K. A. Ciiolponov, S. N. Am inov anorganik kimyo


Download 12.94 Mb.
Pdf ko'rish
bet14/41
Sana21.12.2019
Hajmi12.94 Mb.
1   ...   10   11   12   13   14   15   16   17   ...   41

teng,  U-kin  n 

><+■»  yoki  «—»  ishoraga  ega  b o ‘ladi.  M a sa la n ,  H 'C I   ,  11,'S 

S ' 4 ) , - 2,  M n

2+70 / 2  va  'oosqalar.

M u rak k ab  m o d d a n i  tashkil  e tg a n   a to m la r n in g   oksidlanish 

darajalari yig‘indisi nolga teng.

M a s a la n ,  H

2+lS+60 4 2  =   + 2 + 6 - 4 x 2 =   + 8 - 8 = 0 ;   H 3PO.t  da 

fbsforning  ok sidlanish  darajasi  + 5 ;   H +1,  O -2.  V o d o r o d   va  kis 

lorodning o ksid la n ish  darajalari  y ig 'in d is id a n   o k s id la n is h  darajasi 

n o m a ’lu m   e le m e n t  topiladi.  H M n 0 4;  H + 1 ,   0 - 8 ;   + 1 - 8 = —7;  + 7  

tnarg anesning   o k sidla nish   d arajasini  k o ‘rsatadi.

M u ra k k a b   io n la rd a  a to m la r  o k sid la n ish  d ara jala rin in g  yig‘in- 

disi  ion zaryadiga teng;

N H

4+(— 3 + 4 = + l ) ,   M n 0 4" ( + 7 - 8 = - l ) ,   C r20 72' ( + 12— 1 4 = -2 ), 



S 0

42  ( + 6—8= —2),  P 0 43  ( + 5 - 8 = - 3 )   va  hokazo.

Bir  e le m e n tn in g   o ksidla n ish   d a ra jasinin g   q iy m a ti  b ir  n c c h ta  

b o ‘lishi  m u m k in .  H

2S,  S,  S 0 2,  S O ,,  H 2SO ,,  H ,S O t  dagi  oltin- 

g u g u rtn in g  o ksidlanish  darajasi  -2,  O ,  + 4 ,   +

6,  + 4   va  + 6   ga  teng. 

U lam ing ichida eng kichik oksidlanish darajasiga ega bo'lgan element 

b irikm asi  ( H

2S)  qaytaruvchi  va  eng  yuqori  oksidlanish  darajasiga 

ega  b o 'lg a n   e le m e n t  birikm asi  ( S 0 3,  H

2S 0 4)  oksidlovchi  bo'ladi.

N H 3,  N 2,  N

20 ,   N O ,  N , 0 3,  N 0 2,'  N 20 5,  H N 0 2  va  H N 0 3 

birik m alard ag i  a z o tn in g   o k sid la n ish   daragasi  —3,  O ,  +

1,  + 2, 

+ 3 ,  + 4 ,  + 5 ,  + 3   va  + 5   ga  teng.  B u   b irik m a la rd a n   —3  oksidlanish 

darajasiga ega b o ‘lgan birikm a  ( N H 3) qaytaruvchi va + 5  oksidlanish 

darajasiga ega b o ‘lgan b irik m a   ( H N 0 3,  N

20 5)  oksidlovchilardir.

B a ’zi  b ir  b irik m a lar,  m a s a la n ,  F e

30 4  da  kislorodning  oksid­

lanish  darajasi  —2,  lekin  Fe  u c h u n   b u n d a y   h isob lash  ka sr  son 

+8

ga teng.



O rganik birikm alarda h a m   oksidlanish darajasini  topish a nc h a  

q iy inroq hiso blanad i.  M a sa la n ,  C H 3C O O H   d a  C

-3 va C +3 ga teng.

C H


3—C H 2— C H 2— C H 3  b i r i k m a d a   u g lero d   a to m la r in in g  

o ksidla nish   darajasi  —3,  —

2,  —2,  —3  ga  teng.

141


8 .1 .  O ksidlanish-qaylarilish  reaksiyalarining  nazariyasi

1. Agar a to m -m o lck u la   yoki  ion o ‘zidan elektron bersa,  bunday  

reksiyalar  o ksidlanish  reaksiyalari  deyilib,  s h u j a r a y o n d a   ishtirok 

e tg a n  z a rr a c h a la r  qaytaruvch ilarg a kiradi.  B u n d a y  ja r a y o n d a   ayni 

e le m e n tn in g   o ksidlanish  darajasi  ortadi:

Л Г  


3c  >Л1

+3 


N

~3  -  8e  ->  N +5

2 П  

1  2c  ->  Cl 2° 



2  -2e 


2 H

+1

M il



'2  5c  ■-> Mn  +7  F e +2- l e  

F e


+3

C r


1'  3c  >  Cr  16 

S

~2  -  8e  -> S ^



2.  Agar a to m ,  m o lck u la,  yoki  ion  o ‘ziga  elektron  q a bul  qilsa 

b u n d a y   ja r a y o n   qaytarilish  deyiladi.  B unda  ayni  z a rr a c h a n in g  

o k sidla n ish   darajasi  k a m a y a d i.  S h u   a to m ,  m olekula  yoki  ion 

oksidlovchi deyiladi.

Cl

2° + 2 e - > 2 C 1  



2H +

1+2e 


H

2 0


M n

+7  + 5 e ->  M n +2 

F e +

3+ l e ^ F e +2



C r +

6+6e  -> Cr  +3 

S +

6+8e - > S ~2



S ° + 2 e - > S

~2 


N +

5+8e  —>  N ~3

3. 

O ksid la n ish -q a y tarilish   reaksiyalari  bir  paytn ing   o ‘zida 



so d ir  b o ‘ladi.

8 .2 .  O ksidlanish-qaytarilish  reaksiyalarini 

tenglashtirish

Bu  reaksiyalarni  ten g la sh tirish n in g   ikki  xil  usuli  bor:

—  elek tron  b alan s  usuli;

—  yarim   reaksiyalar usuli.

B irinchi  usu lda  te n g la s h tiris h   m a k ta b   dasturi  a so sid a   keng 

o 'r g a n ilg a n .  T e n g la s h tir is h   a so sid a   o k sid lo v ch i  va  q a y ta r u v c h i-  

larn in g   o k sid la n ish   darajasi  o ‘zgarishi  a s o sid a   te n g la m a   koeffit- 

siyentlarini  lopish  yotadi.  Q uyid a  oksillanish-qaytarilish tenglash- 

tiris h d a   k o 'p   ishla tila d ig a n   o k s id lo v c h i  va  q a y ta r u v c h ila r   kelti- 

rilgan  (18-  jad v a l).

142


Eng 

muhim  qaytaruvchi va 

oksidlovchilar

/.V 

iihlviil

Qaytaruvchilar

O ksidlovchilar

N a , K , C a , Z n , F e , M g , A I , C , S i , H ,  

IJglerod  (II)  oksidi  CO 

Vodorod  sultld  H 2S 

Natriy  sulfid  N a 2S 

Oltingugurt  (IV)  oksid  SO, 

sulfit  kislotasi va uning tuzlari  N a  , S 0



Natriy  tiosulfat  N a

2

S

2

0 ,  



vodoro d  xlorid  H C l 

vodoro d  bromid  HBr 

vodorod  yodid  HI 

tcm ir   (II)  sulfati  F e S 0



Marganes  sulfati  M n S 0

4

  .

V od orod   peroksid  H

2

0



H N O z  va  uning  tuzlari 

N H 3;  N

2

H 4>  N H 2O H  



azot  (II)  oksidi  N O  

fosfit  kislotasi  H ^ O j  

arsenit  kislotasi  H

3

A s 0



aldegidlar;  spirtlar 

ch u m o li  kislotasi  va  aldegidi 

shavel  kilotasi;  glukoza 

katoddagi  elektr  toki

G alogenla r  F 2,  C l 2,  Br2,  J



Marganes  (VII)  oksidi  M n

2

0 7,  MnO, 

kaliy  permanganat  K M n 0 4,

K aliy  m anganat  K

2

M n 0



Хгом  (VI)  OKsidi  C r 0 3, 

kaliy  xroMati  K

2

C r 0 4, 



kaliy  dixrom ati  K

2

Cr

2

0



H N 0

3

  va  uning  tuzlari; 

kislorod  0 , ,   o z o n   O,,

H

2

0

2

  va  uning  tuzlari 

sulfat  kislotasi  H

2

S 0

4

  (kons).

M is (II )  oksidi  C uO , 

kumush  oksidi  A g20  

qo'rg'oshin  oksidi  P bO ?

A u C l,,  AgCI

A m m o n i y   pcrsulfali

( N H

4

)

2

S / ) ,

gipoxloritlar  KCIO

xloratlar  К С Ю

3

perxloratlar  K C 1 0 4;



zar  suvi  ( 3 H C 1 + H N O . ) ;   H N 0

3

  va



H F   aralashmasi

anoddagi  elektr  toki



+ 5  

+ 2  

+ 2

3 C u +   8 H N 0

3 = 3 C u ( N 0 3)2 +  2 N 0 + 4 H 20

Q a y ta ru v c h i 

Cu°  —2  e  —»  C u

+2  2  3  oksidlanish 

O ksidlovchi  N

+5  + 3 e   ->  N t2 

2  qaytarilish



+ 7  

+ 1 - 1  

+ 2  

0

 



-1

2 K M n 0 4++ 1 6 H C l   =   2 M n C l

2  + 5 C h + 2 K C l + 8 H 20

O ksidlovchi  M i

\+7  +   5  e  ->  M n +2  2  5  qaytarilish 

Q ay ta ru v c h i  2  C l

' 1  —  2  e  —>  C l°2 

5  2  o k sidlanish



4NH,  f  50, = 4 N 0  +  6H20  

Q a y ta n jv c h i  N 

1  —  5e  —>  N +2  5  4  oksidlanish 

Oksidlovchi  O," +  4c  >  2 0  



5  qaytarilish



8 .3 .  Oksidlanish-qaytarilish  reaksiyalarining  turlari

O k sidla n ish-qa ytarilish  reaksiyalari  4 g a  b o ‘linadi:

1)  m olekulalararo;

2)  ichki  m olekular;

3)  d isp ro p o rsiy a la n ish   reaksiyalari;

4)  m u ra k k a b   o k sid la n ish -q a y ta rilish   reaksiyalari. 



Molekulalararo oksidlanish-qaytarilish 

reaksiyalarida oksidla­

n ish   d a ra ja s i  o ‘z g a r a d ig a n   e l e m e n t   a to m la r i   turli  m o d d a l a r  

molekulalari  tarkibiga kiradi:



+ 0  

+ 6  

+ 2  

+ 4

Cu +  2 H

2S 0 4 = C u S 0 4 + S O 2 + 2 H 20

Cu°  —  2  ->  C u

+2  2 



S+6-   2e  ->  S+4 



Q aytaru v ch i  C u ,  o ksidlovchi  S b o ‘lsa  H



2S 0 4 tarkibiga  kirgan:

C u S 0


4+ Z n = Z n S 0 4+Cu

Z n ° - 2 c   ->  Z n 2 

1

C u +



2+2e  ->  Cu° 

1



M o le k u l a la r a r o   o k s id la n is h - q a y ta rilis h   reaksiyalari  g a z la r  

orasida:


3H

2+ N 2=2NH3 

4 N H 3+ 5 0 2= 4 N 0 + 6 H 20  

2 S 0


2+ 0 2= 2 S 0 3 

Q a ttiq   m o d d a l a r  va  gazlar orasida:

2 M g(q)+ 0

2(g)=2Mg0(q)

2Sb(q)+3CI

2(g)=2SbCI3(q)

Q a ttiq   m o d d a la r   bilan  suyuqliklar  orasida:

411( 'l(s) 

1 MnO,(q) =  CI2(g) + M nCI2(s)+2H20(s)

16HCI(s)  »  2KMn(),(q) 

5(:i,(g) +  2MnCI

2(s)+8H20(s)+2KCI(s)



l a q a t  qattiq  m o d d a l a r  orasida:

2AI(q)+  Fe

20 3(q)=AI20 3(q)+2Fe(q) 

C ( q ) + 2 P b 0 (q ) = 2 P b (q ) + C 0

2(g)

Aksariyat oksidlanish-qaytarilish  reaksiyalari  e ritm a d a   ketadi: 



3Na

3A s03+ K 2Cr20 7+ 4 H 2S 0 4=

=  3Na

3A s04+ C r2(S 0 4)3+ 4H 20 + K 2S 0 4 



2 N a C r0

2+ 3H 20 2+ 2 N a 0 H = 2 N a 2C r0 4+ 4H 20  

B u n d a y   r e a k s iy a la r  q a to r ig a   o k s id l a n is h   d arajasi  t u r l ic h a  

b o ‘lgan  lekin  b ir  xil  a to m la r d a n   ib ora t  m o d d a l a r   orasidagi  reak- 

siyalarni  h a m  olish  m u m k i n ,  u s h b u  reaksiyalarni  sinproparsiatsiya 

reaksiyalari  h a m   d e b  ataladi:

2H

2S + H 2S 0 3=3S+3H 20



5 H C I + H C I 0

3=3CI2+3H 20

.  D isprop o rsiy alan ish  yoki o ‘z - o ‘z id a n  o k sidlanish-qaytarilish 

reaksiyalarida b itta  e le m e n t a to m la r in in g  o ‘zi  h a m   oksidlovchi va 

h a m   qaytaru vch i  b o ‘ladi.  M o le k u la   tarkibidagi  bir  xil  e le m e n t 

a to m in in g   o k sidlanish  darajasi  h a m   o rta d i,  h a m   kam ayadi: 

3K

2M n 0 4+ 2H 20 = 2 K M n 0 4+ M n 0 2+ 4 K 0 H  



3 K C I 0 = 2 K C I + K C I 0

3 H N 0



2= H N 0 3+ 2 N 0 +  H ,0  

4 N a


2S 0 3=3Na2S 0 4+Na,S 

6 N a 0 H + 3 S = 2 N a

2S+N a2S 0 ,+ 3 H 20  

2 K 0 H + C I

2= K C I+ K 0 C I+ H 20  

6 K 0 H + 3 C I

2->5K C I+ K C I03+3H 20  

Ichki  m o le k u la r  o k s id la n is h -q a y ta rilis h   reaksiyalarida  o k s id ­

lanish  darajasi  o ‘z g a ra y o tg a n   turli  xil  a to m la r  b itta   m o d d a   m o le -  

kulasi  tarkibiga kiradi:

2 K N 0

3= 2 K N 0 2+ 0 2



4 H N 0

3= 4 N 0 2+ 2 H 20 + 0 2

2 B a ( N 0

3) , = 2 B a 0 + 4 N 0 , + 0 2

( N H

4) 2C r 20 7= C r 20 3+ N 2+ 4 H 20



2 H g 0 = 2 H g + 0 2

2 K C 1 0 3= 2 K C l + 3 0 2



M urakkab oksidlanish-qaytarilish  reaksiyalarida  ikkitadan ortiq 

e le m en tlarn in g  oksidlanish  darajasi  o'zg arad i.

As

2S3 ga konsenti langan  H N 0 3 ta’sirida quyidagi  reaksiya sodir 



b o ia d i:

3 A s

2

S , +   2 X I I N O ,   I  4 1 1 , 0  



>  6 H , A s 0 4 +   9 H , S 0

4

 +   2 8 N O

i  I 

f  5


2  A s 

4 c  

>  2As 

3 

I S ’ 

24c 

>3S'"

N ' '   —  3c 

>  N '• ’ 

28 

3 A s ,S .  t  2 8 H N ( ) . + 4 H , 0 = 6 H  A s ( ) 1+ 9 H , S O J+ 2 8 N O





S

I

 





 

4

Elektron  balans  usuli  m aktab   dasturi  b o ‘y ich a  t o ‘la  o ‘rganil- 



ganligi  u c h u n   faqat  y arim   reaksiyalar  usuli  (io n   —  e le ktron) 

usulga  t o 'x ta la m iz .  Bu  usul  fa q a t  e r i t m a d a   s o d ir   b o ‘ladig an 

oksidlanish  qaytarilish  reaksiyalarini  tenglastirish  u c h u n  q o ‘llani- 

ladi.  Elektron  balans  u sulida n  farq  qilib  oxirgi  h o la td a   haqiqiy 

m av ju d   i o n la r   q o ‘llaniladi.  E le k tro n   b alan s  u su lid a   esa  faraz 

qilinadigan   io n la r  ishlatiladi,  c h u n k i  e ritm a d a   M n +7,  C r +6,  S+6, 

N +5,  N ~ \  C l

+7 va boshqa ionlar m utlaqo uchram aydi. Ayni  paytda 

eritm a da   haqiqiy  b o r  b o ‘lgan  ionlar  M n 2+,  C r3+,  M n 0 4- ,  C 0 32~, 

C 1 0 4“ ,  C r

20 72',  S 0 42^  va  boshqalar hisoblanadi.  Yarim   reaksiyalar 

usulida  a to m la rn in g   oksidlanish  darajasini  bilish  shart  e m as  va 

reaksiya  m ahsulotlarini  h a m   reaksiyani  tenglashtirish ja ra y o n id a  

o so n   topish  m u m k in   b o 'ladi.

Yarim  reaksiyalar usulida tenglashtirishda quyidagilarni  hisobga 

olish  kciak.  lUmda  oksidlovchi  va  q ay taruvchi  h a m d a   ularning 

reaksiya  mahsulotlari  ion  holdayozilib ular asosida yarim  reaksiyalar 

tuziladi.  Kuchli  elektrolitlar ion h olda yozilib  ,  kuchsiz elektrolitlar 

molekulai  h o ld a ( c h o ‘km a, gaz)  yoziladi.  Reaksiya  m ahsulotlarini 

yo/islula  19  jadval  asos qilib olinadi.

Yarim  reaksiyalar usulida o ksidlanish-qaytarilish reaksiyalarini 

tenglashtirish  uchun jadval  m a ’lumotlari asosida yoki  m odd alam in g 

o k sidlanish-qaytarilish  xossalarini  bilgan  h o ld a   oksid lanish   yoki 

qaytarilish  mahsulotlari  topiladi.  Bunda oksidlovchi va qaytaruvchi 

u c h u n  4 ta q o id a d a n   foydalaniladi:


I'J  iiiih’iil

Eng ko‘p qoilaniladigan qaytaruvchi va oksidlovcliilur 

hamda  ularning  reaksiya  mahsulotlari

Oksidlovchilar

Qaytaruvchilar

Galogenlar  va  ularning  birikmalari 

F

2

 



2HF; 

C l

2

 -»   2HCI 



Br2->  2HBr; 

J

2

  ->  2HJ



V o d o r o d g a lo g e n id la r  

2 H B r   ->   Br

2

Galogenlarning  kislorodli  birikmalari 



H C 1 0 - >   HC1; 

K C I O ^ K C I

HC1 


- »  

c i 2


Sulfatlar  va  sulfitlar 

H

2

S

0 4

  -> 

so2 


H , S 0

4

  ->  H ,S  



H

2

S 0

4

  ->  S 

N a

2

S 0 3-> S



Sulfidlar  va  sulfitlar 

H 2S  ->   S 

S O , - >   SO,

s  so2


Nitratlar  va  nltritlar 

H N 0

3

 —>  NO-, 



H N 0

3

 ->  N , 0  



H N 0

3

 ->  N O  



K N 0

2

  ->  N O  



H N O ,   ->  N H . N O ,

3

 



4

 

3



n h , - > n

2

N H ,   ->  N O  



N H ,  

>  K N 0

3

Permanganatlar  va  M n

+4

  birikmasi 

K M n 0 4 —>  M n S 0

4

  (kislotali) 



K M n 0

4

  ->   M n 0

2

  (neytral) 

K M n 0

4

  ->   K

2

M n 0

4

  (ishqoriy) 



M n O ,  ->   M nSO .

2 

4

M n t:,  M n 4+  va  M n

+6

  birikmalari 

M n S 0 4 ->  M n 0 2;

M n S 0

4

  ->  K

2

M n 0



M n S 0

4

  ->  K M n 0



M n 0 2 ->  K M n 0

4

  (kislotali) 

M n 0

2

  ->  K_,Mn0

4

  (ishqoriy) 

K .M n O , —>  K M nO .

2  


4

 

4



Xromatlar  va  dixromatlar 

K

2

Cr

2

0 ?  —>  C r , ( S 0

4)3 


kucli  kislotali(H

2

S 0 4)



Cr3+  birikmalari

C rCI,  (ishqoriy)  ->  K

2

C r 0

4

Pb

+4

  birikmalari 



Pb4+  ->  Pb2+

Pb2+  birikmalari 

Pb2+  ->  Pb4+

Sn4+  birikmalari 

SnC I

4

 ->  S n C I

2

S n 2+  birikmalari 

S nC I  ->  SnCI.

2

 



4

K .A sO ,

J  


4

K , A s 0 3;  A s

2

S

3

147


1)  Kislotali  m u h itd a   oksidlovchi  tarkibidagi  ortiqcha  kislorod 

v o d o r o d   ioni  b ilan  b o g 'la  nib  suv  m oleku lasin i  hosil  qiladi  va 

qaytariladi:

|()|  » 


21Г  +  2e ^ H ,0  

MnO^  i  S i r   I  5 c M n 2++ 4 H 20

2)  Neytral  vii  islu|<>i 

in

  sh.imitda  oksidlovchi  tarkibidagi ortiqcha 



kislorod  suv  molckulasi  hi Ian  bogManib,  gidroksid  ionini  hosil 

qiladi  va  qaytariladi;

| < >|  i  11,0  +2e  - > 2 0 H -  

MnO,  i  .’

11,0 I  3 c M n 0 2+ 4 0 H "

1)  kislolali  va  neviral  sliaroitda  qaytaruvchi  tarkibidagi  yetish- 

m ayo lgan   kisloiodiu  siivdan  olib  vodo ro d   io nini  hosil  qiladi:

11,0 


2c  -> | О]  +  2H

s o /   I 



11,0  - 2c 

S 0


„2  +  2H f

•I)  К m i l  li  isliqoriv  m u h i t d a   q a y ta r u v c h i   y e ti s h m a y o tg a n  

k i si«и oil i и  H id m k sid   i o n i d a n   o lib   o k s i d l a n a d i   va  suv  h o s il 

qiladi


.’Oil 

-   2c  ->  [O]  +  H , 0

SO,  t  .

4)11  —  2c  ->  SO,2  +  H^O

' 6 0 1 1  



6 c - > J 0 , + 3 H 20

I  liiisol,  KNO 

i

  K M n O i   11 ,SO  =MnSO,-t  K N O .+ K ,SO + 2FL0



.’ 


-I 



4  


2

Ксакчуа  paytula en lm a n in g   pushti  rangi o'zgarib rangsizlanadi. 

V a n in   tetiksiya 

usuliiii  qo 'llash  u c h u n   reaksiyada  qa tna shga n 

ionlai ni  alt >

11 к la  ko'chirib  yoziladi:

NO, 

I  МиО,  I  1Г  ->  N O - +   M n2++   ....



( )ksidlovi

111111111>’  qaytarilgaii  va  qaytaruvchining  oksidlangan 

mahsiildllariiii  ko'rsaluvchi  yarim  reaksiyalar  tuziladi:

M n


0 4~ M n 2t 

(

1)



NO, 

>  N 0


(2)


( I )  yarim  reaksiyada  I  qoidani  (2) yarim   reaksivaga (3) qoidani 

qo'llaym iz:

МиО., 

I  S H


1  l  Sc  >  Mn!l  +  4H 20  

NO, 



I  11,0  2c  >  NO,  +  2 Ы  

5


Bu  reaksiyalardagi strelkalami tenglik ishorasiga aylanlmsli  m  lum 

o'ng  va  ch a p   tom ondagi  zaryadlar  sonini  tenglashtirish  kcr.ik

U m u m iy   reaksiyani  tu zish   u c h u n   ok sidlovchi  qabul  qil^.an 

va  qaytaruvchi  y o ‘qotgan  e le k tro n la r  s o n i d a n   fo ydalanib  va  ciif. 

kichik k o ‘paytuvchiga k o ‘paytirib h a d m a   h a d  q o ‘shamiz:

5NO  ~ + 5 H ,0 + 2 M n 0 ,  +16H += 5 N 0   ~+10H++ 2 M n

2++8H  О





I

0 ‘xshash  ionlarni  qisqartirib  reaksiyaning  ion  tengalamasini 

hosil  qilamiz:

5 N 0

2- + 2 M n 0 4~ + 6 H + =   5 N 0 3- + 2 M n 2++ 3 H 20



Io n   te n g l a m a d a n   m o le k u la r  t e n g la m a g a   o ‘tish   u c h u n   ion 

ten gla m a n in g c h a p   va o ‘ng to m o n ig a  m o s  kelad igan a n io n  h a m d a  

katio nlarni  q o ‘s h a m iz ,  s h u n d a n   s o ‘ng 

io n la rn i  m olekulalarga 

birlashtirib  m o le k u la r ten g la m a n i  ho sil  qilam iz:

5 N O - +   2 M n 0 4- +  

6H + =   5 N 0 3-   + 2M n 2+  +  2H20  

5K+ +   2Kt +  3 S 0 42-  =   5K~  +   2 S 0

42  +   2K+  +  S 0 42

5 K N 0


2+ 2 K M n 0 4+ 3H 2S 0 4= 5 K N 0 ,+ 2 M n S 0 4+ K 2S 0 4+ 3 H 20

Oxirgi  te n g la m a   oksid la nish -qa yta rilish  reaksiyasining  lo'liq 

m o le k u la r  tenglam asi  h isoblanadi.


Katalog: Elektron%20adabiyotlar -> 24%20Кимё%20фанлар
24%20Кимё%20фанлар -> Toshkent kimyo-texnologiyainstituti sh. P. Nurullayev, A. J. Xoliqov, J. S. Qayumov analitik, fizikaviy va kolloid kimyo
24%20Кимё%20фанлар -> A. F. Maxsumov kimyo fanlari doktori, professor
24%20Кимё%20фанлар -> Iqtisod-moliya
24%20Кимё%20фанлар -> Moddalakning kimyoviy texnologiyasi
24%20Кимё%20фанлар -> 24. Bog'lovchi moddalarning kimyoviy texnologiyasi. Otaqo'ziyev T.A, Otaqo'ziyev E.T.pdf [Alyuminatlar]
24%20Кимё%20фанлар -> Няниннивииник и н и н м н н в Й
24%20Кимё%20фанлар -> E. N. Lutfullayev, Z. N. Normurodov
24%20Кимё%20фанлар -> Kimyoviy texnologiya. Kattayev N.pdf [Angren oltin boyitish fabrikasi]
24%20Кимё%20фанлар -> S. M. Turobjonov, T. T. Tursunov, K. M. Adilova
24%20Кимё%20фанлар -> E. O. O r I p o V, A. O. N a s r u L l a y e V bioorganik kimyo

Download 12.94 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   10   11   12   13   14   15   16   17   ...   41




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling