Moddalakning kimyoviy texnologiyasi


barqaror minerallar hosil b o ‘lishini ta ’m inlaydi. Texnologik sintez

bet22/31
Sana15.12.2019
Hajmi
1   ...   18   19   20   21   22   23   24   25   ...   31

barqaror minerallar hosil b o ‘lishini ta ’m inlaydi. Texnologik sintez 
mahsulotlari  esa  nihoyatda  qisqa vaqt m obaynida vujudga keladi. 
T e x n ik -iq tis o d iy   o m illa r   d o im   ish lab   c h iq a r ish   ja r a y o n in i 
tezlashtiradi,  bu  ko‘pincha o ‘z xossalarini vaqt va xizm at sharoit- 
lariga b o g ‘liq  ravishda o ‘zgartiruvchi  metastabil m ahsulotlar hosil 
b o iish ig a  olib keladi.
Shuni  ta ’kidlash  kerakki,  tabiiy  minerallar  (kalsiy  gidrosili­
katlar)  yirik  konlar  tarzida  uchram aydi,  ularning  ayrimlari  esa 
shu  qadar kamki,  ular hatto  ilm iy tadqiqotlar uchun ham  yetm ay 
qoladi.
N .V .B elov  gidrosilikatlarda tetraedrlarning bir qism ini ( S i 0 2)4' 
teng qiymatli va teng hajmli gumhlarga (O H )4' qaytarma almashti- 
rish  m um kinligini  k o ‘rsatib  berdi.  U n in g  fikricha,  gidrosilikatlar 
tarkibiy tuzilm asi  asosida bir ustun kalsiy oktaedrlar va ikki ustun 
kalsiy prizmalaridan  tashkil  topgan vollastonitli blok yotadi.  Ana 
shu  blok  b o ‘ylab  krem niy kislorodli  tetraedrlarning bir-biri  bilan 
b og‘liq b o ‘lmagan ikki zanjiri joylashadi.  Suvsizlanganda ko‘pchilik 
gidrosilikatlarning x  yoki  ß  = C aO   •  S i 0 2  shakli  hosil  b o ‘ladi.  Oz 
sonli  minerallargina degidratatsiya vaqtida  ß yoki 
y
 = 2C aO   •  S i 0 2 
hosil qiladi.  Faqat afvillit  —  Ca3 • 2 H 20 [ S i 0 3( 0 H ) ] 2 bu hodisadan 
m ustasno.  U n in g  tarkibiy  tuzilishi  tetraedrlar  zanjiridan  iborat 
b o ‘lm ay,  balki  S i 0 32+  orolsim on  radikaldan  tashkil  topgan.
Kalsiy gidrosilikatlarni kalsiy silikatlar gidratlari deyish  m u m - 
kin.  Ayrim gidrosilikatlarda suv turlicha bogdangan bo'ladi:  O H , 
H 20   —  gidratli,  kristalli,  seolitli.  Shuning uchun  ularning  degid- 
ratatsiyasi  ham   turlichadir.
K o ‘pgina  manbalarga  asoslangan  holda  Teylor  kalsiy  gidro­
silikatlarning  quyidagi  asosiy  guruhlarini  belgiladi:
1. Tarkibiy  tuzilishiga  k o ‘ra  vollastonitga  yaqin  birikmalar: 
nekoit,  okenit,  ksonotlit,  fashogit,  gellebrandit.
2.  Toberm oritli.
3.  Gidrolitli:  gidrolit,  truskottit,  Z -faza  (Assarson).
4. y  —  C 2S  tarkibiy  tuzilishiga  k o ‘ra  yaqin  birikmalar:  kalsiy 
xondrodit  (gidrat 
y
  —  C 2S).
5.  Boshqa  kalsiy  gidrosilikatlar:  afvillit,  gidrat  C 2S,  Y -faza.
179

Vollastonit  guruhi. 
B u  guruhga  n ek o it,  o k en it,  k sonotlit, 
foshagit  va  gillebrandit  kiradi.  Anu  shu  birikmalarning  ham m asi 
u c h u n   7 ,3   Á  ga  yaqin  tekisliklararo  m asofa  xos.  Shuningdek, 
volla ston it  uchun  bir  y o ‘nalishda  takrorlanaveradigan  7,3  Á  ga 
yaqin tekisliklararo m asofa xarakterli,  bu esa mazkur guruh gidro- 
silik a tla rn i  gidratlangan  v o lla sto n it  d ey ish ga   im k on   beradi. 
V ollaston it tarkibiy tuzulishda m etasilikat zanjirlar shunday b og‘- 
langanki,  unda  har u ch in ch i tetraedr takrorlanadi.  Shunga k o ‘ra, 
ularni  u ch   qirrali  deyish  m um kin.  S i= 0   elem entlar  vollastonit 
tarkibiy  tuzilishida  o ‘q  b o ‘ylab  har  7,3  Á  da,  C a = 0   elem entlari 
esa  har 3,65  Á  da takrorlanadi.
Nekoit 
C 3S6H 6  va 
okenit 
C S 2H 2  800°C  haroratda  bir  qancha 
o ‘zgarishlardan  so'n g  ular  vollastonitga  aylanadi.
Ksonotlit 
gidrotennal sharoitlarda  150—400°C harorat oralig‘ida 
reaksiyaga m oyil turli materiallardan CaO • S i 0 2- l : l   sharoitda oson 
sintez qilib olinadi.  Bu birikma 374°C suv bug‘ida to‘yingan muhitda, 
shuningdek,  qizitilgan  bug'da  hosil  qilingan.  N .N .  Belov  fikricha, 
ksonotlit tarkibi  Ca6(Si60 I7) • (O H )2  formulasiga  m os keladi.
N .V .B e lo v   b o ‘y ich a   C a  kation larinin g  */3  qism i  kislorod 
oktaedrlarida b o ‘ladi,  2/ 3  qism i  trigonal  prizmalarda  bog'langan, 
shunisi  qiziqki,  prizmalar  o ‘z  qirralari  bilan  Ca  dan  iborat  oktaedr- 
larga tutashadi va bu blok ikki ksonotlit lentasi oralig‘ida joylashadi. 
B a ’zan   tasm alar  naycha  shaklida  o ‘raladi,  bunda  m ustahkamlik 
ortadi.  K sonotlit  qariyb  700°C  haroratda parchalanib,  vollastonit 
h o sil qiladi.  U  tabiatda silikat g ‘isht tarkibida uchraydi.
Foshagit 
— Ca4(Si30 9)  •  (O H )2.  Bu m odda Teylor fikriga asosan 
ilk  bor  F lin t  tom onidan  tegishli  tarkibli  shishada  300—350°C 
haroratda to'yingan bug£ muhitida sintez qilingan.  Keyinchalik uni 
k o ‘pgina  tadqiqotchilar  turli  sharoitlarda  xilm a-xil  asos  m ate­
riallardan sintez qilib olganlar.  Foshagit uchun ninasim on va tolali 
kristallar xosdir.  U   700°C haroratda parchalanib, vollastonit hosil 
qiladi.
Gillebrandit 
C 2SH   (bundan  keyin  gidrosilikat  belgisi)  shu 
tiz im g a   d o ir  ad ab iyotlarn in g  k o ‘pligi  tufayli  B ogg  b o ‘y ich a  
ifodalanadi.  Turli tadqiqotchilar ishlatadigan kalsiy gidrosilikatlar 
belgilari juda xilm a-xil b o ‘lib,  ayniqsa, yuqori bosim li bug‘  ta’sirida 
o lin g a n   m ahsulotlarda  bu  belgilar  k o ‘pincha  bir-biriga  t o ‘g ‘ri 
kelm aydi.  Bogg  boshqa  m ualliflar  qabul  qilgan  nom lardan  farq 
qiladigan quyidagi  24-jadvalda keltirilgan tizim li  nom enklaturani 
tavsiya 
etdi.
180

24-jadval.
Turli  muailiflar  tomonidan  gidrosilikatlarning  nomlanishi. 
/ __________________________________________________
Tarkibi
Taklif etilgan nomlar
Torvaldson
Besse
Teylor,  Tey- 
lor va  Besse
Bogg
^2^ Ro, 9-1,25
C 2S  g id ra t  I
C 2S  a   -g id ra t C 2 S «   -  g id ra t
C 2S H   (A)
c
2
s h
u , 5
C 2S  g id ra t  II
C 2S  p  -  g id ra t
C 2 S P   -  g id ra t
C 2S H   (B)
C 2S H 03,
C ?S  g id ra t  I I I
C 2S  y  -  g id ra t
C 2Sy  -  g id ra t
C 2S H   (C )
c
2
s h
067


C2S a   -  g id ra t
C 2S H   (D )
C 2S H 2.4


C 2S H   ( II )
C 2S H 2
CSHU


flin t  C S H
C S H   (A )


C S H   (I)
C S H   (B)
Gillebrandit 
—  tabiiy  mineral  b o ‘lib,  uning  xossalari  yaxshi 
o ‘rganilgan.  U  tegishli tarkibdagi ohak va qumtuproq aralashmasidan 
150—250°C  haroratda  t o ‘yingan  suv  bug'ida  ishlov  berib  sintez 
qilinadi.  G illebrandit 520—540°C  haroratda degidratatsiyalanadi. 
U n in g  N .V .  B elov  va  X .S.  M am edov belgilagan  tarkibiy tuzilm a 
form ulasi  C a 12(SigO ,7)  •  (O H )4 •  12C a(O H )2.  G illebrandit  C 0 2 
ta’sirida parchalanib,  C a C 0 3 va am orf S i 0 2 hosil b o ‘ladi.  Bu hodisa 
su n ’iy  hosil  b o ‘lgan  C 2SH   ning  barchasida  kuzatiladi,  uning 
quyidagi  shakllari  mavjud:
C 2SH (A )  —  tabiatda  m a’lum  em as,  m exanik  m ustahkamligi 
past,  chunki  u   bitishib  ketishi  qiyin  bo'lgan  plastinkalar  hosil 
qiladi.
C 2SH (B )  —  su n ’iy  gillebrandit.
S2S H (C )  —  tabiatda  m a’lum   em as,  gidratatsiya  hodisasida 
vujudga keladi.
P  va  y = C 2S,  Rsiq  -   1 , 4 - 2 , 0   M Pa,  Regil  = 2 , 4 - 2 , 8   M Pa.
R  u  >  Rsjq  ,  bu  hoi  uning  tarkibiy  tuzilishi  tolali  ekanini 
k o ‘rsatadi.
S o f  m ahsulotlarni  tadqiq  qilishda  olin gan   natijalar  oddiy 
xomashyodan olingan natijalarga doim  m os kelavermaydi.  Masalan, 
tarkibida  80  %  C 2S  b o ‘lgan  n efelin   shlam i  avtoklav  ish lovi 
natijasida  C 2S H (C )  hosil  qiladi  va  bug1  bosim i  0 ,8 — 1,2  M Pa 
b o ‘lganda  Rsiq=  15,0—4 0 ,0   M Pa,  yanada  yuqoriroq  bosim da  esa 
yana ham  kattaroq b o ‘!adi.  Sochilm a dom na toshqoli y =   C2S dan
181

ib o rat  b o ‘lib ,  biroq  R ciq=  1 0 ,0 —3 0 ,0   M P a .  S h u n d a y   q ilib , 
texnikaviy tizim larda  C 2S H (C )  hosil  b o ‘lishi tabiiy gillebranditga 
nisbatan boshqacha,  ko‘pincha yaxshiroq  natijalar berishi mumkin.
Tobermoritlar  guruhi. 
Bu  guruhga,  odatda,  ishlab  chiqarish 
sharoitida portlandsem ent gidratatsiyasida hosil bo'ladigan barcha 
kalsiy gidrosilikatlar kiradi.  Shuningdek,  mazkur guruh  taxm inan 
C 5S6H n  tarkibli  krístall  va  am o rf gidrosilikatlarning  bir  qancha 
fazalarini o ‘z ichiga oladi. Tabiatda C 5S H 3 —  riversaydit,  C .S 6H5 5 
—  toberm orit,  C 5  S6H I05  —  plom biyerit  uchraydi.
Toberm oritlarning  bárchasi  O H   guruhi  va  har  xil  m iqdorda 
H 20  ga ega.  Ular tarkibiy tuzilishiga ko'ra m ontom orillionit gillari 
va  verm ikulitni  eslatadi.  Suv  turli  oraliqdagi  qatlamlar  o'rtasida 
bo'ladi.  Bitta S i 0 2 m olekulasiga 2 H 20 - H 20 - 0 ,5 H 20  to‘g ‘ri keladi. 
Bu  juda  murakkab  guruh  b o ‘lib,  uning  tarkibi  ham  aniq  em as. 
M asalan,  C S H (B )  uchun  G .  K alouzek  t o ‘rtta  individual  faza 
b o ‘lishini ko'rsatadi.  U lar 800°C va 900°C haroratdagi ekzoeffekti 
bilan  farqlanib  turadi,  boshqa  barcha  xossalari  esa  bir  xil.  Bu 
m o d d a n in g   tabiiysida  qatlam lar  o ‘rtasidagi  m asofalar  o ‘zaro 
farqlanadi:  plombiyeritda qatlamlararo  niasofa  14 Á, tobermoritda 
11,3 Á,  riversayditda 9,35 Á.  Suvsizlantirilganda tobermorit 9,35 Á. 
ga barobar.  Suvsizlantirilganda tobermoritlar 550°C haroratga qadar 
o ‘z  turini  saqlab  qoladi,  harorat  ko'tarilgan  sari  yangi  turlar hosil 
boTaveradi.
T eylor  tarkibi  CaO • 2 S i 0 2 • n H 20   dan  3CaO  • 2 S i 0 2 • n H 20  
gacha tarkibli gidratni  1  kalsiy gidrosilikat yoki  qisqacha  C S H ( l)  
deb  atadi.  K eyinchalik  Bogg  uni  C S H (B )  deb  belgiladi,  hozirda 
shu narsa aniqlandiki, bu birikma tarkibining chegaralarí C a O :S i0 2 
ning  eng  quyisi  0,8  ga  teng  nisbatga  qadar yetishi  m umkin  ekan. 
O hagi  kam   b o ‘lgan  qattiq  fazalar  shu  birikm aning  quyuqlashgan 
qum tuproq  bilan  aralashmasidan  iborat.
Yuqori  asosli gidrat  2CaO  * S i 0 2  ■ n H 20   ning borligi  k o ‘pgina 
tadqiqotchilar  tom onidan  isbotlangan  b o ‘lib,  kalsiy  gidrosilikat 
II  yoki  qisqacha  C 2SH (II)  nom ini  oigan.  K eyinchalik  Bogg  uni 
C 2S H 2  deb  atadi.  Teylor  bu  birikmani  ohak  va  silikageldan  yoki 
c h o ‘ktirish  y o i i   bilan  em as,  balki  C 3S  ni  (17°C   haroratda) 
gidratatsiyalash y o ‘li bilan olishga  muvaffaq b o ‘ldi.  Biroq T oropov 
va boshqa tadqiqotchilarning  m a’lum otlariga k o ‘ra,  bu birikmani 
180°C  haroratda  gidratlangan  am orf qum tuproqqa  kalsiy gliserat 
bilan  ishlov  berish  va  eritmaga  keyin  ortiqcha  suv  q o !shish  yo'li 
bilan tayyorlash m um kin. Arnaliy jihatdan s o f c h o ‘ktirilgan C 2S H 2
182

Teylorning  C 2SH (II)  rentgenogram masiga  m os  keladigan  aniq 
rentgenogram m ali  am orf kukun  tarzida  olindi.
0 ,0 5 ^ 1  dan t o ‘yinguncha b o ‘lgan  m iqdordagi  ohak  k o n sen - 
tratsiyasida  tarkibi  CaO 0g_, 5 •  S i 0 2  •  n H 20 251  oralig‘ida  o ‘zgarib 
turadigan kalsiy gidrosilikat  1 hosil b o ‘ladi.  To'yingan ohakli eritma 
sharoitida  esa  2CaO •  S i 0 2 •  n H 20 4  2  tarkibli  kalsiy gidrosilikat  II 
mavjud b o ‘lishi  m um kin.  Ana shu  ikkala gidrat,  garchi  rentgeno- 
grammalari  bir-biridan  birm uncha  farq  qilsa  ham ,  o ‘z  kristall 
tarkibiy  tu zilish i  b o ‘y ich a   bir-biriga  juda  o ‘xshash.  M azkur 
guruhlarning  har  biri  o ‘z  doirasida  C a /S i  ning  nisbati,  suv  m iq- 
d o ri,  b a ’zan  tek islik lararo  m asofa la r,  k ristallan ish   darajasi 
anchagina  farqlanishi  m um kin.  C - S - H ( l)   elektron  m ikroskop 
ostida deformatsiyalangan folga sifatida k o ‘rinadi,  odatda u  100°C 
dan  past  haroratda  o son   hosil  b o ‘ladi.  C a /S i  nisbat  4 0 0 —600°C 
haroratda 0 ,8 — 1,33,  ba’zan  esa  1,5  m olekula suv y o ‘qotadi.
C -S -H (I I )  elektron  m ikroskop ostida  n o to ‘g ‘ri  plastinka yoki 
folga tarzida (quvursimon buralgan,  burmali yoki tolasim on tarkibiy 
tuzilm a)  ko'rinadi.  100°C  va  undan  past  haroratda  yoki  100— 
200°C  haroratda  avtoklav  ishlovi  berishda  sintez  qilinadi.
Toberm orit  o ‘z  tarkibidagi  suvni  asta-sekin  yo'qotib  boradi: 
unda  120°C haroratda qariyb  1  m ol,  300°C da 0,5  m ol suv b o ‘ladi, 
600—700°C  da  esa suv butunlay y o ‘qotiladi.
Toberm oritlar  avtoklav  ishlovi  natijasida  su n ’iy  tosh  hosil 
qilishi  m uhim   aham iyat  kasb  etadi.  Bu  kalsiy  gidrosilikatlarning 
eng  murakkab  va  eng  kam  o ‘rganilgan  guruhidir.
G irolit guruhi girolit C2S3H 25, truskottit C 2S2H va Z-Assarson 
fazasini  o ‘z  ichiga oladi.  Yuqori  darajada birikkan juda k o ‘p  S i 0 2 
listlari bor deb  taxmin  qilish  im konini  beradi.  G irolitda eng katta 
bazal tekisliklararo m asofa 32 A,  truskottitda esa  19 A.
G irolit  C2S3H 2 
5
 tabiatda erkin holda uchraydi,  barqaror,  ohak 
va  a m o rf  qum tuproq  suspenziyasida,  xam ir  tarzida  ohak  va 
kvarsdan, sun’iy ravishda hosil qilingan.  Harorat 450°C ga yetguncha 
parchalanmaydi.  450°C  haroratda 
9%
  suv y o ‘qotadi,  5 50—800°C 
haroratda  esa  3%  suv  y o ‘qotadi,  7 0 0 —750°C  haroratda  girolit 
C 2S3H 25 — vollastonitga aylanadi.
120—240°C  haroratda  C a (O H )2  ga  am orf  S i 0 2  bilan  ishlov 
berilganda sun’iy girolit hosil b o‘ladi, bunda dastlab tobermorit hosil 
bo'lib,  u  girolitga  aylanadi.  T o ‘yingan  bug1  muhitda  200—220°C 
haroratda  girolit ksonotlit  ham da  qumtuproqqa  nisbatan  barqaror 
emas.
183

Truskottit  2 0 0 —300°C   haroratda  shisha,  ohak  va  qumtuproq 
aralashm asidan  su n ’iy  hosil  qilinadi.  Truskottitning  tarkibi  aniq 
belgilanm agan.  700°C haroratga qadar qizdirilganda o ‘z tarkibidagi 
su vn i y o ‘qotadi,  tabiatda  kam dan-kam   uchraydi.
Z faza. 
Funk va Tilo  1955- yili ikkita yangi birikmani tavsiflashdi, 
ularning  fikricha,  shu  birikmalarning  tarkibi  C 2S2H 3 va  C S2H 2; 
C 2S2H 3 eritm adan  olingan am orf m oddaga m os keladi;  ikkinchisi 
—  C S 2H 2  150°C  haroratda  avtoklav  ishloviga  muvofiq;  Assapson 
Z   fazan i  ohak-qum tuproq  aralashmasiga  180—240°C  haroratda 
avtoklav  ishlovi  vositasida  oigan  (ba’zan  Z  fazasini  A ssapson 
fazasi  deb  ham   atashadi).
Y
  = C 2S  tarkibiy  tuzilm asi  b o'yich a  bir-biriga  yaqin  b o ig a n  
gidrosilikatlarda  kalsiy xondrodit  ham da  y  =   gidrat  C 2S  ni  ichiga 
olad i.  K alsiy xondrodit  C sS2H   tabiatda m aTum  em as.  U n i ilk bor 
R o y   sin tez  qilgan.  LJning  elem entlar katagi  M g2+  va  F e2+  ga  ega 
boT gan  xondrodit  tabiiy  m ineralnikiga  o ‘xshash.  U   4 0 0 —800°C 
haroratda 30  M Pa bosim   ostida suv bug‘i  m uhitida sintez qilinadi. 
K en g harorat oralig‘ida barqaror,  tashqi k o ‘rinishi jihatidan olivin 
kristallariga o ‘xshaydi.  Havoda 6 5 0 —750°C haroratda parchalanib, 

=   C 2S  hosil  qiladi.  y  =  gidrat  C 2S  yom on   kristallanadi,  C a O / 
S i 0 2 ning o ‘zgaruvchan nisbatiga va suvga ega,  deb taxmin qilinadi. 
160—300°C haroratda to'yingan bug'da hosil bo'ladi.  Gidratlangan 
y —  C 2S  120°C haroratda uzoq  ishlov berish ta ’sirida tobermoritga 
aylanadi.
Boshqa kalsiy gidrosilikatlar. 
Afvillit  C 3S2H 3  ilk bor  1956-  yil 
tavsiflangan,  uning  turlari,  parametri  m a ’lum .  Tarkibiy  tuzilish 
f o r m u l a s i   C a 32 H 20 [ S i 0 3( 0 H ) ] 2.  U   S i 0 2  h a m d a   C aO  
aralashmasidan sintez qilib olinadi,  past haroratlarda hosil b o ‘ladi, 
240°C haroratga qadar qizdirilganda o ‘z tarkibidagi suvni yo'qotadi. 
A tom larning qayta guaihlanishiga muvofíq  keladigan  ekzoeffektga 
(820°C ) ega.  Harorat 320°C ga yetganda rentgenogrammalar yangi 
fazani  ko'rsatadi,  u  x   faza  tarzida  belgilanib,  har  bir  m u allif uni 
turlicha izohlaydi.
C 2S gidrat tabiatda m a’lum  em as.  Lekin  140— 180°C haroratda 
avtoklav  ishlovida u osongina  hosil  b o iq d i.
V faza 
(C 6S3H )  tabiatda  topilm agan.  Sintez  qilish  y o ‘li  hilan 
olingan .  IJ  C 2S  ning  barcha  xillaridan,  shuningdek,  350—800°C 
haroratda  va  3 0 —200  M P a  b osim d a  oh ak   bilan  qum tuproq 
aralashm asidan  osongina  olinad i,  640—700°C   haroratda  y o ‘ na- 
lishsiz  C 2S ga aylanadi.
184

U ch  kalsiyli gidrosilikat —  C6S6H 3 tabiiy sharoitda topilmagan. 
U   200—350°C haroratda to'yingan bug‘  m uhitida su n ’iy ravishda 
olingan.  Takrorlanuvchi  m asofa  7,48  A ,  y a ’ni  vollastonitnikiga 
yaqin,  42 0 —520°C  haroratda  degidratatsiyalanadi.  C 2S  yoki  C /  
S = 3 aralashmalaridan hosil bo‘ladi.  Biroq  180°C dan past haroratda 
gidrat C 2S va C a(O H )2 hosil b o la d i.  U ni s o f holda olish juda qiyin, 
odatda,  C 9S  va  kalsiyli  xondrodit aralashmalari  holida olinadi.
15.  Kalsiy gidrosilikatlarning hosil bo‘lish  sharoitlari  va
barqarorligi
CaO — S i 0 2— H 20  tizimi juda murakkab, u  avtoklavda harorat 
va bosim ning o'zgarishi vaqtida vujudga keladigan va y o ‘qoluvchi 
k o ‘plab  m etastabil  barqaror  b o ‘lmagan  fazalarga  ega.  M asalan, 
yaqin  vaqtlargacha  ikki  kalsiy  gidrosilikat  portlandsem ent  gidra- 
tatsiyasining  asosiy  m ahsuloti  deb  hisoblanar  edi.  Endilikda  esa 
bunday sharoitlarda C 3S2H 3 hosil b o ‘lishi isbotlandi.
Tadqiqotlar  shuni  ko'rsatadiki,  C aO — S i 0 2— H 20   tizim ida 
avtoklav  m ahsulotlari  ishlab  chiqarishning  real  sharoitlarida 
m uvozanat  holatga  am aliy  jihatdan  erishib  b o ‘lmaydi.  Avtoklav 
materiallaming  sem entlovchi  moddasi  stabil  va  metastabil  kalsiy 
gidrosilikatlar tarzida b o ‘ladi.
Turli asoslardagi ohak-qum tuproq aralashmalari ustidan keng 
haroratlararo o'tkaziigan tajribalar shuni k o ‘rsatadiki,  gidrotermal 
ishlov  jarayonidagi  faza  o ‘zgarishlari  tosh   m ustahkam ligining 
vaqti-vaqti  bilan  keskin  o ‘zgarishiga  olib  keladi.
Kalsiy gidrosilikatlar sintezi ohakning to'liq  b o g ‘lanishi bilan, 
shuningdek,  keyinchalik  uning  ilgari  h osil  bo'lgan  m etastabil 
fazalar  kristall  turlarining  qayta  tuzilishi  sababli  qisman  ajralishi 
bilan birga kechadi.  Biroq erkin ohak bilan mahsulot mustahkamligi 
o ‘rtasida  hech qanday b o g ‘liqlik  kuzatilmagan.
Harorat  ko'tarilgan  sari  m ustahkamlik  holati  yana  ham  asosli 
gidrosilikatlarga o ‘taveradi,  ayni vaqtda gidrosilikatlarning asosliligi 
boshlang‘ich  m ahsulotlarning  tarkibiga  b o g iiq   b o ‘ladi:  ularning 
asosliligi qanchalik yuqori b o lsa , avtoklavda yana ham  yuqori asosli 
gidrosilikatlar  hosil  b o ‘ladi.
P.I.B ojenov bir qancha ishlarni tahlil qilib,  avtoklav material- 
lar  texnologiyasi  uchun  am aliy  aham iyatga  ega  b o ig a n   ayrim 
xulosalar  chiqardi:
185

1.  Ohak  va  kvarsning  C /S  
—2
  va  undan  yuqori  aralashmalari 
uchun  175—200°C haroratda,  albatta aralashma tarkibida C 2SH (B ) 
bilan  birga  C 2S H (A )  ham   hosil  bo'ladi.  Barcha  haroratlarda 
kalsiyning  bu  ikki  gidrosilikatlar  aralashmasi  qayd  etiladi.  Agar 
aralashm a ohak ham da am orf S i 0 2 dan tayyorlangan b o ‘lsa,  faqat 
C 2S H (B )  hosil  b o ‘ladi.  Agarda  C 2S  ga  avtoklav  ishlovi  berilsa, 
2 0 0 —225°C  haroratda  hosil  bo'lgan  ikki  kalsiy  gidrosilikatning 
tarkibini  belgilash  m um kin.  Haroratning  asta-sekin  o ‘zgarishi 
175—200°C  haroratda  ham   (avtoklavdagi  bosim   0 ,9 — 1,2  M Pa) 
C /S = 2   va  undan  ortiq  nisbatdagi  aralashma  tayyorlash  uchun 
foydalanilgan  dastlabki  m ahsulotlarning  tarkibiy  tuzilishi  b og‘liq 
ravishda xilm a-xil gidrosilikatlarning hosil b o ‘lishiga olib keladi.
2.  Z  faza  130— 150°C  haroratda  C /S < 1   tarkibli  aralashmada 
barqaror  hisoblanadi.  Issiqliklar  farqi  juda  kichik,  bu  esa  hosil 
b o ‘lish  sharoitlarining  cheklanganligiga  dalildir.
3.  Toberm orit  120— 140°C  haroratda C /S   ning  nisbati  1:1  dan 
5:4  gacha  b o ‘lgan  aralashmalardan  hosil  b o ‘lishi  m um kin.
4.  Ikki  kalsiy  gidrosilikatlar  barqaror  b o ‘lm agan  100°C  dan 
past  harorat  C 2S H 2  ancha  barqaror  birikmalarga,  ya’ni  C S H (B ) 
va C a(O H )2ga aylanadi.
5.  C 3S  va  C 2S  m oddalar  gidratatsiyalanganda  C 2S H 2  hosil 
b o ‘ladi,  u  aralashma  tarkibida  faqat  C a (O H )2  ning  m iqdori  k o ‘p 
bo'lganda va past haroratlarda barqarordir.  Tarkibida C 2S b o ‘lgan, 
Katalog: Elektron%20adabiyotlar -> 24%20Кимё%20фанлар
24%20Кимё%20фанлар -> Toshkent kimyo-texnologiyainstituti sh. P. Nurullayev, A. J. Xoliqov, J. S. Qayumov analitik, fizikaviy va kolloid kimyo
24%20Кимё%20фанлар -> A. F. Maxsumov kimyo fanlari doktori, professor
24%20Кимё%20фанлар -> Iqtisod-moliya
24%20Кимё%20фанлар -> 24. Bog'lovchi moddalarning kimyoviy texnologiyasi. Otaqo'ziyev T.A, Otaqo'ziyev E.T.pdf [Alyuminatlar]
24%20Кимё%20фанлар -> Няниннивииник и н и н м н н в Й
24%20Кимё%20фанлар -> E. N. Lutfullayev, Z. N. Normurodov
24%20Кимё%20фанлар -> Kimyoviy texnologiya. Kattayev N.pdf [Angren oltin boyitish fabrikasi]
24%20Кимё%20фанлар -> S. M. Turobjonov, T. T. Tursunov, K. M. Adilova
24%20Кимё%20фанлар -> K. A. Ciiolponov, S. N. Am inov anorganik kimyo
24%20Кимё%20фанлар -> E. O. O r I p o V, A. O. N a s r u L l a y e V bioorganik kimyo

Download

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   18   19   20   21   22   23   24   25   ...   31




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling