  qurilmaga  yo'naltirish;

3)  dozalashtirish;

4)  aralashtirish;

5)  o 'g 'it  aralashm asini  tashish  u c h u n  transport  vositasiga  yuklash, 

bunker  yoki  om borga  yuborish.

G ranulalangan o 'g 'it  aralashm asiga qo'yiladigan asosiy talab—  ular 

yaxshi  sochiluvchan,  yopishm aydigan,  m exanizatsiya  bilan  sochishga 

yaroqli  bo'lishi  kerak.  62-jadvalda  har xil  rusum li  m u ra k k a b -a ra la s h  

o 'g 'itla r  tarkibidagi  oziqa  m odalarining  m iqdori  keltirilgan.

62-jadvct!

Har xil rusumli murakkab-aralash o‘g‘itlarning tarkibidagi 

oziqa moddalarining miqdori



NPK

nisbati

Oziqa moddalarining miqdori  (% 

hisobida)

Suvda eriydigan  P2Os 

ning o ‘zlashtiriladiganga 

nisbati(% hisobida)

N

0 ‘zlashtiriladigan

P A

K.O

1

11:1



10-11

10-11


10-11

85

2

1:1,5



0

13-14

19-20

85

3

1:,7:1



12-13

8-9

12-13

85

280


62-jadvalning  davomi

4

111,5



9 -1 0

9 -1 0

14-15

85

5

11,5:1



8-9

12-13

8-9

85

6

11,5:0



10-11

15-16

0

85



7

1:2:2



8-9

17-18

17-18

85

0 ‘g ‘it  aralashm alarining  fizik-kimyoviy  xossalariga  oid  talablar 

qator  om illar  orqali  belgilanadi,  ular  jumlasiga:  o ‘g‘it  aralashtirish 

liajmi,  ularni  tayyorlash  m uddatlari  va  uslublari,  o ‘g‘it  aralashm asini 

dalaga  qarab  y o ‘naltirish  va  h.k.  kiradi. 

0 ‘g‘it  aralashm asini  hosil 

qilishning ikki xil  uslubi bor: birdaniga aralashm ani  hosil  qilib,  peshm a- 

pesh  dalaga  solish  va  uni  tayyorlab  qo‘yib,  saqlash.

Foydalaniladigan  quruq  o ‘g ‘it  aralashmasi  bir to m o n lam a va tarkib 

jih a td a n   m u v o zan atlan m ag an   o 'g 'itla r  b o 'lib ,  m axsus  v agonlard a 

tashilganda,  ortib-tushirganda  va 

6  oy  m uddatda  saqlaganda  sochi- 

luvchan,  yopishib  qolm aydigan  va  uning granulom etrik  tarkibi  o'zgar- 

m aydigan  bo'lishi  kerak.

N am ning  m iqdori  mochevina  va  am m oniy  selitrada  0,12%  dan, 

am m ofos,  diam m ofos  va  kaliy  xloridda 

1%  dan,  ikkilam chi  super- 

fosfatda 3,5%  dan  (1%  oshmaydigan erkin  kislotalikda) ortmasligi  lozim. 

O 'g'itlardagi  1—3 m m  li  kattalikdagi granulalarning m iqdori 90% gacha, 

ular orasida  2—3  mm  liklari  50%  dan  kam  bo'lm asligi,  1  mm  liklari  esa 

1%  dan  oshmasligi  talab  qilinadi.

G ran ulalarn i  aralashtirish jarayonida  buzulishi  3%  dan  oshm aydi,

1  mm  dan  kam  bo'lm agan  zarrachalari  zarrachalarning m ustahkam ligi

2  M P a  (20  k gs/sm 2)  dan  kam  emas.

Kim yoviy  sanoat  to m o nid an   ancha  keng  assortim entdagi  granula- 

langan  o 'g 'itla r  ishlab  chiqariladi,  ular  o 'g 'it  aralashm alarini  tayyor- 

lashda  ishlatiladigan:  m ochevina,  am m oniyli  selitra,  ikkilam chi  va 

oddiy  superfosfat,  am m ofos,  kaliy  xloridlardir.

O 'g 'it  aralash m alarin ing   fizik  xossalarini  yaxshilash  m aqsadida 

neytrallovchi  qo'shim chalar:  b o 'r,  ohak to sh ,  fosforit  unini  qo'shish 

mumkin.

Ikki  xil o 'g 'it aralashm asini  tayyorlashning texnik  sharoitlari  ishlab 



chiqilgan,  ular:  M P T U   6—08— 141—69  rusum li  kukunsim on  superfos- 

fatga  fosforit  unini 

1:1  nisbatdagi  aralashm asidan  iborat  b o'lgan  va 

kristall  kaliy xlorid va  oddiy  superfosfat  aralashtirib  olinadigan  ham da 

presslash  yo'li  bilan  granulalanadigan  ikkilam chi  fosforli-kaliyli  T U

281


6—08—336—75  rusum li  o 'g 'itla r  hisoblanadi.  Bu  o 'g 'itd ag i  granu- 

lalarning  1—4  m m  gacha boMgan  xillari  90%  dan kam  em as,  4 —6  m m  

li  xili  5%  dan  k o 'p   em as  va  1mm  dan  kam   bo'lm aganlari  5%  dan 

k o 'p   emas  b o 'lg an   talab  darajasida  bo'ladi.

G ranulalarning  m exanik  m ustahkam lik  darajasi  3,5—4  M Pa  (35— 

40  k gs/sm 2)  bo'ladi.

Daslabki  o 'g 'itla rn in g   fizik-kimyoviy  xossalari  ularning  aralashib 

ketish  im koniyatlarini  chegaralab  qo'yadi.

M asalan,  am m iakli selitrani superfosfat bilan aralashtirganda,  nitrat 

kislota  yoki  azot  oksidining  bug'lari  ajralib  chiqishi  m um kin:

n h

4n o , +   h 3p o 4  - »   n h 4h 2p o 4  +   h n o 3



Kalsiy  n itratn in g  hosil  bo'lishi  aralashm aning  gigroskopikligini 

oshiradi:

2 N H

4N O ,  +  C a ( H ,P 0 4)2 



2 N H

4H 2PO ,  +  C a ( N 0 ,) 2+ n H 20 ;

Ishqoriy  reaksiyali  va  tarkibida  erkin  kalsiy  oksidga  ega  bo'lgan 

kalsiy  karbonat  va  bikorbonatlarni  am m oniyli  selitra  yoki  am m oniy 

sulfatga  aralashtirish  m um kin  emas,  shuningdek  am m oniy  fosfatni  va 

uning  polifosfatlarini  am m iak  holatida  yo'qotish  m um kin  bo'lganligi 

sababli  o 'z a ro   aralashtirib  bo'lm aydi:

C aO   +  (N H

4) 2S 0 4  ->   2N H ,  +  C a S 0 4  +   H 20

Fizik-kim yoviy xossalari yaxshilangan bir q ancha kom ponentlardan 

foydalanish  uzoq  m uddat  saqlash  uchun  yaroqli  bo'lgan  kom pleks 

aralash  o 'g 'itla r  tayyorlash  im konini  beradi.

M asalan,  neytrallovchi  q o'shim chalar (dolom it,  suyak yoki fosforit 

uni)  ni  h am da  am m oniylangan  superfosfatni  qo'shish  nitrat  kislota 

hosil  bo'lishini,  m onokalsiyfosfatni dikalsiyfosfatga aylanishining oldini 

oladi,  o 'g 'itn in g   fizikaviy  xossalarini  yaxshilaydi.

Superfosfatni  to 'liq   neytrallash  yoki  uning  tarkibidagi  erkin  P

20 5 


va  nam likni  (oddiy  superfosfatda  4%  gacha,  q o 'sh   superfosfatda  3% 

g a c h a)  m iq d o rin i  kam aytirish i 

1: 1:1  nisbatdagi  k arb am id   o 'g 'itli 

aralashm a  olish  im konini  beradi.

A m m ofosning  kaliy  xlorid  bilan  aralashtirilib  superfosfatlar  va 

am m o niy sulfatlar bilan  neytrallanishi  orqali  hosil  qilingan  andozaviy 

granullangan  aralashm asi  yaxshi  fizik  xossalarga  ega  b o 'lad i,  gigros- 

kopikligi  kuchsiz  bo'lishi  esa  ularni  uzoq  m uddat  om borlarda  saqlash 

im konini  beradi.

282


Aralash  o ‘g‘itlarning sifatiga  qo'yiladigan  asosiy talab  ular  granu- 

lom etrik  tarkibining  bir  xilligi  b o ‘Iib,  bunda  aralashm aga  kiradigan 

dastlabki o ‘g‘itlar granulalarining kattaligini bir xil b o ‘lishini ta ’m inlash 

orqali  erishiladi.

Quyida o ‘g‘itlaming aralashtirish munikin yoki yo ‘qligini ifodalovchi 

diagram m a  keltirilgan:

A m m oniy  selitra 

1  0


K arbam id 

2  1  1


A m m oniy  sulfat 

3  1 1 2


N eytrallangan  superfosfat

(oddiy  va  qo'sh) 

4  1 1 2   2

Presip itat 

5  1 1 2   2  2

Fosforit  uni 

6  0  1  0  0  0  2

M etalllurgiya  shlaklari 

7  1  1  2  2  2  2  0

Am m ofos 

8  1  1  1  1  1  1  1  I

Kaliy  xlorid 

9  1 1 2 2 2 2 2 2 2

Kaliy  sulfat 

10  1 2 3 4 5 6 7 8 9   10

Shartli belgilar:  0  — aralashm aning xossalari  a n c h a  yom onlashadi; 

1  —  aralashm alarni  uzoq  m uddatda  saqlab  b o ‘lm aydi;  2—  old in d an  

aralashtirib  b o ‘lmaydi.



QURUQ  0 ‘G‘ITLARNI ARALASHTIRISH

0 ‘g ‘itlarni  quruq  holda  aralashtirish—kom pleks  o ‘g‘itlarni  olishda 

eng oddiy va  iqtisodiy jih atd an  foydali  uslub b o ‘lib,  oziq  elem entlarini 

m aqsadga  muvofiq  ta ’m inlash  im konini  beradi.

Am aliyotda  quruq  aralashm a—o ‘g ‘it  o lishning  ikki  xil  yo ‘li  tatbiq 

etilgan:


1)  A ralashm alarni  ko‘chm a  o ‘g‘it  aralashtirish  qurilm alari  h am da 

m ashinalaridan  (M V S—3M ,  D —665)  foydalanib,  x o ‘jaliklarni  o ‘zida 

tayyorlash;

2)  Y uqori  darajadagi  ishlab  ch iq arish   sam aradorligiga  ega b o ig a n  

qurilm alardan  (40—60 t/so a t)  foydalanib aralash m a—o ‘g ‘it tayyorlash, 

bu  q urilm alar  bir  tu m an n ing  b a rc h a   x o ‘jalik larin i  yoki  b ir  y o ‘la  bir 

n ech a  tu m an lar  xo‘jaliklariga  xizm at  qilishi  m um kin.

0 ‘g ‘it  ishlab  chiqarish  san o atin in g   eng  m u h im   y o ‘nalishlaridan 

biri  k o n se n tra tlan g a n   oddiy  va  k o m p le k s  m in e ral  o ‘g‘itlar  ishlab 

chiqarishn i  h ar  to m o n lam a  rivojlantirish  hisoblanadi.

283


K om pleks  o 'g 'itla rn in g   sifat  va  sam aradorligini  oshirish  uchun 

ularn ing  tarkibiga  m agniy  h am d a  m ik ro elem entlarni  q o 'sh g a n d a, 

q ish lo q   x o 'ja lik   e k in la ri  va  u la r   o 's tir ila d ig a n   tu p ro q   x illa ri 

x u su siy atlarin i  hisobga  olishga  alo h id a   e ’tib o r  berish   m aqsadga 

m uvofiqdir.

Yaqin  kelajakda  o'sim liklarning  tuproqdan  oziqlanishining  asosiy 

m uam m olari  o 'z   yechim ini  topishi  e ’tiborga  olib,  kom pleks o 'g'itlarni 

qo'llash  sam aradorligini am alga oshirishda olib boriladigan tadqiqotlar 

ulardan  foydalanish  tam oyillarini  tubdan  o'zgartirishga,  tuproqdagi 

oziqa  elem entlarining  harak atchan  shaldga  o 'tish   tezligini  program - 

malashtirish  m asalalarini  hal  qilishga  qaratiladi.

Bunday o'g'itlarni qo'llashga qaratilgan  izlanishlar, jum ladan,  ularni 

uzoq  m uddat  t a ’sir  doirasini  aniqlash  ulardan  har  xil  tu p ro q —iqlim 

zonalarida  turli  xil  ekinlar  u ch u n   foydalanish  tizim ini  ishlab  chiqish 

im konini  beradi.

O 'g'itlarnin g  yangi  shakllaridan  foydalanish  o'sim lik  tom onidan 

o 'g 'it  ham   tu p ro q   tarkibidagi  zaxira  holdagi  oziqa  elem en tlarin i 

to 'laro q   o'zlashtirish  im konini  beradi.

A lbatta  bu  narsa  qishloq  xo'jalik  m ahsulotlarini  arzonlashtirish  va 

atrof-m uh itn in g   ifloslantirishni  oldini  olish  im konini  yaratadi.



Sinov  savollari

1.  K om pleks  o'g'itlarning  tarkibi  va  olinish  usullari  qan d a y?

2.  K o m p le k s   o 'g 'itla r n in g   o d d iy   m in e r a l  o 'g 'itla r d a n   u stu n lig i  va 

kam chiligi  n im alarda  n am oyon   b o 'la d i?

3.  Am mofos  va  diam m ofos  qan day  o'g'it?

4.  Suyuq  kom pleks  о ‘g itla m in g   olinish  usutlarini  bila sizm i?

5.  O 'g'itlarn i  a ralash tirish da  n im alarga  e ’tibor  b erila d i?

X   bob. 

ORGANIK  0 ‘G ‘ITLAR

O 'zbekiston  Respublikasi  dehqonchiligida  organik  o 'g 'itla rn i  keng 

ishlatish  katta  aham iyatga  egadir.  Respublikamizning  sug'oriladigan 

tuproqlari,  ayniqsa,  sahro  tuproqlarida  organik  m odda,  ya'ni  chirindi 

juda  kam.

Shuning uchun  qishloq xo'jalik ekinlaridan yuqori  hosil yetishtirish 

va  tuproq  unum dorligini  oshirishda,  ularni  organik  m oddalar  bilan 

boyitish  uch u n  uni  su n 'iy   ravishda  ko'paytirish,  o 'g 'it  solish  yoki 

ham m a  tupro q lard a  alm ashlab  ekishni  keng joriy  etish  tavsiya  etiladi.

Organik  o 'g 'it  q o 'llan ilgan d a  tuproqning  agrokim yoviy  va  agro- 

fizikaviy  xossalari  ijobiy  to m o n g a   o'zg aradi,  tu p roq dag i  m ik ro o r- 

g an izm lar  faoliyati  yaxshilanadi  va  o 'sim lik larn in g  m o 'ta d il  o 'sib  

rivojlanishi  ham da  oziqlanishi  uch un   qulay  sharoit  yaratiladi.

O rg an ik   o 'g 'itla rg a   g o 'n g ,  k u n jara,  hayvon  q o ld iq la ri,  y ash il 

o 'g 'itla r,  sanoat  va  shah ar xo'jalik  chiqindilari,  go 'ng  bazasida  tayyor- 

langan  turli  xil  kom postlar,  daraxtlarning  xazonlari  va  ariq  loyqalari 

kiradi.  B ularning  ham m asi  m ahalliy  o 'g 'itla r  hisoblanadi.  O rganik 

o 'g 'itla r  tarkibida  o 'sim lik  u ch u n   zarur  bo 'lgan   oziq  elem en tlar-azo t, 

fosfor,  kaliy,  kalsiy,  m agniy,  oltingugurt  va  m ik roelem entlar  m avjud.

Tuproqdagi  organik  m o ddanin g   chirishi  natijasida  karbon  kislotasi 

ajralib  chiqadi.  Bu  kislota  tu p roq d agi  m ineral  m o dd alarni  eritadi. 

T u proqning ustki  qism ida  karbon  kislotasining ko'payishi  o'sim likdagi 

fotosintez  jarayonini  yaxshilaydi.  O rganik  o 'g 'itla r  tufayli  tu p ro q d a  

k o 'p   m iqdorda  m ikroorganizm lar  to'p lan ad i.  U lar  o 'sim lik nin g  oziq 

m oddalarini o'zlashtirishni yaxshilaydi.  Organik o 'g 'itla r tuproqda nam - 

likni  uzoq  vaqt  davom ida  saqlab  turishga  yordam   beradi.  O rganik 

o 'g 'itla r  tuproqdagi  m ikroo rganizm lar  u c h u n   energetik  m anba  h iso b ­

lanadi.  U ndan  tashqari,  tu p ro q q a  k o 'p   m iqdorda  m ikroorganizm lar 

tushadi.  Bulling  natijasida  tu p ro q q a  azot  to 'plo v chi  bakteriyalar,  nit- 

rifikato rlar,  a m m o n iy fik ato rlar 

va  boshqa  g uruh  bak teriy alarn in g  

tuproqdagi  hayot  faoliyati  kuchavadi.

2X5


Ilm iy  tadqiqot  institutlarining  m a ’lum otlariga  qaraganda,  30—40 

t organik o 'g'itlarning parchalanishi natijasida h a r kuni gektariga o 'g 'it- 

lanm agan  yerlarga  nisbatan 

100—200  kg  karbonat  angidrid  k o 'p ro q  

to 'p la n a d i.

Ilm iy tadqiqot  ishlari  shuni  ko'rsatadiki, gektaridan  25—30  s g'alla 

yetishtirish  uchun  h ar kuni  100 kg C O ,,  40—50 t kartoshka va sabzovot 

uchun  200—300  kg  C O ,  talab  qilinadi.

Organik  o 'g 'itla r  m ineral  o 'g 'itla r  bilan  birgalikda  to 'g 'ri  nisbatda 

ishlatilganda,  qishloq xo'jalik ekinlaridan yuqori hosil yetishtirish uchun 

yaxshi  im koniyat  yaratiladi.

Yengil  m exanik tarkibli  tuproqlarda  ozuq  elem entlarining biologik 

sin g d irish   q o b iliy atin i  k u c h a y tira d i  va  u la rn i  tu p ro q d a n   yuvilib 

ketishidan  saqlaydi.



G O ‘N G

O 'zbekiston  Respublikasida  to'plan ad igan   mahalliy  o 'g 'itla rn in g  

asosiy qismini  qoram ol go'ngi tashkil  qiladi.  Qishloq xo'jalik ekinlarida 

uni  q o'llashning  k o'p   to m o n lam a  afzalliklariga qaram asdan  u  m am la- 

katim izda  kam   m iqdorda  to 'p lan m o q d a.

G o 'n g   organik  o 'g 'itla rn in g   eng  asosiy  turi  b o'lib,  uning  sifati 

k o 'p   jih a td a n   to 'g 'ri  jam g 'a rilish i  va  saqlanishiga  bog'liq.  G o 'n g  

tarkibida  o 'sim liklar  uchun  zarur  bo'lgan  barcha  (m akro  va  m ikro) 

oziq  elem entlar  mavjud.

M asalan,  qoram olning  har  bir  to n n a   quruq  go'ngidan  tuproqqa 

20  kg azot  (N ),  10  kg fosfor (P

20 ,) ,  24  kg  kaliy  (K 20 ) ,  28  kg  (C aO ),  6 

kg  magniy (M gO ),  4  kg oltingugurt  ( S 0 3),  25 g bor (B),  230 g m arganes 

(M n),  20  g  mis  (C u),  100  g  ruh  (Z n ),  1,2  g  kobalt  (C o),  2  g m olibden 

(M o),  0,4  g  yod  (J)  va  boshqa  elem entlar  tushadi.

B unday  o 'g 'it  to 'liq   o 'g 'it  deb  yuritiladi.  G o 'n g   sug'oriladigan 

tu p ro q larg a,  ayniqsa  c h o 'l  m in taq asid a  tarqalgan  tu p ro q larg a  h a r 

to m o n lam a  ijobiy  t a ’sir  ko'rsatadi.

D em ak,  g o 'n g   o'sim likning  oziqlanishi  uchu n   eng  m uhim   oziq 

m oddalar  saqlaydigan  o 'g 'it  hisoblanadi.

20—30  t  g o 'n g   bilan  tu p ro q q a  

1  to n n a   kul  tushadi  va  un d an  

dehqonchilikda foydalanish  oziq elem en tlar balansini  tartibga solishda 

katta  aham iyat  kasb  etadi.

M am lakatim izda  m ineral  o 'g 'itla r  qanchalik  k o 'p   ishlab  chiqaril- 

m asin,  baribir  g o 'n g   o 'z   aham iyatini  yo'qotm aydi.

2 8 6


G o 'n g n in g   aham iyati  haqida  D .N .  Pryanishnikov  shunday  degan: 

«M am lakatda  m ineral  o ‘g‘itlar  qanchalik  ko‘p  ishlab  chiqarilm asin, 

go'ng  h ech   q ach o n   o 'z   aham iyatini  yo‘qotm aydi  va  dehqonchiligi- 

mizda  asosiy  o 'g 'itla rd a n   biri  bo'lib  qolaveradi».

Respublika  ilm iy  tekshirish  institutlarining  m a’lum otlariga  qara- 

ganda,  gektariga  20—30  to n n a  go'ng  berilgan  yerlardan  birinchi  yili 

ek inlar  tu rig a   qarab  6—7  s  d an  60—70  s  g ach a  va  u n d a n   o rtiq  

q o 'sh im cha  hosil  olish  m um kin.

U ning  t a ’siri  2—3-yillarda  ham   davom  etadi.  G o 'n g   va  boshqa 

o 'g 'itla rd a n   foydalanish,  ayniqsa,  Respublikam izning  yangi  o'zlash- 

tirilgan,  m ex an ik   tarkib i  yengil  tuproqlari  u c h u n   ju d a   aham iyatli 

hisoblanadi,  chunki bu tuproqlar chirindi va o'sim liklar o'zlashtiradigan 

oziq  elem entlarga  boy  emas.  Shu  sababli  bu  yerlarda  ekilgan  qishloq 

xo'jalik ekinlaridan yuqori va sifatli hosil yetishtirish u c h u n   m untazam  

ravishda  g o 'n g   va  boshqa  organik  o 'g 'itla rd a n   foydalanish  m aqsadga 

muvofiq  bo'lad i.

G o 'n g   tu p ro q n i  chirindiga  boyituvchi  m anba  b o 'lib ,  tuproqdagi 

fiziologik  jaray o n larn i  tezlashtiradi.

O 'z b e k is to n   P a x ta c h ilik   ilm iy tek sh irish   in s titu tid a   o 'tk a z ilg a n  

ta jrib a la r  s h u n i  k o 'rsa ta d ik i,  p ax tan i  b irin c h i  s u g 'o ris h d a   g o 'n g  

s o lin m a g a n   v a ria n tla rd a   h a r  g ek tar  yerga  b ir  s o a td a  

120  m 3  suv 

sh im ilg a n   b o 'ls a ,  h a r  yili  g o 'n g   so lin g a n   v a ria n tla rd a   esa  

200  m 3 

suv  sh im ilg a n . 

20  yil  d av o m id a  g o 'n g   so lin g an   su g 'o rila d ig a n   tip ik  

b o 'z   tu p r o q la rn in g   h a y d a lm a   q a tla m id a   g o 'n g   s o lin m a g a n   v a- 

ria n tla rg a   n is b a ta n   u g lero d   70% ,  u m u m iy   a z o t  m iq d o ri  esa 

88% 

ga  k o 'p a y g a n .



O 'z b e k is to n   R esp u blik asi  Y e rg e o d ez k a d a str  D a v la t  q o 'm ita s i 

T u p ro q sh u n o slik   va  agrokim yo  in stitu tm in g   m a ’lu m o tla rig a   q ara- 

ganda,  yangi  o 'z la sh tirilg a n   sur  tusli  q o 'n g 'ir   va  taq irli  tu p ro q la rd a  

o 'tk az ilg a n   tajrib alard an   k o 'rin ib   turibdiki,  40  to n n a   g o 'n g   berilgan 

v arian tlard a  c h irin d i  m iq d ori  46%  ga,  az o tn in g   u m u m iy   m iqd ori 

esa  25%  ga  oshgan.



Katalog: Elektron%20adabiyotlar -> 40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> A. ramazonov, S. Buriyev tuproqshunoslik va dehqonchilik
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> T o s h k e n t davlat a g r a r u n IV e r s it e t I s. A. Azimboyev dehqonchilik, tuproqshunoslik ya
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> Ipakchilik va tutchilik o'krkuston
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> U sm o n norqulov, h a m id u L l a sheraliyev
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> T. U. Usmonov, B. C. Mirzayev
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> A. Q. Qayimov, E. T. Berdiyev dendrologiya
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> M u o ‘K: 638. 21 (075) kbk 46. 92 I 70 a 90 Taqrizchilar
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> X. Q. Nomozov, sh. M. Turdimetov o'zbekiston tuproqlari va ularning
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> Tuproqshunoslik

Download 17.02 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   31   32   33   34   35   36   37   38   ...   53




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling