Matematika hisoblang


Download 353.74 Kb.
Pdf ko'rish
Sana01.07.2020
Hajmi353.74 Kb.

MATEMATIKA 

1. Hisoblang: 

139 163 160 139 141 175 172 141







 

A) 870  



 

 

B) 852  



 

 

C) 840  



 

 

D) 864 



To‘g‘ri javob – C. 

Yechilishi. Umumiy ko‘paytuvchilarni qavsdan tashqariga chiqarib, so‘ng amallarni bajaramiz. 



139 163 160 139 141 175 172 141 139 163 160



141 175 172

139 3 141 3











 



 

  



3 139 141

3 280 840.

 


 


  

Manba:  M.A.Mirzaahmidov  va  boshqalar.  Matematika,  umumiy  o‘rta  ta’lim  maktablarining 

6-sinfi uchun darslik.  “O‘qituvchi” NMIU, Toshkent – 2017. 

 

2. Idishdagi suvning 80 foizi olindi, so‘ngra yana qolgan suvning 25 foizi olindi. Idishda necha 

foiz suv qolgan? 

A) 30   


 

  

B) 18    



 

 

C) 20    



 

 

D) 15 



To‘g‘ri javob – D. 

Yechilishi.    Idishdagi  suvning  miqdori 

x

litr  bo‘lsin.  Undan  80  foiz  suv  olinsa,  20  foiz  suv 

qoladi. 

x

ning 20 foizi 

0, 2 x

 litrga teng. Qolgan  0, 2 litr suvning 25 foizi olinsa, 75 foizi qoladi. 

0, 2  litrning 75 foizi  0, 75 0, 2 litr

0,15 litr



x

x



ga teng. Demak, idishda 15 foiz suv qolgan.  

ManbaB.Q.Haydarov. Matematika, umumiy o‘rta ta’lim maktablarining 5-sinfi uchun darslik.  

“Yangiyo‘l poligraf servis”, Toshkent – 2015. 

 

3.  Agar 

a

  va 


  haqiqiy  sonlar  uchun 

0

a



b

 


  bo‘lsa,  u  holda 

3

3



3

3

2



2

a

b

a

b



ni 



soddalashtiring. 

A) 


2

2

b



a

 



  

 

B) 



2b

   


 

 

C) 



2a

 



 

 

D)  0 



To‘g‘ri javob – C. 

Yechilishi.  Istalgan 

a

 son uchun 

3

3

a



a

 (1) va 



2

, agar


0 bo‘lsa;

, agar


0 bo‘lsa,

a

a

a

a

a

a



 




  (2) 

tengliklar o‘rinli. Bu (1) va (2) tengliklardan foydalanib 

3

3

3



3

2

2



a

b

a

b



ifodani 



0

a

b

 


 

shartlar bo‘yicha soddalashtiramiz, ya’ni  

 

3

3



3

3

2



2

2 .


a

b

a

b

a

b

a

b

a

b

a

b

a



   



       

 

ManbaSh.A.Alimov va boshqalar. Algebra, umumiy o‘rta ta’lim maktablarining 8-sinfi uchun 

darslik.  “O‘qituvchi” NMIU, Toshkent – 2019. 

 

 

 



 

4.  Agar  

3

tg



ctg



 bo‘lsa, 



2

2

tg



tg

ctg





 ifodaning qiymatini toping.  

A) 4    


 

 

B) 1    



 

 

C) 3    



 

 

D) 2 



To‘g‘ri javob  – D. 

Yechilishi. 

3

tg



ctg



 ni 



3

tg

ctg



 

 ko‘rinishida,  

2

2

tg



tg

ctg





 ni esa 



2

tg

tg

ctg





 ko‘rinishida ifodalab olamiz. 



2

tg

tg

ctg





 ifodaning qavs ichidagi 

tg

ni  3



ctg



 bilan almashtirib, so‘ng soddalashtiramiz.





2

3



2

1

1



1.

tg

tg

ctg

tg

ctg

ctg

tg

ctg

ctg

tg

ctg

tg

ctg

 








 



 





 




  

3

tg



ctg



 ekanligini e’tiborga olsak, ifodaning qiymati 2 ga teng bo‘ladi. 



 

ManbaSh.A.Alimov va boshqalar. Algebra, umumiy o‘rta ta’lim maktablarining 9-sinfi 

uchun darslik. “O‘qituvchi” NMIU, Toshkent – 2019. 

 

5.  Agar 

5

xy

  va 


5

x

y

  


  bo‘lsa, 

2

2



(3

2 )


(3

2 )


x

y

y

x

 



  ifodaning  qiymatini 



toping. 

A) 0   


 

 

B) 5    



 

 

C) –25  



 

 

D) –5 



To‘g‘ri javob  –  C. 

Yechilishi.     

2

2



(3

2 )


(3

2 )


x

y

y

x





  ifodani  shaklini  quyidagi  ko‘rinishda  almashtirib 

olamiz.  

2

2

2



2

(3

2 )



(3

2 )


(9

12

4



)

(9

12



4

)

9(



)

24

4



(

).

x



y

y

x

x

x

y

y

y

x

x

y

xy

xy x

y

 



 


 



 





  

Bundan 



5

xy

  va 



5

x

y

  


    ekanligini  e’tiborga  olib,  uning  qiymatini  topamiz.  

 


 

9(

)



24

4

(



)

9

5



24 5 4 5

5

25.



x

y

xy

xy x

y



   



      

 

 



ManbaSh.A.Alimov va boshqalar. Algebra, umumiy o‘rta ta’lim maktablarining 7-sinfi uchun 

darslik.  “O‘qituvchi” NMIU, Toshkent – 2017. 

 

6.  



2



2

2

12



10

3

10



x

x

x



 tenglamaning barcha haqiqiy yechimlari yig‘indisini toping. 



A) 20   

 

 



B) 24   

 

 



C) 3    

 

 



D) 19 

To‘g‘ri javob – B. 

Yechilishi.  



2



2

2

12



10

3

10



x

x

x



ni 





2

2



2

12

10



3

10

0



x

x

x





 ko‘rinishda ifodalab 

olamiz. 



 





2

2



a

b

a b a b

  


  qisqa  ko‘paytirish  formulasidan  foydalanib,  ko‘paytuvchilarga  ajratamiz. 









2

2



2

2

2



12

10

3



10

9

20



15

0.

x



x

x

x

x

x

x







  Bu  tenglama 

2

2

9



20

0

15



0

x

x

x

x

 






  tenglamaga 

teng kuchli.  

2

9

20



0

x

x



tenglamaning yechimlari 4 va 5 ga, 

2

15

0



x

x



 tenglamaning yechimlari 

esa  0  va  15  ga  teng.  Demak, 





2

2



2

12

10



3

10

x



x

x



  tenglamaning  yechimlari  0;  4;  5  va  15. 



Ularning yig‘indisi 24 ga teng.  

ManbaM.A.Mirzaahmedov va boshqalar. Matematika, o‘rta ta’lim muassasalarining 10-sinfi 

va o‘rta maxsus, kasb-hunar ta’limi muassasalari o‘quvchilari uchun darslik. “EXTREMUM PRESS”, 

Toshkent – 2017. 

 

7.  

4

2

(2



1)

4

f x



x

x

  


 funksiya berilgan. 

'(3)


f

 ni toping. 

A) 0   

 

 



B) 12    

 

 



C) 6 

 

 



 

D) 8 


To‘g‘ri javob – C. 

Yechilishi.   



(

) '


'(

)

f kx b



k f kx b

 



  va 


 

1

'



p

p

x

p x

 



  formulalardan  foydalanib, 

4

2



(2

1)

4



f

x

x

x

  


 funksiyaning hosilasini olamiz, ya’ni 

3

2



'(2

1) 4


8 .

f

x

x

x

 



 Bundan esa 



x

 ni joyiga 1 ni 

qo‘yib 

'(3)


6

f

 ni hosil qilamiz. 



ManbaM.A.Mirzaahmedov va boshqalar. Matematika, umumiy o‘rta ta’lim maktablarining 11-

sinflari va o‘rta maxsus, kasb-hunar ta’limi muassasalari uchun darslik. “ZAMIN NASHR”, Toshkent – 

2018. 

 

8.  Agar a, b, c musbat haqiqiy sonlar uchun 



14

ab

 va 



6

bc

 bo‘lsa, 



2

3

a



b

c

 


 yig‘indining 

eng kichik qiymatini toping. 

A) 18   

 

 



B) 16    

 

 



C) 20    

 

 



D) 34 

To‘g‘ri javob – B. 

Yechilishi.   

14

ab

  dan 


  ni  va 

6

bc

  dan  esa 



  ni  topamiz,  ya’ni 

14

a



b

  va 



6

c

b

.  Bu 



tengliklardan  foydalanib, 

2

3



a

b

c

 


  yig‘indini 

14

18



32

2

3



2

2

a



b

c

b

b

b

b

b





  ko‘rinishida 



ifodalaymiz. Bu ifodaning eng kichik qiymati 

2

,



0,

0

x



y

xy

x

y



 formula orqali  16 ga teng 



ekanligi kelib chiqadi.  

ManbaM.A.Mirzaahmedov va boshqalar. Matematika, umumiy o‘rta ta’lim maktablarining 11-

sinflari va o‘rta maxsus, kasb-hunar ta’limi muassasalari uchun darslik. “ZAMIN NASHR”, Toshkent – 

2018. 

 

9



6



4

5

5



x

xdx



integralni hisoblang. 

A) 

1

1



7

   


 

 

B) 



1

1

6



   

 

 



C) 

1

1



8

   


 

 

D) 



1

1

9



 

To‘g‘ri javob  – B.  

Yechilishi. 



6

4

5



5

x

xdx



 integralni shakl almashtirish orqali hisoblaymiz. 





 







  



6

6

6



6

6

4



4

5

4



5

5

5



5

5

5



1

1

5



5

5

5



5

5

5



5

1 0 1 .


6

6

6



x

x

xdx

x

x

dx

x

x

dx

x







 





 

   








  

ManbaM.A.Mirzaahmedov va boshqalar. Matematika, umumiy o‘rta ta’lim maktablarining 11-

sinflari va o‘rta maxsus, kasb-hunar ta’limi muassasalari uchun darslik. “ZAMIN NASHR”, Toshkent – 

2018. 

 

10. Rasmda berilgan ma’lumotlarga ko‘ra 



x

necha gradus? 

 

A) 93


0

   


 

 

B) 102



0

  

 



 

C) aniqlab bo‘lmaydi    

 

 

D) 97





To‘g‘ri javob – D. 

Yechilishi.    To‘rtburchakning  ichki  burchaklari  yig‘indisi  360

0

    ga  tengligidan 



  ni  aniqlab 

olamiz,  ya’ni     

0

0



0

0

90



26

78

360 .



 

  


  Bu  tenglikdan 



0

83



  bo‘ladi. 



x

  unga  qo‘shni 

burchak bo‘lganligi uchun 

0

97



x

 bo‘ladi. 



ManbaA.A.Rahimqoriyev, M.A. Toxtaxodjayeva. Geometriya, umumiy o‘rta ta’lim 

maktablarining 8-sinfi uchun darslik.  “O‘zbekiston” NMIU, Toshkent – 2019. 



 

 

Download 353.74 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling