O z b e k is t o n r e s p u b L ik a s I a d L iy a V a z ir L ig I t o s h k e n t d a V l a t y u r id ik in s t it u t I xorijiy mamlakatlar


-$. Fuqaroligi  bo'lm agan sh axslar (apatridlar, apolidlar)


Download 18.02 Mb.
Pdf ko'rish
bet16/54
Sana21.03.2020
Hajmi18.02 Mb.
1   ...   12   13   14   15   16   17   18   19   ...   54

3-$. Fuqaroligi  bo'lm agan sh axslar (apatridlar, apolidlar)

Jah o n   tajrib asid a  fuqarolik  m asa lalarin i  hal  etish d a  fuqaroligi  y o 'q  

sh ax slar va  k o 'p   fu q aro lik  degan  ib o ralar  ham   m avjuddir  “ F u q aro lig i  y o 'q  

sh ax slar  (ya'ni  v atansiz  kishilar) 



apatridlar 

deb  atalad i” .  B unday  fu q aro lar

K o n stilu L sio n n o v c *   ( c o s u d a i s l v e n n o y c )   p r a v o   /.a r u b e jn ix  

s t r a n . 

U e h e b n i k  

\  


4 - i o m a x  

T o m a  

1-2 .  O t v .r e d . 

B .A .S lr a s l u m  

M  . ’ li c k  . 1 9 %   S  I 27

I  17


odatda  m a'lum   bir  d avlat  bilan  aloqasi  y o 'q lig i  sababli  b iro n -b ir 

m am Jakatga qarashli  bo' Imaydi.

Fuqaroligi  y o 'q   sh ax slarg a  a p a tiid la r yoki  apolidlar  m aqom i  berilgan 

b o 'lib ,  ular  oddiy  fuqarolar  v a  h atto   ch et  ellik lar  m aqom idan  farq  qiladi. 

C hunki  ular  yashab  turgan  m am lak atd a  siyosiy  huquq  va  erkinliklar, 

m ajburiyatlarning  ay rim larig a eg a b o 'la d ila r.  M asalan,  “A vstriya  Federativ 

R esp u b lik asin in g   q o n u n c h ilig ig a  k o 'r a   uning  hududida  topilgan  olti 

o y likdan  oshgan  yuqori  y oshdagi  bola  fuqaroligi  y o 'q   shaxs  hiso b lan ad i” .

Fuqaroligi  y o 'q   sh ax slarn in g   m u lk iy   huquqlariga  kelsak  o d atd a 

u la rg a   k o 'p g in a   d av latlarn in g   q o n u n larid a  cheklashlar  belgilanm agan. 

M asalan,  U lar  b itim lar  tu zish i,  y er  sotib  olishi,  m ehnat  qilishi  m um kin. 

A so san   d av lat o rg an larid an  ro 'y x a td a n   o 'tg a n   b o 'lish lari  shart.

E n g   m uhim i  h u d u d d a  am ald a  b o 'lg a n   qo n u n lar  talablari  aso sid a 

yash ash lari  lozim .  B a'zi  h o llard a  ulardan  shu  m am lakatning  h u d u d id a 

yash ash   huquqini  beradigan  hujjatni  (apatrid  uchun  y ashab  turish 

m u m k in lig i  to 'g 'ris id a g i  d o im iy   h u q u q n i  b erib  turuvchi  “zangori  k arta”) 

olish lari  talab  etiladi.  F uqaroligi  y o 'q  

shaxslar  k o 'p in c h a   siyosiy 

m u h o jirlar  b o 'lis h a d i,  chunki  bu n d ay   to ifa g a  kiruvchi  o d am lar  o 'z  

m am lakatlaridan 

siy o siy   q o n u n b u z a rlik la r  sodir  etganliklari 

uchun 


jav o b g a rlik d a n   q o ch g an   yoki  siyosiy  d unyoqarashlari  u ch u n   ta ’qib 

q ilin ay o tg an   b o 'la d i.  B u n d ay   sh ax slar  o d atd a  fuqarolikni  qabul  q ilishni 

x o h lash m ay d i,  sababi  ular  o 'z la rin i  n o h aq   o 'z   fuqaroligidan  m ah ru m  

qilin g an   deb 

hisoblashadi. 

B ir  q a n ch a  rivojlangan  m am la k atlard a 

fu q aro lig i  b o 'lm a g a n   sh ax slarg a  o 'z   h ay o tin i  dklashi  uchun  m a'lu m   bir 

m iq d o rd a  y o rd am   puli  ajratilishi,  u la m i  b ep u l  d lg a   o 'rg a tilish i  m um kin, 

hatto  u larn in g   xav fsizlig in i  ta ’m inlash  m aq sad id a  q o 'riq la n ish i  ham  

m um kin.



4-§.  Ikki  va  ko'p fuqarolik  (  bipatridlar)

K o 'p   fu q aro lik   tu sh u n ch asi,  sh ax sn in g   b ir  v aqtning  o 'z id a   ik k i  yo k i 

u n d an   ortiq  d av lat  b ilan   siy o siy -h u q u q iy   alo q ad a  b o 'lish in i  b elg ilay d i. 

M asalan:  K o lu m b iy a  va  B o liv iy a  fuqaroligi.  Ikki  yoki  k o 'p   fu q a ro lik  

ay n iq sa,  Jan u b iy   A m erika,  L otin  A m erikasi  m am lak atlarid a k o 'p   u ch ray d i. 

M ek sik a  h u d u d id a  A v striy a  fu q aro lari  hiso b lan g an   o ta-onadan  tu g 'ilg a n  

b o la  M ek sik a 

K o n stitu tsiy ag a •  bin o an   M ek sik a  fuqarosi, 

A v striy a 

K o n stitu tsiy asig a b in o a n  e sa  A v striy a fu q aro si hisoblanadi.

Polshada,  R esp u b lik a  P rezidenti  (1 9 18-1939  yil)  P olsha  fu q aro li­

g id an   tashqari,  S h v ey sariy a  fu q a ro lig ig a  h a m   ega  b o 'lg a n ,  shu  sababli 

G erm an iy a n in g   P o lsh a g a  b o sd rib   k irg an   p ay td an   u  S h v ey sariy ag a  qo ch ib

118


kelgan.  1990  y ild a  P rezid en tlik k a  n om zod  bo  lgan  biznesm en  shaxs  ham  

Polsha  va  K anada  fuq aro lig ig a  e g a  b o 'lg a n ,  ham da  u  doiniiy  rav ish d a  Peru 

d av latid a  yashagan.

Ikki  yoki  k o 'p   fuqarolik  duny o n in g   k o 'p   m am lak atlarid a  tan 

olinm aydi.  U lar  bunday  holatga  salbiy  nazar  bilan  qarashadi,  chunki 

bunday  holat  d av latn in g   y ag o n alig ig a,  m ustahkam ligiga  va  y ax litlig ig a 

x a v f  solishi  m um kin.  Lekin  ba'zi  bir  m am lakatlarda  ikki  tom onlam a 

fuqarolikni  o 'rn a tish   to 'g 'r is id a   m axsus  shartnom alar  tuzilishi  m um kin. 

Shuni  ta'kidlab  o  tish  jo iz k i,  ikki  fuqarolikka  ega  b o 'lg a n   shaxslarni 

hu quqlari,  erkinliklari  va  burchlari  to 'liq   ta'm inlanm asligi  m um kin,  chunki 

shaxs  qaysi  d av latn in g   q o n u n la rig a   bo  ystinishi,  huquq  va  e rkinliklardan 

q anday  foydalanishi,  qaysi  d avlat  o ld id ag i  burchlarni  bajarishi  lozim ligi 

m asalasi  m urakkab  m uam m olarni  k cltirib  chiqaradi,  M asalan:  harbiy 

xizm atni  o 'ta sh .  Ikki  fu q aro lik k a  eg a  b o 'lg a n   shaxslarda  hatto  o g 'is h  

hollari  ham   uchrashi  m um kin.  Ikki  yoki  k o 'p   fuqarolik  bu  kam  

uchraydigan  holat.  D av latlar  k o 'p in c h a   ikki  tom onlam a  fuqarolikni  tan 

olish  h aqida  em as,  balki  uni  b a rta ra f  etish  y o 'lla rin i  k o 'z la y d ig a n  

bilim larni  tuzishga harakat  qiladi.

N azariy  v a  am aliy  jih a td a n   o 'z   yechim ini  topishi  lozim   b o 'lg a n  

hozirgi  zam on  m uam m olaridan  biri  bu  ikki  yoki  k o 'p   fuqarolik 

h isoblanadi.  Ba'zi  bir  doiradagi  sh ax slar  ikki  fuqarolik  qoidasini  qabul 

qilish  g 'o y a sin i  ilgari  surish g a  harakat  qiladi.  G o 'y o k i,  y ag o n a  fuqarolik 

inson  huquqlarini  ch ek lay d i,  aslid a  e sa  bunday  g 'o y a   x alq aro   huquqiy 

m ezo n larg a  to 'g 'r i  kelm aydi  va  turli  d av latlar  o 'rta sid a   q ato r q iy in ch ilik lar 

tu g 'd ira d i.

5-§. 


Chel 

el 


fuqarolarining huquqiy holati

D em okratik  rejim dagi  d a v la tla rd a   ch et  ellik  shaxslarning  huquqiy 

holati  oddiy  fuqaro lam in g   h uquqiy  holatidan  unchalik  farq  qilm aydi. 

L ekin  B uyuk  B ritan iy ad a  m ulk k a  eg a   b o 'lg a n   va  doiniiy  yash ay d ig an  

fu q aro lar  saylash  huquqiga  eg a  b o 'lis h a d i.  B a’zi  hollarda  b o sh q a  m am lakat 

h u d u d id a  yashovchi  chet  ellik  sh ax slar  m ahalliy  o 'z in i  o 'z i  bosh q aru v  

o rg an larig a   saylanish  h u q u q ig a  e g a  b o 'lib   hisoblanadi.  B unday  shaxslar 

m ahalliy  o 'z -o 'z in i  b oshqarish  o rg an in in g   a ’zosi  sifatida,  u sh b u   hududiy 

b irlikning 

hayotida 

ishtirok 

etadi, 


m ahalliy 

o 'z -o 'z in i 

boshqaruv 

organlarini  saylashda  ishtirok  etadi  va  hokazo.

S huni  ta’kidlash  lozim ki,  k o 'p   c h et  ellik  shaxslar  uchun  o v o z  berish 

m asalasi  unchalik  m uhim   h iso b ian m ay d i.C h et  ellik  shax slarn i  asosan 

im m igratsiya  m asalasi,  y a ’ni  ular  q ay erd a   istashsa,  shu  yerda  yashash

119


m asalasi  qiziqtiradi.  A Q Shni  im m igrantlar  davlati  sifaiida  e 'tiro f  elishadi. 

U zoq  vaql  d av o m id a  A Q S hga  к о 'chib  o 'tis h   ju d a   oson  am alga  o sh irilar 

edi.  S o 'n g g i  40-50  yildan  beri  shtatlarga  k o 'c h ib   o 'tish   qonun  y o 'li  bilan 

tartibga  so lin a  boshlandi. 1952  yil  24  d e k ab rd a  U olter  M akkaren  qonuni 

qabul  qilindi. 1965-1968  yillarda  unga  o 'z g a rtirish   va  q o 'sh im c h a la r 

k iritild i.U sh b u   luijjat  fuqarolik  va  im m ig ratsiy a  m asalalarini  tartib g a 

soluvchi  asosiy  hujjat  b o 'lib   hisoblanadi.  S h u ningdek,  1953  yil  7  avg u std a 

"Q ochoqlar 

to 'g 'r is i”d a  

Q onun 


qabul 

qilindi. 

U shbu 

hu jjatlar 



im m igrantlarni  m am lakat  fu q aro lig a  qabul  qilishni  tartibga  soladi. 

M asalan, 

U olter-M akkaren 

Q o n u n in in g  

212 

b o 'lim id a  



ch et 

ellik 


sh ax slarn in g   m am lakatga  kirishiga  y o 'l  berm ay d ig an   39  ta  h o lat  sanab 

o 'tilg a n .  Shuningdek,  chet  ellik  sh ax sla r  A Q S hda  ikkiga  b o 'lin g a n : 

im m ig ran tlar va  im m igrant  b o 'lm a g a n   shaxslar.

Im m ig ran tlar  noaniq  m uddatga  m am lak atg a  kelib,  yollanib  ishlashi 

m um kin  va  besh  yildan  s o 'n g   m am lakat  fuqaroligini  belgilangan  tartib d a 

qabul  q ilish i  m um ukin.  Im m igrant  b o 'lm a g a n   shaxslar  m am lak a tg a 

d ip lo m atik   yoki  konsullik  vakili,  bizn esm en ,  turist,  student  sifatida  kelishi 

m um kin. 

U lar  m a'lum   bir  m uddatga  kelishadi  va  ushbu 

m u d cat 

tug ag an d an   s o 'n g   m am lakat  huduclidanchiqib  ketishlari  m um kin.  U lar 

m a’lum   b ir  m uddatga  kelishadi  va  ushbu  m nddat  tugagandan  s o 'n g  

m am lakat  hududidan  ch iq ib   ketishlari  lozim .

A Q S h g a  borishm ng  eng  qulay  usuli  p referen siy a  b o 'lib ,  unga  k o 'ra , 

am erik alik   fuqaroning  bolasi,  xotini  yoki  eri  am erik alik   b o 'lg a n   shaxslar, 

fan  v a   m adaniyat  soh asid a  m uayyan  y u tu q iarg a  erishgan  xodim lar,  ju d a  

kam   to p ilad ig an   m utaxassislar,  q o c h o q la r  va  h okazo  shaxslarga  kirish 

osonroq  kechadi.

M ek sik a  K onstitutsiyasining  3 3 -m o d d asi,  2-qism ida,  ’’C h et  el 

fu q aro larin in g   d avlatning 

har  q an d ay   siy o siy   ishlariga  aralashishi 

taq iq lan g a n ” .  B olgariya  K o n stitu tsiy asig a  2 6 -m o d d asig a  k o 'ra ,  ch et  el 

fuqarolari  y er sotib olish  huquqiga eg a  em as.

X o rijiy   d av la tla m in g   ba'zi  k o n stitu tsiy alarid a  xorijliklarga  siyosiy 

b o sh p an a  berish  nazarda  tutilgan.  G erm an iy a,  Italiya  K onstitutsiyalari 

bunga  m isol  b o 'la   o lad i.U m u m an   ch et  el  fu q aro larin in g   h uquqiy  holati 

m axsus  q o n u n lard a  aniq  tartibga solingan.

6-§. 

Fuqarolik 

huquqida  siyosiy 

boshpana,  m am lakatdan 

chiqarib yuborish  va  boshqa davlatga berish asoslari

F u q aro lik   m asalalari  tizim ida  siyosiy  b oshpana  s o 'ra s h   huquqi 

alo h id a  o 'r in   egallaydi.  O 'z   m am lak atid a  siy o siy ,  diniy,  ilm iy  va  b o sh q a

120


sab ab larg a  k o 'ra   ta'qib  q ilinayotgan  shaxslarga  o 'z   urizalariga  biuvoliq 

holda 


siyosiy 

b oshpana 

bcrilishi 

m um kin. 

M asalan, 

Italiya 


K onstitutsiyasining  10-m oddasi,  3-qism iga  asosan,  "O 'z in in g   m am lakatida 

dem okratik  huquq  va  e rk in lik lard an   foydalanish  im koniyatidan  m ahn.m  

b o 'lg a n   chct  cllik lar  qon u n d a  belgilab  q o 'y ilg a n   shartlar  aso sid a  siyosiy 

boshpana  olish  huquqiga  eg a"  deb  belgilab  q o 'y ilg a n .  S huningdek,  GFR 

A sosiy  Q onunining  16-m oddasining  I  q ism id a,”  O 'z in in g   siyosiy  dunyo 

qarashlari  uchun  ta'qib  qilin ay o tg an   shaxslar  siyosiy  bo sh p an a  olish 

huquqidan  foydalanishlari  m um kin",  d eb  yozib q o 'y ilg a n .

Siyosiy  bosh p an a  olish  huquqi  k o 'p g in a   d avlatlarning  qonunchiligida 

m ustahkam lab  q o 'y ilg a n   b o 'lib ,  am m o  iqtisodiy  b oshpana  berish  tan 

olinm aydi,  y a ’ni  m oddiy  ahvolini  yaxshilash  m aqsadida  kelgan  shaxslarga 

b oshpana  berilm aydi.S huni  alohida  eslatib  o 'tis h   jo iz k i,  siyosiy  boshpana 

berish  bu  fuqarolikni  avtom atik  tarzda  berish  em as,  bu  m asalani  hal  etish 

tegishli  davlatning  vakolatli  organlari  h u k m ig a  havola  etiladi.

D em okratik  K onstitutsiyalarda  o 'z   fuqarolarini  h am da  qonuniy 

asosda 

turayotgan 



chel 

el 


fuqarolarini 

boshqa  dav latlarg a  berish 

(ekstradatsiya) 

m asalasi 

m uhim  

ah am iyatga  ega. 

K o 'p ro q   bunday 

m unosabatlarda  xalqaro  sh artn o m alar  m uhim   rol  o 'y n a y d i.  M asalan,  199! 

yilgi 

S loveniya 



K o n stitutsiyasining 

4 7 -m o d d a sid a 

quyidagi lar 

m ustahkam lanib  q o 'y ilg a n :  “S lo v en iy a  fuqarosi  ch et  el  davlatlariga 

berilishi 

m um kin 

em as. 

C hel 


ellik 

fu q aro lar  esa 

faqat 

xalqaro 


shartn o m alard a  nazarda  tutilgan  hollard ag in a bcrilishi  m um k in ” .

121


12  bob.  Shaxsiy  huquq, erkinlik  va  burchlar

1-§.  Yashash, erkinlik,  xususiy m ulkka egalik  va  daxlsizlik

huquqi

2-sj.  Fikr va  vijdon erkinligi

3-S-  U y jo y   daxlsizligi

4-§.  Shaxsning huquq  va  erkinliklarini  konstitutsiyaviy

luiquqiy  kaf'olatlanishi

l-§ . Yashash, erkinlik,  xususiy m ulkka egalik va daxlsizlik

huquqi

A vvalo  h ar  q anday  shaxsning  holatini  shax siy   huquq  va  erk in lik lar 

tavsiflab  beradi.  B u  h o latlar  insonning  tabiiy  huquqi  konsepsiyalari  bilan 

b o g 'liq .  Insonning  bu  huquqi  ajralm as  b o 'lib   va  ayni  c h o g 'd a   uni  ch ck lab  

ham  b o 'lm a y d i.  Shu  sababli  inson  huquqi  va  erkinligini  kafolatlash  ham da 

am alga  o sh irish g a  yuqori  d arajada  aham iyat  beriladi.  B ular ju m la sig a   eng 

avvalo  yashash  huquqini  kiritish  m um kin.

Bu  huquq  b archa  X alqaro  huquqiy  aktlarda  e ’lon  qilingan,  ja h o n  

m am lak atlarin in g   deyarli  barcha  k o n stitu tsiy alarid a  insonning  ajralm as 

huquqi  sifatida  tan  o lingan  b o 'lib ,  u  qonun  bilan  m uhofaza  qilinadi.  H ech 

kim   o 'z b o sh im c h a lik   bilan  hayotdan  m ahrum   qilinishi  m um kin  em as. 

K o 'p g in a   m am lak atlard a  (S lovakiya)  bola  tu g 'ilm a sd a n   oldin  uning  hayoti 

m uhofaza  qilinishi  k o n stitu tsiy a  qo id alarid a  m ustahkam langan,  bunga 

k o 'ra ,  h o in ilad o r ayollarni  abort qildirish  q a t’iyan  m an  qilingan.

Y ashash  huquqi  d av latlam in g   tin ch lik sev ar  siyosat  olib  borishini 

taqozo  etadi.  B ir  q a to r  m am lak atlar  (Y aponiya)  o 'z   k o n stitu tsiy alarid a 

urush  qilishdan  voz  kechganligini  e'lon  q ildilar.  X alqaro  m uam m o lam i 

qurol 


ish latm asd an ,  diploniatik 

y o 'lla r  bilan  hal  qilishga  h arak at 

kuchaym oqda.

D avlat  jin o y a tc h ilik k a , 

ayniqsa, 

teiT oristik  

hujum larga 

karshi 

sam arali  kurash  olib  borishi  kerak.  S o g 'liq n i  saqlash  tizim i  yashash 



huquqini  k afo latlay d i,  shuningdek,  bolalar  o 'lim in in g   oldini  olish,  ishlab 

ch iq arish d a  b ax tsiz  hodisalard an   saqlanish,  y o 'l  transport  hodisalari  va 

turli 

y o n g 'in la rn in g  



oldini 

olish 


va 

b o sh q alar  yashash 

huquqini 

ta ’m inlovchi 

tad b irlar 

ju m la sig a  

kiradi. 

M asalan, 

R o ssiy a 

F cd eratsiy asin in g   1994  yil  21  d ekabrda  qabul  kilgan  Y o n g 'in   xavfsizligi 

to 'g 'ris id a g i  q o n u n n in g   34-m oddasida  «fu q aro lar  o 'z   hayotlari,  so g 'liq lari 

va  y o n g 'in   ch iq q an d a,  m ulklarni  saqlash  h u q u q ig a  ega»  deyilgan.

Shaxsiy  huquq  va  erk in lik lar  k o nstitutsiyaviy  xususiyatga  eg a  b o 'lib ,


o d atd a  shaxsning  tabiiy  ajralm as  huquqi  b o 'lib   shaxs  erkinligini 

ta'm inlovchi  asosiy  k afolat  b o 'lib   hisoblanadi.  S h ax siy   huquq  va 

erk in lik lar  nafaqat  b ir  m am lakat  fuqarolariga  balki  shu  m am lakat 

hududidagi  b arch a  fu q a ro larg a   ya'ni  ch et  el  fuqarolari  h a m d a   fuqaroligi 

b o 'lm a g a n   shaxslarga  ham   tegishlidir.

Y ashash  huquqi  h ar  bir  shaxsning  tu g 'ilish i  bilan  v u ju d g a  keladi 

h am d a  bu  huquq  u n ing  butun  hayoti  davom idagi  a jralm as  huquqi  b o 'lib  

h isoblanadi.  Inson  h ay o tig a  suiqasd  qilish  eng  o g 'ir  jin o y a t  sifatid a  e 'tiro f 

etiladi.

E rkinlik  —  har  b ir  sh ax sn in g   tabiiy  huquqi  b o 'lib ,  uni  h im o y a  qilish 

b arch a  davlatlarning  vazifasidir.  Inson  d u n y o d a  yash ar  ek an ,  yeb-ichishi, 

k iyinishi,  uy-joyli  b o 'lis h i,  o ila  qurishi,  xordiq  chiqarishi,  davolanishi, 

m a ’naviy  ehtiyojlarini  q o n d irish i,  ja m iy atn in g   siyosiy  hayotida  ishtirok 

etishi  zarur.  B ular  u n ing  inson  sifatida  y ashashining  zaru r  sharti,  tabiiy 

ehtiyojlaridir.

Erkinlik  haqida  g ap  ketganda,  ush b u   erkinlikni  rad  etish  yoki 

ch eklash  huquqi  hech  k im g a  berilm ag an lig i  ushbu  erkinlikni  hurm at 

q ilish n in g   m ajburligi  tu shuniiadi,  aks  h o ld a  tegishli  h u q u q iy   jav o b g arlik  

m av ju d  b o 'la d i.

A ytaylik,  K o n stitu tsiy ad a  s o 'z   erkinligi  b erilg an   b o 'ls a ,  inson 

d av latd an   ush b u   h u q u q   aso sid a  o 'z   fik rin i  oshkora  q ilish ig a  qarshilik 

q iluvchi  h ar  q anday  su b ’yektdan  h im o y a  qilishini  talab  qilish   huquqiga 

ega.

1789  yilda  inson  va  fu q aro lar  h uquqi  b ay o n   etilg an   Fransuz 



D ek laratsiy asid a  h a r  ikki  s u b ’yek t  (inson  va  fu q aro )n in g   h u q u q iy   holatiga 

o id   n o rm alar  o 'z   ifodasini  topgan.  Jum ladan  u n d a   sh u n d ay   deyilgan: 

“ O d am lar  huquqiy  jih a td a n   erkin  v a  teng  b o 'lib   tu g 'ila d i.  H ar  b ir  davlat 

ittifo q in in g   m aqsadi  in so n n in g   tabiiy  v a  ajralm as  h u q u q in i  ta’m inlashdan 

ib o ratd ir” .

B irlashgan  M illatlar  T ash k ilo ti  B osh  A ssam bleyasi  1948  yil  10 

d ek a b rd a  insonning  asosiy  (siyosiy,  iqtisodiy,  ijtim oiy,  m ad an iy )  huquqlari 

va  erkinliklari  belg ilab   b erilg an   tarixiy  hujjat  -   inson  huquqlari 

u m um jahon  D eklaratsiyasini  qabul  qildi.  D ek laratsiy a  30  m oddadan  iborat 

b o 'lib ,  uning  birinchi  m o d d asid a  “B arch a  o d am lar  erkin,  q ad r-q im m at  va 

h u q u q lard a  teng  b o 'lib   tu g 'ila d ila r.  U larg a  aql  v a   v ijd o n   ato  qilingan, 

b in o b arm   ular  bir-b irig a  nisbatan  b iro d arla rch a  m u n o sab atd a  b o 'lis h lari 

k e ra k "  deyilgan.

H ozirgi  zam on  xorijiy  m am lak a tlar  k o n stitu tsiy alarid a  fu q aro lam in g  

ijtim o iy -iq tiso d iy   huquqlari  m u stah k am lab   q o 'y ilg a n .  Iq tiso d iy ,  ijtim oiy

123


va  m adaniy  h u q u q lar  to 'g 'ris id a g i  X alqaro  Paktda  m azkur  m asalalar 

um um lashgan  tarzda  o 'z   ifodasini  topgan.  Bu  huquqlar  q u yidagilarni  o 'z  

ichiga  oladi:

X ususiy  m ulkka  egalik  huquqi.  Ikkinchi  jah o n   urushidan  keyin  qabul 

qilingan  k o n stitu tsiy alard a  bu  huquqni  m ustahkam lagan  holda,  m ulklarni 

um um lashtirish 

im koniyatlari 

nazarda 


tutiladi, 

xususiy 


m ulkni 

m illiy lash tirish g a  oid q o id alar  m avjud  edi.

Erkin  tadbirkorlik  v a  bozor  m u n o sab atlarid a  tenglik 

huquqi, 


Ispaniya, 

X o rv atiy a 

konstitutsiyalarida 

h o 'ja lik  

tashabbuskorligi 

m ustah k am lab  q o 'y ilg a n   .

S haxsiy  d ax lsizlik   huquqi  bu  shaxsning  sha’ni  q ad r  qim m ati  bilan 

b o g 'liq   huquqi  b o 'lib   bu  huquqga hech  kim  daxl  q ilish g a haqqi  y o 'q .

K o n stitu tsiy av iy   shaxsiy  hu q u q lar  tartib id a  shaxsning  q a d r  qim m ati 

alo h id a  o 'rin   tutadi.  T urli  qiynoqlar,  q o 'p o l  va  noinsoniy  m uom alalar, 

kam sitishlar,  sh ax sn in g   roziligini  olm ay  turli  tibbiy  ek sp erim en tlar 

o 'tk a z ish g a   ja h o n d a g i  rivojlangan  barcha  m am lak atlar  konstitu tsiy alarid a 

q at'iyan  m an  etiladi.  S haxs  qad r  qim m ati  alo h id a  d a'vo  arizasi  vositasida 

sud  tartib id a  h im o y a  qilinadi,  tuhm at  q ilg a n la r  ustidan  jin o iy   ish 

q o 'z g 'a tilis h i  m um kin.  B unda  shaxs  da'vosi  sud  tom onidan  asosli  deb 

topilsa,  m atb u o t  orqali  kcchirim   so  rashi  va  m a'naviy  zararni  qoplash 

sifatida  ja v o b g a rg a   m uayyan  pul  m iqdorida  to 'lo v g a   tortilishi  m um kin. 

K onstitutsiyaviy  huq u q   norm alari  davlat  o rg an larid a  saqlan ay o tg an   shaxs 

to 'g 'ris id a g i  m a'lum otlarni  sir  saqlashini  nazarda  tutadi.  B unday  huquq 

B olgariya,  V engriya,  N id erlan d iy a  va  b o sh q a  d av latlar  kon stitu tsiy alarid a 

m ustah k am lab   q o 'y ilg a n .  M a’lum otlar  shaxsning  ruxsatisiz  e lo n   qilinishi 

m um kin  em as,  shu n in g d ek ,  shaxsning  shaxsiy  intim   hayoti  haqida 

m a'lu m o t  to 'p la s h   m an  etilgan.

Shaxsning  eng  muhim  huquqlaridan  biri 

-   erkinlik  va  daxlsizlik 

b o 'lib ,  u n d a  shaxs  faq at  sud  hukm i  b o 'y ic h a   erk in lik d an   m ahrum   etilishi 

m um kin.  S h ax sn i  q u llik d a  saqlash,  savdo  inson  tab iatig a  tam om an  zid 

h arakat  b o 'lib ,  u  e n d ilik d a  X alqaro  jin o y a t  sifatid a  talqin  etiladi. 

To'g'ri, 

ayrim   riv o jla n ay o tg an   m am lakatlarda  ba'zi  q ab ila la r  aholisi  tom onidan 

uyda  q u l  saq lash   holatlari  uchraydi,  vaholanki  q o n u n d a  bu  m unosabatlar 

taqiqlangan.

S haxsiy  d ax lsizlik   q o n u n g a  k o 'ra ,  insonni  v aqtincha  o zodlikdan 

m ahrum   qilish  faqat  m a'lum   m uddatga  am a lg a   oshirilishi  va  q o n u n d a 

b elgilangan  p ro tsed u rag a   albatta,  am al  qilish n i  talab  etadi.  Sudya 

san k siy asig a  m u v o fiq   jin o iy   ish  q o 'z g 'a tilg a n d a g in a   shaxsni  qam o q q a 

olish  m um kin.

124


S haxs  tom onidan  ja m o a t  tartibi  b uzilganda  politsiya  x i/m atch isi 

to m o n id an   uchastkaga  o lib  kelinishi  m um kin.  S huningdek,  jin o y a t  sodir 

etganlar, 

terrorizm da 

gum on 

q ilin g an lar, 



jin o y atg a 

tayyorgarlik 

k o 'ra y o tg a n la i  ham   q o 'lg a   olinadi.  U shlab  turish  m uddati  eheklangan: 

o d atd a,  u  48-72  soatni  tashkil  etadi  (bir  q ato r  rivojlanayotgan  davlatlarda 

u /o q ro q   m uddat.



Download 18.02 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   12   13   14   15   16   17   18   19   ...   54




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling