R IV o j L a n t ir is h I n s t I t u t I


JA H O N   DAVLATLARI  VA  M A M L A K A TLA R IN IN G   D E N G IZ


Download 24.28 Kb.
Pdf ko'rish
bet11/17
Sana16.02.2017
Hajmi24.28 Kb.
1   ...   7   8   9   10   11   12   13   14   ...   17

JA H O N   DAVLATLARI  VA  M A M L A K A TLA R IN IN G   D E N G IZ  
VA  O KEANLARGA  N ISB A T A N   J O Y L A S H IS H I
Y irik
m intaqalar
M a m la ­
katlar  son i
S h u nd an
D e n g iz   va 
okeanlar 
bo'yid a 
joylashgan
M aterik
ichkarisida
joylash gan
Orollarda
joylash gan
1
M D H
12
3
9
-
2
Y evropa
40
23
13
4
3
O siyo
39
20
12
7
4
Afrika
56
36
15
5
5
A m erika
49
20
2
27
6
A vstraliya  va 
O keaniya
26
1
-
25
Jah on   b o 'y ic h a
222
103
51
68
3-jadval  m a’lum otlari  shuni  ko'rsatadiki,  jahondagi  103 
davlat  va  m am lakatlar  bevosita  dengiz  va  okean  b o ‘ylarida 
joylashgan.  Bularga  68  ta  orollard a  joylashgan  davlat  va 
m am lakatlarni  ham   q o ‘shadigan  b o ‘lsak,  ular  m utlaqo  katta 
qismining  ijtimoiy  hayoti  to ‘g‘ridan  to ‘g‘ri  dengiz va  okeanlar 
bilan  bog‘liq  ekanligi  m a'lum   b o ‘ladi.  Ijtim oiy  hayoti  dengiz 
va  o k e a n la r   b ila n   b e v o s ita   b o g ‘liq  b o ‘lg an   b u  g u ru h  
m am lakatlarning  um um iy  soni  jam iga  nisbatan  sal  kam  77 
%  ni  tashkil  qiladi.  A lbatta,  dengiz  va  o k ean lar  b o ‘yida 
jo y lash g an   b a rc h a   m am la k a tla rn in g   I G O ‘ni  h a m   birdek 
xususiyatlarga  ega  deb  b o ‘lmaydi.  Jahonning  yirik  m intaqa 
va  davlatlarini  bir-birlari  bilan  bog‘lovchi  serqatnov  dengiz
92

y o‘llari,  kanallar,  b o ‘g‘ozlar  b o 'y id a  joylashgan  m am lakat- 
largina  (xarita  va  atlaslarga  qarab  bunday  m am lakatlarga 
m isollar  toping)  eng  qulay  IG O 'g a  egadirlar.  M am lakatlar 
serqatnov  dengiz  yo'llarid an   qanchalik  chekkada joylashgan 
b o ‘lsa,  ularning  IG O ‘si  qulayliklari,  tabiiyki,  shu  darajada 
pasayib  boradi.
Jahon  m am lakatlari  orasida  atigi  51  tasi  dengiz va  okean- 
lardan  turli  uzoqlikda,  m ateriklar  ichkarisida  joylashgandir. 
B unday  m a m la k a tla r  A vstraliy a  va  O k ean iy an i  hisobga 
olm aganda, jahonning  barcha  yirik  m intaqalarida  mavjuddir. 
Am m o,  ularning  ham   IG O ‘i  birdek  noqulaylik  xususiyatiga 
ega emas.  M azkur guruh  m am lakatlarning bir qismi  (undaylar 
ayniqsa Yevropada  ko ‘pchilikni  tashkil  qiladi)  hududlaridan 
oqib  o 'tadigan  yirik  daryolar  yoki  kanallar  orqali  dengizlar 
bilan bog'Ianish  imkoniyatlariga  ega.  Ularning yana bir  qismi 
yon  q o ‘shnisi  orqali  atigi  bir  necha  yuz  kilom etr  m asofalik 
yo‘l  bosib  dengiz  bo'ylariga  chiqa  olishlari  m um kin.  Am m o, 
ularning  uch in chi  bir  qismi  yuzlab,  h atto   m inglab  kilom etr 
yo‘l bosib,  bir necha  davlatlar hududi  orqaligina  dengiz b o ‘y- 
lariga chiqishiga to ‘g‘ri keladi.  Bunday davlatlarning aksariyati 
M arkaziy  Osiyo  va  M arkaziy  Afrikada  joylashgandir.  0 ‘z- 
o'zidan k o‘rinib  turibdiki,  m ateriklar ichkarisida joylashganlar 
o ra sid a   b ir  qism   m a m la k a tla r  I G O ‘i  h a lq a ro   iq tiso d iy  
aloqalarni  tashkil  qilish  nuqtai  nazaridan  ancha  katta  noqu- 
layliklarga  egadirlar.  M am lakatlar  o ‘zlarining  IG O ‘ni  ozgina 
b o ‘lsa-da yaxshilash  uchun  qanday  ishlarni  amalga  oshirish- 
lariga to 'g 'ri  kelishini yuqorida  M arkaziy  Osiyo  m am lakatlari 
to m o n id a n   m u s ta q illik   y illa r id a   b a ja r g a n   va  a m a lg a  
oshirayotgan  ishlari  m isolida  ko'rish  m um kin.
Shunday qilib,  m uayyan hudud  va m am lakatlarning  IG O ‘ 
xususiyatlarining  shakllanishida  dunyo  dengiz  va  okeanlari- 
ga  nisbatan  qanday joylashganligi  holati  m uhim   omil  sifatida 
qatnashadi.  0 ‘z  navbatida bular hududning  sifat  ko‘rsatkich- 
larini  keltirib  chiqaradi.
SA VO L  VA  T O P S H IR IQ L A R
1.  M am lak atlar  h u d u d in in g   tarixiylik   xarakterini  tushuntirib  b ering. 
J a h o n n in g   en g  q a d im iy   va  en g   y o sh   d a v la tla r in i  ajrating  va 
xaritad an   k o'rsatin g.
93

2.  H u d u d n in g   m iq d o riy   k o ‘rsatk ich lariga  k o ‘ra  ja h o n   m a m la k a t­
larin in g  g u ru h la n ish i  ja d valiga  qarab  n im a   u ch u n :
a.  u lk a n   d a v la tla r   A fr ik a   va  A m e r ik a   q it'a la r id a   e n g   k o ‘p  va 
Y evrop ad a  u m u m a n   u ch ra m a slig i;
b.  m itti  davlat  va  m am lakatlar.  U la rn in g   O siyo  va  A frikaga  nisbatan 
A m erik a  qit'asi  h am d a  A vstraliya  va  O k ea n iy a d a   k o ‘p  jo y la s h ­
g a n lig i  sab ab larin i  tu sh u n tirib   bering.
3.  X aritalarga  qarab ja h o n n in g   chegaralari  a n ch a  n o tin c h   davlatlarga 
m iso lla r  k eltirin g  va  bu  n o q u la y lik la rn in g   q an d ay  ta'sir  o 'tk a z a - 
y o tg a n lig in i  b a h o la n g .
4.  0 ‘z b ek isto n n in g  ja h o n d a   davlatlar  hud u d iy  d axlsizligi,  chegaralari 
o so y ish ta lig in i  ta'm in lash ,  terrorizm ga  qarshi  kurash  borasida  olib 
b o ra y o tg a n   ta sh q i  siy o sa tin in g   m o h iy a tin i  tu sh u n tirib   bering.
5.  H u d u d n in g   jo y la sh is h ig a   k o ‘ra  iq tiso d iy   geo g ra fik   o ‘rni  qulay 
va  n o q u la y   b o ‘lgan   m a m la k a tla rn i  xaritaga  qarab  a n iq la n g ,  bu 
qulaylik  va  n oq u laylik larn in g  nim alarga b o g ‘liq  ek a n lig in i  gapirib 
b e r in g ,  b u n d a   0 ‘z b e k is to n n in g   I G O ‘  x u su s iy a tla r in i  a lo h id a  
h iso b g a   o lin g .
94

X   BOB
AHOLI  IJTIMOIY-IQTISODIY 
TARAQQIYOTNING  ASOSIY 
HARAKATLANTIRUVCHI  KUCHI
1.  Aholi  xaqida  tushuncha.
A h oli  d egan da,
  m a'lum   hududda  (m am lakatda,  m intaqa- 
da,  jahonda)  yashayotgan  kishilar  guruhiga  aytiladi.  U   b ar­
cha  tarixiy  davrlar  m obaynida jam iyat  taraqqiyotining  asosi 
b o ‘lib  kelgan.  C hunki  u  ham isha  m oddiy  boyliklarni  ishlab 
chiqargan,  o ‘z  iste’m olida  foydalangan va jam iyat  taraqqiyo- 
tini amalga oshirib  kelgan.  0 ‘z navbatida  aholi  (inson)  tabiati- 
ning  uzviy  bir b o ‘lagi  ham dir.  Z ero,  u  tabiat  q o ‘ynida  paydo 
b o ‘lib,  o ‘sib-ulg‘ayib,  hayotiy  faoliyatini  o ‘tashida  doim o 
uning  og‘ushida  b o ‘ladi,  ehtiyoj  uchun  zarur  b o ‘lgan  xom 
ashyolarni  tabiatdan  oladi,  unga  ta'sir qiladi va  ana  shu jara- 
yon  orqali  tabiatnin g  jam iy at  bilan   o ‘zaro  aloqadorligini 
ta'm inlaydi.
Shuning  bilan  birga  aholi,  ayniqsa  uning  m eh n at  yoshi- 
da  b o ‘lgan  faol  qism i,  tu rli  ijtim oiy-siyosiy  m u n o sa b a tla r- 
ning  sh ak llan ish i  va  riv o jlan ish id a  asosiy  k uch   h am d ir. 
Jam iyat  rivojlanishida  m uh im   vosita  b o ‘lib  hiso blan adig an 
ijtim oiy  q o n u n lar  ayni  ch o g ‘da  inso n larning  ob'yektiv  fao ­
liyati  orqaligina  harakat  qiladi.  Shu  sababli  aholi  va  m ehnat 
resurslari,  ularning  soni  va  dinam ikasi,  dem ografik va  sotsi­
al  tarkibi,  x o ‘jalik   faoliyati  va  h u d u d lararo  joylashishi  iq ti­
sodiy va  ijtim oiy geografiyaning  asosiy  m avzulari  q atorid an  
o ‘rin  oladi.
2.  Aholi  dinamikasi.
1999  yilning  oktyabr  oyida ja h o n   aholisi  6  m lrd.  kishilik 
m arrani xatlab  o ‘tdi.  2001  yil  o ‘rtalarida  uning  um um iy  soni 
6137  m ln.  kishiga  yetdi.  Hozirgi  vaqtda  uning  um um iy  soni 
6,2  m lrd.  kishidan  ortiqdir.
Ta'kidlash  lozimki,  aholining  son jihatda  ko‘payish  sur'at- 
lari ham m a vaqt ham  bir hil  bo'lavermagan.  Dem ograf olim lar
95

hisobiga  k o 'ra 1  (4-jadvalga  qarang)  neolit  davrining  boshlari- 
da —  erad an   7  m ing  yillar  oldin  agar  ja h o n   aholisinin g 
um um iy  soni  10  m ln  kishi  a tro fid a   b o ‘lgan  b o ‘lsa,  bu 
k o ‘rsa tk ic h   e ra m iz n in g   b o s h la rid a n   230  m ln ,  XVI  asr 
boshlarida 440  m ln.,  XIX  asrning  birinchi  choragi  oxirlarida
1  m lrd.,  1950  yilda  2,5  m lrd.,  1987  yilning  yozida  5  m lrd., 
und an  atigi  12  yil  o 'tg ach   esa  6  m lrd.  kishini  tashkil  qiladi.
4-jadval
JA H O N   A H O L IS IN IN G   D IN A M IK A S I  VA  U N IN G   M ATERIKLA R 
VA  Y IR IK   M INTA QA LARA RO   T A Q S IM L A N IS H I
Aholining
o‘sish
davrlari
Orada
o ‘tgan
yillar
Jahon
aholisi­
ning
soni
(mln.
kishi)
Jahon  aholisining taqsimlanishi  (mln.kishi)
Xorijiy
Yevro­
pa
Xorijiy
Osiyo
Afrika
Ameri­
ka
Avstra- 
liya va 
Okea- 
niya
MDH
0 ‘zbe-
kiston
respub­
likasi
N e o lit  
davri 
(Eradan 
7  m ing 
yil  old in )
9 0 0 0
1 0,0
1 ,52
6 ,7 4
1,31
0 ,1 7
0 ,4 0
0 ,2 2
-
Y angi
eran in g
b osh i
(0 -y il)
2 0 0 0
2 3 0 ,0
3 5 ,0
1 5 5 ,0
3 0 ,0
4 ,0
1,0
5 ,0
-
1 0 0 0 -y ili
1000
3 0 5 ,0
4 3 ,0
1 9 5 ,0
4 0 ,0
15,0
1,0
1 0,0
-
1 5 0 0 -y ili
500
4 4 0 ,0
7 5 ,0
2 6 0 ,0
6 0 ,0
2 7 ,0
2 ,5
1 5,0
-
1 8 0 0 -y ili
200
9 5 2 ,0
1 6 0 ,0
6 2 0 ,0
9 0 ,0
3 0 ,0
2 ,0
5 0 ,0
-
1 9 0 0 -y ili
100
1 6 5 6 ,0 2 9 5 ,0
9 5 0 ,0
1 30,0
1 4 5 ,0
6 ,0
1 3 0 ,0
4 ,0
1 9 5 0 -y ili
50
2 5 0 1 ,0
3 9 2 ,0
1 3 6 8 ,0 2 1 9 ,0
3 2 0 ,0
1 2,0
1 8 0 ,0
6 ,3
1 9 8 0 -y ili
20
4 4 3 0 ,0
4 8 4 ,0
2 5 6 9 ,0 4 7 5 ,0
6 1 3 ,0
2 3 ,0
2 6 6 ,0
15,8
1 9 9 5 -y ili
5
5 7 0 2 ,0
5 1 4 ,0
3 3 8 0 ,0 7 2 0 ,0
7 7 4 ,0
2 8 ,0
2 9 2 ,0
2 2 ,7
2 0 0 1 -y ili
0
6 1 3 7 ,0
5 1 9 ,0
3 7 2 1 ,0 8 1 3 ,0
8 4 6 ,0
3 1 ,0
2 8 2 ,0
2 5,1
1  J a h o n   a h o lisin in g   tarixi  davrlarga  x o s  u m u m iy   so n i  h aq idagi  m a 'lu m o t- 
lar,  a h o li  r o ‘y x a tla ri 
m u n ta z a m   o 'tk a z ib   k e lin a y o tg a n   X I X   asr  ik k in c h i 
ya rm i  va  X X   asrni  is tis n o   q ilg a n d a ,  d e m o g r a f  o lim la r n in g   ilm iy   h iso b la ri 
va  x u lo sa la r i  n atijasid ir.
96

M a'lum otlardan  k o ‘rinib  turibdiki,  kishilik  jam iyatining 
ilk  bosqichlarida ja h o n   aholisining  son jih atd an   ikki  baravar 
ko‘payishi  uchun  bir  necha  m ing yillar talab  qilingan.  Jahon 
ah olisining  navbatdagi  ikki  m arta  k o ‘payishi  eram izning 
boshlaridan  boshlab  dastlab  1500  yil  (230  m ln.dan  440  mln. 
gacha)  talab  qilingan  b o ‘lsa,  uning  o ‘rtalarida  buning  uchun 
300  yil,  XIX-XX  asrlarining  2-choragi  orasida  aholining  1 
mlrd.  dan  2  m lrd.gacha k o ‘payishi  uchun  100  yil  kifoya  qildi. 
Aholi  o ‘sish sur’atlarining yanada tezlashishi natijasida  so‘nggi 
ikki baravar k o ‘payishi  uchun  atigi 40  yildan  sal  k o ‘proq vaqt 
talab  etildi  —  1930  yillar  boshida  2  m lrd.  dan  1974  yilda  4 
mlrd.  kishiga yetdi.  Hozirgi  vaqtda jah o n   aholisi  so‘nggi  ikki 
baravar  ko ‘payish  «masofasining»  yarm ini  bosib  o ‘tdi,  ya'ni 
1974-1999  yillar  orasida  uning  um um iy  soni  4  m lrd.  dan  6 
m lrd.  kishigacha  o ‘sdi.  K o ‘rinib  tu rib d ik i,  ja h o n   aholisi 
o ‘zining  eng yuqori o'sish  sur'atlariga XX asrning  60-80-yillar 
orasida  erishdi.
Jahon  aholisi  o ‘sish  ko'rsatkichlari  aholining  yillik  m ut- 
loq  ko‘payishi  k o ‘lam ida  ham   o ‘z  aksini  topadi.  Boshqacha 
aytganda,  XX  asr boshlarida sayyoramiz aholisi yiliga o'rtacha 
10-15  m ln,  asr  o ‘rtalarida  40-50  m ln,  70-90  yillarda  esa  85- 
90  m ln  kishigacha  ko ‘paygan  edi.  XX  asrning  so‘nggi  yilla- 
rida bu  ko‘rsatkich yiliga  75-80  mln.  kishini tashkil  qilmoqda.
Bu  k o'pm i  ozmi?  Agar  hozirgi  vaqtda ja h o n   aholisining 
v 5  qism iga  yaqini  o c h -y alan g ‘o ch  holda  yashayotganligi, 
ekologik  holatning  tobora  og‘irlashib  borayotganligi  hisobga 
olinsa,  ah o lin in g  o ‘sishi  k o ‘pgina  m u am m o larn i  keltirib 
chiqarayotganligini  tushunish  qiyin  emas.
Jadval  m a'lum otlari shuni ko‘rsatadiki,  dunyo  aholisi turli 
tarixiy  bosqichlarda  h ar  xil  k o ‘rsatkichlarda  o ‘sgan.  Asosan 
XVI  asrgacha jah o n   aholisi  yer  yuzining  deyarli  barcha  hu- 
d udlarida  n isb atan   b ir-b irlarig a  yaqin  su r'a tla rd a   o'sgan. 
Am m o  XV  asr  oxirlaridan  boshlangan  yangi  yerlarni  izlab 
topish  va  u lardan   tu rli  boyliklarni  o ‘zlashtirishni  m aqsad 
qilgan  Buyuk  geografik kashfiyotlar  davri  (asosan  XVI-XVII 
arslar)  jah o n   aholisining  dinam ikasi  va  eng  avvalo  ulam ing 
m intaqalararo  taqsim lanishida  m uhim   o'zgarishlarni  keltirib 
chiqardi.
1500-1900  yillar  orasida  bu  borada  ko'zga  tashlanadigan 
eng  m uhim   h o lat,  alb atta,  boshqa  m ateriklarga  nisbatan
7
-
97

Am erika  ham da  Avstraliya  va  O keaniya  aholisining  ancha 
tez,  Afrika  aholisining  esa,  aksincha,  sekin  o'sganligidir.  Bun- 
ga,  yangi  dunyo  qit'alarining  aynan  ana  shu  davrlarda  kashf 
etilib,  istilo  qilinganligi  va  unga  asosan  Ispaniya,  Portugaliya, 
Angliya,  Irlandiya  kabi  ko'plab  Yevropa  m am lakatlaridan 
millionlab  m igrantlarning  ko ‘chib joylashganligi  asosiy sabab- 
dir.  Shuningdek,  Amerika  aholisining tezroq va Afrika aholisi­
ning sekin  ko'payishi  sabablaridan yana  biri,  ayniqsa,  XV III- 
XIX  asrlar  davom ida  m illionlab  afrikalik  negrlarning  Am e- 
rikaga ishchi  kuchi  sifatida  m ajburan  olib  o ‘tilganligi  ham dir. 
M a'lum otlarga  ko ‘ra  ana  shu  davrlar  davom ida  Braziliyaga 
50  m ln,  Karib  havzasi  orollari  va  M arkaziy  Am erikaga  18 
mln.  atrofida,  AQSHga  25  mln.  dan  ko ‘proq  afrikalik  negrlar 
keltirib  joylashtirilgan.  Am erika  qit'asiga,  ayniqsa,  AQSHga 
jahon n ing   turli  m intaqalaridan  ko ‘chib  o ‘tuvchi  m igrantlar­
ning  soni  to  so‘nggi  yillargacha  ancha  katta  b o ‘lib  qolm oqda.
Aholi  dinam ikasining  deyarli  barcha  bosqichlarida  Osiyo 
jah on   aholisining  60  foizi  qism ini  o ‘zida  birlashtirgan  eng 
katta  qit'a  b o 'lib   keldi.  Aholisi  soniga  ko‘ra  jahondagi  eng 
k a tta   o ‘n ta   m a m la k a tla r n in g   o ltita s i  a n a   sh u   q it'a d a  
joylashganligi  bejiz  emas.  Shu  sababli  aholining o ‘sish sur'at- 
lariga  k o ‘ra  Osiyo  h o zir  ja h o n d a   A frikadangina  keyinda 
turadi.
M D H   va  0 ‘zbekiston,  garchi  yagona  guruh  m am lakatla- 
rini  tashkil  qilsada,  ularda  aholi  dinam ikasi  ko‘rsatkichlari 
bir-birlaridan  ancha farq  qilishini jadval  m a'lum otlari ko‘rsatib 
turibdi.  Tahlillar  shuni  k o ‘rsatadiki,  XX  asr  davom ida  agar 
M D H   davlatlarida aholi  son jihatdagn  o ‘rtacha 2,2  baravarga 
ko'paygan  b o ‘lsa,  bu  k o ‘rsatkich  0 ‘zbekistonda  —  6,3  b a ra ­
varga  teng  b o ‘ldi.  Bu  o ‘z  n avbatida,  0 ‘zbekiston  aholisi 
ulushining  M D H d a  3,1  foizdan  2000  yilda  8,9  foizgacha 
o ‘sishiga  olib  keldi.  Bu  m a’lum otlar  0 ‘zbekistonning jaho n da 
aholisi  ancha  tez  o ‘sayotgan  m am lakatlardan  biri  ekanligini 
tasdiqlaydi.
Jahon  aholisi  dinam ikasi  va  uning  m intaqalararo  tafovut- 
lari  quyidagi  xulosalarga  olib  keladi:
1. 
Sayyoram iz  aholisi 
«demografik  portlash» 
deb  nom  
olgan o ‘zining  eng tez  o ‘sish  davrini  (XX asrning  50-80 yillari) 
bosib  o ‘td i.  Ik k in ch i  ja h o n   u ru sh id an   keyingi  davrlarda
98

jaho nd a  sezilarli  darajada yuz bergan  ijtim oiy-iqtisodiy taraq- 
qiyot jarayoni  tufayli,  ayniqsa,  rivojlanayotgan  m am lakatlarda 
(ularda jah o n   aholisining  4/ 5 qismi  yashar  edi),  tu g ‘ilishning 
yuqori  darajasi  saqlangan  holda,  o ‘lim   k o ‘rsatkichlarining 
keskin  pasayishiga  erishildi.  Buning  oqibatida jah o n   aholisi­
ning  son jih atd an   ko'payishi  misli  ko'rilm agan  darajada  tez- 
lashib  ketdi.  Bu  davrda  aholining  o 'rta c h a   yiliik  o ‘sish  sur'- 
ati  2  va  undan  ortiq  foizni  tashkil  qilar edi.  Bu  holat  «demog- 
rafik  portlash»  tushunchasini  keltirib  chiqargan  edi.
2.  So‘nggi  yillarda  jah o n   aholisining,  birinchi  navbatda, 
Afrika  va  Osiyo  aholisining  son jih a td a n   o ‘sish  k o ‘rsatkich- 
larida  dastlabki  sekinlashish  holatlari  kuzatilm oqda.  Hozirgi 
vaqtda jah o n  aholisining  o ‘rtacha  yiliik ko‘rsatkichi  1,3  foizni 
tashkil  etm oqda.  Aholi  tabiiy  ko‘payishidagi bu  ob'yektiv  pa- 
sayish jarayoni  bundan  keyin ham  tobora kuchayib boraveradi. 
D em ograf olimlar bashoratiga ko ‘ra jahon aholisining umumiy 
soni  2025  yilga  borib  8,2  m lrdni  tashkil  etishi,  XXI  asr  oxir- 
lariga  borib  esa  aholining  son jih atd an   o ‘sishi  asosan  stabil- 
lashishi  va  10,5  mlrd.  kishi  atrofida  to ‘xtashi  kutiladi.
3.  Jah on  aholisining  son jih atd an   o ‘sishida  m intaqalararo 
katta farqlar  mavjud.  So‘nggi  o ‘n yilliklar  davomida  ijtimoiy- 
iqtisodiy  rivojalanish  darajasi  yuqori  b o ‘lgan Yevropa,  Shim. 
Am erika,  Avstraliya  va  Okeaniya  m am lakatlari,  Osiyoning 
Yaponiya,  Isroil  kabi  ayrim  davlatlarida  aholi  son  jih atd an  
deyarli  o ‘smadi.  Jaho n   ahollisning  yiliik  o ‘sish  hajm i  dunyo 
aholisining  asosan  80  foiziga yaqinini  tashkil  qiladigan Afrika, 
Osiyo  va  Lotin  Am erikasining  rivojlanayotgan  m am lakatlari 
hissasiga  to ‘g‘ri  kelm oqda.  Aholi  o ‘sishining  b undan  keyingi 
o ‘sishi  k o ‘p  jih a td a n   a n a   sh u  m in ta q a   m a m la k a tla rid a  
demografik  jarayonlarning  qanday  borishiga  bog‘liqdir.
3. 
Aholining  tabiiy  o ‘sishi. 
Jahon  aholisining  son jihatdan  
o ‘sishining  bosh  om ili  aholining  tabiiy  k o ‘payishidir.  A holi­
ning  tabiiy  ko‘payishi  biologik jarayon  b o ‘lib,  uning  darajasi 
yil  davom ida  jam i  tu g ‘ilaganlardan,  jam i  o ‘lganlarni  ayirib 
tashlagandan keyingi  qoldiq bilan  ifodalanadi.  U ning ko‘rsat- 
kichlari  bir  yilda  o ‘rtacha  har  1000  aholiga  qancha  tug ‘ilish 
va  qancha  o ‘lim  holatlari  to ‘g ‘ri  kelishiga  qarab  aniqlanadi. 
A holining  tabiiy  ko ‘payish jarayonigina  uning  to ‘xtovsiz  son 
jih atdan   o ‘sib  va  avlodlarning  almashib  turishini  ta'm inlaydi.
99

G archi  tabiiy  ko'payish  biologik jarayon b o ‘lsa-da,  uning 
k echishi  va  k o ‘lam ida  ja m iy a td a   q aro r  to p g an   xilm a-xil 
ijtimoiy  —  iqtisodiy sharoit  (tirikchilik vositalari bilan ta'm in- 
langanlik darajasi,  oila va nikoh,  bolalar tarbiyasi,  urf-odatlar, 
diniy aqidalar va boshqa)lar katta ahamiyat  kasb  etadi.  Odatda 
aholining  turm ush  farovonligi  yuqori,  bilim   va  m adaniyat 
darajasi  o ‘sgan,  ayollari  ijtim oiy  ishlab  chiqarishga  k o ‘proq 
jalb  etilgan,  yosh  avlodning  har  taraflam a  kam ol  topishi 
uchun  yetarli  sharoit yaratilgan jam iyatlarda tug‘ilishning  ka- 
mayib borishi kuzatiladi.  Q adim dan kam bag'al,  nochor oilalar 
o ‘ziga  to ‘q,  badavlat,  yaxshi  tarbiya  topgan  oilalarga  nisba- 
tan  k o ‘p  bolali  b o ‘lganligi  m a'lum .  Shu  sababli  XVII  asrda 
yashab  o ‘tgan  m ashhur  ingliz faylasufi  A.  Smit  «kambag‘allik 
ko‘p  bolalikka  sharoit  tug‘diradi»  deb  qayd  qilgan.
Aholi o ‘rtasida tug‘ilishning  qay darajada bo‘lishiga siyosiy 
notinchliklar,  urushlar,  keng  tarqalgan  xavfli  kasalliklar katta 
salbiy  ta ’sir  k o ‘rsatadi.  Bularga  tarixdan  va  hozirgi  hayotdan 
k o ‘plab  m isollar  keltirish  m um kin  (ularga  m isol  topishga 
harakat  qiling).
Hozirgi  vaqtda jah o n   m am lakatlari  aholisining  tabiiy ko‘- 
payish  k o ‘rsatkichlariga  ko ‘ra  ikki  guruhga  ajratish  m um kin.
Aholi  ko‘payishining birinchi  turi.  T ug‘ilish,  o ‘lim ,  tabiiy 
k o'payish  k o ‘rsatkichlarining  ancha  past  darajasi  ana  shu 
guruhga  kiruvchi  m am lakatlarga xosdir.  Bu guruh  m am lakat- 
larini  demografik  tanglik  (bo'xron)  m am lakatlari  ham   deyish 
m um kin.
O datda aholining  takror ko‘payishi  uchun  oilalarda  o ‘rta- 
cha kam ida  2,5  bola tug‘ilishi,  ya'ni  mavjud  oilalarning yarmi
2  nafar,  qolgan  yarm i  esa  3  nafardan  bolali  b o ‘lishlari  talab 
etiladi.  Y angidan  dunyoga  kelgan bu bolalarning  2  nafari  ota 
va  onalarning  o ‘rnini  qoplasa,  qolgan  0,5  nafari  bepushtlar, 
baxtsiz  hodisa  tufayli  oila  qura  olm asdan  o 'tg an la r  o ‘rnini 
to ‘ldiradi.  Bunday demografik holatga  aholining  oddiy takror 
barpo  bo 'lish i  deyiladi.
Hozirgi vaqtda jah on  aholisining  ’/ 5 qismini o ‘zida birlash- 
tirg a n ,  d u n y o n in g   rivojlangan  m am lak atlari  ak sariyatida 
aholining tabiiy o ‘sish  ko'rsatkichlari,  har  1000  kishiga hisob- 
laganda,  Y aponiya.  A Q SH ,  K anada  + 1-2  dan  Avstraliya  va 
Yangi  Z ellandiya  + 5-8  gacha  tebranadi.
100

Demografik tanglik,  ayniqsa, Yevropa mamlakatlarida yaqqol 
ko‘zga tashlanmoqda.  2001  yil  m a’lumotlariga ko‘ra ularda har 
1000  aholi  hisobiga  o ‘rtacha  10  ta  tug'ilish  va  11  ta  o ‘lim 
ko‘rsatkichlari  to ‘g ‘ri  kelmoqda,  ya'ni  jarni  tug‘ilganlar  hatto 
umumiy  o ‘lganlar  o ‘m ini  ham   qoplay  olmayotir.  Boshqacha 
aytganda,  Yevropada  aholi  tabiiy  jihatdan  ko‘payish  o ‘rniga 
sekin-asta  kamayish  davrini  o ‘z  boshidan  kechirmoqda.
T o ‘g‘ri,  aholi tabiiy ko ‘payishidagi bunday 

Download 24.28 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   7   8   9   10   11   12   13   14   ...   17




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling