J. S. Sattorovning umumiy tahriri ostida


Download 17.02 Mb.
Pdf ko'rish
bet8/53
Sana15.12.2019
Hajmi17.02 Mb.
1   ...   4   5   6   7   8   9   10   11   ...   53

shk

a

 

(t

u

g

a

n

a

g

i)

Q

an

d

 

la

v

la

g



(i

ld

iz

i)

S

a

b

z



(i

ld

iz

m

e

v

a

si

)

Pi

y

o



(p

iy

o



b

o

sh

)

B

ed



(k

o

‘k

m

a

s

sa

)

56


K o ‘pchilik o ‘simliklarda,  ularning urug‘larida oqsillar zaxira m odda 

sifatida to ‘planadi.  E kinlarning о ‘suv organlari tarkibida oqsil m iq d o ri 

u lar  quruq  m assasining  5—20%  ini,  d o n-dukkakli  va  m oyli  ekinlar 

uru g‘ining  20—30%  ini  tashkil  qiladi  (13-jadvalga  qarang).

O qsillarning  tarkibi  ancha  b arq aro r  b o ‘lib,  51—55%  ini  uglerod, 

20—24%  ini  kislorod,  15— 18%  in i  azo t,  6 ,5 —7,0%   ini  v o d o ro d , 

0,3— 1,5%  ini  oltingugurt  tashkil  qiladi.

0 ‘sim lik   o q silla ri  a h o lin i  o z iq - o v q a t  b ila n   t a ’m in la s h d a   va 

chorvachilikda m uhim  aham iyatga ega.  Inson bir kun davom ida kam ida 

70—100  gr  oqsil  iste’m ol  qilishi  kerak,  aks  hold a  organizm da  m o d d a 

alm ashinuvi  buzilib,  jiddiy  salbiy  oqibatlar  yuzaga  keladi.

Oqsil  m oddalarning  m olekulalari  asosan  20  ta  am inokislota  va

2 ta  am id  (asparagin va glutam in)  dan  tuzilgan.  O qsillarning m olekular 

og'irligi jud a k atta b o ‘lib, aksariyat hollarda b ir n ech a m illionga yetadi.

Barcha oqsillar ikkita gum hga — proteinlar va proteidlarga b o ‘linadi. 

Proteinlar yoki boshqacha aytganda, oddiy oqsillar,  faqat am inokislota 

qoldiqlaridan  tuzilgan  b o ‘lsa,  p ro te id la r  (m urakkab  oqsillar)  oddiy 

oqsil  va  u  bilan  cham barchas  b o g‘langan  nooqsil  tabiatli  b irik m ad an  

iboratdir.

Proteinlarning eruvchanligiga k o 'ra  quyidagicha guruhlash m um kin:

a)  albuminlar  —  m olekular  og‘irligi  bir  n ech a  o ‘n   m ingga  teng, 

suvda  oson  eriydigan  oddiy  oqsillar;

b)  globulinlar  —  suvda  erim aydigan,  lekin  m o ‘tad il  tu zlarn in g  

kuchsiz  eritm alarid a  (m asalan,  n atriy   xlorid  yoki  kaliy  x loridning  

4— 10%  li  eritm alarida)  eriydigan  oqsillar.  G lo b u lin   o ‘sim iik  oqsillari 

ichida  keng  tarqalgan  b o ‘lib,  dukkakli  don  va  m oyli  ekinlar  u ru g 'i 

tarkibidagi  oqsillarning  asosiy  qism ini  tashkil  qiladi;

d) prolaminlar —  70—80%  li etil spirtida erishi bilan xarakterlanadi, 

suvda  erim aydi  faqatgina  donli  ekinlarning  u ru g 'i  tarkibida  uchraydi: 

m asalan,  b u g ‘doy  va  jav d a rd a   gliad in lar,  m ak k a jo ‘x o rida  —  zein, 

sulida  —  avenin;

e)  glutelinlar  —  suvda  va  tu zli  e ritm a la rd a   erim ay dig an  lekin 

ishqorlarning  kuchsiz  eritm alarida  eriydigan  oqsillar;



f )   proteidlar  esa  tarkibiga  kirgan  nooqsil  m o ddaning  tab iatidan  

kelib  chiqq an   holda  quyidagilarga  b o ‘linadi:

a) 

lipoproteidlar —  oq sillarn in g  tu rli-tu m a n  yo g ‘sim on  m o d d a la r 

b ila n   h o sila si.  0 ‘sim lik   t o ‘q im a la rid a   lip o p r o te id la r   h u ja y ra la r 

o ‘rta s id a g i  to 's iq la r   va  h u ja y ra   ic h k i  tu z ilm a la rin in g   ta rk ib ig a  

k ira d i;

57


b) 

glyukoproteidlar — oqsillarning tu rli-tum an m onosaxaridlar bilan 

hosil  qilgan  birikm alaridir  ;

d)  xromaproteidlar  —  oqsillarning  nooqsil  xarakterdagi  b o ‘yoq 

m oddalar  bilan  hosil  qilgan  birikm alari.  M asalan,  oqsil  va  xlorofil 

hosil  qiladigan  birikm a  fotosintez jarayonida  m uhim   ro ‘l  o'ynaydi.

e)  nukleoproteidlar  —  tirik   o rg a n iz m la r  tan a sid a   k ech ad ig an  

ko‘pchilik  jarayonlarda  faol  ishtirok  etadigan  oqsillar  guruhi.  U lar 

oqsil  va  nuklein  kislotalarning  birikishidan  hosil  bo'ladi.

M etallar  va  fosfat  kislota  qoldiqlari  h am   proteinlarning  tarkibiy 

qism i  b o ‘lishi  m um kin.  B u n d ay   m urakk ab   o qsillar  —  metallo  va 



fosforoteidlar  deb  nom lanadi.

0 ‘simlik  oqsillar  tarkibida  «tengi  y o ‘q»  deb  hisoblanadigan  vain, 

leysin, izoleysin, treonin,  m etionin, gistidin,  lizin, tritofan va fenilalanin 

kabi  am inokislotalar  mavjud  b o ‘lib,  ular  odam   va  hayvonlar  organiz- 

m ida  sintezlanm aydi.  Bu  am inokislotalarni  odam   va  chorva  m ollari 

faqat o ‘sim liklardan  tayyorlanadigan  oziq-ovqat  m ahsulotlari va yem - 

xashak  orqali  oladi.

Shu  sababli  o ‘sim lik  m ahsulotlarining  sifati  faqat  ular  tarkibidagi 

oqsil  m iqdoriga  qarab  em as,  balki  ularning  fraksion  va  am inokislota 

tarkibini  o ‘rganish,  hazm   b o ‘lishi  va  to ‘la  qimm atliligiga  qarab  h am  

baholanadi.

U rug‘lardagi azotning 90%  i va o ‘sim lik tana qism laridagi azotning 

asosiy  qism i  (75—90%  i)  oqsillar tarkibida  b o ‘ladi.

Boshqa azotli birikmalar.  O qsillardan tashqari o ‘sim liklar tarkibida 

nooqsil  tabiatli  birikm alar  uchraydi  va  ular  «nooqsil  azot»  fraksiyasi 

deb  yuritiladi.  Bu  fraksiya  tarkibiga  n itra t  va  am m iak  shaklidagi 

azotning m ineral birikmalari h am da nooqsil holatdagi azotli birikmalari 

kiradi.

0 ‘sim liklar  tarkibidagi  organik  birikm alarining  kichikroq  qism i 



peptidlar  holida  bo'Jadi.  P eptidlar  cheklangan  m iqdordagi  am inokis- 

lotalardan  tuzilgan  b o ‘lib,  oqsillardan  m olekular  m assasining  kichik 

b o ‘lishi  bilan  ajralib  turadi.

Pirim idin va purin asoslari ham  eng m uhim  organik azotli birikm alar 

jum lasiga kiritiladi.  Sitozin,  urasil,  tim in ,  ad en in  va gum aninlar asosli 

p irim id in   va  p u rin   asoslaridan  hisoblan ad i  va  m a ’lum ki,  n u k lein  

kislotalar  m olekulalaridan  tuziladi.

0 ‘sim liklar bargida nooqsil azotli birikm alar m iqdori ulardagi oqsil 

m iq d o rin in g   10—25%  ini  tash k il  qilad i.  G 'a lla g u ld o s h la r  u ru g ‘i 

tarkibidagi  nooqsil  azotning  m iqdori  uru g ‘  m assasining  bir  foiziga

58


yoki  oqsil  m iqdorining  6— 10%  iga  to ‘g ‘ri  keladi.  D o n -d u k k a k li  va 

m oyli  ekinlarning  u ru g 'i  tarkibidagi  nooqsil  azo tning  m iqdori  u ru g ‘ 

massasi  m iqdorining  2—3,  oqsil  m iqdorining  10%  iga  tengdir.

K artoshka  tuganaklarida,  ildizm evalarida va k o ‘k atlarda yalpi  azot 

m iqdorining  yarm iga  yaqini  azotli  nooqsil  birik m alar  hissasiga  t o ‘g ‘ri 

keladi.  U lar  m in eral  b irikm alar  (erkin  am inok islotalar  va  am idlar) 

shaklida  b o ‘ladi.

N ooqsil  tabiatli  azotli  birikm alar odam  va  ch orva m ollari  tanasida 

oson  h azm  b o ‘ladi.  Shuning u c h u n  h am  o ‘ziga xos biologik qim m atga 

egadir.  0 ‘sim lik  m ahsulotlarining  sifatini  belgilashda  «xom   protein» 

k o ‘rsatkichidan  foydalaniladi.  X om   protein  o ‘sim liklardagi  yalpi  azot 

m iq d o rin i  6,25  k oeffitsientiga  (bu  raqam   oqsil  va  n o o q sil,  azotli 

birikm alar  tarkibidagi  azotn ing   o ‘rtach a  m ikd o ri  16%  d a n   keltirib 

ch iq a rilg a n )  k o ‘p ay tirish   y o ‘li  b ila n   h iso b lab   to p ila d i.  O d a m   va 

hayvonlarni oqsillarga b o ‘lgan ehtiyojini t o l a   q ondirish u c h u n  qishloq 

xo ‘jalik  ekinlari  tarkibidagi  oqsil  m iqdori  bilan  bir  q ato rda  nooqsil 

tabiatli azot m iqdorini bir so ‘z bilan aytganda «xom protein»  m iqdorini 

h am   k o ‘paytirishga  alohida  e’tibor  beriladi.



Uglevodlar.  0 ‘sim liklar  tarkibidagi  organik  m o d dalarn ing   yana 

bir m u h im   guruhi uglevodlardir.  Q and  m odd alar,  kraxm al,  selluloza, 

pektin  m o dd alar va  b oshqalar eng  m uhim   uglevodlardan  hisoblanadi. 

Q and —  o'sim lik   tanasidagi  zaxira  m odda.  0 ‘sim liklarda  m onosaxa- 

ridlardan  glukoza,  fruktoza,  disaxaridlardan saxaroza k o ‘p t o ‘planadi.

Glukoza.  G lu k oza  m eva-ch ev a'ar tarkibidagi  k o 'p ro q   q an d   lavlagi 

va  boshqa  ildizm evalilar  tarkibida ju d a   kam   (bir  %  ga  yetar-yetm as) 

uchraydi.  U zu m   glukozaga  eng  boy  m evalardan  b o ‘lganligi  sababli 

(8—15%),  uning  «uzum   shakari»  degan  no m i  sh u n d an   kelib  chiqqan. 

Odatda, glukoza a-va b-  shakllarda bo ‘lib. ular birinchi uglerod atom ida 

joylashgan  v o d o ro d   va  gidrooqsilning  holati  bilan  farqlanadi.

M o n o sax irid lar,  b irin ch i  navbatda  glukoza  o ‘sim liklarning  nafas 

olishida  asosiy energiya  m anbayi hisoblanadi,  u larnin g  fosfat  iforlari 

boshqa shakarfosfatlar bilan  birga fotosintezda,  m urakkab  uglevodlar 

sentezida 

va 

bosh qa  m o d d a 



alm ashinish  jara y o n la rid a   ishtirok 

etad i.


Fruktoza.  F ru ktoza  yoki  boshqacha  aytganda,  «meva 

shakari» 

danakli shirin  m evalar tarkibida  ko ‘p b o ‘lib,  6— 10%  ni tashkil  qiladi. 

T ap in am b u r  (yer  noki)  tarkibida  fruktozaning  m iqdori  eng  k o ‘p — 

10—12% ga  yetadi.  Sabzavotlar va g ‘allaguldoshlarining donlari tark i­

bida  ju d a   kam   m iq d orda  (foizning  o ‘n d an   va  h a tto   yuzdan  b ir  ulu-

59


shicha)  uchraydi.  Fruktoza,  odatda,  saxaroza  va  boshqa  polifruktoza 

hosilalarining  tarkibiga  kiradi.



Saxaroza.  Saxaroza  eng  m uh im   q and  m oddalaridan  biri  b o ‘lib, 

glukoza  va  fruktoza  m olekulalari  qoldiqlaridan  tuzilgan.  Saxaroza 

barch a  o ‘sim lik  t o ‘qim alarining  tark ib id a  oz  yoki  k o ‘p  m iq d o rd a 

uchraydi.  M evalar  (olm ada  —  5,  apelsinda  —  6,  olx o ‘rida  —  8% 

gacha)  va  rezavor  m evalar,  shuningdek,  sabzi,  osh  lavlagi,  piyoz  va 

boshqa bir qator m ahsulotlar o ‘z tarkibida saxaroza m iqdorining ko'pligi 

bilan  ajralib turadi.  Shakarqam ish  va  qand  lavlagi  saxarozaga  eng  boy 

ekinlar jum lasiga kiradi.  U larning  tarkibida  bu  m oddalarning  m iqdori 

m os  ravishda  11— 15  va  14—22  %  ga  yetadi.  Fotosintez,  nafas  olish, 

o d d iy   u glev o d lard an   m urakkab  uglevo d larn in g   sin te z la n ish i  kabi 

jarayonlar  faqat  saxaroza  ishtirokida  ketadi.

M altoza.  U  a — shakldagi ikki m olekula glukozadan tashkil topadi, 

erkin  holatda  o ‘sim liklar  tarkibida  kam   m iqdorda  uchraydi.

M a lto z a   k rax m aln in g   am ilaza  ferm en ti  t a ’sirida  p a rc h a la n ish  

jarayonida k o ‘p m iqdorda hosil b o ‘ladi.  Bu jarayon ayniqsa urug‘larning 

unishi  davrida jad al  ketadi.

Kraxmal.  K raxm al  o ‘sim lik larn in g   o ‘suv  o rg an la rid a   k a m ro q  

m iqdorda,  tuganaklar,  piyoz  boshlar  va  uru g ‘larda  asosiy  uglevod 

sifatida  (0,002—0,015 m m  kattalikdagi donachalar h ohda)  t o ‘planadi. 

Ertaki kartoshka navlari tuganaklarida  10— 14%,  kech pishar navlarida 

esa  16—22%  gacha kraxmal to ‘planadi. Ayniqsa donli ekinlar kraxmalga 

boy  b o ‘lib,  eng  ko 'p   m iqdori  guruch  tarkibida  (70—80%),  nisbatan 

kam roq  m iq d o rda  m akkajo‘xori  va  pivobop  arpa  tarkibida  uchraydi. 

U m um an olganda,  barcha donli ekinlar urug'iga kraxm alning m iqdori 

55—70%  atrofida  b o ‘ladi.

0 ‘sim liklardagi oqsil va kraxm al o ‘rtasida teskari bog‘liqlik mavjud. 

Oqsilga  boy  don-du kk ak li  ekinlar  uru g‘iga  kraxm al  m iqdori  g ‘alla 

ekinlari  u ru g ‘idagiga  qaraganda  anch a  kam   b o ‘ladi,  m oyli  ekinlar 

urug ‘ida  kraxm al  m iqdori  yanada  kam roqdir.

K ra x m a l  o d d iy   b ir  jin sli  m o d d a   b o ‘lm a sd a n   ik k ita   tu rli  xil 

polisaxarid-am iloza va am ilopektin (m os ravishda  15—25 va 75—85%) 

aralashm asidan  iborat.  A m ilaza  bir  n ech a  yuz  m ing  glukoza  qoldiq- 

la rin in g   ta rm o q la n m a g a n   z a n jirid a   tu z ilg a n ,  m o le k u la r  o g ‘irligi 

100  000—600  000,  suvda  kleyster  (yelim shiq  m odda)  hosil  qilm asdan 

eriydi  va  yod  t a ’sirida  ko‘karadi.

U n d a n   farqli  o ‘laroq,  am ilopektinda  glukoza  qoldiqlari  chiziqsi- 

m on  em as,  balki  tarm o qlang an   qiyin  gidrolizlanadigan  zanjir  hosil

60


qiladi:  m olekular og‘irligi  1000000. A m ilopektin qaynoq suvda kleyster 

hosil  qiladi.  Y od  ta ’sirida  gunafsha  tusga  o ‘tadi.

K raxm al — odam   va hayvonlar organizm i to m o n id an  oson o ‘zlash- 

tiriladigan  uglevoddir.



Selluloza  — hujayra devorlarining asosiy k o m p o n en ti.  U   o ‘sim lik- 

lard a  lignin,  p ektin  m oddalari  bilan  b o g'lan g an   b o ‘ladi.  Paxta  tolasi 

95—98% ,  z ig 'ir  80—90%,  kanop  va ju t  to lalari  h a m   deyarli  shuncha 

m iqd ord a  selluloza  tutadi.  Shuning  u c h u n   h a m   aytib  o ‘tilgan  ekinlar 

asosan  tolasi  u c h u n   yetishtiriladi.

D arax tlarn in g  yog‘ochli  qism ida  h am   sellulozaning  m iqdori  k o 'p  

b o ‘lib,  40—50%  ga  yetadi.  D o n i  qipiq  bilan  o ‘ralgan  g'allagullilar 

(suvli  sholi,  tariq)  ning  u ru g ‘larida  sellulozaning  m iqdori  10—15% 

d o n -d u k k ak li  ek inlar  u ru g ‘id a  3—5% ,  ild izm ev alilar  va  kartoshka 

tuganaklarida  esa  1%  ga  yaqin  b o ‘ladi.

0 ‘sim liklarning o ‘suv organlarida selluloza u lar quruq  m assasining 

25  dan  40%  ini  tashkil  qiladi.

T oza  selluloza tolasim on  tuzilishga ega  b o ‘lgan  oq m odda.  U ning 

to ‘la gidrolizlanishidan glukoza hosil  b o ‘ladi.  Sellulozaning m olekular 

og'irligi  bevosita  o ‘simlik  tu ri  va  olinish  usullariga  bog‘liq  b o ‘lib,  bir 

n ech a  m ln   ga  yetishi  m um kin.



Gemiselluloza. 0 ‘sim liklarning hujayra devorlari tarkibiga selluloza 

bilan  b ir  q a to rd a   gem iselluloza  deb  n o m lan ad ig an ,  kichikroq  m o ­

lekular  og‘irlikka  ega  p olisaxaridlar  h a m   kiradi.  G em isellu lo zalar 

k o ‘p ro q   so m o n   va  yog‘o ch lik d a  (20—40%  gacha)  uchraydi.  U la r 

sellulozadan pentozanlar deb nom lanadigan 5 uglerodli qand m oddalari 

zanjiridan  iboratligi  bilan  ajralib  turadi.



Lignin.  0 ‘sim liklarni yog‘ochlashgan to ‘qim alarining asosini tashkil 

etadigan m odda.  U k o ‘proq  (20—40%) 



0

‘sim liklam ing poya va som on- 

larid a  d a ra x tla rn in g   yog‘o c h id a   t o ‘p lan a d i.  U   selluloza  tolalarin i 

b irik tira d i,  h u jay ra  d ev o rlari  o ra lig 'id a g i  b o ‘sh liq larn i  t o ‘ld iradi. 

0 ‘sim liklar  y o g 'o c h   qism ining  m ustahkam ligi  k o ‘p  jih a td a n   lignin 

m iqdoriga  b og ‘liq.  T oza  lignin  suvda  va  k islotalarda  eriydigan  sariq— 

jigarrang  tusli  m odda.

Pektin  moddalar.  P ek tin   m o d d a la r-m e v a la r,  ild izm ev alilar  va 

o ‘sim lik to lalarid a b o ‘ladigan yuqori m o lek u lar polisaxaridlardir.  U lar 

to la li  o ‘s im lik la rd a   to la la rn in g   a lo h id a -a lo h id a   tu ta m la rin i  b ir- 

lash tira d i.  P e k tin   m o d d alarn in g   kislota  va  ish q o rlar  t a ’sirida  jele 

yoki  d irild o q   m assa  hosil  qilishidan  q a n d o la tch ilik   sa n o atid a  keng 

fo y d alan ilad i.



Lipoidlar.  Yog'lar  va  yog‘sim on  m oddalar  ham   o ‘sim lik  hujayra 

sitoplazmasining kom ponentlaridan hisoblanib,  ko'pchilik o ‘simliklarda 

zaxira m odda  sifatida  to ‘planadi.  Y o g iarn in g   oqsillar bilan hosil  qila- 

digan birikmalari — lipoproteidlar o'sim lik tanasining barcha a’zolarida 

uchrab,  ular h o i  massasining 0,1—0,5%  ini tashkil qiladi.  Shuningdek, 

bu  m oddalar  hujayra  m em branasining  faoliyatini  boshqarishda  ham  

m uhim  o ‘rin tutadi.  0 ‘z urug‘ida ko‘p m iqdorda yog‘  tutadigan 

0

‘sim - 


liklar moyli ekinlar deb yuritiladi.  Eng  m uhim  moyli ekinlar u ru g ia rid a  

moy  (yog‘)  ning  m iqdori  (%)  quyidagicha  :

K anakunjut  —  60-70 

Zig‘ir  —  30

Kunjut  —  45-50 

K anop  —  30

K o ‘knori  —  45-50 

X antal  —  30-35

Zaytun  -   45-50 

Chigit  -   25

Ekinbop  nasha  —  30-38 

Soya  —  20

K ungaboqar  —  24-50

Kimyoviy tuzilishiga  ko‘ra yog‘iar uch atom li spirt  — glitserinning 

m urakkab  efirlari  bilan  yuqori  m olekular  yog‘  kislotalarning  aralash- 

m asidir.  O 'sim lik   yog‘lari  tarkibida  o lein,  lino l  va  lin o len  

kabi 

to ‘yinm agan  palm itin  va  steorin  kabi  to ‘yingan  kislotalar  mavjud. 



0 ‘sim lik  m oylaridagi  yog'  kislotalarining  tarkibi  ularning  quruqlik 

darajasi va suyuqlanishi,  harorati  kabi xossalarini achish va sovunlanish 

xususiyatlari ni  ham d a  ozuqaboblik  qim m atin i  belgilaydi.  Linol  va 

linolin  kislotalari  faqatgina  o ‘simlik  m oylari  tarkibida  bo'lisluni  va 

inson  organizm ida  bevosita  sintezlanm asligini  hisobga  olsak,  ularning 

aham iyati  yanada  ravshanlashadi.

Yog‘larning  oksidlanishidan  uglevod  va  oqsillar  oqsillangandagiga 

qaraganda ikki barobar ko ‘proq energiya ajralib chiqadi.  Qishloq xo‘jalik 

ekinlari  tarkibidagi  yog‘  m iqdorining  o ‘zgarishi  o ‘sim lik  navi,  tuproq 

va iqlim sharoitlari ham da qo'llaniladigan  o ‘g ‘it m e ’yorlariga bog‘liqdir.



Vitaminlar (darm ondorilar).  Ular o ‘simliklar tarkibida oqsil,  uglevod 

va  yog‘larga  nisbatan  sezilarli  kam   m iqd o rd a  u chrasada,  o ‘simlik, 

inson  va  hayvonlarning  hayot  faoliyatida  m uhim   rol  o'ynaydi.  O dam  

va  hayvonlar  tanasida  vitam inlar  bevosita  sintezlanm aydi,  ularning 

yetishmasligi turli og‘ir xastaliklarni keltirib chiqaradi.  T irik organizm - 

larda  vitam inlar  organik  katalizatorlar  vazifasini  bajaradi.  U lar  fer- 

m entlar  bilan  yaqin  m unosabatda  b o ‘lib,  ko ‘p  hollarda  ikki  kom - 

ponentli  ferm entlarning  faol  guruhlari  tarkibiga  kiradi.  H ozirgi  kunga 

kelib  40  dan  ortiq  vitam in  aniqlangan.  Asosiy qishloq  x o ‘jalik  ekinlari 

tarkibidagi  vitam inlarning  m iqdori  14-jadvalda  keltirilgan.

62


Asosiy  ekinlar tarkibidagi  eng muhim  vitaminlar miqdori

14-jadval

E kin tu ri

K arotin

в ,

B 2

E

к

С

B ug'doy  doni

0,1

0 ,5

0,1

0,4

l.o

0,05

-

B ug'doy uni

0,01

0,1

0,02

0,1

0,1

-

-

Javdar

0,1

0,5

0,1

0 ,4

0,6

0,05

-

M akkajo'xori

2 ,0

0 ,6

0,2

0,7

0,5

0,1

-

N o 'x a t

0,2

0,6

0,2

0,7

0,5

0,1

-

Kartoshka

0,1

0,1

0,05

0,1

0,05

0,1

20

Sabzi

10

0,1

0,0 4

0,1

0,1

2 ,0

5

Karam

2

0,1

0,07

0,1

0,1

3,0

30 ,0

P om id or

2

0,04

-

-

-

-

5,0

O lm a

2 ,0

0,5

-

0,1

-

-

20 ,0

Qora  bodrezak

10,0

0,02

-

-

-

-

200,0

U zu m

0,1

-

-

-

-

-

3,0

Bir  k ech a - 

kunduzdagi 

iste'm ol  m e’yori

2 -4

2 -3

.

2 -4



1-3

10

2

50 -1 0 0

С   vitamin  (askorbin  kislota).  O ziq-ovqatlar  tarkibida  С  vitam ini 

yetishm aganda  singa  deb  nom lanadigan  og ‘ir  xastalik  kelib  chiqadi. 

Bir kecha-kunduzda 50— 100  mg  m iqdorda С  vitam inini  iste’mol qilish 

bu  kasallikga  chalinishning  oldini  oladi.



B t  vitam ini  (tiam in). 

O rg a n iz m la rd a g i  m o d d a   a lm a sh in u v i 

jaray o n id a  m uhim   aham iyatga  ega.  O ziq-ovqatlar  tarkibida  tiam in 

yetishm asa,  polinevrit  xastaligi  kuzatiladi.



B2  vitamini  (riboflavin).  —  O ksidlovchi-qaytaruvchi  ferm en tla r 

tarkibiga  kiradi.  K o ‘p ro q   h a m irtu rish   va  ayrim   sabzovot  ekinlari 

tarkibida  bo'ladi.

B( 

vitamini  (piridoksin)  —  m o d d a  alm ashinuvida,  ayniqsa  azot 

a lm ash in u v id a  m u h im   rol  o ‘ynaydi:  a m in o k islo ta la r  alm ashinuvi 

reaksiyalarini sh u ju m lad an   qayta am inlanish jarayonni ham  tezlatuvchi 

ferm entlar  tarkibiga  kiradi.

63


E  vitamini  (tokoferol)  —  antisteril  faollikka  ega b o ig a n   m oddalar 

guruhi.  Bu  vitam in  yetishm aganda  odam   va  hayvonlarda  oqsil  lipid 

va  uglevodlar  alm ashinuvi  buziladi.  M azk u r  jarayonlarn i  buzilishi 

natijasida  hayvonlarning  jinsiy  a ’zolari  zararlanadi  va  ular  ko'payish 

qobiliyatini  yo'qotadi.

A  vitam ini  (retin ol)  —  o d a m   va  h a y v o n la rd a   k se ro fta lm iy a  

xastaligining oldini oladi.  Bu kasallikning belgilari ko‘z shox pardasining 

yalligianishi va shapko‘rlikdir.  0 ‘sim liklar tarkibida retinol  uchram a- 

sada,  A  vitam ini  faolligiga  ega  b o ig a n   boshqa  m oddalar  m avjuddir.

B unday  m oddalar jum lasiga  karotinoidlar,  shu ju m ladan  karotin 

(C 40H 56)  kiradi.  U lar yashil  barglarning  xloroplastlarida,  gul  va  m eva- 

larda  uchraydi  ham d a  fotosintez,  o'sim liklarning  k o ‘payishi,  oksid- 

la n is h -q a y ta rilis h   ja ra y o n id a   m u h im   a h a m iy atg a   ega.  O d a m   va 

hayvonlar  organizm iga  tushgan  karotin  tezda  A   vitam iniga  aylanadi.

К   vitamini  —  od am   va  hay vonlarda  qo nn in g   m e ’yorida  ivishi 

u ch u n  xizm at qiladi.  0 ‘simliklardagi oksidlanish-qaytarilish jarayonida 

va qism an fotosintezda ishtirok etadi.  К  vitam ini o ‘sim liklarning yashil 

qism larida  sintezlangani  uch u n   yashil  barglarda  k o ‘proq  uchraydi.



Katalog: Elektron%20adabiyotlar -> 40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> A. ramazonov, S. Buriyev tuproqshunoslik va dehqonchilik
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> T o s h k e n t davlat a g r a r u n IV e r s it e t I s. A. Azimboyev dehqonchilik, tuproqshunoslik ya
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> Ipakchilik va tutchilik o'krkuston
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> U sm o n norqulov, h a m id u L l a sheraliyev
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> T. U. Usmonov, B. C. Mirzayev
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> A. Q. Qayimov, E. T. Berdiyev dendrologiya
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> M u o ‘K: 638. 21 (075) kbk 46. 92 I 70 a 90 Taqrizchilar
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> X. Q. Nomozov, sh. M. Turdimetov o'zbekiston tuproqlari va ularning
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> Tuproqshunoslik

Download 17.02 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   4   5   6   7   8   9   10   11   ...   53




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling