K. A. Ciiolponov, S. N. Am inov anorganik kimyo


 .4 .Gazlarning  molekular  massasini  aniqlash


Download 12.94 Mb.
Pdf ko'rish
bet3/41
Sana21.12.2019
Hajmi12.94 Mb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   41

1 .4 .Gazlarning  molekular  massasini  aniqlash

1.  G a z   m o d d a n in g   m o le k u la r  m assasini  a n iq lash   A vogadro 

q o n u n ig a   aso slan ad i.  I  m ol  gaz  n o rm a l  s h a ro itd a   22,41  h ajin ni 

egallaydi.  A gar biz  m a ’lum   h a jm d a g i  g a z n in g   m a ’lum   h a ro ra t va 

m a ’lum   b o sim d a   m assasini  b ilsak,  u n in g   m o le k u la r  m assasini 

hisoblab ch iq ara olam iz:

1  1  Cl  gazi 

3,16  g  kelsa

22,4  1 

x g   keladi 

jc =   70,78  g  *  71  g,

b u  C l2 ni  m o le k u la r m assasini  k o 'rsa ta d i.

2.  G a z n in g   m o le k u la r  m assasi  a n iq   b o ‘lgan  b o sh q a   gazga 

n is b a ta n   z ic h lig i  m a ’lum   b o ‘lsa,  u n in g   m o le k u la r  m assa sin i 

quyidagi form ula b o 'y ich a  hisoblab topish  m um kin.  B unda,  odatda, 

gazning  havo va vodo ro d ga  n isb atan  zichliklari  olinadi:

  = 2 9   

  D. 

.

g a /  


h a v o

3.  G azn in g  m a ’lum  sharoitdagi  m assasi,  hajm i,  bosim i va h aro ­

rati  m a ’lu m   b o ‘lsa,  M en deley ev  —  K lay p ero n   te n g la m a s id a n  

foy d alan ib ,  u n in g   m o la r  m assasi  h iso b lab   ch iq arilad i:

bunda:  M — gazlarning molar massasi, g/m ol; p — gazning bosimi,kPa;

V — gazning hajmi,  1;  Г — gazning  harorati,K;  m — gazning massasi,  g. 

R —  universal gaz doimiysi  (8,31  J/m ol).

1.5.  Atom  m assani  aniqlash  usullari

Avogadro qonuni 

o d d iy  g a z la r  ta rk ib ig a   k ira d ig a n   a to m la r ­

n in g   m a ssa la rin i  to p ish g a   im k o n   b e ra d i.  K o ‘p   g a z la r ikki  a to m li 

b o ‘lgan i  u c h u n ,  a to m   m a ssa n i  to p is h d a   m o le k u la r  m assa   2  ga 

b o 'lin a d i.

22


Atom  massani an iqlash  italiyalik olim   S .K am iitsaio  to m o n id a n  

ta k lif etilgan  b o 'lib ,  m o le k u la r  m assasi  a n iq la n isln   kornk  b o 'lg a n  

m o d d a n in g   im kon i  b o ric h a   k o 'p ro q   u c h u v c h a n   birikm asi  yoki 

gaz  h o la td a   b o 'lg a n   hosilasi  o lin a d i.  M asalan ,  uglerod  birikm alari 

a so sid a g i  u c h u v c h a n   b ir ik m a la r d a n   u g le ro d   a to m   m a ssa sin i 

an iq la sh   k o 'rsa tilg a n   ( 2 -jad v al).



2-jadval

Kannitsaro usuli bo‘yicha uglerodning atom 

massasini  aniqlash

Birikmalar

M olekular

massasi

Uglerodning 

massa  si,  %

1  ta  molekuladagi  ugle­

rodning m assasi,  a.u.b.

C H 4

16

75,00



12

CO

28

42,85



12

c o 2


44

27,27


12

C2H 2

26

92,31



24

C6H 6

78

92,31



72

U g le ro d n in g   a to m   m assasi  12  a .m .b .  o rtiq   b o 'lis h i  m u m k in  

em as.

Bu usu ln ing   kam chiligi  sh u n d a k i,  usul faq a t gaz m o d d ala rn in g  



yoki  o so n   b u g 'la n u v c h a n   m o d d a la rn ig in a   m o le k u la r  m assasini 

ta jrib a d a   o 'lc h a b ,  s o 'n g ra   e le m e n tn in g   a to m   m assa sin i  to p ish g a  

im kon beradi.

Oddiy moddalarning qattiq holda solishtirma issiqlik sig‘imini 

o ‘lchash  orqali  atom  massani  aniqlash 

(P .L .  D y u lo n g   va  A.  P ti, 

1819-  y.).  J u d a   k o 'p   h a r  xil  m e ta lla r  u c h u n   q a ttiq   h o la td a   m o la r 

issiqlik sig'im i deyarli bir xil ekanligi aniqlangan.  O 'rta c h a  bu qiym at 

26  J  / ( m o l- К   )ek anligi  to p ilg an .

1  m ol  a to m   m o d d a n in g   h a ro ra tin i  Г С   o sh irish   u c h u n   z a ru r 

b o 'lg a n   issiqlik m iq d o ri a to m   issiqlik  sig 'im i  ( C liim)  deyiladi:

23


'-'atom

bunda:  A  —  element  atom  massasi;  C tom —  elenientning  atom  issiqlik 

sig'imi.

4.  A gar  e le m en tn in g   ekvivalent  m assasi  va  valentligi  m a ’lum  

b o ‘lsa,  u n in g   a to m   m assasini  a n iq lash   m u m k in :

F  =  У ;  A  =  E  V,

bunda: A — elementning atom massasi;  E — ayni elementning ekvivalent 

massasi;  V —  elementning valentligi.

K im yoviy jaray o nlar qonuniyatlarini bilish kasalliklarning paydo 

b o ‘lish  sab ab larin i  tu sh u n ish g a  h a m d a  un i  d a v o la sh n in g  sam arali 

usu ilarin i  to p ish g a   y o rd am   b erad i.  S h ifo k o rlar  va  d o ris h u n o s la r 

o d a m   o rg an izm id ag i  kim yoviy jara y o n la rg a  d o im o  a lo h id a  e ’tib o r 

beradilar.



1-bobga  oid  savol  va  masalalar

T.  M etalining m a’lum bir miqdori  0,4 g  kislorod va 6,34 g galogen 

bilan birika oladi.  Galogenni aniqlang.  (Javob: yod)

2.  Agar 6,48 g metall 6,96 g sulfid  hosil qiladigan b o ‘lsa,  metallning 

ekvivalentini  aniqlang.  (Javob:  108 g/mol)

3.  3,6 g  metall oksididan metailni qaytarish uchun normal  sharoitda 

1666  ml  vodorod  sarflangan.  Oksid  va  metllning  ekvivalent  masalarini 

hisoblang.  (Javob: 24,2 g/mol;  16,2 g/m ol)



4.  0,572  g  alum iniy  kislota  bilan  reaksiyaga  kirishganda  0,936  1 

vodorod  (n.sh.)  ajralib  ehiqqan.  Agar alum iniyning  ekvivalent  masasi 

8,99 g/m ol  bo'lsa,  vodorodning ekvivalent hajmini hisoblang.

5.  Element gidridining tarkibida 8,87% vodorod bo'lsa,  shu element 

ekvivalentini hisoblang.  (Javob:  10,27)

6.  Element  oksidi  tarkibida  31,58%  kislorod  bo'lsa,  shu  elem ent 

ekvivalentini hisoblang.  (Javob:  17,3)

7.  2,68 g metall oksidini vodorod bilan qaytarganda 0,648 g suv hosil 

bo'lgan.  Metall ekvivalentini hisoblang.  (Javob:  29,2)

8.  0,986 g  metall  xloridiga kumush  nitrat ta ’sir ettirilganda,  1,722 g 

kumush  xlorid  hosil  bo'lgan.  M etall  ekvivalentini  hisoblang.  (Javob: 

46,67)


24

').  (  О,  ning  NaOl I  bilan  reaksiyaga kirishib:  a)  Nal l ( '(),; li)  N a;C 0 3 

hosil  t|iIisli  icaksiyalaridagi  ekvivalentini  hisoblang.  (Javob:  a)  44  g; 

b)  22  y.)

10.  11,14),  ning  K O ll  bilan   reaksiyaga  kirishib:  a)  K ll,P C ),; 

b)  K 2I1PI)4;  e)  K ,P 0 4  lar  hosil  qilish  reaksiyalaridagi  ekvivalentini 

hisoblang.  (Javob:  a)  98  g;  b)  49  g;  c)  32,7  g)

11.  Fosfor xlor bilan  ikki  xil  birikma  hosil  qiladi.  Bu  birikmalarda 

qaysi elementning ekvivalenti o'zgarmas qiymatga ega?



12.  Metallning ekvivalent massasi kislorodnikidan 2 marta ko‘p bo'lsa, 

oksidining massasi metallnikidan necha marta ko'p?

a)  1,5  m arta;b)  2  m arta;  c)  3  marta.

13.  Oltingugurt xlor bilan  S2Ci2 va SC12 kabi birikmalar hosil qiladi. 

SC12 da oltingugurtning ekvivalenti  16 g/m ol ekanligini hisobga olib, S2Cl2 

da uning ekvivalenti qancha ekanligini ko'rsating.

a)  8  g/m ol;  b)  16  g/m ol;  c)  32  g/m ol.



14.  CrCl, va C r2(S 0 4)3 birikmalarda xromning ekvivalenti birxilm i?

20.  FeCl2 va FeCl, birikmalarda temirning ekvivalent massasi bir xilmi?



15.  a)  Quyidagi birikmalarda oltingugurt atomining ekvivalent 

massasini  hisoblang:  N a2S,  H 2S 0 3,  C u S 0 4.

b)  Birikmalarning ekvivalent massasini aniqlang:

N H 4O H ,  H 4P 20 7,  M n,O y,  C a3( P 0 4)2.

e) Quyidagi reaksiydda fosfat kislotaning ekvivalentini hisoblang: 

H 3P 0 4 +   C a(O H )2 =   C a H P 0 4 +  2H 20 .



16.  a) quyidagi birikmalarda azotning ekvivalenti atom   mollarining 

qancha qismim tashkil  etishini hisoblang:

N aN O ,,  N H 3,  H N 0 2,  N 0 2.

b) birikmalarning ekvivalent massalarini aniqlang:

K2C 0 3,  Fe(O H )2,  H 3A s0 4,  C r 0 3.

c)  xrom   (111)  gidroksidining  quyidagi  reaksiyadagi  ekvivalentini 

hisoblang:

2C r(O H ),  +  Ba(O H )2 =   Ba(CrO:)2  + 4 H 20



17. a)  quyidagi birikmalarda oltingugurt ekvivalenti atom mollarining 

qancha qismini tashkil etishini hisoblang:

FeS,  FeS2,  F e 2S3.

a) birikmalarning ekvivalent  massalarini aniqlang:

H sIO (),  C a3( P 0 4)2,  N 20 3.

25


b) quyidagi reaksiyada aluminiy gidroksidning ekvivalentini  hisoblang: 

A1(0H)3 +  3NaOH  =   N a3A10, +  3H 20



18.  a) xromning ekvivalenti atom  mollarining qancha qismini tashkil 

etishini hisoblang:

C rO H C l,  C r2( S 0 4)3,  C r 0 2Cl, 

b)  murakkab moddalarning  ekvivalent massalarini aniqlang:

H  TeO  ,  ZnSeO ,,  C u S 0 4  ■

  5 H ,0


6  

6 ’ 


4 ’ 

2



19. a) temiming ekvivalenti atom  mollarining qancha qismini tashkil 

etishini hisoblang:

(N H 4)2F e(S 0 4)2,  B aF e0 4,  N H 4F e (S 0 4)2

b) murakkab moddalarning ekvivalent massalarini aniqlang:

H4P 20 7,  N a2S i0 3,  M n 0 2

c)  tuzning  (C a3( P 0 4)2)  reaksiyadagi  ekvivalentini hisoblang:

C a3( P 0 4)2 +.  2H 2S 0 4 =   C a(H 2P 0 4)2  +  2 C aS 0 4

d) birikmalarda marganetsning ekvivalenti  atom  mollarining qancha 

qismini  tashkil  etishini  hisoblang:

M n20 3,  M n 0 2,  M n20 7,  MnO,.

e)  murakkab moddalarning ekvivalent massalarini aniqlang:

K .M nO ,,  K ,M nO ,,  KM nO,.

4  

4 ’ 


4 ’ 


4

g)  kislotaning reaksiyadagi  ekvivalentini  hisoblang:

H,PO„  +  2KOH  =  K ,H PO ,  +  2 H ,0 .



4  


2

20.  a) oksidlovchining ekvivalentini hisoblang:

M nO,  +  4HC1  ->  M nC l2  +  Cl2  +  2H 20 . 

b)  0°C  va  94,643  kPa  bosimda  0,34  g  metall  kislotadan  59,94  ml 

vodorodni siqib chiqarsa, metalining ekvivalent massasini aniqlang.  (Javob: 

68,0  g/m ol)

21.  a) oksidlovchining ekvivalentini  hisoblang:

K ,C r,0   +  14HCL  , ->  2CrCL  +  2KC1  +  7H nO +  3CI,





( k o n s )  

2  



2

b) 20,06 g metall qizdirilganda,  2 1,66 g oksid hosil bo'lgan.  Metallning 

ekvivalent  massasini hisoblang.  (Javob:  100,3 g/mol)

22.  Qaytaruvchining  reaksiyadagi ekvivalent  massasini hisoblang:

H ,PO ,  +  HgCI,  +  H 20   -»  Hg  +  H ,P 0 4  +  2HC1.


23.  a)  oksidlovchining  rcaksiyadagi ekvivalentini  hisoblang:

2HBrO  +  HJO  ->  2HBr  +  H jO ,.

b) 

0,05  g  metall  kislotadan  28  ml  vodorodni  siqib  chiqarsa  (n.sh.), 



metallning ekvivalent massasini aniqlang.

24.  a)  qaytaaivchining reaksiyadagi ekvivalent massasini  hisoblang:

M n 0 2  +  N a N 0 3  +  2N aO H  

N a 2M n 0 4  +  N a N 0 2  +  2H,()

b)  2 g xlorda  (n.sh.)  qancha ekvivalent xlor b o ‘ladi?



25.  a)  Oksidlovchining reaksiyadagi ekvivalentini hisoblang: 

2KM nO,  +  N aN O ,  +  H ,0   =   2M nO,  +  3N aN O ,  +   2KOH.

4  

2  


3



26.  Qaytaruvchining reaksiyadagi ekvivalent massasini aniqlang: 

3 M n S 0 4 +  2KC103+   12KOH  =   3K2M n 0 4 +  2KC1 +   3K2S 0 4  +  6H20



27.  Harorati 27°C va bosimi 720  mm sim. ust.  bo'lgan gazning hajmi 

5  1.  Shu gazning  39°C va  104 kPa bosimdagi hajmini hisoblang.  (Javob: 

4,8  1).

28.  Berk  idishdagi  gazning  12°C  dagi  bosimi  100  kPa  (750  mm) 

bo'lsa, uning haroratini 30°C ga yetguncha qizdirsak, bosimi qancha bo'ladi? 



(Javob:  106,3  mm).

29.  98,7  kPa bosim va 91°C haroratda m a’lum miqdor gazning hajmi 

608  ml  bo'lsa,  shu  gazning  normal  sharoitdagi  hajmini  toping.(Javob: 

444  ml).

30.  Gaz massasini oshirganda qay holda  uning  hajmi  o'zgarmasligi 

mumkin?


a) haroratini pasaytirganda;

b)  bosimni  oshirganda;

d) bunday sharoitni yaratib bo'lmaydi.

31. N.sh. da  1  ml vodorodda necha dona vodorod  molekulasi borligini 

hisoblang.  (Javob:  2,69 •  Ю19)

32. N.sh. da 27 ■

  1021 dona gaz molekulasining hajmini hisoblang.  (Javob:

1  О-

33.  0,07  kg  N 2  2 Г С   harorat  va  142  kPa  bosim da  qancha  hajm ni 



egallaydi?  (Javob:  43  1).

34. Kazbek tog'i cho'qqisida  11 havoning massasi 0°C haroratda 700 mg 

keladi.  C ho'qqidagi atm osfera bosimini  hisoblang.  (Javob:  54,8 kPa).

35.  30  g  rux  xlorid  kislotada  eritilsa,  qancha  hajm  vodorod  (17"C 

harorat va  102,4 kPa bosimda) ajralib chiqadi? (Javob:  10,8  1).

36.  Kontakt  apparatidan  S 0 2  va  0 2  teng  hajmdagi  aralashmasi 

o'tkazilganda 90%  S 0 2 molekulalari SO, ga aylanadi.  Kontakt apparatidan

27


chiqayotgan gazlar aralashmasining tarkibini  hajmiy toizlarda  ifodalang. 

(Javob:  58%  SO,;  35,5%  O,;  6,5%  S 0 2).

37. Teng hajmli  H, va Cl, aralashmasining hajmi  reaksiya borgandan 

so'ng qanday o'zgaradi?

a)  o'zgarmaydi; 

b) 2  marta ortadi; 

d)  2  marta kamayadi.

38.  N.sh.  300  ml  gazning  massasi  0,857  g  kelsa,  uning  molekular 

massasini hisoblang.  (Javob:  64,0 g/m ol).



39.  Etilenning  kislorodga  nisbatan  zichligi  0,875  bo'lsa,  uning 

molekular  massasini hisoblang.  (Javob:  28,0 a.m.b.).



40.  87°C va 96 kPa bosimda  massasi  1,86 g bo'lgan  atseton bug'ining 

hajmi  I  I  bo'lsa,  uning  mol  massasini  hisoblang.  (Javob:  58 g/m ol).



41.  17°C va  104 kPa bosimda massasi  1248  ml gazning massasi 3,12 g 

kelsa,  shu gazning  molekular massasini  hisoblang.  (Javob:  58,0 a.m.b.).



42.  Hajmi  10  1 bo'lgan gazometrda  17°Cva  103,3 kPa bosimda to'la gaz 

bor.  Agar  shu  gazning  havoga  nisbatan  zichligi  0,40  bo'lsa,  gazning 

massasini  hisoblang.  (Javob: 4,97 g).

43.  2,24  1 gazning (n.sh.)  massasi  2,8 g ga teng.  Gazning  molekular 

massasi  qancha  (a,  m.  b.)?  a)  14;  b)  28;  d)  42.

44.  Oltingugurt atom ining  massasi  kislorodnikidan  2 baravar ortiq. 

Shu  asosda  oltingugurt  bug'ining zichligi  kislorodnikidan  2  marta  ko'p 

deyish  mumkinmi?

a)  mumkin;  b)  mumkin  emas.



2-  bob.  MODDALARNING AGREGAT HOLATLARI

2 .1 .  Moddalarning  qattiq  holati

A tom lar,  m olekulalar va ionlar m odd alarn in g eng oddiy h a m d a  

sodda tuzilishga ega bo'lgan to'plam laridir.  Odatdagi shraoitda bunday 

z a rra c h a la r a lo h id a   h o la td a   m avjud em as.  K im yoviy ja ra y o n la rd a  

m o d d a n in g  q a ttiq ,  su yuq  va g azlard an   ib o rat tashkiliy tu zilm alari, 

y a ’ni  agregat  h o latlari  ish tiro k  etad i.  A na  sh u   tashkiliy tu z ilm a la r 

tark ib id a  esa  a to m la r,  m o le k u la la r va  io n la r bor.

T a b ia ti  jih a ti d a n   b u   ag re g a t  h o la tla r   m o d d a   ta rk ib id a g i 

e le k tro n la rg a   u   yoki  bu   jih a td a n   b o g 'liq d ir.  M o d d a la rn in g   turli


agregat  h o la td a   b o 'lish i  u la rn in g   tark ib id agi  zan;i(. li;il;im ing  turli 

t a ’sirlanishi tufayli  yuzaga  keladi.  M o d d a n in g  agregai  holallaridagi 

o'zgarishlarda uning steoxeom eU ik tarkibi o'zgarm aydi,  Ickm  m odda 

ta rk ib id a   stru k tu rav iy  o 'z g a ris h la r  so d ir b o 'la d i.

M o d d a la rn in g   q a ttiq   h o lati  a m o r f   yoki  kristall  k o 'rin islu la  

b o 'lish i  m u m k in .  M o d d a   a m o r f  h o la td a   b o 'lg a n id a   u n in g   m o lc - 

k u lasi  o 'z a r o   ta rtib s iz  jo y la s h g a n   b o 'la d i,  q iz d irils a   s e k in - a s ta  

y u m sh a y d i  va s u y u q lik k a   o 't a d i   (s h is h a ).  M o le k u la la r,  a to m la r  

va  io n la rd a n   ta s h k il  to p g a n   ta rtib li  tu z ilm a la r   k ris ta ll  h o la tig a  

ega.  A lo h id a   —  m o n o k ris ta lla r ta b ia td a   k a m d a n - k a m   u c h ra y d i. 

K o 'p in c h a  p o lik rista lla r —  h a r to m o n g a  y o 'n a lg a n  kichik kristallar 

to 'p lam i  no to 'g 'ri shaklga ega b o 'lad i va k o 'p  uchraydi.  K ristallam ing 

shak lini  k o 'rsa tish  u c h u n   fazoviy k o o rd in a t sistem asi  q o 'lla n ila d i. 

K rista lla m in g   g e o m e trik   shak lig a  k o 'ra :  k u b sim o n ,  te tra g o n a l, 

o rto ro m b ik ,  m o n o k lin ik ,  trik lin ik  va  ro m b o e d rik   kristall  s tru k tu - 

ra la r  k o 'p   u c h ra y d i.

T ash q i  t a ’sir tufayli  b ir  m o d d a n in g   o 'z i  b ir  n e c h a   xil  kristall 

hosil qilsa, b u n d a y  hod isa  p o lim o rfizm   deyiladi.  M asalan, grafit va 

olm os.

K ristall  p a n ja ra   tu g u n la rid a   q a n d a y   z a rra c h a la r  turganligiga 



q a ra b   k ristalla m in g   4  xil  tu ri  m a ’lum :  a to m ,  m o lek u lar,  ionli  va 

m etall  kristall  p a n ja ra   tu rla ri  u c h ra y d i.

A to m   k rista ll  p a n ja r a li  m o d d a la r d a   k ris ta ll  p a n ja r a n in g  

tu g u n la rid a   a to m la r   tu ra d i.  A to m la r  o ra sid a g i  b o g '  k o v a le n t 

xususiyatga ega.  B u n d a y  kristall  p a n ja ra   hosil  q ila d ig a n  m o d d a la r 

q a to rig a   o lm o s,  g rafit,  S i 0 2,  k re m n iy   k arb id   (S iC ),  b o r  k arb id i 

(B 4C 3),  b or,  g e rm a n iy   o k sid larin i  olish  m u m k in .  K ristall  p a n ja ra  

tu g u n id a   a to m la r  tu ra d ig a n   m o d d a la r ju d a   q a ttiq ,  yuqori  su y u q - 

la n ish  h a ro ra tig a  ega.

M oleku lar kristall panjarali  m o d d a la r tugunlari  alo h id a  qutbsiz 

yoki  qutbli  kov alen t  b o g 'la n is h li  m o le k u la la rd a n   tash k il  to p g a n . 

O d a td a ,  b u n d a y   kristall  p an jarali  m o d d a la r  past  h a ro ra td a   q a ttiq  

h o la tg a  o 'ta d i.  U larga deyarli  b a rc h a  o rg a n ik   m o d d a la r,  k o 'p g in a  

n o o r g a n ik   m o d d a la r   ( N H 3,  C 0 2,  H 20 ,   C l2,  I 2,  H C I,  H B r, 

H I ,  H ,S ),  n o d ir  gazlar,  o q   fosfor,  o ltin g u g u rt  va  kislorod  a llo - 

tro p ik  shakl  o zg arish lari  va  b o s h q a la r  kiradi.  M o lek u lar  kristallar

29


shakli  tu rlic h a .  M a sa la n ,  v o d o ro d   va  geliy  kristallari  geksagonal 

h o latd a   jo y lash g an .  A rgon  va  y o d n in g   kristallari  b o 'lsa ,  hajm i 

m ark azlash g an   kub  panjarag a ega.

M o lek u lar  kristall  panjarali  m o d d a la r  q a to rig a   su b lim atsiy a- 

la n a d ig a n   q a ttiq   m o d d a la r  yod ,  C 0 2,  n a fta lin n i  h a m   k iritish  

m u m k in .  B u nd ay b irik m a lar p a st h a ro ra td a   qaynaydi  yoki suyuq- 

lanad i.  K im yoviy  b o g ‘lanish  energiyasi  y u q o ri,  b o g ‘  b a rq a ro r. 

B unday   tu zilish g a  ega  m o d d a la r  suvda  k am   yoki  y o m o n   eriydi. 

Lekin organik eritu v ch ilard a yaxshi  erish xossasiga ega b o ‘ladi.

Ionli  kristall  p an jarali  m o d d a la r  q a to rig a   kristall  tu g u n la r 

k a tio n   va  a n io n d a n   tash k il to p g an   m o d d ala rn i  o lish   m u m k in .  Bu 

h o latd a   h a r  b ir  ionni  teskari  ishorali  io n lar  o ‘rab  oladi.  M asalan, 

osh tuzi  ionli  kristall panjara hosil qiladi.  H a r b ir natriy ioni  atrofida 

teskari  ishorali  6  ta  xlor  ioni  joylashgan.  O sh  tuzi  kristallari  hosil 

b o 'lish id a  tu g un larda  m olekulalar m avjud em as.  O sh tuzi  kristallari 

o'zaro. bir b u tu n   katta  kristall  hosil  qilib  p o lim er tuzilishga  ega.

Ion li  kristall  p a n ja rali  m o d d a la r  q a to rig a   tu zla r,  o k sid lar, 

ish q o rlar,  m etall  va  m eta llm a slard a n   tu zilg an   m o d d a la r  kirishi 

m um kin.  O d atda,  b u n d ay  m o d d alar qattiq  ho latd a, yuqori  h a ro ra t­

da  su y u q lan ad i,  suvda  o so n   eriydi.  E ritm a la ri  va  su y u q lan m alari 

elek tr to k in i yaxshi  o 'tk a z ib ,  dissotsilan ish   darajasi yuqori  b o 'la d i. 

M etall  kristall  p a n ja ra   hosil  q ilad igan   m o d d a la r  q ato rig a  b a rc h a  

m e ta lla r  k ira d i.  M e ta lla r,  o d a td a ,  s im o b d a n   ta s h q a ri  q a ttiq  

m o d d ala rd ir.  M e ta lla rd a   kim yoviy  b o g 'la n ish n in g   a lo h id a   turi 

m av ju d lig i  sab ab li  k ristall  p a n ja ra   tu g u n la rid a   m eta ll  io n la ri 

jo y la sh g a n .  M e ta ll  io n la ri  u m u m iy   «daydi»  e le k tro n la r  b ila n  

b o g 'lan g a n .  M e ta lla rn in g   yuqori  e le k tr va  issiq  o ‘tk azu v ch an lig i, 

qattiqligi,  b o lg 'a la n ish i,  sim   va  p a rd a la r  hosil  qilishi  «elektron 

gaz»ga va m etall bog 'lan ish n in g  o 'zig a xos taraflariga bog'liqdir.

M e ta lla rn in g   s tru k tu ra la ri  b ir   n e c h a   xil  h o la td a   b o 'lis h i 

m u m k in .  H ajm i  m a rk a zla sh g an   kub  p a n ja ra la r  ( I -й   rasm )  litiy, 

natriy,  kaliy,  x ro m ,  m o lib d en ,  vo lfram ,  v a n n a d iy d a   a n a   sh u n d a y  

stru k tu ra  k u zatilad i.  Bu  m e ta lla r  u c h u n   k o o rd in a tsio n   son  8  ga 

teng.  M ag n iy ,  berilliy,  rux,  tita n ,  k o b alt,  ru ten iy,  osm iy   kabi 

m etallar u c h u n  geksagonal  p an jara (1 - d  rasm )  taalluqlidir.  B undan 

tash qari,  b a ’zi  m etallard a  yoqlari  m ark azlash g an   kub p a n ja ra   (1 -b


1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   41




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling