O z b e k is t o n r e s p u b L ik a s I a d L iy a V a z ir L ig I t o s h k e n t d a V l a t y u r id ik in s t it u t I xorijiy mamlakatlar


qishloq  xo'jalik  yerlari  ham  xususiy  mulk,  hamda  boshqa  turdagi  mulk


Download 18.02 Mb.
Pdf ko'rish
bet9/54
Sana21.03.2020
Hajmi18.02 Mb.
1   ...   5   6   7   8   9   10   11   12   ...   54

qishloq  xo'jalik  yerlari  ham  xususiy  mulk,  hamda  boshqa  turdagi  mulk 

ixtiyorida  bo'Iishini  ko'zda  tutgan  holda,  sotsialistik  o'tmishni  ko'proq 

eslatib  turadi,  bu  qonunda  belgilangan  doirada  o'rmon  va  o'rmon  osti 

yerlarga  ham  tegishli.  Qonunga  muvofiq,  umumiy  foydalaniladigan  ayrim 

boyliklar  va  shahardagi  bino-inshootlar  joylashgan  arklar  xususiy  va 

boshqa  turli  mulkchilik  shakli  ixtiyorida  bo'lishi  mumkin.  Ittifoq, 

respublika  organlari  va  tashkilotlar,  mahalliy  o'zini  o 'zi  boshqaruvchi 

biiiiklari 

va  ommaviy  xizmatlarni  amalga  oshiruvchi  tashkilotlar 

tomonidan  foydalaniladigan  feo'chmas  mulklar  va  boshqa  vositalar  davlat 

mulki ixtiyorida turadi.

Shu  tarzda  ko'ramizki,  bu  yerda  sotsialistik  konstitutsiyaviy 

qonunchilikka  xos  bo' lgan  mulkchilik  shakli  tushunchasi  saqlab  qolingan, 

qolaversa  bu  mulkchilik  shakllari  o'rtasidagi  munosabatlaming  ilmiy 

nuqtai  nazaridan  tushunilishi,  ulaming  guruhlantirilishi  bu  yerda  boshqa 

bir qator postsotsialistik konstitutsiyalardagidek mavjud emas.

Rivojlanayotgan 

davlatlarga 

kelsak, 

ularning 

ko'pchiligida 

iqtisodiyotning  davlat  sektori  uzoq  vaqtlar  mobaynida  taraqqiyotning 

muhim,  asosiy  tayanchi  sifatida  ko'rildi.  Ba'zan  bu  yerda  mulkchilik 

shakllariga  sotsialistik  ta'sir  va  sotsialistik  yondoshuv  aks  etib  turadi. 

Masalan, 

1979 

yilda 

qabul 

qilingan 

Eron 

Islom 

Respublikasi

68


Konstitutsiyasining  44-moddasi  hukumat,  shirkat  va  xususiy  mulkchilik 

uchun davlat  kafolatmi ko'zda  tutgan.

Shu  qatorda  mulkning  aralash  shakli  ham  mavjud.  Mulkning  aralash 

shakllari  mulkdorlarning  moddiy  va  pul  mablag'larini  birlashtirish  yo'li 

bilan  hosii  qilinadi.  Mulkiy  huquqni  himoya  qilish  sud  yoki  xo'jalik  sudi 

tomonidan  amalga oshirilishi  konstitutsiyada mustahkamlab qo'yilgan.

1917  yilda qabul  qilingan  Meksika  konstitutsiyasining  27-moddasiga 

binoan  (keyinchalik  qator  o'zgartirishlar  kiritilgan),  yer  va  suvga  bo'lgan 

mulkchilik  millatga  tegishli  bo'lib,  ya'ni  millat  bu  mulklarni  xususiy 

shaxslarga  bera  oladi  va  xususiy  mulk  paydo  bo'ladi.  Bunda  millat  mulki 

bo'lgan  tabiiy  boyliklar  va  suvlar  tortib  olinmaydi  hamda  so'zsiz 

konsessiyaga16  topshirilishi  mumkin.  Elektr,  yadro  energiyasini  ishlab 

chiqarish  va  faqsimlash  faqat millat tomonidan  amalga  oshiriladi.

Mongoliya  Konstitutsiyasining  5  va  6-moddalaridagi  me'yorlar  ham 

bunga  juda  yaqin.  Bu  yerda  e'tibomi  jalb  etuvchi  tonion  shuki,  4  va  5- 

moddalar  davlatga  yer  mulki  egalariga  majburiyatlar  yuklash,  tovon 

to'lanib  yerni  almashtirish  yoki  olib qo'yish,  agar yerdan  mulkdor shaxslar 

insonlar  sog'lig'iga  ziyon  yetkazgan  holda  foydalanadigan  bo'lsa,  yoki 

tabiat,  davlat  xavfsizligiga  ziyon  yetkazadigan  bo'lsa,  umuman  musodara 

qilishga ham  (davlatga) to'la ruxsat beriladi.

3-§. M ehnat huquqi

Avvalo,  ish  yoki  ijtimoiy  foydali  faoliyatga  umuman  sinonim 

hisobotlanmaydigan  mehnat  tushunchasiga  ta’rif  keltirish  kerak  bo'ladi. 

Mehnatning  o'ziga  xos  xususiyati  shundaki,  u  avvalo  hayot  uchun  asosiy 

vosita,  kun  kechirish  uchun  manbadir.  Masalan,  ikki  rassom  kartina 

yaratadi  bu  ularning  ishi,  ijtim oiy  foydali  faoliyati,  ularning  mashg'uloti 

va kasb hunaridir.  Ammo ulardan biri uchun  bu narsa kun  kechirish uchun 

asosiy  va  yagona  vosita,  hayot  manbai  bo'lishi,  ikkinchi  rassom  iqtisodiy 

jihatdan  mustaqil  (uning  rentasi,  yuqori  nafaqasi,  katta  miqdordagi 

aksiyalari  va  hokazo)  bo'lganligi  uchun  faqat  ijod  obyekti  bo'lishi 

mumkin.  Birinchi  rassom  uchun  kartina  yaratish-mehnat  bo'lsa  (aslida 

nafaqat  mehnat,  balki  ijod  ham),  ikkinchi  rassom  uchun  bu  faoliyatga 

mashg'ulot  faqat  o'z  shaxsini  namoyon  qilish,  rivojlantirish  sifatida 

qaralgan.

Hatto  eng  ilg'or  taraqqiy etgan jamiyatning  hozirgi  zamondagi  holati 

shundayki,  u  ham  mehnatsiz  yashay  olmaydi,  ya’ni  mehnatni  chetlab  o'ta

1Л  K o n se ssiy a   - b u   d a v la t  to m o n id a n   x u su siy   tad b irk o rla r  bilan .  xo rijiy   s h irk a tla r  b ila n   sa n o at  k o rx o n ala ri.  v e ila rd a n  

fo y d ala n ish   b o 'y ic h a  tu /ila d ig a n   sh a rtn o m a .

69


olmaydi.  Qolaversa,  yuqorida  keltirib  o'tganimiz,  ijodiy,  shaxsni  ma'nan 

boyituvchi  ijodiy  mehnatnigina  emas,  uncha  yuqori  malaka  talab 

qilmaydigan,  ruhiy  qoniqish  baxsh  etmaydigan  bir  tekis  mehnatiii  ham 

chetlab  o'tib bo'lmaydi.  Iqtisodiy  tizim  maqsadi jamiyatning  zarur bo'lgan 

har  qanday  mehnatga  bo'lgan  ehtiyoji,  jumladan  hatto  mehnatkash  uchun 

qiziqarli 

bo'lmagan 

mehnatga 

bo'lgan 

ehtiyojni 

qondirilishini 

ta'minlashdan  iboratdir.  Insonning  bunday  mehnatga  rozi  bo'lishi  uchun, 

uni  bunday  mehnatga  undovchi  sharoitlar  zarur  qiziqarli  ishga  ega 

bo'lishning  imkoniyat  yo'qligi,  yetarli  miqdorda  ish  haqi  (maosh), 

mehnatga  muayyan  afzalliklar  berilishi  va  hokazo.  Konstitutsiyalar  va 

konstitutsiyaviy 

huquqning 

boshqa 

manbalarida 

inson 

mehnatini 

rag'batlantiruvchi 

va 

muhofaza 

etuvchi 

muayyan 

kafolatlar 

mustahkamlangan.

Masalan,  Italiya  Konstitutsiyasining  1-moddasi  Italiyani  mehnatga 

asoslangan  demokratik  respublika  sifatida  tavsiflaydi.  Ispaniya  Konsti­

tutsiyasining  40-moddasi  ommaviy  (umumiy)  hokimiyatlar  (organlari)ga 

to'la  bandlikka erishishga yo'naltirilgan,  shuningdek  kasb  tayyorgarligi  va 

qayta  o'qitish,  tayyorlashni  kafolatlovchi  siyosat  yurgizishni  buyuradi, 

ularga  mehnat  xavfsizligi  va  orastaligi  (gigiyenasi)  ustidan  nazorat 

o'rnatish,  mehnatkashlarga  ish  kunlarini  chegaralash,  davriy  ravishda  haq 

to'lanadigan 

ta'tillar  berish, 

tegishli 

muassasalarni 

rivojlantirishga 

yordamlar  ко'rsatish  yo'li  bilan  zarur  dam,  ta’tillar  berishni  yuklaydi. 

Ushbu  konstitutsiyaviy  holat  (m e’yor,  nizom)larni  amalga  oshirish 

maqsadida,  jumladan:  1980  yilda  bandlik  asoslari  va  mebnatkashlarning 

maqomi  to'g'risidagi  qonun;  1983  yilda  40  soatlik  ish  haftasi  (maksimal) 

va  30  kunlik  minimal  (eng  kam)  ta’tilning  belgilanishi  haqidagi  qonun; 

1986  yilda  kasb  tayyorgarligi  Bosh  Kengashining  tashkil  etilishi  haqidagi 

qonun;  1995  yilda mehnat xavfmi  oldini/olish haqidagi va shunga o'xshash 

qator  qonunlar  qabul  qilindi.  Bu  borada  42-moddadagi  holat  (m e’yor)lar 

ham  alohida  diqqatga  sazovor,  unga  ko'ra  davlat,  xorijda  yurgan  ispan 

mehnatkashlarining  iqtisodiy  va  ijtimoiy  huquqlarining  ta’minlashini 

alohida  ko'zatib  boradi  va  o'z  siyosat  yo'nalishini  mehnatkashlarning 

xorijdan qaytishlarini ham hisobga olgan holda belgilaydi.

Qiyoslash  tariqasida  KXDR  Sotsialistik  konstitutsiyaning  28,29- 

moddalarini  keltirish joiz.  Unga  muvofiq  mehnatkashlar  kuniga  8  soatdan 

mehnat qiladilar.  Davlat  mehnatning  og'irligiga va o'ziga  xosligiga  qarab, 

ish  kunini  qisqartiradi, davlat  mehnatni  tashkil  etishni  yaxshilab va  mehnat 

intizomini 

mustahkamlagan 

holda, 

ish  kunidan  to'la  foydalanish 

imkoniyatiga 

erishadi. 

Fuqarolar 

16 

yoshdan 

mehnat 

faoliyatini

70


b o s h la y d ila r. 

D a v l a t  

m e h n a t  

qilish 


q o b i l i y a t i g a  

e g a  


b o ' l m a g a n  

y o s h d a g i l a r n i n g   is h l a s h la r in i  q a t ’iy   m a n   etadi.



4-§. Iqtisodiy faoliyatning konstitutsiyaviy -  huquqiy

prinsiplari

Milliy  boyiiklarning  unga ega bo'lgan  mulkdor kimligidan qat'i  na/ar 

umumiy  manfaatlar  uchun  foydalanish  maqsadlarining  konstitutsiyada 

belgilanishi  shunday  asosiy,  muhim  (tamoyil)  bo'lib  xizmat  qiladi.  Ushbu 

maqsadlarga  erishishga  qaratilgan  siyosatning  asosiy  yo'nalishlari  u  yoki 

bu  mamlakatning  shart-sharoitlari,  o'ziga  xosligi  bilan  belgilanadi,  biroq 

asosiy  yo'nalishlardagi  farqlarga  qaramay,  iqtisodiy  faoliyat  sharoitlarini 

yaxshilash,  tarixiy,  jo'g'rofiy  va  boshqa  obyektiv  to'siqlarni  kamaytirish 

va bartaraf etishga urinishlar kuzatilmoqda.

Masalan,  Ispaniya  Konstitutsiyasi 

128-moddasining 

1-qismiga 

muvofiq,  “Mamlakatning  butun boyligi  turli  shakllarda va unga ega bo'lish 

huquqiga  kim  egaligidan  qat'i  nazar,  umumiy  manfaatlarga  bo'ysunadi”. 

Bundan  2-qismda  e'tirof  etilgan,  iqtisodiy  faoliyatdagi  ommaviy  tashab- 

buslar  kelib  chiqadi.  Qonun  ommaviy  (davlat,  munitsipal  va  boshqalar) 

sektorlarga  tub  zahiralar  va  xizmatlarni  biriktirishi  mumkin,  ayniqsa,  ular 

monopoliya  bo'lsa,  shuningdek,  davlat  qonuni,  agar  buni  umumiy 

manfaatlar  talab  qiladigan  bo'lsa,  korxonalaming  ichki  ishlariga  arala- 

shuviga  ham  ruxsat  etish  mumkin.  130-modda  butun  ispaniyaliklarning 

hayot  darajasini  tenglashtirish  maqsadida  ommaviy  hokimiyatlarga 

iqtisodiyotning  barcha  tarmoqlari,  jumladan  dehqonchilik  sohalarini 

tubdan  yangilash  (niodemizatsiya)  va  rivojlantirish  borasida  g'amxo'rlik 

qilish  vazifasini  yuklaydi.  Xuddi  shu  maqsadda  tog'li joylarga ham  asosiy 

e’tibor qaratilmog'i lozim bo'ladi.

Gap  Ispaniya  Konstitutsiyasi  haqida  ketganligi  bois  ham  ta’kidlash 

kerakki,  ushbu  konstitutsiya  ham  so'nggi  o'n  yillar  ichida  qabul  qilingan 

va o'zgartirishlar kiritilgan konstitutsiyalar kabi  iqtisodiy  hayotning  davlat 

tomonidan  rejalashtirishi  imkoniyatini  ko'zda  tutgan.  Biroq,  ushbu 

rejalashtirishning  “sotsialistik”  rejalashtiruv  bilan  farqi  keskin,  ya'ni 

yuqoridan  buyruqbozlik  ko'rinishida,  “reja-bu  qonundir”  tamoyili  asosida 

amalga  oshiriladigan  har  bir  korxonaga  reja  topshiriq  beriladigan  va 

korxona uni  ado etishga majbur bo'lgan rejadan  farqlanadi.  Masalan,  XXR 

Konstitutsiyasining  1993  yilgacha  amal  qilgan  15-moddasida  o'rnatilgan 

ediki:  “Har  tomonlama  tartibga  keltirilgan  iqtisodiy  rejalar  va  bozor 

tartibining  (iqtisodiyotning)  yordamchi  roli  (o'm i)  yordamida  davlat  xalq 

xo'jaligining  proporsional  va  bir  tekis  tartibda  taraqqiy  etishini

71


la’m i n l a y d i ’\   bu  b ila n   h a r   q a n d a y   ta s h k ilo t  y o k i  a y rim   s h a x s l a r g a   ijtim oiy- 

iq ti s o d iy   tarlibni  b u z is h ,  d a v l a tn i n g   iq ti s o d iy   reja larin i  b u / i s h .   y a'ni  u n g a 

a m a l   q i h n a s l i k   qat'i  m a n   e tilg a n .  B o z o r   iq tisodi  ( x o 'j a l i k   y u ritish ) 

s h a r o it id a   rcja las h lirish ,  ish la b   c h i q a r u v c h i l a r   u c h u n   o ' z   k u c h l a r in i  ja m iy a t 

o ld i d a   tu r g a n   m a q s a d l a r   y o ' l i d a   s a rll a s b n i  m a n l a a t d o r l i k k a   ay la n tiriiv c h i 

o ' t a   b ilv o s ita   iq tiso d iy   r i c h a g ( v o s ita ) la r   y o r d a m i d a   a m a l g a   o shirila di. 

T a ’k id la s h   j o iz k i,   X i t o y   K o n s lit u ts iy a s in in g  

1 5 -m o d d a s i 

1993  yilda 

y a u g i d a n   ta h rir  ctildi:  “ D a v l a t   sots ia listik   b o / o r   x o ' j a l i g i   (iq tis o d i y o ti) n i 

a m a l g a   o sh irad i.  D a v la t  iq tiso d iy o l  s o h a s id a   q o n u n c h i l i k   faoliyatini 

k u c h a y tir a d i ,  y a n a d a   ta k o m ill a s h ti r a d i.

D a v l a t   q o n u n g a   m u v o f i q   har  q a n d a y   ta sh k ilo t  v a   a l o h id a   s h a x s la r g a  

j a m i y a t   iq tiso d iy   lu z u m in i  b u z is h n i  taqiqlaydi"’.

i s p a n i y a   K o n s tit u ts iy a s in in g   131 - m o d d a s i g a   m u v o f i q ,   d a v l a t   j a m o a  

e h tiy q jla ri n i 

q o n d i r i s h  

u c h u n ,  

m in t a q a v iy  

v a  


s o h a v i y  

ra ra q q iy o tn i 

m u v o z a n a t l a s h t i r i s h   v a   n n iv o f iq la s h tir is h   u c h u n ,   d a r o m a d l a r   v a   b o y lik - 

la rn i n g   y u k s a ltir ili s h ig a   k o ' m a k   b e r is h   v a   u l a r n i n g   ad o la tli  ta q s im l a n is h i 

u c h u n   u m u m i y   iq tiso d iy   f a o h y a tn i  q o n u n   o rq aii  r c ja la s h tirish i  m u m k i n .  

R e j a   lo y ih a la ii  h u k u m a t   to m o n i d a n   m u x t o r   ( a v t o n o m )   h a m j a m i y a t l a r n i n g  

ta k l i f l a r i g a   k o ' r a   ( a s o s i d a ) ,  k a s a b a   u y u s h m a la ri  v a   b o s h q a   k a s b - h u n a r,  

ta d h ir k o rli k   va  it|tisodiy  t a s h k ilo t la r   y o r d a m i d a   v a   u la r   b ila n   h a m k o r l i k d a  

ish la b   c h iq ila d i.  K o n s tit u ts iy a n i  bu  m a q s a d d a   ( b u n i n g   u c h u n )   m a x s u s  

k e n g a s h   ta'sis  elg an .

I q tis o d iy   f a o li y a ln in g   k o n s ti tu ts iy a v iy   ta rt ib g a   s o l i n i s h i n i n g   b o s h q a  

bir  m isoli  ta riq asid a ,  I s p a n iy a   K o n stiU itsiy asid an   farqli  o ' l a r o q ,   m a x s u s  

b o b d a   e m a s ,   h u q u q   v a   e r k i n l i k l a r   ta rtib g a   so li n g a n   b o ' l i m d a   te g ish li  holat 

( m e 'y o r ) la r n i  o ' z i d a   m u j a s s a m   elg a n   Italiya  K o n s lit u ts iy a s in i  k eltirib  

o ' t a m i z .

I ta l iy a   K o n s t i t u t s i y a s i n i n g   41 - m o d d a s i  x u s u s i y   x o ’j a l i k   ta s h a b b u s -  

la ri n in g   e r k in l ig in i  i z o h l a r   c k a n ,  ijtim o iy   m a q s a d l a r   y o ' I i d a   u m u m i y   va 

x u s u s i y   iq tiso d iy   fa o li y a tn i  y o ' n a l t i r i s h   v a   m u v o f i q l a s h t i r i s h   u c h u n  

m o 'l j a l l a n g a n   n a z o r a t  c h e g a r a l a r i   va  d a s tu rl a rn i  q o n u n   b ila n   b c lg ila sh  

im k o n i y a ti n i  k o ' z d a   tuta di.  4 3 - m o d d a s i d a   esa,  u m u m i y   m a n f a a t l a r   u c h u n  

d a v l a t,  o m m a v i y   ta s h k i l o t l a r   y o k i  m e h n a t k a s h l a r n i n g   h a m j a m i y a t l a r i   yoki 

f o y d a l a n u v c h i l a r g a   m u a y y a n   k o r x o n a l a r   yoki  tu b   o m m a v i y   x iz m a t la r  

y o x u d   c n c r g i y a   m a n b a la r i  v a   m o n o p o l i y a   ta rz ida  ta b iiy   z a h ira la r ,  ya'ni  o ' t a  

m u h i m   u m u m i y   m a n f a a t l a r   k as b   ctu v c h i  z a h ir a la r d a n   f o y d a la n u v c h i 

a l o h id a   to ifa d a g i  k o r x o n a l a r g a   birik tirib   q o ' y i s h   i m k o n i n i  k o ' z d a   tutadi. 

B u n d a y   k o r x o n a l a r   t o v o n   ( t o 'l o v )   u c h u n   e k s p r o p r i a t s i y a   (ta rtib   olish)



t|ilin ishi  v a   y u q o r i d a   s a n a b   o 't i l g a n   s u b ’y e k t la r g a   b c r ib   y u b o n h s h i   ham 

m u m k i n .

X u d d i  b o s h q a   b ir   q a t o r   m a m l a k a t l a r d a   b o ' l g a n i d e k ,   I t a l iy a d a   h am  

K o n stit u ts iy a   q is h l o q   x o 'j a l i g i d a g i   iq tiso d iy   f a o li y a tg a   n iu h tm   e ’tiborni 

q ara tad i.  4 4 - m o d d a g a   m u v o f iq ,   y e rd a n   sa m arali  f o y d a la n is h   v a   adolatli 

ij tim o iy   m u n o s a b a t l a r n i   y o ' l g a   q o ' y i s h   m a q s a d i d a   q u y i d a g i i a r g a   ruxsat 

etiladi:  x u s u s i y   y e r   m u lk c h ili g ig a   q o n n n   to m o n i d a n   m a j b u r i y a t l a r   y u k la sh ; 

m in t a q a   v a   q is h l o q   x o 'ja l ig i  z o n a la r ig a   q a r a b   u n in g   c h e g a r a l a r in i,   yerla rni 

y a x s h ila s h   c h o r a la r in i  b elg ila sh ,  iaiirnncliyalam i  ( y a ’ni  y a r i m   (coda) 

m u n o s a b a t l a r d a n   l o y d a l a n g a n   holila  is h l a tila y o lg a n   nlka n  m a y d o n la r n i)  

q a y t a   q u r ish ,  ish la b   c h i q a r is h   b iilik la rin i  q a y ta   q u r is h   ( ta ’m irla sh ).  kichik 

va  o ' r t a   m u lk c h ilik iii  q o ' lla b - q u v v a tla s h ,  lo g 'li  jo y la r   u c h u n   im tiy o z la r  

berish.

I ta liy a   K o n s tit u ts iy a s in in g   o ' z i g a   x o s   x u s u s i y a li 



sh u n d a k i.  bu 

k o n s ti tu ts iy a   R e s p u b l i k a   t o m o n i d a n   s h irk a U a v m n g   o ' z a m   y o r d a m g a  

a s o s la n g a n   va  s p e k u l y a t s i y a  ( c h a y q o v c h i l i k ) g a  y o ' l   q o ' y m a y d i g a n   ijtim oiy 

f u n k s iy a s i  ( v a z if a s i)   tan  o lin g a n lig in i  e ’tir o f   e tad i,  h u n a r m a n d c h il ik n i 

m u h o f a z a   q ilis h   v a   riv o jla n tir is h   u c h u n   q o n u n i y   ta d b irla r n i  k o 'r s a t i b   o 'ta d i 

( 4 6 - m o d d a ) .   B o s h q a   b ir   d i q q a t g a   s a z o v o r   x u s u s i y a t  s h u n d a k i ,   4 7 - m o d d a g a  

b in o a n   R e s p u b l i k a   b a r c h a   s h a k lla rd a g i  j a m g ' a r m a   ( o m o n a t ) l a m i   r a g ' b a t ­

la n tir a d i  v a   m u h o f a z a   q ila d i,  k r e d it  ish larin i  ta r t ib g a   so la d i,  m u v o f iq -  

lash tirad i  v a   n a z o r a t  q ila d i,  x a lq   o m o n a t  j a m g ' a r m a l a r i n i n g   u y - jo y   m ulki, 

b e v o s i t a   y e r   d c h q o n c h i l i k   m u l k i g a   q o ' y i l i s h i   v a   m a m l a k a t n i n g   yirik  ishlab 

c h i q a r is h   m a j m u a l a r i g a   t o ' g ' r i d a n - t o ' g ' r i   v a   b il v o s i t a   hissali  s a n n o y a  

( i n v e s t its i y a ) la r   a j ra tis h i g a   ijobiy  i m k o n i y a t l a r   y a r a t i b   bera di.

I q tis o d iy   tiz im   k o n s ti tu ts iy a v iy   t a m o y i l l a r i n i n g   a m a l d a   b o ' l i s h i d a  

h a l o l  r a q o b a t n i n g   ta ’m i n l a n i s h i   v a   x u s u s i y   m o n o p o l i y a g a   y o ' l   q o ' y m a s -  

li k k a  q a r a tilg a n  j o r i y   q o n u n c h i l i k   m u h i m  o ' r i n   e g a lla y d i.

R i v o j l a n a y o t g a n   m a m l a k a t l a r n i n g   k o n s t i t u t s i y a l a r i d a   m il liy   kapitalni 

a l o h id a   m u h o f a z a   q ilish n i  ta m in l o v c h i  m e ’y o r l a r   t e z - te z   u c h r a b   turadi.  B u  

tu s h u n a rl i,   c h u n k i   m il liy   k apital  a n c h a   ta r a q q i y   etib ,  ilg a r ila b   k e tg a n  

m a m l a k a t l a r   s a r m o y a s i   b ila n   te n g   s u r ’a t d a   r a q o b a t l a s h a   o lm a y d i.   A m m o  

b u n d a y   m e ’y o r l a r   o ' z   m a z m u n i g a   k o ' r a ,   v a z i y a t   m u v o z a n a t s i z   b o ' l i b   tu rar 

e k a n ,   v a q t i n c h a l i k   x a r a k t e r g a  e g a   b o ' l a d i .

B r a z i l i y a  

K o n stit u ts iy a s i 

iq ti s o d iy  

t u z u m  

t a m o y ill a r i 

o r a sid a  

B r a z i l i y a d a g i  

k ic h ik  

k o r x o n a l a r g a  

ijo b iy  

y o r d a m l a r  

k o 'r s a til is h in i 

k o ' r s a t i b   o 't a d i .   B i r o q   1995  y ild a   B r a z i l i y a   k o r x o n a l a r i g a   im t iy o z   va 

u stu v o v lik n i  n a z a r d a   tu tg a n   1 7 1 - m o d d a   b e k o r   q ili n g a n .   B u ,   s h u b h a s iz ,


m illiy  s a r m o y a n i n g   x orijiy  s a r m o y a   b ila n   te n g   r a q o b a t  q ila  o lis h id a n  

d a lu la t  b e r u v c h i ,   m a m l a k a t   iq tisodiy  ta ra q q iy o tin 'm g   ijo b iy   natijasidir.

B ra z iliy a   K o n s tit u ts iy a s in in g   1 7 2 - m o d d a s i d a   q o n u n   c h i q u r u v c h i n i n g  

z i m m a s i g a   x o r ijiy   s a rm o y a l a r n i   m il liy   m a n f a a t l a r   u c h u n   ta rtib g a   so linishi. 

r e in v e s tii s iy a n i  r a g ' b a l l a n t i r i s h   va  s o f   f o y d a n i n g   o lib   c h i q ib   ketilishi 

shart lari  va  ta rtibini  b e l g ila s h n i  y u k la y d i.  K o n s t i m t s i y a d a   y a n a  




Download 18.02 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   5   6   7   8   9   10   11   12   ...   54




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling