J. S. Sattorovning umumiy tahriri ostida


Download 17.02 Mb.
Pdf ko'rish
bet40/53
Sana15.12.2019
Hajmi17.02 Mb.
1   ...   36   37   38   39   40   41   42   43   ...   53

(P .M .  Sm irnov)

0 ‘g‘it turi

YiUar

Azot


Fosfor

Kaliy


0 ‘g ‘it  kam va  o ‘n ach a  m e ’yorda  kiritilganda

1-yil

2 0 - 2 5

2 5 - 3 0

5 0 - 6 0

2 -yil

20

1 0 - 1 5

1 0 - 1 5

3-yil

10

5



R otatsiya  davom ida

5 0 - 5 5

4 0 - 5 0

6 0 - 7 5

M ineral  o ‘g ‘it

1-yil

6 0 - 7 0

1 5 - 2 0

5 0 - 6 0

2 -y il



1 0 - 1 5

1 5 - 2 0

3-yil



5



Rotatsiya  davom ida

6 0 - 7 0

3 0 - 4 0

6 5 - 8 0

O 'g'it  kam   va  o'rtacha  m e ’yorda  kiritilganda

G o'n g

1-yil

1 5 - 2 0

1 5 - 2 5

4 0 - 5 0

2 -y il

15

10

10

3 -y il

10

5



R otatsiya  davom id a

4 0 - 4 5

3 0 - 4 0

5 0 - 6 0

M ineral  )'g'it

1-yil

4 5 - 5 5

1 0 - 1 5

4 0 - 5 0

2 -y il



5 - 1 0

1 0 - 1 5

3 -y il



5



R otatsiya  d avom id a

4 5 - 5 5

2 - 3 0

5 0 - 6 5

319

IL D IZ   VA  A N G ‘IZ   Q O L D IQ L A R IN I  T U P R O Q L A R N IN G  

O Z IQ   R E JIM IG A   TA’S IR I

Y uqorida  o ‘sim liklardan  qoladigan  ildiz  va  ang‘iz 

qoldiqlari 

chiqim   qoldiq  qism ining  asosini  tashkil  etishi  ta ’kidlab  o ‘tilgan  edi. 

D ukkakli-don va dukkakli ekinlar qoldiradigan  ildiz va ang‘iz qoldiqlari 

ekinlarning oziqlanishiga ijobiy ta ’sir ko‘rsatadi.  Shu sababli alm ashlab 

ekishda o ‘g‘itlash tizim ini  tuzish jarayonida bu albatta hisobga olinishi 

kerak.


Donli va dukkakli-don ekinlarning ildiz va ang'iz  qoldiqlari tarkibidagi 

uglerod  ham da azot  o ‘rtasidagi  nisbat (C:N) juda kichik bo‘lib,  m azkur 

elem entlarning  go‘ngdagi  nisbatiga  yaqinlashib  boradi.  Ildiz  va  ang‘iz 

q o ld iq larin in g   m inerallash ish   jaray o n i  ham   a n c h a   jad al  kechadi. 

Shuningdek,  ular  tarkibidagi  oziq  moddalarining 

0‘simliklar  tom onidan 

o ‘zlashtirilish  koeffitsienti ham go‘ngdagi oziq moddalarning 

0‘zlashtirilish 

koeffitsientiga  juda  yaqin.  Bu  birinchi  navbatda  azotga  tegishli  b o ‘lib, 

dukkakli  ekinlardan  qoladigan  ildiz  va  ang‘iz  qoldiqlari  tarkibidagi  azot 

birinchi,  ikkinchi  va  u ch in ch i  yillarda  20—25,  15—20  va  5— 10% 

o'zlashtiriladi.  M a’lumotlarda  keltirilishicha,  dukkakli  va  dukkakli-don 

ekinlarning  har  bir  tonna  ildiz  va  ang‘iz  qoldiqlari  hisobiga  10—15  kg 

azot  tuproqqa  kelib  tushadi  (77-jadval).



77-jadval

Turli  ekinlardan qoladigan ildiz va  ang‘iz  qoldiqlari hamda 

ular takibidagi oziq moddalar miqdori

Ekin tu ri

Asosiy 

mahsulot 



hosili,t/ga

Haydalma 

qatlamdagi  quruq 

ildiz va 

ang‘iz qoldiqlari 

miqdori, t/g a

Ildiz va ang‘iz qoldiqlari 

tarkibidagi  oziq moddalari 

miqdori,  kg/ga

C:N


Azot

Fosfor


Kaliy

K uzgi

b u g'd oy

2,2

2,5

27

5

14

25

Arpa

2,0

2,5

22

6

14

25

M akkajo'xori 

silo s  uchun



4 ,6



29

12

72

40

N o ‘xat

2,5

2,2

40

8

24

12

320


TURLI  OMILLARNI  ORGANIK VA  MINERAL 

0 ‘G‘ITLAR  SAMARADORLIGIGA  TA’SIRI

Tuproq-iqlim  sharoitlari

T upro q  unum dorligi  va  suv  bilan  t a ’m inlanganligi  o ‘g‘itlar  sam a- 

radorligiga  kuchli  t a ’sir  ko'rsatadi.  S ug 'o rm a  dehqonchilik  am alga 

o sh iriladigan  sh aroitlarda  azotli  o ‘g‘itlarning   sam aradorligi  a n c h a  

.yuqori.  A zotning  samaradorligiga  tupro q nin g   harakatchan  fosfor  va 

kaliy bilan ta ’m inlanganlik darajasi h am  ta ’sir ko'rsatadi.  Bu m oddalar 

tu p ro q d a  kam  bo‘lgan  holda azotning  o ‘zlashtirilishi  keskin  kam ayadi 

T u p ro q  harakatchan  fosfor bilan  qanchalar  past  darajada t a ’m inlansa 

(b o ‘z  tuproqlar  ham   shunday  tu p ro q lar  jum lasiga  kiradi),  q o 'llan i- 

ladigan  fosforli  o 'g 'itla r  sam aradorligining  yuqori  bo'lishi  kuzatiladi.

Kaliyli  o 'g 'itla r  m exanikaviy  tarkibi  yengil  (qum li  va  qum loq) 

tu p roqlarda  yaxshi  sam ara  beradi. 

0 ‘rta  va  og‘ir  qum oqli  h am d a  soz 

tu p ro q la r  kaliy  bilan  yuqori  darajada  ta ’m inlanganligi  sababli  ularda 

kaliyli o ‘g ‘itlardan olinadigan iqtisodiy sam aradorlik bir m uncha kuchsiz 

nam oyon  bo'ladi.

D e h q o n c h ilik   m adaniyati  y u q ori  b o 'lg a n   sh aro itlard a  m ineral 

o 'g 'itla r  kutilgandan  ham   ziyod  hosil  yetishtirish  im konini  beradi.

M ahalliy o 'g 'itlar, xususan g o 'ng,  qishloq xo'jaligini rivojlantirishda 

o 'zig a xos aham iyat  kasb  etadi. T u p ro q  h arorati yuqori,  nam lik yetarli 

b o 'lg a n   sh aroitlarda  g o 'n g   yaxshi  sam ara  beradi.  M a ’lum ki,  go'ng 

faqatgina qo'llanilgan yilda emas, balki u n d an  keyingi 2—3 yil davomida 

tu p ro q   unum dorligiga  ijobiy  ta ’sir  ko 'rsatad i.

O 'g 'itla r d a n   fo y d ala n ish d a   jo riy   yil  b ila n   b ir  q a to rd a   o 'tg a n  

yillardagi  iqlim  sharoitlarini  ham   hisobga  olish  lozim .  K uz  faslida 

y o g 'in -so ch in   kam  b o 'lsa,  azotli  o 'g 'itla rn in g  sam aradorligi  kam ayadi 

va  ak sin cha,  fosforli  o 'g 'itla rn in g   sam arado rlig i  oshadi.  O 'g 'itla r, 

a y n iq sa   m ah a lliy   o 'g 'i tl a r ,  tu p ro q d a g i  suv  sarfin i 

10—20  %  ga 

kam aytiradi.  O 'z   navbatida  sug 'orish   h a m   o 'g 'itla r  sam aradorligini 

oshiradi.

O 'suv  davrining  ilk  bosqichlaridagi  past  haro rat  o'sim liklarning 

azot  va  fosfor  bilan  m e ’yorida  oziqlanishiga  salbiy  t a ’sir  ko'rsatadi. 

H ad d an   tashqari  yuqori  h aro ratlard a  h am   o 'sim liklarning  m e’yorida 

oziqlanish  jarayoni  buziladi.

O 'g 'itlarn in g  sam aradorligiga tu p ro q larn in g  m ikrobiologik faoliyati 

ham   o'ziga  xos  t a ’sir  k o 'rsatad i.

21  -   A grokim yo

321


Agrotexnik sharoitlar

Tuproqni  o bi-tobida  ishlash,  ekishni  eng  m a’qul  agrotexnik m ud- 

datlarda  o'tkazish,  eng  yaxshi  o 'tm ish d osh   ekin  tanlash,  alm ashlab 

ekishga  q a t’iy  amal  qilish,  begona  o 'tla r,  zararkunanda  h asharotlar 

va  lcasalliklarga  qarshi  k urash ish -o 'g 'itlar sam aradorligiga kuchli ta ’sir 

ko‘rsatadigan  om illardan  hisoblanadi.

O bi-tobida  am alga  oshirilgan  ishlov  tuproqda  qulay  suv-havo  va 

m ikrobiologik rejim larni yuzaga keltiradi, bu o ‘z  navbatida ekinlarning 

m e’yorida  o 'sib  rivojlanishiga  yordam   beradi.

Turli  o 'tm ish d o sh   ekinlar  o'zlaridan  keyin  turli  m iqdordagi  ang'iz 

va  ildiz  qoldiqlarini  qoldiradi,  o ‘g‘it,  suv  va  ishlov  berishni  turlicha 

talab 


qo'yadi.  Ayrim  

qishloq  xo'jalik  ekinlari  (lyupin,  xantal, 

qashqar beda)  tuproqdagi  qiyin eriydigan oziq m oddalarini o'zlashtirish

va  keyingi  ekiladigan..ekinlar  uchun  o'zlashtirishga  layoqatli  shaklga

o'tkazish qobiliyatiga ega.  D ala  alm ashlab ekishdagi  sabzavot va ayrim 

chopiqtalab  ekinlar  tu p ro q d an   kaliyni  k o'pro q   o'zlashtiradi.  Ertangi 

ekinlarning  o ‘suv  davri  qisqa  bo'lganligi  uchun  ular  tu p ro q d an   oziq 

m oddalarini  kam   m iqdorda  o'zlashtiradi,  lekin  paykallarni  takroriy 

ekinlar  uchun  erta  m uddatlarda  bo'shatib  beradi.  N atijada  tuproqning 

oziq  rejimi  yaxshilanadi.  Dukkakli  va dukkakli-don ekinlari  tuproqda 

k o 'p   m iqdorda  biologik  azot  to'playdi.  U ning  bir  qism idan  ular  o 'z  

m aqsadida  foydalansa,  qolgan  qismi  keyingi  ekiladigan  ekinlarni  azot 

bilan  ta’m inlashga  xizm at  qiladi.  Dukkakli  ekinlar  tu p ro q d an   k o 'p  

m iqdordagi  fosfor  va  kaliyni  olib  chiqib  ketadi.

O 'g 'it  q o 'llash  chuqurligi  bevosita  tuproqni 

ishlash  usuli  bilan 

b o g 'liq d ir. 

0 ‘g ‘itla r  tu p ro q n in g   n am   bilan   yetarli  t a ’m in la n g a n  

qatlam iga  kiritilganda,  yaxshi  eriydi  ham da  ekinlarning  oziqlanishi 

u ch u n   qulay  sh a ro it  yaratiladi.  T u p ro q n i  ishlash  beg o n a  o 'tla rn i 

y o 'q o tish d a g i  eng  m u h im   ta d b ir  b o 'lib ,  p iro v a rd id a   e k in la rn in g  

oziqlanish  sharoitini  yaxshilashga  xizm at  qiladi.  Ishlov  berish  bilan 

tuproqning haydalm a qatlam   chuqurligi oshadi, ekinlar b a q u w a t tom ir 

yoyadi,  natijada  o 'sim liklar  tuproqning  chuqur  q atlam laridan  ham  

oziq  m oddalarini  o 'zlashtiradi.  O 'g 'itla r  sam aradorligini  belgilashda 

ekinlar  navini  hisobga  olish  m uh im   aham iyatga  ega.  M a ’lum ki,  har 

bitta  nav  o 'zig a  xos  biologik  individ  b o'lib,  tegishlicha  yer  usti  qismi 

va  ildiz tizim ini shakllantiradi.  Yangi nav va duragaylarning fiziologik- 

agrokim yoviy pasportlarini bilm aslik oqibatida  k o 'p  h ollarda tuproqqa 

kiritilgan  o 'g 'itla r  q o 'sh im c h a   hosil  bilan  qoplanm aydi.

322


Agrokimyogar olimlarning e’tiro f etishlaricha, hozirgi kunda mavjud 

b o 'lg an   h ar  b itta   g 'o 'z a   navining  o 'g 'itg a  bo ‘lgan  talabchanligi  turli- 

€hadir.  Bu m asalada akadem ik J.S.  Sattorov va uning shogirdlari  (B.S. 

jMusayev,  M .O .  Rahimboyev va boshqalar)  keng ko‘lam dagi tadqiqot- 

lam i  am alga  oshirganlar.  Olingan  m a ’lumotlarga  qaraganda,  nisbatan 

yuqori  flziologik  faollikka  ega  b o ‘lib,  kuchli  ildiz  tizim ini  shakllan- 

tiradigan  g ‘o ‘za  navlari  o ‘g‘itga  talabchan  hisoblanadi.

Ekinlarga beriladigan o ‘g ‘it m e ’yori ekish m uddati va ekish m e ’yori 

bilan  u yg'unlantirilishi  lozim . U m u m an   olganda,yaxshi  o ‘g ‘itlangan 

m aydonlarga  ekiladigan  u ru g ‘  m e ’yorini  bir  m u n ch a   kam ay tirish 

m um kin.  Ekishning  m aqbul  m uddatlaridan  chetga  chiqish,  k o ‘chat 

qalinligini m e ’yoridan oshirib yuborish o ‘g‘itlar sam aradorligini pasay- 

tiradi.  Sug‘oriladigan  sharoitlarda  sug‘orish rejimiga  q a t’iy  am al qilish 

o 'g 'itla r  sam aradorligini  oshirish  om illaridan  biridir.



Organik  va  mahalliy  o‘g‘itlarni 

birgalikda  qo‘llash

M ineral  o 'g ’itlar  va  go'ngni  birgalikda  q o 'llash  ularni  aloh ida- 

alohida qo'llashdagiga qaraganda yaxshi samara beradi.  Bu birinchidan, 

g o'ng  t a ’sirida tuproqdagi mikrobiologik jarayon faoliigining kuchayishi 

va  ikkinchidan,  m ineral  o 'g 'itla r ta ’sirida go'ng va tuproqdagi  organik 

m oddalarning  tezroq parchalanishi bilan bog'liqdir.  M ineral va organik 

m o ddalar  birgalikda  q o'llanilganda,  fosforli  o 'g 'itla rn in g   tu p ro q  bilan 

m ustahkam   birikm alar  hosil  qilishi  kam ayadi.  G o 'n g   bilan tu p ro q q a  

m a’lum  m iqdorda m ikroelem entlar kelib tushadi,  qaysiki,  m ikroo'g'itlar 

q o ‘llash  m uam m osini  osonlikcha  hal  qilishda  m uhim   aham iyatga ega. 

G o 'n g n in g  parchalanish jarayonida ajralib chiqadigan  karbo nat angid- 

ridi  havo  tark ib ig a   o ‘ta d i  va  o 's im lik la rd a   fo to sin te z   ja ra y o n in i 

kuchayishi  u ch u n   xizm at  qiladi.

M in eral  va  m ahalliy  o 'g 'itla rn i  birgalikda  q o 'lla sh g a   ayniq sa, 

tu p ro q d a   oziq  m oddalari  k o nsentratsiyasining  oshib  ketishiga  o 'ta  

sezgir,  lekin  b u tu n   o ‘suv  davri  dav o m id a  ularni  yetarli  m iq d o rd a  

bo 'lish in i  talab  qiladigan  bodring,  piyoz,  m akkajo'xori  kabi  ekinlar 

talab ch an d ir.

G o 'n g   tuproqning  asosiy  k o m p o n en tlarid an   b o 'lm ish   gum us 

m iqdoriga ijobiy ta ’sir ko'rsatadi.  M ahalliy o 'g 'it  kiritilm agan  m aydon- 

lard a  gum us  m iq do rin in g   yildan -yilga  kam ayib  borishi  kuzatiladi. 

R espublikam iz paxtachilik  ilm iy-tadqiqot  in stituti  (sobiq  S o y u zN IX I)

323


olim larining  t a ’kidlashicha,  u m u m an   o 'g 'it  q o ‘llamaslik yoki  m ineral 

o'g 'itlarga  ortiqcha  ruju  qo'yish  oqibatida  faqatgina  keyingi  50—60 

yil  ichida  tuproqdagi  gum us  m iqdori  25—50%  ga  (100%  ga  nisbatan) 

kamaygan. Am alga oshirilgan ko‘p  yillik statsionar dala tajribalarining 

natijalari  ham   m azkur  fikrning  to ‘g‘riligini  tasdiqlaydi.

T uproqda gum us  hosil  bo'lishi  alm ashlab  ekish  turi,  kiritilayotgan 

m ineral  va  m ahalliy  o ‘g ‘itlarning  m iqdoriga  bog'liqdir.  G o ‘ng  fonida 

tuproqqa  q o 'sh im ch a  ravishda  azotli 

0 ‘g‘itlar  kiritish  lozim ,  chunki 

о ‘sim liklar  birinchi  yilda  go ‘ng  tarkibidagi  azotni  fosfor  va  kaliyga 

qaraganda  ju d a  kam   o'zlashtiradi.

G o 'n g n i  chopiqtalab  ekinlarga  qo‘llash  yaxshi  sam ara  beradi,



0 ‘g ‘it  qo‘llash  turlari,  usullari,  muddatlari  va  texnikasi.  O 'g 'it 

qo'llash  tizim ida  ishlatiladigan  iboralardan  to 'g 'ri  foydalanish  lozim:

—  asosiy  o ‘g ‘itlash  (ekishgacha,  ekish  bilan);

—  qatorlab  o ‘g ‘itlash(ekish  bilan  birga);

—  q o 'sh im ch a  oziqlantirish(  ekinlarning  o'suv  davrida).

0 ‘g ‘itlarni  tuproqqa  quyidagi  m uddatlarda  kiritish  m um kin:

—  kuzda;  bahorda;  yozda;  belgilangan  m a ’lum   oylarda.

0 ‘g ‘itlashning  asosiy  usullari jum lasiga  quyidagilar  kiradi:

— yoppasiga (sochm a); joyiga (uyalab,  o ‘chog‘iga,  qatorlab); lokal- 

tasm asim on;  zaxiraviy;  m exanizm lar  yordam ida;  havodan  va  h.k.

0 'g ‘itlarni  tuproq  bilan  aralashtirishda  plug,  kultivator-oziqlan- 

tirgich,  diskali  va  tishli  tirm a  kabi  m oslam alardan  foydalaniladi.

K o ‘p hollarda o ‘g 'it m e ’yori va o 'g 'it dozasi tushunchalari alm ash- 

tirib  yuboriladi.

0

‘ g i t   m e ’ yo г i — ekinga butun o ‘suv davri davom ida beriladigan 



o ‘g ‘it m iqdorining k o ‘rsatkichi b o ‘lib,  bir ga m aydonga qoTlaniladigan 

so f m oddalarning  kg  (b a ’zi  hollarda  t)  birlikda  ifodalanishidir.

0

‘  g‘  i  t 



d o z a s i   deganda  esa  m uayyan  m uddatda(m asalan, 

ekish  oldidan,  3—4  chin  barg  davri  va  h.k.)  bir  m arta  beriladigan 

o ‘g‘it  m iqdori  nazarda  tutiladi.

0 ‘g‘itlarning  tuproq xossalari  va ekinlar ildiz tizim ining tarqalishi- 

ni  hisobga  olgan  holda  turli  chuqurlikka  tushishiga  erishish  m uhim  

a g ro n o m ik   tad b ird ir.  T u p ro q n in g   a n c h a   c h u q u r,  n a m   qatlam iga 

tushgan  o ‘g‘itlar  oson  eriydi  va 

0 ‘sim liklar  to m o n id an   b u tu n   o'suv 

davri  davom ida  yaxshi  o ‘zlashtiriladi.

0 ‘g ‘itlarni  q o ‘llashda  ularni  gravitatsiya  suvlari  ta ’sirida  harakat- 

lanishi,  yuvilishi  va  gaz  shaklida  yo‘qolishi  kabi  salbiy  jarayonlarni 

hisobga  olish  lozim .  Bu  birinchi  navbatda  azotli  o ‘g'itlarga  tegishli

324


bo ‘lib,  nitrat  shaklidagi  azot  sug‘orm a  suvlar  ta ’sirida  yuviladi  va 

atrof-m uhitn i  ifloslantiradi.  M azkur jarayon  ayniqsa yengil  m exani- 

kaviy  tarkibli  tu proq larda jadal  ketadi.

N itratlarning  yuvilishi  erta  bahor  va  kech  kuz  davrlarida  sezilarli 

darajada  kuchayadi.  Q uruq  iqlimli  sharoitlarda  sug‘orishdan  keyin 

n itra tla r  suvning  kapillar  k o 'tarilish i  ja ra y o n id a   tu p ro q n in g   yuza 

qatlam lariga  qarab  harakatlanadi.  Shu  sababdan  azotli  o ‘g ‘itlam i 

q o ‘Uash m uddatlari va am m iak shaklidagi  azotning  m trifikatsiyalanish 

jadalligini  bilish  katta  amaliy  ahamiyatga  ega.  N itratli-azotli  o ‘g‘itlar 

tarkibidan  azotning  yo ‘qolishi  boshqa  turdagi  azotli  o ‘g‘itlardagiga 

qaraganda  kuchliroqdir.  Q attiq  holatdagi  am m iakli  va  am idli-azotli 

o ‘g ‘itlar  tu p ro q q a  yuza  kiritilganda,  pH ,  o ‘g ‘it  m e ’yori  va  tu proq  

nam ligining  ortishi  bilan  ularning  isrof  b o ‘lishi  h am   oshib  boradi. 

M a’lum otlarning  k o ‘rsatishicha,  am m iakli  selitra  va  m ochevina  yuza 

q o ‘llanilganda,  tarkibidagi  azotning  1—3%  i  bekorga  isrof b o ‘ladi.

Suyuq  azotli  o ‘g ‘itlarni  tuproqning  yuza  qatlam lariga  qo 'llash  

k o ‘p  m iq d o rd a g i  a z o tn in g   y o ‘q o lish ig a   sab ab   b o ‘la d i.  Q u m o q  

tuproqlarda  suvli  am m iak 

10— 12,  suyuq  am m iak  16  sm   chuqurlikka 

kiritilganda,  azotning bekorga isrof bo'lishi kuzatilm aydi.  Soz tu p ro q ­

larda  esa  bu  k o ‘rsatkich  m os  ravishda  7

—8  va  12—14  sm   ni  tashkil 

rctishi lozim .  Fosforli o ‘g‘itlar anch a qiyin eriydigan shaklda b o ‘lganligi 

sababli,  od atd a,  ular  tup roq  profili  b o ‘ylab  ju d a   h a m   sekin  h ara k a t­

lanadi.  S huning  u c h u n   fosforning  o ‘sim liklarni  asosiy  ildiz  tizim i 

tarqaladigan  qatlam dan  yuvilishi  sezilar-sezilm as  m iqdordadir.

M a ’lum ki, kaliy tuproqning singdirish kom pleksi (TSK) to m o n id an  

alm ashinib singdirilgan b o ‘ladi.  Q um li va qum loq tuproqlardan kam roq 

m iq dorda  kaliy yuvilishi  m um kin.

F osfor  va  kaliyning  tuproqda  fiksatsiyalanishi  ju d a   tez(tu p ro q q a 

tu sh g a c h   1—2 

k e c h a-k u n d u z  

dav o m id a)  so d ir  b o ‘ladi.  B u n d a 

fo sfo rn in g   a n c h a g in a   qism i  (60—70%   i)  q iy in   o ‘z la sh tirila d ig a n  

birikm alar tarkibiga o ‘tadi.  Fosforning m azk ur holatga o ‘tish   m iqdori 

va  jad allig i  bevosita  o ‘g‘itnin g  fizikaviy  h o latig a   b o g ‘liq.  O d a td a , 

k u k u n sim o n   holatdagi  fosforli  o ‘g‘itlar  d o n a d o r  fosforli  o ‘g ‘itlarga 

nisb atan  tu p ro q   bilan   tezda  m uloq o tga  kirishadi  va  qiyin  o ‘zlashtiri- 

ladigan  shaklga  o ‘tadi.

Fosforli va kaliyli  o ‘g‘itlar  ekishgacha tuproqning yuza qatlam lariga 

kiritilganda, ularning asosiy qism i o'sim liklar to m o n id an  o'zlashtirilm ay 

qoladi.  О ‘suv  davrida  oziqlantirgich  m oslam a  y o rdam ida beriladigan 

q o 'sh im ch a oziqlantirish to ‘g‘risida h a m  shunday flkr yuritish m um kin.

325


Shu sababdan ham  fosforli va kaliyli  o ‘g‘itlar yillik m e ’yorining  asosiy 

qismi  (50—60%  i)  kuzgi  shudgor  ostiga  beriladi.

T uproqlarning  m exanikaviy tarkibi,  suv rejim i va o ‘g ‘it m e ’yoriga 

b o g iiq   ravishda  yil  d avom ida  b ir  ga  m ay d o n d an   1 — 30  kg  azot 

(kiritilgan  azotning  1 — 10%  i),  0 ,4 —60  kg  kaliy,  8—360  kg  kalsiy, 

3—90  kg  m agniy,  4—60  kg  oltingugurt,  100  kg  ga yaqin  xlor va ju d a  

kam   m iqdorda  fosfor  yuvilib  ketadi.

Suv  eroziyasi  ta ’sirida  h a r  yili  yer  yuzasidan  k o ‘p  m iqdordagi 

unu m dor tuproq  qatlam i(  10  t/g a  va  undan  ko ‘p)  yuviladi.  Suv oqim i 

bilan  h a r yili bir ga  m aydondan  40  kg  gacha  azot,  50  kg gacha  fosfor, 

3— 1600 kg kaliy,  7—50 kg kalsiy,  230 kg magniy,  1,5—29 kg oltingugurt 

va  1450  kg  organik  m odda  yuviladi.

0 ‘g‘itlarni n o to ‘g‘ri qo'llash va sug‘orishni n o to ‘g‘ri amalga oshirish 

oqibatida juda  ko'p  miqdordagi nitratlar sizot suvlari va suv havzalariga 

kelib qo'shiladi va  atrof-m uhitni  ifloslantiradi.  Lekin  o ‘g ‘it q o ‘llashning 

ilmiy  asoslangan  tizim ini  ilg‘o r  agrotexnikaviy  tadbirlar  va  m ehnatni 

tashkil  etishning  progressiv  usullarini  uyg‘unlashtirish  asosida  atrof- 

m uhitga zarracha  zarar yetkazm asdan  qishloq xo ‘jalik ekinlaridan m o ‘l 

va  sifatli  hosil  yetishtirish  m um kin.

Asosiy  (ekishgacha)  o ‘g ‘itlash.  0 ‘g‘itlashning  bu  usuli  ekinlarni 

butu n  o ‘suv  davri  m obaynida,  ayniqsa  oziq  m oddalariga  yuqori  talab 

q o ‘yiladigan, jadal  rivojlanish  davrida,  oziq  elem entlari  bilan t a ’m in­

lash  u c h u n   q o ‘llaniladi.  Asosiy  o ‘g ‘itlash d a  rejalashtirilgan  o ‘g ‘it 

m e ’yorining  asosiy  qismi  tuproqqa  kiritiladi.  X o ‘jalikning  tuproq- 

iqlim  sharoitlari  va  ayrim  iqtisodiy-tashkiliy  m uam m olaridan  kelib 

chiqqan  holda  asosiy o ‘g ‘itlash  k o ‘proq  kuzda,  b a ’zi  hollarda bahorda 

amalga  oshiriladi.

0 ‘g'itlarni tuproqqa kiritish chuqurligi asosan yerni ishlash texnikasi 

bilan  bog‘liq  (78-jadval).



78-jadval

Ishlov berish  moslamalariga  bog‘liq ravishda  o‘g ‘itlarning 

tuproq  qatlamlari  bo‘ylab  tarqalishi,  %  (P.M.  Smirnov)

Ishlov berish moslamasi va aralashtirish 

chuqurligi,  sm

Tuproq qatiami,sm

0 - 5

5 - 1 0

1 0-20


C him qirqarli  P N —4 —35 rusumli  plug,  20  sm



100


Chim qirqarsiz  P N —4 —35  rusumli  plug,  20  sm

Katalog: Elektron%20adabiyotlar -> 40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> A. ramazonov, S. Buriyev tuproqshunoslik va dehqonchilik
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> T o s h k e n t davlat a g r a r u n IV e r s it e t I s. A. Azimboyev dehqonchilik, tuproqshunoslik ya
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> Ipakchilik va tutchilik o'krkuston
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> U sm o n norqulov, h a m id u L l a sheraliyev
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> T. U. Usmonov, B. C. Mirzayev
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> A. Q. Qayimov, E. T. Berdiyev dendrologiya
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> M u o ‘K: 638. 21 (075) kbk 46. 92 I 70 a 90 Taqrizchilar
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> X. Q. Nomozov, sh. M. Turdimetov o'zbekiston tuproqlari va ularning
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> Tuproqshunoslik

Download 17.02 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   36   37   38   39   40   41   42   43   ...   53




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling