J. S. Sattorovning umumiy tahriri ostida


Download 17.02 Mb.
Pdf ko'rish
bet52/53
Sana15.12.2019
Hajmi17.02 Mb.
1   ...   45   46   47   48   49   50   51   52   53

............... 

116-jadval

Fosforning  diferensiyallangan  me’yorini  aniqlash

Hosil


dorlik,

s/ga


Tuproqdagi 

harakatchan  fosfor 

miqdori,  kg/ga.

Biologik


rtie’yor

Tuzatish


koeffitsienti

Fosforning 

differcnsiyalangan 

me’yori,kg/ga

30

<15

•" 


.. 

4 5


J

225


30

1 6-30


45

4



1

X



0

 

'  '



30

3 1 - 4 5  



'

45



  - 

3

135



30

4 6 - 6 0   ,

45

... 


- 2

Л)

t  .30 



,

>60.


45 

.



;  ,45  . 

- :  ,


F o sfo rn in g   differen siy allan g an   m e ’yorini  g ‘o ‘zaga  m u d d a tla r 

bo'yicha  berish  ham   tuproqdagi  inavjud harak atchan  fosfor m iqdoriga 

qarab  o 'tkaziladi  ( 1 17-jadvaJ).

117-jadval

Fosforli  o ‘g‘itlarni  solish  muddati bo‘yicha  taqsimlash

Tbproqdagi 

harakatchan 

fosfor miqdori, 

kg/ga

Hosildorlik,

kg/ga

(g‘o‘za)

Fosforning 

differensiyal­

langan  me’yori, 

kg/ga

Fosforni  muddatlar bo'yicha

solish,  kg/ga

Haydash

paytida

Ekish

bilan

G u llash

davrida

< 15

30

225

140

45

4 0

1 6 - 3 0

30

180

135

45



3 1 - 4 5



30

135

135



4 6 - 6 0

30

90

90



> 6 0

30

45

45



kg  tu p ro q d a  15  m illigram m gacha  harak atch an   fosfor  m avjud 



bo'lsa,  fosforli o ‘g‘itlar u c h  m uddatda solinadi:  yerni  haydash  paytida, 

ekish  bilan  birga  va  gullash  davrida.  Agar  harakatchan  fosfor  m iqdori 

16—30  m g/kg  atrofida  bo'lsa,  fosforli  o ‘g‘itlar  ikki  m uddatda:  yerni 

haydash vaqtida va ekish bilan birga solinadi.  T uproqlarda h arakatch an 

fosfor  m iqdori  31  m g/kg  dan  ortiq  b o ‘lsa,  o 'g 'it  bir  m arotaba,  yer 

haydash  paytida  solinadi.



KALIYLI  0 ‘G‘ITLARDAN  FOYDALANISH 

REJASI

G ‘o ‘za azot moddasini qancha o ‘zlashtirsa, kaliy moddasini ham  shuncha 

iste’mol qiladi. Shu sababli, paxta va boshqa ekinlar yetishtirishda, tuproqqa 

uzoq  m uddat  kaliyli  o ‘g‘it solinmasa,  yerdagi  kaliy zaxirai  kamayib ketadi. 

Shu  m unosabat  bilan,  qishloq  xo'jaligida  kaliyli  o ‘g‘itlardan  foydalanish 

juda zarur hisoblanadi.  Bu ish, agrokimyoviy xaritanomalar asosida tuzilgan 

o ‘g‘itlardan  foydalanish  rejasi  bo'yicha  amalga  oshirilsa,  yuqori  samara 

beradi  (1 18-jadval).

Jadvalning  1—4  ustunlari,  ekinlarni joylashtirish  rejasi va olinadigan 

h osildorlik  m iqdori  asosida  tuziladi.  Kaliyli  o ‘g ‘itlarning  biologik 

m e’yori  paxta  hosildorligi  to'g'risidagi  m a’lum otlar asosida aniqlanadi.

408


B unda,  1  s  paxta  u ch u n   kaliy  sarfi  5  kg  deb  qab u l  qilinadi.  Shunga 

asosan,  paxtaning  hosildorligi  30  s/ga  b o 'lg an d a ,  kaliyning  biologik 

m e’yori  150  kg/ga  m iqdorida  belgilanadi.

118-jadval

Kaliyli o‘g‘itlardan foydalanish rejasi

___ yil  hosili  uchun

viloyati__________ tu m an i__________   xo'jaligi

Bri-

gada



Kon­

tur



M ay­

don,

ga

Hosildorlik,

s/ga

Kaliyni

biologik

me’yori,

kg/ga

Tuproqdagi 

almashinuv­

chi kaliy 

miqdori, 

mg/kg

Kaliyning 

differensiyal- 

langan 

me’yori,  kg/ga

1.

1 - 8


80

30

150

< 1 0 0

187,5

9 - 1 2

40

40

200


1 0 0 - 2 0 0

200


.

1— 7

70

30

150

2 0 0 - 3 0 0

112,5

8 - 1 4

70

35

175

> 400

4 3 ,8

3.

1 - 1 2


120

45

225

3 0 0 - 4 0 0

112,5

Jadvalning  5-ustuni agrokimyoviy xaritanom a m a ’lum otlari asosida 

tuziladi  va  tuproqlardagi  alm ashinuvchi  kaliyning  m iqdoriga  ko ‘ra, 

119-jadvalda  keltirilgan  tuzatish  koeffitsientlari  yordam ida  kaliyning 

biologik  m e’yori  differensiyallanadi.

] 19-jadval

Kaliyning  biologik  me’yorini  differensiallash 

koeffitsientlari

Tuproqlarning 

ta’minlanganlik  darajasi

Almashinuvchi kaliyning 

miqdori,  mg/kg

Tuzatish

koeffitsienti

juda  past

< 100

1,25

past

1 0 1 - 2 0 0

1,00

o ‘rtacha

2 0 1 - 3 0 0

0,75

yuqori

3 0 1 - 4 0 0

0 ,5 0

juda  yuqori

> 400

0,25

409


ORGANIK  0 ‘G‘ITLARDAN  FOYDALANISH 

REJASI

G um us  miqdori  bo‘yicha tuzilgan  agrokimyoviy xaritanom a asosida 

x o 'ja lik la r  uch un  g o 'n g   va  boshqa  organik  o ‘g ‘itlard an   sam arali 

foydalanish  uchun tavsiyalar ishlab chiqiladi.  G o 'n g  va boshqa organik 

o 'g'itlarn i  faqat chirigan  holida,  undagi  begona o 'tlarning u a ig 'i nobud 

bo'lganda  ishlatish  kerak.  G o 'n g   asosan  kuzgi  shudgorlash  paytida 

25—30  t/g a   m e’yordan  kam  bo'lm agan  m iqdorda  tuproqqa  solinadi.

G o 'n g   va  boshqa  organik  o 'g 'itla rn i  birinchi  navbatda  intensiv 

texnologiya asosida yetishtiriladigan  (sabzavot va  poliz) ekinlar m aydo- 

niga solish  tavsiya qilinadi.  Keyingi  navbatda  organik o'g 'itlarni gum us 

bilan  past  va juda  past  darajada  ta ’m inlangan,  kapital  tekislash  ishlari 

o'tkazilgan  m aydonlarga  taqsim lanadi.  G um us  bilan  o 'rta c h a   t a ’m in ­

langan  m aydonlar  uchun  go'ng   m e ’yorini  gektarga 

20  tonnagacha 

kamaytirish  mumkin.

Sinov  savollari

1.  Agrokimyoviy  xaritanoma  nima  maqsadda  tuziladi?

2.  Agrokimyoviy  xaritanoma  tuzishda  tuproq  namunasi  olinadigan  vaqt, 

yuza  va  chuqurlik  nimaga  bog'liq?

3.  Tuproqlarni  agrokimyoviy  xarita lash  nechta  bo'limdan  iborat?

4.  Agrokimyoviy  xaritanoma 

tuzishda  nima  asos  bo'lib  xizm at  qiladi?

5.  Kartografik  asos  nima  asosida  tayyorlanadi?

6.  Rekognossirovik  ko'rik  nima?

7.  Elementar  uchastka  nima?

8.  Namunalar  olishning  nechta  usuli  mavjud?

9.  Xaritalashda  dala  ishlari  necha  bosqichdan  iborat?

10.  Xaritalashda  chirindi,  harakatchan  azot,  fosfor  va  kaliy  miqdorini 

qanday  usul  bo'yicha  aniqlanadi?

11.  Umumlashtirilgan  agrokimyoviy  xaritanoma  nima  maqsadda  tuziladi?

12.  Tuproqlar  chirindi  bilan  ta'minlanganlik  darajasiga  ko'ra  nechta 

guruhga  bo'linadi?

13.  Tuproqlar  harakatchan  azot,  fosfor  va  kaliy  bilan  ta ’minlanganlik 

darajasiga  ko'ra  nechta  guruhga  bo'linadi?

14.  Tuproqlar  ishqoriylik,  kislotalilik  darajasiga  ko'ra  nechta  guruhga 

bo 'linadi?


X III bob.  AGROKIM YONING  EKOLOGIK 

M UAM M OLAR

KIMYOVIY  VOSITALAR 

QO‘LLASHNING  EKOLOGIK  MUAMMOLARI

Qishloq xo'jaligida  kimyoviy m oddalarni  qo'llashdan asosiy maqsad 

yerdan  yuqori  hosil  olishdan  iboratdir.  B uning  u ch u n   turli  agroxi- 

m ikatlar  q o ‘llaniladi,  ularga  m ineral  o ‘g ‘itlar,  o ‘sim liklarni  kimyoviy 

him oya qilish vositalari,  ularning  o ‘sishini tezlashtiruvchi  regulatorlar, 

tu p ro q   tuzilishini  sun’iy  yaxshilovchi  m o d d alar  kiritiladi.

M a’lum ki,  ekin  m aydonlarida  suv,  sham ol  eroziyasi  va  ayniqsa, 

ekinlarning  hosili  bilan  ko‘p  m iq d o rd a  biogen  elem en tlar,  y a ’ni  I  t 

m ah su lo t  bilan  1 6 -1 7   kg  a z o t,  1—27  kg  fosfor,  1 — 114  kg  kaliy 

tupro qdan   chiqib  ketadi.

Shuning uchun yerni o ‘g ‘itlash y o ‘li bilan  tu p ro qdan  chiqib ketgan 

biogen  elem entlar  qaytariladi  va  m ah su lot  hosil  b o ‘lish  jarayonlari 

turg 'unlik ka  ega  bo'ladi.

Rossiya  Federatsiyasining  qishloq  x o'jalik tashkilotlarining bergan 

m a’lum otlariga  k o 'ra,  turli  yillarda  N P K   (kg/ga)  o 'g 'itla ri  d e h q o n - 

chilikda  quyidagicha  qo'llan ilgan ,  y a ’ni



I 20-jadval

0 ‘g ^ a r ^ ' ~ ^ ^ i U a r

1980

-1990


1991

1992


1993

1994


1995

1996


1997

2010


J a m i  h o s il  u c h u n  

b e r il g a n ,  k g /g a

147

110


70

59

25



24

23

22



25

S h u n d a n   m in e r a l: 

o 'g 'i t l a r

100


78

43

29



11

12

13



14

15

O r g a n ik  o 'g 'i t l a r



47

32

27



24

14

12



10

8

8



J a m i:

c h iq ib   k e tg a n

138

123


135

139


130

116


1  18

126


128

S h u n d a n : 

h o s il  b ila n

113


90

110


106

90

74



72

76

74



B e g o n a   o 't l a r   b ila n

25

33



25

33

40



42

44

46



48

T e n g lik  +

-9

-13


-65

-86


-105

-92


-95

-104


-105

411


D ehqonchilik  tarixidan  m a ’lum   b o ‘lishicha,  ekin  m aydonlarini 

o 'g'itlash  bizning  eram izgacha  ham   qoMlanilgan.  M asalan,  qadim gi 

rim liklar ekin  m aydoni relyefiga qarab tekis yerlarga  1/4 arava,  tepalik 

yerlarga  esa  24  arava  go'n g   berishgan  ekan.

XX  asrning  60-yillarida  professor  Fris  Baadening  fikricha,  2000- 

yilgacha sayyorada  h ar gektar yerga 40  kg azot,  fosfor va kaliy ishlatish 

kerak.  FAO  ning  tekshirishi  b o'y ich a, 

2000-yilda  dunyo  bo'yicha 

m ineral  o'g 'itlarga  b o 'lg an   talab  300  m ln.t  ga  yetadi,  shu jum ladan, 

170  m ln.t  azotli,  70  m ln.t  fosforli  va  60  m ln.t  kaliyli  o 'g 'itlar.

D .M . Xom yakovmng  (1998)  ko'rsatishicha,  Rossiya aholisini oziq- 

ovqat  bilan  ta ’m inlash  uch u n   yiliga  95  m ln.t  g'alla,  27  m ln.t  qand 

lavlagi,  3,5  m ln.t  kungaboqar  pista,  38  m ln.t  kartoshka,  115  m ln.t 

sabzavot  ekinlar  hosili  kerak.  Shu  hosilni  yetishtirish  jarayonida  10 

m ln.t.  m ineral  o 'g 'itla r,  8,5  ming  t  pestitsidlar  va  35,5  m ln.t  ohak 

tutuvchi m ateriallar kerakligi qayd  qilingan.  Am m o Rossiya dehqonlari 

1997-yili  rejada  k o 'rsa tilg a n   3 ,0 —3,5  m ln .t  m ineral  o 'g 'itla rd a n  

ham m asi  bo'lib  325  m ing.t olganlar,  o'sim liklarni  him oya qilish u ch u n  

zarur  bo'lgan  3 0 -4 0   m ing.t  kimyoviy  birikm alardan  ham m asi  bo'lib

2 m ing.t  olgan.  Olimning fikricha,  1  kg ozuqa m oddalaridan qo'shim cha 

4—8  kg  g'alla  hosil  bo'lib,  yetarli  m ineral  o 'g 'itla r  berilsa,  Rossiya 

bo'yicha  qo'shim cha  30—40  m ln.t  g'alla  hosili  olish  m um kin  ekan.

A Q SH da  esa  1995—1997-yillar  ichida  h a r  yili  26  m ln.t  m ineral 

o 'g 'itla r  ishlab  chiqarilgan  va  h ar  bir  gektarga  208  kg  dan  to 'g 'ri 

kelgan.  D ehqonchilikda  10  m ln .t  azotli,  4  m ln.t  fosforli  va  5  m ln.t 

atrofida  kaliy  o 'g 'itla r  ishlatilgan.

G F R  da  1991—1993-yillar o 'rta c h a  h ar yili qishloq xo'jalik yerlariga 

192,3  kg/ga  azotli,  34,3  kg/ga  fosforli  va  49,3  kg/ga  kaliyli  o 'g 'it 

berilgan.

V .G .  M iney ev nin g  (1993,  1998)  qayd  q ilish icha,  o 'g 'itla r   va 

kim yoviy  birikm alard an   unum li  foydalanishda  quyidagi  funksional 

vazifalar  turadi,  y a’ni:

— ekilgan m adaniy o'sim liklarni  m akro va m ikro biogen elem entlar 

b ila n   o p tim al  o z iq la n tiris h d a   o 'sim lik larg a   tolcsik  m o d d a la rn in g  

o 'tish ig a  to 'sq in lik   qiladigan  fiziologik  to 'siq larn i  tezlashtiradigan  

faoliyatni  o'sim lik  tanasida  kuchaytirish  y o'llarini  topish;

—  tuproq  tarkibi,  hosildorligi  va  uning  gum usli  holatini  tiklash;

—  agroekosistem alarda  olib  b oriladigan  d eh q o n ch ilik   y erlarida 

biogen elem entlam ing kichik aylanishi va ularning tuproqdagi balansini 

optim al  holda  saqlash;

412


— turli tabiiy hu d u d lar talablarini inobatga olgan h o ld a va ularnin g 

m aqsadlariga javob beradigan optim al m adaniy agrolandshaftlar taslikil 

etish;

—  agroekosistem alarning  tu rli  texnogen  ifloslanishning  oqibatlari;



—  o g 'ir  m etallar  va  toksikant  elem entlar  t a ’sirini  kam aytirish;

—  agroekosistem alarda  radiatsiya  — ekologik h o latlarni yaxshilash;

—  agroekosistem alarning  biologik  ko'rsatk ich larini  boshqarish;

— 

0 ‘sim lik  m ahsulotlarining  kimyoviy  tarkibi  va  ozuqaviy  sifatini 



yaxshilash.

M a ’lu m k i,  tirik lik n in g   h a y o t  faoliyati  u c h u n   qish lo q   x o 'ja lik  

m ahsulotlarini ko‘paytirish,  sifatini yaxshilash va dehqonchilikda ishlab 

chiqarishning sam aradorligini oshirish asosida agrokim yoning m ohiyati 

kattadir.  Sababi  agrokim yo  uslub  va  reglam entlarini  buzish  d e h q o n ­

c h ilik d a   ju d a   k a tta   salbiy  o q ib atlarg a  olib  k eladi,  y a ’n i  m in e ra l 

o 'g 'itla rd a n   n o to ‘g‘ri  foydalanishdan  atro f-m u hitn in g  ekologik  holati 

buziladi,  tuproq,  suv,  havo  ifloslanadi,  tuproq  hosildorligi  pasayadi, 

agrokim yoviy xususiyati  va fitosanitar h olati yom onlashadi, 

0 ‘sim liklar 

kasallanishi  kuchayadi,  y erd an   olingan  o ‘sim liklar hosilining  ekologik 

sifati  pasayadi.  M asalan,  karam   ekilgan  yerga  yuqori  m iqdord a  azot 

o ‘g‘itlarin i  b e rilg an d a  k a ra m d a   m o d d a   alm ashishi  b u z ila d i,  y a ’ni 

oltingugurt 

0 ‘tishi  kuchayadi  va  natijada  karam   m ahsulotining  sifati 

buziladi  o ‘sim likning  fosfor  bilan   oziqlanishi  yom onlashadi.

T u p ro q d a   natriy,  xlor,  sulfat  birikm alari  k o ‘p  b o ‘lsa,  b u n d a y  

tuproq,  ekologik nuqtayi  n azardan,  o ‘sim liklarning  rivojlanishi  u c h u n  

noqulay  hisoblanadi.  S huning  u ch u n   tuproqning  rizosfera  qatlam ida 

uchraydigan  asosiy kim yoviy elem entlarni  optim al  m iqdor va nisbatda 

solish lozim   (

121-jadval).

M ineral  o ‘g‘itlardan  foydalanish  jarayonida  k o ‘p  ekologik  salbiy 

h o la tla r  kelib  ch iq m o q d a.  Y a ’ni,  0 ‘zbekiston  qishloq  xo 'jalig id a, 

ayniqsa,  paxta  yetishtirishda  k o 'p lab   turli  xildagi  m in eral  o 'g 'itla r  

ishlatiladi.  Lekin  m ineral  o 'g 'itla rd a n  yuqori  natija  olish  u c h u n   ularni 

o ‘z  vaqtida,  g 'o 'z a  va  bosh q a  ekinlarning  o 'sish va  rivojlanish  davriga 

qarab  ishlatish  m aqsadga  m uvofiq  bo'lsa  h am , 

0 ‘g ‘itning  m iqdori, 

tu p ro q   nam ligiga  va  yerga  b eriladig an   vaqtiga  rioya  qilish  kerak. 

Shundagina o 'sim likni m in eral o 'g 'itg a  to 'y in tirib ,  u n d an  yuqori,  m o 'l 

hosil  olish  m um kin.  T uproq   q uruq  yoki  o'sim likning vegetatsiya  davri 

o 'tg a n  davrlarda yoki  m iq d o rd an  ortiq o 'g 'it berish m o 'l hosildorlikka 

garov  b o 'la   olm aydi,  aksincha,  hosil  kam ayadi.  T uproqda  kim yoviy 

m oddalar  k o ‘plab  to ‘planib,  keyinchalik  hosilga  o ‘tib  (karam ,  piyoz,

413


B

ir

 

m

et



tu

p

ro

q

 

q

at

la

m

id



u

ch

ra

y

d

ig

an

 

as

os

iy

 

k

im

yo

vi



e

le

m

e

n

tla

r

, 



h

is

ob

id



(O

rl

o

v



198

5

)

fN

N



a

sO

CO



1

,5

8

О

1



,2

0

•------



-------

-------


1

M

g

0

,9

5

1

,0

9

О

ОО



О

1

,4

4

C

a

2

,3

6

3

,7

0

3

,2

6



5

.0

4

Mu

0

,8



ОС

o '


0

,0

9

0,2


0

H

0



,4

6

0

,5

1

0

.3

2

1

Fe



3

,5

9

3

,6

4

3

,7

8

3

.8

9

С

Л



CO

2

9

,9

0

3

0

.0

0

1



2

5

.8

7

С

Я



sO

m

Tj-



O '

О

О



о

СО

О



о

о

о

О

О



0

,0

0

7

1

г-



О

о

о

z

о



о

CN

in



1

о

о

О

о



о

U

k



a

r

bo

na

t

0

,3

8

o o


o'

0,86




1

.2

4

gumus

2

,2



0


2

.1

7

0

,5

0

X

0

,1

6

0

,0

8

ЧО

о''



0

,0

4

u

^



3

*

r--



ОС

4

8

,8

5

2

9

,0

4

5


Katalog: Elektron%20adabiyotlar -> 40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> A. ramazonov, S. Buriyev tuproqshunoslik va dehqonchilik
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> T o s h k e n t davlat a g r a r u n IV e r s it e t I s. A. Azimboyev dehqonchilik, tuproqshunoslik ya
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> Ipakchilik va tutchilik o'krkuston
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> U sm o n norqulov, h a m id u L l a sheraliyev
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> T. U. Usmonov, B. C. Mirzayev
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> A. Q. Qayimov, E. T. Berdiyev dendrologiya
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> M u o ‘K: 638. 21 (075) kbk 46. 92 I 70 a 90 Taqrizchilar
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> X. Q. Nomozov, sh. M. Turdimetov o'zbekiston tuproqlari va ularning
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> Tuproqshunoslik

Download 17.02 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   45   46   47   48   49   50   51   52   53




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling