O z b e k is t o n r e s p u b L ik a s I a d L iy a V a z ir L ig I t o s h k e n t d a V l a t y u r id ik in s t it u t I xorijiy mamlakatlar


Download 18.02 Mb.
Pdf ko'rish
bet17/54
Sana21.03.2020
Hajmi18.02 Mb.
1   ...   13   14   15   16   17   18   19   20   ...   54

2

Fi kr  va  vijdon erkinligi

F ik r  erkinligi  bu  shaxsning  o 'z in in g   ichki  tu y g 'u larin i  erkin  ifoda 

etish  huquqidir.B u  g uruhga  so '/.  ,nashr  .erkinliklari,  axborot  olish  va 

tarq atish   huquqlari  kiradi.

Erkin  m atbuot  va  inform atsiya  aslid a  d em okratiyaning  asosiy  belgisi 

hiso b lan ad i.  D em okratiyasiz  na  fuqarolik  jam iy a ti  va  na  huquqiy  davlat 

qurib  b o 'lm a y d i.  S huning  uchun  jahondagi  k o 'p la h   rivojlangan  d avlatlar 

ko n stitu tsiy alarid a erkin  m atbuot  m asalalari  to 'la  o 'z   ifodasini  topgan.

S h ax siy   huq u q larg a  erkin  arz  qilish  ja ray o n i  ham   kiradi.  O dam larga 

o 'z la rin in g   xususiy  ehtiyojlari  y u zasid an   P rezidentga,  parlam entga  yoki 

m ahalliy 

boshqaruv 

o rganlariga 

m u ro jaat 

bilan 

ch iq ish larig a  y o 'l 



q o 'y ila d i.  Italiyada  m ahalliy  o 'z in i  o 'z i  boshqarish  o rg an larig a  ham 

shunday  talab lar  bilan  chiqish q o n u n iy lash tirilg an .

X o rijiy   m am lak atiam in g   K o n stitu tsiy alarid a  vijdon  erkinligi  e'lon 

q ilingan.  H ar  kim   xohlagan  d in g a  e 'tiq o d   qilishi  yoki  e'tiq o d   qilm asligi 

m um kin.  H ar  bir  shaxs  o 'z   diniy  e'tiq o d in i  o sh k o r  etm aslik  huquqiga  ham  

ega.  D in d o rlar  d iniy  m arosim lar,  ib o d a tlarg a  erkin  q atnashadi,  am m o 

ja m o a t  tartibini  huzm asligini,  dindan  siyosiy  m aqsadlarda  foydalanm asligi 

lozim .  B iroq  ba'zi  m am lakatlarda,  m asalan  P olshada  C herkov  davlat 

siy o satig a  faol  ishtirok  etadi.  D iniy  aso sd a  disk rim in atsiy ag a  y o 'l 

q o 'y ilm a y d i,  am m o 

ba'zi  m a m lak atlard a   diniy 

tashkilotlar,  davlat 

tom o n id an   e 'tiro f etilg an   ch erk o v la r  m uayyan  im tiyozlarga ega,  ular davlat 

tom onidan  q o 'lla b -q u v v a tla n ib   turiladi  (shim oliy  Irlandiya  va  Italiya 

k ato lik lari,  Isroildagi  yahudiylar,  B o lg ariy a  v a  G retsiya  sharqiy  p rovaslav 

ch erk o v i,  B uyuk  B ritaniyadagi  ingliz  c h erk o v i,  D aniya  lyuteranligi  ana 

shunday  im tiyozlarga ega).

3-§.  Uy  joy  daxlsizligi

S hax sn in g   yana  bir  huquqi  tu rar-jo y in in g   daxlsizligi  hisoblanadi, 

chetdan  kelganlar  uchun  x o n ad o n g a  uy  eg asin in g   ruxsati  bilangina 

k irish g a  ru x sat  etiladi,  m a'lum   bir  x o n ad a  tintuv  o 'tk a z ish ,  xonadondagi 

biror  predm etni  yoki  hujjatni  olish  faq at  sudning  qarori  bilan  amalgii

125


oshirilishi  m um kin.  A m m o  y o n g 'in n i  o 'c h irish d a ,  jin o y atch in i  ta'qib 

q ilish d a,  biror  jinoyatni  oldini  olish  kabi  asoslar  m avjud  b o 'lg a n d a , 

x o n ad o n g a  ruxsatsiz  kirishga  y o 'l  q o 'y ila d i.

M am lakat  hududida  erkin  harakat  qilish  va  turar  jo y   tanlash 

shaxsning  ajralm as  huquqidir.  U  faqat  qonun  asosida  xorijliklarga 

taqiqlanishi  m um kin  (u lar  harbiy  shaharchada  doim iy  y ashashlari  m um kin 

em as).  B ulardan  tashqari  ekologik  falokat  zonasida,  kasallik  o m m aviy 

tarqalgan  hududda,  fav q u lo d d a  hodisa  r o 'y   bergan  jo y d a   ch ek lash lar 

b o ' ladi.

4-§. Shaxsning  huquq  va  erkinliklarini  konstitutsiyaviy

huquqiy  kafolatlanishi

Inson  huquqlari  va  erk in lik larin in g   kafolatlari  ikki  k o 'rin ish ig a   ega: 

d av latn in g  o 'z   ichki  kafolatlari  va X alqaro  huquqiy  kafolatlar.

Inson  huquq  va  erkinliklari  kafolatlari  m alakali  yuridik  x izm at  va 

m alakali  him oyachi  (ad v o k at)  xizm atidan  to 'liq   ravishda  ko n stitu tsiy av iy , 

jin o iy ,  fuqaroviy  va  m a’m u riy   ishlarda  foydalanish  im k o n iy atid a  nam oy  )n 

b o 'la d i.

H uquq  va  erk in lik larn in g   kafolatlari  b o 'lib ,  ularni  b u zganlik  uchun 

javobgarlik  belgilangan.  B unda  asosan  hokim iyat  vakillari  va  m an sab d o r 

shaxslarning  ja v o b g arlig i  h aq id a  alohida  to 'x ta lib   o 'tis h   jo iz .  O datda, 

bunday  jav o b g arlik   u m u m iy   x arakterga  ega  b o 'lib ,  u  o d d iy   q o n u n lard a 

aniq  ifodalangan.

X alq aro -h u q u q iy   k afo la tla r haqida  to 'x talg an im izd a,  bu  holat  xalqaro 

om m av iy   huquq  tom o n id an   tartib g a  solinishini  eslatish   lozim .

Ikkinchi  jah o n  

u ru sh ig a  

q ad ar  davlat 

va 


shaxs 

o 'rta sid a g i 

m unosabatlar,  asosan,  d av lat  m iqyosida  hal  etilgan.  T o ta lita r  tu zum larning 

y em irilish i  oqibatida, ja h o n  ja m o atc h ilig in in g   e'tib o rin i  inson  h u quqlari  va 

erk in lik larin in g   k afolatlanishi  o 'z ig a   qaratdi.  B ular  B M T ning  U stavida 

(1945  yil),  "Inson  huquqlari  to 'g 'ris id a g i  D ek laratsiy a’’d a  (1948  yil),  Inson 

h u q u q lari  to 'g 'ris id a g i  1966  yilgi  X alqaro  P aktlarda  o 'z   ifo d asin i  topgan. 

Bu  X alqaro  hu jjatlard a  in sonning  global  m uam m olari  h uquqiy  jih atd an  

keng  yoritilgan.  Inson  h u q u qlarining  X alqaro  him oyasini  hozirda  B M T   va 

un ing  tegishli  m axsus  tash k ilo tlar  am alga  o shirm oqda.  U lar  Y evropa 

K en g ash i  tom onidan  1950  y ild a  qabul  qilingan  "Inson  h u q u q lari  him oyasi 

va  aso siy   erkinliklari  to 'g 'ris id a " g i  Y evropa  K on v en siy asig a  asosan  ish 

olib  borishadi.  A garda  fu q aro   o 'z   huquqi  him oyasi  y u zasid an   o 'z   d av latid a 

n ajo t  topm asa,  unda  inson  huquqlari  b o 'y ic h a   Y ev ro p a  su d ig a  m urojaat 

qilishi  m um kin.

126


D em okratik  d avlatda  ja m iy a t  a'zolari  huquq  va  erkinliklarining 

kafolatlari  doim iy  harakatdagi  m exanizm   singari  b o 'lm o g 'i  lozim .

Bu 

ko n stitu tsiy av iy  



q o idaning 

asosiy 


m ohiyati 

shundaki, 

fuqarolarning  ko n stitu tsiy av iy   huquqlari  buzilganda,  u  sud  orqaii  him oya 

qilinadi.  Insonlarga  tegishli  huquq  va  erk in lik lar  ко  p  qirrali  xususiyatga 

egadir.

127


13-bob.  Siyosiy  huquq, erkinlik  va  burchlar

1-§.  Davlat va jam iyat  boshqaruvida qatnashish  huquqi

2-§.  Saylov  huquqi:  aktiv  passiv saylov  huquqi

3-§. Jam oat birlashm alariga  uvushish  hiiqut|i

4-§.  M anifestatsiya va yig'ilish  o'tkazish  erkinligi

5-§.  Axborot  erkinligi

6

Vat an  him oyasi  huquq  va  m ajburiyat sifatida

7-§. Jahr sitam ga  qarshi  kurashish  huquqi

l-§.  Davlat  va jam iyat boshqaruvida  qatnashish  huquqi

Siyosiy  huquq  v a  erk in lik lar  d ey ilg an d a  in sonlam ing  bevosita 

siyosiy  m anfaatlariga  tegishli  huq u q lar  tushuniladi.  Siyosiy  huquqlarning 

m uhim   xususiyati  b irin ch id an ,  m am lakat  hayotidagi  siyosiy  ja ra y o n la r  va 

davlat  hokim iyatini  am alga  oshirishda,  ishtirok  etish  im koniyatlarini 

ifodalaydi.

Ikkinchidan  siyosiy  huquqlar  bevosita  fuqarolik  bilan  b o g 'i q  

hisoblanadi.

X orijiy  m am lak atlar  konstitutsiyaviy  h u q u q id a   siyosiy  huquqlarga 

ju m la sig a  q u y id ag ilar  kiradi:

-  saylash  huquqi,  shu  ju m lad an   faol  saylov  huquqi,  ya'ni  saylash 

huquqi,  passiv  saylov  huquqi,  ya'ni  saylanish  h uquqi,  saylov  organlarini 

shakllantirishda  q atnashish  huquqi.

-  birlashm a,  u y u sh m a  va  assotsiatsiyaga k irish  huquqi;

-  y ig 'ilis h   va m anifestatsiy ad a ishtirok  etish.

-  Erkin  xabar  tarq atish ,  erkin  fikrlash,  s o '/la s h ,  erkin  m atbuot  va 

boshqa o m m aviy  axborot  vositalari  shular ju m la sig a   kiradi.

-  P etitsiy a  (arzn o m a)  huquqi.  B u  h o k im iy atg a  a ri/a ,  shikoyat  va 

takliflar bilan  chiqishlarni  o 'z   ichiga oladi.

Jab r-zu lm g a  qarshi  kurash  huquqi  va b oshqalar.

F uqarolarning  d av lat  ishlarini  b oshqarishda,  davlat  hokim iyati 

organlari  va  m ahalliy  o 'z in i  o 'z i  boshqarish  org an larin i  saylov  y o 'li  bilan 

shakllantirishda  ishtirok  etish  huquqi  eng  m uhim   siyosiy  huquqlardan  biri 

h isoblanadi,  chunki  ushbu  huquq  orqaii  fu q aro lar  d avlat  va  jam iy at 

ishlarini  b o shqarishda  ishtirok  etadilar.

Ispaniya  K o n stitu tsiy asin in g   23-m o d d asid a  “F u q aro lar  om m aviy 

ishlarda  bevosita  yoki  saylovchi  vakillar  orqaii  q atn ash ish ,  shuningdek. 

qonunlarda 

k o 'rsa tilg a n  

talablarga  m uvofiq 

o m m aviy 

funksiya  va 

m ajhuriyatlarga  k irish d a  teng  huquqqa  egadirlar.  O datda,  bu  huquq

128


konstitutsiyalarda  turli  xil  huquq  va  erk in lik lar  y ig 'in d isi  sifatid a  beriiib, 

g o h id a  m ajburiyatlarga  ilova q ilin a d i” .

O zarbayjon  R espublikasi  K onstitutsiyasining  5 5 -m oddasiga  k o 'ra , 

fuqarolari  davlatni  b o sh q arish d a  ishtirok  etish  huquqiga  egadirlar.  U lar  bu 

huquqni  bevosita o 'z la ri  yoki  vak i I lari  orqali  am alga oshirishlari  m um kin.

B elarussiya  R espublikasi  K onstitutsiyasining  37-m o d d asig a  ко  ra, 

fu q aro lar  davlat  ishlirini  hal  q ilish d a  ham   bevosita,  ham   erkin  saylab 

q o 'y ila d ig a n   vakillar orqali  ishtirok  etish  huquqiga egadirlar.

F uqarolam ing  ja m iy a t  va  davlatni  boshqarishda  b ev o sita  ishtirok 

etishi  ret'erendum lar  o 'tk a z ish ,  qonun  loyihaiarini  ham da  respublikaviy  va 

m ahalliy  ah am iyatga  ega  b o 'lg a n   m asalalam i  m uhokam a  qilish  bilan. 

q o n u n d a  belgilangan  boshqa  u su llar bilan  ta'ininlanadi.

B elarussiya 

R esp u b lik asin in g  

fuqarolari 

qonu n d a 

belgilangan 

tartib d a  davlat  va  ja m iy a t  hay o tig a  d o ir  m aslalarni  respublikaviy  va 

m ahalliy  yig  ilishlarda  m u h o k am a q ilish d a  ishtirok etadilar.

U m um an  olganda,  davlat  va  jam iy a tn i  b o sh q arish d a  ishtirok  etish 

huquqi  fuqarolarga  m am lakatdagi  siyosiy  ja ra y o n lard a,  d av lat  hokim iyati 

org an larin i  shak llan tirish d a q atn ash ish   im konini  beradi.



2-§. Saylov  huquqi:  aktiv, passiv saylov huquqi

S aylov  huquqi  - 

bu 

inson  va 



fu qarlarning  m uhim  

siyosiy 


huquqlaridan  biri  b o 'lib ,  uni  biz  ikkiga  ajratam iz:  o b y ek tiv   saylov  huquqi 

v a  s u b ’yektiv  saylov  huquqi.

O byektiv  saylov  huquqi  deganda,  say lo v   huquqi  norm alari  tizim i, 

y a ’ni  asosini  tashkil  q iluvchi  prinsiplar,  tizim lar,  tartib, ja ra y o n   v a  saylovni 

tashkil  qilish  k afolatlari  tushuniiadi.

Subyektiv  saylov  huquqi  d ey ilg a n d a e sa  davlat  tom onidan  m a'lum   bir 

shaxsning  saylovda  q atn ash ish in i  (p assiv   saylov  huquqi  yo k i  ak tiv   saylov 

huq u q i)  ta 'm inlanishining k afo latlan ish in i  tushunam iz.

E rkin 

saylov 


huquqining 

am alg a 

o sh irilish i, 

erkin 


ham da 

ch in ak am ig a  ifoda  etiladigan  xalq  irodasi  h o k im iy at  v a  har  qanday 

h u k u m at  qon u n iy lig in in g   asosi  ek an lig i  v a   h ar  bir  sh ax sn in g   o 'z   davlatini 

b o sh q arish d a  bevosita  yoki  o 'z   vakillari  o rq ali  qatnashish  h u quqi  k o 'p g in a  

x alq aro  

h u jjatlard a14,  ju m la d a n , 

Y E X H T n in g  

K o p en g ag en d a  qabul 

qilingan  hujjatida  ham   ta’kidlangan.  U shbu  hujjat  talab larig a  k o 'ra  

«Ishtirok  etuvchi  d av latlar  teg ish in ch a  o 'z   fu q aro larin in g   b ev o sita  yoki 

h aq iq iy   saylov  jara y o n id a   o 'z la ri  erk in   saylay d ig an   vakillar  orqali

Q aran g :  I94S  yilgi  U m m n jah rm   in stx i  lu iq u q iari  d c k la ra ls iy a s in in g  

1966  v ilgi  F u q a ro lik   va  ‘-.ivovn

h u q u q la r to 'g 'r is id a g i  x a lq a io  p a k in in g   25  n u x k b s i.

129


m am lakatni  b oshqarishda  qatnashish  huquqlarini  hurm at  q ilad ilar» 20.  Bu 

huquqning  am alga  oshirilishi  uchun  y aratilg an   im koniyatga  qarab  u  yoki 

bu  d avlatning  qay  darajadagi  d em o k ratiy a  asosida  y ashayotganligiga  baho 

berish  m um kin.

F uqarolarning  saylov  huquqlarini  o 'z   navbatida  aktiv  va  passiv 

saylov  huquqlariga b o 'lis h   m um kin.



Aktiv 

say lo v  



huquqi 

-  


(ya'ni 

saylash 


huquqi) 

bev o sita 

d em o k ratiy an in g   ko  rinishlaridan  biri  b o 'lib ,  u  fuqarolarning  d a v la t  va 

ja n iiy a t  ishlarini  b o sh q arish d a,  o 'z   vakillarini  saylash  bilan  ishtirok 

etishlarini  k o 'z d a   tutadi.  Bu  h u q u q q a  q o n u n d a  belgilangan  m a'lum   yo sh g a 

yetgan,  m uom alaga layoqatli  m am lakat  fuqarolarigina ega  b o 'lad ilar.

Y osh  senzi  turli  m a m lak atlard a  turlicha  belgilanishi  m um kin. 

B razilii,  E ron,  K ubada  fu q aro lar  16  y o sh d an ,  Indoneziyada  17  yoshdan 

saylash  h u quqiga  ega  b o 'ls a ,  ayrim   m am lakatlarda  saylash  hu q u q in i 

o lish g a  b o 'lg a n   cheg ara  ancha  yuqori  q o 'y ilg a n .  M asalan,  M alayziya, 

M arokash.  L atviya,  B o liv iy a d a  fu q aro lar  21  yoshga  to 'lg a n d a n   k ey in g in a 

saylash  h u quqiga  eg a  b o 'lish a d i.  R o ssiy ad a  2002  yil  20  dek ab rd a  qabul 

q ilingan  Q onunga  k o 'ra   saylov  ku n ig ach a  18  yoshga  to 'lg a n   R ossiya 

fuqarosi  saylash  h u q u q ig a  ega.  F ran siy a d a  ham   saylov  h u q u q ig a  ega 

b o 'lis h   uchun  belgilangan  yosh  1974  yil  5  iyuldagi  qonun  bilan  18  yosh 

q ilib  belgilangan.  Q irg 'iz isto n d a   ham   saylov  huquqiga  ega  b o 'lis h   u ch u n  

fu qarolarnig  18  yo sh g a  to 'lg a n   b o 'lis h i  kerakligi  1999  yil  29  ap reld a q ab u l 

q ilin g an   Q irg 'iz isto n   R esp u b lik asid a  sa y lo v la r  to 'g 'ris id a g i  K odeks  bilan 

belgilab  q o 'y ilg a n .

F uqarolik  senzi  b arch a  d av latlard a  o datiy  shartga  aylangan  b o 'lsa d a , 

b a'zi  h o llard a  bu n d ay   senzning  y o   q o lib   k etish in i  ham   kuzatish  m um kin. 

M asalan,  o 'z ig a   xos  tu zilm a  b o 'lg a n   Y ev ro p a  Ittifoqining  P arlam en tig a 

sa y lo v la r  p ay tid a  F ran siy a d a  b o 'lg a n   G e rm an iy a  fuqarosi  F ran siy an in g  

Y e v ro p a   Ittifoqi  P arlam entiga  v akili  u chun  o voz  berish  huquqiga  ega.  Bu 

q o id a  Y ev ro p a  Ittifo q ig a  asos  solgan  S992  yilgi  M aastrixt  S h artn o m asid a 

k o 'z d a   tutilgan.

Sud  tom o n id an   m uom alaga  lay o q atsiz  d eb  topilganlar,  o zo d lik d an  

m ahrum   qilish  jo y larid a   sa q lan ay o tg an lar  saylash  huquqidan  fo y d alan a  

o lm ay d ilar,  ya'ni  o zo d lik d an   m ah ru m  q ilish  jo y la rid a  saq lan ay o tg an lam in g  

saylash  huquqi  v a q tin c h a to  xtatiladi.



Passiv  saylov  huquqi 

-   (y a'n i  saylanish  huquqi)  d av la t  h o k im iy ati 

v ak illik   organlari  yoki  m ahalliy  b o sh q aru v i  organlariga  m a'lu m   y o sh g a

'"Q a ran g :  Y E X H K n in g   in so n iy lik   m ez o n la ri  b o 'y ic h a   k o n fe re n s iy a   K o p e n g a g e n   k e n g a sh in in g   h u jja li.  K o p e n g a g e n , 

1990  yil  20  iy u n   //« Y E X H T n in g   in so n iy lik   m ez o n la ri  b o 'y ic h a   h u jja tla ri»   A .S a id o v   m u h arrirlig i  o stid a .  - Т .:   A d n lal. 

2 0 0 2 .  5 2   b

130


yetgan,  m u o m alag a  layoqatli  fu q aro lam in g   saylanish huquqidir.

Turli  dav latlard a  m a'lum   d av lat  o rganlariga  saylanish  uchun 

belgilangan  yosh  chegarasi  (urlicha  b o 'lis h i  m um kin.

A ktiv  saylov  huquqidagi  yosh  senzi  m a'lum   davlatlarda  aholining 

barcha  qatlam i  u chun  bir xil  bclgilansa,  passiv  saylov  h u quqida yosh  senzi 

nom zodning  qaysi  o rg an g a  say lan ay o tg an lig ig a  qarab  turlicha  belgilanishi 

m um kin.  M asalan,  F ran siy ad a  M illiy  M ajlis  d eputatligiga,  R espublika 

Prezidcntligigu  va  Y evropa  P arlam en tig a  nom zodi  q o 'y ilg a n   shaxs  23 

yoshga  to 'lg an   b o 'lis h i,  S cn atg a  saylanish  uchun  esa  35  yoshga  to 'lg an  

b o 'lish i  sh art  '.  B un d an   tashqari,  b arch a  nom zo d larn in g   harbiy  xizm atni 

to 'liq   o 'ta g a n   b o 'lis h i  ham   talab qilinadi.

S aylovlar 

o 'tk a z is h  

ja ra y o n id a  

xorijiy 

ham da 


m illiy 

k u zatu v ch ilam in g   h o zir  b o 'lis h i  say lo v   o 'tk a z ila d ig a n   davlat  uchun  saylov 

jaray o n in in g   o b ro 's in i  oshirishi  m u m k in   ekanligi  xalqaro  h ujjatlarda e 'tiro f 

etilg an 22.  B unday  k u z a tu v ch ilar  saylov  ja ra y o n ig a   aralashm agan  holda 

m a'lum   d avlatda  fu q a ro la r  say lo v   h u q u q larin in g   am alg a  oshirishlari  uchun 

qay  darajada  sh aro it  y aratilg an lig ig a  v a   shuning 

natijasi  o 'la ro q  

m am lakatdagi  d em o k ratik   ja ra y o n n in g   q an d ay   k ec h ay o tg an lig ig a  baho 

beradi lar.

X orijiy  m am lak atlar  k o n stitu tsiy av iy   h u quqida 



absenteizm  

deb 


ataladigan 

ib o ra 


m av ju d  

b o 'lib , 

ush b u  

h o lat 


say lo v lard a 

va 


referen d u m lard a  ix tiy o riy   ish tiro k   etish   yo k i  ix tiy o riy   q atnashm aslikni 

ifodalaydi. 

B u n d a 

say lo v ch ilar 

o 'z  

ixtiyorlari 



bilan 

saylovlarda 

qatnashm aydilar,  ch u n k i  kirn  d ep u tat  b o 'lis h i,  k im   d avlat  b o sh lig 'i 

b o 'lis h i,  q o 'y ilg a n   m asalan in g   q anday  hal  qilinishi  u lam i  qiziqtirm aydi. 

B u  esa  d av lat  b arq aro rlig ig a  x a v f  soladigan  darajadagi  oq ib atlarg a  olib 

kelishi  m um kinki,  buni  2002  y ild a   o 'tk a z ilg a n   F ran siy a  Prezidenti 

saylovlari  m iso lid a  k o 'ris h   m um k in 23.  B u n d ay   h olatni  bosh q a  xorijiy 

m am lak atlar tajrib asid a ham  u ch ratish   m um kin.



3-§. Jam oat birlashm alariga uyushish  huquqi

Jam o at  b irlash m alarig a  uyu sh ish   h uquqi  fu q aro la m in g   eng  m uhim  

siyosiy h u q u q larid an  b o 'lib  h isoblanadi.

C hunki,  m azk u r  huquq  fu q aro lar  siy o siy   h ay o tin in g   asosiy  jih atin i 

tashkil  etadi.  U n in g   asosiy  m aqsadi  h a r  b ir  fu q aro n i  siy o siy   v a   ijtim oiy 

him o y a  bilan  ta ’m in lash d an   iborat.  X o rijiy   m a m lak atlard a  bu  huquq

21  S ee:  D ro it co n stitu tio n n e l e t lib e rie s ,  E d itio n  S IR E Y .  1998. 

5 0 -5 2



" Q a r a n g :  Y E X H K n in g   in so n iy lik   m e топ lari  b o 'y ic h a   K o p e n g a g e n   k e n g a sh in in g   h u jjati  / /   « Y E X H T n in g   in eo m ylik  

m czo nlari  b o 'y  ic h a  h u jja tla ri» .  A .S a id o \  in u h arrirlig i  o stid a .  - Т .:  2 0 0 2 .  5 4-b.

' 4 S ee:  L 'E ta t du   m o n d e  A n n u a ire   e c o n o m iq u e   et  g e o p o litiq u e   2 0 0 3 ,  P a ris ,  D e c o u v e rte ,  P  497.

131


K o n stitu tsiy av iy   jih atd an   m u stahkam langan  b o 'lib ,  bu  o 'z   n av b atid a  uni 

am alg a  oshirilishini  kafolatlaydi.

M asalan,  B olgariya  R espublikasi  K onstitutsiyasining  4 4 -m o d d asid a 

“fu q aro lar erkin  rav ish d a birlashishlari  m u m k in ”  deb  belgilab q o 'y ilg a n .

Biz  buni  boshqa  m am lak atlar  K o nstitutsiyalarida  ham   k o 'rish im iz  

m um kin.  R ossiya  Federatsiyasi  K o n stitutsiyasining  30 -m o d d asig a  k o 'ra , 

R o ssiy a F ed eratsiy asin in g   h ar bir  fuqarosi  birlashish h u q u q ig a egadir.

B unday 


K onstitutsiyaviy 

q o id a 

jah o n d ag i 

ayrim  


d avlatlar 

K o n stitu tsiy asig a  ham   kiritilgan.

Isp an iy a   K o nstitutsiyasida  ja m o a t  birlashm alarini  tashkil  etilishi  va 

faoliyati 

dem okratik 

prin sip larg a 

b o 'y su n d irilg a n  

bulishi 


kerakligi 

ta ’k id lan g an .  Ja m o at  birlashm alariga  litsenziya,  faoliyat  к о 'rsatish  uchun 

ru x satn o m a  olish  talab  etilm aydi.  A m m o  m avjud  b irlash m a  ustavi 

ru y x atid an   o 'tk a z ilish i  shart  va  reg istrato rg a   odatda,  A dliya  V azirligiga 

taqdim   etilish i,  o 'z in in g   m oliyaviy  holati  to 'g 'r is id a   m a’lum ot  berilishi 

zarur.  D av latn in g   ja m o a t  birlashm alari  fa o liy a tig a   aralashuvi  m an  etiladi, 

am m o  o 'z   n av b atid a  ja m o a t  birlash m ag a  ham   davlat  organlari  vakolatini 

o 'z la s h tiris h g a  y o 'l  q o 'y ilm a y d i.  Jam o at  birlashm alarini  tugatish  e sa  o 'z in i 

o 'z i  tarq atish   yoki  sudning  qarori  bilan  am a lg a oshiriladi.

D em o k ratik   davlatlarda  b irlash m alar  erkin  faoliyat  yu ritad i,  lekin 

b a'zi  istisn o lar  uchraydi.  Jam o at  b irlash m alari  foyda  olish  m aqsadini 

k o 'z la m a slig i,  am aldagi  K onstitutsiyaviy  tuzum ga  qarshi  b o 'lm a slig i, 

m illiy,  diniy,  irqiy  ruhda b o 'lm a slig i  talab  etiladi.

S h u n in g d ek ,  m ahfiy  ja m o a la r  va  shunday  b irlash m alar  tuzishni, 

q ism an   h arb iy   xarakterdagi  siyosiy  m a q sad larn i  k o 'z lo v e h i  b irlash m alarn i 

d a v la t  ta'q ib   o stig a  oladi.  M asalan,  O zarbayjon  K o n stitu tsiy asin in g   58- 

m o d d asi  4 -q ism ig a  k o 'ra ,  butun  O zarbayjon  R espublikasi  h u d u d id a  yoki 

Lining  b iro r-b ir  qism ida  qonuniy  d av lat  h okim iyatini  z o 'ra v o n lik   bilan 

a g 'd a rib  

tash lash  

m aqsadini  k h zlay d ig a n   b irlash m alar  taqiqilanadi. 

K o n stitu tsiy a   va  qonunlarni  buzuvchi  b irlash m alarn in g   faoliyati  faq at  sud 

ta rtib id a   to 'x ta tilish i  m um kin.

B o lg a riy a   R espublikasi  K on stitu tsiy asin in g   4 4 -m o d d asi  ikkinchi 

q ism id a,  “ faoliyati  m am lakat  suvereniteti,  hududiy  birligi  va  m illat 

birlig ig a,  irqiy,  m illiy,  etnik  yoki  diniy  ado v atn i  avj  o ldirishga,  fu q a ro la r 

h u q u q la ri  va  erk in lik la rig a  qarshi  q aratilg an   tashkilotlar,  shun in g d ek , 

y ash irin   y o k i  h arb iy lash tirilg an   tu zilm alar  tashkil  etadigan  y o x u d   o 'z  

m a q sad larig a  

z o 'ra v o n lik  

bilan 

e rish ish g a  



intiladigan 

tash k ilo tlar 

ta q iq la n a d i”  d eb  q a t’iy  belgilab  q o 'y ilg a n .

K o 'rin ib   turibdiki,  fuqarolarning  ja m o a t  b irlash m alarig a  u y u sh ish


1   ...   13   14   15   16   17   18   19   20   ...   54




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling