Moddalakning kimyoviy texnologiyasi


Odatda tarkibida  6%  dan 20%  gacha gil  aralashma bo'ladigan

bet13/31
Sana15.12.2019
Hajmi
1   ...   9   10   11   12   13   14   15   16   ...   31

Odatda tarkibida  6%  dan 20%  gacha gil  aralashma bo'ladigan 
m ergel  ohaktoshlarn i  eritib,  bir-biriga  yopishib  qolm aydigan 
darajada kuydirib, keyin mayda tuyganda hosil b o ‘ladigan bog‘lovchi 
m oddaga gidravlik ohak deyiladi.
G idravlik  ohak  tuyilgan  s o ‘ndirilm agan  («tuyilgan  s o ‘n d i- 
rilmagan ohak») va kukun holigacha s o ‘ndirilgan  (m ayda tuyilgan 
s o ‘nm agan  zarrachalar  aralashm asi  bilan)  ohak  h olid a  ishlab 
chiqariladi..
Q otish  tezligi  va  m exanik  jihatdan  qanchalik  m ustahkam - 
lanishiga  qarab,  gidravlik  ohak  ikkiga  b o lin a d i:  kuchli  gidravlik 
ohak va kuchsiz gidravlik ohak.
O hakning  gidravlik  darajasi  gidravlik  (asosiy)  m odul  (m ) 
m iqdori  bilan  aniqlanadi.  G idravlik  m odul  ohak  (xom ashyo) 
tarkibidagi kalsiy oksidi va kislota oksidlari (yig‘indisi)ning miqdor 
nisbati  bilan  ifodalanadi:
%CaO
fft
  — ---------------------------------------
( S i0 2  + A120 3  + Fe20 3) '
Ohakda  faqat  havoda  qotadigan  CaO  qanchalik  k o‘p,  y a’ni 
asosiy  m odul  qanchalik  katta  b o ‘lsa,  uning  gidravlik  xossalari 
shunchalik  past  b o ‘ladi,  chunki  CaO  k o ‘p  b o ‘Isa,  ana  shunday 
xossalarga ega b o ‘lgan boshqa m oddalar (kalsiy silikat,  alyum inat 
va  ferritlar)  kam   b o ia d i.  M asalan,  gidravlik  ohak  gidravlik 
m odulining miqdori,  1,7—9 ga teng.  Gidravlik m oduli  1,7—4,5 ga 
teng  b o ‘lgan  ohak  kuchli  gidravlik  ohak,  m oduli  4 ,5 —9  gacha 
bo'lgan ohak kuchsiz gidravlik ohak hisoblanadi.  Gidravlik m odul 
9 dan ortiq b o ‘lsa,  ohak amalda gidravlik xossalarga ega b o ‘lmaydi 
va u  havoda qotadigan ohak hisoblanadi.
Ikki  k a ls iy li  s ilik a t  ( 2 C a 0 - S i 0 2) ,  ikki  k a ls iy li  ferrit 
(2C aO  * F e 0 2)  va  bir  kalsiyli  alyum inat  (CaO • A120 3)  kuydiri-
103

layotganda hosil bo'ladigan va kuydirish mahsulotini gidravlik xossali 
qüadigan birikmalardan hisoblanadi.  CaO ning S i0 2, A120 3 va Fe20 3 
larni  ko'rsatilgan  birikmalar  tarzida  bog‘lay  oladigan  eng  k o ‘p 
miqdori  1,7— 1,8 og'irlik qism ini tashkil qiladi.  Gidravlik ohakning 
asosiy  m oduli  odatda  bir  o z  yuqori  —  9  gacha,  k o ‘pincha  3—5 
b o ia d i, ya’ni gidravlik ohakda CaO ning 9 og ‘irlik qismiga  1  og‘irlik 
qism  kislota oksidlari t o ‘g ‘ri keladi.  Shunday qilib, gidravlik ohak 
tarkibida,  gidravlik  birikmalar  —  kalsiy  silikatlar,  alyuminatlar 
va ferritlar bilan  birgalikda o z m i-k o ‘pm i  erkin  CaO  ham   b o ‘lishi 
mumkin.  Shunga ko‘ra, gidravlik ohak ishlab chiqarish xususiyatlari, 
uning  xossalari  va  ishlatilish  sohalari  ham   har xil.
Texnologik chizma. 
M ergel ohaktosh portlash y o ‘li bilan qazib 
olinadi  va  m aydalanib,  saralanadi,  keyin  kuydiriladi.
Ohak kuydiruvchi agregat sifatida shaxta yoki aylanma pechlardan 
foydalaniladi.  Shaxta  pechlarda  kamida  2 0 —40  m m   o ‘lcham da, 
a y la n m a   p ech la rd a   e sa   15—20  m m   o 'lc h a m d a g i  o h a k to sh  
kuydiriladi.
M ergel ohaktoshlami kuydirayotganda kalsiy oksidi hosil bo'ladi. 
U  gil aralashmalar tarkibidagi kislota oksidlari bilan o ‘zaro birikadi. 
Shunda  kalsiy  silikatlari,  alyuminatlari  va  ferritlari  hosil  b o ‘ladi. 
Aytib  o ‘tilgan o ‘zaro  birikish  suyuq fazada em as,  qattiq fazalarda 
sodir bo'ladi.  Shuning uchun ham  kuydirilgan material kesaklanib 
qolm aydi.
G idravlik  ohakni  kuydirish  harorati  am alda  800—900°C  dan 
1000°C gacha b o‘ladi.  1100°C dan yuqori haroratda mahsulot so‘nish 
qobiliyatini  y o ‘qotadi.
Gidravlik ohak ishlab chiqarishda dolomitlashmagan va dolom it- 
lashgan ohaktoshlar q o ‘llaniladi.  D olom itlashgan ohaktoshlardagi 
M g C 0 3  m iq d ori  20%  g a ch a   boradi.  B u n d a y   o h a k to sh la m i 
kuydirayotganda talaygina magniy oksidi hosil b oiad i.  Magniy oksidi 
esa kuydirish harorati 800—900°C dan ortishi bilan suvga nisbatan 
faolligini tobora kamaytira boradi.  Bunda m agneziya sekin so ‘nadi 
va qotib qolgan betonda ham  so ‘nishni davom  ettirishi va oqibatda 
beton yorilib ketishi mumkin.  Shuning uchun ham  dolomitlashgan 
mergel ohaktoshlam i yuqorida  k o ‘rsatilgani kabi  800—900°C dan 
oshm aydigan  haroratda  shaxta  p ech   yoki  aylanm a  pechlarda 
kuydirish  kerak.
Shaxta pech turida ishlatiladigan ohaktoshlar kimyoviy tarkibiga 
qarab tanlanadi.  Ohaktoshlar dolom itlashm agan b o ‘lsa, xom ashyo 
bilan  yoqilg‘i  aralash  solinadigan  pechlar  ishlatiladi.  D o lo m it-
104

lashgan  ohaktoshlar  esa  y o q ilg ‘i  batam om   yongand an  keyin 
o ‘txonasi  tashqariga chiqarilgan pechlarda yoki ancha tejamli  nim  
gaz pechlarda kuydirilgani m a’qul. Aks holda,  magniy oksidi kuyib 
keíadi.
T uyilgan  s o ‘ndirilm agan  ohak  o lish d a   d o lom itlash m ag an  
ohaktoshlarni xom ashyo bilan yoqilg‘i  aralash solingan  pechlarda 
kuydirilgani  yaxshi.  Chunki  m ayda  tuyilgan  holdagi  yoq ilg‘i  kuli 
ohakning  gidravlik xossalarini  oshiradi.
A yla n m a   p ech la r  ishlab  ch iq a rish n in g   bu  so h asid a  kam  
ishlatiladi.  Chunki  yoqilg‘i  sifatida  k o ‘m ir  changini  ishlatishga, 
k o ‘m ir  chang  tayyorlashni  tashkil  etish  u ch u n   k o ‘p  m ablag1 
sarflashga,  shuningdek,  kuydirish uchun ancha k o‘p,  y a ’ni  shaxta 
pechlarida kuydirilayotgan vaqtdagi  12— 15% o ‘miga ohak og'irüigiga 
nisbatan 20% gacha shartli yoqilg‘i sarflashga t o ‘g ‘ri keladi.  Shunga 
q a r a m a sd a n ,  b o sh q a   bir  q a to r  k o ‘r sa tk ic h la r i,  ju m la d a n , 
sermehnatliligi jihatidan shaxta pechlarga qaraganda ancha tejamli 
kalta aylanm a pechlar ishlatiladi.
Gidravlik ohak kuydirishda shaxta va aylanm a pechlarning ish 
unum i, taxminan,  havoda qotadigan ohakni kuydirish pechlarining 
ish  unum idek  b o ‘ladi.
S o ‘ndirilmagan tuyilgan gidravlik ohak ishlab chiqarayotganda 
texnologik operatsiyalar qanday tartibda davom  etishi  107-betdagi 
chizm adan  k o‘rinib  turibdi.
P echdan  olinayotgan  kuydirish  m ahsuloti  (s o ‘ndirilm agan 
gidravlik  kesak  ohak  deb  yuritiladi)  hali  b o g ‘lovchi  m aterial 
hisoblanmaydi va qorishma hamda betón ishlashida undan foydalanib 
b o ‘lm aydi.  B og'lovch i  m odda  hosil  qilish  u ch u n   s o ‘ndirilm agan 
kesak ohak bo'laklari m ayda tuyilishi kerak.
G idravlik  kesak  ohak  ikki  usulda,  ya ’ni  m exanik  y o ‘l  bilan, 
z o ‘ldirli  tegirmonlarda  so'ndirish  y o ‘li  bilan  tuyilishi  m um kin. 
Birinchi  usulda  tuyganda  s o ‘ndirilmagan  tuyilgan  gidravlik  ohak 
(u qo'llanib kelinayotgan standart bo'yicha tuyilgan so ‘ndirilmagan 
ohak  deyiladi),  ikkinchi  usulda  tuyganda  esa  kukun  holigacha 
so ‘ndirilgan gidravlik ohak olinadi.
10—20  m m   gacha  bir  sidra  m aydalab  olingan  kuydirilgan 
kesak  ohak  shar  tegirm onlarining  sarflash  bunkeriga  uzatiladi. 
Bunkerdan  ta’m inlagich  yordam ida  shar  tegirm oniga  keragicha 
solib  turiladi.  M aydalangan  m ahsulot  yirik  donalarini  ayirib 
tash lash  u c h u n   separatorga  yuborilad i.  Y irik  donalari  qayta 
tuyishga,  mayda donalari esa tayyor m ahsulot omboriga yuboriladi.
105

So‘ndirilmay  tuyilgan  gidravlik  ohakni  so‘ndirish.
106

Tuyilgan  s o ‘ndirilm agan  gidravlik  ohak  germ etik  berk  m etall 
konteynerjarda yoki bitum lashtirilgan  q o g ‘o z  qoplarda tashiladi. 
Idishsiz  j o ‘natishda  esa  m axsus  jih ozlan gan   sem en t  tashigich 
m ashinalardan  foydalaniladi.
Kukun  holigacha  s o ‘ndirilgan  gidravlik  ohak  tayyorlash  tex- 
nologiyasidan  k o ‘rinib  turibdiki,  yuqorida  bayon  etilgan  texn o- 
logiyadan  tubdan  farq  qiladi.
Gidravlik  ohak  ham   havoda  qotadigan  ohak  singari  qim m atli 
xossaga ega:  unga  suv ta’sir qilganida,  nihoyatda  m ayda kukunga 
aylanib  ketadi.  Biroq  gidravlik  ohak  tarkibiga  kirgan  erkin  kalsiy 
oksidigina so ‘nish qobiliyatiga ega bo'ladi.  U ning gil oksidlari bilan 
o ‘zaro  ta ’sir  etishish  m ahsulotlari,  y a ’ni  kalsiy  silikatlari,  alyu- 
m in a tla ri  va   ferritlari  s o ‘n ish   q o b iliy a tig a   ega   b o 'lm a y d i. 
S o ‘ndirilayotganda  ular  nisbatan  yirik  va  am alda  suvga  nisbatan 
m o ‘rt,  so'nm agan  zarralar  holida  qoladi.  A yni  vaqtda  xuddi  ana 
shu birikmalar mayda tuyilganida ohakka gidravlik xossalar beradi. 
Shuni  nazarda  tutib,  s o ‘nm agan  donalari  elanadi,  shar  tegir- 
monlarida maydalanadi.  S o ‘ngra so ‘ndirilmagan ohak kukuni bilan 
äralashtiriladi.  Bu usulda ishlab chiqarish jarayoni quyidagi tartibda 
o'tadi.
Kuydirilgan kesak  ohak dastlab  10—20  m m  gacha o ‘lcham da 
m aydalanadi.  Kesak ohak maydalashdan oldin bir necha kun (3 — 
5)  om borda  ushlab  turilgani  m a’qul.  Shunda  u  havodagi  nam  
ta ’siridan qism an so ‘nadi,  natijada navbatdagi texnologik jarayon- 
lam i  bajarish  osonlashadi.
M aydalangan m ahsulot so ‘ndirgich  apparatga yuboriladi.  Shu 
m aqsadda  odatdagi  s o ‘ndirgich  shnek  q o ‘llaniladi.  So'ndirgich 
shnekka suv yuborib  turiladi.  O hakni  kukun  holigacha  s o ‘ndirish 
u ch u n   zarur bo'lgan  suv  m iqdori  ohakdagi  erkin  CaO  m iqdoriga 
b o g iiq .  Kalsiy  oksidi  ohak  ogMrligining  15—25  foiz  m iqdorida 
b o ‘lishi  kerak.  Suv  m inim al  nam   s o ‘ndirilgan  m ahsulot  hosil 
bo'ladigan miqdorda quyilishi zarur. Aks holda gidravlik birikmalar 
ortiqcha  quyilgan  suv  bilan  barvaqt  o ‘zaro  ta ’sir  etishib,  qism an 
gidratatsiyalanadi,  natijada  sifati  pasayadi.
S o ‘ndirgich  shnekda  ohak batam om   s o ‘nm aydi.  Ohak undan 
s o ‘ndirgich siloslarga yuboriladi va bu yerda batam om  so ‘ndiriladi. 
Gidravlik ohak sekin so'nadigan m odda b o ig a n i uchun k o ‘pincha 
10— 15 kungacha siloslarda saqlanadi.  Issiq suvni ishlatish so ‘ndirish 
jarayonini  ancha yaxshilaydi.  Shu  m aqsadda so'ndirgich shnekda 
ohak  bug‘  bilan  nam lanadi.  Silosdagi  m assaning  isishiga  ohak
107

gidratatsiyalanayotgan vaqtda  ajralib  chiqadigan  issiq  ham  yaxshi 
yordam   beradi.
S o ‘ndirilgan  ohak  silosdan  bir  o z  so ‘nm agan  yirik  donalar 
aralashgan  kukun  holida  chiqadi.  So'nm agan  donalarini  ajratib 
olish uchun ohak separaioiga yuboriladi. 0,2—0,25 m m  ohchamdagi 
m ayda tovar fraksiya om borga,  yirik s o ‘nm agan  donalari esa shar 
tegirm onlarga yuboriladi.  Shar tegirm onda m aydalanadi,  so ‘ngra 
yana so'ndirgich  silosga olib kelinadi.
M azkur texn ologiya bo'yich a bir y o ‘la ikki xil m ahsulot,  y a’ni 
kuchli  gidravlik  ohak  va  kuchsiz  gidravlik  ohak  olish  m um kin. 
Tarkibida talaygina gidravlik birikmalar bo'lgan, so ‘nmagan mayda 
tuyilgan donalari butun ohak massasiga aralashtirib yuborilmasdan, 
tayyor  m a h su lo t  sifatida  ish latilsa,  bu  k u ch li  gidravlik  ohak 
hisoblanadi.  Separatordan  olingan  m ayda  fraksiyada  gidravlik 
birikm alar nisbatan  kam  b o ‘ladi va  bu xossalari jihatidan kuchsiz 
gidravlik ohak hisoblanadi. Tarkibida gil aralashmalar ko‘p (gidravlik 
m oduli k o ‘pi bilan 4 —5 ga teng) ohaktoshlardan foydalanayotganda 
bir yoTa  ikki xil  ohak  ishlab  chiqariladi.
Ohakning  qotishi,  xossalari  va  ishlatilishi. 
G idravlik  ohak 
tarkibidagi kalsiy oksidi aslida havoda qotadigan ohakning o ‘zginasi. 
Shuning  u ch u n   ham   ana  shu  kom ponent  qotayotganida  sodir 
boT adigan jarayonlar  havoda  qotadigan  ohak  qotayotganda  ro‘y 
beradigan  jarayonlarga  o ‘xshaydi.  Suv  b o ig a n id a   kalsiy  oksidi 
C a (O H )2 gacha gidratlanadi.  Ohak xamiridagi suvning bug‘lanishi 
C a (O H )2  ning kristallanishiga va qorishm a yoki betonning sekin- 
asta  m ustahkam lanishiga yordam  beradi.  C a (O H )2  karbonlanishi 
natijasida yanada mustahkamlana beradi.  Qorishma yuzasida kalsiy 
karbonatning hosil bo'lishi  ohak buyumlar mustahkamligi va suvga 
chidam liligini birm uncha oshiradi.
O hakning  ikkinchi  kom ponenti  —  gidravlik  m oddalar  (kalsiy 
silikatlari,  alyuminatlari va ferritlari) o ‘zgacha qotadi (bu haqda V  
bobda batafsil to'xtab o'tildi).  Kalsiy Silikat,  alyum inat va ferritlar 
suv  b ila n   o ‘zaro   t a ’sir  e tis h g a n id a   t e g is h li  m o d d a la r n in g  
gidratlarini hosil qilgan holda gidratatsiyalanadi:  2CaO • S i 0 2 • n H 20 ;  
CaO  •  A120 3  • n H 20   va  2CaO  •  F e,Ö 3 •  n H 20 .   Gidratlar  kolloid, 
yopishoq k o ‘rinishda va  shu bilan birga plastik massa holida  hosil 
boMadi.  Ohak  xam ir  suvi  b u g ia n a d i  yoki  gidratatsiyalanadigan 
m oddalar shim ganida kolloid massalar koagulyatsiyalanadi  (zich - 
lanadi).  K olloid  massalarning yanada m ustahkam lanishi ularning 
kristallanishiga bog'liq.
108

Gidravlik  ohak  qotayotganda  a w a lo   havoda  qotish,  so ‘ngra 
gidravlik qqtish jarayonlari  ro‘y  beradi.  Shu sababli,  gidravlik ohak 
qotishi  uchun  aw aliga  quruq  havo  sharoitlari,  so ‘ngra  (kalsiy 
silikatlari,  alyuminatlari  va  ferritlari  gidratatsiyalanishi  uchun) 
nam   sharoitlar  yaratish  talab  qilinadi.  Ohak  tarkibida  gidravlik 
moddalar qanchalik k o ‘p b o ‘lsa,  qotishining birinchi davri  (quruq 
havo  sharoitlarida)  shunchalik  qisqa  b o ‘ladi.
Gidravlik m oddalarning gidratatsiyalanishi va shunga yarasha 
qotishi  uzoq  vaqt  davom   etishi  m um kin.  Biroq  buning  uchun 
nam  sharoit kerakbo'ladi. Shuning uchun ham  nam sharoit gidravlik 
ohak  asosida  tayyorlangan  qorishm alar  (betonlar)ning  yanada 
yaxshiroq qotishida juda qulaydir.
Gidravlik ohak xossalari 
m ustahkam ligi,  hajman  tekis  o ‘zga- 
rishi va m ayda tuyish darajasi bilan xarakterlanadi.
Gidravlik ohakning mustahkamligi taxm inan quyidagi ko'rsat- 
kichlar  bilan  xarakterlanadi  (17-jadval).
Og£riligi'  bo’yicha  1:3 tarkibda tayyorlangan qattiq qorishmadan 
shibbalab  y a sa lg a n ,  qirrasi  7 ,0 7   sm   k ub lar  va  sak k izlik lar 
k o ‘rinishidagi  nam unalar  sinaladi.
17-jadvalda  k o ‘rinib  turibdiki,  kuchli  va  kuchsiz  gidravlik 
ohaklar  m e ’yorida  qotishi  uchun  turli  sharoitlar  talab  qilinadi. 
K uchsiz gidravlik ohakni suvga solguncha 21  sutka, kuchli gidravlik 
ohakni esa atigi  7  sutka havoda saqlash  kerak.
17-jadval.
Gidravlik  ohakning  mexanik  mustahkamligi.
Ohak
turlari
Saqlash shartlari
Siqilishga 
mustahkamlik 
chegarasi2,  MPa
Cho‘zilishga 
mustahkamlik 
chegarasi,  MPa
Nam havoda
Suvda
Necha  sutka
K u c h siz
21
7
0 ,6
0 ,2
g id ra v lik
21
35
0,8
0 ,3 3
K u c h li
7
21
2 ,0
0 ,5
g id ra v lik
7
49
3 ,0 3
0 ,7
1 91-79-59  Pavlat standartlarida 28 sutkada har xil sharoitda (7 sutka nam havoda va 
21  sutka suvda) saqlangan namunalarning siqilishiga mustahkamlik chegarasi kamida 
2,0  MPa bo'lishi talab  qilinadi.
2  Qurilish  normalari  va  qoidalari  (1-qism,  Gosstroyizdat,  1955)  28  sutkaligida 
siqilishga mustahkamlik chegarasi 5,0  MPa gacha bo‘lgan gidravlik ohak ishlab chiqa- 
rish ham ko‘zda tutilgan.
109

G idravlik  oh ak n in g  qotayotganda  hajm an  qanchalík  tekis 
o ‘zgarishi ohak xamiridan tayyorlangan kulcha nam unalam i sinash 
y o ‘li bilan aniqlangan.  N am  havo sharoitlarida 7 sutka saqlangandan 
so ‘ng namunalar suvga solib qo‘yiladi. Suvda  10 sutka saqlanganidan 
keyin  kulchalar  darz  ketm asa  va  qiyshaym asa,  gidravlik  ohak 
sinovdan yaxshi o ‘tgan hisoblanadi. Aks holda uni ishlatish mumkin 
em a s,  ch u n k i  ana  sh u n d ay  ohakdan  tayyorlangan  qorishm a 
qotganidan  keyin  ham   buzilishi  m um kin.
S o ‘nm agan  yirik  ohak  donalari  hajm an  notekis  o ‘zgaradi. 
C hunki ularda erkin C aO ,  shuningdek, o ‘ta pishgan magniy oksidi 
(dolom itlashgan  ohaktosh  ishlatganda)  bo'ladi.
Maydaligi. 
G idravlik  ohak qanchalik  m ayda tuyilgani  (1 0 5 — 
110°C   h aroratd a  q uritilgan  gidravlik  o h a k   kuk uni)  kvadrat 
teshiginin g  bir  tarafi  0 ,0 9   m m   bo'lgan  009  raqamli  elakda  elash 
bilan tekshirib ko'riladi.  Elaganda og'irligi b o ‘yicha  10%  dan ortiq 
qoldiq  qolm asligi  kerak.
Ishlatish sohalari. 
Gidravlik ohak havoda qotadigan ohak qatori 
ishlatiladi.  Lekin  undan  ancha  m ustahkam   va  suvga  chidam li 
qorishma ham da betón ishlanadi.  Gidravlik ohak havoda qotadigan 
ohakdan shu jihatdan katta farq qiladiki,  u  suvda ham  qota oladi. 
S h u n in g   u c h u n   h a m   u  tob o ra  k en g  q o ‘llan ib   k elin m o q d a . 
Binolarning  nam  sharoitlarda  ishlatiladigan  qismlari,  y a’ni  asosi, 
poydevori,  shuningdek,  sug‘orish  kanallari  va  unchalik  katta 
b olm agan  boshqa gidrotexnik inshootlami qurishda ana shu ohakdan 
foydalanilm oqda.
Gidravlik ohak asosan quruq va nam  sharoitlarda ishlatiladigan 
bino devorini qurish va suvashda k o ‘p ishlatiladi.  Past marka betón 
va  bir  qator  ohak-tosh qol,  ohak-pussolan,  y a ’ni  sem ent  ishlab 
chiqarishda ham  ishlatishga ruxsat etiladi.
Y ig‘m a b etón  buyumlari ishlab  chiqarishda gidravlik ohakdan 
kam   qavatli  binolard a  ish latilad igan   devorbop  m ateriallarni 
q o ‘llashda foydalaniladi.
2.  Romansemenm
O h a k to sh   y o k i  m a g n ezia l  m erg ella rn in g   erib,  bir-biriga 
yopishib qolm aydigan darajada pishganini m ayda tuyish natijasida 
hosil b o ‘lgan m ahsulot rom ansem ent deyiladi.  Bunday bog'lovchi 
ishlab chiqarish uchun ohaktosh va gilning su n ’iy aralashmasidan
l i o

foydalansa ham b o ‘ladi. Tishlashish muddatini keragicha o'zgartirish 
uchun  rom ansem entga  5%  gacha  gips,  shuningdek,  15%  gacha 
(o g ‘irligi  b o ‘yicha)  gidravlik  qo'shilm alar  q o ‘shib  tuyishga  ruxsat 
etiladi.  Shunda sem entning suvga chidam liligi yanada oshadi  (yoki 
iqtisodiy jihatdan  foydaliroq  boMadi).
Kalsiy karbonat va gilning tabiiy aralashmasidan iborat b o ‘lgan 
mergellarda gildan 25—60% gacha b o lish í mumkin.  Rom ansem ent 
ishlab chiqarish uchun esa tarkibidagi gil aralashma 25—30% gacha 
boradigan  mergellar  ishlatgani  yaxshi.
Gidravlik ohak  ishlab  chiqarish u ch u n   20%  gacha gil b o ‘lgan 
ohaktoshlar  ishlatilishini,  hosil  b o ‘lgan  m ahsulotning  gidravlik 
m oduli  esa  1,7—9  ga  teng  ekanligini  eslasak,  u  holda  rom án- 
sem en tning gidravlik m oduli  1,7  dan kam  bo'lm aydi.  Darhaqiqat, 
u  odatda  1,1— 1,7  atrofida  b o ia d i.  D em a k ,  gil  aralashm alar 
kuydirish vaqtida hosil b o ‘lgan  S i 0 2,  A120 3  va  F e20 3  ni batam om  
kalsiy silikatlariga,  alyuminatlariga va ferritlariga b og'lay oladigan 
m iqdordan ortiqroq b o ‘ladi.  Gidravlik m odul  1,3 yoki undan kam  
bo'lganida gil aralashmalar ohak bilan bog‘lanmagan,  erkin holicha 
qoladi.
Shunday qilib, gidravlik ohakdan farqli o la r o q  romansem entda 
erkin CaO b o‘lmasligi kerak.  Romansementdagi butun ohak gidravlik 
qota  oladigan  m oddalar,  y a ’n i  kalsiy  silikatlari  (2C aO   •  S i 0 2), 
kalsiy alyuminatlari (CaO • Á120 3 va 5CaO • 3AL,03) va kalsiy ferritlari 
(2CaO  • F e20 3)  hohda  bog‘langan.
Erkin  kalsiy  oksidi  yo'qligi  va  tarkibida  talaygina  gidravlik 
m oddalar  mavjudligi  jihatidan  rom ansem ent  gidravlik  ohakdan 
tu b d a n   farq  qiladi:  r o m a n se m e n t  s o ‘n m a y d i,  le k in   u n d a n  
ishlangan qorishma va betonlar ancha mustahkam,  suvga chidam li 
b o ‘ladi.
Romansement  ishlab  chiqarish  texnologiyasi. 
R om ansem ent 
ishlab  chiqarish  uchun  xom ashyo  sifatida  m ergellerdan  tashqari 
ohaktoshlar bilan gilning sun’iy aralashmalaridan ham  foydalanish 
m um kin.  Shu bilan texnologik jarayon  ham  tegishlicha o'zgaradi,
M ergellardan  foydalanganda  rom ansem ent  ishlab  chiqarish 
k o‘p jihatdan s o ‘ndirilmagan tuyilgan gidravlik ohak tayyorlashga 
o ‘xshaydi.
Shaxta  p ech lar  ish latilayotgan d a  40   dan  120  m m   gach a 
o ‘lchamda,  aylanma pechlar ishlatilayotganda  15 dan 20 m m  gacha 
o'lcham da bir sidra maydalab olingan mergel kuydiriladi.  Kuydirish 
harorati  mergel  turiga  b o g ‘liq.  O haktosh  mergel  ishlatilayotgan
n i
1   ...   9   10   11   12   13   14   15   16   ...   31




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling