K. A. Ciiolponov, S. N. Am inov anorganik kimyo


  Kimyoning  asosiy  qonunlari


Download 12.94 Mb.
Pdf ko'rish
bet2/41
Sana21.12.2019
Hajmi12.94 Mb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   41

1.1.  Kimyoning  asosiy  qonunlari

K im y o ning  asosiy  q o n u n la ri  k im yoviy  reaksiya  vaqiula  so d ir 

b o 'la d ig a n   o 'z g a ris h la rn i  m iq d o riy  jih a td a n   tekshirisli  nati|asicl;i 

k a s h f  e tilg a n   b o 'lib ,  u la r  kim yo  fa n in in g   aso siy   negizini  tashkil 

etadi.

K im y o   m o d d a la r,  u la rn in g   tark ib i,  x o ssala ri,  tu zilishi  va  ular 



a so sid a  b o 'la d ig a n   o 'z g a ris h la r to 'g 'ris id a g i  fan d ir.

Moddalar  massasining  saqlanish  qonuni. 

Bu  q o n u n   d astlab  

1748-y ilda  M .V .L o m o n o so v  to m o n id a n  va k e y in ch alik   1789-yilda 

A .L av u a z e   to m o n id a n   t a ’riflangan:

«K im y o v iy   reaksiyaga  k irish u v ch i  m o d d a la r  m assasin in g   yi- 

g 'in d is i  reaksiya m ah su lo tla ri  m assa la rin in g  y ig 'in d isig a tengdir»

M isol:

C a C 0 3  + 2HC1  =  C aC l2  + C 0 2  +  H 20  



100 

73 


111 

44 


18

173 


173

C a C 0 3= C a 0 + C 0 2 

100 

56 


44 

100 


100

R a d io a k tiv   p a rc h a la n is h ,  a to m   va  v o d o ro d   b o m b a la rin in g  

portlashi  kabi  katta m iqd o rd a energiya ajralib chiqishi bilan boradigan 

ja ra y o n la r  m assalar saq lan ish   q o n u n ig a   e m a s,  balki  m ate riy a n in g  

saq lan ish   q o n u n ig a  b o 'y su n a d i. A gar ja ra y o n  d av o m id a    energiya 

a jr a lib   c h iq s a ,  b u   j a r a y o n   d a v o m id a   m a s s a n in g   o 'z g a r i s h i  

E y n sh te y n   ten g lam asi  b ila n   ifo d a lan a d i:

E =   m- c 2,

bunda:  с  —  vakuumdagi  yorug'lik tezligi  (c =   3-10s  m /sek);  m  —massa 

o'zgarishi;  E — energiya.

R eaksiyalarda  m assa o'zg arish i n ih o y a td a   kichik b o 'lad i  va  uni 

o d a td a g i  ta ro z i  y o rd a m i  b ila n   p a y q a sh   q iy in .  A gar  kim yoviy 

ja ra y o n d a   issiqlik  ajralib  ch iq sa ,  m a h s u lo tla r  m assasi  kam ay ish i 

kerak.  K im yo viy   reak siyalarn ing   issiqlik  effektiga  k o 'ra   m a h su -


lo tla rn in g   m assasin i  o rtish i  yoki  k am ay ish i  to 'g 'r is id a   x u lo sa 

ch iq arish   m u m k in . A slida  kim yoviy reaksiyalarda  m assa o ‘zgarishi 

ju d a   kichik  10  " —  10  12  kg q iym atg a ega b o 'lad i.

M asalan:  H 2+ ^  0 2= H 20  + 241,8  kJ/m ol.

Reaksiyada  m assa o'zgarishi  2,7  •  10 9 g ni  tashkil  etadi.

M assaning o 'z g a rish i  kim yoviy reak siy alarda ju d a  oz b o 'lg a n - 

ligidan a m a ld a  uni  o 'z g arm ay d i  deb  o lin ad i.

Tarkibning doimiylik qonuni.  1

7 8


-y ild a   A .L avuaze  k a rb o n a t 

angidridi gazini  10 xil usul bilan  h osil qilib, gaz tarkibidagi  uglerod 

va kislorod m assalari  orasidagi  nisb at ( C 0 2)  3:8  ekanligini aniqladi.

B u n d an   h a r  q a n d a y   kim y o v iy   to z a   m o d d a   qaysi  va  q a n d a y  

usulda o lin ish id a n  q a t’i  n a z a r o 'z g a rm a s sifat va  m iq d o riy  tarkibga 

ega degan xulosa chiqarildi.

18 03-yilda  fran su z o lim i  B e rto le  q a y ta r reaksiyalarga o id  tek - 

sh irish lar asosida  kim yoviy reaksiya v aq tid a  hosil  b o 'la d ig a n  birik- 

m alarning   m iqdoriy tarkibi  reaksiya u c h u n   o lin g an  dastlabki  m o d - 

d a la m in g   m assa  nisbatlariga b o g ‘liq b o ‘lad i degan  xulosa ch iq ard i.

F ra n su z   o lim i  J .P .P ru s t  B e rto le n in g   y u q o rid ag i  xulosasiga 

qarshi  ch iqd i.

U  kim yoviy  to z a   b irik m a larn in g   m iq d o riy   tarkibi  b ir xil  b o ‘- 

lishini  o 'z in in g  ju d a   k o 'p   tajrib a la rid a  isbotlab berdi  va  1809-yilda 

tark ib n in g  do im iy lik  q o n u n in i  qu y id ag ich a t a ’rifladi:

« H a r  q a n d a y   kim yoviy  to z a   b irik m a ,  o lin ish   u su lid a n   q a t’i 

n a z a r,  o 'z g a rm a s  sifat va  m iq d o riy  tark ib g a ega».

M asalan ,  to za  suvni  b ir n e c h a  xil  u su lla r b ilan  o lish  m u m k in :

1)  v o d o ro d   va  k islo ro d d a n   sin te z   qilib:

2H2 + 0 2=  2H20

2 )  n e y tra lla n ish   reaksiyasi  asosida:

NaOH +  HCI =  NaCl +  H20

3)  m e ta n n i  yondirib:

CH 4+ 2 0 2 =  C 0 2 + 2H20

4)  k ristallo g id ratn i  p a rc h a la sh :

C uS 0 4 •  5H20  =   C uS 04 +  5H20

14


5)  asoslarni  qizdirish:

Cu(OH)2 =  CuO +  5H20

6 )  kislo talarn i  p a rc h a la sh :



H2S i0 3 =  S i0 2+  H20

7)  o k sid la r  b ila n   k islo tala r reaksiyasi  n a tija sid a:



ZnO +   H2S 0 4 =  Z nS04 + H20

H o sil b o 'lg a n  suv larn ing ta rk ib id a   11,11%  v o d o ro d   v a   88,89%  

k islo ro d   b o 'lib ,  xossalari  b ir  xilligi:  suv  0°C  d a   m u z la y d i,1 0 0 °C  

d a  q a y n a y d i,  4,5°C   d a  zich ligi  1  g / s m 3  ga  ten g ,  o 'z g a rm a s   e le k tr 

o 'tk a z u v c h a n lik k a   va  q o v u sh q o q lik k a   eg a  ekanligi  a n iq la n d i.  Bu 

q o n u n g a   m o le k u la r  tu zilish li  m o d d a la r  —  gaz,  suyuqlilc  va  o so n  

su y u q la n a d ig a n   q a ttiq   m o d d a la r  b o 'y s u n a d i.

B a rc h a   n o o rg a n ik   m o d d a la rn in g   fa q a t  5%  g in a   m o le k u la r 

tu z ilish g a  ega.  M o le k u la r tu zilish li  m o d d a la r q a to rig a   in e r t g a z la r 

(1  a to m li),  0 „   N 2,  F 2,  C l2,  H 2  va  b o s h q a la r  (2  a to m li) ,  suv, 

a m m ia k ,  m e ta n ,  u g lero d   o k sid lari  k iradi  ( k o 'p   a to m li).  B u n d a y  

m o d d a la rn in g   tarkibi  d o im iy  b o 'la d i.

M av ju d   a n o rg a n ik   m o d d a la rn in g   95%  m o le k u la r  tu zilish g a  

ega em as.  B u nday m oddalarning kristall tugunlarida alo h id a a to m la r 

yoki  io n la r  jo y la sh g a n   b o 'la d i.  Z a m o n a v iy   te k sh irish la r  aso sid a 

k o 'p d a n   k o 'p   m o d d a la r o 'z g a ru v c h a n   tark ib g a   ega  ekanligi  a n iq ­

lan d i.  M a sa la n ,  tita n   o k sid i  T iO i8  d a n   T i 0 12  g a c h a ,  m is  (I) 

ok sidi  tark ib i  С и, 8  О  d a n   C u 20   g a c h a ,  te m ir  (II)  oksidi  F e 0 89O 

d a n   F e0 950  g a c h a, T iO l 46 d a n  T iO , 56 g a c h a  o 'z g a rish i  a n iq la n g an . 

B u n d a y   m o d d a la r d -e le m e n tla rn in g   o k sid la ri,  g id rid la ri,  k arb id - 

lari,  n itrid la ri va sulfidlari  o ra sid a   keng tarq a lg a n .  U la r k o 'p in c h a  

rav sh a n   ran g li,  y a rim o 'tk a z g ic h   xossasiga  ega,  u larn in g   reak sio n  

qob iliyati va k atalitik  aktivligi a n c h a  y u q ori.  O 'z g a ru v c h a n   tarkibli 

m o d d a la r  x o ssalarin i  te k sh irg a n   N .S .K u rn a k o v   taklifiga  k o 'r a  

o 'z g a ru v c h a n  tark ibli  b irik m a la r b e rto lid la r d e b ,  o 'zg arrn as,  y a ’ni 

m o le k u la r  tarkibli  b irik m a la r  d a lto n id la r  d e b   atalad ig an   boMdi.

H ozirgi p ay td a tark ib n in g  d o im iy lik  q o n u n i  quyidagicha  yangi 

t a ’rifga ega:  o lin ish   u su lid a n  q a t’i  n a z a r  m o le k u la r tuznlisliga  ega 

b o 'lg a n  m o d d a la r o 'z g a rm a s sifat va  m iq d o riy  tarkibga ega.

15


Karrali  nisbatlar  qonuni. 

1804-yilda  ingliz  olim i  D .D a lto n  

m od da tuzilishi  to'g'risidagi atom istik tasaw urlarga asoslanib,  karrali 

n isb a tla r  q o n u n in i  t a ’rifladi:

«Agar ikki  elem en t  b ir-b iri b ila n  b ir n e c h a   b irikm a  hosil qilsa, 

e le m e n tla rd a n   b irin in g   shu  b irik m alard ag i  ikk in chi  e le m e n tn in g  

b ir xil  m assa  m iq d o rig a  t o ‘g ‘ri  k elad ig an   m assa  m iq d o rlari  o ‘z a ro  

kichik  va b u tu n  so n la r kabi  n isb a td a  b o 'lad i» .

Karrali  n isb a tla r  q o n u n i  ju d a   k o ‘p  m iso lla r  b ilan   isb o tlan d i. 

M asalan:  a z o t  b ila n   k islorod   (1 -jad val)  b ir-b iri  bilan   b ir  n e c h a  

quyidagi b irik m alam i  hosil qiladi.  B ir qism  azo tg a to 'g 'ri  keladigan 

kislorod  m assasi  k ich ik  b u tu n   s o n la r  kabi  b o 'la d i.



1-jadval

Azot  oksidlaridagi  azot va  kislorodning  massa  nisbatlari

Formula

Azot

massasi

Kislorod

massasi

1  qism  azotga 

t o ‘g‘ri  kelgan 

kislorod

1  qis*  i  azotga  to ‘g‘ri 

kelgan  kislorod 

massasining  nisbatlari

n

2

o

28

16

0,57

1

NO

14

16

1,14

2

N , 0 3

28

48

1,71

3

N O ,

14

32

2,28

4

n

2

o

5

28

80

2,85

5

Ekvivalent.  Ekvivalentlar qonuni. 

M o d d a n in g  ekvivalenti  deb 

u n in g   1  m o l  v o d o ro d   a to m la ri  b ila n   b irik ad ig an   yoki  kim yoviy 

ra k siy a la rd a   s h u n c h a   v o d o ro d   a to m la rin in g   o 'm i n i   o la d ig a n  

m iqdoriga aytiladi.

B ir  ekviv alent  m o d d a n in g   m assasi  ekvivalent  m assa,  n o rm a l 

sh a ro itd a g i  h a jm i  esa  ekviv alen t  h a jm   d ey ilad i.  V o d o ro d n in g  

ekvivalent  m assasi  1  g,  ekvivalent  h ajm i  11,2  1.  K islorod  u c h u n  

bu  q iy m a tla r m o s  rav ishda  8  g va  5,6  1 b o 'la d i.

Reaksiyaga kirishuvchi  m o d d ala r m assalari  u larning ekvivalent 

m assalariga to g 'ri  p rop orsio n ald ir:

mL = E±  

m

2

 

E2

16


bunda: 

m {

  va 

Ex —

  birinchi  m oddaning  massasi  va ckvivalcnl  mi.inmisi; 

m

1 va 

E

2

 —

  ikkinchi  m oddaning  massasi va  ckvivalcni  im.in.mim.

E le m e n tn in g  ekvivalent m assasini  hisoblash  u c h u n   lining  alom  

m assasini valentligiga b o ‘lish  kerak. T abiiyki,  o 'z g a ru v c h a n   valentli 

e le m e n tla rn in g   ekvivalenti  m assalari  h a m   o 'z g a ru v c h a n d ir.

M u ra k k a b   m o d d a la rn in g  ek v iv alen tlarin i  q u y id ag i  forim ilalai 

asosida hisoblasa bo'ladi:

17

 

- ^ o k s i d



oksid 

n ■

 V a l ’


bunda: 

M  —

  m olar  massa; 

n 

—  oksid  hosil  qiluvchi  e le m e n t  atom ining 

soni; 

Val —

  valentligi.

f  

  ^ k i s l o t a

^ k is lo ta  

»

"k is lo t a



bunda: 

М Шш

 —  kislotaning  molar massasi;  лкИои  —  kislotaning asosliligi;

p  

__  ^ a s o s

•LSOS  ~  n

“ a s o s

bunda:  M asos  —  asosning  m olar massasi;  wisos  —  asosn in g  kislotaliligi;

£ 

—  

t U Z  


« m

e 4 , c


bunda: 

Мые  —

  tuzning  m olar  massasi;  « Mc  —  m etall  atom in in g  son i  va 

ValMe —

  m etalin in g valentligi.

B erilg an  kim yoviy  reaksiyada  q a tn a s h a y o tg a n   m o d d a la rn in g  

ekvivalentini  hisoblash  u c h u n  u larn in g  reak siy ad a q a tn a sh a y o tg a n  

io n la ri,  a to m la ri  yoki  a to m la r g u ru h i  so n in i  e ’tib o rg a  o lish  kerak.

M a sa la n ,  49 g sulfat kislota  32,5 g  rux b ila n   reaksiyaga  kirish- 

g an d a  1  g vo d o ro d  ajralib chiqadi.  Sulfat kislota o 'rn ig a   36,5 g xlorid 

kislota olinsa h am  o 'sh an ch a vodorod ajralib chiqadi.  Ruxning o'rniga 

a lu m in iy   o lin sa ,  lg   v o d o ro d   ajralib  c h iq ish i  u c h u n   9  g  a lu m in iy  

kerak bo'ladi.

M urak kab   m o d d alarn in g  ekvivalent  m assalari quyidagi  form u- 

lalar  b ila n   h iso b la n a d i:

ЕмЁо =  40/2 =   20;  EHC|=  36,5/1=36,5;  E^ci  =133,5/3-44,5.

u

 •*.  n.^PQITC-  >i?



Q uyidagi  b irin ch i  reaksiyada  H 3P 0 4  faqat  b itta  v o d o ro d   ioni 

bilan   reaksiyada q a tn a sh a d i,  sh u n in g   u c h u n   bu  reaksiyada  H 3P 0 4 

ning  ekvivalent  m assasi  98  g  ga  ten g .  Ikk in ch i  reaksiyada  H 3P 0 4 

ning  h a r  ikkala  v od o ro d   ioni  alm ash g an i  u c h u n   u n in g   ekvivalent 

m assasi  49 ga teng.  M asalan:

N a O II+   H3P 0 4  =  N aH 2P 0 4  + H 20 ;  Е Нзр о 4  = 9 8 /1   = 98 

2NaOH + H3P 0 4  =  N a2H P 0 4  + 2H 20 ;  Е НзРо4  = 9 8 /2   = 49 

3NaOH + H 3P 0 4  =  N a3P 0 4  + 3 H 20 ;  Е НзР04  =  9 8 /3   = 32,6



1.2.  Gazlar  qonunlari

Hajmiy  nisbatlar  qonuni. 

F ra n su z   o lim i  G e y -L y u ssa k   gaz 

m o d d a la rn in g   t a ’sirlashu v in i  tek sh irib ,  o ‘z in in g   h ajm iy   n isb a tla r 

q o n u n in i  k a s h f etdi.  Bu  q o n u n   q u y id ag ic h a  t a ’riflanadi:

«0 ‘zg arm as h a ro ra td a  va b o sim d a   reaksiyaga  kirishgan g azlar 

hajm larin ing  o 'z a ro  m sbati  h a m d a  reaksiya  natijasida hosil b o 'lg an  

g a z la r h a jm la rig a   nisb ati  b u tu n   k ich ik   so n la r  kabi  b o 'lad i» .

M asalan :

H 2  +  C l2  =  2HC1 

N 2 + 3 H ,  = 2 N H 3

IV  IV  2V  1 : 1 : 2  

IV  3V 


2V

Avogadro qonuni. 

H a ro ra t  0°C,  bo sim   101,325  k P a   (760  m m  

sim o b   u stu n i,  yoki  1  a tm o sfera)  b o 'lg a n   sh a ro it  n o rm a l  sh a ro it 

(n .sh .)  d eyiladi.

H ajm iy   n isb a tla r  q o n u n in i  tu sh u n tirish   u c h u n   italiya  olim i 

A vogadrc  1811 -yild a quyidagi  g ip otezan i  oldin ga surdi:

«B ir  xil  sh a ro itd a   (b ir xil  h a ro ra t va  b ir xil  b o sim d a )  va  ten g  

h ajm d a   o lin g a n  g a zlarn in g   m oleku lalari  soni  o 'z a ro  ten g  b o 'lad i»

B und an  ikkita  xulosa kelib chiqadi:

1)  n o rm a l  sh a ro itd a   1  m ol  h a r  q a n d a y   g az n in g   h a jm i  22,4  1 

ga  teng;

2)  b ir  xil  sh a ro itd a   ten g   hajm li  g a z la r  m assa la rin in g   nisbati 

u la r  m o le k u la r  m assa la rin in g   n isb atig a  teng  b o 'lib ,  bu  n isb at 

b irin ch i g a z n in g  ik k in ch i gazga  n isb atan   zichligi  deyiladi:

us


mL = ML . 

щ =  D . 



M



m2 



M

2  ’ 

m2

 

’ 



Л /,

B u  f o rm u la d a n   fo y d a la n ib   g a z la rn in g   m o lai  m .issu lu iin i 

h iso blab to p ish   m u m k in .  Z ic h lik ,  o d a td a ,  havoga yoki  voiloitnl^n 

n isb a ta n  o ‘Ichan adi:

^ g a z   = 2 9 - O h a v o ,

- ^ g a z   —  ^   '  -^ v o d o ro d  •

A gar  g a z la rn in g   n o rm a l  sh a ro itd a g i  h a jm i  m a ’lu m   b o ‘lsa, 

( F 0),  u n in g   m iq d o ri  q u y id a g ic h a  a n iq la n ad i:



n = * - .

22,4


Boyl—Mariot qonuni. 

D o im iy  h a ro ra td a  m a ’lum   m iq d o r g a z ­

n in g  b o sim i u n in g  h a jm ig a   tesk ari p ro p o rsio n al:

 =  const;  pi  Vl = p 2  V2;

Pi 

n

Gey-Lyussak qonuni. 

0 ‘zgarm as b osim d a gazning  hajm i  unin g 

m u tlo q  h a ro ra tig a  t o ‘g ‘ri  p ro p o rsio n al:





v. 

v2

p =  const;  — =  const;  ~fK

  =  T2

Shari qonuni. 

0 ‘zgarm as h a jm d a  gaznin g  bosim i unin g m u tlo q  

h aro ratig a t o ‘g ‘ri  p ro p orsional:

V  =  const;  — =  const;  ~

 

7, 


T2

Bu u c h a la  q o n u n n i  b irla sh tirilsa ,  g a z la rn in g   h o la t ten g lam asi 

kelib  chiqadi:

P \ v\  =   P r

v 2 


7] 

T2  '

bunda:  p v  Vr  7j  —  m a’lum  m iqdor  gazning  bosimi,  hajmi,  harorati; 



p2,  V2,  T2 —  shu gazning boshqa sharoitdagi bosimi,  hajmi va haroi.iti.

A gar shu  g azn in g   n o rm a l  sh a ro itd a g i  b o sim i,  hajm i,  h a ro ra ti 

hisobga olinsa


ft)-К)  _  ^

To

bunda:  /? —  nisbat  ma  lum  m iqdor gaz uchun  o'zgarm as  qiymatdir.

A gar bu   nisbat  I  m ol  m o d d a   u c h u n   o lin sa,  u ni  gaz  doim iysi 

deyiladi.

p 0—  101,325  kPa,  Tn =  273  T ,  V0=  22,4  1  b o 'lsa ,  bu   q iym at 

8,31  J/m o Ig a   teng.



Gazlarning parsial bosimi. 

T urli gazlar bir-biri bilan h a r qanday 

n isb atd a  aralash ad i.  B und a  h a r  b ir  gaz  o 'z in in g   parsial  b osim i 

bilan tasiflanadi. A ralashm adagi alo h id a gazning parsial bosim i deb, 

sh u   g azn in g   b ir  o 'z i  a ra la sh m a   h ajm ig a  teng  h a jm n i  egallaganda 

hosil qiladigan bosim iga aytiladi.

A ra la sh m an in g   b osim i  (p)  sh u   a ra la sh m a n i  hosil  qilgan  a lo ­

h ida gazlarning parsial  bosim lari  yig 'in d isig a teng:

A i a v o   —   N

2  


P O j  

P b x   ^   • "

A gar b iro n   g azn i  suv  o stid a   y ig 'ilsa,  u m u m iy   b o sim   shu  gaz 

va suv b u g 'i  b o sim lari y ig 'in d isig a  ten g  b o 'la d i:

A im u m iy   — 



P

n



POj 

Ps

 uv 


•••> 

P]^2  ~

  A im u m iy   — 



(Ps

 uv  +  


P

 0 2 ^ '" ' ^

K im yo q o n u n larin i  yaxshi  bilish  kim yoviy hisob lashlard a ju d a  

asq o tadi.  Ja ra y o n larn i  o ld in d a n   bilish  u n in g   u n u m in i  hisoblash 

u c h u n   z a ru r  b o 'lib   fizik  kim yo ,  a n a litik   kim yo  va  m utaxassislik 

b o 'y ic h a   kim yoviy fan larn i  c h u q u r o 'z la sh tirish g a   y o rd am  beradi.



1.3.  A sosiy  tushunchalar

Atom massasi. 

A to m la rn in g   m assalari ju d a   k ichik  b o 'la d i.  Bu 

o 'lc h a m la r   10“~25  kg  d a n   10“27  kg  g a c h a   b o rad i.  B u n d ay   kichik 

q iy m a tla r  b ilan   ishlash  qiyin.  S h u   sababli  a to m la rn in g   absolut 

m assasi  o 'rn ig a   «nisbiy  a to m   m assa»  tu sh u n c h a si  qab u l  qilingan. 

U n u n g   o 'lc h o v   birligi  qilib  «uglerod  birligi»  o lin g an .

1961 -yilda  a to m n in g   m assa  birligi  qabu l  q ilin g an .  B a ’zan   bu 

tu sh u n c h a   a to m n in g   u g lero d   birligi  deyiladi  (a.u .b .).  A to m n in g  

uglerod  birligida  ifo dalangan   m assasi a to m   m assa deyiladi.  B unda 

barcha hisoblashlar uglerodning  l26C   izotopiga nisbatan olib boriladi.

20


S h u n d a y  o 'lch o v g a  k o 'ra   kislorodning  nisbiy ato m   massasi  15,9994 

ga, vodorodning  nisbiy a to m  m assasi  1,0079 a.u.b. ga  teng.  M asalan, 

m is  a to m in in g   m assasi  A r  —  64 u.b.  deyilsa,  m is a to m i 

’  a to m i 

m assa sin in g   1 /12  q isin id a n   64  m a rta   o g 'irlig in i  k o 'rsa ta d i.  I •. I с - 

m e n tla r nisbiy a to m   m assasin in g   qiym ati  davriy ja d v a ld a   bcrilgan. 

Bu  q iy m a tla r  h iso b la sh la rd a  q o 'lla n ila d i.

Molekular  massa. 

M o d d a   m o le k u la r  m assasig a  ten g   b o 'lib  

uglerod birlig ida  ifo d a lan g a n  o g 'irlig iga m o le k u la r m assa deyiladi. 

M o lek u lar m assa h a m  uglerod birligida o 'lc h a n a d i.  S h u n in g  u c h u n  

« n isb iy   m o le k u la r   m assa »   d e y ila d i  va  M r  b ila n   b e lg ila n a d i. 

M r(C l,)= 7 1   u .b .,  M r ( H N 0 3)  =   63  u.b.

B a’zan  m o leku la tarkib i birgina a to m d a n  tashkil topgan b o 'lsa , 

m a sa la n .  H e,  A r,  H g ,  F e ,  C u   m o le k u la r  m assa  a to m   m assasiga 

ten g   b o 'la d i:  M r(C u )  =   63,546  u.b.  yoki  63,546  g /m o l.

Mol modda miqdorining birligi. 

12 g uglero d n in g  l26C   izo to p id a 

q a n c h a   a to m   b o 'l s a ,  s h u n c h a   m o le k u la la r,  a to m la r ,  io n la r , 

e le k tro n la r va  b o sh q a   s tru k tu ra   birliklari  b o 'lg a n   m o d d a   m iq d o ri 

m ol  deyiladi.

M ol  tu s h u n c h a s i  n im a g a   n isb atan   q o 'lla n ish ig a   q a ra b   turli 

z a rra c h a la rn i  a n g la tish i  m u m k in :  m ol  a to m la r  (C l),  m ol  io n la r 

( C h ) ,  m ol  m olekula  (C l2),  ularning  m assalari  m os  ravishda  35,5  g; 

35,5  g;71  g.

1  m o l  m o d d a   ta rk ib id a g i  s tru k tu ra   b irlik la ri  so n i  y u q o ri 

a n iq lik d a   h iso b la n g a n .  Bu  so n   A vogadro  so n i  d ey iladi  va  u n in g  

q iy m ati  6 ,0 2 -1023 ga teng.

1  m o l  m o d d a n in g   m assasi  m o la r m assa  deyilib ,  so n  jih a td a n  

u  nisbiy  m o le k u la r  yoki  n isb iy   a to m   m assag a  ten g   b o 'la d i,  lekin 

g /m o l  d a o 'lc h a n a d i.

M o d d a n in g   m iq d o rin i  ()  to p ish   u c h u n   u n in g   m assasi  (m )ni 

m o la r  m assaga  b o 'lis h   kerak.  M o la r  m assa   h arfi  b ila n   belgil­

anadi:


in

n  ~  ЛГ

M o d d a n in g   m assasi  u n in g   m iq d o rin i  m o la r  m assaga  k o 'p a y - 

tirish   o rq ali  to p ilad i:

in =  n- M.

21

1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   41




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling