J. S. Sattorovning umumiy tahriri ostida


G O 'N G N IN G   P A R C H A L A N ISH   DARAJASI


Download 17.02 Mb.
Pdf ko'rish
bet37/53
Sana15.12.2019
Hajmi17.02 Mb.
1   ...   33   34   35   36   37   38   39   40   ...   53

G O 'N G N IN G   P A R C H A L A N ISH   DARAJASI

H a r  xil  d arajada  p a rc h a la n g a n   to ‘sham ali  g o 'n g   p a rc h a la n ish  

d a ra ja sig a   q a ra b :  y a n g i,  y a rim   c h irig a n ,  c h irig a n   g o 'n g la r   va 

chirindilarga  farqlanadi.  T o 'sh a m a   sifatida  som on  ishlatilgan  yangi 

yoki  yarim   parchalangan g o ‘ng deb  hali  som oni o'zig a xos rang  (sariq) 

va  barqarorligini  saqlagan  go'ngga  aytiladi.

Yarim   chirigan  g o ‘ng  va  som on  barqarorligini  y o 'q o ta   boshlaydi 

ham da  to ‘q  jigarrangga  o 'tad i.

B unday  g o 'n g d an   tayyorlangan  suvli  eritm a  quyuq,  to 'q   rangli 

bo'ladi.  Yarim  chirigan  g o 'ng n in g   massasi  yangi  go'ngning  massasiga 

nisbatan  20—30%  ga  kam ayadi.

Chirigan  yoki  kuchli  parchalangan  g o 'n g -q o ra   yopishqoq  m assa 

hisoblanadi,  tashqi  ko'rinishdan alohida som on  bo'laklari  (yoki  boshqa 

xil  to 'sh a m a   turlarini  fizik  elem entlari)  sezilmaydi.  B unaqa  go'ngdan 

tayyorlangan  suvli  eritm a  rangsiz  b o 'lad i  va  chirigan  g o ‘ng  massasi 

dastlabki  g o 'n g n in g  50%  ini  tashkil  qiladi.

S a q la sh   ja r a y o n id a   z a ru r a t  b o 'lm a g a n   h o lla rd a   g o 'n g n i  bu 

parchalan ish   bosqichlaridan  o ‘tkazish  va  uni  chirindiga  aylantirish 

sh art  em as.  Bu  narsa  organik  m od d alar  tarkibidagi  azotning  k o 'p  

m iqdorda  y o 'qo tish g a  olib  keladi.

O d atd a,  tu p ro q -iq lim i  sharoitlarin i  hisobga  olgan  holda,  to 'liq  

ch irin d ig a   ay lan gan  yoki  y arim   ch irin d ig a  ay langan  g o 'n g la rd a n



296

fo y d ala n ila d i.  Q u rg ‘o q c h il  iq lim li  su g ‘o rilm a y d ig a n   s h a ro itla rd a , 

tu p ro q n i  qurib  qolishining  oldini  olish  m aq sa d id a,  b a h o rd a   yerga 

solish u c h u n  to 'liq  chixindiga aylangan go ‘ng ishlatiladi.  N am ligi yetarli 

bo 'lg an   h u d ud lard a,  yarim   chirindiga  aylangan  g o ‘ngdan  foydalanish 

m aqsadga  m uvofiq.

T u p ro q q a oldin dan  vegetatsiya davri  a n c h a  u zu n  b o 'lg an  ekinlarga 

solinganda bu hududlarda hatto yangi go‘ngni solish h am  yuqori sam ara 

beradi.


G o ‘ng  tarkibidagi  azotsiz  organik  m o d d alar,  asosan  kletch atk a  va 

oson  parchalanadigan  boshqa  organik  b irik m alard an   iborat  b o ‘ladi. 

G o ‘ng qan chalik  sersom on bo'lsa,  tarkibidagi  organik m o dd a sh u n ch a 

k o 'p   b o 'lad i,  uning  o 'g 'itlik   sifati  sh u n ch a  yaxshilanadi  va  tu p ro q q a  

solinganda  tez  parchalanadi. 

1  kg  som onli  to 'sh a m a   o 'zid a  2—3  kg 

suyuqlikni,  0,8—3,7  g  am m oniy  azotini  saqlasa,  sh u n ch a  m iqdordagi 

to rf to ‘sham asi  10—15  kg  suyuqlik va  8— 10  g  am m oniy  azotini y u tar 

ekan.

G O ‘N G   T U R L A R I

G o ‘ng yangi, yarim  chirigan,  chirigan va batam o m  chirigan bo'lishi 

m um kin.  Yangi  g o 'n g   tarkibidagi  x a s-c h o ‘p lar  chirim agan  b o 'la d i, 

b und ay   go'n g ni  ishlatish  tavsiya  etilm aydi.  C hala  chirigan  go'ngdagi 

x a s-c h o 'p   taxm inan  20—30%  chirigan  b o 'lad i.  U ni  kuzgi  shudgorlash 

oldidan  ishlatish m um kin.

C hirigan  g o 'n g   bir  xil  q o ram tir  tusga  kirgan,  x a s-ch o 'p lari  50% 

chirigan b o 'lad i.  U ni  chigit ekish  oldidan,  h a tto  g 'o 'z a n i o'suv davrida 

ham   ishlatish  m um kin.

T o 'la  chirigan go'ng k o 'p in ch a eski parnik o 'ralarid a chiqadi.  U nga 

m ineral  o 'g 'it  aralashtirib  ishlatiladi.  C hirindi  birinchi  navbatda  k o 'p  

yil  g 'o 'z a   ekib  kelingan  yerga  kuzgi  shudgorlash  oldidan,  gektariga 

10— 15  t  hisobida  beriladi.

Chiriganini  m ineral o 'g 'itlarg a aralashtirib gektariga 0,5 t hisobidan 

g 'o 'z a g a   o 'su v   davrida  solish  m um kin.

G o 'n g n in g   ekin  hosilini  oshirishga  k o 'rsatad igan  ta ’siri  3—4  yil 

davom   etishi  m um kin.

G o 'n g n i  saqlash  sharoitiga  qarab  organik  m oddalarning  p archa- 

lanishi  turli  xil  tezlikda  boradi  va  natijada  h a r  xil  sifatli  g o 'n g   hosil 

b o 'la d i.

G o 'n g n in g   zich,  g'ovak  va  g 'o vak -zich   saqlash  usullari  mavjud.

297


G O ‘N G N I  S A Q L A S H   U SU L L A R I

G o ‘ngni  saqlash  usullariga  kelsak,  agar  u  zich,  ya’ni  sovuq  holda 

saqlansa  go 'n g   uyum laridagi  h aro rat  20—30°C  bo'ladi.  U ning  ichiga 

kiradigan  havo  chegaralangan  b o ‘lib,  go‘ng  tarkibida  m ikrobiologik 

jarayo nlar va  organik  m oddalarning  parchalanishi  jud a  sekin  boradi.

G o 'n g   3—5  oy saqlangandan keyingina yarim chirigan holga keladi. 

Z ich  holda  saqlangan  go‘ng  tarkibida  am m oniyli  azot  m iqdori  k o ‘p 

b o ‘lib,  uning  sam aradorligi  ham   boshqa  usulda  saqlangan g o ‘ngnikiga 

qaraganda  yuqori  bo'ladi.

Shibbaiam asdan  g'ovak hold a  saqlangan  go'ng tarkibidagi  organik 

m oddalar va  azot  k o 'p   yo'qotiladi  va bir xilda  parchalanm aydi,  uning 

o 'g 'itlik   sifati  pasayadi.

Yangi go 'n g  g'ovak—zich usulda  (qizdirib)  saqlanganda,  u dastaw al 

zichlashm asdan  1  m  balandlikkacha uyuladi.  Bu holatda go'ng tarkibiga 

havo  yaxshi  kiradi.

M ikrobiologik jarayon lar  tezlashadi  va  uning  tarkibidagi  organik 

m oddalarning  to 'liq   parchalanishi  jadallashadi.  G o 'n g   qatlam idagi 

h aro rat  60—70°C  (3—5  kunda)  ga  ko'tariladi,  azot  k o ‘p  m iqdorda 

y o 'q o tila d i.

G o 'n g  shibbalan ib  q o 'y ilg an d an  keyin g o 'n g  qatlam idag i h a ro ra t

30 —35°C  ga  p a say a d i,  u n in g   h a jm i  h a m   k a m a y ish i  n a tija s id a  

p a rc h a la n ish   sh aro iti  aerob   sh a ro itd a n   an aero b   sh aroitga  o 'ta d i, 

org an ik   m o d d a   va  a z o tn i  y o 'q o lish i  kam ayadi.  G o 'n g   sh u   usu lda 

saq lansa,  un in g   p a rc h a la n ish i  a n c h a   tezlash ad i,  u ndagi  b eg o n a  o ‘t 

u r u g ia r i va  o sh q o z o n -ic h ak  k asalliklarini  q o 'z g 'a tu v c h i b ak teriy alar 

n o b u d   b o 'la d i.  G o 'n g   sa q la sh n i  u c h a la   u su ld an   eng  sam aralisi, 

sovuq  h o ld a   saqlashdir.  G o 'n g   h a ro ra ti  40—50°C  daraja  atro fid a 

b o 'lg a n d a   z a rp e c h ak   u ru g 'i  n o b u d   b o 'la d i.  0 ‘rta  Osiyo  sh a ro itid a  

sovuq  h o ld a   saq lan gan g o 'n g n in g   o 'rta c h a   h a ro ra ti  h am   shu  a tro fd a 

b o 'la d i.  B u n d ay  g o 'n g n in g  tark ib id a   3  oy dan   keyin  zarp ech ak  u ru g 'i 

0,04%   q oladi.

Bu xildagi go'n gn i barcha ekin dalalariga to 'g 'rid a n -to 'g 'ri ishlatish 

m um kin. Agar go'ng  kichik-kichik uyum larda zichlanm asdan saqlansa, 

uning  yuqoridagi  qism iga  issiqlik  yaxshi  ta ’sir  qilm aydi.  U  sham ol 

ta ’sirida  quriydi,  qishda  m uzlaydi.  U ndagi  oziq  m o d d alar  qo r  va 

y o m g 'ir t a ’sirida  yuvilib  ketadi.  B unday go 'ng   tarkibida  begona  o 'tla r 

u ru g 'i  ju d a   k o 'p   b o 'lad i  va  kasallik  tarqatuvchi  m ikroorganizm lar 

ko'payib  ketadi.

298


6 9 -jad v ald an   k o ‘rinib  tu rib dik i,  havol  u su ld a  sa q la n g a n   g o ‘ng 

tarkibidagi  organik m o dd a va azot m iqdori g ‘o v ak-zich va  zich usulda 

saqlangan  g o ‘ngga  nisbatan  b irm uncha  k o ‘proq   b o ‘lar  ekan.

69-jadval

Go‘ng tarkibidagi  azot,  suyuqlik va  organik moddaning 

4  oy  davomidagi  holati  (%)

Go‘ngni  saqlash 

usullari

Somonli  to‘shama go'ngidan 

yo‘qolgan

Torf to ‘shama go‘ngidan 

yo‘qolgan

Organik

modda

Azot

Suyuqlik

Organik

modda

Azot

Suyuqlik

G ' o v a k

3 2 , 6

3 1 , 4

10,5

4 0 , 0

2 5 , 3

4 , 3

G ' o v a k - z i c h

2 4 , 6

2 1 , 6

5,1

3 2 , 9

17,0

3 , 4

Z i c h

12 ,2

10,7

1,9

7 ,0

1,0

0 , 6

S aqlanayotgan  go'ngning  o ‘g‘itlik  qobiliyatini  oshirish  m aqsadida 

m assasiga  n isb a ta n   3%  m iq d o rid a   su p erfo sfat  a ra la sh tirib ,  k o m - 

postlashtirilsa,  un in g  tarkibidagi  azotning  yo'qolishi  m in im um gach a 

kam ayadi  va  g o 'n g   fosfor  m oddasi  bilan  a n c h a   to 'y in a d i.  U n d ag i 

organik  m o d d alar  tez  parchalanadi.  Yozda  2—3  oyda,  qishda  3—4 

oyda  yetiladi.

M ikroorganizm lar ta ’sirida g o‘ngning parchalanishida  C 0

2 organik 

kislota hosil b o ‘ladi,  fosfor o'sim liklar oson o ‘zlashtira oladigan holatga 

o ‘tadi.  Shu  bilan  b ir  vaqtda  N H

4H ,P 0 4  hosil  b o ‘lishi  bilan  g o ‘ngdan 

ajralib  chiq ad ig an  am m iakli  azotning  isrof b o ‘lishi  kam ayadi.

O 'zb ek isto n   Respublikasi  tu p ro q   va  iqlim   sh aro itlarin i  hisobga 

olgan h o ld a m in eral o ‘g ‘itlar bilan birgalikda g o ‘ng ishlatilgan yerlarda 

qishloq  xo'jalik  ekinlari  hosildorligi  oshgan  va  tu p ro q   unum dorligi 

k o ‘paygan.

M asalan ,  Q arshi  c h o ‘lining  sug‘o rilad ig an   taq irli  tu p ro q la rig a  

m in eral o ‘g ‘itlar bilan birgalikda gektariga 

20  t g o 'n g  solingan varian t­

larda  paxta  hosildorligi  4—5  s  oshgan  va  tu p ro q   tarkibidagi  chirindi 

20—25%  k o ‘paygan.

O 'z b e k is to n   R esp u b lik asi  Y e rg e o d ez k a d a str  D a v la t  q o 'm ita s i 

T u proqshunoslik va agrokim yo  in stituti olim lari  m eliorativ ho lati ju d a  

y o m o n ,  fizik  xossalari  salbiy  va  u n u m d o rlig i  past  b o 'lg a n   Q o ra - 

q alpog‘iston R espublikasida tarqalgan taq ir tu p ro q la r u stida  o'tkazgan



299

tajribalardan  olingan  m a ’lum o tlar  shuni  ko'rsatib  turibdiki,  m ineral 

o ‘g ‘itlar  bilan  birga  gektariga  20—40  t  go'ng  solingan  variantlarda 

chirindi  m iqdori  20—50%  ga  ko‘paygan,  paxta  hosildorligi  14— 16  s 

ga  oshgan.



T O ‘S H A M A S IZ   G O ‘N G

R espublikam izning  ixtisoslashgan  yirik  chorvachilik  ferm alarida 

va  chorvachilik kom plekslarida chorva  m ollarini  boqishda to ‘sham asiz 

g o ‘ng,  ya’ni  suyuq  holatdagi  g o ‘ng  aralashm asi  yig'iladi.  T o ‘sham asiz 

g o ‘ng  hayv o n larn ing   q a ttiq   va  suyuq  a jratm alari,  texnologik  suv 

ch iq in d isi  va  oziq a  q o ld iq la rid a n   ib o rat  b o 'lib ,  u n in g   tark ib id a  

85—87%  suv  bo‘ladi.  Bu  xildagi  go‘ng  tran sp ortd a  tashish  va  yerga 

solish  uchun   noqulay  fizik  xossaga  ega  b o ‘ladi.  Shuning  uch u n   uni 

dalag a  solish  o ld id a n   tu p ro q   b ila n   k o m p o stlash   ta la b   q ilin a d i. 

Q oram ollardan olinadigan  go'ngning namligi 90—91%,  c h o ‘chqalardan 

olinadigan  go'ngning  namligi  95—97%  b o ‘ladi.

Suyuq  g o 'n g n in g   m iqdori  va  sifati  ch orva  m ollarining  turiga, 

yoshiga,  boqish usuliga, go'ngni  tozalash uchun sarflangan suv m iqdori, 

h am da  go'ngni  to 'p la sh   texnologiyasiga  bog'liq.

Yirik  chorvachilik  kom plekslarida  konsentratsiyasi  yuqori  bo'lgan 

yem -xashak  bilan  boqiladigan  hayvonlardan  olinadigan  to 'sham asiz 

g o'ng   tarkibida  o 'sim lik  o'zlashtira  oladigan  oziq  elem entlar  m iqdori 

k o'proq   bo'ladi.  U ndagi  azotning  50—70%i  am m iak  shaklida  b o 'lib , 

o'sim liklar b irinchi yili to'sh am ali go'ngga nisbatan uni yaxshi  o 'zlash- 

tiradi.  Lekin  uning  keyingi  yillardagi  t a ’siri  anch a  kuchsiz  bo'ladi.

T o 's h a m a s iz   g o 'n g   ta rk ib id a g i  fo sfo r  va  k aliy n i  o 's im lik la r  

to m o n idan   o'zlashtirilishi  m ineral  o 'g 'itla rd a n   qolishm aydi.

T o 'sh am asiz  g o 'n g n i  saqlash  natijasida  u n in g   tarkibidagi  azot 

va organik m oddalarning yo'qolishi to 'sh am ali go'ngga nisbatan  ancha 

kam.

M asalan,  qishda  4 —5  oy  saqlangan  to 'sh a m a li  go 'n g  tarkibidan



31—34%  organik m odda va  36—40%  azot yo'qolsa,  to'sham asiz go 'n g  

tarkibidan  5—8  va  3—8%  yo'qoladi.

R espublikam iz  xo 'jaliklarida  suyuq  g o 'n g n i  to 'p la sh   va  saqlash 

u c h u n   ferm alar  yaqinida  yopiq  va  ochiq  tip d a   b u tu n   qish  davom ida 

chiqadigan  (3—7  oy)  go'ngga  m o'ljallangan  go'ng xo nalar  quriladi. 

Ferm alar yaqinidagi bunday g o'ngxonalar qish oylarida m olxonalardan 

chiqadigan  go'ng ning  25—40%  ini  sig'dira  oladi.

300


U la r   q is h d a   m u z la m a y d ig a n   g id ra v lik   t r u b o p r o v o d la r   t a r -  

m o g ‘iga  d o im iy   ravish da  u lab   q o ‘yilad i.  Q a tla m   b o 'y la b   m u zla b  

q o lish n in g   o ld in i  olish  m aq sad id a g o ‘ng  c h u q u rn in g   p a stk i  qism iga 

ta s h la n a d i.

B unday go 'ngxonalar  sig'im i  3—4  m ing  kub  m etr hajm da  b o 'lad i. 

Suyuq  g o 'n g d a n   organik  o 'g 'itla r  tayyorlashda,  a w a lo ,  tindiriladigan 

chuqurliklarga  b o 'linad i.  G o'n g n in g   qattiq  qism i  suyug'idan  ajratilib, 

tabiiy  usulda  quritiladi,  alohida  tayyorlangan  m ayd on da  uyum larga 

uyuladi va m exanik ajratgiclilar bilan  suyug'idan  ajratib  olingan  qattiq 

qism i  gam ogenezatsiya  (aralashtirish)  qilinadi  va  sug'oriladigan  yerda 

biologik  ishlov  beriladi.

Suyuq  g o 'n gn i  tindiruvchi  insh o otda  tindirish  oldidan  b ir  necha 

b o 'lak larga  to 'ldirilib  2—3  oy  saqlanadi.  M a ’lum   m iqdordagi  go 'n g  

sh alto g 'i  m axsus  m oslam a  orqali  chuqu rlikk a  oqiziladi.  In sh o o td a  

q olg an  q a ttiq   o 'g 'i t   2—3  oy  o 'tg a c h   av toy u klagichlar  y o rd a m id a  

transportlarga  ortilib,  kerakli  dalaga  tashiladi.

Q attiq m assani suyug'idan ajratib beradigan m oslam alar (sentrafuga 

va  press)  dan  foydalaniladi.  G o'ngxonalardagi  suyuq  go 'n g   m assasini 

bir  xil  b o 'lish i  u c h u n   ularni  m u n tazam   ravishda  qorishtirib  turish 

kerak  b o 'lad i.

T o'sh am asiz go'ng tabiiy holatda cho'ktirilganda,  uning tarkibidagi 

q attiq  fraksiya  m iqdori  10— 15%  gacha  (agar  20—25%  q uruq   m o d d a 

bo'lg an da) to 'p la n a d i.  M exanik y o 'l bilan ajratilganda,  30—40%  gacha 

to 'p la n ish i  m um kin.

7 0 -jadvald an  k o 'rin ib   turib d iki,  b ir  xil  nam likdagi  go m o g en e- 

zatsiyalashgan  to'sh am asiz  c h o 'c h q a   g o 'n g id a  um um iy  azot,  fosfor 

va  kalsiyning  m iqdori  qoram ol  go'ngiga  nisbatan  k o 'p   b o 'lib ,  kaliy 

esa  1,5—2  m arta  kam   b o 'la r  ekan.



70-jadval

Gomogenezatsiyalashgan  to'shamasiz  go'ngning 

tarkibi, (%)

МоБаг

turi

Suv

Quruq

modda

Orga­

nik

modda

Umu­

miy

azot

Ammi­

akli

azot

P A

K ,o

CaO

MgO

Na20

Q o r a

m o l -

lar

88 ,5-

92

11 ,5 -

8,0



00

 

O



'

о 

о

0 ,4 0 -

0,2 8

0 , 2 5 -

0,1 7

0 , 2 0 -

0 ,1 4

0 , 4 5 -

0,32

0 , 1 5 -

0 , 1 0

0 ,1 0 -

0,07

0,1 0 -

0,01

301


70-jadvalning  davomi

C h o 'c h -

90,0-

10,0-

5,0-

0,47 -

0,33-

0,24 -

0,2 3-

0,19-

0,10-

0,10-

qalar

92 ,0

8,0

3,9

0,38

0,26

0,19

0,18

0,15

0,08

0,08

Suyuq  go ‘ngni  tu p ro q q a  solish  dozasi  uning  tarkibidagi  azot  m iq­

doriga  b o g‘liq.  A gar  fosfor  bilan  kaliy  yetarli  b o 'lm a sa ,  m ineral 

o 'g 'itla rn i  q o ‘shish  bilan  to ‘ldirish  m umkin.

Suyuq go‘ngni eng yuqori  ishlatish  m iqdorini  donli va texnik ekinlar 

(paxta,  kartoshka)  u c h u n   gektariga  35—40  t  qilib  belgilash  maqsadga 

muvofiq  bo'ladi.

Suyuq  holatdagi  g o 'n g   bilan  sabzavot,  d o riv o r  o 'sim lik la r  va 

daraxtlarni  oziqlantirish  tavsiya  etilmaydi.

R espublikam izda  to 'planadigan  m ahalliy  o 'g 'itn in g   asosiy  qism ini 

qoram ol  go'ngi  tashkil  etadi.

Hozirgi  paylda  R espublikam iz  bo'yicha  um um iy  jam g'ariladigan 

organik go'ng nin g  bir gektar m aydonga to 'g 'ri  keladigan  m iqdori  o 'rta  

hisobda  5—6  t  ni  tashkil  qiladi.

Tuproq  unum dorligini  oshirishda  boshqa  turdagi  m ahalliy o 'g 'itla r 

(parranda  qiyi,  gidrolizli  lignin,  shahar  chiqindilari,  daraxt  barglari 

va  boshqa  organik  chiqindilar)  dan  ham   foydalanish  m um kin.

G o 'n g n i  ekinlarga  ishlatish  uning  sifati  va  m iqdoriga,  ekin  turiga, 

tu p ro q   unum dorligi  va  xo'jaliklar  im koniyatlariga  bog'liq.

C h o 'l  m in taq asid a  tarq alg an ,  u n u m d o rlig i  p a st,  sh o 'rla n g a n , 

m exanik  tarkibi  yengil  bo'lgan  taqir  tu pro qq a  erta  bahorda,  yerning 

sho 'ri yuvilgandan  keyin gektariga 30—40 t g o 'n g  solinadi.  Sabzavotlar 

ekiladigan  yerlarga  g o 'n g   yuqori  m e’yorda,  gektariga  30—40  t  solish 

tavsiya  etiladi.  G o 'n g   kuzda,  yerni  haydash  oldidan  solinsa  yaxshi 

natija  beradi.

S O M O N N I  0 ‘G ‘IT  SIFA T ID A   IS H L A T IL IS H I

H ayvonlarning qattiq va suyuq  axlatlari  h a r qanday konsistensiyali 

(tarkibli) go'ngning tarkibiga kiradi.  O 'rtach a hayvon  iste'm ol  qiladigan 

oziq adan  hosil  b o 'lg an   g o 'n g n in g   40%  i  org an ik   m oddaga,  80%i 

fosforga,  50%  i  azotga,  95%  ga yaqini  kaliyga  aylanadi.  Lekin  chorva 

m olining  turiga  va  yoshiga  qarab  go'ngga  aylanadigan  m oddalarning 

tarkibi  keng  chegarada  o'zgaradi.

302


Bu  om illar  qattiq  va  yum shoq  axlatlarning  o ‘zaro  nisbatig a  va 

ularning  tarkibidagi  oziqa  m oddalarining  m iqdoriga  h a m   t a ’sir  qiladi.

M asalan, oziqa qan ch a suvli bo'lsa suyuq axlatning m iqdori shun ch a 

k o 'p  b o ia d i.  O ziqaning h azm  b o ‘lishi  tez  b o ‘lib  o 'tsa ,  q uru q  m oddasi 

shuncha kam  va suyuq qismi  k o ‘p bo'ladi.  H ayvonlarga konsentrlangan 

oziqa  qanch a  k o ‘p  berilsa  va  u  oqsilga  boy  b o 'lsa ,  ularning  g o'nggida 

azot  va  fosforning  m iqdori  sh u n cha  k o 'p   b o 'lad i.  B oshqa  h o latla rd a  

teng  sharoitda  b o 'lg an d a  o 'sayotgan  yosh  o rganizm da  voyaga  yetgan 

hayvonlardagiga  nisbatan  azot  va  fosfor  uzo q ro q  turib  qoladi  (ular 

go'ngga  kam roq  m iq dorda  o'tad i).

H ayvonlarning qattiq va suyuq axlatlari tarkibi h am d a o 'g 'it sifatlari 

bilan  bir  xil  emas.  H ayvonlar  organizm i  axlatlaridagi  h a m m a   fosfor 

qattiq  axlatga  o 'ta d i,  u  suyuq  axlatlarda  ju d a   kam   b o 'la d i.  O ziqa 

tarkibidagi azotning  1/2—2 /3  qismi,  kaliyning deyarli ham m asi hayvon­

lar  organizm idan  siydik  bilan  birgalikda  ajraladi.

T o 'sh a m a   sifatida  h a r  xil  m ateriallardan   foydalaniladi:  so m o n , 

tori',  qipiq  va  boshqalar.  Som onli  to 'sh a m a li  g o 'n g   so m onli  go'n g , 

to rf  to 'sham alisi—to rf  g o 'n g   deyiladi.

T o 'sh a m a  katta zoogigiyenik va agronom ik aham iyatga ega bo'ladi. 

T o 'sh a m a  orqali go'ngga q o 'sh im c h a  m iqdorda oziq m oddalari o 'ta d i, 

u la r  m ikrobiologik  ja ra y o n la r  t a ’sirida  o 'sim lik   to m o n id a n   a n c h a  

o'zlashtiriladigan  shaklga  o 'ta d i.  T o 'sh a m a   b o'lm asa  yoki  kam  bo 'lsa, 

bu  m o d d a la r  m o lx o n a la rd a   va  g o 'n g   saqlaydigan  jo y la rd a   a n c h a  

m iq dorda  yo'qoladi.

S om onli  to 'sh a m a n in g   bir  qism i  ikki  va  u n d a n   k o 'p   suyuqlikni 

yutishi m um kin,  bir qism  past  qatlam   to rf  olti-y etti va  yuqori qatlam li 

to rf   o ‘n - o ‘n  besh  qism  hayvonning suyuq  axlatlarini  yutishi  m um kin. 

T o 'sh a m a  go'n gn in g  fizik,  fizik-kim yoviy va  biologik  xossalarini  yax­

shilaydi:  uning  nam ligi  kam ayadi,  saqlash  jarayonida  tezroq  p a rc h a ­

lanadi.  T o 'sh a m a   b o 'lg a n d a   g o 'n g n i  tashish,  tup roqqa  solish  oson- 

lashadi.

T o 'sh am an i  faqat  chorva  m ollari  boqiladigan  m olxonalardagina 

q o 'llab   qolm ay,  balki  hayvo n larn i  b o g'lan m asdan  boqiladigan  ochiq 

m aydonlarga  h a m   q o 'lla sh   lozim .



'■

 

T o 'sh a m a   qo'llagand a,  g o 'n g   eng  yuqori  sifatli  b o 'lad i.  Som on 



yoki  to rf  kam chil  b o 'lg an   ho llard a  y og 'och   qipig'i  ishlatiladi.  L ekin 

« 

bu  holda  g o 'n g   yom on  sifatli  b o 'lad i,  azotning  m iqdori  kam  va  uning 



tarkibida  sekin  p arch alan ad ig an   klechatka  va  ligninning  m iqdori  k o 'p  

b o 'lad i.  B unday g o 'n g n i qishloq xo'jaligi  ekinini ekishdan ancha oldin



303

solish  lozim   bo'ladi;  u  uzoq  vaqt  davom ida  kom postlangandan keyin 

solinsa,  yanada  yaxshi  bo'ladi.

S o m o n n i  10—15  sm   u z u n lik d a   qilib   m a y d a la n g a n in i  so lish  

m a ’qulroq.  M aydalangan  som on b u tu n  som onga  nisbatan  ancha  k o ‘p 

m iqd o rda  siydik  va  am m iakli  azotni  yutadi,  g o 'ng ni  tashishni,  uni 

taxlash  va  tuproqqa  solishni  ancha  yengillashtiradi.

Torf,  ayniqsa,  uning yuqori qatlam i to'sham a u ch u n  yaxshi m aterial 

hisoblanadi.  U  to 'sh am aning   boshqa  xillariga  nisbatan  hayvonning 

suyuq  ajratm alari  va  go'ngning  am m iakli  azotini  kuchliroq  yutadi. 

T o rfn i  to 's h a m a   sifatida  ish latish   g o 'n g n in g   o 'g 'itlo v c h i  sifa tin i 

yaxshilaydi,  tuproqqa  solingandan  keyingi  parchalanishi  uch u n   qulay 

sharoit  yaratadi.

T o 'sh a m a   sifatida  parchalanish  darajasi  25—30%  va  nam ligi  30— 

55%  b o 'lg an   torfdan  foydalanish  yaxshi  natija  beradi.  R eproduktiv 

(urchitiladigan)  c h o ’chqachilik  uchu n   to 'sh a m a   sifatida  so m o nd an 

yoki  nam ligi  10— 15%  bo'lg an  moxli  tolali  torfdan  foydalanish  yaxshi 

sam ara  beradi.

Y uqorida  aytib  o 'tilg a n id e k ,  tu p ro q n i  organik  m o d d ala r  bilan  

boyitish  q o 'sh im c h a   m an b alard an   fo ydalanishni  taq o z o   etadi.  Bu 

m an balardan   biri  som onni  o 'g 'it  sifatida  ishlatish  m aqsadga  m uvofiq 

b o 'lad i.

B ir  q a to r  ferm er  x o 'jalik la ri  h osilni  yig'ib  o lg an larid an   keyin 

yerd a  q olgan  so m o n   va  ularning   poy alarin i  hay d ab   yub o rad ilar. 

Som on  tark ib id a  o 'rta c h a   0,5%   N ,  0,25%   P

20 5  va  0,8%   K 20   tutadi 

(7 l-ja d v a l).



71-jadval

Katalog: Elektron%20adabiyotlar -> 40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> A. ramazonov, S. Buriyev tuproqshunoslik va dehqonchilik
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> T o s h k e n t davlat a g r a r u n IV e r s it e t I s. A. Azimboyev dehqonchilik, tuproqshunoslik ya
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> Ipakchilik va tutchilik o'krkuston
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> U sm o n norqulov, h a m id u L l a sheraliyev
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> T. U. Usmonov, B. C. Mirzayev
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> A. Q. Qayimov, E. T. Berdiyev dendrologiya
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> M u o ‘K: 638. 21 (075) kbk 46. 92 I 70 a 90 Taqrizchilar
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> X. Q. Nomozov, sh. M. Turdimetov o'zbekiston tuproqlari va ularning
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> Tuproqshunoslik

Download 17.02 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   33   34   35   36   37   38   39   40   ...   53




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling