Rashidbek bo’riyev 1 1


Download 1.42 Mb.
Pdf ko'rish
bet4/16
Sana10.10.2020
Hajmi1.42 Mb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   16

162.  10% li NaOH eritmasiga 20% li HF eritmasi qo„shildi. 

Hosil bo„lgan eritmaga ma‟lum miqdorda suv 

qo„shilganda 168 g 5% li NaF eritmasi hosil bo„ldi. Agar 

dastlabki moddalar to„liq reaksiyaga kirishgan bo„lsa, 

qo„shilgan suv masasini (g) aniqlang. 

C) 68 

  

163.  Ekvimolyar nisbatda olingan MeO va MeSO



4

 dan iborat 

aralashmada metallning massa ulushi 30% bo„lsa, MeSO

4

 



ning nisbiy molekulyar massasini aniqlang. 

A) 120 


  

164.  Ekvimolyar nisbatda olingan Me

2

O



3

 va Me


2

(SO


4

)

3



 dan 

iborat aralashmada metallning massa ulushi 40% bo„lsa, 

Me

2

O



ning nisbiy molekulyar massasini aniqlang. 

B) 160 

  

165.  Ekvimolyar nisbatda olingan Me



2

O va MeNO

3

 dan iborat 



aralashmada metallning massa ulushi 1/6 bo„lsa, MeNO

3

 



ning nisbiy molekulyar massasini aniqlang. 

D) 69 


 

166.  Ekvimolyar nisbatda olingan MeO va MeSO

4

 dan iborat 



aralashmada metallning massa ulushi 40/96 bo„lsa, 

MeSO


4

 ning nisbiy molekulyar massasini aniqlang. 

D) 136 

 

167.  Ekvimolyar nisbatda olingan Me



2

O

3



 va Me

2

(CO



3

)

3



 dan 

iborat aralashmada metallning massa ulushi 18/56 bo„lsa, 

Me

2

(CO



3

)

3



 ning nisbiy molekulyar massasini aniqlang. 

D) 234 


 

168.  NaOH eritmasining ma‟lum haroratdagi molyar va foiz 

konsentratsiyalar nisbati 1,5/5 ga teng. Eritmaning 

massasi 180 g bo„lsa, uning hajmini (ml) aniqlang.  

A) 150  


 

169.  CH

3

COOH eritmasining ma‟lum haroratdagi molyar va 



foiz konsentratsiyalar nisbati 0,7/4 ga teng. Eritmaning 

massasi 105 g bo„lsa, uning hajmini (ml) aniqlang 

C) 100 

 

170.  HNO



3

 eritmasining ma‟lum haroratdagi molyar va foiz 

konsentratsiyalar nisbati 2/9 ga teng. Eritmaning massasi 

280 g bo„lsa, uning hajmini (ml) aniqlang.  

C) 200 

 

171.  H



2

SO

4



 eritmasining ma‟lum haroratdagi molyar va foiz 

konsentratsiyalar nisbati 15/98 ga teng. Eritmaning hajmi 

300 ml bo„lsa, uning massasini (g) aniqlang.  

C) 450 


 

172.  Ca(OH)

2

 eritmasining ma‟lum haroratdagi molyar va foiz 



konsentratsiyalar nisbati 1/5 ga teng. Eritmaning massasi 

370 g bo„lsa, uning hajmini (ml) aniqlang.  

A) 250 

 

173.  80 ml NO va N



2

 aralashmasiga X ml havo qo„shildi 

(φО

2

=20%). Hosil bo„lgan gazlar aralashmasi tarkibida 20 



ml O

2

 va 180 ml N



2

 borligi ma‟lum bo„lsa, dastlabki 

aralashmaning o„rtacha molyar massasini aniqlang. 

A) 28,5 


 

174.  80 ml NO va N

2

 aralashmasiga X ml havo qo„shildi 



(φО

2

=20%). Hosil bo„lgan gazlar aralashmasi tarkibida 20 



ml O

2

 va 180 ml N



2

 borligi ma‟lum bo„lsa, qo„shilgan 

havo hajmini (ml) aniqlang. 

B) 150 


 

175.  40 ml NO va N

2

 aralashmasiga X ml havo qo„shildi 



(φО

2

=20%). Hosil bo„lgan gazlar aralashmasi tarkibida 20 



ml O

2

 va 140 ml N



2

 borligi ma‟lum bo„lsa, dastlabki 

aralashmaning o„rtacha molyar massasini aniqlang. 

D) 29 


 

176.  40 ml NO va N

2

 aralashmasiga X ml havo qo„shildi 



(φО

2

=20%). Hosil bo„lgan gazlar aralashmasi tarkibida 20 



ml O

2

 va 140 ml N



2

 borligi ma‟lum bo„lsa, qo„shilgan 

havo hajmini (ml) aniqlang. 

B) 150 


 

177.  40 ml NO va N

2

 aralashmasiga X ml havo qo„shildi 



(φО

2

=20%). Hosil bo„lgan gazlar aralashmasi tarkibida 20 



ml O

2

 va 140 ml N



2

 borligi ma‟lum bo„lsa, qo„shilgan 

havo tarkibidagi azotning hajmini (ml) aniqlang. 

C) 120 


 

178.  40 ml NO va N

2

 aralashmasiga X ml havo qo„shildi 



(φО

2

=20%). Hosil bo„lgan gazlar aralashmasi tarkibida 20 



ml O

2

 va 140 ml N



2

 borligi ma‟lum bo„lsa, qo„shilgan 

havo tarkibidagi kislorod hajmini (ml) aniqlang. 

A) 30 


 

179.  80 ml NO va N

2

 aralashmasiga X ml havo qo„shildi 



(φО

2

=20%). Hosil bo„lgan gazlar aralashmasi tarkibida 20 



ml O

2

 va 180 ml N



2

 borligi ma‟lum bo„lsa, qo„shilgan 

havo tarkibidagi azotning hajmini (ml) aniqlang. 

C) 120 


 

180.  80 ml NO va N

2

 aralashmasiga X ml havo qo„shildi 



(φО

2

=20%). Hosil bo„lgan gazlar aralashmasi tarkibida 20 



ml O

2

 va 180 ml N



2

 borligi ma‟lum bo„lsa, qo„shilgan 

havo tarkibidagi kislorod hajmini (ml) aniqlang. 

A) 30 


 

181.  40 ml NO va N

2

 aralashmasiga X ml havo qo„shildi 



(φО

2

=20%). Hosil bo„lgan gazlar aralashmasi tarkibida 20 



ml O

2

 va 140 ml N



2

 borligi ma‟lum bo„lsa, hosil bo„lgan 

gazlar aralashmasining hajmini (ml) aniqlang. 

B) 180 


 

182.  80 ml NO va N

2

 aralashmasiga X ml havo qo„shildi 



(φО

2

=20%). Hosil bo„lgan gazlar aralashmasi tarkibida 20 



Telegram: @ICC_KIMYO 

RASHIDBEK BO’RIYEV 

 

14



 

ml O


2

 va 180 ml N

2

 borligi ma‟lum bo„lsa, hosil bo„lgan 



gazlar aralashmasining hajmini (ml) aniqlang. 

C) 220 


 

183.  Ca(HCO

3

)



2

 eritmasiga mol miqdorda KOH qo„shilganida 

25 g cho„kma hosil bo„lsa, filtratdagi tuzning massasini 

aniqlang. 

B) 34,5 

 

184.  Mg(HCO

3

)

2



 eritmasiga mol miqdorda NaOH 

qo„shilganida 25,2 g cho„kma hosil bo„lsa, filtratdagi 

tuzning massasini aniqlang. 

B) 31,8 


 

185.  Ca(HCO

3

)



2

 eritmasiga mol miqdorda NaOH 

qo„shilganida 30 g cho„kma hosil bo„lsa, filtratdagi 

tuzning massasini aniqlang. 

B) 31,8 

 

186.  Mg(HCO

3

)

2



 eritmasiga mol miqdorda KOH qo„shilganida 

16,8 g cho„kma hosil bo„lsa, filtratdagi tuzning massasini 

aniqlang. 

D) 27,6 


 

187.  Ba(HCO

3

)



2

 eritmasiga mol miqdorda KOH qo„shilganida 

19,7 g cho„kma hosil bo„lsa, filtratdagi tuzning massasini 

aniqlang. 

D) 13,8 

 

188.  Quyidagi qatorda elektronga moyillik va qaytaruvchilik 

xususiyati qanday o„zgaradi? K, Na, Mg, Al 

A) ortadi, kamayadi 

  

189.  Quyidagi qatorda elektronga moyillik va qaytaruvchilik 

xususiyati qanday o„zgaradi? As, P, S, Cl 

A) ortadi, kamayadi 

 

190.  Quyidagi qatorda atom radius va oksidlovchilik 

xususiyati qanday o„zgaradi? K, Na, Mg, Al 

B) kamayadi, ortadi 

  

191.  Quyidagi qatorda atom radius va oksidlovchilik 

xususiyati qanday o„zgaradi? As, P, S, Cl 

B) kamayadi, ortadi 

  

192.  Quyidagi qatorda atom radius va qaytaruvchilik 

xususiyati qanday o„zgaradi? As, P, S, Cl 

C) kamayadi, kamayadi 

  

193.  Teng massada olingan SO

2

 va O



2

 aralashtirildi. Reaksiya 

natijasida 16 g SO

3

 hosil bo„lsa, reaksiyada ortib qolgan 



modda massasini (g) aniqlang. 

B) 9,6 


 

194.  Teng massada olingan SO

2

 va O



2

 aralashtirildi. Reaksiya 

natijasida 20 g SO

3

 hosil bo„lsa, reaksiyada ortib qolgan 



modda massasini (g) aniqlang. 

D) 12 


 

195.  Teng massada olingan SO

2

 va O



2

 aralashtirildi. Reaksiya 

natijasida 12 g SO

3

 hosil bo„lsa, reaksiyada ortib qolgan 



modda massasini (g) aniqlang. 

C) 7,2 


 

196.  Teng massada olingan CO va O

2

 aralashtirildi. Reaksiya 



natijasida 13,2 g CO

2

 hosil bo„lsa, reaksiyada ortib qolgan 



modda massasini (g) aniqlang. 

B) 3,6 


 

197.  Teng massada olingan CO va O

2

 aralashtirildi. Reaksiya 



natijasida 44 g CO

2

 hosil bo„lsa, reaksiyada ortib qolgan 



modda massasini (g) aniqlang. 

A) 12 


 

198.  2 mol alkan va etendan iborat aralashma bromli suvdan 

o„tkazildi. Bunda aralashma hajmi 10% ga kamaydi. 

Huddi shunday aralashma yondirilganda 89,6 litr (n.sh.) 

CO

2



 hosil bo„ldi. Dastlabki alkan tarkibidagi atomlar 

sonini aniqlang. 

A) 14,4 • N

A

 



 

199.  2,5 mol alkan va etendan iborat aralashma bromli suvdan 

o„tkazildi. Bunda aralashma hajmi 20% ga kamaydi. 

Huddi shunday aralashma yondirilganda 156,8 litr (n.sh.) 

CO

2



 hosil bo„ldi. Dastlabki alkan tarkibidagi atomlar 

sonini aniqlang. 

B) 22 • N

A

 



 

200.  2,5 mol propan va alkendan iborat aralashma bromli 

suvdan o„tkazildi. Bunda aralashma hajmi 20% ga 

kamaydi. Huddi shunday aralashma yondirilganda 156,8 

litr (n.sh.) CO

2

 hosil bo„ldi. Dastlabki alken tarkibidagi 



atomlar sonini aniqlang. 

C) 3 • N


A

 

  



201.  5 mol alkan va propendan iborat aralashma bromli suvdan 

o„tkazildi. Bunda aralashma hajmi 60% ga kamaydi. 

Huddi shunday aralashma yondirilganda 246,4 litr (n.sh.) 

CO

2



 hosil bo„ldi. Dastlabki alkan tarkibidagi atomlar 

sonini aniqlang. 

D) 10 • N

 



202.  5 mol metan va alkendan iborat aralashma bromli suvdan 

o„tkazildi. Bunda aralashma hajmi 60% ga kamaydi. 

Huddi shunday aralashma yondirilganda 246,4 litr (n.sh.) 

CO

2



 hosil bo„ldi. Dastlabki alken tarkibidagi atomlar 

sonini aniqlang. 

B) 27 • N

A

 



  

  

203.  Etan degidrogenlanganda etilen, atsetilen va vodoroddan 

iborat aralashma olindi. Agar ushbu aralashmadan 

vodorod chiqarib yuborilganda, aralashma hajmi 672 ml 

(n.sh.) massasi esa 0,8 g ni tashkil etdi. Degidrogenlanish 

jarayonida ajralgan vodorod hajmini (l n.sh.) aniqlang. 

A) 1,12     B) 2,24     C) 3,36     D) 0,896 

 

204.  Etan degidrogenlanganda etilen, atsetilen va vodoroddan 

iborat aralashma olindi. Agar ushbu aralashmadan 

vodorod chiqarib yuborilganda, aralashma hajmi 672 ml 

(n.sh.) massasi esa 0,82 g ni tashkil etdi. 

Degidrogenlanish jarayonida ajralgan vodorod hajmini (l 

n.sh.) aniqlang. 

A) 1,12     B) 2,24     C) 3,36     D) 0,896 

 

205.  Etan degidrogenlanganda etilen, atsetilen va vodoroddan 

iborat aralashma olindi. Agar ushbu aralashmadan 

vodorod chiqarib yuborilganda, aralashma hajmi 896 ml 

(n.sh.) massasi esa 1,08 g ni tashkil etdi. 

Telegram: @ICC_KIMYO 


RASHIDBEK BO’RIYEV 

 

15



 

Degidrogenlanish jarayonida ajralgan vodorod hajmini (l 

n.sh.) aniqlang. 

A) 1,12     B) 2,24     C) 3,36     D) 0,896 

 

206.  Etan degidrogenlanganda etilen, atsetilen va vodoroddan 

iborat aralashma olindi. Agar ushbu aralashmadan 

vodorod chiqarib yuborilganda, aralashma hajmi 1344 ml 

(n.sh.) massasi esa 1,62 g ni tashkil etdi. 

Degidrogenlanish jarayonida ajralgan vodorod hajmini (l 

n.sh.) aniqlang. 

A) 1,12 

B) 2,24      C) 1,344      D) 2,016 

 

207.  Etan degidrogenlanganda etilen, atsetilen va vodoroddan 

iborat aralashma olindi. Agar ushbu aralashmadan 

vodorod chiqarib yuborilganda, aralashma hajmi 1792 ml 

(n.sh.) massasi esa 2,16 g ni tashkil etdi. 

Degidrogenlanish jarayonida ajralgan vodorod hajmini (l 

n.sh.) aniqlang. 

A) 1,12 

B) 2,24      C) 1,344      D) 2,016 

 

208.  Teng massada olingan natriy va suv ta‟sirlashuvidan 270 

g eritma olingan bo„lsa, ajralgan gaz massasini (g) 

aniqlang. 

A) 6      B) 12      C) 3      D) 9 

 

209.  Teng massada olingan natriy va suv ta‟sirlashuvidan 180 

g eritma olingan bo„lsa, ajralgan gaz hajmini (l. n.sh.) 

aniqlang. 

A) 11.2     B) 22.4      C) 44.8     D) 89.6 

 

210.  Teng massada olingan kaliy va suv ta‟sirlashuvidan 5 g 

gaz ajralgan bo„lsa, hosil bo„lgan eritma massasini (g) 

aniqlang. 

A) 385     B) 770     C) 192,5     D) 200 

 

211.  Teng massada olingan kaliy va suv ta‟sirlashuvidan 44,8 l 

(n.sh.) gaz ajralgan bo„lsa, hosil bo„lgan eritma massasini 

(g) aniqlang. 

A) 77     B) 308      C) 154      D) 616 

 

212.  1:3 mol nisbatda olingan litiy va suv ta‟sirlashuvidan 24 g 

eritma hosil bo„lsa, ajralgan gaz hajmini (l. n.sh.) 

aniqlang. 

A) 2,24     B) 4,48     C) 6,72      D) 8,96 

 

213.  Quyidagi ma‟lumotlarga asoslanib metallarning 

aktivligini ortib borish tartibida joylashtiring. X  Y

2+

 ni 


qaytara olmaydi, Y  Z

2+

 ni qaytara olmaydi, Z  X



2+

 ni 


qaytara oladi.  

A) X, Y, Z   

B) X, Z, Y 

C) Z, Y, X   

D) Y, X, Z 

 

214.  Quyidagi ma‟lumotlarga asoslanib metallarning 

aktivligini ortib borish tartibida joylashtiring. X  Y

2+

 ni 



qaytara oladi, Y  Z

2+

 ni qaytara olmaydi, Z  X



2+

 ni qaytara 

olmaydi.  

A) X, Y, Z   

B) X, Z, Y 

C) Z, Y, X   

D) Y, X, Z 

 

215.  Quyidagi qatorda bog„ uzunligi qanday o„zgaradi: 

F

2

→O



2

→N

2



 

A) ortadi, kamayadi 

B) kamayadi, ortadi 

C) kamayadi, kamayadi 

D) ortadi, ortadi 

 

216.  Qaysi modda hech qanday sharoitda mavjud bo`lishi 

mumkin emas?  

A) Na


2

      B) Cl

2

      C) S



2

      D) Ne

 

217.  Qaysi moddalar tarkibida peptid bog‟ mavjud emas ?  



1) gemoglobin 2) valin 3) glitsin 4) stearin kislota 5) 

asparagin 6) insulin 7) globulin  

A) 1,2,4,5  B) 2,4,6   C) 2,4,7   D) 2,3,4,5 

 

218.  Ma`lum moddaning nisbiy molekular massasi 64. Shu 

moddaning molyar massasini ko`rsating.  

A) 64     B) 64 g/mol    C) 64 g      D) 64 m.a.b.  

 

219.  Ma`lum gazning nisbiy molekular massasi 44. Shu 

gazning molyar hajmini ko`rsating.  

A) 22,4 l      B) 1,96      C) 44,8 l      D) 44 m.a.b. 

 

220.  Ma`lum moddaning nisbiy molekular massasi 28. Shu 

moddaning haqiqiy massasini ko`rsating.  

A) 4,648 • 10

-23 

 

B) 28 g/mol  



C) 2,324 . 10

-23


  

D) 28 m.a.b.  

 

221.  Ma`lum moddaning nisbiy molekular massasi 28. Shu 

moddani aniqlang.  

A) Si      B) C

2

H



2

      C) PH

3

      D) N



 

222.  Bertole tuzi tuzlarning qaysi sinfiga mansub?  

A) o`rta tuzlar  

B) nordon tuzlar  

C) asosli tuzlar  

D) qo`sh tuzlar 

 

223.  Aralash tuz berilgan javobni aniqlang.  

A) xlorli oxak  

 

B) alyuminiykaliy sulfat  



C) natriy gipofosfit    

D) dolamit  

 

224.  Qaysi tuz parchalansa gaz hosil bo`lmaydi.  

A) kaliy permanganat  

B) bertole tuzi  

C) natriy silikat  

 

D) chili selitrasi 



 

225.  Qutbsiz kovalent bog`ga ega bo`lgan moddalarni 

aniqlang. 1) metan; 2) oltingugurt (IV) oksidi; 3) natriy 

ftorid; 4) vodorod; 5) vodorod xlorid; 6) kislorod; 7) 

ammiak; 8) brom; 9) ammoniy gidroksid.  

A) 1, 3, 9      B) 2, 5, 7    C) 3, 7, 8      D) 4,6,8 

 

226.  Donor-akseptor bog`ga ega bo`lgan moddalarni aniqlang. 

1) metan; 2) azid kislota; 3) natriy ftorid; 4) vodorod; 5) is 

gazi; 6) kislorod; 7) ammiak; 8) brom; 9) ammoniy 

gidroksid.  

A) 7, 5, 9     B) 2, 5, 9      C) 3, 7, 8     D) 4,6,8  

 

227.  Ion bog`ga ega bo`lgan moddalarni aniqlang. 1) metan; 2) 

oltingugurt (IV) oksidi; 3) natriy ftorit; 4) potash; 5) kaliy 

xlorid; 6) kislorod; 7) ammiak; 8) silvin; 9) ammoniy 

gidroksid.  

A) 5, 3, 9       B) 2, 5, 7      C) 3, 4, 8      D) 4,6,8 

 

228.  Kuldiruvchi gaz massasiga teng massaga ega bo`lgan 

gazni aniqlang.  

A) H


2

S      B) O

3

      C) CO



2

      D) C

2

H



 

229.  Azot (IV)-oksidining suv bilan reaksiyasi natijasida ikki 

xil kislota tutgan eritma hosil bo‟lsa, bu reaksiya 

oksidlanish-qaytarilish reaksiyasining qaysi turiga 

mansub?  

A) disproporsiyalanish  

B) sinproporsiyalanish  

Telegram: @ICC_KIMYO 


RASHIDBEK BO’RIYEV 

 

16



 

C) ichki molekulyar  

D) molekulalararo 

 

230.  Tarkibidagi ikkala ionning elekton konfiguratsiyasi 

1s

2

2s



2

2p

6



 bo`lgan tuz formulasini ko`rasting.  

A) MgCl


2

      B) KF       C) Na

2

S      D) AlF





231.  Tarkibidagi ikkala ionning elekton konfiguratsiyasi 

1s

2



2s

2

2p



6

3s

2



3p

6

 bo`lgan tuz formulasini ko`rasting.  



A) Ca

3

P



2

      B) KF      C) Na

2

S      D) CaJ



 

232.  Qaysi metall nitrati termik parchalanganda erkin metall 

ajralib chiqadi?  

A) Al       B) Zn      C) Ag      D) Pb  

 

233.  518 g suvda 23 g natriy metalli eritilganda hosil bo„lgan 

eritmaning molyal (mol/kg) konsentratsiyasini aniqlang. 

J:2 

 

234.  436 g suvda 46 g natriy metalli eritilganda hosil bo„lgan 



eritmaning molyal (mol/kg) konsentratsiyasini aniqlang. 

J:5 


 

235.  259 g suvda 19,5 g kaliy metalli eritilganda hosil bo„lgan 

eritmaning molyal (mol/kg) konsentratsiyasini aniqlang. 

J:2 

 

236.  Necha g suvda 7,8 g kaliy metalli eritilganda 4 molyalli 



eritma hosil bo„ladi? J:53,5 

 

237.  Necha g suvda 58,5 g kaliy metalli eritilganda 5 molyalli 

eritma hosil bo„ladi? J:327 

 

238.  Noma‟lum metall nitrat eritmasi tarkibida tuz va suvning 

massasi teng. Nitrat ionining massa ulushi 31/82 ga teng 

bo„lsa metallni aniqlang. J:Ca 

 

239.  Noma‟lum metall nitrat eritmasi tarkibida tuz va suvning 

massasi teng. Nitrat ionining massa ulushi 93/282 ga teng 

bo„lsa metallni aniqlang. J:Cu 

 

240.  Noma‟lum metall nitrat eritmasi tarkibida tuz va suvning 

massasi teng. Metall ionining massa ulushi 9/142 ga teng 

bo„lsa metallni aniqlang. J:Al 

 

241.  Noma‟lum metall nitrat eritmasi tarkibida tuz va suvning 

massasi teng. Metall ionining massa ulushi 7/45 ga teng 

bo„lsa metallni aniqlang. J:Fe 

 

242.  Noma‟lum metall sulfat eritmasi tarkibida tuz va suvning 

massasi teng. Metall ionining massa ulushi 21/330 ga teng 

bo„lsa metallni aniqlang. J:Li 

 

243.  Alkenni bromlash reaksiyasida, reaksiyaning chap va 

o„ng tomondagi atomlar soni 40 ga teng bo„lsa, alkenni 

aniqlang. J:C

6

H



12

 

 



244.  Alkenni bromlash reaksiyasida, reaksiyaning chap va 

o„ng tomondagi atomlar soni 22 ga teng bo„lsa, alkenni 

aniqlang. J:C

3

H



6

 

 



245.  Alkenni xlorlash reaksiyasida, reaksiyaning chap va o„ng 

tomondagi atomlar soni 34 ga teng bo„lsa, alkenni 

aniqlang. J:C

5

H



10

 

 



246.  Alkinni to„liq bromlash reaksiyasida, reaksiyaning chap 

va o„ng tomondagi atomlar soni 28 ga teng bo„lsa, alkinni 

aniqlang. J:C

4

H



6

 

 



247.  Alkadienni to„liq xlorlash reaksiyasida, reaksiyaning chap 

va o„ng tomondagi atomlar soni 34 ga teng bo„lsa, 

alkadienni aniqlang. J:C

5

H



8

 

 



248.  Alkan tarkibida uglerod soni “n” ga teng bo‟lsa, alkandagi 

σ bog„lar soni qancha bo‟ladi? J:3n+1 

 


Download 1.42 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   16




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling