M. N. Musayev sanoat chiqindilarini tozalash texnologiyasi


Chiqindi  gazlarni  azot  oksidlaridan  absorbsion  usulda  tozalash


Download 3.87 Mb.
Pdf ko'rish
bet10/46
Sana12.02.2017
Hajmi3.87 Mb.
1   ...   6   7   8   9   10   11   12   13   ...   46

Chiqindi  gazlarni  azot  oksidlaridan  absorbsion  usulda  tozalash

Sanoatda ajralib chiqadigan chiqindi gazlar tarkibida asosan N O  

va  N 0 2  gazlari  uchraydi.  Bu  gazlarni  tozalashda  qiyinchilik  azot 

oksidi  —  NO gazining past  kimyoviy aktivligidir va  uni  suyuqlikda



100

www.ziyouz.com kutubxonasi



yomon erishidir.  Ushbu muammorri hal etishning  quyidagi yo'llari 

m a’lum:


1)  NO  gazini  N 02 gazigacha  to'liq  oksidlash;

2) selektiv,  ya’ni  ikkala gazni bir xil yutadigan absorbent tanlash;

3) 

suyuq  fazada 

N O  


gazini  oksidlab  yoki  suyuq  katalizator 

ishtirokida  NO  gazini  kimyoviy aktiv moddaga aylantirish.

Sanoatda N O  gazini gaz fazasida 0 2 bilan gomogen oksidlash usuli 

qo'llaniladi.  Jarayonni  tezlashtirish  uchun  gaz  fazasiga  kislorod 

qo'shiladi, lekin bu usul kislorodning katta sarfi bilan bog'liq. Chunki 

azot  oksidi  bilan  faqat  1%  kislorod  reaksiyaga  kirishadi,  qolgani 

atmosfera  havosiga  tashlanadi.  Azot  oksidining  oksidlash jarayoni 

katalizator ishtirokida tezlashadi.

A zot  oksidini  oksidlash  va  u lam i  suvga  yutilish jaray o n larin i 

tezlashtirish  uchun suyuq fazada kislorod va ozon bilan oksidlash 

h am d a  b ir  v aq tn in g   o 'z id a   oksidlash  va  suyuq  oksidlovchi 

yutgichlarga  yuttirish orqali am alga oshiriladi.  G azsim on oksid- 

lovchilarning  (kislorod  va  ozo n )  suyuq  fazad a  erish  tezligi 

h a ro ra tg a ,  b o sim g a,  k o m p o n e n tla m in g   k o n sen tratsiy a sig a, 

fazalararo yuza  kattaligiga,  oq im lar turbulentligiga  va  shu  kabi 

omillarga bog'liq.  Kislorod va ozonning suyuq fazada erishi sekin 

b o r a d ig a n   j a r a y o n   b o 'l i b ,  



N O  

g a z in i n g   s u y u q   f a z a d a  

oksidlanishini  lim itlaydi.  Agar  suyuq  oksidlovchilar  ishlatilsa, 

erish jaray o n in in g   bosqichi  lim itlanm aydi.



N O  

gazini  oksidlash  uchun  quyidagi  oksidlovchi  m oddalar 

tekshirilgan: 

H20 2,  K M n 0 4,  KBrO,,  H N O ,,  (N H 4)2Cr20 7,  N a2Cr20 7,  K2Cr20 7.

Ular ichida eng faol oksidlovchi bo'lib 



КВЮ 3 

hisoblanadi, keyingi 

o'rinlarda 

H N O ,,  K M n 0 4 

va 


H20 2 

oksidlovchilari hisoblanadi.

Azot oksidlarini absorbsiya qilish uchun suv,  ishqorlar va selektiv 

sorbentlam ing  eritmalari,  kislotalar va  oksidlovchilar  qo'llaniladi.



Suvga  absorbsiyalanishi.  Azot  oksidlari,  ayniqsa 

N 0 2 

gazi  suvga 

yaxshi yutiladi.  Bunda nitrat kislotasi hosil bo'ladi.

3 N 0 2  +   H 20   -»  2 H N O ,+ N O

Yutilmagan  azot  oksidlari  N 20 2  bilan  oksidlanadi:

n o

  + 


h

2

o



2 -» 

n o


2  +  н 2о 

n

2



o

3 + 


h

2

o



2 -> 

n

2



o

,  + 


h

2

o



N?0 4  +  H20  -»  HNO,  +  HNO,

101

www.ziyouz.com kutubxonasi



Jarayonda asosan vodorod peroksidining sarfi tozalash jarayonining 

iqtisodiy ko‘rsatkichni belgilaydi.  It 



HNO, 

kislotasi  olish uchun  6  kg 



H20 2sarf 

bo‘ladi.


Azot  oksidlarini  suv va 

H N O ,  

kislotasiga  yutilish jarayoni  ham  

ishlab  chiqilgan.  Bunda  azot  oksidlarini 

H N O ,  

yutilishi  bilan  

uning  konsentratsiyasi  oshib  boradi.  Shunda 

N O  

gazi  suyuqlik 

chegarasida 

N 0 2 

ga  aylanadi.  Jarayonni  tezlashtirish  m aqsadida 

suyuq  katalizatorlar ishlatiladi,  tozalash  darajasi 97  %  ni  tashkil 

etadi.


Ishqorlar bilan absorbsiya.  Gazlami tozalash uchun turli ishqorlar 

ishlatilishi  mumkin. NO, ni soda eritmasiga yutilishi quyidagi reaksiya 

asosida boradi:

2 N 0 2+ N a 2C 0 j  ->  2 N a N 0 ,+ C 0 2+Q

NjO,  gazini  turli  ishqoriy  eritmalarga  yoki  suspenziyalarga 

xemosorbsiyasi quyidagi  reaksiyalarda  keltirilgan:

2 N a O H   +   N 20 3  =   2 N a N 0 2  +   H 20  

N a2C 0 3  +   N 20 3  =   2 N a N 0 2  +   C O ,

2 N aH C 0 3  +   N 20 3  =   2 N a N 0 2  +   2CO ,  +   H20  

2KOH  +  

n

2



o

3  =  


k n o

2  + 


h

2

o



 

K,C0 3  +   N 20 3  =   2KNO,  +   C 0 2 

K H C 0 3  +   N 20 3  =   2 K N 0 2+   2 C 0 2 +  H20  

Ca(OH)2  +   N 20 3  =   C a (N 0 2)2  +   H 20  

C a C 0 3  +   N20 3  =  C a (N 0 2)2  +   H 20  

M q(OH)2  +   N 20 3  =   M q (N 0 2)2  +   H 20  

M q C 0 3  +  

N 20 3  = M q(N O j)2  + C O ,

Ba(OH)2  +   N 20 3  =   B a(N 0 2)2  +   Н гО 

B a C 0 3  +   N 20 3  =   B a(N 0 2)2  + C 0 2 

NH 4OH  +  

n

2



o

3  =   2NH4N 0 2  + 

h

2

o



 

2NH4H C 0 3 +  N 20 3  =   2NH4N 0 2  +  C 0 2

N 20 3 gazining absorbsiyalanishi bo‘yicha ishqorlar aktivligi qatori 

quyidagicha taqsimlanadi:



KON  >  NaOH  >  C a(O H )2  > N a2CO,  >  K2CO,  >  Ba(O H )2  >  N aH C O ,  >



0,84 

0,84 

0,78 

0,63 

0,56 

0,51

102

www.ziyouz.com kutubxonasi



Ж Н С О ,  >  M q C 0 3  >  ВаСО,  >  СаСО ,  >  M q(O H )2 

0,44 


0,40 

0,40 


0,39 

0,35


Ishqoriy eritm aning tagida keltirilgan raqam lar K O N  ga nisbatan 

aktivligini ko‘rsatadi.  Bunda KON ning aktivligi  1  deb qabul qilingan. 

Ishqoriy  eritm aning  aktivligi  uning  boshlang‘ich  pH   ko'rsatkichi 

orqali belgilanadi. Aktivligi qancha yuqori bo‘lsa, bu ko‘rsatkich  ham 

shuncha yuqori bo‘ladi.

Yuqorida keltirilgan reaksiyalarda ammiak eritmasi bilan absorbsiya 

jarayonida hosil bo'lgan  amm oniy nitriti — 

N H 4N 0 2  5 6 ° С 

haroratda 

to ‘liq parchalanadi:

N H 4N 0

j

= N 2+ 2 H 20

Selektiv absorbentlar.  Gazlarni NO gazidan tozalash uchun,  agar 

gaz  fazasida  kislorod  b o ‘lmasa,  unda 



F e S 0 4,  F eC l2,  N a 2S20 „   NaH C O , 

tuzlarining eritmalari qoMlanilishi mumkin. Qatorda keltirilgan birinchi 

ikkita tuzlar ishtirokida absorbsiya jarayonida kompleks tuzlar hosil 

bo ‘ladi:



F e S 0 4+ N 0 - > F e ( N 0 ) S 0 4 

FeC l2+ N 0 - > F e ( N 0 ) C l2

9 5-1 0 0   °C da  teskari  reaksiya borib,  yutilgan  N O   gazlari  ajralib 

chiqadi va 

F e S 0 4 

eritmasi qayta tozalash sikliga qaytariladi. Xuddi shu 

tarzda 

Fe(N O )C l2 

ham  parchalanadi.



F e S 0 4 

e ritm a si  q o lg a n la ri  ic h id a   h a m m a b o p   va  sam arali 

absorbentlardan hisoblanadi. Absorbent sifatida 

FeSO , 

tarkibli kislotali 

eritmalar ham qo'llanilishi mumkin.  Ushbu eritmaning yutuvchanlik 

qobiliyati 



F e S 0 4 

ning eritmadagi konsentratsiyasiga, haroratga va 



N O  

gazining konsentratsiyasiga bog‘liq.  2 0 -2 5 ° С haroratda eritm a 



NO 

gazining qisman konsentratsiyasida ham  yutaveradi. Azot oksidining 

erish chegarasi 

N O /F e Q +2= i / i  

nisbatga taalluqli.  E ritm ada sulfat va 

azot  kislotalari,  tuzlar va organik birikm alarning hozir b o ‘lishi  esa 

uning yutuvchanlik qobiliyatini kamaytiradi.



N a 2S20 3,  N a H S 0 4,  ( N H 2)2  SO 

e ritm a la rin i  q o ‘llan ilish i  azo tn i 

defiksatsiyasiga olib keladi:

2N a2S20 3+ 6 N 0 = 3 N 2+ 2 N a 2S 0 4+ 2 S 0 2

2 N a H S 0 3+ 2 N 0 = N 2+ 2 N a H S 0 4

2 (N H 2)2C 0 + 6 N 0 = 5 N 2+ 4 H 20 + 2 C 0 2

103

www.ziyouz.com kutubxonasi



Xuddi shu tarzda 

NO 

gazi 


ZnCl2,  C H 20 ,   C 2H20 4 

eritmalari bilan ham 

o ‘zaro  ta ’sir  qiladi.

200° С dan yuqori haroratda NO gazi ammiak bilan quyidagi reaksiya 

asosida  o ‘zaro ta ’sir ko‘rsatadi:

4 N H ,+ 6 N 0 = 5 N 2+ 6 H 20

Sulfat  kislotasi 



N 0 2 

va 


N 20 ,  

gazlarini  yuttirish  uchun  ishlatiladi: 



H2S 0 4+ 2 N 0 2= H N S 0 5+ H N 0 3 

2H 2S 0 4+ N 20 , + H N S 0 5 + h 2o

Nitrozilsera  kislotasi  qizdirilsa  yoki  suv  bilan  suyultirilsa,  azot 

oksidlari  ajralib  chiqadi:

HNSOj +


h

2

o



=

h

2



so

4+

n o



+

n o


2

Azot  oksidlarining  suyuq  sorbentlar bilan  o ‘zaro  ta ’siri  20—40° С 

haroratda  o‘ta samarali boradi.

Nazorat  uchun  savollar:

1.  Azot  oksidli  chiqindi  gazlarni  tozalashda  asosiy  qiyinchilik 

nim alardan  iborat va ulami bartaraf etish yo‘llari qanday?

2.  NO  gazini  oksidlash  uchun  qanday  oksidlovchi  m oddalar 

qo'llaniladi?

3.  Azot  oksidli  chiqindi  gazlarning  absorbsion  tozalash  usulida 

qanday  absorbentlar  qo'llaniladi?

4.  Azot  oksidlarining  suvga  yutilishi  qanday  amalga  oshiriladi, 

kimyoviy reaksiyalari va sharoitlari?

5.  Azot  oksidlarini  ishqorlar  bilan  absorbsiyasi,  qo'llaniladigan 

ishqorlar qatori  va kimyoviy  reaksiyalari  qanday?

6. Azot oksidli chiqindi gazlami tozalashda qo'llaniladigan selektiv 

absorbentlaming turlari va ularning kimyoviy  reaksiyalari qanday?

Azot  oksidlari  va  oltingugurt  angidridli  chiqindi  gazlarini 

birgalikda  uchraganda  absorbsion  tozalash  usuli

D.  M endeleyev  nom idagi  R K T U   da  tu tu n   gazlarini  azo t 

o k s id la rid a n   95%  g a c h a ,  o ltin g u g u rt  o k sid la rin i  b u tu n la y  

yo'qotadigan  karbam id  usuli  ishlab  chiqilgan.  Jarayon  gazlarni 

oldindan  tayyorlashni  talab  etm aydi,  tozalash  natijasida  toksik

104

www.ziyouz.com kutubxonasi



bo'lm agan  m ahsulotlar  -  

N 2,  C 0 2,  H 20   va  (N H 4)2  S 0 4 

hosil  bo'ladi. 

Absorbsion eritmasining pH ko'rsatkichi 5—9 atroflda bo'ladi, shuning 

uchun  apparaturaning  korroziyasi  kuzatilmaydi.

Usul samaradorligi azot va oltingugurt oksidlarining  o'zgaruvchan 

konsentratsiyalariga bog'liq emas.  Umuman jarayon quyida keltirilgan 

reaksiya tenglam alari orqali ifodalanadi:

N 0 + N 0 2+ (N H 2)2  CO-1%2  H 20 + C 0 2  + 2 N

j

 

S0 2+ (N H 2)2  CO  +   2  H 20 + l / 2   0 2  -> (N H 4)2  S 0 4  + C 0 2

Azot  oksidlarining karbamid bilan birikishi  uch yo'nalishda borishi 

mumkin.


Birinchi yo'nalishni quyidagi reaksiyalar bilan ko'rsatish mumkin:

N 0 + N 0 2+H 20   ->•  2  HO-NO

(NH2)2CO+HO-NO-»NH2 COOH+[NH2NO]->NH2 

c o o h

+

h

2

o

+

n

2

NH 2  C 0 0 H + H 0 -N 0 ^ H 0 C 0 0 H + [N H ,N 0 ]-> 2 H 20 + C 0 2+ 

n

2

Ik k in ch i  y o 'n alish g a   m uvofiq  o ld in   k arb am id n i  am m oniy 

karbam atgacha  gidrolizi  sodir bo'ladi,  keyin  u  azot  kislotasi  bilan 

birikadi:



N 0 + N 0 2+ H 20 - > 2 H 0 - N 0

(N H 2)2 

c o

+

h o h

->

n

2

h

 

c o o h

+

n h

3-*

n h



s o o n h

4 

n h



s o o n h

4+

h o

-

n o



n h

4

n o

2+

n h



c o o h

N H 4N 0 2 

**■

  > N 2+ 2 H 20

n h



c o o h

+

h o h

^

h o c o o h

+

n h

^

n o

 

c o o

 

n h

4

N O   C 0 0 N H .+ H 0 - N 0 - » N H , + N 0 ,+ H 0 C 0 0 H - > 2 H ,0 + C 0 ,+ N ,



2

 

2

 

2

 

2

U chm chi yo'nalishga muvofiq eritmaning tom chilari apparatning 



185°C  dan  o sh iq ro q   qizigan  devorlariga  urilganda  suv  tezda 

bug'lanadi,  keyin  suyuqlanadi  (135°C)  va  karbam id  parchalanib 

(>185°C)  izotsianur  kislotasi  hosil  b o 'lad i.  U  ham   azot  oksidlari 

bilan reaksiyaga kirishadi:



(NH

, ) ,  

C O



>

(

n h

2) , 

c o (J)

 

>l35r  > 

n h

4

n

 = 

c

 = 

o

>l85t~ 

>HN = C  = 0 + N H 3

HN = C  = 0 <

------

> H O - C  = N

NO + NO, + H 20

-------» 2 

H O - N  = 0

105


www.ziyouz.com kutubxonasi

НО - С  = N + НО -  N = 0

------

> [ H 0 - C ( 0 H )  = N - N = 0 ]

-»  

h

2

o

+

c o

2+

n

2

N H . + H O - N  = 0

 

>80(  > 

HAN 0 -  N = О

------

>2H20  + N2

Azot  oksidlari  karbamid  bilan  bir  vaqtda  barcha  uch  yo‘nalishi 

bo'yicha  birikishi  va  h ar  b in n in g   ulushi  jarayonni 

o 'tk azish  

sharoitlariga bog‘liq bo'lishi mumkin.

Tutun gazlarini azot oksidlaridan tozalash darajasining haroratga 

bog'liqligi  10.1-rasmda keltirilgan.

Ekvimol aralashma ( a =50%)  uchun tozalash darajasini haroratga 

bog'liqligini ko'rsatuvchi egri chiziq 50—55° С oraliqda minimum ga 

ega  bo'lib,  u  50—60  %  tozalash  darajasini  ko'rsatadi.  N 0 2  dan 

tozalashdagi egri chiziq sezilarsiz minimumga ega, NO dan tozalashda 

esa S-simon ko'rinishga ega.  Eritmaning 80°C dan qaynash harorati 

oralig'ida  1  va 2 egri chiziqlar birlashadi.

Boa,%

10.1-rasm.  Tutun  gazlarini  azot  oksidlaridan  tozalash  darajasining  turli 

oksidlanish  darajasidagi  (NC^a =  [N 0 2] / [ N 0 + N 0 2])  haroratga  bog‘liqligi:

I.  A =  50  %;  2.  A =  90  %;  3.  A =  10  %.

Buni  balki,  harorat  ko'tarilishi  bilan  gazlarni  suyuqlikda  erishi 

kamaysa kerak deb tushuntirish mumkindir. 60—70°C da kaibamidning 

am m oniy  karbam atgacha  gidrolizi  sodir  bo'ladi,  u  karbam itiga 

nisbatan HO-NO bilan oson birikadi.  Bunda 80°C dan yuqori haroratda 

azot  va  suvga  parchalanadigan  amm oniy  nitrit  hosil  bo'ladi.  Azot 

monooksidi  suvda  yomon  eriydi,  lekin  u  karbamid  bilan  harorat 

ko'tarilganda parchalanadigan addukt hosil qilishi mumkin. 70—95°C



106

www.ziyouz.com kutubxonasi



da adduktga bog‘langan karbamidni azot  monooksidi bilan birikish 

tezligi  uni  karbamid  va  NO  ga  parchalanish  tezligidan  yuqori  va 

tozalash darajasi 78  % gacha bo‘lishi mumkin.

Gazlarni  tozalash  darajasiga  absorbsion  eritmaning  pH i  sezilarli 

ta ’sir  ko‘rsatadi.  Azot  oksidlarini  ekvimolk  aralashmasida  P H =5-9 

bo‘lganda  qoniqarli  tozalash  darajasiga  (80  %  dan  oshiq),  pH =5-6 

bo‘lganda juda yaxshi tozalash darajasiga (95% oshiq) erishiladi. pH 5 

dan kichik bo'lganda tozalash darajasining pasayishi  H N 0 2 ni kislotali 

muhitda parchalanishi bilan bog‘liq bo‘lishi mumkin, pH   9 dan ko‘p 

va harorat yuqori bo‘lganda karbamidni ammiak, uglerod dioksidi va 

suvgacha shiddatll ishqoriy gidrolizi ro‘y beradi. pN -5—9 oralig‘ida H+ 

ioni karbamidni ammoniy karbamatgacha gidroliziga ijobiy katalitik 

ta ’sir  ko‘rsatadi.  Bundan  tashqari,  OH  —  ionlari  kislotali  gazlarni 

absorbsion eritmaga yaxshiroq yutllishiga sababchi bo‘ladi.

Boa.%

10.2-rasm.  Azot  oksidlan  oksidlanish  danrs 

tozalash  darajasiga  bog‘Iiq!igi.

Tozalashning asosiy ko‘rsatkichlaridan biri — bu azot oksidlarining 

oksidlanish  darajasidir.  Karbamidni  N O x  bilan  birikishi  uni  suvda 

erib azot  nitrat kislotasini hosil bo'lishi bosqichi orqali  o'tadi.  Uni 

hosil  bo‘lishi  uchun  NO  va  N 0 2  ni  ekvimolk  nisbati  talab  etiladi, 

shuning  uchun  N 0 : N 0 2  nisbati  birga  teng  bo ‘lganda,  absorbsiya 

darajasi maksimal bo'ladi. Agar gazda faqat N 0 2 bo‘lsa, unda eriganda 

H N 0 3 va  H N 0 2  kislotalari aralashmasi  hosil bo'ladi,  ya’ni  N 0 2  ni 

faqat  50%  i  H N 0 2  ga  aylanadi  va  u  karbam id  yordamida  oson 

parchalanadi.

Azot  monooksidi  suvda  deyarli  erimaydi,  lekm  karbamid  bilan 

yuqorida  aytilganidek  addukt  hosil  qiladi  va  N 2,  C 0 2  va  H 20   ga



107

www.ziyouz.com kutubxonasi



parchalanadi.  Bunda  gazdagi 

NO 

ning  15%  i  ushlab  qolinadi. 

Araiashmada 

N 0 2 

gazining ulushi yuqori boMganda aw alo 



NO 

va 


N 0 2 

ning ekvimolk aralashmasi yutiladi,  keyin qolgan 



N 0 2 

yutiladi. Agar 



N 0 2 

konsentratsiyasi 



NO 

dan kam bo‘lsa, unda 



N 0 2 

ning barcha miqdori 



NO 

bilan  birga ekvimolk aralashma  sifatida  yutiladi,  qolgan 



NO 

esa 


15%  dan yuqori boMmagan  miqdorda yutiladi.

Bu  10.2-rasmda ham  yaqqol  ko‘zga  tashlanadi.  Ushbu bog‘liqlik 

statik  sharoitlarda  olingan,  dinamik  sharoitlarda  esa  u  sal  boshqa 

ko'rinishga ega bo'ladi,  chunki  absorbsiya jarayoniga gidrodinamik 

ahvol va kontakt vaqti ta ’sir ko‘rsata boshlaydi.

T u tu n   gazlarin i 



NOx 

d an   to z a la sh   d a ra jasin in g   k a rb a m id  

konsentratsiyasiga  bogMiqligini  o ‘rganish  shuni  k o ‘rsatadiki, 

karbam id  konsentratsiyasi  40  g/1  boMganda  azot  oksidlaridan 

tozalash  darajasi  95  %  ga  yetdi.  Karbam id  konsentratsiyasining 

keyinchalik  oshishi  tozalash  darajasining  qism an  ko'tarilishiga, 

y a ’ni  100  g/1  da  98  %  boM ishiga  o tib   k e ld i.  K a rb a m id  

konsentratsiyasi  5  g/1  boMganda  tozalash  darajasi  70%  ni  tashkil 

etadi.  Konsentratsiyasi  oshishi  o ‘z yoMida molekulalarning fazalar 

chegarasidagi  diffuziya  tezligini  oshishi  bilan  bogMangan.  Azot 

oksidlarining  m iqdori  lg /m 3  dan  ko‘p  boMganda  ham   tozalash 

darajasi  ularning  konsentratsiyasiga  bogMiq  emasligi  belgilangan 

va  98-99% ni  tashkil  etgan. 

NOx 

ni  m iqdori  40  dan  200  m g /m 3 

gacha  o ‘zgarganda tozalash darajasi 63 dan 95  % gacha ko‘tarilgan, 

keyinchalik uni  1000  m g /m 3 gacha  ko'tarilishi tozalash darajasini 

qism an 95  dan  98  %  gacha  ko‘tarilishiga olib  kelgan.  Balkim,  bu 

gaz  fazasida  azot  oksidlarining  kam  konsentratsiyasida  diffuziya 

tezligining  kamayishi  bilan  bogMiq  boMishi  mum kin.

Tutun gazlarini azot oksidlaridan tozalashni 95%dan ko‘p boMishi 

uchun gazlar apparatda  0,5—1,5  s vaqt  ichida  turishi  kerak.  Turish 

vaqtining uzayishi tozalash  darajasiga  ko‘tarishiga olib  keladi,  lekin 

gazning  kichik  tezligida  (0,2  m /sek)  diffuzion  qatlamning  qalinligi 

oshishi  bilan  uning  ko'rsatkichi  kamayadi.  Gazning  katta  tezligida 

tozalanmagan  gazning  o ‘tib  ketish  hollari  kuzatiladi.  Suyuqlik 

septirishning  kerakli  zichligi  lm 3  gaz  uchun  0,3  dan  1  1 gacha.

Oltingugurt  dioksidini  karbam id  bilan  birikishi 

(NH2)2  CO 

ni 


ammoniy karbamatgacha gidroliz bosqichi orqali boradi:

108


www.ziyouz.com kutubxonasi

10.3-rasmda tutun gazlarini SO, dan tozalash darajasining haroratga 

bog'liqligi  keltirilgan.

Azot oksidlaridan tozalash  kabi  bu  holda  ham egri chiziqda 50-60 

°C da minimum к o‘zga tashlanadi. 20 dan 55 °C gacha oraliqda oltingugurt 

dioksididan  tozalash  darajasi  gazlarni  suyuqlikda  erishini  kamayishi 

munosabati bilan kamayadi,  haroratni 55 °C dan oshishi bilan jarayon 

samarasi ham ko‘tarila boshlaydi va 80 °C da 98% ga erishiladi.

Harorat  50  °C dan  past bo ‘lganda eritm ada S02  ni erishi  hisobiga 

sulfit  ionlar hosil  bo ‘ladi,  yuqori  haroratda  esa  ularni  aniqlashning 

iloji bo‘lmadi.  Bunda oltingugurt dioksidi karbamid bilan addukt hosil 

qilishi  m um kin,  bu  o ‘z  navbatida  tozalash  darajasining  keskin 

ko‘tarilishiga olib keladi.



b

„%

Katalog: books -> kollej va otm darsliklari -> texnika va texnologiya
kollej va otm darsliklari -> R. O. Oripov, n X. Xalilov
kollej va otm darsliklari -> 0 ‘zbekist0n sog‘liqni saqlash vazirligi toshkent tibbiyot akademiyasi m. Kariyev, R. Alimov
kollej va otm darsliklari -> O liy V a 0 ‘rta m a X su s ta’l im va z ir L ig I j  r a y e V Z. M. Zam o nav iy d a V la t is h y u r it is h n a z a r iy a si
kollej va otm darsliklari -> Odam fiziologiyasi
kollej va otm darsliklari -> 0 ‘zbekist0n respublikas1 oliy va 0 ‘rta maxsus ta’lim vazirligi 0 ‘rta maxsus, kasb-hunar ta’limi markazi
kollej va otm darsliklari -> F. I. Xaydarov, N. I. Xalilova
kollej va otm darsliklari -> N. sh erm u h a m ed o V a falsafa va fan metodologiyasi
texnika va texnologiya -> M. kurganbekov, A. Moydinov

Download 3.87 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   6   7   8   9   10   11   12   13   ...   46




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling