M u n d a r I j a


Download 1.8 Mb.
Pdf ko'rish
bet68/83
Sana06.04.2020
Hajmi1.8 Mb.
1   ...   64   65   66   67   68   69   70   71   ...   83
β− muntazam sakkiz burchakning ichki
burchagi bo’lsa, ctgβ ning qiymatini toping.
A) 
1

2
B) 1
C)
1

3
D) 

3
E) 1
5.
(96-9-27) Qavariq beshburchakning ichki burchak-
lari yig’indisi necha gradus?
A) 900
0
B) 720
0
C) 540
0
D) 600
0
E) 500
0
6.
(96-9-93) Qavariq beshburchak burchaklaridan ikki-
tasi to’g’ri, qolganlari o’zaro 2 : 3 : 4 nisbatda.
beshburchakning katta burchagini toping.
A) 90
0
B) 120
0
C) 150
0
D) 110
0
E) 160
0
7.
(96-11-46) Har bir burchagi 135
0
bo’lgan qavariq
ko’pburchakning nechta tomoni bor?
A) 5
B) 6
C) 8
D) 10
E) 12
8.
(96-12-48) Har bir ichki burchagi 120
0
bo’lgan
qavariq ko’pburchakning nechta tomoni bor?
A) 6
B) 8
C) 10
D) 12
E) 15
9.
(96-12-93) Muntazam sakkizburchakning tashqi
burchagi necha gradus?
A) 40
0
B) 60
0
C) 72
0
D) 45
0
E) 35
0
10.
(96-13-33) Muntazam beshburchakning ichki bur-
chagi necha gradus?
A) 135
0
B) 105
0
C) 102
0
D) 108
0
E) 120
0
11.
(97-3-42) α− muntazam o’n ikki burchakning ichki
burchagi bo’lsa, sinα ning qiymatini toping.
A) 
1
2
B)

3
2
C) 

2
2
D)
1
2
E)
1

2
12.
(97-4-52) Muntazam sakkizburchak ichki burchagin-
ing sinusini toping.
A) 

2
2
B) 
1
2
C) 

3
2
D)
1
2
E)

2
2
13.
(97-7-42) β− muntazam oltiburchakning ichki bur-
chagi, tgβ ning qiymatini toping.
A)
1

3
B) 

2
2
C) 

3
D) 

3
3
E)

3
2
14.
(97-8-15) Quyidagi mulohazalardan qaysi biri no-
to’g’ri?
A) teng tomonli uchburchakning balandliklari ke-
sishish nuqtasida 2 : 1 nisbatda bo’linadi.
B) agar ikkita teng yonli uchburchakning asoslari
va asoslaridagi burchaklari teng bo’lsa, bunday
uchburchaklar tengdir.
C) qavariq beshburchak ichki burchaklarining yi-
g’indisi 540
0
ga teng.
D) ikki qo’shni burchakning yig’indisi 180
0
ga
teng.
E) agar bir uchburchakning bir tomoni va shu
tomon qarshisidagi burchagi, ikkinchi uchburchak-
ning bir tomoni va shu tomon qarshisidagi bur-
chagiga mos ravishda teng bo’lsa, bu uchburchak-
lar tengdir.
15.
(97-8-38) Ikkita o’xshash ko’pburchak yuzlarin-
ing nisbati 9 : 4 ga teng. Kichik ko’pburchakning
perimetri 4 sm. Katta ko’pburchakning perimet-
rini toping.
A) 9
B) 8
C) 6
D) 4
E) 10
16.
(97-9-112) Muntazam o’nsakkizburchak ichki bur-
chagi uchlanganining kosinusini toping.
A) 
1
2
B)

2
2
C)

3
2
D) 0
E) 1
17.
(97-10-42) α - muntazam sakkizburchakning ichki
burchagi cosα ning qiymatini toping.
A)
1
2
B) 

3
2
C) 
1

2
D)

2
2
E) 
1

3
18.
(98-1-48) Tashqi burchagi 36
0
ga teng bo’lgan
muntazam ko’pburchakning nechta tomoni bor?
A) 8
B) 10
C) 12
D) 15
E) 18
19.
(98-4-10) Qavariq yigirmaburchakning dioganal-
lari nechta?
A) 170
B) 40
C) 200
D) 160
E) 120
20.
(98-6-40) Muntazam sakkizburchakning ichki bur-
chaklari nimaga teng?
A)
5π
4
B) 120
0
C) 130
0
D) 150
0
E) 135
0
21.
(98-8-48) Har bir tashqi burchagi 24
0
dan bo’lgan
muntazam ko’pburchakning nechta tomoni bor?
A) 24
B) 18
C) 15
D) 12
E) 10
22.
(98-11-89) Muntazam sakkizburchakning nechta
diagonali bor?
A) 8
B) 10
C) 24
D) 16
E) 20
23.
(98-12-69) Agar qavariq ko’pburchakning diago-
nallari 90 ta bo’lsa, uning tomonlari nechta bo’ladi?
A) 15
B) 20
C) 30
D) 45
E) 12
24.
(99-1-37) Muntazam ko’pburchakning tashqi bur-
chagi 36
0
ga teng. Uning nechta tomoni bor?
A) 10
B) 6
C) 8
D) 12
E) 9
25.
(99-2-48) Muntazam ABCDEF oltiburchakning
tomoni 6 ga teng. C uchidan AE diagonalgacha
bo’lgan masofani toping.
A) 8
B) 9
C) 10
D) 7
E) 12
26.
(99-8-52) Ko’pburchakning tomoni 5 ga teng. Yu-
zasi berilgan ko’pburchakning yuzasidan 4 marta
katta hamda unga o’xshash bo’lgan ko’pburchak-
ning tomonini toping.
A) 20
B) 10
C) 12
D) 16
E) 14
27.
(99-10-49) Muntazam ko’pburchakning tashqi bur-
chagi 60
0
ga teng, perimetri 54 ga teng. Uning
katta diagonalini toping.
A) 12
B) 16
C) 18
D) 20
E) 10
28.
(00-3-81) Agar qavariq ko’pburchak ichki bur-
chaklarining yig’indisi tashqi burchaklari yig’indi-
sidan 4 marta katta bo’lsa, uning tomonlari nechta?
A) 5
B) 6
C) 10
D) 8
E) 12

254
29.
(00-5-62) Qavariq 12 burchakli ko’pburchakning
diagonallari nechta?
A) 42
B) 36
C) 54
D) 52
E) 62
30.
(00-6-38) Ichki burchaklari yig’indisi uning har
bir uchidan bittadan olingan tashqi burchaklari
yig’indisidan 6 marta katta bo’lgan ko’pburchak-
ning tomoni nechta?
A) 16
B) 10
C) 15
D) 12
E) 14
31.
(01-3-40) Qavariq yettiburchakning har bir uchi-
dan bittadan olingan tashqi burchaklari yig’indisini
toping.
A) 5π
B) 7π
C) 2π
D) 35π
E) 4π
32.
(01-3-41) Har bir ichki burchagi 135
0
dan bo’lgan
muntazam ko’pburchakning nechta tomoni bor?
A) 8
B) 7
C) 6
D) 10
E) 9
33.
(01-3-42) Qavariq o’nikkiburchakning nechta di-
agonali bor?
A) 24
B) 54
C) 36
D) 30
E) 18
34.
(01-3-43) Qavariq o’nikkiburchak ichki burchak-
larining yig’indisi qavariq oltiburchak ichki bur-
chaklarining yig’indisidan necha marta katta?
A) 2
B) 3
C) 25
D) 4
E) 35
35.
(01-5-44) ABCDEF muntazam oltiburchakning
yuzi 144 ga teng. ABC uchburchakning yuzini
toping.
A) 24
B) 16
C) 48
D) 12
E) 22
36.
(01-11-43) Muntazam ko’pburchakning uchidagi
ichki va bitta tashqi burchagi ayirmasi 120
0
ga
teng bo’lsa, uning tomoni nechta bo’ladi?
A) 10
B) 12
C) 9
D) 14
E) 8
37.
(01-12-7) Muntazam ko’pburchakning har bir uchi-
dan bittadan olingan 7 ta tashqi burchagi yig’indisi
84
0
ga teng. Ko’pburchakning tomonlari nechta?
A) 12
B) 24
C) 28
D) 32
E) 30
38.
(01-12-15)* Eng kichik burchagi 50
0
bo’lgan biror
qavariq ko’pburchakning ichki burchaklari, ayir-
masi 10
0
bo’lgan arifmetik progressiyani tashkil
qiladi. Bu ko’pburchakning tomoni eng ko’pi bi-
lan nechta bo’lishi mumkin?
A) 3 ta B) 27 ta C) 24 ta D) 5 ta E) 30 ta
39.
(02-8-29) Muntazam n burchakning ichki bir bur-
chagi tashqi bir burchagidan 5 marta katta bo’lsa,
bu ko’pburchakning diagonallari soni nechta?
A) 54
B) 32
C) 36
D) 42
E) 35
40.
(02-9-50) Ko’pburchakning diagonallari soni un-
ing tomonlari sonidan 25 marta ko’p. Ko’pbur-
chakning tomoni nechta?
A) 5
B) 6
C) 7
D) 8
E) bunday ko’pburchak mavjud emas.
41.
(02-11-60) Qavariq ko’pburchakning diagonallari
uning tomonlaridan 12 ta ko’p. Ko’pburchakning
tomonlari nechta?
A) 5
B) 6
C) 8
D) 9
E) 10
42.
(02-12-58) Muntazam ko’pburchakning uchidagi
tashqi burchaklaridan biri 30
0
ga teng. Bu ko’pbur-
chakning nechta tomoni bor?
A) 15
B) 13
C) 14
D) 12
E) 16
43.
(03-1-42)* Qavariq ko’pburchakning n ta ichki
burchagi 30
0
dan kichik, n ning eng katta qiy-
mati nechaga teng bo’lishi mumkin?
A) 2
B) 3
C) 4
D) 5
E) aniqlab bo’lmaydi
44.
(03-1-47) Qavariq n burchakning diagonallari soni
25 tadan kam emas va 30 tadan ko’p emas, n
nechaga teng bo’lishi mumkin?
A) 7
B) 8
C) 9
D) 10
E) 11
45.
(03-2-48) Muntazam beshburchakning bir uchi-
dan o’tkazilgan ikki diagonali orasidagi burchakni
toping.
A) 30
0
B) 40
0
C) 36
0
D) 42
0
E) 48
0
46.
(03-7-3) Muntazam oltiburchak ichidagi ixtiyoriy
nuqtadan uning tomonlari yotgan to’g’ri chiziqlar-
gacha bo’lgan masofalar yig’indisi 9 ga teng. Shu
oltiburchakning perimetrini toping.
A) 5

3 B) 45

3 C) 6

3 D) 55

3 E) 4

3
47.
(03-8-3) Muntazam oltiburchak ichidagi ixtiyoriy
nuqtadan uning tomonlari yotgan to’g’ri chiziqlar-
gacha bo’lgan masofalar yig’indisi 9 ga teng bo’lsa,
shu oltiburchakning yuzini toping.
A) 5

3 B) 45

3 C) 6

3 D) 55

3 E)4

3
48.
(03-9-59) Diagonallari 14 ta bo’lgan qavariq ko’p-
burchakning nechta tomoni bor?
A) 5
B) 6
C) 7
D) 8
E) 10
49.
(03-10-53) Muntazam oltiburchak tomonining uzun-
ligi 1 ga teng. Shu oltiburchak tomonlarining
o’rtalari ketma - ket tutashtirildi, so’ngra hosil
bo’lgan oltiburchak tomonlarining o’rtalari yana
ketma - ket tutashtirildi va h.k. Hosil bo’lgan
barcha oltiburchaklar yuzlarining yig’indisini top-
ing.
A) 3

3
B) 2

6
C) 2

3
D) 3

6
E) 6

3
50.
(03-11-43) Muntazam oltiburchakning tomoni 4

6
ga teng. Shu ko’pburchakka tengdosh bo’lgan
teng tomonli uchburchakning tomonini toping.
A) 24
B) 18
C) 12
D) 30
E)16
51.
(03-11-44) Tomonlari ayirmasi 4 ga teng bo’lgan
arifmetik progressiya tashkil etuvchi ko’pburchak-
ning perimetri 75 ga, eng katta tomoni 23 ga
teng. Bu ko’pburchakning tomonlari soni nechta?
A) 5
B) 6
C) 7
D) 4
E) 3
3.6
Aylana va doira
3.6.1
Urinma, vatar, radius, diametr.
1.
(97-9-105) AB vatar 90
0
li yoyni tortib turadi.
AB ga doiraning O markazidan OD perpendikul-
yar tushirilgan.
AB
OD
nisbatni hisoblang.
A) 3
B) 4
C) 2
D) 25
E)33

255
2.
(98-9-43) Radiusi R ga teng bo’lgan aylanadagi
nuqtadan uzunliklari R ga teng bo’lgan ikkita
vatar o’tkazildi. vatarlar orasidagi burchakni top-
ing.
A) 40
0
B) 110
0
C) 135
0
D) 120
0
E)150
0
3.
(00-1-49) Ikkita aylana shunday joylashganki, ularn-
ing har biri ikkinchisining markazidan o’tadi. Shu
aylanalarga o’tkazilgan umumiy vatar ularning
markazlaridan qanday burchak ostida ko’rinadi?
A) 170
0
B) 160
0
C) 145
0
D) 120
0
E)90
0
4.
(00-2-36) Aylananing A nuqtasidan o’tkazilgan
AB va AC vatarlarning uzunliklari mos ravishda
5 va 12 ga teng. Agar ularning ikkinchi uchlari
tutashtirilsa, yuzi 15 ga teng uchburchak hosil
bo’ladi. AB va AC vatarlar orasidagi o’tkir bur-
chakni toping.
A) 30
0
B) 15
0
C) 45
0
D) 60
0
E)20
0
5.
(98-2-52) Radiusi 5 ga teng aylananing markazi-
dan 4 ga teng masofada joylashgan nuqta orqali
diametrga perpendikuliyar vatar o’tkazilgan. Shu
vatarning uzunligini toping.
A) 8
B) 6
C) 7
D) 9
E)4
6.
(99-8-53) Radiusi 5 sm bo’lgan doiradagi 8 sm
li vatar doira markazidan necha sm uzoqlikda
bo’ladi?
A) 3
B) 4
C) 26
D) 28
E)32
7.
(00-8-24) Aylana diammetrining uchlaridan ay-
lanaga o’tkazilgan urinmagacha bo’lgan masofalar
16 va 06 ga teng. Diametrning uzunligini top-
ing.
A) 22
B) 18
C) 2
D) 24
E)19
8.
(01-12-53) Aylana tashqarisidagi nuqtadan ay-
lanaga ikkita urinma o’tkazilgan. Agar urinmalar
orasidagi burchak 72
0
bo’lsa, aylananing urinish
nuqtalari orasidagi katta yoyini toping.
A) 252
0
B) 240
0
C) 228
0
D) 236
0
E)248
0
9.
(02-1-33) Aylananing kesishuvchi ikkita vatari ora-
sidagi burchaklardan biri 80
0
ga teng. Shu bur-
chakka qo’shni bo’lgan burchaklarning yig’indisini
toping.
A) 100
0
B) 90
0
C) 200
0
D) 160
0
E)150
0
10.
(02-2-42) Aylana markazidan turli tomonda uzun-
liklari 36 va 48 ga teng bo’lgan parallel vatar-
lar o’tkazilgan. Ular orasidagi masofa 42 ga teng
bo’lsa, aylananing radiusini toping.
A) 30
B) 28
C) 32
D) 26
E)34
11.
(02-7-23) Radiuslari 6 va 2 sm bo’lgan aylanalar
tashqi tomondan urinadi. Aylanalarning urin-
ish nuqtasidan ularning umumiy urinmalarigacha
bo’lgan masofani (sm) aniqlang.
A) 3
B) 2
C) 4
D) 25
E)35
12.
(02-8-30) Aylanadan tashqaridagi nuqtadan o’tka-
zilgan ikki urinmaning urinish nuqtalari aylanani
1 : 9 nisbatdagi ikkita yoyga ajratadi. Urinmalar
orasidagi burchakni toping.
A) 144
0
B) 72
0
C) 120
0
D) 110
0
E) aniqlab bo’lmaydi
3.6.2
Aylananing uzunligi.
1.
Aylananing uzunligi = 2πR
1.
(96-6-29) Aylananing 6

3 ga teng bo’lgan vatari
120
0
li yoyni tortib turadi. Aylananing uzunligini
toping.
A) 12π
B) 10π
C) 13π
D) 14π
E) 9π
2.
(97-2-29) Aylananing 12

2 ga teng vatari 90
0
li
yoyni tortib turadi. Aylananing uzunligini top-
ing.
A) 24π
B) 20π
C) 22π
D) 26π
E) 28π
3.
(97-8-28) Aylananing uzunligi 18π

2 ga teng.
Aylanadagi AB vatar 90
0
li yoyni tortib turadi.
Vatarning uzunligini toping.
A) 8
B) 18
C) 16
D) 15
E) 85
4.
(01-3-4) Teng yonli to’g’ri burchakli uchburchakn-
ing kateti uzunligi ga teng bo’lgan aylananing
diametriga teng. Gipotenuzaning uzunligini top-
ing.
A)

2a
π
B)
a
π
C)
a
2π
D)
2a
π
E)
a

2π
5.
(01-8-37) Aylanadan tashqaridagi nuqtadan un-
gacha bo’lgan eng uzun va eng qisqa masofalar
mos ravishda 6 va 2 ga teng. Aylananing uzun-
ligini toping.
A) 2π
B) π
C) 4π
D) 3π
E) 25π
3.6.3
Aylananing yoyining uzunligi.
1.
α markaziy burchakka mos yoy uzunligi .
(98-1-43) Radiusi 5 ga teng bo’lgan aylana yoyining
uzunligi radiusi 2 ga teng aylana uzunligiga teng bo’lsa,
hosil bo’lgan markaziy burchakni toping.
A) 120
0
B) 150
0
C) 144
0
D) 135
0
E) 148
0
Yechish: Radiusi 5 ga teng aylana yoyiga mos kel-
gan markaziy burchak α bo’lsin. U holda bu yoy uzun-
ligi α · 5 ga teng. Radiusi 2 ga teng bo’lgan aylana
uzunligi esa 2π · r = 2π · 2 = 4π ga teng. Masalaning
shartiga ko’ra birinchi aylana yoyining uzunligi ikkinchi
aylananing uzunligiga teng. 5α = 4π. Bu yerdan
α =
4π
5
= 144
0
ekanini topamiz. J:144
0
(C)

256
1.
(96-3-46) Aylananing markaziy burchagi 100
0
, u
tiralgan yoy uzunligi 10 sm bo’lsa, aylananing ra-
diusi necha sm (π = 3 deb olinsin)?
A) 5
B) 6
C) 3
D) 2
E) 8
2.
(96-11-47) Aylananing markaziy burchagi 90
0
, u
tiralgan yoy uzunligi 15 sm bo’lsa, aylananing ra-
diusi necha sm?
A)
15
π
B)
18
π
C)
24
π
D)
30
π
E)
36
π
3.
(96-12-49) Aylananing markaziy burchagi 60
0
, u
tiralgan yoy uzunligi 10 sm bo’lsa, aylananing ra-
diusi necha sm?
A)
15
π
B)
18
π
C)
30
π
D)
36
π
E)
24
π
4.
(97-12-28) Uzunligi 30π ga teng bo’lgan aylanan-
ing 60
0
li yoyini tortib turuvchi yoy uzunligi qan-
cha?
A) 12π
B) 6π
C) 5π
D) 3π
E) 7π
5.
(98-8-43) Aylananing uzunligi radiusi 4 ga, marka-
ziy burchagi 120
0
ga teng yoy uzunligiga teng.
Aylananing radiusini toping.
A)
2

2
3
B)
2

2

3
C) 2
2
3
D) 1
1
3
E) 2
6.
(98-11-28) Radiusi 8 ga teng aylananing
π
8
radi-
anga teng bo’lgan yoyining uzunligini aniqlang.
A)
π
64
B) π
C) 2π
D)
π
32
E)
π
2
7.
(99-8-57) Uzunligi 10π ga teng bo’lgan aylana,
radiusi 20 ga teng bo’lgan yoy shakliga keltiril-
gan. Hosil bo’lgan yoyning markaziy burchagini
toping.
A) 90
0
B) 60
0
C) 120
0
D) 75
0
E) 45
0
8.
(00-10-24) Radiusi 32 ga teng bo’lgan aylananing
π
16
radianga teng yoyining uzunligini aniqlang.
A) 05π
B) π
C) 2π
D) 4π
E) 6π
9.
(97-9-48) Radiusi 1 ga teng aylana uchta yoyga
bo’lingan. Ularga mos markaziy burchaklar 1,
2, va 3 sonlarga proportsional. Yoylardan eng
kattasining uzunligini toping.
A)
π
3
B) π
C)
3π
2
D)
2π
3
E)
4π
3
10.
(99-8-56) Radiuslari orasidagi burchagi 36
0
va ra-
diusi uzunligi 5 ga teng bo’lgan sektor yoyining
uzunligini toping.
A) 2π
B) π
C)
π
2
D)
π
3
E) 15π
11.
(01-5-46) Aylananing uzunligi 8π ga teng. Uzun-
ligi uning 90
0
li yoyiga teng bo’lgan aylananing
radiusini toping.
A) 1
B) 2
C)
1
2
D) 3
E)
3
2
12.
(01-8-35) Aylana yoyining uzunligi aylana uzun-
ligining 40 % ga teng. Shu yoyga tiralgan markaziy
burchakni toping.
A) 72
0
B) 144
0
C) 124
0
D) 104
0
E) 136
0
13.
(02-3-61) Radiusi 12 ga va markaziy burchagi 105
0
ga
teng bo’lgan doiraviy sektorning yoyi aylana shak-
liga keltirilgan. Shu aylananing radiusini aniqlang.
A) 35
B) 32
C) 45
D) 4
E) 42
3.6.4
Ichki chizilgan va markaziy burchaklar.
Urinma va vatar orasidagi burchak.
1.
Aylanaga ichki chizilgan burchak − mos markaziy
burchakning yarimiga teng.
1.
(96-6-19) Aylanani AB vatar ikkita yoyga ajratadi.
Bu yoylarning nisbati 4:5 kabi. AB vatar katta
yoyning ixtiyoriy nuqtasidan qanday burchak os-
tida ko’rinadi?
A) 100
0
B) 95
0
C) 80
0
D) 85
0
E) 90
0
2.
(97-2-19) Aylananing AB vatari o’zi ajratgan yoy-
lardan birining ixtiyoriy nuqtasidan 80
0
li bur-
chak ostida ko’rinadi. A va B nuqta chegarasi
bo’lgan yoylar necha gradus?
A) 160
0
va 200
0
B) 80
0
va 280
0
C) 100
0
va 260
0
D) 110
0
va 250
0
E) 120
0
va 240
0
3.
(97-5-42) Markaziy burchakka mos yoy aylanan-
ing
1
6
qismiga teng. Shu markaziy burchakni top-
ing.
A) 45
0
B) 60
0
C) 90
0
D) 30
0
E) 120
0
4.
(97-5-48) Radiusi 1 ga teng aylana uchta yoyga
bo’lingan. Ularga mos markaziy burchaklar 1; 2
va 6 sonlarga proporsional. Yoylardan eng kat-
tasining uzunligini toping.
A)
4π
3
B)
3π
4
C)
2π
9
D)
5π
9
E)
4π
9
5.
(97-8-19) Aylananing MN vatari 140
0
li yoyni
tortib turadi. MN vatar o’zi tortib turgan yoyn-
ing ixtiyoriy nuqtasidan qanday burchak ostida
ko’rinadi?
A) 270
0
B) 70
0
C) 100
0
D) 110
0
E) 120
0
6.
(97-9-42) Markaziy burchakka mos yoy aylanan-
ing
2
5
qismiga teng. Shu markaziy burchakni top-
ing.
A) 72
0
B) 144
0
C) 15
0
D) 216
0
E) 36
0
7.
(97-12-18) 140
0
li yoyga tiralgan vatar aylanani
ikki qismga ajratadi. Katta yoyning ixtiyoriy
nuqtasidan qaraganda, bu vatar qanday burchak
ostida ko’rinadi?
A) 110
0
B) 115
0
C) 120
0
D) 70
0
E) 65
0
8.
(98-4-19) Chizmada
6
M N O = 35
0
ga;
6

Download 1.8 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   64   65   66   67   68   69   70   71   ...   83




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling