O'zbekiston respublikasi xalq ta'lim vazirligi ajiniyоz nomidagi nukus davlat pedagogika


qalbida  go’zal  tuyg’ular  borligini,  u  bizningtakabburligimiz  yoki  ishimiz


Download 0.62 Mb.
Pdf ko'rish
bet4/10
Sana05.04.2017
Hajmi0.62 Mb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   10

qalbida  go’zal  tuyg’ular  borligini,  u  bizningtakabburligimiz  yoki  ishimiz 

ko’pligi  bilan  ko’rmagan  yo’l  chetidagi  mitti  marvarid  gulning’ididan  ba’ra 

olmoqda.  SHoir  biz  ko’nikkan  go’zallik  emas,  balki  biz  bilmagan,  kutmagan 

joyda  go’zallikni  topib  ko’rsatpti.  Buninguchun  kishida  ozgina  qalb  bo’lishi 

kerak.  

Xuddi shunday hodisa ko’plab mash’ur shoirlarda uchraydi. Jumladan, 

taqiqimiz  oboekti  bo’lgan  ‘alima  Xudoyoberdieva  ijodida  ham  ko’rish 

mumkin: 

Siz desam bar tutqazmay sochilgan o’ylarimsiz, 

Bu tongqaro sochlarim mayda-maydadir begim. 

Sizni men o’zimga ham loyiq ko’rmam, rosti gap, 

O’zgaga bermoq esa tushimga kirmas uxlab. 



«Beni’o teran dard, teran bir tantilik bilan aytilgan gaplar! Bunday arzi 

hollarda  se’ru  jodusiningso’zsiz  ta’sir  qilishiga  ishongan  sanamningishvasi 

yo’q,  balki  hayotni  chuqur  idrok  etuvchi,  taqdirningzalvorli  zarbalariga 

chidam bilan dosh beruvchi, e’tiqodi mardona qalb bor!

3

»  

 Mu’abbatni  boshqacha  qilib  ham  go’zal  ifodalar  bilan  ifodalash 

mumkin, ammo unda mu’abbati uchun kurashgan ayol mashaqqati, 

uningmatonatli irodasi, o’tli mu’abbati  darajada yorqin porlamas, nur 

bermasligi  mumkin  edi.  Bu  shoiramizningadabiyotgai  eski  iz’orningngicha  

qirralarini  ochib  berish  ma’oratidir.    SHu  narsa  uningasarlariningo’lmas 

badiiti sanaladi. 

 

Badiiy  asar  mazmuniningengmu’im  masalalasi  bu  tinglovchi  yoki 

o’quvchini  ‘ajonga  solishidir.  Bu  mazmunningta’sirchanligi  deb  yuritiladi. 

haqiqiy  asar  o’quvchiningdilidagi  tuyg’ularni  qo’zg’atishi  bilan  ajralib 

turadi.  Bu  xususiyat  nafaqat  badiiy  asarningbalki,  sanoatningkino, 

‘aykaltaroshlik, rassomchilik kabi turlariga ham xosdir. 

Ta’sirchanlik  mazmunningboshqa  xususiyatlari  bilan  uzviy  bog’liq 

bo’lib  ularsiz  mavjud  bo’lmaydi.  Bundan  tashqari  ta’sirchanlik,  adabiy  til 

vositalaridan unumli foydalanish natijasida ham yuz beradi.  

__________________________ 

1.    Xurshid  Davron.  Ba’ordan  bir  kun  oldin.she’rlar,  rivotlar,  tarjimalar.  SHarq.  

Toshkent -- 1997. 17- bet. 

2. ‘alima Xudoyberdieva. Bu kunlarga etganlar bor. She’rlar saylanma.  G’.G’ulom 

nomidagi Adabiyot va sanoat nashriyoti 1993. 51-bet.  

3. O’sha manba. YUrakdagi alanga. Muallif Ozod SHarafitddinov. 16-bet

  

 

Har  qanday  ma’lumot  badiiy  til  vositalari  bilan  qayta  ishlanib  «badiiy 

ma’lumot»  ko’rinishini  oladi.  Masalan.  Xurshid  Davronning  tarixiy 

shaxslarga  bag’ishlangan  turkum  sonetlari  ana  shunday  «badiiy  ma’lumot» 

desa bo’ladigan she’rlardir.  

Ma’mud  Qoshg’ariy  buyuk  olim,  tilshunos,  adabiyotchi,  etnograf  va 

millatparvardir.  Lekin  uningso’zlaganini,  so’zlaganda  ham  qay  tarzda 

so’zlashini  biz  bilmaymiz.  SHoir  bizga  buyuk  allomani  juda  chiroyli,  ta’sirli 

va jozibali qilib so’zlatib bermoqda: 

Dashtu yovshan isi anqigan tilim, 

Seni tinglab dilda sevgi kuchayur, 

Sen borsan, ‘ech qachon o’lmagay elim, 

Sen borsan, ‘ech qachon ko’zdan yitmas nur. . . 

Gulga egilgandek senga egilay, 

CHorlasang, chiqarman mamot jangiga, 

Uyqashsan jangdagi tig’ jarangiga... 

  

SHu  tariqa  shoir  Alisher  Navoiy,  Za’iriddin  Bobur,  Bobora’m 



Mashrab,  Turdi  Farog’iy,  Nodira,  Furqat,  Oga’iy,  avaz  O’tar  o’g’li, 

CHo’lpon,  Usmon  Nosir,  Oybek,  Mirtemir,  Maqsud  SHayxzoda  kabi 

ajdodlarimizningnomidan  ona  tilimizni  asrash  va  rivojlantirish  to’g’risida 

so’zlaydi. Albatta bu sonetlar ta’sirli chiqqan.  

Biz yuqorida asar mazmuningxususiyatlari haqida so’z yuritdik. 

Mazmun 

shakl 

bilan 

mushtarak 

ekanligini 

inobatga 

olsak, 

mazmuningxususiyati bo’lgani kabi shaklning’am o’ziga xos jihatlari bo’lishi 

tabiiy.  

Xo’sh qaysi alomatlar shaklningasosiy jihatlari bo’la oladi.   

Badiiy  asarningshakli  xarakter(inson  obrazi),  syujet,  kompozisi, 

konflikt va tildir.   

Xarakter  asar  mazmuniningbosh  shakllaridandir.  CHunki  o’quvchi 

dastlab  mazmunni  xarakter  orqali  qabul  qiladi.  Xarakter  tasviri 

asarningmazmunini  badiiylashtiradi.  Xarakter  hayotiy  haqiqatni  hissiy 

shaklda  aks  ettiradi.  Ta’rifni  nada  soddalashtirsak,  shoir  xarakter  orqali 

o’quvchini kuldiradi yoki yig’latadi.  

She’ritda  esa  xarakter  ideal  estetika,  ru’iy  parallelizm  va  psixologizm 

orqali ochib beriladi. 

  Ideal  go’zallik  bu  voqelikni  estetika  nuqtai  nazari  bilan  ba’olash  va 

tasvirlashdir.  SHoir  ijodida  o’zi  orzu  qilgan  ideal  go’zal  tuyg’ularni  aks 

ettiradi. Xarakterningideal shakli sifatida  shoir o’zi his etgan va amal qilishi 

zarur deb bilgan dunyoqarash va fazilatlarni yoritadi.    

YUqorida  biz    badiiy  asarningmazmuni  --    unda  ifodalangan  g’oyalar  jami 

shaklda  shu  mazmuni  ifodalash  uchun  ishlatiladigan  hamma  jihatlar  haqida 

to’xtalib o’tishga Harakat qildik.  

 

 

FOYDALANILGAN MANBAALAR 

1.

 

N.Rahimjonov. Mustaqillik davri o`zbek she’riyati. 2007 

2.Izzat  Sulton.  Adabiyot  nazarisi.  Universitetlar  va  pedogogika 

institutlariningfilologi  fakultetlari  studentlari  uchun  darslik.  Toshkent. 

«O’qituvchi» -- 1980. 120-132 betlar. 

3.  Xurshid  Davron.  Ba’ordan  bir  kun  oldin.she’rlar,  rivotlar, 

tarjimalar. SHarq.  Toshkent -- 1997. 17- bet. 

4. ‘alima Xudoyberdieva. Bu kunlarga etganlar bor. She’rlar saylanma.  

G’.G’ulom nomidagi Adabiyot va sanoat nashriyoti 1993. 51-bet.  

5. Solijonov Y . SHoir ko`p, ammo she’r-chi? “O`zAS”. 18.07.2003 y. 

6. Ochilov E. Siz she’r aytasizmi? “O`zAS”. 17.09.2004 y. 

7. I.G`afurov. Lirikaningyuragi.   1982 

8. www. Adiblar uz. 

9. www. Ziyo istagan qalblar uchun.uz. 

 

 

5-MAVZU: LIRIK SHE’RIYATDA  USLUB VA METOD 

REJA:   



1.

 

Uslub va metod haqida tushuncha. 

2.

 

Individul uslub: A.Oripov va E.Vohidov uslublari. 

3.

 

Romantizm va realizm. 

4.

 

Modernizm. 

       Tanch  so`z  va  iboralar:  individual  uslub,  uslubda  ob’ektivlik,  uslub 



omillari    A.Oripov  uslubi  ,  E.Vohidov  uslubi,  ijodiy  metod  va  uslub,    ijodiy 

metodningyuzaga 

kelishi, 

romantizm, 

realizm, 

modernizm, 

postmodernizm,klassisizm, oqimlar va ularningkelib chiqish sabablari   

 

 

Borliqdagi  biror  bir  hodisaningaynan  takrori  yaratilmagan.  Hatto  qor 

qalinligi 50 sm bo`lgan har metr kvadratda 1.000.000 dona atrofida qor uchqunlari 

bor. SHunga qaramay, butun er yuzini qor qoplasa-da, hech bir qor zarrasi shaklan 

bir  -  birini  takrorlamaydi.  Bu  haqiqat  amerikalik  Vilson  Bentleyning50  yil 

davomida  olib  borgan  kuzatish  va  tajribalariningxulosasida    1985  yilda  ayon 

bo`ldi.  Xuddi  shunday  ovozlarni,  siymolarni,  barmoq  uchlariningaynan  o`xshashi 

yo`qligi bugungi kunda ko`pchilikka ayon.  



 

Hayotningana  shu  betakror  qonunidan  kelib  chiqsak,  ikkita  bir  xil 

shoir(yozuvchi) ning bo`lishi ham mumkin emas. CHunki, yaratilgan har bir 

insonningichki  va  tashqi  tuzilishi  o`ziga  xos  bir  olamki,  uningbetakrorligi 

o`zligida  mujassam  etilgan.  SHunga  asosan  har–bir  san’atkorningolami  – 

hayotiy  tajribasi,bilim  darajasi,  didi,  go`zallikni  ko`ra  bilishi,  tasavvuri, 

xayolot  dunyosi,  qalb  ko`zi  o`zigagina  tegishlidir  va  ana  shu  o`zlik  uninghar 

bir  asarida  akslanadi.  SHuninguchun    “Uslub  –  odam”  (Getyo)  tushunchasi 

asosli 

va 

hayotiydir. 

SHunga 

asosan 

V.G. 

Belinskiyning“YOzuvchiningmazmun  bilan  shaklga  quyma  bir  holat 

bag`ishlay  olish  qobilitini  va  shu  bilan  birga  hamma  -  hamma  narsaga  o`z 

shaxsi,  o`z  ruhini  takrorlanmas,  original  muhrini  tushirib  o`ta  olish 

xususiyatini ” - uslub deb belgilashi to`g`ridir.  

   

Hazrat  Alisher  Navoiyning“El  netib  topgayki  meni,  men  o`zimni 

topmasam”, - deganlarida hikmat bor. Mavlono Zahiriddin Boburning: 

“Qachonki ko`rgaysan meningso`zimni, 

So`zimni o`qib anglaysan o`zimni,” - 

deganlarida haqiqat bor. 

 

Adabiyotda  uslub  faqat  “o`zlik”  bilan  cheklanmaydi,  faqat  individual 

belgilarningyig`indisi  emas.  Unda,  albatta,  “o`zlik”  ni  vujudga  keltirgan,  

o`stirgan  ijtimoiy  muhitningta’siri  bo`ladi,  unda  “shaxsiylik  va  umumiylik 

juda  murakab  dialektik  birlikda  bo`lib,  o`zaro  shartlangan,  bir  –  birini 

ifodalaydigan  ”  tarzda  voqe  bo`ladi.  SHunga  asosan  romantik  tasvir  uslubi, 

realistik  uslub,  davr  uslubi,  zamonaviy  uslub,  milliy  uslub,    adabiyot  uslubi, 

tasviriy san’at uslubi... degan sohalarningmavjudligini ham tan oladi.  

 

Uslubda  ob’ektivlikningmavjudligini  tan  olgan  holda  shuni  aytish 

lozimki,  “o`ziga  xoslik”,  ijodkor  qalbiningbetakror  urishi  –  uslubningbosh 

alomati  sanaladi.  Uslub  bir  vaqtningo`zida  mazmun  ham,  shakl  ham,  g`oya 

ham,  motiv ham. Bularningbarchasi birlashganda asar bus-butunligini uslub 

ta’minlaydi.  SHunga  ko`ra,  shoir  uslubini  so`zga,  tilga  –  ulardan 

foydalanishdagi  o`ziga  xoslikka  bog`lab  qo`yish  noo`rindir.  To`g`ri,  adabiyot 

–  so`z  san’ati,  til  adabiyotningbirinchi  elementi  bo`lsa-da,  uslubni  yuzaga 

keltiruvchi vositalardan biri – zaruriy elementi sanaladi. 

 

Uslubni 

yuzaga 

keltiruvchi 

engzarur 

omillardan 

na 

biri 

– 

san’atkorninghayotni, hayotningmohitini, uningqa’ridagi haqiqatni tadqiq va 

tahlil  qila  bilishi  bilan  bog`liqdir.  Inson  ruhitiningboy  va  shirin  sirlarini, 

ularningtub  estetik  qimmatini  kashf  etish  san’ati  –  ruhit  bilimdonligi  bilan 

bevosita aloqadordir

 

Demak,  uslub  –  shoir(yozuvchi)ningvoqelik  va  insonni  idrok  qilishi, 



ularningqalbidagi  haqiqatningkashf  etishi  va  uni  so`z  vositasida  obrazli 

ifodalay  olishi  –  bu  vazifalarni  individual  (“o`ziga  xos”)  tarzda  ratish 

san’atidir.    Uslub  doim  shoir(yozuvchi)  ningbutun  borlig`idan  –  tabiatidan 

kelib  chiqadi  va  har  bir  ratgan  asarida  ana  shu  o`ziga  xos 

olamninghayotbaxsh  nurini  –  insoniylashgan  tuyg`ularini  tiriltiradi,  ko`pga 

ulashadi,  ezgu  tuyg`ular  tarbichisi  vazifasini  o`taydi.  SHuninguchun  ham 

uslub “kuchsiz adib – yozg`uvchiningasarlarida o`zini ochiq ko`rsata olmaydir

Kuchsiz  yozuvchilarninguslublari  bir  –  biriga  o`xshab  qoladir”  (Fitrat,  26-

bet).  “Uslub  zamon  bilan  o`zgargani  kabi  shaxs  bilan  ham  o`zgaradir.  Hayot 

shoirni  boyitgandek,  tajribasini  oshirganidek  uninguslubini  ham  tobora 

sayqallashiga  sabab  bo`ladi.  Lekin  shoir(yozuvchi)  “o`zligi”  xuddi  gen 

belgilaridek asardan asarga o`taveradi. 

 

Fikr  –  mulohazalarimizni  isbotini  ko`rsatish  maqsadida  A.Oripov  va 

E.Vohidov she’rlariningo`ziga xos belgilarini ajratib ko`raylik:   

 

ABDULLA ORIPOV:   

 

 

 



Kechinma chuqur falsafiylik bilan qorishib keladi.  

Eshilib, to`lg`oyanib ingranadi kuy, 

Asrlar g`amini so`ylar munojot. 

Kuyi shunday bo`lsa, g`amningo`ziga 

Qanday chiday olgan ekan odamizod. 

Hayotningdramatik jihatlarini ta’sirli his-tuyg`u bilan tasvirlaydi. 

Kulma, nega kulasan, 

Xijodat chekkaningholiga. 

Nega qo`l tekkizdingkambag`alning 

O`g`ridan qolgan moliga.  

Romantik  tabiatli,  xayolotga  boy  lirik  qahramoni  bor.  Bunga  60-70 

yillarda  ratgan  she’rlari  misol  bo`ladi.  “Bahor  kunlarida”,  “Kuz  xayollari”, 

“Noma’lum  qiz”  suratiga”,  “Qani,  nay  ber  menga  do`stginam”,  “Otello”, 

“Avlodlarga  maktub”,  “Kuzak  shamolari”,  “Noma’lm  odam”  kabi  shular 

jumlasidandir. 

ERKIN VOHIDOV: 



Hayotni  ko`proq  engil  yumor  va  kulgi  bilan  ifodalashga  usta:  turli 

latifalari, hangoma sifat she’rlarini misol sifatida keltirish mumkin. Quyidagi 

lirik she’ri ham shu turkumga mansub: 

Bolalarni shaytonlardan qo`rqitmangiz, 

Bobov keldi deb ko`rpaga berkitmangiz. 

To ulg`ayib duch kelganda “bobov”larga, 

O`xshamasin itdan qo`rqqan soqovlarga. 

 Lirik  qahramoniningbag`ri  kengligi,  har  bir  voqelikni  detallari  bilan 

atroflicha tasvirlab she’rga kirita olishi bilan ajralib turadi. “YOshlik devoni” 

ga kirgan g`azallari, jumladan  “Uzum” she’ri misol bo`la oladi.  

Termular shabnamli proq– ostida pinhon uzum. 

Lablaringa etmoq istab tongsahar giryon uzum. 

Oftob mashshotasi tok sochini nuridan tarab, 

Zanginingbo`yninga osmish shodai marjon uzum. 

Lirik  qahramoni  og`ir,  vazmin  tabiatli,  falsafiy  mushohadasi  kuchli 

shaxs sifatida tasvirlanadi: 

Kecha kerak bo`ldingbolalik chog`im, 

Men qo`l uzatdim 

Yo`q etolmadim. 

Oshkora g`iromlik qildi o`rtog`im. 

Men bor o`ynamayman, 

Deb ketolmadim. 

Ikki shoir ijodidagi bu kabi o`ziga xosliklar individual uslub hisoblanadi. 

Ular  dunyoni  o`zlariga  xos  tarzda  idrok  qilishadi  va  tasvirlashid.  Ana  shu 

xususiyat uslubni belgilaydi. Bu tamoyil barcha etuk ijodkorlarga xosdir. 

Badiiy  uslub  har  bir  shoirning,  har  bir  etuk  asarning,  har  bir  davr 

adabiyotiningo`ziga  xos  barcha  xususiyatlarini  qamrasa,  badiiy  metod 

muayyan  guruhga  mansub  san’atkorlar  ijodiningumumiy  va  mushtarak 

barcha  belgilarini  o`zida  tashiydi.  Bu  xususiyat  va  belgilar  hayot  materialini 

tanlash, umumlashtirish, baholash, aks ettirish borasidagi umumiylik va ayni 

paytda,  ana  shu  umumiylikningkka  shaxs  (shoir)  talanti,  qudrati  ila  “pishib 

etilishidir”.  Ko`rinadiki,  garchi  uslub  va  metod  bir-biriga  o`xshamasa-da, 

lekin  ular  birlashganda,  bir-biri  bilan  mushtaraklik  kssb  etganda  voqega 

aylanadilar,  ana  shundagina  ular  ratish  xislatiga,  ta’sirdorlik  fazilatiga, 

go`zallikni bunyod etishga qodirlik kasb etadi. 

Bundan  ko`rinadiki,  badiiy  asar  yaratilganidanoq,-  uslub  ham,  metod 

ham  tug`iladi.  Nazariy  adabiyotlarda  aytilganidek,  dastavval,  romantizm, 

keyinchalik  yoki  to`g`rirog`i  X1X  asrga  kelib  realizm  dunyoga  keldi  degan 

tushunchani 

rad 

etadi. 

Demoqchimizki, 

uslub 

va 

usul 

(metod) 

adabiyotningpaydo 

bo`lishi 

bilan 

bir 

vaqtda 

tug`iladi. 

Faqat 

adabiyotningrivoji, 

kamolot 

sayin 

o`sishi, 

g`oyaviy 

badiiy 

kashfiyotlarningumumlashtirilishi  va  saboqlariga  bog`liq  holda  uslub  ham, 

usul  ham  turfa  xillik  kasb  etadi;  jamit  taraqqiyotidagi  o`zgarishlarga  javob 

tarzida usul ham, uslub ham ngicha sifat kasb etib, bahor nglig` qayta tug`ilib 

boraveradi. 

Romantizm  va  realizm  yo`nalishlari  –  ijod  tipi  turli  –  tuman 

davrlarning,  jamitlarningtalablariga  doimo  javob  berib  kelmoqda,  faqat, 

bizningcha,  evolyusion  rivojlanish  –  romantizmni,  revolyusion  taraqqiyot  – 

realizmni  birinchi  o`ringa  olib  chiqadi.  Ko`pincha  badiiy  asarlarda 

ijodningbu 

janrlari 

qo`shaloqlashgan 

bo`ladi. 

Realistik 

asarda 

romantizmningxislatlari  yordamchi  vazifani  bajarsa,  romantik  asarda 

realizmningunsurlari  ham  shunday  vazifani  o`taydi.  “Xamsa”  (Navoiy)da 

ham, 

“Qiyomat” 

(CH.Aytmatov)da 

ham, 

“YOlg`izlikda 

yuz 

yil” 

(G.G.Markes)da  ham,  “O`tgan  kunlar”  (A.Qodiriy)da  ham  bu  holat  qqol 

ko`zga tashlanishi va barchaga ayonligi isbot talab etmaydi. 

na shuni ta’kidlash lozimki, muayyan shoir ijodida, muayyan asarda yo 

romantizm,  yo  realizm  doimo  etakchilik  qiladi.  Professor  Abduqodir 

Hayitmetov  ilmiy  xulosalari  ham    shu  hodisalarni  isbot  qiladi.  Uningcha, 

Navoiyningasosiy  metodi-romantizm,  ayni  paytda,  uningSaid  Hasan 

Ardasherga  yozgan  maktubi,  “Mahbubul-qulub”,  satirik  g`azallari  va 

qit’alari, “Lisonut tayr”dagi ba’zi hikotlari realistik xarakterdadir. 

Albatta,  har  bir  san’atkorning“o`ziga  xos”ligini  unutmaslik  kerak. 

Birida  isyonkorlik,  birida  jamit  bilan  kelishib  shaydigan  donolik  ustun 

bo`lishi  ham  mumkin.  Biri  realliklarga  chiday  olmay,  biri  undan  ko`ra 

orzular dunyosida shashi-o`zini voqe qilishi ham tabiiydir. 

      Jumladan,  Alisher  Navoiy inson  haqidagi orzu  havaslarini akslantiruvchi 

asarlar  yozgan  bo`lsa,  uningyosh  zamondoshi  Bobur  o`z  zamoni  voqea  va 

odamlarini  haqqoniy,  real  tasvirini  beradi.  G`.G`ulom,  H.Olimjonlar 

sosialistik  voqelikni  ulug`lagan  bo`lsalar,  A.Qodiriy,  CHo`lponlar  bu 

voqelikdan isyonga keladilar. Mirmuhsin, 

 H.G`ulom,  SHukrullolarda  jamit  bilan  kelishib  shash  ustunlik  qilsa, 

A.Oripov,  E.Vohidovlarda  bu  jamitningkirdikorlarini  fosh  etish,  yuksakroq 

voqelikni istash tuyg`ulari kuchlilik qiladi va hokazo. 

Jahon  adabiyoti  taraqqiyoti  tarixidagi  realizm  va  romantizmni-ijod 

tiplari,  ijod  yo`nalishlari,  badiiy  tafakkur  tiplari  deb  yuritish  ham  asoslidir. 

CHunki  ularningturfa  xil  ko`rinish  va  qirralarini  turli  davrlar  ro`yobga 

chiqargandir. 

Jumladan, klassisizm (P. Kornel, J. Rasin), ekzistensionalizm(Jan Polg’ 

Sartr,  M.  Prust,  F.  Kafka),  syurrealizm(Polg’  Elyuar,  Oskar  Uaylg’d,  A. 

Axmatova),  tanqidiy  realizm(Maxmur,  Muqimiy  ),  realizm  (Oybek, 

G`.G`ulom)  va  sh.  k.  Bu  ko`rinishlarninghammasini  oqimlar(irmoqlar)  deb 

atash,  romantizm  va  realizm  (ikki  daryo)ni  metod  deb  yuritiladi.  CHunki 

oqimlarninghammasi 

ham 

yo 

realistik, 

yo 

romantik 

tasvirlash 

prinsiplariningqonunitlariga  bo`ysinadi.  SHu  qonunitlarga  tanganlari  holda, 

uninghali to`liq anglanmagan ngi qirralarin ochadilar, xolos. 

ngi  qirralarni  kashf  etish  va  ifodalash  jarayonida  muayyan  o`ziga 

xosliklar  ham  yuzaga  kelishi  tabiiydir.  Jumladan,  realizmningo`ziga  xos  bir 

ko`rinishi  –  klassisizm  (lot.  “namuna”,  “ibrat”  ma’nolarini  beradi)ni 

ko`raylik.  Uningvakillari  o`tmishdagi    adabiyoti  namunalarini  o`zlari  uchun 

Katalog: lektions -> ozbek%20adabiyoti -> O`zbek%20tili%20va%20adabiyoti%20yo`nalishi
O`zbek%20tili%20va%20adabiyoti%20yo`nalishi -> Ajiniyoz nomidagi nukus davlat pedagogika instituti
O`zbek%20tili%20va%20adabiyoti%20yo`nalishi -> O'zbekiston respublikasi xalq ta'lim vazirligi ajiniyоz nomidagi
O`zbek%20tili%20va%20adabiyoti%20yo`nalishi -> Ajiniyoz nomidagi nukus davlat pedagogika instituti
O`zbek%20tili%20va%20adabiyoti%20yo`nalishi -> Navoiyshunoslik
O`zbek%20tili%20va%20adabiyoti%20yo`nalishi -> Ajiniyoz nomidagi nukus davlat pedagogika instituti
O`zbek%20tili%20va%20adabiyoti%20yo`nalishi -> Chet el adabiyoti tarixi
O`zbek%20tili%20va%20adabiyoti%20yo`nalishi -> O`zbekiston respublikasi xalq ta`limi vazirligi ajiniyoz nomidagi nukus davlat pedagogika instituti
O`zbek%20tili%20va%20adabiyoti%20yo`nalishi -> Ajiniyoz nomidagi nukus davlat pedagogika instituti
O`zbek%20tili%20va%20adabiyoti%20yo`nalishi -> O’zbеk аdаbiyoti kаfеdrаsi
O`zbek%20tili%20va%20adabiyoti%20yo`nalishi -> Ajiniyoz nomidagi nukus davlat pedagogika

Download 0.62 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   10




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling