Moddalakning kimyoviy texnologiyasi


faolligi  past b o g ‘lovchi  m oddalarning  norm al qotishida  C a (O H )2

bet23/31
Sana15.12.2019
Hajmi
1   ...   19   20   21   22   23   24   25   26   ...   31

faolligi  past b o g ‘lovchi  m oddalarning  norm al qotishida  C a (O H )2 
qo'shilishi  shu  bilan  izohlanadi.
6.  C 3S  katta  harorat  oralig'ida:  20°C  dan  2 8 0 —300°C  gacha 
darhol ikki kalsiy gidrosilikatlarga aylanib,  C a (O H )2 ajralib chiqadi. 
B unda  boshlang‘ich  m ahsulot  C 3S  birikmasidan  tarkib  topgan 
b o ‘lishi shart em as, aralashma tarkibida C a O :S i0 2= 3 : 1  bo‘lsa kifoya. 
Harorat  210—280°C  b o ‘lganda  C 3SH   barqaror  turadi,  harorat 
pasaygani  sayin  u   parchalanib,  C a (O H )2  ajralib  chiqadi.
7.  Bir kalsiyli gidrosilikatlar eng barqarordir.  Ular C /S  tarkibida 
2 /3   dan  3/1  m iqdorda  juda  keng  20 —350°C  harorat  oralig‘ida 
boTadi.
8.  Past  asosli  aralashmalarda  individual  fazalar  ustun  keladi: 
girolit,  toberm orit,  ksonotlit  va,  ayniqsa,  C S H (B ).  Dastlabki 
aralashm ada  CaO   m iqdori  ortib  borishi  bilan  turli  gidrosilikatlar 
aralashm asining  hosil  b o ‘lishi  kuzatiladi  va  barqarorlikni  ta’m in- 
lov ch i  haroratlar  oralig'i  kamayadi.
Barqaror birikmalarning  hosil  b o iis h i  erkin  energiya  ajralishi
186

bilan  bog'liq.  K im yoviy  energiya  zaxirasi  qanchalik  kam  b o ‘lsa, 
kim yoviy birikma shunchalik barqaror b o ia d i.  Shulardan k o ‘rinib 
turibdiki,  kalsiy gidrosilikatlarning barqarorligiga aralashma tarkibi 
va  harorat  sharoitlari  ta’sir  ko‘rsatadi.
S o ‘nggi  yillarda  Leningrad  qurilish  materiallari  m uhandislari 
institutining qurilish materiallari  kafedrasida  P.I.B ojenov rahbar- 
ligida o ‘tkazilgan tajribalar natijasida  magniy-gidrosilikatlar asosida 
ham   su n ’iy  tosh  olish  m umkinligi  isbotlandi.
16.  Portlandsementning  qotishi
M aydalangan,  q o ‘shilm alarsiz  klinkerli  sem ent  suvda  qoril- 
ganda,  vaqt  o ‘tishi bilan  m ustahkamlana boradigan va tosh sim on 
holga o ‘tadigan sementtoshga aylanuvchi plastik xamir hosil bo'ladi. 
Anorganik  bog'lovchi  m oddalarning  qotishi  t o ‘g ‘risida  akadem ik 
A.A.  Baykov va  uning  maktabi  ishlab  chiqqan  klassik  nazariyaga 
k o‘ra bu jarayon uch bosqichga bohinadi.  Shu bosqichlarda klinker 
kukuni  suv  bilan  qorishtirilgandan  s o ‘ng  m ustahkam   tosh sim on 
materialga aylanadi.
Erish  bosqichi. 
Sem ent  klinkeri  minerallari  m a’lum   darajada 
suvda eriydi.  Sem ent donalari suvga tushganda minerallam ing yuza 
qatlamlari eritmaga o ‘tadi,  natijada sem ent donalarining chuqurroq 
qatlam lari  och ilib   qoladi.  Eritma  dastlabki  m odda  —  klinker 
minerallari bilan to'yinm aguncha erish jarayoni davom  etaveradi.
Eritmada klinker minerallari suv bilan kimyoviy birika boshlaydi. 
Odatdagi sharoitlarda klinker minerallarining suv bilan o ‘zaro ta’sir 
etishish reaksiyalari ba’zi minerallar (C2S va C3A) uchun gidratatsiya 
reaksiyalari, boshqalari (C 3S va C4AF) uchun esa gidroliz reaksiyalari 
b o ‘ladi.  Bu reaksiyalarning ketishi haqida yuqorida batafsil gapirib 
o ‘tildi.
Kolloidlanish bosqichi. 
Klinker minerallari va ulaming hosilalari 
suvda turlicha tezlikda eriydi.  Kalsiy gidroksid suvda ayniqsa yaxshi 
eriydi.  U  uch kalsiy silikat gidrolizlangani zahoti ohakka t o ‘yingan 
eritma hosil qiladi.  Kalsiy gidrosilikatlar,  gidroalyuminatlar, gidro- 
ferritlar distillangan suvda bir oz eriydi,  ohakka to ‘yingan eritmada 
esa  butunlay  erimaydi.  Shu  tufayli  klinker  minerallarining  suv 
bilan  o ‘zaro  ta’sir  etishish  m ahsulotlari  —  kalsiy  gidrosilikatlar, 
gidroalyum inatlar  va  gidroferritlar  C a (O H )2  singari  eritm aga 
o ‘tm aydi,  balki  shu  zahoti  kolloid  eritmalar  hosil  qilib,  m ayda- 
m ayda qattiq zarrachalar holida ajralib chiqa boshlaydi.
187

C 3S  yana  gidrolizlanishi  tufayli  hosil  b o ‘ladigan  kalsiy  gidrat 
oksidining  yangi  ulushlari  ohakka  t o ‘yingan  eritmada  endi  eriy 
olm aydi  va  C a (O H )2  ham juda  mayda  kolloid  zarrachalar  k o ‘ri- 
nishida ajralib chiqa boshlaydi.
H osil b o ig a n  kolloid  massalar qovushqoq va yopishqoq b o ‘ladi. 
Shu sababli sem ent xamiri  plaslik va b o g io v c h ilik  xossalariga ega. 
Sem en t xam irning bunday  holati  betonbop qorishm a  uchun juda 
m uhim   aham iyatga  ega:  plastik  sem ent  xamiri  to'ldirgichlar  d o - 
nalarini  o'rab  oladi  va  shu  bilan  ular  orasidagi  ishqalanishni 
kamaytiradi,  natijada  betonbop  qorishma  yeyiluvchan  va  yaxshi 
joylashuvchan  bo'lib  qoladi.  Sem ent  xam irning  qovushqoqligi 
betonbop  qorishm aning  ayrim -ayrim   moddalari  hisoblanishi  — 
shag'al,  qum   va  sem ent  xamirga  ajralib  qatlam lana  boshlashiga 
to'sqinlik qiladi.  Biroq sem ent xamirida nisbatan qisqa vaqt ichida 
va faqat sem ent qorilgandan keyingi dastlabki vaqtda,  ya’ni kolloid 
m assalam ing anchaginasi suvga aralashib va kaogulyatsiyalanganda 
bunday  h o l  yuz  beradi.
Klinker  minerallarining  yangi  ulushlari  suv  bilan  o ‘zaro  ta’sir 
etishaveradi.  Natijada  k o‘p  miqdordagi  suv  kim yoviy  birikma  — 
gidratlar  h o sil  qiladi.  S em en t  xam iridagi  erkin  suv  m iqdori 
kamayadi,  natijada ayrim kolloid zarrachalar bir-biriga yaqinlashadi, 
yiriklashadi va o ‘zaro yelimlanib qoladi.  Natijada sem ent xamirining 
plastiklik va b o g ‘lovchi xossalari  y o ‘qoladi.  Bu holda to ‘ldirgichlar 
q o ‘shib  qorilgan  sem ent  xamiridan  plastik  betonbop  qorishma  va 
mustahkam  beton  hosil  b o ‘ladi.
Sem ent xamirining plastiklik xossalarini y o ‘qotishga va o z b o ‘lsa 
ham  mustahkamlanishiga yordam beradigan qotish bosqichini  P.A. 
R ebender 
koagulyatsion  tarkibiy  tuzilma  hosil  b o ‘lish  davri
  deb 
atadi.  Sh u   koagulyatsion  tarkibiy  tuzilm a  hosil  b o ‘lish  davridagi 
sem ent xamiri mustahkamligi tishlashish mustahkamligi demakdir. 
Tishlashish darajasiga qarab  shartli  ravishda sem ent xamiri tishla- 
shishuvining  boshlanish  va  tugallanish  bosqichlari  bo'ladi.
Kristallanish bosqichi. 
Bu bosqich portlandsem ent klinkerining 
navbatdagi va oxirgi qotish davri  hisoblartadi.  Bu bosqichda kolloid 
massalardan bir-biriga chirmashgan kristallar hosil boeladi.  Natijada 
kristall  nam at  yoki  kristall  to ‘r  paydo  bo'ladi.
Sem en t  klinkeri  m inerallarining  yangi  kolloid  xossalari  bir 
xilda kristallanmaydi.  Birinchi navbatda kalsiy gidroalyuminatlardan 
va qism an kalsiy gidroksiddan kristall to ‘rlar hosil b o‘la boshlaydi.
188

Kalsiy  gidrosilikatlar  esa  ancha  vaqtgacha  kolloid  holida  turadi. 
Shuning  uchun  sem entning  dastlabki  qotish  davridagi  m ustah- 
kamligi  kälsiy  gidroalyum inatlar,  shuningdek,  C a(O H )2  kristal- 
laridan hosil bo'ladigan kristall to ‘ri  mustahkamligiga bog‘liq.  Biroq 
sem enttosh  bundan  keyin  asosan  gidrosilikatlar hisobiga  m ustah- 
kamlana boradi.  Gidrosilikatlar asta-sekin zichlanib  kristallanadi. 
Zichlangan  kolloid  massalar va gidrosilikatning  kristall  hosilalari 
gidroalyum inatlar  va  C a(O H )2  ning  kristall  t o ‘rlariga  qaraganda 
ancha mustahkam b o ‘ladi. Asosan C a (O H )2 bilan o ‘zaro faol ta’sir 
etishadigan  am orf qumtuproq  S i 0 2  dan  tashkil  topgan  gidravlik 
q o ‘shilm alar  portlandsem entning  chuchuk  suvga  barqarorligini 
oshiradi.  Buning sababi shundaki,  C a (O H )2 bilan o ‘zaro reaksiyaga 
kirishganda nisbatan yaxshi eriydigan ohak qumtuproq bilan amalda 
erim aydigan  kalsiy gidrosilikat  CaO  •  S i 0 2 • n H 20   hosil  qiladi.
Shunday qilib,  portlandsem ent tarkibida gidravlik q o‘shilmalar 
(va gips)  b o ig a n d a   ikkilam chi jarayon  ro'y beradi:  klinker m in e- 
rallari  bilan  suv  o ‘rtasidagi  reaksiyalarning  mahsulotlari  va  q o ‘- 
shilmalari kimyoviy o'zaro ta’sir etishadi.  Natijada portlandsem ent 
tishlashish  m uddati  uzayib  va  suvga  barqarorligi  ortadi.
Portlandsementning tishlashish muddatlari bir qator faktorlarga, 
ya’ni  sem ent  xamirining  haroratiga,  qorishmaga  solinadigan  suv 
miqdoriga,  klinkeming  mineralogik  tarkibi,  sementning  maydalab 
tuyilganligi  (25-jadval), gips va qo‘shilmalar miqdoriga bog'liq.
Sem entda tishlashishning boshlanishi va tugallanish muddatlari 
belgilangan.  Sem en t xam irining  harakatchanligi y o ‘qolgan dast­
labki  davr  sem en tn in g  tishlashishi  boshlanganligini  bildiradi, 
u n in g  tosh d ek   qattiq  h olga  kelgani  esa  sem en tn in g  tishlanib 
b o ‘lganligini  bildiradi.
Standartda ko‘rsatilgan talablarga m uvofiq,  portlandsem ent 45 
daqiqadan  keyin tishlasha boshlashi va kamida  12 soatda tishlashib 
b o ‘lishi  lozim .  Yangi  tayyorlangan  beton  va  qorishm ani  sem ent 
tishlasha  boshlashdan  a w a l  ishlatib  b o ‘lish  kerak,  agar  bunday 
qilinm asa betonning mustahkamligi pasayib ketadi,  shuning uchun 
quruvchilarning o ‘zlari  ishlatayotgan sem entning tishlashish m ud- 
datlarini  bilishlari  shart.
Harorat ortib borishi bilan sem entning tishlashish muddati tez- 
lashadi,  harorat  pasayib borishi  bilan  esa  sekinlashadi.  Suv kerakli 
miqdordan ortiq qo'shilsa ham  sementning tislilashishi sekinlashadi.
K linker  m ineralogik  tarkibining  va  solishtirm a  sirt  m iq d o - 
rining  tish lash ish   m uddatlariga  ta ’siri  klinker  m inerallarining
189

gid rotatsiyalan ish   tezligi  bilan  xarakterlanadi,  sem en t  xam i- 
rining tish lash ish  jarayonida  C 3A  asosiy rol  o'yn ay d i,  u ch  kalsiy 
aly u m in at  qanday  tezlik d a   tishlashsa,  gips  q o ‘shilm agan  m ay- 
dalan gan   p o rtla n d sem en t  klinkeri  ham   taxm in an   shunday  t e z ­
likda tishlasha boshlaydi.
25-jadval.
Sement  solishtirma  sirtining  tishlashish  muddatlariga  ta’siri.
Sementning 
solishtirma  sirti, 
m2/kg
Tishlashish muddatlari,  soat va  daqiqa
boshlanishi
oxiri
225
2 - 4 5

440
2 - 3 0
5 - 3 5
625
2 - 1 0
5 - 1 0
Shunday  qilib,  portlandsem ent  tarkibida  kalsiy  alyuminatlar 
k o‘p  b o ‘lsa,  bu  h oi  tishlashish  m uddatini  qisqartiradi  yoki  zarur 
m uddatlarda  tishlanadigan  sem en tn i  olish   u ch u n   k o ‘pi  bilan 
qancha  gips  qo'shish  lozim ligini  aniqlab  beradi.
Sementning suv bilan reaksiyaga kirishuvida issiqlik ajralishi. 
K linker  m inerallarining  suv  bilan  ta’sir  etish  jarayonlari  ek zo- 
term ik,  y a ’ni  issiqlik  ajraladigan jarayondir.
S .D .  O korokov fikricha,  klinker minerallari turli  qotish  m ud- 
datlarida quyidagi  k o ‘rsatkichlar bilan xarakterlanadi  (26-jadval).
Verbek va  Foster  m a ’lumotlariga  k o‘ra,  C 3S  va  ß  =   C 2S  ning 
issiqlik  ajratish  ko'rsatkichi  jadvalda  keltirilgan  qiym atlardan, 
ayniqsa,  3 va 7  sutkadagi qiymatlardan  1,5—2 marta kam;  C 3A  va 
C 4A F  m oddalam iki esa k o ‘p.
26-jadval.
Toza  klinker  minerallarning  issiqlik gidratatsiyalari  (J/kg).
Minerallar
Qotish muddatlari,  sutka
To‘la  gidratatsiya
3
7
28
90
180
Okoro­
kov
fikricha
Lerch va 
Bogglar 
fikricha
3C a0-Si02
405
460
485
520
565
670
502
ß-2C aO Si02
63
105
167
197
230
352
260
ЗСа0А120 3
590
660
875
930
1020
1070
865
4CaOAl20 3  Fe20 3
176
250
380
415
-
570
418
190

Sem entdan  qancha issiqlik ajralib  chiqishi  u qanchalik m ayda 
tuyilganligi  va  m ineralogik  tarkibiga,  unda  mineral  q o ‘shilm alar 
b o r - y o ‘qIig ¡éa 
bog‘liq.  Mineral q o‘shilmalar sementdagi  klinkeming 
miqdorini kamaytiradi va bu bilan uning ekzotermiklik xususiyatini 
pasaytiradi.
25-jadvaldan k o ‘rinib turibdiki,  eng k o ‘p issiqlik gidratatsiyasi 
C 3A   (qariyb  1050  k al/g)  bilan  C 3S  (taxm inan  540  k al/g)  da 
bo'ladi.  Ikld kalsiy silikat tegishli sur’atda 3 va 2  marta kam  issiqlik 
chiqaradi.  Shuni aytish kerakki, betón  konstruksiyasining harorati 
jam i  gidratatsiya  issiqligiga  b og‘liq  b o ‘lm aydi,  balki  issiqlikning 
ajralib  chiqish  tezligiga  b og‘liqdir.  Keltirilgan jadvaldan,  C 3A  va 
C 3S  dan,  ayniqsa,  ko‘p  issiqlik  ajralib  chiqishi  m a ’lum   b o ia d i. 
D em ak,  yaxlit betón  konstruksiyalari  uchun  tarkibida  shu  m in e- 
rallar  k o ‘p  b o ‘lgan  portlandsem entlar  ishlatib  b o ‘lm as  ekan. 
Chunki  betón  konstruksiyalar  o ‘z - o ‘zidan  qiziydi.  Buning  o ‘z 
navbatida  yom on   tom onlari  ham  bor.  M asalan,  qish  kunlarida 
sem ent  ekzoterm iyasi  betón  qilinayotganda  konstruksiyaning  tez 
m uzlashiga y o ‘l  qo'ym aydi.  Bu esa qotish jarayoniga yaxshi  ta ’sir 
ko'rsatadi.  Biroq juda k o ‘p issiqlik ajralib chiqishi ham  nom aqbul 
hodisadir,  chunki  sem ent  ekzoterm iyasi  natijasida  yaxlit  betón 
konstruksiyalari  ichidagi  harorat  50—60°C  va  unda  ham   ortadi, 
d em a k ,  ta sh q i  q a tla m la r  h avo   h a ro ra tid a   b o 'la d i.  B u  esa 
konstruksiyaning  tashqarisi  va  ichkarisidagi  haroratning  turlicha 
b o ‘lishiga olib keladi.  Betón elem ent ham har qanday tosh mineral 
kabi  harorat  ortishi  bilan  o'lcham i  kattalashadi  va,  aksincha, 
harorat  pasayishi  bilan  torayadi.  Binobarin,  betonning  tashqa- 
risining  ancha  sovib  qolgan  qatlamlari  siqilishga  intiladi,  lekin 
qizib  ketgan  ichki  qatlamlari  esa bunga y o ‘l  q o ‘ym aydi.  Natijada 
betonning  sirtqi  qatlamlari  c h o ‘zilgan  ( z o ‘riqqan)  holatda  qoladi 
va  yoriqlar  paydo  b o ‘ladi.  D em ak,  bu  hodisaning  oldini  olish 
uchun belit sement ishlatilgani m a’qul.  Biroq bunday sementlam ing 
mustahkamligi ancha pastdir.
Sem ent qanchalik mayda tuyilgan b o ‘lsa,  shuncha k o‘p issiqlik 
ajralib  chiqadi  (ayniqsa,  qotishning  dastlabki  vaqtlarida),  chunki 
klinker  minerallarning  gidratatsiya  jarayonlari  tezlashadi.  Xuddi 
shunga  o ‘xshash  —  se m e n tn in g   gidratatsiya  jarayon ini  te z - 
lashtiradigan  ham m a  usullar  (q o ‘shilmalar,  y a ’ni  qotishni  tez- 
lashtirgichlar  ishlatish,  haroratini  oshirish  va  boshqalar)  issiqlik 
ajralib  chiqish  tezligini  k o ‘paytiradi  va,  aksincha,  gidratatsiyani 
sekinlatuvchi usullar sem entning issiqlik ajratib chiqarish tezligini 
kamaytiradi.
191

17.  Sementtoshdagi hajmiy  of’zgarishlar
Q otayotgan sem enttoshda atrof-m uhit ta’siridan va boshqa bir 
qator  fízik -k im y ov iy  jarayonlar  natijasida  hajm iy  o ‘zgarishlar 
sodir  bo'lishi  m um kin.
H ajm iy  o ‘zgarishlarning  quyidagi  turlari  bor:  sem ent  xamiri 
cho'kadi,  sem en t-su v  tizim ning  tortilishi  jarayoni  ro‘y  beradi, 
hajm iy kengayishi,  kirishishi  va  shishishi  harorat  ta’sirida hajmiy 
o'zgarishlar sodir b o ia d i.  Sem ent donalari o g ‘irlik kuchi ta’sirida 
suvda  c h o ‘kishi  tufayli  suv  yuqoriga  siqib  chiqariiadi,  sem ent 
donalari  esa  a w a l  yiriklari,  s o ‘ngra  maydalari  t o ‘planib  qoladi. 
Sem en t  aralashm alarining  qatlam lanishi  deb  ataladigan bu  xossa 
betón konstruksiyalari m ustahkamligiga katta ta’sir qiladi;  sem ent 
xamiri  (betonbop  qorishm a)  ning  yuqorigi  sersuv  qatlamlarida, 
qotganidan  s o ‘ng  u n ch alik   m ustahkam   b o ‘lm agan  g'ovak  — 
sem enttosh  (betón)  hosil bo'ladi.  Bunday qatlam lanish natijasida 
to'ldirgich  ostiga  unchalik  m ustahkam   bo'lm agan  va  eng  g ‘ovak 
b o ig a n   sem en ttosh   qatlam i  joylashadi.  Shuning  uchun  betón 
m exanik  kuchlar  ta ’sirida  xuddi  shu  eng  bo'sh  yeridan  buziladi. 
Bundan  tashqari  b etón   g ‘ovaklari  va  suv  kirib  m uzlab  qolishi 
tufayli  uning  sovuqqa  chidam liligi,  shuningdek,  agressiv  suyuq- 
liklar  ta ’sirida  korroziyalanishga  ch id am liligi  ham   kam ayadi. 
Q atlam lanish  natijasida  betonning  tem ir-betondagi  armaturaga 
yopishish  m ustahkam ligi  ham   pasayadi,  armatura  simlari  ustida 
g ‘ovak sem en t-to sh  hosil b o ‘lishi m um kin.  Qatlam lanish jarayoni 
k o ‘p davom   etm aydi.  Biroq c h o ‘kishning nisbiy m iqdori anchaga 
(2 —3%  gacha)  yetadi.
S e m e n t  aralash m alarin in g  q a tla m la n ish   (su vn in g  ajralib 
chiqish)  darajasi  sem entning  suvni  tutib  tura  olish  qobiliyati  va 
sem ent  xamiri  (beton)dagi  dastlabki  suv  m iqdoriga  bog'liq.
S em en tn in g   suv  tutib  tura  o lish   q ob iliyati  o ‘z  navbatida 
sem en t qanchalik m ayda tuyilganiga va u n in g  tarkibiga bog'liq. 
D astlab   ish latilgan  m oddalarn ing  m utlaq  hajm lari  y ig 'in d isi 
(se m e n t-su v )  ularning  o ‘zaro  ta ’sir  etish   m ahsulotlari  m utlaq 
hajm lari  yig'in d isid an   kattaligi  tufayli  tizim   kontraksiyalanadi. 
S e m en tto sh   odatda  tashqi  o 'lch a m la rin i  o'zgartirm agan  h old a  
siqiladi.  D em a k ,  kontraksiya  natijasida sem en ttosh d a  g'ovaklar 
h o sil  b o 'lish i  va  b eto n n in g   u zo q   vaqtga  ch id a m lilig i  ham da 
m ustahk am ligi  kam ayadi.
Sem entning suv tutib tura olish qobiliyati va kontraksiya miqdori
192

klinkem ing mineralogik tarkibi,  mayda tuyilishi va dastlabki qorish 
u ch u n   olingan  suv  m iqdoriga  b og‘liq.
S em en ító sh  havoda qotayotganda,  odatda,  hajmi kichrayadi, 
ya’ni kirishadi,  suvda qotayotganda esa bir o z ortadi, ya’ni shishadi. 
Sem enttosh juda k o ‘p  kirishishi  (kichrayishi) va shishishi  (kenga- 
yish i)  m um kin.  U   bir  o y   davom ida  qotganda  0 ,5 —0,6%   ga 
kengayishi  yoki  kirishishi  m um k in  (y a ’n i,  lm   da  5 —6  m m  
kirishadi).  O qibatda  sem enttoshga  qaraganda  b etón   bir  n ech a 
baravar kam kirishsa yoki shishsa ham yaxlit b etó n  konstruksiyalar 
darz ketishi  m um kin.
Q otishning  dastlabki  davrlarida  bir  oylik  kirishish va  shishish 
jarayonining  60 —70%  am alga  oshadi.  Bunga  sabab,  ko'rsatilgan 
davr  ichida  gidratlanayotgan  sem ent  donalarining  nam ni  tortish 
va  bug'lanish  hisobiga  xam irning,  ayniqsa,  tez  suvsizlanishidir. 
S uvsizlanish  natijasida  zarrachalar  bir-biriga  yaqinlashadi  va 
sem enttosh kirishadi. Vaqt o'tishi bilan c h o ‘kish va shishish defor- 
matsiyalari  to'xtaydi,  biroq  atrof-m uhitning  nam ligi  o ‘zgarishi 
bilan  bu jarayon  yana  davom   etishi  m um kin.
Sem en ttosh juda k o‘p  m ayda tartibsiz joylashgan kapillyardan 
iborat jins bo'lib,  atrof-muhit namligiga qarab ular suvga to ‘lmagan 
va t o ‘lgan b o ‘lishi m um kin.  Shunga k o‘ra g oh  u, goh bu tom on ga 
hajm iy  o'zgarishlar  sodir  b o ‘lib  turadi.
S e m en tto sh   k im y o v iy   reaksiyalar  natijasida  ham   h ajm iy 
kengayishi  m um kin.
M isol uchun ,  klinker tarkibidagi  erkin ohak va m agniy oksid- 
ning  so'n ishi,  shuningdek,  u ch   kalsiy  alyum inat  bilan  gipsning 
o ‘zaro  ta ’sir etishi  ham da  kim yoviy reaksiyalarda ajralib  chiqqan 
issiqlik  natijasida  sem enttoshd a  deform atsiyalar,  y a ’ni  hajm iy 
kengayish  sodir  bo'lishi  m um kin.
18.  Portlandsementning  mustahkamligi
Portlandsem entning  pishiqligi  nam unalarning  siqilishdagi  va 
egilish d agi  m ustahk am lik  chegarasi  b ila n   ifod alan ad i.  P o rt- 
landsem ent  shu  ko'rsatkichlarga  k o ‘ra  markalanadi.  Markalar 
o ‘lch am i  4x4x16  sm   b o ‘lgan  tayoqchalarning  esa  egilish dagi 
m ustahkam lik  chegarasiga,  yarim   tayoqchalarning  siqilishdagi 
mustahkamlik chegarasiga qarab belgilanadi.  Bu namunalar oghrlik 
b o ‘yich a  1:3  nisbatda tayyorlangan plastik sem ent qorishm asidan 
yasalib,  28  kun  qotiriladi  va  shundan  keyin  sinaladi.
193
1   ...   19   20   21   22   23   24   25   26   ...   31




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling