R IV o j L a n t ir is h I n s t I t u t I


Download 24.28 Kb.
Pdf ko'rish
bet12/17
Sana16.02.2017
Hajmi24.28 Kb.
1   ...   9   10   11   12   13   14   15   16   17

depopulyatsiya 
(aholi  sonining  tabiiy  holda  kamayib  borishi)  k o‘rsatkichlari 
sal  oldinroq turli yillarda  G ‘arbiy Yevropaning  Fransiya,  G er- 
maniya,  Italiya kabi  ayrim  davlatlarida kuzatilib  kelingan  edi. 
Hozirgi vaqtda  aholi tabiiy harakatidagi bunday salbiy  natija- 
lar,  ulardan  boshqa  yana  Shvetsiya,  D aniya,  Portugaliya, 
Gresiya kabi  m am lakatlarda ham  qayd etila boshlandi.  Qolgan 
G ‘arbiy Yevropa  m am lakatlarida  ham  bu  ko‘rsatkichlar ko‘pi 
bilan  0  dan  + 1 -2   gacha  kuzatilm oqda.  90-yillar  boshlaridan 
boshlab  dem ografik  b o ‘hro n jarayoni  ushbu  m intaqalarning 
deyarli barcha sobiq sotsialistik va sobiq  Ittifoq tarkibida bo ‘l- 
gan  respublikalarida  yanada  fojialiroq  k o ‘rinishda,  yoyila 
boshlandi.  Buni  raqam lar  ham   tasdiqlaydi.  Sharqiy  Yevropa 
mamlakatlarida aholining tabiiy  o ‘sish ko‘rsatkichlari  har  1000 
kishi  hisobiga,  2001  yilda  o ‘rtacha  —  2  (tug‘ilish  9  va  o ‘]im
11)  ni  tashkil  qilgani  holda,  bu  ko ‘rsatkich  U krainada  —  7, 
Rossiya va  Latviyada  —  6 gacha to ‘g‘ri kelmoqda.  Shu sababli 
so ‘nggi  o ‘tgan  o ‘n  yil  ichida  aholi  m igratsiyasining  ijobiy 
natijalariga qaram ay,  Rossiyada  4  mln.  ga,  U krainada  3  mln. 
ga  kamayib  ketdi.  Bunday  kam ayish  Belorusiya,  M oldova, 
Latviya  kabi  m am lakatlarda  ham   mavjud.  Bular  Yevropada 
haqiqatdan  ham  juda  kuchli  dem ografik  tanglik  boshlangan- 
ligini,  u  hech  qachon  hozirgidek demografik  «jarlik»  yoqasiga 
kelib  qolm aganligini  k o ‘rsatadi.
Um um an,  rivojlangan  m am lakatlarda aholi tabiiy ko‘payi- 
shining birinchi  turi  (dem ografik  tanglik jarayoni)ning  asosiy 
sababi  jam iyat  a'zolarining  o 'rtasid a  o ‘ziga  xos  kam   bolali 
b o ‘lishga  moyil  demografik  xulq-atvorning  shakllanganligidir. 
Shu  sababli  bu  guruh  m am lakatlarda  hozirgi  vaqtda  hech 
b o 'lm a g a n d a   m av jud   a h o li  so n i  ta k ro r  b a rp o   q ilis h n i 
ta'm inlash  vazifasi  turadi.
Aholi  k o‘payishining  ikkinchi  turi. 
Tug‘ilish  va  tabiiy k o ‘- 
payishning  yuqori,  bir qato r  m am lakatlarda  esa juda  yuqori,
101

o ‘lim ning  aksincha  nisbatan pastligi,  ushbu  guruhga  kiruvchi 
m am lak atlarn in g   asosiy  dem ografik  belgisidir.  Bu  guruh 
m am lakatlarida,  tom   m a'noda,  dem ografik faollik  hukm ron- 
dir.  Aholi  ko ‘payishining  bu  turi  eng  avvalo  Afrika,  Osiyo  va 
L otin  A m erikasining  rivojlanayotgan  m am lakatlariga  xosdir.
M a'lum ki,  rivojlanayotgan  m am lakatlarning  asosiy  ko ‘p- 
chiligi  yaqin  vaqtlargacha  o ‘z  boshidan  m ustam laka  yoki 
yarim   m ustam lakalarga  xos  ijtim oiy  nohaqliklarni  o ‘tkazib 
kelgan  edilar.  Ularning  ko‘pchiligi  asosan  mustaqil  rivojlanish 
davrini boshlab,  hozirgi  davr  tibbiyot-sanitariya,  fan-texnika 
kabi  ijtim oiy-iqtisodiy  taraqqiyot  yutuqlaridan  foydalanish 
im koniyatiga  ega  b o ‘ldilar.  U larda  nisbatan  ijtim oiy  hayot 
yaxshilana boshlandi,  turli  yuqum li  kasalliklarga  qarshi  kura- 
shish  im koniyatlari  paydo  b o ‘ldi.  Bu  sharoitlar  ularda  tu g ‘i- 
lishning  yuqori  darajasi  saqlanib  qolgani  holida,  o ‘lim ning 
keskin  kam ayishiga  olib  keldi.  Bu  esa  o ‘z  navbatida  XX  as- 
rning  ikkinchi  yarm idan  boshlab  ja h o n   ah olisining  misli 
ko'rilm agan  yuqori  sur'atlarda  o ‘sishiga  olib  kelgan.
D a rh a q iq a t  rivo jlan ay o tg an  m am la k a tla rd a   ah o lin in g  
tabiiy  k o ‘payishi  k o ‘rsatkichlari  ayniqsa,  XX  asrning  60-70 
yillarida o ‘zining yuqori  darajasiga  erishgan edi.  0 ‘sha  yillarda 
bu  ko‘rsatkich  har  1000  kishi  hisobiga  o ‘rtacha  25-28  kishiga 
teng  b o ‘lgan  edi.  B oshqacha  aytganda  jah o n   aholisi  aynan 
rivojlanayotgan  m am lakatlar  hisobiga  har  yili  o ‘rtacha  2,0 
va  undan  o rtiq  foizda  o ‘sishga  erishgan  edi.
90-yillardan  boshlab  demografik  faollik  m am lakatlarida 
ham   aholinng  tabiiy k o ‘payishida  yaqqol  sekinlashuv  alom at- 
lari  ko‘rina boshlandi.  Jahon  aholisining  2/ 3 ga yaqinini tashkil 
qiladigan  Osiyo  va Afrika  m am lakatlarida  aholining  o ‘rtacha 
yiliik  o ‘sishi  darajasi  faqat  1995-2001  yillar orasida 4  punktga, 
ya'ni,  Osiyoda  2,4  dan  2,0  foizga,  A m erikada  esa  2,8  dan 
2,4  foizga  kam ayishi  qayd  qilindi.  Ana  shular  tufayli  jah on  
aholisining  yiliik  o ‘sishi  k o ‘rsatkichlari  ham   shu  yillar  o ra ­
sida  1,5  dan  1,3  foizga  pasaydi.
Ta'kidlash  lozim ki,  aholi  tabiiy  ko‘payishidagi  sezilarli 
pasayish  holatlari  so'nggi  vaqtlarda  ko‘proq ijtim oiy-iqtisodiy 
rivojlanishda  m a'lu m   yutuqlarga  ega  b o 'lg a n   m in taq a   va 
m am la k a tla rd a   k o ‘zga  ta sh la n m o q d a .  Bu  m a 'lu m o tla rn i 
m isollar  orqali  ko‘rib  chiqam iz  (5-jadvalga  qarang).
102

5-jadval
R IV O JLANA YO TGA N  DA VLA TLA R N IN G   R IV O JL A N IS H  
DA R A JA SI  T U R L IC H A   B O ‘LGAN  M AM LAKATLAR IDA 
T U G ‘IL IS H   K O 'R SA T K IC H L A R I  D IN A M IK A S I
M in taqalar  va  m am lakatlar
1 9 7 0 -1 9 7 5  y.y.
2001  yil
A .R ivojlan ish   darajasi  yuqoriroq 
b o ‘lgan  rivojlanayotgan  
m intaq alar  va  davlatlar.
S h im o liy   Afrika
42
28
J a n u b iy -G 'a rb iy   O siyo
40
21
Sharqiy  O siyo
28
15
Jan u b iy-S h arq iy  O siyo
41
23
H in d isto n
39
26
0 ‘zb ek iston
34
22
Janubiy  A m erika
35
25
B .R ivojlan ish   darajasi  a n ch a   past 
b o ‘lgan  rivojlanayotgan 
m intaq alar  va  davlatlar
Sharqiy Afrika
48
42
M arkaziy  Afrika
44
46
G 'a rb iy  Afrika
49
42
Y am an  Arab  respublikasi
50
44
P ok iston
47
39
A fg‘o n isto n
49
43
So‘nggi  yillarda  5-jadvaldagi  A  guruhi  m intaqa  va  m am ­
lakatlari  ijtim oiy-iqtisodiy  taraqqiyotda  salm oqli  natijalarga 
erishdilar.  U lar  orasida  0 ‘zbekiston  va  M arkaziy  O siyoning 
boshqa  respublikalari  ham   bor.  Q adim dan  bu  m intaqalar  va 
m am lakatlarda  ko‘p  bolalik  o ‘ziga xos  demografik  m entalitet- 
ning  asosiy  m azm unini  belgilab  bergan.  Shunga  qaram asdan 
ulardagi  ishlab  chiqarish va  ijtimoiy hayotda  erishilgan  yutuq- 
lar  tu g ‘ilish  ko'rsatkichlarida  ancha  erkin  ijobiy  siljish  (ka- 
m ayish)larga  olib  keldi.
Aksincha,  5-jadvalda  keltirilgan  В  guruhi  m intaqalari  va 
m am lakatlari  hozirgacha  jah o n n in g   har  jih a td a n   eng  qoloq
103

hududlari b o ‘lib  kelmoqda.  Ulardagi  ishlab  chiqarish  tarm oq- 
laridagi  qoloqlik  va  aholi  ijtim oiy  hayotidagi  qashshoqlik 
o ‘tgan  o ‘n yilliklar davom ida  tug‘ilish jarayonida biron  ijobiy 
siljishlarning amalga  oshishiga  yo‘l  bermadi.  Tabiiyki,  tug‘ilish 
darajasining  o ‘ta  yuqoriligi,  o ‘z  navbatida,  bu  m am lakatlarda 
aholi  sonining  tez  ko'payishiga,  um um iy  qashshoqlikning 
yanada  oshishiga  olib  kelm oqda.  Bu  holatlar,  oxir  oqibat 
qashshoq  m am lakatlar  sonining  kamaymasligiga,  aksincha, 
yashash  darajasi  yuqori  b o ‘lgan  davlatlar  bilan  ular  o 'rtasi- 
dagi  farqning yanada  ortib borishiga  olib  kelm oqda.  Iqtisodiy 
rivojlangan  davlatlar bilan  tobora  kam bag'allashib  borayotgan 
d a v la tla r  o ‘rtasidagi  siyosiy  ado v at  va  m o ja ro la r,  diniy 
ekstrem izm   negizi  ostidagi  siyosiy  terrorizm   illatlarining  ildiz 
otishiga  sharoit  tu g‘dirm oqda.
4. 
Demografik  siyosat. 
Davlatlar tom onidan  aholi  ko‘payi- 
shini  tartibga  solish  va  bu  jarayonni  boshqarish  m aqsadida 
olib  boriladigan  o ‘ziga  xos  siyosat  turidir.  Bu  hil  siyosatlar 
u m u m iy   dav lat  siy o sa tin in g   ta rk ib ig a   k irib ,  m a 'm u riy , 
iqtisodiy,  targ‘ibot  kabi  tadbirlar  holida  olib boriladi  va  uzoq 
ta rix iy   d a v rla rd a n   b u y o n   d a v la tla rd a   k o ‘p in c h a   b u tu n  
m am lakat,  ba'zan  uning  alohida  hududlari  doirasida  turlicha 
m aqsad  va  m anfaatlar  nazarda  tutilgan  holda  olib  boriladi.
Olib boriladigan  demografik  siyosatning  maqsad  va yo‘na- 
lishlari  k o ‘p  hollarda  m am lakatlardagi  dem ografik  holatning 
qay  darajadaligiga  b o g‘liq  b o ‘ladi.  A holi  k o ‘pay ishinin g  
birinchi  turi  —  demografik  tanglik  m am lakatlarida demografik 
siyosat  k o ‘proq  tu g ‘ilishni  va  tabiiy  k o ‘payishni  rag‘batlan- 
tirish,  aholining  m igratsiya  harakatlarida  ijobiy  natijalarga 
erishishga  qaratilgan  b o ‘ladi.
Deyarli  barcha  G ‘arbiy  Yevropa  va  Shim oliy  Am erika 
m a m la k a tla rid a   tu g ‘ilish n i  ra g ‘b a tla n tiru v c h i  va  sifatli 
tarkibdagi  m igrantlarning  kirib  kelishini  ta'm inlovchi  dem og­
rafik siyosatlar olib  borilm oqda.  Boltiq b o ‘yi  m am lakatlarida 
olib  borilayotgan  dem ografik  siyosatning  m uhim   tom onlari- 
dan  biri  tug ‘ilishni  rag'batlantirish  va  M D H   m am lakatlari, 
birinchi  navbatda  Rossiyadan  ko'chib  o ‘tishi  m um kin b o‘lgan 
m igrantlarning  oldini  to ‘sishga  qaratilganligidir.  Rossiya  va 
U krainada  harakatda  b o ‘lgan  dem ografik  siyosat  esa  ham  
tug‘ilishni  rag‘batlantirish  va  ham   ko‘chib  keluvchilarga  har 
taraflam a  sharoit  yaratib  berishga  qaratilgandir.  (Bu  m am la-
104

katlarda  turlicha  olib  borilayotgan  dem ografik  siyosatning 
sabablarini  tushuntirib  berishga  harakat  qiling.)
U m um an,  faol  dem ografik  siyosat  o ‘tkazish  uchun  avva- 
lo  davlatning  o ‘zi  kattagina  sarf xarajatlar  sarflashga,  uning 
aholisi  esa  bunday  siyosatni  tushungan  holda  qabul  qilishga 
tayyor bo'lishi  talab  etiladi.  Aks  holda yurgiziladigan  dem og- 
afik  siyosat,  oddiy  qilib  aytganda,  sam ara  berm asligi,  ba'zi 
hollarda  noxush  oqibatlarga  (aholining  noroziliklariga,  diniy- 
etnik  qaram a-qarshiliklarga)  olib  kelishi  m umkin.  Aynan  ana 
shu  sabablarga  ko ‘ra  demografik  faollik  k o ‘rsatkichlariga  ega 
b o ‘lgan 
aholi  k o‘payishining  ikkinchi  turi 
(rivojlanayotgan) 
m am lakatlam ing ko ‘pchiligida demografik siyosat yo  um uman 
o ‘tk azilm ayapti  (Osiyo  va  A frikaning  asosan  qoloq  yoki 
m usulm on  m am lakatlarida)  yoki  ko ‘zlangan  sam aralarni  bera 
olm ayapti  (bir  qator  Lotin  Am erikasi  m am lakatlari).
Jahondagi  eng yirik rivojlanayotgan  m am lakatlardan  Xitoy 
va  H in d isto n d a   m an a   y arim   asr  a n c h a   tez  o ‘say o tg an  
aholisining  ko ‘payishini  kam aytirish  m aqsadida  o ‘ziga  xos 
dem ografik  siyosat  olib  borilm oqda.  X itoyda  har  bir  oilada 
1  ta,  H indistonda  esa  2  tadan  ortiq  bola  tu g‘ilishiga  yo ‘l 
bermaslikni  ko‘zda tutuvchi  demografik siyosatning qat'iy olib 
b o rilish i  n atijasid a  bu  b o rad a  sezilarli  ijobiy  y utuqlarga 
erishildi.  H ar  1000  aholi  hisobiga  sof tabiiy k o ‘payish k o ‘rsat- 
kichlari  hozirgi  vaqtda  X itoyda  9,  H indistonda  17  kishini 
tashkil  qilm oqda.  U zoq  vaqtlar  davom ida  olib  boriladigan 
ana  shunday  siyosat  tufayligina  (Xitoy  bunga  m isol  b o ‘la 
oladi)  jaho nn ing   boshqa  m am lakatlarida  ham   aholining  son 
jihatidagi  o ‘sishida  kerakli  natijalarga  erishish  m um kin.
M uhim   demografik jarayonlardan  biri  aholining  o ‘rtacha 
um r  ko‘rsatkichlaridir.  G archi  inson  organizm i  uzoq  um r 
k o ‘rishga  qodir b o ‘lsada,  bu  im koniyatdan  barcha  hududlar- 
da  birdek  foydalanib  b o ‘lmaydi.  A holining  um r  ko‘rishini 
belgilashda  faol  qatnashadigan  geografik  (tabiiy  sharoit), 
m oddiy  (yashash  darajasi),  ijtim oiy  (urf-odatlar,  diniy  aqida- 
lar,  m aorif,  tibbiy xizmat)  kabi  om illar jah o n   m am lakatlarida 
tu rlic h a   h o la td a   ek an lig i  m a'lu m .  T ab iiy k i  bu  o m illa r 
aholining jinslararo  va turli yoshlararo  o ‘lim ko‘rsatkichlariga, 
ayniqsa  bolalar  o ‘limi  ko £rsatkichlariga joylarda  xar-xil  ta'sir 
ko ‘rsatadi.
105

Q adim   tarixiy  davrlar  davom ida  aholi  hozirgiga  nisbatan 
a n ch a  kam   um r  k o'rishgan.  M utaxassislar  hisobiga  k o ‘ra 
aholining  o 'rta c h a   um ri  so'nggi  ming  yilliklar  davom ida  30- 
35  yosh  atrofida  b o ‘lgan.  XX  asr  davom idagina  aholining 
o 'rta c h a   um ri  ancha  tez  uzayib  bordi.
BM T  hisobiga  k o ‘ra  ja h o n   ah olisining  o ‘rta c h a   um ri 
hozirgi  vaqtda  67  yoshni  tashkil  qiladi.  A holining  o ‘rtacha 
um r  ko'rish  ko‘rsatkichlari  bo ‘yicha jahon  m intaqalari  orasida 
Y evropa  alo h id a   ajralib  tu ra d i.  U n d a  (S h arq iy  Y evropa 
m am lakatlari  bu  hisobga  kirm aydi)  aholining  o ‘rtacha  um ri 
77  yoshdan  ortiqroqdir AQSH  va  K anadadan  iborat  Shimoliy 
A m erikada  ham   aholining  o 'rta c h a   um ri  ana  shu  ko'rsatkich 
darajasidadir.  Bu  ular  aholisi  sayyoram iz  aholisiga  nisbatan 
o ‘rtacha  10  yil  uzoqroq um r  ko‘radi,  dem akdir.  Faqat  bugina 
em as.  S ta tistik   m a'lu m o tlarg a   k o ‘ra  ja h o n d a g i  iq tisodiy  
riv ojlan gan   30  ga  yaq in   m am la k a tla rd a   a h o lin in g   yoshi 
yuqorida  qayd  qilingan Yevropaning  o ‘rtacha yoshidan  ancha 
ortiqdir.  Ularning  aksariyati  (15tasi)  Yevropa  mamlakatlaridir. 
Bu  borada  eng  yuqori  k o ‘rsatkichlar esa Y aponiya  (81  yosh), 
Shveytsariya  (80 yosh)  va  Shvetsiya  (80  yosh)  larga tegishlidir. 
Qizig‘i  shundaki,  bironta  ham   sobiq  sotsialistik  respublikalari 
va  sobiq  Ittifoq tarkibidan  chiqqan  M D H   mam lakatlari  aholi­
sining  o ‘rtach a  um ri  Yevropa  m am lakatlarining  k o ‘rsatkich- 
lariga  tenglasha  olm aydi.  M asalan,  u  Rossiya  (66  yosh), 
U krainada  (69  yosh),  0 ‘zbekistonda  (70  yosh)dir.
Jah on  m intaqalari  orasida  aholining  o ‘rtacha  um r  ko‘ri- 
shiga  k o ‘ra  eng  past  k o ‘rsatkich  Afrikaga  tegishlidir.  U nda 
bu  raqam  o ‘rtacha  53  (o ‘rtacha  erkaklar  52,  ayollar 55  yosh)ga 
tengdir.  U m um an jah o n   b o ‘yicha  ana  shu  yoshdan  ham   past 
k o ‘rsatkich  35  m am lakatda  qayd  qilingan.  Ana  shularning 
31  tasi  Afrika,  3  tasi  Osiyo  (Afg‘oniston,  Sharqiy  T im or  va 
Laos)  va  1  tasi  A m erika  (G aiti)  qit'alarinin g  vakillaridir. 
A holining  o ‘rtach a  um r  ko ‘rishi  ko ‘rsatkichlariga  k o ‘ra  eng 
past  k o ‘rsatkichlar  esa  Angola  (38  yosh),  M alavi  (39  yosh), 
R uanda  (39  yosh)  kabi  M arkaziy  va  Sharqiy  Afrika  davlat- 
lariga  to ‘g ‘ri  kelm oqda.
X ulosa  o ‘rnida  shuni  qayd  qilm oq  kerakki,  aholining 
o 'rta c h a   um r  ko‘rish  k o ‘rsatkichlarining  shakllanishida  m u- 
him   o ‘rin  tutadigan  bir  qator  tarixiy  —  geografik,  siyosiy-
106

ijtim oiy  om illar  orasida  iqtisodiy  om il  alohida  aham iyatga 
egadir.  D arhaqiqat,  eng  rivojlangan  va  eng  qoloq  m am lakat- 
larning bu borada  erishgan  natijalari  fikrimizni yaqqol  tasdiq- 
laydi.
5. 
Aholining  jin siy  va  yosh  tarkibi. 
T abiat  insonlarni 
erkak  va  ayollardan  ib o rat  qilib  yaratgan  b o ‘lsa-da,  aslida 
ular  baravar  m iqdorda  tu g ‘ilm aydilar.  D em ografik  statistika 
m a’lum otlarga  ko‘ra  har  100  tug ‘ilgan  qiz  bola  hisobiga  104- 
107  o ‘g ‘il  bola  dunyoga  kelar  ekan.  Fiziologik  xususiyatlari 
tufayli  ularning  o ‘zaro  nisbati  balog ‘at  yoshiga  yetganda 
tenglashadi.  Keyingi  yoshlarda  esa  sekin-asta  yerkaklarga 
nisbatan  ayollar  son  jih a td a n   ustunlikka  erisha  boradi.  Bu 
ustunlik  ayniqsa  keksalar o ‘rtasida  yaqqol  ko‘zga  tashlanadi. 
Biz  bayon  qilgan  aholining  jinsiy  tarkibida  yuz  beradigan 
o ‘zgarishlar  ja h o n   b o ‘yicha  hozirgi  vaqtda  kuzatilayotgan 
o ‘rtach a  holatdir.
Shuning  bilan  birga  aholining jinsiy  tarkibidagi  nisbatda 
bir-birlaridan farq  qiladigan  ijtim oiy-hududiy tafovutlar ham  
bor.  M asalan,  rivojlangan  m am lak atlar  aholisi  tark ib id a 
erkaklarga  n isbatan   ayollar  son  jih a tid a n   ustunlik ka  ega 
b o ‘lsa,  rivojlanayotgan  m am lakatlarning  asosiy ko‘pchiligida, 
aksincha,  erkaklar  ayollarga  nisbatan  k o ‘plik  qiladi.  Buning 
asosiy  sa b ab la ri  b irla rid a   h a r  ta ra fla m a   jin siy   te n g lik , 
k e c h r o q   tu r m u s h   q u r is h g a   k ir is h is h ,  kam   t u g 'i l i s h , 
erkaklarda  alkogol va  chekishga  beriluvchanlikning  ustunligi, 
ikkinchisida,  esa  qizlarni  erta turm ushga berish,  ko‘p  bolalik, 
ulardagi  m avjud  m oddiy  q iyinchiliklar  tufayli  erkaklar  va 
ayollar  o 'lim id a   keskin  farq lar  kelib  chiqadi.  B ular,  o ‘z 
navbatida,  dunyo  m am lakatlari  orasida  b ir-birlariga  teskari 
k o ‘rsatkichlardagi  jinsiy  nisbatning  kelib  chiqishiga  sabab 
b o ‘lm oqda.
U m um an  olganda jah o n   bo'y ich a  erkaklar  ayollarga  nis­
batan  hozirgi  vaqtda  20  m ln.ga  k o 'p d ir yoki  har  1000  ayolga 
1009  erkak to ‘g‘ri  keladi.  Erkaklarning  son jihatdan  ustunligi, 
ayniqsa,  Osiyoda  ancha  katta.  U nda  har  1000  ayolga  o ‘rta- 
cha  1042  erkak  to ‘g ‘ri  keladi.  Bu,  birinchi  navbatda,  (jahon 
b o ‘yicha  ham )  Xitoy  va  H indistondek  eng  yirik  davlatlarda 
erkaklarning  ayollarga  nisbatan  ancha  ko‘pligi  sababidandir. 
Yevropada  esa  bu  borada  um um an  teskari  holat  mavjud.
107

Erkaklarga nisbatan  ayollarning son jih atdan  ustunligi  ayniqsa 
Rossiyada  aniq  kuzatiladi.  U nda  har  1000  ayolga  atigi  890 
erkak  to ‘g‘ri  kelm oqda.  D unyoda  uchinchi  guruh  davlatlar 
ham   borki,  (ular  q ato rid a  0 ‘zbekiston  ham   bor),  ularda 
erkaklar  bilan  ayollar  nisbati  deyarli  baravar  keladi.
Jinsiy  nom uvofiqliklar  ish  bilan  yaxshi  ta'm inlangan  yoki 
ishsizlik  m avjud  h u d u d lard a,  sh ah ar  va  qishloq  aholilari 
o ‘rtasida  ham   yaqqol  k o ‘zga  tashlanadi.
M a’lumki,  aholi  turli  yoshlardagi  insonlardan tarkib  topa- 
di.  U  end i  tu g ‘ilgan  c h a q a lo q lik d a n   b o lalik ,  o ‘sm irlik, 
navqironlik,  yetuklik  va  keksalikkacha  b o ‘lgan  davrlarni  o ‘z 
boshidan  kechiradi.  Fanda aholining jam iyatda tutgan  o ‘rniga 
qarab  bolalar  (0-14  yosh),  kattalar  (15-60  yosh)  va  keksalar 
(60  yosh  va  undan  yuqori)  guruhlarga  ajratishadi.
A holining  yosh  tark ib i  ham   rivojlanganlik  darajasiga 
bog‘liq  holda  m am lakatlar  o ‘rtasida  bir-birlaridan  ancha  farq 
qiladi.  O datd a  d em o g rafik   tan g lik   kuchayib  b o ray otg an 
rivojlangan  m am lakatlar aholisi  tarkibida bolalar hissasi  ancha 
kam  (20%  dan  kam ),  keksalar  xissasi  esa  ancha  katta  (20% 
dan  ko‘p)  b o ‘lsa,  dem ografik  faollik  mavjud  bo'lgan  rivojla- 
nayotgan  m am lakatlarda  esa  uning  butunlay  aksi  kuzatiladi, 
ya'ni  bolalar  hissasi  jam i  aholiga  nisbatan  40  %  va  keksalar 
hissasi  6  %  ni  tashkil  qiladi.  Bu  k o ‘rsatkichlarni  yanada 
yaqqolroq  tasavvur  qilish  uchun  ikki  rivojlanish  darajasi  xar- 
xil  b o ‘lgan  m am lakatlar  k o ‘rsatkichlarini  keltiram iz.
6 -ja d v a l
A H O L IN IN G   Y O SH   TA R K IB I  (%  H IS O B ID A )
A h o lin in g   y o sh  
guruhlari
G e rm a n iy a
K en iya
B olalar  ( 0 -1 4   y osh )
16
51
K attalar  ( 1 5 -6 0   y osh )
64
45
K eksalar  (60  va  undan 
yuqori)
20
4
Jadval  m a'lum otlari  shuni  k o ‘rsatadiki,  m ehnat  yoshida- 
g ilar  hissasi  riv o jlan g an   m a m la k a tla rd a   riv o jla n a y o tg a n
108

m am lakatlarga  nisbatan  1,42  m arta yuqoriroqdir.  Bu  esa,  o ‘z 
navbatida  nim a  sababdan  jo n   boshiga  m ah sulotlar  ishlab 
chiqarishda  rivojlangan  m am lakatlar  rivojlanayotgan  m am la­
katlarga  nisbatan  an cha  katta  natijalarga  ega,  degan  savolga 
javob  topishga  yordam lashadi.  Bu  k o'rsatkichlar  rivojlangan 
m am lakatlarda  k o ‘p  jih atd an   aholining  o ‘rtacha  um rining 
nim a  sab ab d an  a n c h a   y uqori  b o 'lis h in i  va  n im a  u ch u n  
b irin c h i  g u ru h   m a m la k a tla rid a   «dem ografik   keksalik!», 
ikkinchi  guruh  m am lakatlarid a  esa  «dem ografik  yoshlik» 
mavjudligini  tu shuntirib  berishga  yordam lashadi.
6.  Aholining  irqiy  va  milliy  —  etnik  tarkibi.
XX  asr  insoniyat  tarixida  irqiy  va  m illiy-etnik  qaram a- 
qarshiliklar  eng  kuchaygan  davr  sifatida  ham   tarixda  qoladi. 
Axir,  Yevropa  m am lakatlari  o ‘rtasida  m ustam laka  yerlarni 
o 'z a ro   taq sim lab   o lish n in g   oxiriga  y etk azilish i  (XX  asr 
boshlarida),  uni  qayta  taqsim lashga  urinishlar  (I  va  II jah o n  
urushlari),  jah o n d a  q aror  topgan  ob'yektiv  siyosiy-ijtim oiy 
tuzum ni  qayta  tashkil  etish  harakati  (O ktyabr siyosiy to ‘nta- 
rishi)  natijasida  kelib  chiqqan  va  uzoq  vaqt  davom   etgan 
«kommunistik-kapitalistik»  qaram a-qarshiliklar,  ular negizida 
o ‘rin  olgan  cheksiz-chegarasiz  irqiy-aparteid,  m illiy-etnik, 
diniy  ekstremistik urushlar aynan  ana shu  asr davom ida hech 
ham   tinm adi,  ularning  davom i  haliberi  tinm aydigan  ko ‘ri- 
nadi.  Shu  sababli  iqtisodiy-siyosiy  geografiyaning  m uhim  
m avzularidan  biri  sifatida jah o n   aholisining  irqiy  va  m illiy- 
etn ik   tarkibi  ham da  ularning  hududiy  xususiyatlari  qarab 
chiqiladi.
Ja h o n   aholisi  asosan  3  asosiy  va  1  q o ‘shim ch a 
irqiy 
guruhlarga  m ansubdir.  Bular 
yevropoid 
(oq  tanli), 
m ongolo- 
id 
(sariq tanli), 
negroid 
(qora tanli)  ham da son jihatdan  kichik 
b o ‘lgan 

Download 24.28 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   9   10   11   12   13   14   15   16   17




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling