J. S. Sattorovning umumiy tahriri ostida


Download 17.02 Mb.
Pdf ko'rish
bet53/53
Sana15.12.2019
Hajmi17.02 Mb.
1   ...   45   46   47   48   49   50   51   52   53

0

,0

0

T

u

p

ro

q

1

 .H



a



x

il

q

o

r

a

lu

p

r

o

q

la

r

2



K

a

sh

ta

n

 

tu



p

r

o

q

la

r

3

.J

ig

a

r

r

a

n

g

tu

p

r

o

q

la

r

4

.B

o

‘z

tu

p

r

o

q

la

r

414


bodring,  qovun,  tarvuz,  sabzi  va  boshqalar),  ularning  sifatini  buzadi, 

ekologik  toza  bo'lm agan   m ahsulot  yuzaga  keladi.

0 'g ‘itlardan  sam arali  natija  olish  u ch u n   agrotexnika  qoidalariga 

rioya  qilish,  yerni  kuz  va  b ah o rd a  ekin  ekishga  tayyorlash,  ekinlarni 

yaxshi  parvarish  qilish,  yaxshi  ishlov  berish,  vaqtida  sug 'o rish  yo'lga 

qo'yilsa,  kim yoviy elem entlar o ‘sim liklarga  ijobiy  t a ’sir qiladi  va  hosil 

m o ‘l  bo 'lad i.

A lm ashtirib ekishda, bedapoya haydalgandan  5 yil o 'tg a n d a n  keyin, 

yerga  m ineral  o ‘g ‘itlarga  q o 'sh im ch a  qilib  g o ‘ng  solish  ju d a   yaxshi 

sam ara  berad i  va  tuproqning  bioekologik  xususiyatlarini  yaxshilaydi. 

O 'sim liklar  o ‘zlarining  fizikaviy  h olati  va  ekologik  xislatlariga  qarab, 

yerni  h aydash dan   oldin  solingan  fosfor yoki  g 'o 'z a n i  oxirgi  oziqlanti- 

rishda 

(gullash  davrida)  azot  bilan  birga  b erilgan  fosforni  yaxshi 



o 'zlash tirad i.  G 'o 'z a  va boshqa o'sim liklar yalpi gullagan davrda azotli 

o ‘g ‘itni  berishni  to 'xtatish  kerak,  k o 'sak lar yetilayotgan  davrda  g 'o 'z a  

azotni k o 'p lab  o'zlashtiradi,  bu davrda harorat a n ch a pasayadi,  o'sishni 

deyarli  to 'x ta ta d i  (Zokirov,  1991).

B o 'z   tu p ro q d a  h a r  yili  gektariga  150  kg  azot,  100  kg  fosfor  va 

50—75  kg  kaliy  berilganda  o 'rta c h a   37  s  paxta  hosili  olingan.  Yerga 

o 'g 'it  berib  va  paxta  beda  bilan   alm ash tirib   ek ilganda  hosil  43  s 

gacha  ko'paygan.  O 'sim liklarning  o'sish,  rivojlanish,  fitom assa  hosil 

qilishida  va  hosilining  yetishishida  m ineral  o 'g 'itla r,  shu  ju m lad an , 

azotli  o 'g 'itla rn i  h am   op tim al  dozada  yerga  b erish   foy d ad an   xoli 

em as,  ularning  ortiqchasi  k o 'p   ziyon  keltiradi.

A zotli  o 'g 'itla r  o'sim liklarni  oziqlantiruvchi 

elem en tlard an   biri 

bo'lganligi tufayli ham  ular dehqonchilikni kim yolashtirishning  asosiy 

o'zag i,  bazasi  hisoblanadi.  K o 'p   ilm iy  tad q iq o tlarn ing   k o 'rsatish ich a, 

yerga solingan  azotning  50%  ini  o 'sim liklar  qabul  qiladi,  qolgan  50%i 

esa  atm osferaga  ko'tarilad i,  yuvilib  suv  havzalariga  tushadi.

A zot  o 'g 'itla rin i  ishlab  chiqarishda  k o 'p   energiya  sarflanadi,  y a’ni 

qishloq  xo'jalik   uch un  um um iy  energiya  sarflanishining  35—42%  i 

azot  o 'g 'iti  ishlab  chiqarishga  ketadi.

T uproqda nitratlarning to'planishi turli m ikroorganizm larni organik 

m o d dalar  (gum us)  va  yerga berilgan  organik  o 'g 'itla r  (go'ng,  chirindi, 

s o m o n )n i  m in e ra liz a tsiy a la sh d a n   kelib  c h iq a d ig a n   n itra fik a tsiy a  

jarayon ida  yuzaga  keladi.

U n d a n   tashqari,  nitrifikator  m ikroorganizm lar  t a ’sirida  am m oniy 

va  am id  shaklidagi  azotlar  nitratga  aylanadi.  S h uning  u c h u n   ham  

yerga  azotli  o 'g 'itla r  berilganda  tu p ro q d a  n itra tlar  k o 'p   to 'p lan ad i.

415


Lekin  ular  harakatchan  shaklda  bo'lganliklari  uchun  ildiz  atroflaridan 

tez yuvilib  ketadi.  N itratlar  o'sim liklar  ozuqasining  asosi  hisoblanadi.

O 'sim liklar  rivojlanish jarayonida tu p ro q d an   qabul qilgan azotning 

aminokislota va oqsillarni sintez qilishda to 'la  foydalanmasliklari tufayli 

ular  tanasida  azotning  nitrat  shakllari  to 'p la n ib   boradi.  Bunga  sabab 

ferm entlar (nitrat-nitrit  reduktazalarjda azot almashishi va o'sim liklarda 

uglevod  ozuqasining  buzilishidir.  O 'sim liklarda  assimilatsiya jarayon- 

la rin in g   b u z ilish ig a :  o 'g 'itla r n in g   yerg a  b e rilish   v a q ti,  d o z a si, 

m ete ro lo g iy a   h o la ti,  o 's im lik la r   n a v i,  e k ish   v a q ti,  m ay sa lard a  

poyalarning  qalinligi,  sifati  va  berilgan  ozuqa  m oddalarning  bir-biriga 

nisbati  kabi  om illar  sabab  bo'ladi.  M asalan,  sabzi  qalinligi  1  m

2  da 


491  poyadan  923  o'sim likka  yetganda  ular tanasida yig'ilgan  nitratlar 

43% ga  ortgan.  U lardan tashqari,  m agniy va  oltingugurt yoki  m olibden 

va  m arganesning  tuproqda  yetishm asligidan  ham   o'sim likda  nitratlar 

to'planishiga  olib  keladi.

Azotli  o 'g 'itlari  dozasi ni  oshirish  o 'z   navbatida  yetishtiriladigan 

m ah su lo tlard a  n itra tla r  m iq d o rin i  o rtish ig a  u lard a  v itam in   С  ni 

kamayishiga  va  m ahsulotning  biologik  sifatsiz  bo'lishiga  olib  keladi.

Paxtachilikda  azotli  o 'g 'itla rn in g   sam aradorligi  ham da  ekologik 

zararsizligi  k o'p  edafik  omil  va  sabablarga  bog'liqdir.  Bu  yerda  asosiy 

o m il-o 'g 'itn in g   yillik  m e ’yori  va  ish la tish   v aq ti,  tu p ro q   h a m d a  

o'sim likning  fiziologik  holati  katta  rol  o'ynaydi.

M ineral  o 'g 'itla r  qatoridagi  azot  tuproqda  va  organizm lar tanasida 

nitratlar va ularning  birikmalariga aylanadi.  Shunday birikm alar azotga 

nisbatan 

20  m arta  zaharli  bo'lgan  m oddalar  qatoriga  o 'tad i,  yerda 

yetishtirilgan  m ahsulotda  nitratlar  to 'p lan ad i.  M asalan,  qovoqgullilar 

guruhiga  oid  o'sim liklarning 

quruq  og'irligida  9%  gacha  nitratlar 

to 'p lan g an .

H attoki,  sabzavot  va  yem -xashak,  turli  ozuqa  m ahsulotlarida  ham  

u larn in g   q o ld iq la ri  b o 'lib ,  tirik   o rg a n iz m la rd a   o s h q o z o n -ic h a k  

kasalligini  kelib  chiqishiga  sabab  bo'lgan.

N itratlar organizm ning  qon  tarkibida gem oglobindagi  ikki  valentli 

tem irni  uch valentli  m etogem oglobinga,  n itratlarni nitrogem oglobinga 

aylantiradi.  G em o g lobin  tark ib id a  u lar  20%  ga  y etg and a,  qon da 

kislorod  yetishmasligi  80%ga  yetib,  organizm   halokati  yuzaga  keladi. 

A Q SH ,  Fransiya  va  G erm aniyada  h a r litr  ichim lik  suvda  64—860  mg 

nitrat  b o'lib,  shu  suvlarni  iste’m ol  qilganda,  bolalarda  kasalliklar  yuz 

bergan.  Y em -xashakning  1  kg  ida  70  mg  nitrat  bo'lgand a,  buzoqlar 

kasallangan,  900  mg  bo'lganda,  ular  o'lgan.  H ar  kg  silosdagi  21  g

416


nitratning 0,8  gram i sutga o ‘tgan.  Bir kunda  1  sutkadan ortiq  shunday 

sut  iste’m ol  qilgan  inson  zaharlangan.  Azot  nitratlarini  ishlatishda 

y o'l qo'yilishi darajasi turli m intaqalar uchun turlicha,  m o'tadil iqlimda 

22  mg/1  (yoki  22  m g/kg),  issiq  va  suv  ko‘p  ichiladigan  m intaqalarda 

10 mg/1.  Q uruq yem -xashakda  0,1—0,2%  nitratlar bo 'lganda m ollarda 

bola  tash la sh ,  jo n iv o rla r 

zah arlan ish i  kuzatilgan,  0 ,3 —0,45% da 

hayvonlar o ‘lishi  sodir bo'lgan.  A m erika  suvlarida  nitratlar  5—20  m g/

1  bo'lganda  losos  baliqlari  qirilib  ketgan.

T urkiston  hududidagi  Respublikalarda  azotli  m ineral  o'g 'itlard an  

foydalanish  usullarini  inkor  qilish,  buzish  yoki  bilm aslik  natijasida 

tuproq,  suv va yer osti sizot suvlari, yerdan olingan ekin m ahsulotlarini 

n itratlar  bilan  zaharlanishi  kuzatilgan.  Shunga  qaram asdan  har  yili 

a zo tli  o 'g 'itla r d a n   fo y d alan ish   d arajasi  o rtib   b o rg an.  Ju m la d a n , 

1990-  yili  593,4  m ing  to n n a   azot  o 'g 'iti  ishlatilgan  bo'lsa,  1995-yili 

shu  m iqd orn i  730  m ing  t  ga  yetkazish  tejalashtirilgan.

M a ’lum ki,  ekin  m aydonlariga  ishlatilgan  (230—250  kg/ga)  azotni 

k o 'p i  bilan  4 0—45%i  o'sim liklar  to m o n id an   o 'zlashtiriladi,  qolgan 

qism i  tu p ro q   o rq ali  yer  usti  va  yer  o sti  suvlariga  o 'ta d i,  u la rn i 

z a h a rla y d i.  S h u n in g   u c h u n   a z o tli  m in e r a l  o 'g 'i t l a r   m iq d o rin i 

oshirm aslik,  tup roq  unum dorligini  oshirish  u ch u n   alm ashlab  ekishni 

keng yo'lga qo'yish,  organik o 'g 'itla r va boshqa uslublardan foydalanish 

kerak.

T up roqq a  solingan  o 'g 'it  tarkibidagi  azotning  faqat  50%  ini  g 'o 'z a  



o'zlashtiradi.  Y erdan  q o 'sh im ch a  20  s  hosil  olish  uchun  240  kg  azot 

o 'g 'iti kerak b o'lad i.  Lekin shuncha azo tni ishlatishni ekologik nuqtayi 

nazardan ko'rib chiqish kerak. Y a’ni, yerga shuncha  (240 kg)  m iqdorda 

azot  o 'g 'iti  berish  kerakm i?  Shu  o 'g 'itn i  ishlatish  shart  bo 'lsa,  uni 

ishlatish m uddatlarini aniqlash yoki azotning o 'm in i bosadigan boshqa 

o 'g 'itn i  ishlatib,  o'sim likning  o'sish  va  rivojlanishini  ta ’m inlash  bilan 

b ir  q ato rd a  yuqori  hosil  olish  va  tu p ro q n i  kimyoviy  zaharlashdan 

saqlash  kerak.

Qishloq  xo'jaligida  keng  foydalaniladigan  o 'g 'itla rd a n   yana  biri 

fosforli  o 'g 'itla rd ir.  U lar  superfosfat,  ikki  q o 'sh   superfosfat  ham da 

m urakkab  o 'g 'itlar:  am m ofos,  diam m ofos,  nitroam m oska,  karboam - 

m ofoska  shakllarida  b o 'lib ,  o'sim liklar  to m o n id a n   tez  o'zlashtiriladi.

Fosfor biogen elem en tlardan   biri  hisoblanadi.  O rganizm ning  unga 

bo'lg an talabi azotga  nisbatan 

10 barobar kam  bo'lsada,  o'sim liklarning 

ko'payishi,  m assa  hosil  qilishi  va  energiya  alm ashishida  m uhim   rol 

o'ynaydi.

27  —  Agrokim yo

417


A m m o  fosforli  o 'g 'itla r  bilan  quyidagi  m e ’yorda  tuproq qa  toksik 

elem entlar  tushadi.



Elementlar

Miqdori,  mg/kg

Elementlar

Miqdori,  mj^ltg

As

1,2,2

Pb

7 - 9 2

Se

0 ,0 - 4 ,5

u

2 0 - 1 8 0



Co

0,9

Cd

5 0 - 1 7 0

N i

7 - 3 2

Cr

6 6 - 2 4 3

Cu

4 - 7 9

Zn

5 0 - 1 4 3 0

U lardan  tashqari,  fosforli  o 'g 'itla r  tarkibida  toksik  birikm alardan 

ftor ham   bo'ladi.  T uproqda  qolgan  fosfor  Ca,  Al,  Те bilan  bog'lanadi. 

M a’lum otiarga  k o 'ra, 

1  t  tabiiy  fosfatlar  rudasida 

30—40  kg  90Sr 

uchraydi:  tabiiy  fosfatli  xom ashyolar  ftorning  asosiy  qism idir.  Yerga 

berilgan  fosforli  o 'g 'itn in g   43%  i  transport  bilan  tashish  va  saqlash 

jara y o n id a ,  26%  i  tu p ro q d a n   yuvilib  ketsa  va  eroziya  ja ra y o n id a  

y o 'qolad i.

Suvga tushgan  1  kg fosfor ayrim  suv havzalarda  100 kg fitoplankton 

massasi  hosil  bo'lishiga  olib  keladi,  suv  havzalarida  evtrofikatsiya 

jarayoni  boshlanadi,  suv  sifati  tozalanish  qobiliyati  buziladi;  m asalan 

D nepr suv om boridan suv o'tlarn in g  haddan ziyod ko'payishi oqibatida 

suv  gullagan.  Shu  jarayonni  turli  kolgulyatlar  yordam ida  to'xtatish 

u ch u n   h ar  yili  3—4  m ln.  dollar  sariflangan.  O 'rta   Osiyoda  bunday 

holat jud a  kam   kuzatiladi,  y a’ni  Sirdaryoning o 'rta  qism ida joylashgan 

C hordora  suv  om boriga  atrofdan  oqava  suvlar  tushishi  natijasida  suv 

biogen  elem entlarga  to 'ying an .  U lar  plankton  suv  o 'tlarid an   yashil, 

k o'k yashil,  pirofita vakillari  tez ko'payishi  suvning  «gullashiga»  (iyun- 

iyul-avgust)  olib  keldi,  suv  yashil  rangga  kiradi,  un d an   baliq  hidi 

keladi,  baliqlarga  o 'la t  kasali  tegadi,  ularning  o'liklari  suv  yuzasida 

siizib  yuradi.  Suv  o 'tlard an   ajratilgan  algotoksinlar  suv  jonizotlarini 

zaharlaydi.  Suvning  o 'z -o 'z in i  tozalash  jarayoni  pasayadi.  B unday 

suvni  iste’mol  qilish  havflidir.

Fosforli  o 'g 'itla rd a n   foydalanilganda  ularning  xom ashyo  birik­

m alari,  tu p ro q n in g   o g 'ir  m etallar  va  to k sik an tlar  bilan  ifloslanish 

darajasi,  o 'g 'itn i  yerga  berish  vaqti  va  ekologik  yom on  oqibatlarga 

olib  kelmaslik  yo'llarini  bilish  shart.

Tuproqdagi azotli,  fosforli va  kaliyli o'g'itlarning nisbatini o'zgartirib 

turish  kerak,  aks  holda  tuproqda  ortiqcha  m oddalar  to 'p la n a d i  va

418


shu yerda  o ‘sadigan o'sim liklarga salbiy ta ’sir qilishi m um kin.  Shuning 

u c h u n   h a m   m a ’lum   tadbirlar  k o ‘riladi.  Y a’ni,  tu p ro q d a  yig 'ilg an 

fosfordan biologik usul bilan foydalanishda yerga orahq ekinlari ekiladi, 

ularni  k o ‘k  o ‘g‘it  sifatida  haydab  yuboriladi.  Oraliq  ekinlar  ichida 

ildizidan  nordon  m oddalar  chiqarib,  tuproqdagi  eruvchi  fosfatlarni 

eritib,  g 'o 'z a   va  boshqa  o'sim liklar  o'zlashtirishi  m um kin  b o ‘lgan 

holga  keltiradi.

Kaliy o'g 'itlaridan   eng keng tarqalganlari: xlorid kaliy (kaliy xloridi), 

kaliy sulfati,  kaliyning tabiiy xom ashyo tuzlari  (silvinit va bosh.) kiradi. 

Kaliy o 'g 'itla ri tarkibida  CJ,  N a kabi elem entlar bo ‘ladi.  Kaliy o 'g 'itla ri 

to ‘xtovsiz  yerga  berilganda  tuproqda  Cl,  N a  ning  to ‘planishi  va  hosil 

kamayishi  kuzatiladi.

0 ‘g‘itda  C l  m iqdori  ko‘paytirilsa,  g‘alla  ekinlari  som onida  xlor 

m iqdori  4 —5  m arta,  bedani  poyalarida  5 0-70%   ga  ortadi,  kartoshka 

hosilida  50— 100%,  haydalgan  yerlarda 

Cl  m iqdori  60—290%  ga 

ko'pavadi.  X lor  m iqdori  ekinlar  turlariga,  tuproq  namligi  va  boshqa 

om illarga  bog'liq.

Kaliy o ‘g‘itlarida o g'jr m etallarining bo'lishi ju da havfli hisoblanadi. 

U lar  (C d,  Hg,  Pb,  Cr,  Al)  tirik  organizm lar  tanasida  to 'p la n a d i  va 

tu p roqd an  yer  osti  suvlariga  o ‘tadi.

K aliy  tu zla rin in g   o rtiqch asi  o 'sim liklar  tan asid a  to 'p la n a d i  va 

yom on  oqibatlarga  olib  keladi,  o 'g 'itla rd a  K :N a  ning bir-biriga nisbati 

K :N a = 5 :l  bo'lishi  va  yem -xashaklarda  kaliy  m iqdori  0,03—0,10%   i 

hayvonlar  talabini  qondiradi.  Y em -xashakda  K 20   m iqdori  2,5—3% 

dan,  N a  m iqdori esa 0,25%  dan ortm asligi kerak.  O 'tlard a M g m iqdori

0 ,13 —0,15%   g acha  kam aysa,  h ayvonlar  gipom agneziya  kasalligiga 

uchraydi.  H ayvo n iarn ing  

n o rm al  rivojlanishi  u c h u n   u larn i 

1  kg 


massasiga  ozuqa  orqali  12—15  mg  M g  o 'tish i  kerak.

122-jadval

Zararli elementlarning kaliy o‘g‘itlaridagi  miqdori, 

mg/kg

0 ‘g‘itlar

Pb

Cd

Al

Hg

Cr

KCl

6,5

, 2 - 0 , 3



1 ,3 - 7 ,7

-

-

2s o 4

12,0


1,00

0,2


0,075

0 ,2 5 0

K aliy  tuzi

4 ,0

0,09

2,6


-

-

40%  kaliy  tuzi

4 ,5

0 ,1 6

4,1

-

-

419


K aliyning  m u h itd a n   y o ‘qolishiga  tu p ro q   suv  rejim i,  fizikaviy 

hossalari,  gum usning  m iqdori,  tuproqda  kaliy  zaxirasi  kabi  om illar 

sabab  bo'ladi.  O rganik-m ineral  o ’g 'itlarning  tupro q  o 'g'itlarga  ta ’siri 

har  xildir.  Yerga  berilgan  m ineral  o 'g 'itla rn i  o'sim liklar  (agar  yetarli 

darajada  nam lik  b o'lsa)  tezlikda  qabul  qilishni  boshlaydi,  organik 

o 'g 'itla r   a sta -se k in   qabul  q ilin a d i,  o rg an ik   m o d d a la r  m in e ra li- 

zatsiyalanishi  bilan  ulardan  foydalanish,  ularning  o'sim liklar  tanasiga 

o'tishi  tezlashadi.

Organik  o 'g 'itla rn i  m ineral  o 'g 'itla r  bilan  birga  yerga  ishlatish, 

ularni  alohida-alohida  qo'llashga  qaraganda  yuqori  sam ara  beradi  va 

a g ro te x n ik   h a m d a   b io lo g ik   u s lu b la rd a n   fo y d a la n ish   y o 'li  b ila n  

tuproqning unum dorligini oshirish,  olingan qishloq xo'jalik m ahsulotini 

ekologik  zararsiz  qilib  yetishtirish  m um kin.

O 'sim liklar uch un  m ineral  oziqalar ichida  azot  va  fosfordan  keyin 

kaliy  ham   k atta  ah am iy atg a  egadir.  K o 'p   yillik  q ishlo q  x o 'jalik  

tajribalaridan  m a ’lumki,  1  t  paxta  hosili  olish  uch u n   30  kg  dan  80  kg 

gacha  kaliy  ishlatish  kerak.  Agar o 'rta c h a   paxta  hosili  gektaridan  3 0 -  

35  s  ni  tashkil  etsa,  shu  hosilni  yetishtirish  u ch u n   200  kg  gacha  kaliy 

o 'g 'iti  berish  kerak.  A zot,  fosfor  va  kaliy  bilan  o 'g 'itla g an   m aydonda 

o 'sim liklar o 'z id a   124  kg  atrofida  kaliy  to'playdi.  1.1.  M adraim ovning 

tajribalari  ko'rsatishicha  uch  yil  davom ida  o'stirilg an   beda  har  gektar 

yerdan  xashagi  bilan  800—900  kg  gacha  kaliyni  tu p ro q d an   olgan. 

M akkajo'xori  donining  hosili  gektariga  60  s,  k o 'k   poya  massasi  700  s 

b o'lganda  tuproqdan  150—180  kg  kaliy  chiqib  ketgan.

O 'sim liklarning  norm al  o'sib,  rivojlanishi  va  yaxshi  hosil  berishi 

uchun  qishloq  xo'jaligida  yerga  azot,  fosfor,  kaliy  kabi  o 'g 'itla r  bilan 

bir  q atord a  tu rli  m ik ro elem en tlar  ham   keng  ishlatiladi.  M asalan, 

g 'o 'z a n in g   yaxshi  rivojlanishi  uchun  1  kg  tuproqda  mis  0,4—0,8  mg, 

rux  1,5—2,5,  m arganes  80—100,  bor  0,8—1,2,  m olibden  0 ,2 —0,3  mg 

bo'lishi  kerak.  U lardan  tashqari,  kobalt  (2  g/g a),  kalsiy,  oltingugurt 

(

2—20  kg/ga),  tem ir,  kremniy, natriy  kabi kimyoviy elem entlar qatorida 



xlor,  suifat,  m agniy  ham   zarardir.  Lekin  ekologik  jih a td a n   har  bir 

kimyoviy  elem entning  foydali  m iqdori  ishlatilishi  kerak.  Aks  holda 

ular tuproqda ortiqcha bo'lib,  tirik organizm larga zah ar m odda sifatida 

salbiy  t a ’sir  qiladi.

Biz  yuqorida nom larini  qayd  qilgan  m ikroelem entlar  (qo'rg'oshin , 

rux,  mis,  m olibden,  bor,  kobalt,  m arganes,  sim ob,  tem ir,  kadmiy, 

vanadiy,  rubidiy,  yod,  ftor  kabi  elem entlar)  va  ularning  birikm alari 

m a’lum   m iqdorida  biologik  jih atd an   foydali  bo'lsa,  ekologik  nuqtayi

420


nazardan  ular  zaharlovchi  o g 'ir  m etallar  guruhiga  kiradi.  U larning 

konsentratsiyasi  tu proqda, 

0 ‘simlik va  hayvonlar tanasida  ortib  ketsa, 

zahar sifatida ta ’sir qiladi.  O g‘ir m etallar ko ‘p ishlatilsa,  atrof-m uhitni 

ifloslaydi,  tirik  organizm larning  suv,  havo,  tuproq  h am da  hosil  orqali 

zaharlanish  xavfi  yuzaga  keladi.

Og‘ir m etallar atrof-m uhitga turli korxonalardan chiqadi.  M asalan, 

C h im k en t  sh ahridagi  q o ‘rg ‘oshin  zavodi,  T u rsu n zo d a   shah rid agi 

alum iniy zavodi atrofga  qo‘rg‘oshin chang to ‘zoni,  ftor chiqarib atrof- 

m u h itga  yetkazay o tgan  ekologik  salbiy  t a ’siri  k a tta   m ay d o n lard a 

kuzatilm oqda. Jum ladan, Tursunzoda aluminiy zavodining salbiy ta ’siri 

natijasida  Surxandaryo  viloyatining  Sariosiyo  tu m an i  ftordan  k o ‘p 

zarar  ko‘rm oqda.  Zavodning  salbiy  ta’siri  1 0 -4 0   km   gacha  tarqaladi. 

Sariosiyo tum an in ing  28  ming.  ga ekin m aydoni, Tojikistonning Regar 

tum an i  xo‘jaliklari  tekshirilganda  shu  xo'jaiiklarda  suvda  eruvchi  ftor 

m iqdori  tuproqda  m e’yoridan  2—3  m arotaba  ortiq  b o 'lgan  (Zokirov 

1991). 

0 ‘simlik  (g 'o 'za ,  m akkajo'xori,  beda)  tarkibida  um um iy  ftor 



m iqdori  100—600 m g/kg ga yetgan,  o'sim lik m ahsulotidan foydalangan 

hayvonlar  (chorva  m ollari)  va  o dam larda  turli  (tish  to 'k ilish i,  tez 

sham ollash,  asab,  yurak,  q o n -to m ir,  rak  va  boshq.)  kasalliklar  kelib 

ch iq q a n .  A n o r  d a ra x ti,  o lm a,  u zu m ,  o 'r ik ,  n o k   k a b ila r  m evasi 

sharbatsiz  b o'lib   qolgan.

Qishloq  xo'jaligida  tuproqning  biologik  xususiyatlarini  yaxshilash, 

uning  unum dorligini  oshirish  m aqsadida  ekin  m aydonlariga  ko'plab 

organik  o 'g 'it  ishlatiladi.  O rganik o 'g 'it  tarkibida  o'sim lik u ch u n  zarur 

bo 'lg an   m akro  va  m ikroelem entlar  bo'ladi.  M asalan,  1  t  quruq  g o 'n g  

tarkibida  azot  (20  kg),  fosfor  (10  kg),  kaliy  (24  kg),  kalsiy  (28  kg), 

m agniy  (26  kg),  oltingugurt  (4  kg),  b o r  (24  g),  m arganes  (230  g),  mis 

(20 g),  rux  (100 g),  kobalt  ( 1,2 g),  m olibden  (2 g),  yod  (0,2 g)  bo'ladi.

Agar  tuproqga  20—30  t/g a   g o 'n g   solinsa  u  bilan  birga  400—600  kg 

a z o t,  2 0 0 - 3 0 0   kg  fo sfo r  va  k o ‘p  m iq d o rd a   k a liy   h a m d a   tu rli 

m ikroelem entlar tushadi.  T u p ro qd a  chirindi  k o ‘payadi,  turli  m ikroo r­

ganizm lar,  qurt-qu m ursq alarning  turlari  va  soni  oshadi,  tuproqning  

bioekologik  holati  yaxshilanadi,  hosildorligi  o rtadi.  G o ‘ng  m ineral 

o ‘g ‘itlar  bilan  birgalikda  ishlatilsa,  yaxshi  sam ara  beradi.  K o ‘p  yillik 

tajribalar  natijasiga  k o 'ra ,  h ar  gektar  yerga  o 'rta c h a   10—15  t  go'n g 

solish va  uni  tu p ro q   ostiga  tu shirish,  o 'sim lik lard an  yuqori  hosil  olish 

im konini  beradi.

Ekin m aydonlarida m ineral o 'g 'itla r m iqdorini kam aytirib,  organik 

o 'g 'itd a n   k o 'p ro q   foydalanish,  alm ashtirib  ekishni  keng  qo'llash  y o 'li

421


bilan  tuproqning ekologik holatini  yaxshilash  hozirgi  kunning  dolzarb 

vazifasidir.

Qishloq xo'jaligini jadallashtirish va yerdan yuqori hosil  olish uchun 

yildan-yilga  ko'plab  m ineral  va  organik  o 'g 'itla r  ishlatilm oqda.  Shu 

bilan  b ir  q a to rd a  

qishloq  x o 'jalig id a   yangi  u slublar,  progressiv 

texnologiya,  yuqori  hosil  beruvchi  navlar  jo riy   qilinm oqda.  Lekin 

k o 'p la b   m in eral  o 'g 'itla rd a n   va  tu rli  tex n o lo g iy ad an   fo y dalanish 

natijasida  tuproqqa  antropogen  og'irlik  tushirib,  tuproqning  biologik 

xossalari  va  ekologik  holatini  o'zgarishiga  sabab  bo'lm o qd a.  Yerga 

m e ’yorida  berilgan  m ineral  va  organik  o 'g 'itla r  tuproqning  ozuqa 

rejimi  h am d a agrokimyoviy hossalarini yaxshi lagan,  ekinlar m ahsuloti 

yuqori  bo'lg an ,  tuproqda  turli  foydali  m ikroorganizm lar  (am m oniy, 

nitrat,  denitrat va sellulozani  parchalovchilar)ning m iqdori k o ’paygan, 

tuproqning  ferm entlik  faolligi  oshgan.

Yerga  yuqori  m iqdorda  m ineral  o 'g 'it  berish  ju d a   k o 'p   salbiy 

ekologik voqeliklarni  keltirib chiqaradi,  ya’ni tuproqda azotning natriyli 

birikm alari  ortib  ketadi.

N itra t  ek in larning   hosili  (ayniqsa,  karto sh k a,  piyoz,  bodring, 

pam idorlar)da k o 'p  m iqdorda to'planadi,  tuproqning ldmyoviy tarkibini 

buzadi va ayrim  kimyoviy elem entlam ing harakatchan  shaklini hosilda 

to 'p la n ish ig a   sabab  b o 'lib ,  tu p ro q n in g   um u m iy  ekologik  h o latin i 

buzadi,  m ahsulot  ekologik  zaharli  bo'ladi.

U n d a n   tashqari,  yerga  yuqori  m iqdorda  o 'g 'it  berish  natijasida 

yana  q o 'sh im ch a  salbiy  ekologik  holatlar  yuzaga  keladi.  Jum ladan, 

ekinzordagi o'sim liklarning poyasi  nim jon bo'lib,  tanasi poyani k o'tara 

olm asdan yotib qoladi,  bu holda ekinzorning hosili past bo'lsa,  ikkinchi 

to m ondan   tu p roq da  turli  tuzlar  m iqdori  ortib  ketadi.  U chinchidan, 

m ikroorganizm lar  qabul  qilib  to'playdigan  m olekular  azot,  organik 

azot  birikmasiga  aylanishga  ulgurm asdan,  atm osferaga  qaytib  chiqib 

ketadi.  D em ak,  yerga  doim   k o 'p lab   m ineral  o 'g 'it  berish  natijasida 

tu p roqd a  b o 'lib   o 'tad ig an  m ikrobiologik jarayonlar va o'sim liklarning 

oziqlanish  rejimi  buziladi,  tuproq  unum dorligi  pasayadi,  ekinlardan 

kam  hosil  olinadi.  Lekin m ineral va organik o 'g 'itla r birlikda qo'llanil- 

g a n d a  tu p ro q d a   m ik ro o rg an izm lar  yaxshi  rivojlanadi  va  ularning 

faoliyati  kuchayadi.

Shunday  qilib,  ekin  m aydonlaridan  olinadigan  hosil  tuproqning 

biologik hossalari,  unum dorligi,  o'sim lik navining xususiyatlari,  m a’lum 

tu p ro q   sh a ro iti,  n av n in g   ek olo g ik  m o slash ish i  h a m d a   tu p ro q d a  

o 'tad ig a n   m ikrobiologik  jarayonlarga  bog'liqdir.

422


Olim larning  k o ‘p  yillar davomida  olib  borgan  tadqiqot  ishlarining 

ko‘rsatishicha,  yuqori m iqdordagi m ineral o ‘g‘it  berilgan yerga ekilgan 

kartoshka  hosili  ju d a   oz  m iqdorda  oshgan,  u n d an   tashqari  kartosh- 

kaning sifati yom onlashgan,  uning tarkibida kraxmal m iqdori kamayib, 

oqsil  m iqdori  ortgan,  hosil  ekologik  foydali  bo'lm agan.

Y u q o ri  m iq d o rd a g i  m in e ra l  o ‘g ‘it  tu p ro q d a   m ik ro b io lo g ik  

jarayonlarni buzib,  organik o ‘g‘itning sam aradorligini pasayib ketishiga 

olib kelgan.  M asalan,  uzoq yillar davomida qand lavlagi ekilgan yerning 

1  gektariga  azot  240  kg,  fosfor  300  va  kaliy  260  kg  m iqdorida  (jam i 

900  kg/ga)  berilganda  nitrifikator  bakteriyalar  m iqdori  1,5  barobar, 

d en itro fik ato rlar  10,  am m o nifik ato r  13  va  selluloza  p arch alo v ch i 

m ikroorganizm lar 7  m arta kamayib,  z a m b u ru g ia r soni  2  m arta ortgan. 

M arkaziy  qora  tu p ro q   m intaqasi yerlariga  g‘alla  va  lavlagi  alm ashtirib 

ekish jarayonida  gektariga  m ineral  o ‘g ‘it  150  kg  dan  (azot  45,  fosfor 

60,  kaliy  45)  450  kg  gacha  (azot  135  kg,  fosfor  180,  kaiiy  135  kg) 

ishlatilgan.  Buning  natijasida tuproqda m ikroorganizm larning um um iy 

m iqdori  ortgan.  T uproqning  ekologik  xislatlari  yaxshilangan.

K o‘p m iqdordagi m ineral va organik o ‘g‘itlar birlikda yoki alohida- 

alohida q o ila n ilg a n d a  h am  kam  foyda bergan,  hosil  kam ,  uning ustiga 

kartoshkaning  sifati  past,  tarkibida  pro tein   va  azotning  nitrat  form asi 

ko ‘p,  kraxm alning  m iqdori  kam  bo'lgan.  N atijada kartoshkaning  sifati 

pasayib,  u  tezda  qorayib  qoladigan  va  ta ’m i,  yom onlashgan  (M inyev, 

Rem ple,  1990). A rpa ekilgan yerlarga organik-m ineral o ‘g‘it birgalikda 

am m o nifik ato r bakteriyalarning m iqdori  3—20 m arta,  denitrifikatorlar 

2- 10,  nitrifikator  bakteriyalar  m iqdori  esa  1 ,7 - 2 ,8  barobar  ortgan. 

0 ‘g‘it  tarkibi  va  m iqdori  azot  60  kg,  kaliy  60  kg,  fosfor  60  kg,  go‘ng 

gektariga  40  t  b o ig a n d a   arpad an   eng  yuqori  hosil  olingan.  A rpada 

oqsilning  m iqdori  1,4—3,4%  g acha  oshgan.  U n d a n   tashqari, 

arpa 

yaxshi  pivo  chiqaruvchi  xususiyatga  ega  b o ‘lgan.



O rganik  va  m in eral 

0 ‘g ‘itlarni  birgalikda  yerga  berish  jarayonida 

azo tn ing  foydalilik  koeffitsiyenti  4—5%  ga  o rtib ,  u nin g  gazsim on 

form ada  yo ‘qolishi  14—16%ga  kam ayadi,  tuproq ning  azo tni  ushlab 

qo lish   qo b iliy ati  esa  o rta d i,  o rg a n ik   a z o tn in g   o ‘sim likka  o ‘tish i 

tezlashadi,  tu p ro q d a  rivojlanadigan  m ikroorganizm larning  95—98% 

ini  am m onifikatorlar  tashkil  qiladi.  T uproqdagi  bu  ijobiy  jarayonlar, 

uning  bioekologik  xususiyatlarini  yaxshilashganligidan  dalolatdir.  Yer 

u n u m do r,  olingan  hosil  esa  ekologik  toza  b o ‘lgan.

K o‘pchilik tuproqlar tarkibida o ‘simliklar u ch u n  kerak b o ‘lgan azot, 



fosfor,

  kaliy,  b a ’zan  m agniy,  m is,  m arganes,  rux,  m olibden,  kobalt

423


tabiatan  kam   b o ‘ladi..  U nd an   tashqari  tuproqdan  yuvilish,  gazsim on 

holda  uchib  ketish  yoki  tuproq  bilan  birikish  hisobiga  h am   ancha 

m iqdorda  oziq  m oddalar  yo'qoladi.  T uproqda  yetishm aydigan  oziq 

m oddalar o ‘rnini  m ineral o 'g 'itlar to'ldiradi.  Ilg'or xo'jaliklar tajribalari 

shuni ko'rsatadiki,  agar m ineral o 'g 'it ishlatish  har bir sentner g'alladan 

3,5  s,  paxtadan  4  s,  kartoshkadan  27  s  gacha  qo'shim cha  hosil  olish 

im konini  beradi.

S h u n in g   u c h u n   h a m   m in eral  o 'g 'itla r   tu p ro q   u n u m d o rlig in i 

oshirishning  eng m uh im  usullaridan  biri  hisoblanadi.

Shu  bilan  birga  o 'g 'itla r  va  boshqa  xim ikatlarni  qo 'llash   tabiiy 

m uhitga  zararli  ta ’sir k o'rsatm oqda.  M ineral  o 'g 'itla r tarkibidagi  turli 

zaharli  aralashm alar,  o 'g 'itlarn in g   sifatsizligi  ham da  o 'g 'itla r  q o'llash  

texnologiyasini  buzish jiddiy  negativ  holatlarga  olib  kelm oqda.

Tabiatni  m uhofaza qilish-qishloq xo'jalik xodim larining eng m uhim  

vazifalaridan biridir.  T uproqshunos,  agrokim yogar va d eh qo n  o 'z  fao- 

liyati  bilan  tab iatd a  eng  birinchi  tartib  o 'rn atu vch i  va  uni  saqlov- 

chidir.

T uproq unum dorligini yaxshilash uchun  organik va m ineral o 'g 'it- 



lardan  sam arali  foydalanish  lozim.  B uning  uch u n  atro f-m u h it  m uvo- 

zanatini  buzm aslik,  qishloq  xo'jalik  ekinlari  m ahsulotining  sifati,  yer 

ustki  va  grunt  suvlari  tarkibidagi  nitratlarni  m iqdori,  pestitsidlarning 

m iqdori  nazorat  qilinm og'i  zarur.

M ineral  o 'g 'itla r  tarkibida  asosiy  oziq  elem entlar  bilan  birga  o g 'ir 

m etall  tuzlari,  organik birikm alar,  radioaktiv  m oddalar ham   uchraydi. 

M ineral  o 'g 'itla r  olinadigan  xom ashyolar  -   fosforitlar,  apatitlar,  xom  

kaliyli  tuzlar  tarkibida  anchagina  aralashm alar bo'ladi  (10—5  dan  5% 

gacha  va  u n d an   k o 'p ).  Toksik  aralashm alardan  m argum ush,  kadm iy, 

qo'rg 'oshin ,  ftor,  selen,  stronsiy uchraydi va ular atrofni ifloslantiruvchi 


Katalog: Elektron%20adabiyotlar -> 40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> A. ramazonov, S. Buriyev tuproqshunoslik va dehqonchilik
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> T o s h k e n t davlat a g r a r u n IV e r s it e t I s. A. Azimboyev dehqonchilik, tuproqshunoslik ya
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> Ipakchilik va tutchilik o'krkuston
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> U sm o n norqulov, h a m id u L l a sheraliyev
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> T. U. Usmonov, B. C. Mirzayev
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> A. Q. Qayimov, E. T. Berdiyev dendrologiya
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> M u o ‘K: 638. 21 (075) kbk 46. 92 I 70 a 90 Taqrizchilar
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> X. Q. Nomozov, sh. M. Turdimetov o'zbekiston tuproqlari va ularning
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> Tuproqshunoslik

Download 17.02 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   45   46   47   48   49   50   51   52   53




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling