O’rta maxsus ta’lim vazirligi alisher navoiy nomidagi samarqand davlat universiteti


Download 0.91 Mb.
Pdf ko'rish
bet4/4
Sana30.06.2020
Hajmi0.91 Mb.
1   2   3   4

XULOSA 

Jamiyat  -  insonlarning  o’ziga  xos  uyushuvidan  iborat  ijtimoiy  organizm. 

Uning  yashash  tarzi  va  taraqqiyoti  o’z-o’zidan  stixiyali  sodir  bo’lmay,  balki 

insoniyatning  moddiy  va  ma’naviy,  amaliy  va  nazariy  faoliyati  ta’sirida  obyektiv 

tarzda yuzaga keladigan ijtimoiy qonunlar asosida sodir bo’ladi. 

Ijtimoiy  qonun,  bu  -  insoniyatning,  jamiyatning  butun  hayoti  va  faoliyati 

emas,  balki  ularning  umumiy,  doimo  takrorlanib  turuvchi,  nisbiy  barqaror  va  shu 

bilan  birga  uning  kelajakdagi  holatini  ham  aks  ettiruvchi  voqyelikning  aqliy 

abstraksiyasidir. 

 

Jamiyat  qonunlarini  anglash,  tom  ma’noda  uni  “kashf”  qilish,  uning 



faolligini ta’minlab turgan ijtimoiy shart-sharoitlar ta’sirida qanday ko’rinishda va 

qay  darajada  namoyon  bo’lishini  ilmiy-falsafiy  tomondan  o’rganish  insonning 

subyektiv faoliyati bilan bog’liq. Agar jamyatni chuqurroq tahlil qiladigan bo’lsak, 

turli  ijtimoiy  hodisalar  fenomen  hususiyatiga  ega  ekanligi  ayon  bo’ladi.  Bu  shu 

narsani  anglatadiki,  bir  davrda  real  deb  hisoblangan  subyektiv  hulosalar,  bilimlar 

ma’lum  vaqtdan  keyin  o’z  ahamiyatini  yo’qotadi  va  boshqacha  yondashishni 

taqozo  etadi.  Bu  hususiyatlar  jamiyat  qonunlariga  ham  tegishli.  Turli  ijtimoiy 

hodisalar  o’rtasidagi  obyektiv  mantiqiy  bog’lanishlar  ijtimoiy  qonunlarda  o’z 

aksini  topadi  va  bu  o’z  navbatida  ularning  aksi  sifatida  ilmiy-falsafiy  bilimlarda 

in’ikos etadi. Bu bilimlarning qiymati shu obyektiv qonunlarning qay darajada aniq 

va  to’liq  aks  ettirilishi    bilan  bog’liq.  Doimo  o’zgarishda  bo’lgan  ijtimoiy 

hodisalar,  jarayonlarning  umumiy  hususiyatlarini  va  yo’nalishini  belgilovchi 

ijtimoiy qonunlar ham o’zgarib boradi. Ana shu obyektiv qonunlarning vaqt o’tishi 

bilan  o’zgarishi  hamma  vaqt  ham  bizning  bilimlarimizda  o’z  ifodasini 

topavermaydi.  To’g’rirog’i,  bizning  bilimlarimizdagi  o’zgarishlar  real  ijtimoiy 

jarayonlar,  obyektiv  qonunlarda  ro’y  berayotgan  o’zgarishlardan  orqada  qoladi 

yoki boshqacha aytganda, nazariya reallikni o’z vaqtida aks ettira olmaydi.   

 

Ammo  falsafiy  va  ilmiy  bilimlar  tarixida  shunday  nazariyalar  mavjud 



bo’lganki,  ular  real  ijtimoiy  voqyelikdan  uzoqlashib,  uning  kelajagini  bashorat 

qilishda  xam  ideal  qonuniyatlarni  “kashf”  qilgan  edi.  Bu  ideallar  aslida 



 

59 


nazariyaning  obyektiv  ijtimoiy  jarayonlarni  vaqtdan  ortda  qoldirishi  emas,  balki 

tarixning  ma’lum  ilk  davrlarida  shu  davrda  mavjud  bo’lgan  ijtimoiy  shart-

sharoitlar  tasiridagi  obyektiv  qonunlarni  yangi  va  mutlaqo  to’g’ri  kelmaydigan 

shart-sharoitlarga  qo’llash,  ayrim  qonuniy  jarayonlarga  asosiy  urg’uni  berib, 

boshqa  ijtimoiy  qonunlarni  “chetlab  o’tish”  edi.  Biz  yuqorida  marksizmning 

jamiyat qonunlarini qanday subyektiv aks ettirilishini taxlil qilganimizda shu kabi 

xolatlarning  guvoxi  bo’ldik.  Mavzuning  o’rganilishida  aynan  K.  Marks  va  uning 

tasirida  yuzaga  kelgan  marksizm  ta’limotida  ijtimoiy  qonunlarni  noobyektiv  aks 

ettirilishi  masalasiga  xam  etibor  qaratishdan  maqsad  shu  ediki,  hozirgi  davrgacha 

ijtimoiy  qonunlarga  baxo  berishda,  ularni  aks  ettirishda  va  tushuntirishda  barcha 

faylasuflar  ham  ma’lum  darajada  obyektivlikdan  chetlashganlar.  Ammo  ularning 

xech  biri  mavjud  jamiyatdagi  shart-sharoitlarga  asoslanmagan  ijtimoiy  qonunlar 

asosida  jamiyatni  qayta  tashkil  etishni  oldindan  rejalashtirmagan  edi  yoki 

rejalashtirgan taqdirda xam marksizm kabi amaliy ko’rinishdagi salbiy oqibatlarga 

olib  kelmagan  edi.  Obyektiv  mantiqqa  asoslangan  ijtimoiy  qonunlar  va  subyektiv 

in’ikos  natijasida  yuzaga  kelgan  ilmiy-falsafiy  nazariyalar  o’rtasidagi  munosabat 

shunday  qonuniyatga  asoslanadiki,  ijtimoiy  qonunlarning  obyektivlik  hususiyatini 

yo’qqa  chiqarish,  inson  hohish  irodasiga  bog’liq  bo’lmagan  ijtimoiy  qonunlarni 

inson izmiga bo’ysundirish (ayrim guruhlar, tor doira manafaatlariga) xech qachon 

jamiyatning  progressiv  taraqqiyotiga  salbiy  tasir  ko’rsatmay  qolmagan.  Hozirgi 

kunda  marksizmning  ilmiy  hatolari,  uning  tasirida  yuzaga  kelgan  sosialistik 

davlatlardagi  salbiy  ijtimoiy  oqibatlar  tanqidiy  tahlil  qilingan  ko’plab  ilmiy 

maqolalar,  ilmiy  asarlar  chop  etilgan.  Ammo  ularning  ko’plarida  tanqidiy  tahlil 

obektiv  asosda  emas,  balki  oldindan  go’yoki  shu  nazariyani  tanqid  qilishga 

majburday  bir-biriga  yopishmaydigan  dalillarni  keltirish  orqali  olib  borilgan  yoki 

undagi  ayrim  fikrlarni  ayblovlar  “nishoni”ga  aylantirish  uchun  noto’g’ri 

izoxlangan. 

Bunday 


holatlarga 

chek 


qo’yish  uchun  tadqiqotchilardagi 

“interpretator”likka  chek  qo’yish  va  ilmiylikka  asoalangan  tanqidiy  fikrlashni 

rivojlantirish zarur. 


 

60 


 

XX  asr  oxirlariga  kelib  jamiyatning  mohiyati,  uning  tarixiy  taraqqiyoti, 

o’tmishi, xoziri va kelajagi to’g’risidagi dinamik va statik, struktural va funksional 

qonunlarni  aks  ettirgan  turli  paradigmalar  shakllandi  va  jamiyatning  moxiyatiga, 

uning  qonunlariga  bo’lgan  yagona  qarashlarga  chek  qo’yildi.  Bilimlar  o’rtasidagi 

bunday  differensiyalashuv  “ilmiy  fikrlar  hilma-hilligi”  nomi  bilan  ijobiy 

baholanishi  mumkin,  ammo  nazariyalar  o’rtasidagi  bunday  tafovut  keskinlashib, 

jamiyat  to’g’risidagi  xar  qanday  bilimning  “shubxali”ligi  bilan  bog’liq  salbiy 

oqibatlarni  xam  yuzaga  keltirmoqda.  Ilmiy  bilimlardagi  bunday  keskin  ajralishlar 

va  ziddiyatlar  jamiyat  to’g’risidagi  turli  ijtimoiy  fanlar  o’rtasidagi  munosabat 

doirasidan chetga chiqib, hatto ularni o’zaro uyg’unlashtirish vazifasini bajaruvchi 

ijtimoiy  falsafa  fani  doirasida  turli  paradigmalar  o’rtasidagi  keskinlik  darajasiga 

chiqdi.  Ijtimoiy  jarayonlarga  birgina  paradigma  asosida  baho  berish  bizning 

bilimlarimizning  bir  yoqlama  bo’lib  qolishiga  olib  keladi.  Bunday  salbiy 

oqibatlarning  oldini  olishda  turli  falsafiy  paradigmalar  nuqtai  nazarlarini 

birlashtirish,  mantiqiy  sintez  qilmoq  lozim.  Masalan,  turli  fanlar  va  falsafiy 

paradigmalar  tomonidan  jamiyatning  eng  kichik  subatami  sifatida  o’rganiluvchi 

inson  “etnik  odam”,  “iqtisodiy  odam”,  “siyosiy  odam”  kabi  tushunchalar  orqali 

taxlil  qilinadi.  Yoki  falsafiy  yondashuvlarning  fenomenologiya,  ekzistensializm, 

psixoanaliz  maktablari  jamiyat  va  inson  muammolariga  turlicha  yondashmoqda. 

Jamiyat  to’g’risidagi  ilmiy-tadqiqot  ishlarida  xam  malum  yondashuv  qobig’iga 

o’ralib qolish  hollari kuzatilmoqda. Jumladan bizning jamiyatimizda  ham jamiyat 

taraqqiyoti  to’g’risida  universal  va  integral  qarashning  mukammal  konsepsiyasi 

shakllantirilmagan. Mazkur malakaviy bitiruv ishida ana shu holatlarga xam etibor 

berildi  va  turli  umumiy  qarashlarning  o’zaro  sinteziga  asoslandi.  Bunda  ham 

sivilizasion,  ham  madaniy-tarixiy,  ham  yanada  endi  shakllanib  kelayotgan 

boshqaruvli  va  hozirda  jiddiy  e’tirozlarga  uchrayotgan  formasion  yondashuvning 

ijobiy tomonlarini ijodiy o’zlashtirishga asoslandi.  

 

Hususan,  mustaqillik  yillarida  O’zbekistonda  jamiyatni  qonuniy  tarzda 



demokratlashtirish  va  modernizasiyalash,  inson  mohiyatiga  yangicha  zamonaviy 

yondashishda  amalga  oshirilayotgan  ishlar  umuminsoniy  va  milliy  hususiyatlarni 



 

61 


xisobga  olgan  xolda  yoritishga  harakat  qilindi.  Tadqiqot  ishida  jamiyat  qonunlari 

iqtisodiy, siyosiy va ma’naviy omillar uyg’unligi asosida o’rganildi.    

Xulosa  qilib  shuni  aytish  mumkinki,  fuqarolar  ongida  milliy  mustaqillik 

tafakkurini  shakllanishi  birinchidan,  mamlakatimizda  amalga  oshirilayotgan 

yangilanishlar  jamiyatning  obyektiv  ijtimoiy  taraqqiyot  qonunlari  asosida  olib 

borilayotgani;    ikkinchidan,  ommaviy  axborot  vositalarining  erkin  va  faol, 

xolisona,    yangicha  yondoshuvlar  asosida  targ’ibot  va  tashviqot  ishlarini  samarali 

tashkil  etishiga;  uchinchidan,  fuqarolarning  huquqiy  ongi  oshirib  qonunlarni 

hurmat  qilishga;  to’rtinchidan,  aholining  ijtimoiy-siyosiy  faolligini  oshirishga; 

beshinchidan,  aholida  milliy  davlatchilik  tafakkurini  rivojlanishiga  samarali  ta’sir 

ko’rsatuvchi  ko’rsatuvlar  spektrini  ko’paytirib,    jamiyatni  demokratlashuviga  o’z 

hissasini qo’shishlari lozim. 



 

                            

 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

62 


FOYDALANILGAN ADABIYOTLAR RO’YXATI. 

I. 

O’zbekiston Respublikasi Prezidenti Islom Karimovning asarlari 

I.1. Karimov I.A. O’zbekiston: milliy istiqlol, iqtisod, siyosat, mafkura. 

      –Toshkent:  O’zbekiston, T 1. 1996. – 364 b. 

I.2.  Karimov I.A. Bizdan ozod va obod Vatan qolsin.–Toshkent: O’zbekiston, 

      T 2. 1996. –380 b. 

I.3. Karimov I.A. Vatan sajdagoh kabi muqaddasdir. –Toshkent: O’zbekiston,  

     1996. T 3. – 366 b. 

I.4.  Karimov I.A.  Bunyodkorlik yo’lidan. –Toshkent: O’zbekiston, 1996. T 4. – 

      349 b. 

I.5. Karimov I.A.  Yangicha fikrlash va ishlash - davr talabi. – Toshkent: 

      O’zbekiston, 1997.T 5. – 384 b. 

I.6. Karimov I.A. Xavfsizlik va barqaror taraqqiyot yo’lida. – Toshkent: 

      O’zbekiston. 1998. T 6.– 429 b. 

I.7. Karimov I.A.  Biz kelajagimizni o’z qo’limiz bilan quramiz. – Toshkent: 

      O’zbekiston, 1999. T 7. – 410 b. 

I.8. Karimov I.A.  Ozod va obod Vatan, erkin va farovon hayot – provard 

      maqsadimiz  qolsin.  – Toshkent: O’zbekiston, 2000. T 8. – 528 b. 

I.9.  Karimov I.A.   Vatan ravnaqi uchun har birimiz mas’ulmiz.  – Toshkent: 

      O’zbekiston. 2001. T9. – 432 b. 

I.10. Karimov I.A. Xavfsizlik va tinchlik uchun kurashmoq kerak. – Toshkent: 

       O’zbekiston, 2002. T 10. – 432 b. 

I.11.  Karimov I.A. Biz tanlagan yo’l – demokratik taraqqiyot va ma’rifiy 

        dunyo bilan hamkorlik yo’li  – Toshkent: O’zbekiston, 2003. T 11. – 320 b. 

I.12. Karimov I.A. Tinchlik va xavfsizligimiz o’z kuch qudratimizga, 

hamjihatligimizga 

va 


qat’iy 

irodamizga 

bog’liq. 

– 

Toshkent:         



O’zbekiston, 2004.  T 12. – 400 b. 

I.13. Karimov I.A.  O’zbek xalqi hyech qachon, hyech kimga qaram bo’lmaydi.  –      

Toshkent: O’zbekiston, 2005. T 13. – 448 b. 

I.14.  Karimov I.A. Inson, uning huquq va erkinliklari – oliy qadriyat. – 



 

63 


        Toshkent: O’zbekiston, 2006. T 14. – 280 b. 

I.15.  Karimov  I.A.  Jamiyatimizni  erkinlashtirish,  islohotlarni  chuqur  lashtirish, 

ma’naviyatimizni  yuksaltirish  va  xalqimizning  hayot  darajasini  oshirish  – 

barcha  ishlarimizning  mezoni  va  maqsadidir.    –Toshkent:  O’zbekiston, 

2007. T 15. – 320 b.  

I.16.      Karimov  I.A.  Mamlakatni  modernizasiya  qilish  va  iqtisodiyotimizni 

barqaror rivojlantirish yo’lida. – Toshkent: O’zbekiston, 2008. T 16. –368 b. 

I.17.   Karimov I.A. Vatanimizning bosqichma-bosqich va barqaror rivojlani shini 

ta’minlash – bizning oliy maqsadimiz. – Toshkent: O’zbekiston, 2009. T 17. 

– 280 b. 

I.18.      Karimov  I.A.    Jahon  inqirozining  oqibatlarini  yengish,  mamlakati  mizni 

modernizasiya qilish va taraqqiy topgan davlatlar darajasiga ko’tarilish sari. 

– Toshkent: O’zbekiston, 2010. T.18. – 264 b.  

I.19.   Karimov I.A. Buyuk kelajak sari.– Toshkent: O’zbekiston, 1998.– 686 b. 

I.20.    Karimov  I.A.  Milliy  davlatchilik  istiqlol  mafkurasi  va  huquqiy  madaniyat 

to’g’risida. (tuzuvchilar U.Tojixanov, A. Saidov) – Toshkent:   O’zbekiston, 

1999. 

I.21. Karimov I.A. Yuksak ma’naviyat – yengilmas kuch. – Toshkent: Ma’naviyat,  



2008. – 176 b. 

I.22.  Karimov  I.A.  Demokratik  islohotlarni  yanada  chuqurlashtirish  va  fuqarolik 

jamiyatini shakllantirish – mamlakatimiz taraqqiyotining asosiy mezonidir. – 

Toshkent: O’zbekiston, 2011. T.19. – 360 b. 

I.23.  Karimov  I.A.O’zbekiston  mustaqillikka  erishish  ostonasida.  –  Toshkent: 

O’zbekiston, 2011. – 440 b. 



II.  Kitob va turkum nashrlari. 

II.1. Tulenov J. Hayot falsafasi. T., “O’zbekiston”. 1993. 

II.2.O’zbekistonning    yangi    tarixi.  2-tom:  O’zbekiston  sovet  mustamlakachiligi  

davrida. T.,  “Sharq”. 2000.11.  

II.3.Ochilova B. Milliy-ma’naviy yuksalishda meros, qadriyatlar  va  vorisiylik. T.,   

“Istiqlol”. 2009. 



 

64 


II.4. Levitin L, S. Karlayl. Islom Karimov – yangi  O’zbekiston  Prezidenti. T., 

“O’zbekiston ”. 1996. 

II.5.L.Levitin. O’zbekiston tarixiy burilish pallasida. T .,   

   “O’zbekiston ”. 2001. 

II.6.O’zbekistonda demokratik jamiyat qurish nazariyasi va amaliyoti. T., 

“Navro’z”, 2005. 

II.7.  Begmatov  A.  Ma’naviyat  falsafasi  yoxud  Islom  Karimov  asarlarida  yangi 

falsafiy tizimning yaratilishi. T.,  “Sharq”. 2000. 

II.8. Ergashev I. Taraqqiyot falsafasi. T., “Akademiya”. 2000. 

II.9. Nizom F. Yangilanish an’anasi.  T., “Ma’naviyat”. 1998. 

II.10. Aflotun. Qonunlar.  T., “Yangi asr avlodi”.  2008 

II.11.  Yuldoshev  S,  M.  Usmonov  va  boshkalar.  Yangi  va  eng  yangi  davr  G’arbiy 

Yevropa falsafasi. T.,  "Shark". 2002. 

II.12.To’rayev O’. Demokratik jarayonlar va milliy g’oya. T., “Ma’naviyat”. 2008, 

49-50-betlar. 

II.13. Jahon falsafasi tarixidan lavhalar. 1-qism. -T., O’zbekiston faylasuflari milliy 

jamiyati nashri, 2004. 

II.14. K.Popper. Otkrыtoye obщyestvo i yego vragi. M., 1992, T.2 

II.15. Smirnov I, V. Titov. Filosofiya: uchebnik dlya studentov vыsshix uchebnыx 

zavedeniy. Izdaniya vtoroye, ispravlennoye i dopolnennoye. -M.: 1998. 

II.16. Giddens E. Sosiologiya. T., “Shark”. 2002. 

II.17. Skirbekk G, N. Gilye. Falsafa tarixi. T.,  “Sharq”.  2002. 

II.18. Veber M. Izbrannыye proizvedeniya. M., 1990. 

II.19. VeberM. Vvedeniye v politologiyu. M., “Oniks”, 1993. 

II.20.  Petrov.V.P.  Dvijuщiye  silы  i  osnovnыye  puti  razvitiye  chelovechskogo 

obщyestva. “Geodeziya”. M., 2000. 

II.21. Gegel G. V.F.. Filosofiya prava. M., 1990. 

II.22. Jon Elster.  Making  Sense of  Marx. - Cambridge, 1985. 

II.23. Danilevskiy N.Ya. Rossiya i Yevropa. M., 1991. 

II.24. Shpengler O. Zakat Yevropы.  M., 1992 



 

65 


II.25. Toynbi. A.Dj. Postijeniye istorii.(tekst):Per.s.angl. -  M.: Progress,    1991. 

     III. Maqolalar, to’plamlar, tezislar.  

III.1.  Abdullayev  U.  Ilk  davlatchilik  tarixi.  //  Jamiyat  va  boshqaruv.  –  Toshkent, 

2005. – № 4. – B. 54-56. 

III.2. Agzamxo’jayev A. Davlat va uning o’rni. // Muloqot. – Toshkent, 1993. – № 

7. – B. 11-12. 

III.3. Azizxo’jayev A. Mustaqillik tafakkuri. // Jamiyat va boshqaruv. –  Toshkent, 

1998. – № 2. –B. 6-9. 

III.4. Aliyev G’. Siyosiy elita – jamiyatni harakatga keltiruvchi kuch. // Jamiyat va 

boshqaruv. – Toshkent, 2003. – № 3. – B. 36-39. 

III.5.  Ahmedov A.  Ahmad  Farg’oniy. //  Muloqot. – Toshkent, 1997. – № 6. – B. 

49-51. 

III.6.  Ahmedov  B.  A.Temurning  davlatni  idora  qilish  siyosati.  //  Muloqot.  – 



Toshkent, 1994. – № 5-6. – B. 29-33. 

III.7. Aliqulov H. Sharq falsafasining sarvari. // Muloqot. – Toshkent, 2002. –  № 

2. – B.  20-21.  

III.8.  Ashurov  A.  “Avesto”da  jamiyat  masalasi.  //  Jamiyat  va  boshqaruv.  – 

Toshkent, 2005. –№1. – B. 63-64. 

III.9. Baqoniy O. Buxoriy bobom. // Muloqot. – Toshkent, 2001. – № 1-2. –B. 43.  

III.10. Bahronov J. Millat ta’rifiga oid mulohaza. // Muloqot. – Toshkent, 1996. – 

№ 4. –B. 32.  

III.11. Bobomurodov E. Siyosiy tafakkurning yangilanishi. //Muloqot. –  Toshkent, 

1996. – № 5. – B. 38-39.  

III.12.  Boboyev  H.  “Hidoya”  –  musulmon  huquqining  asosi.  //  Muloqot.  – 

Toshkent, 2000. –  № 4 . –B. 55-58.  

III.13.  Boyqobilov B. Inson qadri va milliy g’urur. // Muloqot. – Toshkent, 1993. 

– № 11.-12. –B. 15-19. 

III.14.  Jakbarov M. Ibn Sino: Axloqni nazariy bilish uni bilmaslikdir. // Muloqot. 

– Toshkent, 2004. – № 1. – B. 34-35. 



 

66 


III.15.  Jakbarov  M.  Ruhiy  erkinlik  –  taraqqiyot  omili.//  Jamiyat  va  boshqaruv.  – 

Toshkent, 2000. – № 2. – B. 68-69. 

III.16.    Jamolova  G.  Fuqarolik  jamiyatini  shakllantirishda  davlatning  roli.  // 

Jamiyat va boshqaruv –  Toshkent, 2004. – № 2. –B. 72. 

III.17. Jumayev R. Siyosiy partiyalar demokratiya yo’lida. // Jamiyat va boshqaruv. 

– Toshkent, 1999. – № 3-4. –B. 8-12. 

III.18. Jumayev O. Milliy mafkurada davlatchilik g’oyasi. // Muloqot. – Toshkent, 

2000. – № 6. – B. 6-7. 

III.19.    Juzjoniy  A.  Xoja  Ahror  va  Naqshbandiya  tariqati.  //  “Muloqot”.  – 

Toshkent, 1998. – № 3. –B. 46-48. 

III.20. Juzjoniy A. Tasavvuf ta’limotining ildizlari. // Muloqot. – Toshkent, 1995. – 

№ 1. – B. 31-35. 

III.21.    Jo’rayev  N.  Milliy  istiqlol  g’oyasi  va  tarixni  anglash.  //  Jamiyat  va 

boshqaruv. – Toshkent, 2003. –  № 2. –  B. 4-7. 

III.22.  Jo’rayev N. Milliy uyg’onish ruhi. // Muloqot. – Toshkent, 2000. – № 4. – 

B. 3-6.  

III.23.    Jo’rayev  N.  Tarix  falsafasi:  tushuncha,  mohiyat  va  siyosat.  //  Muloqot.  – 

Toshkent, 1999. – № 2. –B. 2-10. 

III.24.  Jo’rayev  N.  Demokratiyaning  ijtimoiy  mazmuni.  //  Muloqot.  –              

Toshkent, 1999. –  № 6. – B. 2-5. 

III.25.  Jo’rayev N. Forobiy falsafasi: inson-jamiyat-jarayon. // Muloqot. – 2006. – 

№ 1-2. – B. 17-21. 

III.26.    Jo’rayev  N.,  Fayzullayev  T.  Taraqqiyotning  o’zbek  modeli.  //  Jamiyat  va 

boshqaruv. – 1998. – № 1. – B. 4-7. 

III.27.  Jo’rayev  T.  Mafkura  qarashlar  yig’indisi  emas.  //  Jamiyat  va  boshqaruv.  – 

2000. – № 2. – B. 12-13. 

III.28.  Jo’rayev T., Idirov U. Milliy uyg’onish davrida. // Muloqot. – 1992. – № 9-

10. – B. 30-33.  

III.29.  Musayev F. Bunyodkor dialektika. // Tafakkur. – Toshkent, 2005. – № 3. – 

B. 4-10. 



 

67 


III.30.    Musayev  F.  Sharqona  demokratiya  –  tajriba  va  an’analar  tajassumi.  // 

Tafakkur. – Toshkent, 2006. – № 4. – B.12-17. 

III.31.  Musayev F. Fuqarolik jamiyati va milliy demokratik taraqqiyot. // Jamiyat 

va boshqaruv. – Toshkent, 2007. – № 3. – B.18-20.  

III.32.    Muhammadiyev  N.  Nasaflik  fozil  zotlar.  //  Muloqot.  –  Toshkent,  2006.  – 

№ 5-6. – B. 39-41. 

III.33.  Muxsimova  X.  Arastu  hakim  va  Sharq  falsafasi.  //  Muloqot.  –  Toshkent, 

2000.  – № 5. – B. 53-55. 

III.34.    Nasriddinov  A.  Milliy  ong  va  madaniy  meros.  //  Muloqot.  –  Toshkent, 

2001. –  № 5. – B. 10-11. 

III.35. Nasriddinov A. Milliy meros – xalq iftixori. // Muloqot. – Toshkent, 2003. –   

№ 2. – B.10-11. 

III.36. Nasriddinov A. Milliy  meros va ma’naviyat. // Muloqot. – Toshkent, 2000. 

– № 4. – B. 11-13. 

III.37.  Nizomiddin Shomiy. “Zafarnoma”. // Muloqot. – Toshkent,  1993. – № 1-

2. – B. 54- 60. – № 3-4. – B. 49-60. 

III.38. Normatov K. Milliy iftixor va insonparvarlik. // Muloqot. – Toshkent, 1996. 

–  № 1. – B. 4-6. 

III.39.  Nosirxo’jayeva G. Forobiy va falsafa tarixi. // Muloqot. – Toshkent,  2004. 

– № 5. – B. 9. 

III.40.  Oltin  M.    Amir  Temurning  ma’naviy  salohiyati.  //  Muloqot.  –  Toshkent, 

1996. –  № 4. – B.20-21. 

III.41.    Otamuratov  S.  Jamiyat  siyosiy  hayotini  erkinlashtirish.    //  Jamiyat  va 

boshqaruv. – Toshkent, 2003. – № 2. – B.18-19. 

III.42.  Otajonov  M.  Milliy  xarakterni  shakllantirish  muammolari.  //  Jamiyat  va 

boshqaruv. – Toshkent,  2000. – № 3. – B. 24-25.  

III.43.  Ochildiyev  A.  Sho’ro  milliy  siyosati:  maqsad  va  oqibat.  //  Jamiyat  va 

boshqaruv. – Toshkent, 2005. – № 2. –B. 40-43. 

III.44.  Ochilova  G.  Eng  muqaddas  tuyg’u.  //  Muloqot.  –  Toshkent,    2004.–  №3.– 

B. 8. 


 

68 


III.45.  Ochilova  G.A.  Milliy  davlatchilik  tafakkurini  shakllantirish    masalalari.  // 

Falsafa va huquq. – Toshkent, 2010. – Maxsus son. – B. 31-33. 

III.46.    Ochilova  G.A.  Milliy  davlatchilik  va  ko’ppartiyaviylik.  //  Jamiyat  va 

boshqaruv. – Toshkent, 2010. – Maxsus son. – B. 246-247. 

III.47.  Ochilova  G.A.  Sohibqironning  ijtimoiy-siyosiy  qarashlari.  //  Jamiyat  va 

boshqaruv. – Toshkent, 2008. – № 1. – B. 82-83. 

III.48.  Ochilova  G.A.  Milliy  davlatchilik  tafakkuri.  //  Jamiyat  va  boshqaruv.  – 

Toshkent, 2008. – № 4. – B. 60-61.  

III.49.  Tog’ayev Sh. Milliy g’urur. //  Jamiyat va boshqaruv. – Toshkent, 2001. – 

№ 4. – B.15-17. 

III.50.  Toshev  B.  Nodavlat-notijorat  tashkilotlari  va  boshqa  jamoat  tuzilmalari 

faoliyatini  takomillashtirishning  dolzarb  masalalari.  //  Huquq-Pravo-Law.  – 

2002. – № 4. – B. 54-57.  

III.51.  To’xliyev  B.  Adolat  davlat  tayanchi.  //  Jamiyat  va  boshqaruv.  –  Toshkent, 

1998. – № 1.  – B.14-16. 

III.52.  To’ychiyev  B.  Barqarorlashtirish  ongi  –  ijtimoiy  ongning  maxsus  shakli 

sifatida  (ijtimoiy-falsafiy  tahlil)  //  Falsafa  va  huquq.  –  Toshkent,  2010.  – 

Maxsus son. –B. 88. 

III.53.    To’lenova  G.  Ma’naviyatli  yoshlar  –  mamlakat  kelajagi.  //  Jamiyat  va 

boshqaruv. – Toshkent, 2005. – № 2. –B. 31-33. 

III.54.    Qayumov  V.  Millat  taqdiri  uchun  kurashaman.  //  Muloqot.  –  Toshkent, 

1992. – № 1. –B. 34-41. 

III.55.  Qodirov  A.  O’zbekistonda  ko’ppartiyaviylik  tizimini  shakllantirish  ning  

konseptual muammolari. // Huquq-Pravo-Law. – 2002. – № 4. – B. 50-53. 

III.56. Qodirov M. Abul Qosim Hakim Samarqandiy va  Abu Mansur Moturidiy. // 

Muloqot. – Toshkent, 2000. – № 5. –B.36-38. 

III.57. Ergashev T. Turkistonda mustamlaka ma’muriy siyosatining shakllani shi. // 

Jamiyat va boshqaruv. – Toshkent, 2000. – № 2. – B. 34-36. 

III.58. Erkayev A. Mustaqillik va madaniy meros. // Muloqot. – Toshkent,   


 

69 


III.59.  Choriyev  Z.  Jizzax  qo’zg’aloni  va  milliy  davlatchilik.  //  Jamiyat  va 

boshqaruv. – Toshkent, 1998. – № 4. – B. 70-75. 

III.60. Choriyev Sh. Fuqaroviy jamiyat talabi. // Jamiyat va boshqaruv. – Toshkent, 

2004. – № 3. – B. 61-62. 



           

IV. Internet manbalariga havolalar. 

IV.1. http://www.gumer.info/bogoslov_Buks/Philos/smirn/intro.php) 

IV.2. http://www.maranat.de 

IV.3. http://www.glossary.ru/cgi-binlgl_schz.cgi.?RRu.ogrons 

IV.4. http://filosof.historic.ru/books/item/f00/z0000989/st000.shtml 

IV.5. http://ru.wikipedia.org/wiki/ 

IV.6. http://www.cambridge.org/us/catalogue/catalogue.asp 

 

 



Download 0.91 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling